Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8P-33-2018.pdf
PDF · 100.5 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-8P/33/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica sudcom JUDr. Ladislavom Blaškom v právnej veci starostlivosti o mal. deti P. F., A.. XX.XX.XXXX Y. W. F.O., A.. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senica deti rodičov, matky: N. T., A.. XX.XX.XXXX, W. X., D. XXXX/XX, občan SR, a otca: P. F., A.. XX.XX.XXXX, W. X., občan SR, o návrhu otca o zníženie výživného pre maloleté deti, takto
rozhodol:
I. Súd návrh otca na zníženie výživného pre maloleté deti z a m i e t a .
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Otec podaným návrhom doručeným Okresnému súdu Skalica dňa 16.03.2018 sa domáhal zníženia výživného na mal. P. zo sumy 110,- eur na 70,- eur a na mal. W. zo sumy 90,- eur na sumu 50,- eur. Dôvodil tým, že v čase pôvodného rozhodnutia č.k. 6P/25/2013 nemal stabilný príjem. Okrem vyživovacej povinnosti na maloleté deti má aj platobnú povinnosť voči exekúcii, ktorá ku dňu podania návrhu činila sumu 12.085,81 eur. Je zamestnaný ako operátor výroby v ČR s mesačným príjmom cca 16.000,- Kč, ako dôkaz pripojil pracovnú zmluvu KŠX - Delta s.r.o. a výplatné pásky od 8/2017 do 01/2018. Nakoľko má finančné problémy kvôli narastajúcemu dlhu na exekučnom konaní voči jeho osobe a nízkemu príjmu navrhoval, aby mu súd znížil výživné na mal. deti.
2. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom matky, zástupcu kolízneho opatrovníka, potvrdením o príjme otca, potvrdením o príjme matky, obsahom pripojeného spisu 6P/25/2013, správou z ÚPSVaR Senica, lustráciami zo soc. poisťovne Senica a zistil tento skutkový stav:
3. Rozsudkom Okresného súdu Skalica č.k. 6P/25/2013-40 zo dňa 08.06.2013 bolo manželstvo rodičov maloletých detí rozvedené. Súčasne súd schválil dohodu rodičov o úprave rodičovských práv a povinností tak, že maloleté deti P., W. Y. P. D. boli zverené do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená deti zastupovať a spravovať ich majetok. Otec sa zaviazal prispievať na výživu mal. P. sumou 110,- eur mesačne, na mal. W. sumou 90,- eur mesačne a na mal. P. D. sumou 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, stanovenú podľa osobitného zákona, splatných k rukám matky vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca vopred, s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 23.07.2013. V čase poslednej úpravy výživného súd vychádzal zo skutočností, že matka bola na materskej dovolenke a poberala príspevok vo výške 280,- eur, poberala rodinné prídavky a mala daňový bonus. Otec mal živnosť avšak túto nevykonával. Je vyučený murár. Mal nastúpiť do zamestnania na základe dohody o vykonaní práce, pričom predpokladaný príjem uviesť nevedel. Výdaje mal 150 eur prispieval matke na domácnosť a ďalšie výdavky na oblečenie, stravovanie a hygienu, ktoré však nešpecifikoval. Matka mal. detí bývala so svojim druhom a svojimi tromi mal. deťmi X. P., W. Y. P. D.. Nakoľko ešte nebola rozvedená a mal. P. D. sa narodil v manželstve s P. F., tento bol zapísaný v rodnom liste ako otec mal. P. D., ale biologickým otcom mal. P. D. bol druh matky maloletých detí. V tom čase sa ešte neviedlo konanie o zapretie otcovstva, no matka mal. detí sa vyjadrila, že podá návrh na zapretie otcovstva. Otec mal. detí, P. F., býval u svojej starej mamy, neplatil žiadne výživné, nekupoval mal. deťom darčeky. S matkou maloletých detí uzavrel rodičovskú dohodu a spolu s ňou navrhol, aby súd túto rodičovskú dohodu schválil. Mal. P. navštevoval 1. ročník základnej školy, matka mu platila obedy 20,- eur, bol zdravý. Mal. W. navštevovala materskú školu, bola alergičkou. Školné na mal. W. bolo 15 eur,- a stravné 35,- eur. Ďalšie bežné výdaje na maloleté deti ako oblečenie, stravovanie, hygienu, hradila matka mal. detí.
4. Z lustrácie zo Sociálnej poisťovne mal súd preukázané, že otec nebol zamestnaný na území Slovenskej republiky, v čase vykonania lustrácie nepoberal dávky dôchodkového poistenia, nemocenského poistenia, úrazového poistenia ani poistenia v nezamestnanosti. Matka je od 14.11.2016 zamestnaná v spoločnosti X. X., X.. X. H..E.., T.. L.. X. X a v čase vykonania lustrácie nepoberala dávky dôchodkového poistenia, nemocenského poistenia, úrazového poistenia ani poistenia v nezamestnanosti.
5. Z potvrdenia o príjme matky od zamestnávateľa spoločnosti X. X., X..H..E.., X. X. T.. L.. X. X zo dňa 21.06.2018 mal súd preukázané, že matka za obdobie od 6/2017 do 5/2018 mala čistý priemerný mesačný príjem 997,27 eur.
6. Z potvrdenia o príjme otca od zamestnávateľa spoločnosti O. - T. X..H..E.., X. X. Q. XXXX/XX, M., Č. zo dňa 16.11.2018 mal súd preukázané, že otec za obdobie od 1/2017 do 7/2018 mal čistý priemerný mesačný príjem 18.600,- Kč.
7. Zo správy ÚPSVaR Senica zo dňa 27.06.2018 mal súd preukázané, že matka nepoberá od úradu dávku ani príspevky pomoci v hmotnej núdzi, poberá štátne sociálne dávky a to - prídavok na dieťa: W. P. D. vo výške 23,68 eur mesačne. Matka nie je vedená a nikdy nebola vedená na úrade ako uchádzačka o zamestnanie. Otec nie je v súčasnosti evidovaný ako uchádzač o zamestnanie. Naposledy bol evidovaný od 10.12.2008 do 16.02.2009, kedy bol vyradený z evidencie pre nespoluprácu s úradom. Otec nepoberá od úradu dávky ani príspevky v hmotnej núdzi, poberá štátne sociálne dávky a to - prídavky na deti: W. F. Y. P. F. vo výške 47,636 eur mesačne.
8. Otec sa nedostavil na pojednávanie, pričom sa mu nepodarilo predvolanie na pojednávanie doručiť ani na adresu z registra obyvateľov, preto súd doručil predvolanie otcovi podľa § 106 ods. 3 C.s.p. dňa 02.01.2019. Nakoľko sa otec nedostavil na pojednávanie súd pojednával v jeho neprítomnosti.
9. Z výsluchu matky mal súd za preukázané, že s podaným návrhom otca nesúhlasí. K osobným a majetkovým pomerom uviedla, že býva so svojim druhom so spoločným synom, s mal. P. D., so synom svojho druha C. a so svojimi maloletými deťmi mal. P. Y. P.. W.. Bývajú v dvojizbovom mestskom byte. Pracuje v spoločnosti G. X., jej priemerný mesačný príjem je 900,- eur až 1000,- eur. Jej druh nepracuje, nakoľko je na polovičnom invalidnom dôchodku, jeho príjem je okolo 167,- eur. Iný nehnuteľný ani hnuteľný majetok nevlastní, rovnako tak aj jej druh nie je vlastníkom žiadneho majetku. Výdavky na domácnosť má nájom 260,- eur, elektrika 55,- eur, internet 25,- eur, škôlka pre P. D. 55,- eur, pôžičky 130,- eur, telefóny 15,- eur, strava 350,- eur až 400,- eur, drogéria 30,- eur. Výdavky na mal. P. sú raz ročne na školské potreby 70,- eur, od septembra 2018 mal. nastúpil do 7. ročníka ZŠ, jeho zdravotný stav je dobrý, hrával baseball, no musel prestať, pretože nemali dostatok finančných prostriedkov. Výdavky na mal. W. raz ročne na školské potreby 70,- eur, záujmové krúžky nemá, zdravotný stav má dobrý. Otec jej neprispieva na bežné výživné pre mal. deti a zameškané výživné na mal. deti má asi vo výške asi 12.000,- eur. Maloleté deti nenavštevujú školskú jedáleň, pretože jej druh je doma a varí pre domácnosť. Vzťah mal. detí k jej druhovi je dobrý, síce je jej druh prísny, no mal. deti ho rešpektujú. Otec sa o deti zaujíma sporadicky, nekontaktuje mal. deti na sviatky ani im nekupuje darčeky.
10. Kolízny opatrovník uviedol, že zníženie výživného nie je v záujme mal. detí a navrhol, aby súd návrh otca na zníženie výživného v celom rozsahu zamietol.
11. Podľa § 78 ods. 1 prvá veta zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej už len „Zákon o rodine"), dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
12. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
13. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
14. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
15. Podľa § 62 ods. 3 prvá veta Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará
16. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
17. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
18. Podľa § 65 ods. 2 Zákona o rodine, súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, alebo jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
19. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
20. Ak by sa v čase po rozhodnutí o výživnom zmenili pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť toto rozhodnutie alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností. Zmena pomerov môže zahŕňať tak zmenu pomerov na strane niektorého z rodičov (strata zamestnania, závažné ochorenie, získanie lepšieho zamestnania a pod.), ako aj zmenu pomerov na strane detí, najmä ich potrieb (vek, štúdium, zdravotný stav a pod.). Zákon však pod pojmom zmena pomerov rozumie len zmenu podstatnú a závažnú, nie zmeny krátkodobého charakteru. Malo by ísť o podstatné zmeny v tých skutočnostiach, ktoré tvorili skutkový základ rozhodnutia o výkone rodičovských práv a povinností alebo rozhodnutia súdu o schválení dohody rodičov o rodičovských právach a povinnostiach.
21. V danom konaní sa jedná o zmenu výživného na maloleté deti, a preto súd v prvom rade skúmal, či oproti predchádzajúcej úprave výživného došlo k takej zmene pomerov, ktorá by bola podstatnou zmenou okolností vzhľadom k okolnostiam aktuálneho rozhodovania súdu o výživnom v zmysle § 78 ods. 1 Zák. o rodine. Relevantnosť zmeny sa zisťuje porovnaním nových pomerov s pôvodnými pomermi. Súd musí skúmať okolnosti, t.j. schopnosti, možnosti v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom a po jeho vydaní, tieto porovnať a po komplexnom zhodnotení posúdiť, ktoré zmeny prevažujú a či zakladajú dôvod pre zmenu, v kladnom prípadne pre akú zmenu a od ktorého času. Zmena pomerov môže byť odôvodnená jednak okolnosťami na strane povinného (napr. strata zamestnania, vznik novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov), ale tiež na strane oprávneného (napr. zmena potrieb u školopovinných detí súvisiacich s prechodom na iný stupeň školského systému, nadobudnutie čiastočnej alebo úplnej schopnosti živiť sa sám) a jednak vývojom životných nákladov. Súd pri rozhodovaní o výživnom prihliada na odôvodnené potreby oprávnených, teda maloletých detí, ktoré môžu byť rôzne, sú závislé predovšetkým od zdravotného stavu detí, od ich fyzickej a duševnej vyspelosti, nadania detí, spôsobu ich prípravy na budúce povolanie a ich uplatnenia v spoločenskom živote. Výraznou mierou sú potreby mal. detí bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi povinného, teda obi dvoch rodičov, na ktoré súd pri rozhodovaní o výživnom tiež prihliada. Povinnosťou obi dvoch rodičov, bez ohľadu na to, či s deťmi žijú v spoločnej domácnosti, je venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy svojich detí a podieľať sa tak na všestrannom vývoji svojich detí, ktoré nie sú schopné ešte samé sa živiť a ktoré sú z tohto dôvodu odkázané v plnej miere na svojich rodičov.
22. Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že návrh otca na zníženie výživného nebol dôvodný, a to vzhľadom na neexistenciu zmeny pomerov závažnejšieho charakteru a to najmä na strane povinného-otca, ktorá by odôvodňovala zmenu rozhodnutia, t.j. zníženie výživného pre maloleté deti. Práve naopak súd mal preukázané, že otec v čase poslednej úpravy výživného pre maloleté deti nebol zamestnaný, pričom sa s matkou dohodli na výživnom tak, že na mal. W. bude prispievať sumou 90 eur mesačne a na mal. P. sumou 110 eur mesačne. V súčasnosti otec pracuje v spoločnosti O. - T. X..H..E.., X. X. Q. XXXX/XX, M., Č., kde za obdobie od 1/2017 do 7/2018 mal čistý priemerný mesačný príjem 18.600,- Kč. Otec dňa 31.07.2018 ukončil pracovný pomer v tejto spoločnosti.
23. Pokiaľ ide o samotnú zmenu pomerov na strane mal. detí P. Y. W. od poslednej úpravy výživného prišlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletých detí. Mal. P. toho času žiakom 7. ročníka ZŠ, teda je už na druhom stupni základnej školy. Hrával baseball no pre nedostatok financií musel prestať. Mal. W. už je žiačkou základnej školy - prvého stupňa, záujmové krúžky nemá žiadne, jej zdravotný stav sa zlepšil. Výdavky na mal. deti P. Y. W. sa od poslednej úpravy výživného zmenili, v tomto prípade sa mierne zvýšili.
24. Súd v konaní skúmal i schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinných, teda rodičov, pričom súd sa zaoberal tým, či k zmene pomerov, ktoré by odôvodňovali zmenu predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom došlo na strane rodičov. Pokiaľ ide o pomery na strane otca mal. detí, zmena pomerov na jeho strane za tento čas nastala. V čase poslednej úpravy výživného otec mal. detí bol živnostníkom, avšak podnikanie nevykonával, pričom zamestnaný nebol. Od 16.10.2017 bol zamestnaný v spoločnosti O.R. - T., X..H..E.. na dobu určitú do 30.06.2018 s priemerným mesačným príjmom 18.600,- Kč (727,59 eur v prepočte ku dňu vyhlásenia rozhodnutia kurzom NBS). Zamestnávateľ súdu oznámil, že otec dňa 31.07.2018 ukončil pracovný pomer. Zo správy ÚPSVaR Senica súd zistil, že otec poberá rodinné prídavky na obidve maloleté deti vo výške 47,63 eur mesačne. Otcovi nepribudla vyživovacia povinnosť. V návrhu otec argumentoval zmenou pomerov na jeho strane najmä tým, že v čase pôvodného rozhodnutia nemal stabilný príjem, okrem vyživovacej povinnosti voči mal. deťom má aj platobnú povinnosť voči exekúcii a jeho dlh na exekučnom konaní narastá vzhľadom na jeho nízky mesačný príjem, ktorý v čase podania návrhu bol vo výške 16.000 Kč. Súd v tejto súvislosti len poznamenáva, že výživné má prednosť pred všetkými ostatnými výdavkami otca a to aj pred dlhmi a pôžičkami. Otec na maloleté deti neprispieva, zaujíma sa iba sporadicky, nekontaktuje ich na sviatky ani im nekupuje darčeky.
25. Na strane matky rovnako nastala zmena pomerov v jej príjmoch, kým pri poslednej úprave bola na materskej dovolenke a poberala príspevok vo výške 280,- eur, rodinné prídavky a daňový bonus. V súčasnosti je zamestnaná v spoločnosti X. X., X..H..E.., X. X. T.. L.. X. X a jej priemerný mesačný príjem je vo výške 997,27 eur a poberá prídavok na dieťa mal. P. D. vo výške 23,68 eur. Matka, ako pri poslednej úprave výživného, býva naďalej v 2-izbovom byte so svojim druhom, (ktorý je na polovičnom invalidnom dôchodku), jeho synom C., so spoločným synom mal. P. D. a so svojimi mal. deťmi P. Y. W., ktorých otec je navrhovateľ. Ďalej súd poukazuje na to, že navrhovateľ - otec maloletých detí, si neplní vyživovaciu povinnosť uloženú právoplatným rozhodnutím okresného súdu Skalica, preto ÚPSVaR Senica vydal rozhodnutie, v ktorom priznal mal. P. nárok na náhradné výživné vo výške 108,50 eur, nakoľko v exekučnom konaní neboli vymožené žiadne finančné prostriedky. Vyživovacia povinnosť matke žiadna nepribudla. Čo sa týka výdavkov obidvoch rodičov, možno povedať, že tie sú obdobné bez výraznejšej zmeny oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu, a preto pri rozhodovaní súdu neboli rozhodujúcimi. Naviac je potrebné si uvedomiť, že výživné má podľa zákona prednosť pred ostatnými výdavkami rodičov. Súd pri svojom rozhodovaní prihliadal i na to, že matka je ten z rodičov, ktorý sa osobne stará o maloleté deti a o domácnosť.
26. Súd má vzhľadom na uvedené skutočnosti za to, že v súčasnej dobe neprišlo k takej podstatnej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného pre maloleté deti a takéto zníženie výživného nie je ani v záujme maloletých detí. Je tomu tak z dôvodu, že od poslednej úpravy síce prešla dlhšia doba, nastali podstatné zmeny pomerov, ale tieto podstatné zmeny pomerov nastali ako na strane oprávnených, tak aj na strane povinných. Skutočnosť, že otec je v zlej finančnej situácii a je voči nemu vedené exekučné konanie, v ktorom mu narastá dlh, nemôže negatívne ovplyvniť maloleté deti. Otec sa do zlej finančnej situácie dostal svojou vlastnou vinou a predsa deti nemôžu na túto chybu otca doplatiť. Svojim konaním sa on sám opäť vzdal možnosti zarábať finančné prostriedky, keď ukončil pracovný pomer, a tým sa pripravil o možnosť plniť si svoje vyživovacie povinnosti. Naviac súd mal preukázané, že otec bol zamestnaný, mal finančný príjem a teda je v jeho schopnostiach a možnostiach dosahovať príjem minimálne v sume 700,- eur mesačne, z ktorého si môže plniť svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom, ktorá má prednosť pred inými výdavkami rodičov a to aj pred exekúciou, pokiaľ táto nie je za zameškané výživné. Vyššie popísaná zmena pomerov, teda neodôvodňuje zníženie výživného a preto súd návrh otca na zníženie výživného ako nedôvodný zamietol.
27. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
28. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 52 CMP a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní. Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu alebo z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody alebo verejnej listiny, ktorou bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.
Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 zák. č. 233/1995 Z. z. v spojení s § 48 zák. č. 233/1995 Z. z.).