Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24S/78/2018

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v právnej veci žalobcu: Minister spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, proti žalovanému: Slovenská komora exekútorov - Disciplinárna komisia, Disciplinárny senát 8DS, so sídlom Šustekova 49, 851 04 Bratislava, za účasti ďalšieho účastníka: H.. S. H., súdny exekútor, Exekútorský úrad so sídlom Zámocká 30, 811 04 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. k. DK 26/2017-120 zo dňa 11. apríla 2018, takto

rozhodol:

Žalobu o d m i e t a .

Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, 813 11 Bratislava ako navrhovateľ podala dňa 02.11.2017 návrh na začatie disciplinárneho konania proti súdnemu exekútorovi H.. S. H., Exekútorský úrad so sídlom Zámocká 30, 811 04 Bratislava (ďalej len „ďalší účastník konania“). Vo veci bolo vykonané ústne pojednávanie a Disciplinárny senát č. 8DS Disciplinárnej komisie Slovenskej komory exekútorov (ďalej len „žalovaný“) rozhodnutím č.k. DK 26/2017-120 zo dňa 11.04.2018 rozhodol tak, že: I. - disciplinárne obvineného ďalšieho účastníka konania neuznal vinným v bodoch 1/, 2/, 3, 4/, 5/, 6/, 9/, 11/, 12/, 13/, 14/, 17/, 18/ disciplinárneho návrhu, II. -disciplinárne obvineného ďalšieho účastníka konania uznal vinným v bodoch 7/, 8/, 10/, 15/, 16/ disciplinárneho návrhu, za čo mu v zmysle § 221 ods. 1 písm. c/ zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov uložil disciplinárne opatrenie peňažnej pokuty vo výške 150,- EUR a povinnosť uhradiť trovy disciplinárneho konania vo výške 1.114,39 EUR (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).

2. Správnou žalobou sa Minister spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, 813 11 Bratislava (ďalej len „žalobca“) domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného. Žalobca v jednotlivých žalobných bodoch namietal najmä nesprávne právne posúdenie veci, ale aj rozpor skutkového stavu veci s predloženými exekučnými spismi a nepreskúmateľnosť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť (§ 191 ods. 1 písm. c/, d/, f/ Správneho súdneho poriadku, ďalej len „SSP“) a žiadal, aby správny súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

3. Žalobca s poukázaním na § 228d ods. 8 Exekučného poriadku v správnej žalobe uviedol, že zákon žiadnym spôsobom neprecizuje osoby oprávnené na podanie správnej žaloby, určuje však začiatok plynutia lehoty na jej podanie - „do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia.“ Keďže rozhodnutie sa doručuje účastníkom konania, podľa jeho názoru z logiky veci vyplýva, že tieto osoby sú teda aj oprávnené na podanie správnej žaloby. Jazykovým a logickým výkladom a tiež dedukciou mal žalobca za to, že žalobu je oprávnený podať účastník disciplinárneho konania, ktorým bol aj žalobca, na ktorého sa analogicky aplikuje aktívna legitimácia na podanie správnej žaloby. Vzhľadom na to žalobca považoval za splnenú požiadavku subjektu oprávneného zákonom podľa § 177 ods. 2 SSP, ktorá v súlade so zásadou lex specialis derogat lex generali vylučuje uplatňovanie podmienky podľa § 178 ods. 1 SSP. Pre prípad, ak súd bude mať to, že minister spravodlivosti znie je subjektom podľa § 177 ods. 2 SSP, žalobca zároveň poukázal na to, že v postavení účastníka konania, aj napriek výkonu svojich verejno- mocenských oprávnení, je nositeľom subjektívnych práv a povinností a teda je splnená podmienka aktívnej procesnej legitimácie aj v zmysle § 178 ods. 1 SSP. Žalobca ďalej dôvodil, že subjektívne právo je objektívnym právom garantovaná možnosť konať v právnom vzťahu určitým spôsobom. Objektívne právo tak subjektom práva dáva možnosť realizovať svoje právom uznané záujmy podľa vlastnej vôle a v nevyhnutnom prípade ich právne presadiť. Vo svetle uvedeného mal žalobca za to, že ak Exekučný poriadok umožňuje podať ministrovi spravodlivosti disciplinárny návrh, je nutné považovať túto možnosť za výkon jeho subjektívneho práva reprezentujúceho právom chránený záujem na riadnom výkone funkcie exekútora, čomu s poukázaním na čl. 46 ods. 1 Ústavy SR zodpovedá aj náležitá ochrana a možnosť jej uplatnenia v právnom štáte. Podľa žalobcu, so zohľadnením judikatúry ESĽP ako aj zásady rovnosti zbraní a iných, musí mať minister spravodlivosti v pozícii účastníka disciplinárneho konania rovnaké prostriedky ochrany ako disciplinárne obvinený. Pokiaľ rozhodnutie žalovaného trpí vadami opäť je možné hovoriť o porušení subjektívnych práv účastníka disciplinárneho konania.

4. Ďalší účastník konania vo vyjadrení k správnej žalobe s poukazom na ust. § 177 ods. 1. 2 a § 178 ods. 1 až 3 SSP uviedol, že žalobca nesprávne odvodzuje svoju žalobnú legitimáciu, pretože je zrejmé, že nie je zainteresovaniu verejnosťou, prokurátorom ani fyzickou alebo právnickou osobou, ktorá by bola ukrátená na svojich subjektívnych právach. Žalobca vystupoval ako orgán verejnej moci, ktorý nemá subjektívne práva v administratívno-právnych vzťahoch. S poukázaním na doktrinálne pramene konštatoval, že úlohou správneho súdnictva nie je ochrana „subjektívnych práv“ orgánov verejnej moci pred inými orgánmi verejnej moci v rámci administratívno-právnych vzťahov.

5. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že trvá na tom, čo bolo uvedené v odôvodnení správnou žalobou napadnutého rozhodnutia, ktoré považuje za skutkovo aj vecne správne, zodpovedajúce zákonu, so zohľadnením všetkých okolností konania.

6. Správny súd predtým, ako pristúpil k vecnému prieskumu správnej žaloby, skúmal splnenie procesných podmienok konania a dospel k záveru, že žalobca nemá aktívnu legitimáciu na jej podanie, preto správnu žalobu podľa § 98 ods. 1 písm. e/ SSP odmietol ako správnu žalobu podanú zjavne neoprávnenou osobou.

7. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

8. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

9. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

10. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

11. Podľa § 177 ods. 2 SSP ochrany iných ako subjektívnych práv sa môže domáhať len prokurátor alebo subjekt výslovne na to oprávnený zákonom.

12. Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

13. Podľa § 178 ods. 2 SSP prokurátor môže podať správnu žalobu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ak orgán verejnej správy nevyhovel jeho protestu a nezrušil ním napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie.

14. Podľa § 178 ods. 3 SSP zainteresovaná verejnosť je oprávnená podať správnu žalobu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ak tvrdí, že tým bol porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia.

15. Podľa § 194 ods. 1 SSP správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.

16. Podľa § 194 ods. 2 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

17. Správna žaloba žalobcu v prejednávanej veci je správnou žalobou vo veciach správneho trestania. Vo vzťahu k tejto správnej žalobe sa na základe § 194 ods. 2 SSP aplikujú subsidiárne aj ustanovenia týkajúce sa všeobecnej správnej žaloby. Právna úprava správnej žaloby vo veciach správneho trestania neobsahuje osobitné vymedzenie pojmu žalobca, preto sa subsidiárne použije právna úprava všeobecnej správnej žaloby.

18. Z koncepcie správneho súdnictva, ktorá je zrejmá z § 2 ods. 2 SSP a vo vzťahu k správnym žalobám osobitne aj z ust. § 177 ods. 2 SSP, je zrejmé, že úlohou správneho súdu je poskytovať ochranu subjektívnym právam a právom chráneným záujmom fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Základom tejto koncepcie je článok 46 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého, kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.

19. Na uvedený záver nadväzuje aj vymedzenie subjektu žalobcu v § 178 ods. 1 SSP. Žalobcom môže byť len fyzická alebo právnická osoba, u ktorej musia byť kumulatívne splnené dve podmienky:

- postavenie účastníka v administratívnom konaní, v ktorom bolo vydané žalované rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy,

- tvrdené ukrátenie na subjektívnych právach spojené s vydaním žalovaného rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy.

20. Z uvedeného vyplýva, že nie každý účastník administratívneho konania je oprávnený na podanie správnej žaloby, ale len taký účastník administratívneho konania, ktorý tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bol rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátený na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. Tomu zodpovedá aj ust. § 61 písm. a/ SSP, v ktorom je vymedzené, že žaloba je procesný úkon, ktorým fyzická alebo právnická osoba uplatňuje právo na súdnu ochranu porušeného alebo priamo dotknutého práva, alebo právom chráneného záujmu.

21. Výnimkou, kedy správna žaloba nesmeruje k ochrane subjektívnych práv a záujmov, je správna žaloba prokurátora a iného subjektu výslovne oprávneného zákonom (§ 177 ods. 2 SSP). Iným subjektom je napríklad zainteresovaná verejnosť, alebo subjekty v zmysle § 41 ods. 11 zákona č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Osobitnej povahe uvedených žalobcov zodpovedá definícia žaloby v § 61 písm. b/ a c/ SSP. Správna žaloba prokurátora smeruje k uplatňovaniu ochrany zákonnosti a správna žaloba zainteresovanej verejnosti smeruje k ochrane verejného záujmu v oblasti životného prostredia.

22. Žalobca v prejednávanej veci nie je prokurátorom, nie je zainteresovanou verejnosťou a oprávnenie na podanie správnej žaloby mu nevyplýva ani z iného osobitného predpisu. Je nepochybné, že žalobca bol účastníkom administratívneho konania ako navrhovateľ disciplinárneho konania proti súdnemu exekútorovi - ďalšiemu účastníkovi konania, a týmto svojim návrhom realizoval svoje verejnomocenské oprávnenie vyplývajúce z ust. § 223 ods. 2 Exekučného poriadku. Napriek tomu, že žalobca bol účastníkom administratívneho konania, absentuje u neho splnenie druhej podmienky podľa § 178 ods. 1 SSP, ktorej splnenie sa kumulatívne vyžaduje pre aktívnu legitimáciu na podanie správnej žaloby, a to že rozhodnutím žalovaného bol žalobca ukrátený na svojich subjektívnych právach alebo právom chránených záujmoch. Rozhodnutie, ktoré bolo vydané v disciplinárnom konaní, neovplyvnilo právnu pozíciu žalobcu a ani nespôsobilo zmenu jeho vlastného právneho postavenia. Uvedeným záverom správneho súdu zodpovedá aj uznesenie Ústavného súdu SR sp.zn. PLz. ÚS 1/2012 zo dňa 27.06.2012, ako aj uznesenia Ústavného súdu SR sp.zn. IV.ÚS 242/2011 zo dňa 09.06.2011, I.ÚS 166/2011 zo dňa 09.06.2011, II.ÚS 259/2011 zo dňa 04.07.2012 a IV.ÚS 228/2011 zo dňa 02.06.2011 a rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, vo vzťahu ku ktorým Ústavný súd rozhodoval.

23. Ústavný súd vo svojich rozhodnutiach dospel k záveru, že nestačí, aby žalobca bol účastníkom správneho konania, ale zároveň musel byť ako účastník správneho konania napadnutým rozhodnutím, ako aj postupom správneho orgánu na svojich právach ukrátený. Správne súdnictvo tak podľa ústavného súdu nie je založené na verejnej žalobe (actio popularis), ktorá by umožnila komukoľvek podať žalobu o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu. Ukrátenie práv žalobcu musí byť v žalobe tvrdené a podložené, a aspoň potenciálne možné. Samotné postavenie účastníka v správnom konaní ešte k naplneniu podmienky dotknutosti resp. ukrátenia práv žalobcu nevedie. Ďalej podľa ústavného súdu článok 46 ods. 2 Ústavy SR posledná veta sa vzťahuje na situácie, keď zákonodarca obmedzí možnosť súdneho prieskumu správnych rozhodnutí určitého druhu. Práve z dôvodov uvedených v označených uzneseniach ústavného súdu sa správny súd odklonil od svojej predchádzajúcej rozhodovacej činnosti, v rámci ktorej závery ústavného súdu neboli zohľadnené.

24. Správny súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že žalobca nie je aktívne legitimovaný na podanie správnej žaloby. Napriek tomu, že bol účastníkom administratívneho konania, ktorého výsledkom bolo rozhodnutie žalovaného, ktorého súdneho prieskumu sa žalobca domáhal, nebol v tomto konaní postupom žalovaného a ani jeho výsledným rozhodnutím ukrátený na svojich subjektívnych právach alebo právom chránených záujmoch. Oprávnenie žalobcu na podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania proti súdnemu exekútorovi je verejnomocenským oprávnením, ktoré nemožno zaradiť do sféry subjektívnych práv požívajúcich právnu ochranu v správnom súdnictve. Oprávnenie ministra spravodlivosti na iniciovanie disciplinárneho konania proti súdnemu exekútorovi nenesie znaky subjektívneho práva patriaceho fyzickej alebo právnickej osobe, zasiahnutím do ktorého subjektívneho práva by nastala nepriaznivá zmena v právnom postavení fyzickej alebo právnickej osoby. Uvedené iniciačné oprávnenie žalobcu bolo zachované o čom svedčí prejednanie jeho návrhu na začatie disciplinárneho konania proti ďalšiemu účastníkovi žalovaným. Avšak výsledok takého uplatnenia verejnej moci žalobcu v podobe napadnutého rozhodnutia žalovaného nemožno preskúmať správnym súdom, pretože by sa tým poskytla právna ochrana oprávneniu žalobcu, ktorá mu v súlade s objektívnym právom nepatrí (§ 2, § 177 ods. 1, 2, § 178 ods. 1 SSP). Naopak v tejto súvislosti možno dať za pravdu konštatovaniu ďalšieho účastníka konania, že úlohou správneho súdnictva nie je ochrana „subjektívnych práv“ orgánov verejnej moci pred inými orgánmi verejnej moci.

25. Nič na tom nemení ani argumentácia žalobcu v podanej správnej žalobe nakoľko, ako už bolo uvedené, na podanie správnej žaloby je oprávnený len taký účastník disciplinárneho konania, ktorý sa domáha ochrany svojich subjektívnych práv, na ktorých bol ukrátený. To znamená, že správnu žalobu nemôže podať akýkoľvek účastník konania, najmä nie ten, ktorý nedisponuje takými subjektívnymi právami, ktoré by mohli byť porušené alebo ohrozené. Prosté postavenie žalobcu ako účastníka disciplinárneho konania preto nestačí. Žalobcovi nesvedčí aktívna žalobná legitimácia ani podľa § 177 ods. 2 SSP, pretože tak nestanovuje zákon. Jeho dedukcie a výklady ohľadom tohto oprávnenia nezodpovedajú pravidlu podľa citovaného ustanovenia, ktoré nie je možné vykladať neprimerane extenzívne, pretože ide o princíp, ktorého normatívne vymedzenie striktne požaduje výslovné oprávnenie zákonom. Právo disciplinárnej iniciatívy, tak ako ho vymedzuje Exekučný poriadok (§ 223), obsahovo nezodpovedá súčasnému výslovnému založeniu oprávnenia žalobcu na podanie správnej žaloby proti rozhodnutiu disciplinárnej komisie. Žalobcove tvrdenie, že so zohľadnením judikatúry ESĽP, (ktorú nekonkretizoval a neindividualizoval na daný prípad, čo správny súd nemôže urobiť za neho), ako aj zásady rovnosti zbraní a iných, musí mať minister spravodlivosti v pozícii účastníka disciplinárneho konania rovnaké prostriedky ochrany ako disciplinárne obvinený, tak zjavne nezodpovedá platnej právnej úprave.

26. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania správny súd uplatnil všeobecnú zásadu podľa § 170 písm. a/ SSP, podľa ktorej platí, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba bola odmietnutá. Správny súd nemal preukázané splnenie podmienok na uplatnenie § 171 SSP.

27. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 1 SSP a 439 ods. 2, 3 SSP a contr.). O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§444 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP). Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP; (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť

a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),

d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP; (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak:

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),

c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.