Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3T-128-2018.pdf
PDF · 84.31 KB
Case nature
Area
Subarea
3T/128/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves samosudca JUDr. Radoslav Rusnák na hlavnom pojednávaní konanom dňa 16. januára 2019 takto
rozhodol:
Obžalovaný:
B. I., C.. XX.XX.XXXX v Gelnici, okres Gelnica, bytom X., P.. Q. XX, Česká republika, t. č. vo väzbe v Ústave na výkon väzby a ÚVTOS Košice, bez pracovného pomeru,
u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e
dňa 28. júla 2018 asi o 20.00 hod. v obci C., okres Gelnica, na ulici M. Š., pred rodinným domom č. XXX/X, v priebehu kultúrneho podujatia „Furmánske preteky“, pod vplyvom alkoholu fyzicky napadol službukonajúceho príslušníka Obecnej polície Nálepkovo U. I. tak, že za použitia vulgárnych nadávok sa ho päsťou pokúšal udrieť do tváre, ktorý však jeho úder odvrátil služobným obuškom, následne ho chytil pod krk za služobnú rovnošatu, zvalil ho na zem, zmocnil sa jeho služobného obušku, ktorým ho udrel do hlavy do oblasti čela a následne po tom, čo boli voči nemu použité donucovacie pomôcky zo strany U. I. a náčelníka Obecnej polície v Nálepkove, kopol U. I. do hrudníka, čím mu spôsobil ľahké poranenie, a to opuch hlavy, odreniny ľavého predlaktia a pohmoždenie krku vľavo s dobou liečenia do 7 dní, ktoré zranenie si však práceneschopnosť nevyžiadalo, pričom uvedeného konania sa dopustil iba preto, že bezprostredne predtým obecný policajt U. I. použil voči otcovi jeho družky donucovacie prostriedky, pretože rušil verejný poriadok,
t e d a
použil násilie pre výkon právomoci verejného činiteľa a čin spáchal závažnejším spôsobom konania podľa § 138 písm. a) Tr. zákona,
č í m s p á c h a l
zločin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. b), ods. 2 písm. c) Tr. zákona a za to
sa o d s u d z u j e
Podľa § 323 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2 Tr. zákona, § 36 písm. l) Tr. zákona, § 37 písm. m) Tr. zákona na trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona na výkon trestu odňatia slobody sa zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Tr. zákona ukladá obžalovanému ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku je obžalovaný povinný zaplatiť poškodenému U. I.U., C.. XX.XX.XXXX v Gelnici, bytom Š. Č.. XXX, okres Gelnica, škodu z titulu bolestného podľa bodového ohodnotenia znalcom spolu vo výške 858,60 € za 45 bodov a Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a. s., pobočka Košice, Senný trh 1, 040 01 Košice - Staré mesto, IČO: 35937874, regresnú náhradu vo výške 7,49 € na účet Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a. s., vedený v Štátnej pokladnici IBAN: SK XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX, VS: XXXXXXXXXX, I.: XXXX.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Spišská Nová Ves podal na tunajší súd obžalobu na obvineného B. I. obžalobu pre zločin útok na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. b), ods. 2 písm. c) Tr. zákona na tom skutkovom základe, ktorý je popísaný vo výroku tohto rozsudku.
Obžalovaný B. I. na hlavnom pojednávaní vyhlásil v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Tr. poriadku, že je vinný zo spáchania skutku a následne odpovedal slovom „áno“ na všetky položené otázky podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Tr. poriadku. Po vyjadrení procesných strán, aby súd prijal vyhlásenie obžalovaného, súd rozhodol podľa§ 257 ods. 7, 8 Tr. poriadku uznesením tak, že prijal vyhlásenie obžalovaného, že je vinný a vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku, sa nevykoná a vykonajú sa iba dôkazy súvisiace s výrokom o treste a ochrannom opatrení.
So súhlasom prokurátora a obžalovaného bol prečítaný znalecký posudok o vyšetrení duševného stavu obvineného, ktorý v prípravnom konaní vypracovala v písomnej forme znalkyňa z odvetvia Psychiatria MUDr. Ivica Mitriková Kmečová. Z jeho záverov vyplynulo, že obvinený nie je duševne chorý a jeho pobyt na slobode je nebezpečný pod vplyvom alkoholu, keďže u obvineného bolo zistené III. štádium chronického alkoholizmu podľa Jellineka, ide o plne rozvinutý syndróm závislosti od alkoholu s poruchami správania a prejavmi agresivity v stave opilosti, pričom z tohto dôvodu znalkyňa navrhla mu uložiť ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou s prihliadnutím aj na jeho kladný postoj. Obžalovaný aj na hlavnom pojednávaní sa k tomuto návrhu vyjadril tak, že sa chce podrobiť ústavnému protialkoholickému liečeniu.
Listinné dôkazy, ktoré súd prečítal podľa § 269 Tr. poriadku na hlavnom pojednávaní, sa sťahovali na osobu obvineného.
Z charakteristiky z obce Nálepkovo vyplynulo, že obvinený má jedno dieťa z predošlého manželstva, pred vzatím do väzby býval v spoločnej domácnosti s družkou a ich tromi deťmi v dome rodičov jeho družky. Obvinený je bez pracovného pomeru a živí sa príležitostnou prácou, nepoberá sociálne dávky. Narušenie vzťahov so spoluobčanmi bolo obcou zaznamenané, obecná polícia realizovala obvineného pre poškodzovanie majetku obce.
Z posledného výkonu trestu odňatia slobody spísaného ÚVTOS Košice - Šaca v roku 2015 vyplynulo, že jeho správanie bolo počas výkonu trestu bezproblémové, bol 2 krát disciplinárne odmenený a disciplinárne potrestaný nebol.
Z výpisu z evidencie priestupkov sú zaznamenané 2 priestupky, a to 8.11.2013 a 24.4.2017 proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb., kedy fyzicky napadol a vulgárne vynadal dvom poškodeným osobám.
Z odpisu z registra trestov, pripojeného trestného spisu sp. zn. 0T 54/2014 a trestného rozkazu tunajšieho súdu sp. zn. 4T 103/2013 vyplynulo, že obžalovaný bol doposiaľ 2 krát odsúdený, trestným rozkazom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 4T 103/2013 zo dňa 7.6.2013 pre prečin ublíženie na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona, pričom podmienečný trest, ktorý mu bol uložený v trvaní 10 mesiacov, bol nariadený dňa 21.10.2014, z výkonu tohto trestu bol podmienečne prepustený dňa 30.12.2015 na skúšobnú dobu 3 rokov, t. j. do 30.12.2018. Trestným rozkazom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 0T 54/2014 zo dňa 19.6.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť 19.6.2014, bol odsúdený pre trestný čin útok na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a) Tr. zákona na nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 1 roka so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, tento trest vykonal dňa 18.6.2015.
Keďže súd prijal vyhlásenie obžalovaného o jeho vine a nemal žiadne pochybnosti, obžalovaného uznal za vinného zo spáchania skutku popísaného vo výroku tohto rozsudku.
Po subjektívnej aj objektívnej stránke obžalovaný naplnil skutkovú podstatu zločinu útok na verejného činiteľa § 323 ods. 1 písm. b), ods. 2 písm. c) Tr. zákona, pretože použil násilie pre výkon právomoci verejného činiteľa a čin spáchal závažnejším spôsobom konania podľa § 138 písm. a) Tr. zákona, a to so zbraňou.
Uvedeného zločinu sa obžalovaný dopustil tým, že napadol službukonajúceho príslušníka Obecnej polície Nálepkovo tak, že ho fyzicky napadol spôsobom popísaným vo výroku tohto rozsudku, a to aj služobným obuškom, čím mu spôsobil aj drobné zranenia s dobou liečenia do 7 dní a konal z dôvodu, že obecný policajt použil donucovacie prostriedky z dôvodu rušenia verejného poriadku bezprostredne pred útokom obvineného voči otcovi jeho družky. Služobný obušok je pritom nutné považovať ako zbraň, keďže ním možno urobiť útok voči telu dôraznejším, ako to predpokladá ustanovenie § 122 ods. 3 Tr. zákona, obecný policajt sa pritom podľa § 128 ods. 1 Tr. zákona považuje za verejného činiteľa. Obžalovaný konal v priamom úmysle podľa § 15 písm. a) Tr. zákona, pretože chcel použiť násilie voči obecnému policajtovi z dôvodu služobného zákroku voči otcovi jeho družky, pričom s tým sa zhodoval aj motív jeho konania.
Pri rozhodovaní o treste súd vychádzal z ustanovení § 31 Tr. zákona a § 34 Tr. zákona, teda z účelu trestu a zásad jeho ukladania. V zmysle § 34 ods. 3 Tr. zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na osobu obžalovaného, jeho pomery, možnosti jeho nápravy.
Podľa § 34 ods. 1 Tr. zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom trestnej činnosti tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Podľa § 34 ods. 6 Tr. zákona za trestný čin, ktorého horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovená v osobitnej časti zákona prevyšuje päť rokov, musí súd uložiť trest odňatia slobody. U stíhaného trestného činu zákon pritom ustanovuje trestnú sadzbu 3 - 8 rokov.
Podľa § 38 ods. 2 Tr. zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností.
U obžalovaného súd vzhľadom aj na vyjadrenú úprimnú ľútosť zistil poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr. zákona, že sa priznal, priťažujúcou okolnosťou podľa § 37 písm. m) Tr. zákona je, že už v minulosti bol pre trestný čin odsúdený (recidíva). Keďže pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností podľa § 38 ods. 2 Tr. zákona bol rovnaký, nedošlo k zvýšeniu, resp. zníženiu zákonom ustanovenej trestnej sadzby v súvislosti s uložením trestu.
Súd obžalovanému uložil primeraný trest odňatia slobody na dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby, ktorý zohľadnil všetky okolnosti prípadu vrátane následku spáchanej trestnej činnosti obžalovaným a jeho osobu. V súvislosti so spôsobom výkonu trestu tento trest mu podmienečne neodložil, čo nepovažoval za účelné vzhľadom aj na špeciálnu recidívu obžalovaného s prihliadnutím na to, že trestný čin spáchal v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody. Na výkon nepodmienečného trestu ho zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, keďže bol v posledných 10 rokoch pred spáchaním trestnej činnosti už vo výkone trestu pre iný úmyselný trestný čin.
V súvislosti s rozhodovaním o treste súd zistil, že obžalovaný pácha trestnú činnosť pod vplyvom alkoholu, čoho dôkazom je i trestná činnosť spáchaná v minulosti. Pre posilnenie účelu trestu, vzhľadom aj na prevýchovu obžalovaného, mu súd uložil podľa návrhu znalca, ktorý považoval za dôvodný, ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou, keďže obžalovaný spáchal trestný čin pod vplyvom alkoholu, ako to predpokladá § 73 ods. 2 písm. d) Tr. zákona. Obžalovaný pritom vyjadril pozitívny postoj k ústavnej liečbe.
Súd návrh obhajcu prednesený v záverečnej reči na použitie ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zákona, a teda mimoriadneho zníženia trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu, vzhľadom na priznanie obžalovaného a zníženú príčetnosť nepovažoval za dôvodný. Obžalovaný dlhodobo požíva alkohol, pod vplyvom ktorého je agresívny, o tejto agresivite svedčia aj záznamy o spáchaní priestupkov z minulých rokov. Použitie ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zákona u obžalovaného neprichádza k úvahu, keďže príčinou spáchania trestnej činnosti nebol duševný stav obvineného, ale to, že v dobe skutku bol opitý. To, že obžalovaný pred súdom vyhlásil, že je vinný, nemá také účinky, že by bolo možné znižovať trest pod jeho dolnú hranicu, na samotné priznanie však súd prihliadol pri výmere uloženého trestu.
Súd v tzv. adhéznom konaní zaviazal obžalovaného podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku zaplatiť riadne a včas uplatnenú škodu poškodenému z titulu bolestného podľa bodového ohodnotenia znalcom, keďže o nároku a výške tejto škody nemal žiadne pochybnosti. Obdobne zaviazal obžalovaného zaplatiť aj regresnú náhradu, ktorá bola príslušnou poškodenou poisťovňou uplatnená, ako je popísané vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 (pätnásť) dní od jeho oznámenia na tunajší súd. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Obžalovaný môže odvolaním napadnúť rozsudok pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe. Oprávnená osoba sa po vyhlásení rozsudku môže odvolania výslovne vzdať alebo podané odvolanie môže výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu. Poškodený môže podať odvolanie iba do výroku o škode.