Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-29Cb/111/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V sudkyňou JUDr. Janou Tamášiovou v právnej veci žalobcu: LC Invest s.r.o., so sídlom Sedmokrásková 6, 821 01 Bratislava, IČO: 50 059 041, proti žalovanému: AUPARK a. s., so sídlom Einsteinova 18, 851 01 Bratislava, IČO: 47 240 377, zast.: Bartošík Šváby s.r.o., advokátska kancelária, Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava, o určenie výšky nájomného a neplatnosti odstúpenia, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaný má nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 20.06.2014 sa žalobca domáhal, aby súd určil, že 1/ žalobca má v nájomnom vzťahu so žalovaným na prenájom priestorov č. XXX o výmere 200 m2 v Obchodnom centre Bratislava Shopping Center AUPARK podľa nájomnej zmluvy zo dňa 25.05.2012 nárok na zľavu vo výške -30 % zo základného a dodatočného nájomného podľa tejto zmluvy za obdobie od 01/2013 do 05/2014 vrátane, alternatívne 2/ plnenie žalobcu na zaplatenie základného a dodatočného nájomného v nájomnom vzťahu so žalovaným na prenájom priestorov č. XXX o výmere 200 m2 v Obchodnom centre Bratislava Shopping Center AUPARK podľa nájomnej zmluvy zo dňa 25.05.2012 od 01/2013 do 05/2014 vrátane je v časti 30 % nemožné, alternatívne 3/ žalobca v prípade predčasného skončenia nájomného vzťahu so žalovaným na prenájom priestorov č. XXX o výmere 200 m2 v Obchodnom centre Bratislava Shopping Center AUPARK podľa nájomnej zmluvy zo dňa 25.05.2012 z dôvodov aspoň čiastočne spôsobených rekonštrukciou uvedeného centra žalovaným v roku 2013 nie je povinný odstrániť stavebné úpravy, ktorým boli zhodnotené uvedené priestory. 2. Žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy zo dňa 25.12.2012 bol nájomcom nebytových priestorov č. XXX o výmere 200 m2 v Obchodnom centre Bratislava Shopping Center AUPARK a priestory využíval na dohodnutý účel a to prevádzkovanie obchodu so značkovým módnym tovarom značky P. O F., pre ktorý je kľúčové, aby bol pre zákazníkom zabezpečený komfortný a nerušený prístup vrátane parkovania. V období od 01/2013 až 06/2013 začal žalovaný rekonštrukčné práce v podzemnej garáži, ktoré mali negatívny dopad na celkové obchodné možnosti žalobcu. Následne začali rekonštrukčné práce na prvom nadzemnom podlaží a od 06/2013 bola uzavretá časť obchodného centra. V dôsledku týchto zásahov došlo k výraznému zníženiu počtu zákazníkov a tržieb žalobcu. Medzi stranami bolo dohodnuté a žalobca legitímne očakával, že predmet nájmu bude počas nájmu v stave, aký bol pri vstupe do nájomného vzťahu deklarovaný najmä v bode 1.3 Nájomnej zmluvy. Celková obchodná hodnota pozostáva okrem iného aj z rentability založenej na prístupnosti, atraktívnosti a dispozícii celej obchodnej zóny. Výlučne z neudržania dohodnutého stavu priestorov žalovaným došlo k obmedzeniu možností dohodnutého užívania. Obrat žalobcu v období od 01/2013 do 09/2013 klesol v priemere až o 35,32 %. Priemerná mesačná návštevnosť klesla a po odpočítaní nevyhnutných neúmerných nákladov (energie, poistenie, zamestnanci) za rok 2013 bol v strate až -123.503,69 Eur. Žaloba smeruje k určeniu, že žalobca má spätne za obdobie od 01/2013 do 05/2014 nárok na zľavu zo základného a dodatočného nájomného aspoň 30 %. Ak súd uzná právny dôvod, nie však výšku nároku, žalobca navrhol, aby primeranú zľavu určil sám. Ak súd nebude mať preukázané, že bola naplnená skutková podstata pre priznanie zľavy z nájomného podľa § 8 zákona č. 116/1990 Zb. a teda, že podľa neho žalovaný nespôsobil obmedzenie nájmu porušením svojich povinností z nájomného vzťahu navrhol žalobca jeho ekonomický cieľ chrániť určením, že žalobca má nárok na takú zľavu z nájomného na základe obchodných zvyklostí. Ak súd nebude mať za preukázaný vznik nároku na zľavu z nájomného zo žiadneho z uvedených dôvodov navrhol žalobca jeho ekonomický cieľ chrániť určením, že plnenie platobných povinností žalobcu voči žalovanému je v rozsahu 30 % čiastočne nemožné nakoľko keďže pri tak zníženom obrate aký nastal v dôsledku konania žalovaného nie je ani reálne možné ďalej plniť plnú výšku nájomného. Ak súd bude mať za preukázané, že žalobcovi nevznikol nárok na zľavu z nájomného a plnenie nájomného je a bolo možné navrhol žalobca jeho ekonomický cieľ ochrániť určením, že žalovaný nemá nárok požadovať od nájomcu odstránenie technického zhodnotenia z priestorov v prípade, že nájom skončí predčasne z objektívnych dôvodov podľa tejto žaloby. Uvedený nárok zakladá na ochrane dobrých mravov ako prameni práva v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Ak by dôvody na strane žalovaného a ním aktívne iniciované a prehlbované spôsobili neschopnosť plnenia na strane žalobcu a tým ho donútili vzdať sa nájomnej hodnoty nadobudnutej nájomnou zmluvou bolo by nepochybne v rozpore s dobrými mravmi, ak by tými istými dôvodmi bol žalobca donútený k ďalšej ujme - strate hodnoty technického zhodnotenia, ktoré realizoval s legitímnym očakávaním návratnosti pri riadnom neobmedzenom nájme.

3. Naliehavý záujem spočíva podľa žalobcu na rovnakom dôvode - medzi účastníkmi nastala zjavná ekonomická nerovnováha, pri ktorej je jeden v hlbokej strate, t.j. v najzávažnejšom obmedzení podnikateľskej aktivity a druhý striktne požaduje plnenie bez ohľadu na skutkový stav a bez ohľadu na to, že sám neposkytuje plnenie v takom rozsahu v akom sa zaviazal. Naliehavosť tohto záujmu spočíva v tom, že žalobcovi sa postupom času len čoraz výraznejšie zhoršuje postavenie, čo žalovaný bezohľadne nerešpektuje a ak súd vec neposúdi a ochranu neprizná dôjde k absolútnemu zmareniu nájomných práv žalobcu. Relevanciu naliehavosti podporujú aj úplne zhodné postoje ostatných nájomcov a teda ide o vec s nesporným kolektívnym záujmom.

4. Žalobca k žalobe doložil Zmluvu o nájme nebytových priestorov uzavretú medzi právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou AB C., s.r.o. a žalovaným, v ktorej absentuje dátum jej uzavretia ako aj podpisy zmluvných strán, prehľad predajní P. O F. v B., vlastný graf a vlastnú tabuľku predaja, ktoré nie sú nikým verifikované ani podpísané, e-mailovú konverzáciu zo dňa 19.11.2013 a 20.11.2013 teda z obdobia po ukončení prestavby garáží (X/XXXX), v ktorom oznamuje právny predchodca žalobcu žalovanému pokles návštevnosti.

5. Návrhom zo dňa 20.03.2015 žalobca navrhol pripustenie rozšírenia žalobného petitu, o ktorom súd rozhodol uznesením zo dňa 13.05.2015 takto: „Súd určuje, že navrhovateľ v nájomnom vzťahu s odporcom na prenájom priestorov č. XXX o výmere 200 m2 v Obchodnom centre Bratislava Shopping Center AUPARK podľa nájomnej zmluvy zo dňa 25.05.2012 má nárok na zľavu za obdobie od 01/2013 až 05/2014 vrátane vo výške 30% zo základného a dodatočného nájomného podľa tejto zmluvy, za obdobie od 06/2014 vo výške 30% zo základného nájomného podľa tejto zmluvy do skončenia všetkých aktuálne začatých rekonštrukčných prác v Obchodnom centre Bratislava Shopping Center AUPARK. alternatívne Súd určuje, že plnenie navrhovateľa na zaplatenie základného a dodatočného nájomného v nájomnom vzťahu s odporcom na prenájom priestorov č. XXX o výmere 200 m2 v Obchodnom centre Bratislava Shopping Center AUPARK podľa nájomnej zmluvy zo dňa 25.05.2012 je nemožné za obdobie od 01/2013 až 05/2014 vrátane v časti 30%, za obdobie od 06/2014 do skončenia všetkých aktuálne začatých rekonštrukčných prác v Obchodnom centre Bratislava Shopping Center AUPARK v časti 30%. alternatívne Súd určuje, že navrhovateľ v prípade predčasného skončenia nájomného vzťahu s odporcom na prenájom priestorov č. XXX o výmere 200 m2 v Obchodnom centre Bratislava Shopping Center AUPARK podľa nájomnej zmluvy zo dňa 25.05.2012 z dôvodov aspoň čiastočne spôsobených rekonštrukciou uvedeného centra odporcom v roku 2013 nie je povinný odstrániť stavebné úpravy, ktorými boli zhodnotené uvedené priestory a má nárok na náhradu na náhradu za technické zhodnotenie priestorov vo výške 214.774,20 Eur.“

6. Žalobca návrhom zo dňa 11.05.2015 navrhol ďalšiu zmenu petitu, o ktorej súd uznesením zo dňa 22.12.2015 v spojení s opravným uznesením zo dňa 15.10.2018 rozhodol tak, že pripúšťa zmenu - rozšírenie žaloby o ďalší výrok v tomto znení: „Súd určuje, že odstúpenie odporcu zo dňa 27.04.2015 od zmluvy o nájme nebytových priestorov č. XXX na druhom nadzemnom podlaží obchodného komplexu AUPARK Bratislava Shopping Center, uzavretej medzi odporcom a navrhovateľom dňa 25.05.2012, je neplatné.“

7. Určenia neplatnosti sa domáhal z dôvodu podľa § 39 predovšetkým pre rozpor s § 326 a rozpor s bodom 9.4 Nájomnej zmluvy v nadväznosti na § 344 a svojvoľné predchádzanie súdneho rozhodnutia. Žalobca žalovanému listom zo dňa 15.06.2014 oznámil, že si voči nemu uplatňuje právo odoprieť plnenie nájomného a platieb za užívanie priestorov až do uznania nároku na náhradu investícií do priestorov žalovaného alebo ich započítania v prípade neúspechu v tomto spore. Investície boli vynaložené len za predpokladu riadneho priebehu nájmu za podmienok, za ktorých bola podpísaná Zmluva čomu žalobca bráni a preto nie je oprávnený dožadovať sa odstránenia stavebných úprav a bude povinný ich protihodnotu nahradiť.

8. K návrhu na rozšírenie žaloby doložil žalobca odstúpenie žalovaného od nájomnej zmluvy spolu s prílohou, ktorou je výpočet dlžného nájomného a žiadosť o zníženie nájomného zo dňa 15.06.2014.

9. K žalobe sa písomne vyjadril žalovaný a uviedol, že žalobca bol na základe zmluvy zo dňa 25.12.2012 nájomcom nebytových priestorov č. XXX o výmere 200 m2 v Obchodnom centre Bratislava Shopping Center AUPARK. V priebehu mesiacov 01/2013 až 09/2013 vykonal žalovaný rekonštrukčné práce v podzemnej garáži OC a vo vstupnom átriu, ktoré boli nevyhnutné pre zachovanie pozície na trhu. V júny 2014 žalobca prestal v celom rozsahu platiť nájomné tvrdiac, že z dôvodu vykonávania rekonštrukčných prác má dôvod na zľavu. Neplatenie nájomného bolo podľa nájomnej zmluvy dôvodom na odstúpenie od zmluvy a žalovaný 02.05.2015 od nájomnej zmluvy odstúpil. V čase odstúpenia mal žalobca dlh na nájomnom vyše 130.000 Eur. K samotnej žalobe žalovaný uviedol, že podľa § 8 zákona č. 116/1990 Zb., ak nájomca môže nebytový priestor užívať obmedzene len preto, že prenajímateľ neplní svoje povinnosti zo zmluvy alebo povinnosti ustanovené týmto zákonom, má nájomca nárok na pomernú zľavu z nájomného; toto ustanovenie sa vzťahuje aj na podnájom. Právo žalovaného vykonávať rekonštrukčné práce je však výslovne dohodnuté v čl. 8.3.5 Nájomnej zmluvy, podľa ktorého prenajímateľ môže kedykoľvek predovšetkým za účelom rozvoja a podpory pozície BSC (Bratislava Shopping Center) na trhu uskutočniť na BSC a predmete nájmu akékoľvek vylepšenia, stavebné zmeny, dostavby, prístavby a podobne, ktoré sa stávajú súčasťou BSC. Nájomca je povinný umožniť prenajímateľovi prístup do predmetu nájmu a nesmie priebeh prác obmedzovať alebo zdržiavať pričom je povinný strpieť rušenie a/alebo obmedzovanie hlukom, prašnosťou, vibráciami, prachom a ďalšími nepriaznivými vplyvmi spôsobenými prácami prenajímateľa. Rekonštrukčné práce sa týkali spoločných priestorov a nie priestorov nájomcu a nijako neobmedzili žalobcu užívať tieto priestory. Žalobca nepreukázal príčinnosť súvislosť medzi zníženou návštevnosťou jeho predajne a zníženými tržbami na jednej strane a rekonštrukčnými prácami na druhej strane. Na podporu jeho tvrdení má slúžiť akási excelovská tabuľka s rôznymi typmi grafov, ktorú dokáže každý priemerne zručný užívateľ programu Microsoft Excel vytvoriť za pol hodinu, ktorá však nemá žiadnu výpovednú hodnotu. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca nemá nárok na zľavu z nájomného.

10. Žalobca v žalobe najskôr stotožňuje výšku domnelého nároku na zľavu s výškou straty svojich tržieb a následne žiada súd o priznanie zľavy z nájomného z dôvodu akýchsi bližšie nešpecifikovaných obchodných zvyklostí. Základný predpoklad pre použitie obchodných zvyklostí ako terciárneho prameňa práva je, že sa použijú až potom, keď otázku nemožno riešiť ani podľa obchodného ani podľa občianskeho zákonníka a zároveň nesmú byť v rozpore so zmluvou, či zákonom. Tieto podmienky v danej situácií nie sú spojené.

11. Žalobca ďalej navrhuje, aby súd na základe § 575 a nasl. Občianskeho zákonníka určil, že žalobca nie je povinný uhradiť žalovanému nájomné z dôvodu dodatočnej nemožnosti plnenia. Za nemožnosť plnenia nie je podľa žalovaného v žiadnom prípade možné považovať okolnosti, ktoré sa týkajú platobnej schopnosti dlžníka. Podľa argumentácie žalobcu by totiž zanikol akýkoľvek peňažný dlh v momente, keď sa dlžník dostane do stavu platobnej neschopnosti. Navyše v prípade druhovo určených vecí v danom prípade peňažná úhrada nájomného nemožnosť plnenia prakticky nemôže nastať.

12. Žalobca sa v bode 3 žaloby domáha určenia, že žalovaný nemá nárok požadovať od nájomcu odstránenie technického zhodnotenia priestorov v prípade, že nájom skončí predčasne. Opačný výklad údajne nemá právnu ani ekonomickú oporu. Zo zmluvy jednoznačne vyplýva, že nájomca sa zaviazal k odstráneniu stavebných úprav, ak sa nájom skončí z akéhokoľvek dôvodu a akýmkoľvek spôsobom. Z takéhoto prejavu vôle nie je žiadnym spôsobom možné dospieť k záveru, že táto povinnosť žalobcu by sa nemala vzťahovať na predčasné ukončenie nájmu. Zmluvné strany využili dispozitívny charakter § 667 Občianskeho zákonníka a upravili si zmluvne vzájomné práva v súvislosti s vysporiadaním technického zhodnotenia po skončení nájmu.

13. Žalobca v žiadosti o zníženie nájomného zo dňa 15.06.2014 uviedol, že má nárok na prerušenie ďalších platieb nájomného na základe ust. § 560 Občianskeho zákonníka, resp. § 326 Obchodného zákonníka. Tento dôvod uviedol aj v návrhu na pripustenie rozšírenia petitu. Podľa § 326 ods. 3 Obchodného zákonníka pokiaľ z odsekov 1 a 2 nevyplýva niečo iné, nie je žiadna zo strán oprávnená odoprieť plnenie alebo odstúpiť od zmluvy z dôvodu, že záväzok druhej strany z inej zmluvy sa nesplnil riadne alebo včas. Toto ustanovenie vyjadruje zásadu, že pri odopretí plnenia podľa ods. 1 a 2 tohto ustanovenia musí ísť o tú istú zmluvu a nie je prípustné odmietnuť plnenie z dôvodu, že sa neplní z inej zmluvy. Medzi stranami sporu žiadna iná zmluva neexistuje. Ustanovenie § 326 ods. 3 teda nie je žiadnym spôsobom možné na daný skutkový stav aplikovať a nemohlo obmedziť právo žalovaného na odstúpenie od zmluvy. Tak § 560 a § 325 a § 326 upravujú rovnakú problematiku a to vzájomne podmienené plnenia. Keďže žalobca odoprel platiť nájomné, je potrebné posúdiť, ktoré plnenie zo strany žalovaného má byť tým plnením, ktorého zabezpečenie navrhovateľ žiadal a či také plnenie zo strany žalovaného možno považovať za vzájomne podmienené plnenie s plnením žalobcu. V tejto súvislosti označil žalobca za takéto plnenia dve plnenia žalovaného a to náhrada zhodnotenia predmetu nájmu a poskytnutie zľavy z nájomného vo výške 30 %. Plnenie spočívajúce v náhrade zhodnotenia predmetu nájmu je len potenciálnou vedľajšou povinnosťou prenajímateľa, ktorá je úplne nezávislá od povinnosti nájomcu platiť nájomné. Počas doby nájmu takáto povinnosť ani nemôže existovať pričom povinnosť platiť nájomné existuje práve len počas doby nájmu. Povinnosť platiť nájomné súvisí s užívaním, povinnosť nahradiť zhodnotenie súvisí s existenciou zhodnotenia priestorov. Keďže súčasná existencia týchto dvoch povinností je vylúčená a každá z nich je naviazaná na iný predmet, nemôže ísť o vzájomné podmienené plnenia. Ak by aj nárok na zhodnotenie teoreticky žalobcovi po skončení nájmu vznikol, nemôže byť v zmysle § 236 platným dôvodom pre odopieranie plnenia spočívajúceho v platení nájomného. Čo sa týka plnenia spočívajúceho v poskytnutí zľavy z nájomného súdna prax je dlhodobo ustálená v názore, že povinnosť zaistiť plný a nerušený výkon práv spojených s užívaním bytu a povinnosť platiť nájomné nemajú povahu vzájomných záväzkov a ich plnenia preto nie je možné vzájomne viazať. Nárok na zľavu z nájomného vzniká až porušením prenajímateľa a teda je následkom neplnenia prenajímateľa, nie podmienkou plnenia prenajímateľa. Podstatou synalagmy je totiž práve to, že plnenie jednej strany je podmienené plnením druhej strany a táto skutočnosť musí vyplývať buď zo zákona alebo zo zmluvy. Nestačí, aby boli plnenia vzájomné ale musia byť aj vzájomne podmienené. Žalovaný nielenže nemá nároky, o ktorých tvrdí ale i v prípade, že by ich mal, nemohol by ich použiť ako dôvod na odopieranie úhrady nájomného a teda odstúpenie žalovaného od nájomnej zmluvy je platné. Žaloba je svojou povahou návrhom na určenie existencie. Takúto žalobu je možné uplatniť iba vtedy, ak je na určení práva naliehavý právny záujem, ktorý je daný vtedy ak by bez určenia práva bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez určenia práva stalo žalobcove postavenie neistým. Podľa žalobcu spočíva naliehavý záujem v tom, že medzi stranami sporu nastal stav zjavnej ekonomickej nerovnováhy, ktorý sa postupom času len čoraz výraznejšie zhoršuje a záujem na určení žalobcových práv je „kolektívny“ a teda automaticky naliehavý. Tieto tvrdenia ako preukázanie naliehavého právneho záujmu neobstoja nakoľko zákony a súdy nechránia ekonomické ciele ale konkrétne práva účastníkov v súkromnoprávnom vzťahu.

14. Podľa § 137 Civilného sporového poriadku („CSP“), žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o

a) splnení povinnosti,

b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu,

c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo

d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

15. Podľa § 132 ods. 1 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.

16. Podľa § 132 ods. 3 CSP, žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.

17. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému pôvodne troch nárokov pričom tieto v žalobe označil ako alternatívne plnenia. Podľa právnej teórie k takémuto rozhodnutiu môže dôjsť len vtedy, keď predmetom zažalovanej pohľadávky je niekoľko vecí individuálne určených, s ktorou sa má plniť len jednou podľa voľby dlžníka, ktorému spravidla prislúcha právo voľby. Žalobca v žalobe však takéto žalobné návrhy neuviedol. Všetky tri navrhované výroky rozsudku sú samostatnými žalobnými návrhmi, ktoré neumožňujú žalovanému žiadne právo voľby medzi nimi. Súd preto posudzoval každý z týchto výrokov samostatne.

18. Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle § 80 písm. c) OSP účinného v čase podania žaloby ako i v zmysle § 137 písm. c) CSP, musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania.

19. Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha (žalobcu). Pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi stranami sporu a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši.

20. Žalobca svoj naliehavý záujem, nie naliehavý právny záujem, odôvodnil ekonomickou nerovnováhou medzi stranami sporu a kolektívnym záujmom, ani jeden z týchto dôvodov nemožno považovať za naliehavý právny záujem ale len za ekonomický a faktický záujem žalobcu. Bez existencie naliehavého právneho záujmu, resp. jeho riadneho zdôvodnenia nemal súd danú základnú procesnú podmienku prípustnosti žaloby.

21. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia a že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu sporu, ktorá existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. 22. Strana sporu, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie prípadné nepriaznivé následky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe ostatných vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú stranu sporu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, avšak hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nedostatočne potvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany sporu.

23. Aj v prípade, ak by žalobca preukázal naliehavý právny záujem by súd žalobu zamietol z dôvodu, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení. Žalobca k tvrdeniam uvedeným v žalobe doložil pravdepodobne ním vytvorené tabuľky a grafy, ktoré by mali obsahovať údaje preukazujúce jeho tvrdenia. Súd sa stotožnil s argumentáciou žalovaného, že ide o akési excelovské tabuľky s rôznymi typmi grafov, ktoré dokáže každý priemerne zručný užívateľ programu Microsoft Excel vytvoriť za pol hodinu, ktoré však nemajú žiadnu výpovednú hodnotu. Žiaden iný dôkaz žalobca na preukázanie tvrdení, že došlo v priebehu prestavby k zníženiu jeho tržieb. Ak by aj došlo k zníženiu tržieb žalobcu tento nepreukázal, že tak došlo v dôsledku stavebných činností žalovaného v nákupnom centre, teda nepreukázal príčinnú súvislosť medzi konaním žalovaného a znížením tržieb. V dôsledku toho nemá súd za preukázané, že sa žalovaný dopustil konania v rozpore s Nájomnou zmluvou alebo zákonom a teda, že žalobcovi vznikol nárok na akúkoľvek zľavu z nájomného. Žalobca nepoprel, že nájomné prestal uhrádzať, práve naopak túto skutočnosť sám potvrdil. V dôsledku toho nepreukázal ani to, že odstúpenie od nájomnej zmluvy žalovaným bolo neplatné nakoľko žalovaný postupoval v súlade s článkom 9 bod 4 Nájomnej zmluvy a odstúpil od zmluvy z dôvodu neplatenia nájomného z dôvodu omeškania platenia nájomného viac ako 15 dní.

24. Navyše návrh na rozšírenie žaloby o výrok, ktorým mal súd určiť, že odstúpenie žalovaného zo dňa 27.04.2015 od zmluvy o nájme nebytových priestorov č. XXX na druhom nadzemnom podlaží obchodného komplexu AUPARK Bratislava Shopping Center uzavretej medzi žalovaným a právnym predchodcom žalobcu dňa 25.05.2012 je neplatné bol doručený súdu a súd o ňom aj rozhodol za účinnosti OSP. Po zmene procesného predpisu však už súd nemohol rozhodnúť takýmto určovacím petitom. V zmysle § 137 písm. c) sud rozhoduje len o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Nakoľko účinky podania ostávajú zachované avšak navrhovaný petit v tomto znení bez jeho navrhnutej zmeny by bolo potrebné aj z tohto dôvodu zamietnuť.

25. Podľa § 255 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

26. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

27. Nakoľko bol žalovaný v plnom rozsahu úspešný, súd mu priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

28. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava V. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.