Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_13C-171-2015.pdf
PDF · 120.16 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/171/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Zámky samosudcom Mgr. Petrom Garajom v právnej veci žalobcu: Y. C., nar. XX.X.XXXX, bytom S., L. XXX/XX, zast. Mgr. Helena Farkašová, advokát, Nové Zámky, Žerotínova bašta 1, proti žalovaným: I.) U. D., nar. XX.X.XXXX, bytom A., F. XX, zast. Judr. René Hudzovič, advokát, Nitra, Štefánikova trieda 49, IČO: 36860697 a II.) Vulkano s.r.o., Bratislava, Klincová 35, IČO: 36015407, o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Súd p r i z n á v a žalovaným v I. a II. rade nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa svojou žalobou voči žalovaným v I. a II. rade domáhal určenia neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom ako predávajúcim a žalovaným v I. rade ako kupujúcim dňa 20.8.2012, týkajúca sa nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území S., zapísaných Správou katastra Nové Zámky na LV č. XXXX ako parc. registra C KN č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 548 m2, parc. registra C KN č. XXXX/XX - záhrady o celkovej výmere 316 m2 a stavby - rodinný dom súp. č. 920 na parc registra C KN č. XXXX/XX a tiež určenia, že kúpna zmluva uzavretá medzi žalovanými v I. a II. rade dňa 19.12.2012, ktorá sa týka rovnakých nehnuteľností, je spolu s dodatkom k nej zo 4.4.2013 absolútne neplatná z dôvodu, že žalobca nikdy žiadnu zmluvu o predaji nehnuteľnosti nemal v úmysle uzavrieť, nikdy kúpnu cenu z nej neprevzal, že žalovaný v I. rade ho uisťoval, že podpisujú zmluvu úverovú, o úver aj požiadali a PSS a.s. eviduje žiadosť žalobcu o úver z 21.8.2012, žalovaný v I. rade však zneužil však jeho zlý zdravotný stav a zlú sociálnu situáciu, preto na neho aj podal trestné oznámenie a preto je takáto zmluva neplatná podľa § 37 a § 39 OZ. Žaloba voči žalovanému v II. rade smerovala ako voči vlastníkovi predmetnej nehnuteľnosti, ktorý je v súčasnosti ako jej vlastník zapísaný v katastri nehnuteľností a žalobca tvrdil, že kúpna zmluva, ktorou nadobudol vlastníctvo k nej je tiež neplatná, pretože ňou žalovaný v II. rade nadobúdal vlastníctvo od nevlastníka.
2. Žalovaný v I. rade so žalobou nesúhlasil a uviedol, že žalobca vedel, že ide o kúpnu zmluvu, kvôli tomu ho aj cez manželku kontaktoval, peniaze prevzal a on nevie prečo teraz tvrdí, že to bolo inak.
3. Konateľ žalovaného v II. rade so žalobou nesúhlasil a uviedol, že vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti je žalovaný v II. rade, čo je firma žalovaného v I. rade a jeho a že pokiaľ ide o kúpnu zmluvu, ktorou žalobca odpredal predmetné nehnuteľnosti žalovanému v I. rade, vie, že žalobca a jeho žena vedeli, že ide o kúpnu zmluvu.
4. Okresný súd Nové Zámky rozsudkom 13C/171/2015-392 z 29.3.2017 žalobu zamietol z dôvodu, že žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno a nepreukázal svoje tvrdenia, keď súd nezistil žiadnu takú vadu právneho úkonu, ktorá by ho robila neplatným a ani skutočnosť, že by sa napádaný úkon priečil dobrým mravom.
5. Krajský súd Nitra uznesením 25Co/274/2017-421 z 30.5.2018 vyššie uvedený rozsudok súdu prvej inštancie zrušil z dôvodu, že žalovaný v II. rade ( Všeobecná kreditná s.r.o. Nitra ) bol zrušený dňa 29.12.2016 a vymazaný 19.1.2017 z obchodného registra, t.j. v čase pred vydaním rozsudku súdom prvého stupňa a jeho právnym nástupcom je Vulkano s.r.o., Bratislava, Klincová 35, s ktorým bolo treba v konaní pokračovať, k čomu však nedošlo.
6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu a oboznámením ku spisu pripojených dokladov a správ, najmä pripojeného spisu OR PZ SR Nové Zámky ČVS: ORP- 420/2-VYŠ-NZ-2014/RSz a zistil tento skutkový a právny stav:
7. Zo spisu Správy katastra Nové Zámky V súd zistil, že XXXX/XXXX súd zistil, že medzi žalobcom ako predávajúcim a žalovaným v I. rade ako kupujúcim bola dňa 20.8.2012 uzavretá kúpna zmluva, ktorou žalobca za kúpnu cenu 25 000 € odpredal žalovanému v I. rade nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území S., zapísaných Správou katastra Nové Zámky na LV č. XXXX ako parc. registra C KN č. 1042/19 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 548 m2, parc. registra C KN č. XXXX/XX - záhrady o celkovej výmere 316 m2 a stavby - rodinný dom súp. č. 920 na parc registra C KN č. XXXX/ XX a následne bol žalovaný zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník týchto nehnuteľností, podpisy účastníkov zmluvy sú overené dňa 20.8.2012 Mestským úradom Nové Zámky a obsahom uvedeného spisu je i potvrdenie o tom, že žalobca prevzal kúpnu cenu 25 000 € v rovnaký deň, ktoré potvrdenie obsahuje podpis žalobcu. Spis tiež obsahuje doklad o doručení rozhodnutia o vklade žalobcovi, ktorý jeho prevzatie potvrdil osobne dňa 27.8.2012.
8. Zo spisu Správy katastra Nové Zámky V XXXX/XXXX súd zistil, že nehnuteľnosti uvedené v predchádzajúcom odseku previedol žalovaný v I. rade na žalovaného v II. rade kúpnou zmluvou z 19.12.2012 v spojení s dodatkom k nej zo 4.4.2013.
9. Z potvrdenia o odovzdaní peňazí spísaného dňa 20.8.2012 medzi žalobcom a žalovaným v I. rade súd zistil, že ním žalobca potvrdil, že v uvedený deň prevzal kúpnu cenu 25 000 € za vyššie uvedené nehnuteľnosti.
10. Z LV č. XXXX pre kat. územie S. súd zistil, že výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných ako parc. registra C KN č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 548 m2, parc. registra C KN č. XXXX/XX - záhrady o celkovej výmere 316 m2 a stavby - rodinný dom súp. č. XXX na parc registra C KN č. XXXX/XX je žalovaný v II. rade, ktorý nehnuteľnosť nadobudol na základe kúpnej zmluvy z XX.XX.XXXX ( V XXXX/XXXX ).
11. Zo spisu OR PZ SR Nové Zámky ČVS: ORP- 420/2-VYŠ-NZ-2014/RSz súd zistil, že žalobca i žalovaný v I. rade a tiež manželka žalobcu boli vypočúvaní opakovane, pričom ohľadne skutočností pre toto konanie relevantných vypovedali tak ako je nižšie uvedené. Toto konanie v čase rozhodovania súdu v tejto veci nebolo ukončené.
12. Z dokladov nachádzajúcich sa na č.l. 323-326 spisu súd zistil, že svedčia o tom, že žalobca poukázal žalovanému v I. rade 5 platieb po 50 € a manželka žalobcu 2 platby po 50 € a to všetko v období od 5.6.2013 do 13.1.2014.
13. Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že prišiel Liška, A. a ešte niekto, na toho si nespomína, nevie kedy presne to bolo, volala ich manželka, chodili po dedine a sľubovali ľuďom pôžičku, hovorila s nimi manželka, on bol pritom, bolo to preto, že aj oni potrebovali pôžičku, Novák vraj robil niekedy v Stavebnej sporiteľni, chceli od neho pôžičku, ale povedal, že tú nedostaneme, ale môžu dostať na iný dom a inú parcelu, už si nespomína na čom sa dohodli, ale mali ísť na druhý deň do Nových Zámkov, že sa dohodnú a podpíšu. Uviedol, že preto s manželkou na ďalší deň išli do Nových Zámkov, najprv do bývalej sporiteľne kde mali dlh nejakých 700 €, D. tam dal tieto peniaze do banky, potom išli do VÚB, kde ten tretí čo prišiel s D., zaplatil za nich dlh nejakých 400 €, potom išli na poštu a tam začali podpisovať nejaké papiere, zvlášť on a zvlášť manželka, tie papiere priniesli oni, ukázali mu kde sa má podpísať, urobil tak aspoň 10-krát, možno 15, nečítal to a nevie čo to bolo, len mu povedali, že to sú papiere, ktoré potrebujú k tej pôžičke, čo podpisovala manželka, on nevie. Uviedol, že im veril a hoci to nerobí bežne, podpísal to, hoci ich videl prvý raz deň predtým, keď sa dohodli, že pre nich vybavia pôžičku, potom sa rozišli, prešli asi 2 týždne, prišli a povedali, že pôžička nebola schválená, dohodli sa, že tých 1100 €, ktoré za nich zaplatili, im budú splácať po 50 € mesačne. Ďalej uviedol, že asi po roku, keď chceli dom predať, zistili, že už nie sú jeho vlastníkmi a že zadný dom vlastní D., vybabral s ním, podpísal mu všetko čo Liška chcel, doteraz nevie čo to bolo. J., že podal na Lišku trestné oznámenie, žiadne peniaze za dom nedostal, hoci podpis na zmluve sa podobá na jeho podpis, reč o predaji však nikdy nebola, malo ísť o pôžičku a dodal, že vedel o tom, že na čas, kedy nesplatia D. dlh, mala byť nehnuteľnosť napísaná na D., no nevie ako. Dodal, že si nespomína čo vypovedal na polícii, z katastra však nedostal nič.
14. Žalovaný v I. rade vo svojej výpovedi uviedol, že pre odstup času si už na detaily presne nespomína, pridržiava sa toho čo vypovedal v trestnom konaní, pokiaľ si spomína, kontaktovala ho manželka žalobcu telefonicky, vedela, že sa zaoberajú predajom nehnuteľností, ďalšie ich kontakty už boli osobné a nakoniec došlo k ohliadke nehnuteľnosti a došlo aj k dohode na kúpnej cene nakoniec na sumu 25 000 €, kúpnu zmluvu pre nich pripravil advokát, keď ju išli podpisovať, bola už pripravená, stretli sa na matrike v Nových Zámkoch na overenie podpisov v deň jej podpísania, bolo to asi 3-4 týždne od prvého kontaktu so žalobcom, na matrike bol žalobca s manželkou a on so Somorčíkom, žalobca si tam zmluvu prečítal, podpísal, overil sa jeho podpis a on žalobcovi odovzdal kúpnu cenu. Uviedol, že potom išli na kataster, ale nevie, či všetci. Uviedol, že si nevie vysvetliť prečo žalobca tvrdí, že to bolo inak, však aj im muselo prísť vyrozumenie z katastra, vedeli akú kúpnu cenu dostali, on im žiadne vybavenie úveru nesľuboval.
15. Konateľ žalovaného v II. rade vo svojej výpovedi uviedol, že vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti je žalovaný v II. rade, čo je firma žalovaného v I. rade a jeho a že pokiaľ ide o kúpnu zmluvu, ktorou žalobca odpredal predmetné nehnuteľnosti žalovanému v I. rade, vie, že žalobca a jeho žena vedeli, že ide o kúpnu zmluvu.
16. Svedkyňa E. C., manželka žalobcu, vo svojej výpovedi uviedla, že kvôli stavebnému sporeniu volala Oskara A., ten prišiel a s ním aj D. a ten druhý, sporenie im však nevychádzalo, predstavil im D. ako človeka, ktorý sa zaoberá nebankovými pôžičkami a ten povedal, že im pôžičku poskytne, manžel, ktorý vlastnil zadný dom a záhradu, bude za to ručiť. Uviedla, že boli u nich viackrát, vyplňovali nejaké žiadosti a potom im zavolali, že idú na matriku do Nových Zámkov a keď povedala, že má nejaké nedoplatky vo VÚB a v sporiteľni, išli tam a zaplatila tie dlhy 700 a 350 €, ktoré peniaze jej dal D.. Uviedla, že podľa nej boli na pošte, nie na matrike, pri jednom stole podpísala A. nejaké papier, pri druhom bol D. s jej manželom, nevie čo podpisovali, pretože ju tam nepustili, ale manžel si bol istý, že išlo o pôžičku, pričom žiadne doklady im nenechali a žiadne peniaze manželovi nedali. Uviedla, že asi o 2-3 týždne im zavolali, že pôžičku nedostali a chceli, aby im splácali tých 1050 € a tak ona začala platiť po 50 € a zaplatila 7- krát a keď prišiel z katastra papier o kúpnej zmluve, volala D. čo to má znamenať a povedal, že nech vráti peniaze a potom to s manželom zrušia. Ďalej uviedla, že im dali aj zmluvu, aby platili nájom, ale tú nepodpísala a došlo k tomu, že kedˇchceli dom predať, zistili, že nie sú vlastníkmi, D. to nechcel zrušiť a pýtal vždy nejaké peniaze až nakoniec podali trestné oznámenie.
17. Svedok Y. C., syn žalobcu, vo svojej výpovedi uviedol, že jeho rodičia boli vo veľmi zlej finančnej situácii, chceli refinancovať pôžičku a dostali sa do kontaktu s týmito ľuďmi, ktorí boli párkrát u nich, potom sa dohodli, že sa stretnú v Nových Zámkoch, on robil rodičom šoféra, boli tam jeho rodičia a D. s dvoma mužmi, najprv išla mama s D. do VÚB a do sporiteľne a vyplatila dlhy, potom išli na poštu, tam podpísali nejaký papier, nevie však aký a rozišli sa s tým, že keď bude pôžička, ozvú sa. Uviedol, že pri tom všetkom bol prítomný, čo bolo ďalej, nevie, a že videl odovzdanie tých 1000 € na pošte, ako niečo podpísali na pošte, na niečom sa dohodli, rozlúčili a odišli, odovzdanie iných peňazí nevidel. Uviedol, že na polícii nevypovedal, nebol predvolaný, od rodičov vie, že s tými ľuďmi hovorili o pôžičke, nie však o predaji.
18. Svedok E. A. uviedol, že žalobcu pozná ako klienta a žalovaných z videnia, stretávajú sa len náhodne, v minulosti ako pracovník stavebnej sporiteľne prišiel do kontaktu so žalobcom a jeho manželkou, chceli pôžičku, podával žiadosť o úver, tá však bola zamietnutá a tým sa to pre neho skončilo, potom už iba u nich urgoval zaplatenie znaleckého posudku, pokiaľ si spomína, ich žiadosť o úver znela na sumu 40 - 42 000 €.
19. Zo znaleckého posudku Mudr. Q. Q. č. 67/2014 a Mudr. D. O. č. 105/2014 z 22.12.2014 súd zistil, že znalci uzavreli, že žalobca je schopný správne vnímať, prehodnocovať a reprodukovať okolnosti, ktorých bol svedkom a ktoré prežil a to v miere nevýznamne zníženej, je schopný uvedomovať si následky svojho konania.
20. Podľa § 34 OZ právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
21. Podľa § 37 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný. Právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný.
22. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
23. Zmluva je dvojstranný (prípadne viacstranný ) právny úkon, ktorý vzniká konsenzom, t.j. úplným a bezpodmienečným prijatím (akceptáciou) návrhu na uzavretie zmluvy. Návrh zmluvy ( oferta ) i jeho prijatie ( akceptácia ) sú jednostranné adresované právne úkony. I pre tieto jednotlivé jednostranné právne úkony platí, že musia spĺňať náležitosti požadované Občianskym zákonníkom všeobecne, a to náležitosti osoby, náležitosť vôle, prejavu, pomeru vôle a prejavu a náležitosť predmetu právneho úkonu. Týmito náležitosťami sú možnosť predmetu právneho úkonu ( § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka ) a jeho dovolenosť ( § 39 Občianskeho zákonníka ). Nedovolenosť právneho úkonu je daná vtedy, ak je úkon v rozpore so zákonom alebo zákon obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. V rozpore so zákonom sú tie právne úkony, ktorých vznik, alebo ich plnenie, je výslovne zakázané, resp. ktoré sa svojím obsahom alebo účelom priečia zákonnému zákazu. Právnymi úkonmi, ktoré zákon obchádzajú, sú také právne úkony, ktoré síce neodporujú výslovnému zákazu zákona, avšak svojimi dôsledkami smerujú k výsledku, ktorý zákonu odporuje. V konaní o určenie neplatnosti zmluvy súd preskúmava zmluvu zo všetkých hľadísk, na ktoré Občiansky zákonník viaže všeobecnú platnosť právnych úkonov ( § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka ). Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva bez ďalšieho zo zákona a hľadí sa naň, ako keby nebol urobený, táto neplatnosť nemôže byť zhojená dodatočným schválením a nemôže sa konvalidovať ani dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti. Absolútne neplatný právny úkon nespôsobí právne následky ani v prípade, že na jeho základe už bolo kladne rozhodnuté o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Pri posudzovaní dôvodov neplatnosti zmluvy je potrebné rozlišovať medzi dôvodmi neplatnosti, ktoré musia byť účastníkom tvrdené ( napr. nedostatok slobody, vážnosti, rozpor s dobrými mravmi, prípadne omyl ) a ostatnými, ku ktorým súd prihliada z úradnej povinnosti ( nedostatok formy, neurčitosť, nespôsobilosť subjektu zmluvu uzavrieť, rozpor so zákonom a pod. ). Obchádzanie zákona obsahom alebo účelom urobeného právneho úkonu spravidla znamená, že právny úkon neodporuje síce výslovnému zneniu ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby zákon dodržaný nebol.
24. V zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Uvedené ustanovenie umožňuje súdu posúdiť vec v tom smere, či výkon daného subjektívneho práva je v súlade s dobrými mravmi a v prípade, že tomu tak nie je, odoprieť právnu ochranu uplatňovaného práva. Aplikácia tohto ustanovenia umožňuje aj zásah do výkonu už existujúceho práva vyplývajúceho z občianskoprávnych vzťahov, nemôže ale viesť ku vzniku, zmene alebo zániku práv a povinností. Ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka nemá totiž vlastnú priamu normotvornú platnosť - upravuje iba spôsob aplikácie a interpretácie iných ustanovení. Dobré mravy netvoria spoločenský normatívny systém, ale sú skôr merítkom etického hodnotenia konkrétnych situácií zodpovedajúcim všeobecne uznávaným pravidlám slušnosti, poctivého správania a pod. Dobré mravy sú vykladané ako súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť vystihujú podstatné historické tendencie, sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných. Občiansky zákonník, ani iný predpis nedefinuje pojem dobré mravy. Teória a súdna prax však zhodne považujú dobré mravy za všeobecne uznávané pravidlá morálky, ktoré predstavujú fundamentálny hodnotový poriadok spoločnosti a zákonodarca ich považuje za tak významné, že ich pomocou odkazu v právnej norme včleňuje do občianskeho práva. Z toho vyplýva, že tieto morálne pravidlá majú objektívnu povahu, a preto akékoľvek súhlasné, a teda subjektívne motivované vyhlásenie zmluvných strán, nie je smerodajné v tom, či nimi uzavretá zmluva je v súlade s dobrými mravmi, alebo nie. Právny úkon sa prieči dobrým mravom, ak sa jeho obsah ( bez ohľadu na zmluvnú voľnosť tento obsah stanoviť, na to, kto rozpor s dobrými mravmi zavinil, a na to, či druhá strana pri vzniku zmluvy bola v dobrej viere ) ocitne v rozpore so všeobecne uznávanou mienkou, ktorá vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi určuje, aký má byť obsah ich správania, aby bolo v súlade so základnými zásadami mravného poriadku demokratickej spoločnosti. Súdna prax zaujala názor, že, postup súdu podľa § 3 ods. 1 OZ má miesto len vo výnimočných situáciách, kedy k výkonu práva založeného zákonom dochádza z iných dôvodov, než je dosiahnutie hospodárskych cieľov či uspokojenie iných potrieb, kedy hlavná alebo aspoň prevažujúca motivácia je úmysel poškodiť či znevýhodniť povinnú osobu (tzv. šikanózny výkon práva), prípadne kedy je zrejmé, že výkon práva vedie k neprijateľným dôsledkom prejavujúcim sa ako vo vzťahu medzi účastníkmi, tak na postavení niektorého z nich navonok. Korektív dobrých mravov však nesmie byť na ujmu princípu právnej istoty a nesmie neprimerane oslabovať subjektívne práva účastníkov vyplývajúce z právnych noriem.
25. Základným princípom výkladu zmlúv je priorita výkladu, ktorý nezakladá neplatnosť zmluvy, pred takým výkladom, ktorý neplatnosť zmluvy zakladá, ak sú možné obidva výklady. Je tak vyjadrený a podporovaný princíp autonómie zmluvných strán, povaha súkromného práva a s ním spojená spoločenská a hospodárska funkcia zmluvy. Neplatnosť zmluvy má byť teda výnimkou, a nie zásadou. Nie je teda ústavne konformné a v rozpore s princípmi právneho štátu vyplývajúcim z čl. 1 ústavy je taká prax, keď všeobecné súdy preferujú celkom opačnú tézu uprednostňujúcu výklad vedúci k neplatnosti zmluvy pred výkladom neplatnosť zmluvy nezakladajúcim ( ÚS SR, sp. zn. I. ÚS 242/07 ).
26. Podľa § 137 CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
27. Pokiaľ ide o určenie neplatnosti právnych úkonov, ktoré žalobcovia namietali ( úverovej zmluvy, výkon záložného práva a úkonov žalovaného v II. rade smerujúcich k výkonu záložného práva ) základným dôvodom pre jej zamietnutie je skutočnosť, že nejde o žalobu podľa prípustnú podľa § 137 písm. c) alebo d) CSP. Platná právna úprava zákonom č. 161/2015 Zb. ( CSP ) zaviedla novú právnu úpravu a koncepciu žalôb, ktorá je zakotvená v § 137 v písmenách c) a d) CSP kde sa rozlišuje klasická určovacia žaloba a žaloba na určenie právnej skutočnosti, podmienkou prípustnosti žaloby na určenie právnej skutočnosti je, že táto vyplýva z osobitného predpisu. Zmluvy a iné právne úkony, existencia a platnosť či neplatnosť sú právnymi skutočnosťami ( § 2 ods. l OZ ). Určenie existencie právnej skutočnosti ( napr. neplatnosti právneho úkonu ) vo svojej podstate odporuje zásade, že súd má určiť aktuálny právny stav. Pri určení právnej skutočnosti hovorí rozsudok o tom, čo bolo v minulosti, nie však nevyhnutne o tom, čo je v prítomnosti ( komentár CSP Števček a kol., C.H. BECK, 2017 ). Z uvedeného dôvodu nová právna úprava pripúšťa žalobu na určenie právnej skutočnosti iba za predpokladu, že to vyplýva z právneho predpisu. Pri určovacej žalobe podľa § 137 písm. c) CSP znie žalobný návrh na určenie, či tu právo je ( pozitívna určovacia žaloba ) alebo či tu právo nie je ( negatívna určovacia žaloba ). Vyhovujúci rozsudok na základe určovacej žaloby má deklaratórne účinky.
28. Súd skúmal, či žalobca má naliehavý právny záujem na takejto žalobe ( § 137 písm. c CSP ) V zmysle § 137 písm. c) CSP možno žalobou požadovať najmä, aby sa rozhodlo o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem, naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný ( účinný a správne zvolený ) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné ( ďalšie ) súdne konanie alebo konania. Súdna prax sa ustálila na názore, že určovacia žaloba je prípustná pri spornosti práv ( právnych vzťahov ) k nehnuteľnostiam evidovaných v katastri nehnuteľností, ak rozsudok vyhovujúci žalobe môže privodiť zosúladenie evidovaného a právneho stavu. Tento právny záver zaujal Najvyšší súd Slovenskej republiky napríklad v rozhodnutí sp. zn. 1 Cdo 56/2003 publikovanom v časopise Zo súdnej praxe pod č. 48/2004, v ktorom uviedol, že ak je žalovaný zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník spornej nehnuteľnosti, žalobca má naliehavý právny záujem na určení svojho vlastníckeho práva. Je potom nesporné, že žalobca ako vlastník nehnuteľností založených napádanou zmluvou, má naliehavý právny záujem na takejto určovacej žalobe, pretože realizáciou práv zo záložnej zmluvy ( prípadne neplatnej ), by mohol byť poškodený na svojich právach, je preto v jeho naliehavom právnom záujme, aby sa takému poškodeniu vyhol, pokiaľ by predmetná zmluva mala byť neplatná ( pričom k určeniu jej neplatnosti môže dôjsť iba v takomto súdnom konaní ).
29. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobu je z nižšie uvedených dôvodov nutné ako nedôvodnú zamietnuť.
30. Základným dôvodom pre jej zamietnutie je skutočnosť, že v posudzovanej veci je podľa platnej právnej úpravy predmetom konania žaloba na určenie právnej skutočnosti ( neplatnosti právneho úkonu ). V tomto prípade nejde o žalobu podľa vyššie uvedených ustanovení a preto je neprípustná.
31. Žalobca tvrdil, že nikdy nemal v úmysle predmetné nehnuteľnosti predať, kúpnu zmluvu nepodpísal, na mestskom úrade v Nových Zámkoch nebol, rozhodnutie o vklade z katastra neprevzal a nevedel, že vlastníkom uvedených nehnuteľností je žalovaný v I. rade. Na druhej strane však je nepochybné, že na mestskom úrade v deň podpisu bol, overili tam jeho podpis na kúpnej zmluve, ktorú teda vlastnoručne podpísal, zo spisu katastra vyplýva, že rozhodnutie o vklade vlastníckeho práva v prospech žalovaného prevzal osobne dňa 27.8.2012 a tiež to, že uviedol, že vedel o tom, že na čas, kedy nesplatia D. dlh, mala byť nehnuteľnosť napísaná na D., čím je nesporne preukázané, že musel vedieť o prevode vlastníctva k nej. Je zrejmé, že jeho výpovede a tvrdenia sú rozporné a vo vyššie uvedených okolnostiach je ich pravdivosť vyvrátená. A., je nepochybné, že predmetná kúpna zmluva bola žalobcom podpísaná osobne a to na Mestskom úrade Nové Zámky, je v nej uvedené, že kúpna cena bude vyplatená po podpise kúpnej zmluvy a s týmto postupom stranami dohodnutým sa zhoduje i potvrdenie o prevzatí kúpnej ceny z rovnakého dňa.
32. Pokiaľ ide o podpis na napádanej kúpnej zmluve, ktorý je overený, žalobca ho nikdy nespochybnil, tvrdil, že na MÚ Nové Zámky nebol, rovnako vypovedala i jeho manželka a syn a že podpisoval všetky listiny na pošte v Nových Zámkoch, je nesporné, že výpoveď žalobcu ( a tým i jeho príbuzných ) nemôže byť pravdivá, je zrejmé, že na matrike žalobca byť musel.
33. Žalobca nijako nespochybnil svoj podpis na doručenke z katastra, ktorou potvrdil prevzatie rozhodnutia katastra o vklade vlastníckeho práva v prospech žalovaného v II. rade, naopak, tvrdil, že rozhodnutie neprevzal, hoci je nepochybné, že tak urobil. Nakoniec i manželka žalobcu vypovedala, že z listu z katastra sa dozvedela o kúpnej zmluve, k tomu došlo 27.8.2012, nie je potom zrejmé prečo až dňa 9.6.2014 podávala trestné oznámenie a prečo túto žalobu o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy žalobca podal až 17.3.2015. Tento postup žalobcu, resp. jeho manželky, ktorí začali konať až po takmer 2, resp. 3 rokoch od uzavretia kúpnej zmluvy ( hoci tvrdia, že „sa o kúpe dozvedeli asi rok po podpísaní papierov“ ) nenasvedčuje inému, než tomu, že ich konanie sa javí byť účelovým, v opačnom prípade b nesporne boli konali a bránili sa omnoho skôr a bránili svoje práva.
34. Žalobca tiež nespochybnil svoj podpis na potvrdení o prevzatí kúpnej ceny 25 000 € zo dňa 20.8.2012, hoci ide o zásadný dôkaz, nežiadal skúmanie pravosti jeho podpisu, z čoho je zrejmé, že uznáva, že ide o jeho podpis a teda, že potvrdenie podpísal.
35. Podľa tvrdení žalobcu eviduje PSS a.s. Bratislava jeho žiadosť o poskytnutie úveru dňom 21.5.2012, ktorá skutočnosť v kontexte toho, že v tomto konaní napadnutá kúpna zmluva bola uzavretá dňa 20.8.2012, svedčí práve o tom, že čase jej podpísania žalobca ešte nemohol vedieť, či mu úver v PSS bol alebo nebol ( resp. nebude ) schválený, na žalovaného v I. rade sa teda o pomoc žalobca a jeho manželka nemohli obrátiť s vedomím, že úver im schválený nebol, ich tvrdenie ani v tomto smere neobstojí.
36. V prospech žalobcu hovoria iba výpovede niektorých svedkov a to výlučne jeho príbuzných ( účelové a rozporné v mnohých okolnostiach ). Manželka žalobcu i jeho syn vypovedali, že na matrike v Nových Zámkoch žalobca a ani oni neboli, hoci je zrejmé, že to nemôže byť pravda. Syn žalobcu v trestnom konaní nevypovedal vôbec, nebol žalobcom a ani jeho manželkou označený ako osoba, ktorá by mala vedomosť o relevantných skutočnostiach. Jeho meno ako svedka sa však objavilo až dňa 20.5.2016. Z tohto pohľadu sa nejaví ako dôveryhodné, keď v civilnoprávnom konaní je uvádzaný práve ako osoba, ktorá tieto vedomosti má a dokonca sa mala zúčastniť podpisu listín a to až 2 roky na to ako bolo podané trestné oznámenie týkajúce sa skutočností, o ktorých mal vedieť. Výpoveď svedka C. mladšieho je rozporná i v tom, že najprv mala ísť jeho matka do VÚB a sporiteľne a až potom vraj dostala 1000 € na pošte. O týchto okolnostiach vypovedali všetci zúčastnení inak a to tak, že najprv boli vo VÚB a potom v sporiteľni, ich výpovede ( a to aj žalobcu a jeho manželky ) sa však nezhodujú v tom, či to bola manželka žalobcu alebo Liška, kto platil dlhy v bankách.
37. Rozporne s tým ( a aj so svojou výpoveďou v trestnom konaní ) vypovedal i žalobca keď tvrdil, že dlhy v bankách zaplatil osobne D., pritom skôr zhodne s manželkou tvrdil, že to platila ona z peňazí ktoré jej dal Liška.
38. Taktiež sú tu rozpory v tvrdeniach manželky žalobcu a jej syna, ktorí tvrdia, že svedok A. bol s D. a X. v A. N., avšak svedok Novák toto poprel, X. uviedol, že C. ml. nikdy nevidel. Taktiež nie je zrejmé z akého dôvodu by bol žalobca uzavieral so žalovaným v I. rade zmluvu o úvere a zároveň žiadal o úver v PSS. P. žalobcu tvrdila, že až keď si po roku chceli dom predať, dozvedela sa, že nie sú jeho majiteľmi, čo však nemôže byť pravda nakoľko sama uviedla, že túto skutočnosť zistila už po tom ako prišli papiere z katastra. Výpoveď žalobcu je v rozpore s výpoveďou jeho manželky v tom, že on tvrdil v žalobe, že žalovaný im mal požičať peniaze na splatenie dlhov v bankách a tiež 25 000 €, pričom jeho manželka tvrdila, že im mal vybaviť úver. Žalobca tvrdí, že o kúpnej zmluve nevedel nič, na druhej strane vypovedal, že vedel o tom, že sa nehnuteľnosť má prepísať na Lišku, čo tiež svedčí o tom, že musel vedieť, že nejde o úver ale o predaj. Tieto okolnosti je možné zistiť i letmým pohľadom už len na poslednú stranu kúpnej zmluvy, ktorú žalobca podpísal osobne, čo platí i pre prípad, že by skutočne nečítal celý obsah danej zmluvy ( čo by i tak neznamenalo nič iné, než si túto situáciu spôsobil sám nedostatočnou obozretnosťou a bdelosťou a následky jeho konania idú na jeho vrub ).
39. Pokiaľ ide o platby, ktoré v prospech žalovaného v I. rade uskutočnil žalobca alebo jeho manželka ( 7 x 50 € ), tieto svedčia len o tom, že žalobca a jeho manželka splácali žalovanému v I. rade nejaký dlh, zrejme išlo o splácanie finančných prostriedkov, ktoré im poskytol na vyrovnanie ich dlhov vo VÚB a v Slovenskej sporiteľni. Táto okolnosť a to ani v prípade, že by išlo o prípadné splácanie nájomného ( za obdobie kedy už vlastníkom nehnuteľností bol žalovaný v I. rade ) nemá žiaden vplyv na skutkový stav a nie je preto pre toto konanie relevantná.
40. Taktiež výpovede žalobcu a jeho manželky ( tak ako je vyššie uvedené ) vykonané v trestom a tomto konaní sú v mnohých okolnostiach rozporné. Súd konštatuje, že pre rozpory vo výpovediach žalobcu, jeho manželky a i vyššie uvedené okolnosti týkajúce sa dôveryhodnosti svedectva ich syna je potrebné uzavrieť, že tieto výpovede sú v mnohých zásadných okolnostiach tak rozporné, že to nasvedčuje skutočnosti, že dotknuté osoby majú tendenciu svoje výpovede prispôsobovať procesnej situácii a nemožno ich preto považovať za dôveryhodné.
41. V tejto situácii je nutné výpovede žalobcu a jeho manželky, resp. syna hodnotiť za zmätočné až účelové, v každom prípade nie za také, ktoré sú schopné preukázať tvrdenia žalobcu.
42. Určenie právneho úkonu za neplatný má byť len výnimkou, nie pravidlom a súd má k vysloveniu právneho úkonu za neplatný pristúpiť iba výnimočne a to výlučne v situácii, keď je jeho neplatnosť zrejmá nad všetky pochybnosti. K tomu však nedošlo. Súd konštatuje, že žalobca bol v čase uzavretia predmetnej kúpnej zmluvy príčetný a spôsobilý na právne úkony, nebol pozbavený spôsobilosti na právne úkony, zo znaleckého posudku vyhotoveného v trestnom konaní vyplýva, že žalobca netrpel poruchou, ktorá by ho robila pre právne úkony nespôsobilým, nekonal teda v duševnej poruche a z tohto pohľadu je taktiež napádaný právny úkon preto platný.
43. Súd konštatuje, že žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno a nepreukázal svoje tvrdenia. Je nesporne preukázané, že jeho podpis na napádanej kúpnej zmluve je overený na to určeným orgánom verejnej správy ( MÚ Nové Zámky ), zmluvu teda podpísal, rovnako tak podpísal potvrdenie o prevzatí kúpnej ceny, Tieto okolnosti sú preukázané nad všetku pochybnosť. Obrana žalobcu je postavená na jeho tvrdení a tvrdení jeho manželky a syna o tom, že nevedeli, že ide predaj a kúpu nehnuteľnosti, že žalobca nehnuteľnosti predať ani nechcel a že kúpnu cenu neprevzal. Vlastnoručný podpis kúpnej zmluvy žalobcom a podpis uvedeného potvrdenia však svedčí o tom, že o tom, že vedel, že predáva predmetné nehnuteľnosti, rovnako tak sa o týchto skutočnostiach musel dozvedieť z rozhodnutia katastra, ktoré preukázateľne osobne prevzal ( hoci tvrdí, že sa tak nestalo ). Pokiaľ žalobca tvrdí, že podpísal listiny, ktorých obsah nepoznal, dostal sa svojím zavinením do dôkaznej núdze, keďže toto tvrdenie nedokáže preukázať. Ani výpovede jeho príbuzných tento stav dôkaznej núdze neodstránili, keď žalobca nedokázal dôveryhodným spôsobom preukázať žiadne zo svojich tvrdení a v takomto postavení nie sú jeho tvrdenia uvádzané vyššie, hoci podporené svedectvami manželky a syna ( ktorých výpovede súd považuje za zaujaté ) oproti listinným dôkazom svedčiacim v prospech žalovaných dostatočné na to, aby súd predmetnú kúpnu zmluvu určil za neplatnú. Nebolo preukázané, že by napádaný právny úkon trpel takou vadou, ktorá by ho robila neplatným, nie je v rozpore so zákonom, ani ho neobchádza, má všetky náležitosti, ktoré od neho zákon vyžaduje a nebolo ani preukázané, že by sa priečil dobrým mravom a súd preto žalobu zamietol.
44. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalovaným v I. a II. rade v konaní plne úspešnému priznal právo na plnú náhradu trov konania. O výške trov konania súd rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd Nitra. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( označenie toho, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis odvolateľa ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.