Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (8)Uznesenie_9Co-58-2018.pdf
PDF · 88.67 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/58/2018
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Bodnárovej a členiek senátu JUDr. Táne Veščičikovej a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, Boulevard Haussmann 1, Paríž, Francúzska republika, konajúci na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom v Bratislave, Karadžičova 2, IČO: 47 258 713, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Marek Czompoly s.r.o., so sídlom v Bratislave, Ventúrska 16 proti žalovaným: 1. R. K., nar. X.X.XXXX, bytom I., Q. XXXX/X a 2. B. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom I., Q. XXXX/X, o zaplatenie 10.560,57 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rožňava sp.zn. 9C/45/2016 z 10.10.2017
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok vo výroku, ktorým bola žaloba o zaplatenie úroku z omeškania zo sumy 3.689,00 eur vo výške 8,05% ročne za obdobie od 1.9.2015 do 7.7.2016 a nad výšku 5% ročne do výšky 8,05% ročne za obdobie od 8.7.2016 do zaplatenia zamietnutá a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) zaviazal rozsudkom žalovaných v 1. a 2. rade zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne 3.689,00 eur s 5 % ročnými úrokmi z omeškania od 08.07.2016 do zaplatenia s tým, že súd povolil žalovaným splácať dlh v splátkach po 100,00 eur mesačne, vždy do posledného dňa toho - ktorého mesiaca, počnúc od 1.11.2017 až do úplného splatenia dlhu, pod následkom straty výhody splátok v prípade neuhradenia ktorejkoľvek splátky, žalobu v prevyšujúcej časti zamietol. Náhradu trov konania stranám sporu nepriznal.
2. Rozhodol tak o nároku na zaplatenie zostatku nesplateného úveru.
3. Vychádzal zo zistenia, že medzi právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom a žalovanými ako spoludlžníkmi dňa 1.2.2011 bola uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere a zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalovanej v 1. rade a žalovanému v 2. rade ako spoludlžníkovi bol poskytnutý úver vo výške 13.200,00 eur s tým, že žalovaní boli zo zmluvy zaviazaní spoločne a nerozdielne. Keďže žalovaní nesplácali úver riadne a včas, právny predchodca žalobcu vypovedal zmluvu s účinnosťou k 31.8.2015. Súčasne vyzval žalovaných na zaplatenie dlžnej sumy v celkovej výške 10.560,57 eur v členení: úverová istina vo výške 9.971,35 eur, zmluvné úroky 465,07 eur, poistné v sume 84,25 eur, náklady spojené s uplatnením pohľadávky 39,90 eur. Ďalej vychádzal zo zistenia, že žalovaným bol poskytnutý klasický spotrebiteľský úver v celkovej výške 13.206,00 eur, ktorá bola použitá na odkúpenie predchádzajúceho úveru, ktorý žalovaní mali od spoločnosti CETELEM a to vo výške 7.298,65 eur a zvyšná časť v sume 5.907,35 eur bola žalovaným poskytnutá na účet. Žalovaní na úhradu tohto úveru uhradili sumu 9.517,00 eur.
4. Ďalej vychádzal zo zistení, že žalovaní uvádzali, že úver splácali do doby, pokiaľ nestratili prácu. Vzhľadom na to, že uhrádzajú aj iné úvery, žalovaná v 1. rade je zamestnaná a jej mesačný príjem
je 115,00 eur v čistom, žalovaný v 2. rade poberá mzdu vo výške 13.000,00 Kč mesačne (pracuje v Čechách), žiadali o možnosť zaplatiť zostatok úveru v splátkach po 100,00 eur mesačne, pričom však namietali výšku nesplateného úveru poukazujúc na to, že ide o vysokú sumu.
5. Po právnom posúdení veci podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1 OZ, § 9 ods. 1, 2 písm. k/, § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z., z čl. 10 ods. 2 písm. h/ Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2008/48/ES, prihliadajúc na výsledky vykonaného dokazovania konštatoval, že zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanými je zmluvou spotrebiteľskou, neriadi sa režimom Obchodného zákonníka. Mal za preukázané, že žalovanej v 1. rade na základe zmluvy uzavretej 11.2.2011 bol poskytnutý spotrebiteľský úver v sume 13.206,00 eur, celková čiastka na zaplatenie predstavovala 22.270,80 eur, RPMN 12,11%, počet mesačných splátok bol v zmluve dohodnutý na 120 pri výške mesačnej splátky 198,56 eur.
6. Poukazujúc na súdnu prax ohľadne výkladu § 9 ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z.z. prihliadajúc na zistenie, že úverová zmluva neobsahuje rozčlenenie splátok úveru na istinu, úroky a iné poplatky dospel k záveru, že takýto úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Keďže zákon o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy o úvere na miesto sankcie neplatnosti zmluvy sankcionoval veriteľa tým, že poskytnutý úver sa v zmysle § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. považoval za bezúročný a bez poplatkov, keďže vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že bol poskytnutý žalovanej v 1. rade úver vo výške 13.206,00 eur, pričom žalovaní na úhradu úveru zaplatili sumu 9.517,00 eur, mal za to, že zostal neuhradený úver vo výške 3.689,00 eur, preto v tejto časti žalovaných v 1. a 2. rade zaviazal na uhradenie tejto sumy a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
7. O povinnosti zaplatiť úrok z omeškania vo výške 5% ročne odo dňa 8.7.2016 (dňa nasledujúceho po doručení žaloby s prílohami žalovaným v 1. a 2. rade) do zaplatenia rozhodol s poukazom na ust. § 517 ods. 2 OZ a § 3 nar. vl. SR č. 87/1995 Z.z.
8. Vzhľadom na osobné, majetkové a zárobkové pomery povolil žalovaným v 1. a 2. rade splácať dlh v splátkach po 100,00 eur mesačne.
9. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 C.s.p., podľa ktorého by mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Keďže žalobca bol v konaní len čiastočne úspešný, súd o náhrade trov konania rozhodol tak, že stranám sporu náhradu trov konania nepriznal.
10. Rozsudok vo výroku, ktorým bola zamietnutá žaloba o zaplatenie úroku z omeškania napadol včas podaným odvolaním žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f/, h/ C.s.p. Navrhol rozsudok v napadnutej časti zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietal správnosť rozhodnutia a záveru súdu prvej inštancie, že v súlade s § 517 OZ v spojení s § 3 nar. vl. SR č. 87/1995 Z.z. mu patrí úrok z omeškania iba za obdobie od 8.7.2016 do zaplatenia a vo výške 5% ročne nie vo výške 8,05% ročne. Zdôrazňoval, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere bola uzavretá 1.2.2011, preto na daný prípad bolo potrebné vychádzať z § 10c nar. vl. SR č. 87/1995 Z.z. s tým, že podľa § 3 ods. 1 nar. vl. SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom k 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba v Európskej centrálnej banke platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Vzhľadom na to má nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8,05% ročne od 1.9.2015 do zaplatenia, nie vo výške 5% ročne poukazujúc na to, že 31.8.2015 nadobudla výpoveď účinnosť a dlh sa stal splatný v celom rozsahu. Preto si uplatňoval nárok na zaplatenie úrokov z omeškania od 1.9.2015, t.j. odo dňa nasledujúceho po dni, kedy nastala splatnosť celého dlhu. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania pozostávajúce zo súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia.
11. Žalovaní v písomných vyjadreniach k odvolaniu žalobcu uviedli, že s odvolaním nesúhlasia, súhlasia s rozsudkom súdu prvej inštancie, keďže súd rozhodol správne, preto žiadali, aby odvolanie bolo zamietnuté.
12. Žalobca v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaných uviedol, že sa nestotožňuje s ich názorom uvedeným vo vyjadrení o správnosti rozhodnutia prvoinštančného súdu, ktorý žalovaní ničím
neodôvodnili. Naďalej trval na podanom odvolaní a žiadal, aby odvolací súd zrušil rozsudok v napadnutej časti a vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie.
13. Vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaných bolo žalovaným doručené 7.2.2018.
14. Výrok rozsudku, ktorým bolo žalobe čiastočne vyhovené a vo výroku, ktorým žaloba o zaplatenie istiny nad 3.689,00 eur do 10.560,57 eur s prísl. bola zamietnutá, neboli napadnuté odvolaním, stali sa právoplatné, preto nemohli byť predmetom odvolacieho prieskumu.
15. Predmetom odvolacieho prieskumu bol iba výrok, ktorým bola zamietnutá žaloba o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 3.689,00 eur za obdobie od 1.9.2015 do 7.7.2016 a vo výroku, ktorým bola zamietnutá žaloba o zaplatenie úroku z omeškania nad 5% zo sumy 3.689,00 eur od 8.7.2016 do zaplatenia (ďalej len „rozsudok vo výroku o povinnosti zaplatiť úrok z omeškania“ alebo „rozsudok v napadnutej časti“).
16. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016, ďalej len „C.s.p.“) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a § 380 C.s.p. a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že rozsudok v napadnutej časti je potrebné zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. b/ C.s.p.
17. Rozsudok súdu v napadnutej časti je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov, pričom týmto nesprávnym procesným postupom súd znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, čím je naplnený dôvod pre zrušenie rozsudku v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. b/ C.s.p..
18. Podľa ust. § 220 ods. 2 C.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
19. Rozsudok musí obsahovať odôvodnenie všetkých výrokov v súlade s citovaným ust. § 220 ods. 2 C.s.p., pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany sporu na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa vysporiada i so špecifickými námietkami strany sporu. V odôvodnení sa súd, rozhodujúci o uplatnenom nároku, musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal; niet v ňom miesta pre dohady a domnienky. Súdne rozhodnutie musí preto obsahovať stručný a jasný výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku. Odôvodnenie má byť prostriedkom kontroly správnosti rozhodnutia nielen pre súd, ktorý ho vydal, ale aj pre súd, ktorý ho bude preskúmavať v dôsledku opravného prostriedku, t. j. musí byť preskúmateľné.
20. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že o nepreskúmateľný rozsudok ide vtedy, ak dôvody neobsahuje alebo sú nezrozumiteľne podané. Odôvodnenie musí byť úplné v zmysle, že sa vyporiada so všetkými otázkami riešenými v konaní a musí byť v súlade s výrokom.
21. Rozsudok súdu nemá vyššie uvedené náležitosti, preto nemohol byť predmetom odvolacieho prieskumu.
22. Z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, ako súd dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8,05% za obdobie od 1.9.2015 do 7.7.2016 a k záveru, že žalobcovi prináleží úrok z omeškania iba vo výške 5% za obdobie od 8.7.2016 do zaplatenia, keďže tento
záver formuloval bez toho, aby uviedol, na základe akých skutkových zistení, z ktorých dôkazov mal za preukázané, že žalovaní sa dostali do omeškania až dňom doručenia žaloby a že výška úroku z omeškania v zmysle § 517 a § 3 nar. vl. SR č. 87/1995 Z.z. predstavuje 5% ročne, resp. z akého dôvodu neprihliadal na ust. § 10c nar. vl. SR č. 87/1995 Z.z. V tomto smere chýba akákoľvek úvaha súdu. Úlohou odvolacieho súdu pritom nie je nahrádzať tieto chýbajúce úvahy, keďže ako to vyplýva z § 220 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie jasne a výstižne vysvetlil ako posúdil podstatné skutkové zistenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, z ktorých dôkazov vychádzal a ako vec právne posúdil. Toto ustanovenie sa vzťahuje nielen na odôvodnenie rozhodnutia vo veci samej, ale aj na odôvodnenie rozhodnutia o príslušenstve pohľadávky.
23. Z uvedeného dôvodu je rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti nepreskúmateľný a odvolací súd nemá inú možnosť, než rozsudok v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 C.s.p.).
24. Úlohou súdu po vrátení veci bude opätovne posúdiť (ne)dôvodnosť žaloby o zaplatenie úroku z omeškania z priznanej istiny, t.j. zo sumy 3.689,00 eur z hľadiska žalobcom namietaných dôvodov vo veci opätovne rozhodnúť a rozhodnutie odôvodniť tak, aby malo náležitosti v zmysle § 220 ods. 2 C.s.p., aby mohlo byť predmetom odvolacieho prieskumu.
25. V novom rozhodnutí rozhodne súd o trovách celého konania vrátane trov tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.).
26. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.sp.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).