Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5P-166-2020.pdf
PDF · 112.86 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-5P/166/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok, sudkyňou JUDr. Zuzanou Salajovou, v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého I., bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom ÚPSVaR Kežmarok, dieťa matky - N., zastúpenej advokátkou JUDr. Mgr. Martinou Tomasovou, so sídlom Poprad, Francisciho 3288, a otca F., o návrhu matky na zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
I. M e n í rozsudok Okresného súdu Kežmarok z 01. 10. 2018 č. k. 5P/35/2017 - 157, tak, že zvyšuje výživné na mal. I. zo sumy 100 eur mesačne na sumu 200 eur mesačne, ktoré je otec F., povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci matke, od podania návrhu, t. j. 25. 11. 2020, do budúcna.
II. V prevyšujúcej časti návrh matky na zvýšenie výživného zamieta.
III. Dlžné výživné na mal. I. za obdobie od 25. 11. 2020 do 15. 02. 2022 vo výške 1 519,98 eur povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach po 30 eur mesačne, počnúc mesiacom apríl 2022, spolu s bežným výživným, vždy do 15. dňa v mesiaci matke, až do úplného zaplatenia dlhu, a to pod stratou výhody splátok.
IV. Žiaden z účastníkov nemá p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka, matka maloletého I. podala 25. 11. 2020 na tunajší súd návrh, ktorým žiadala, aby súd zmenil rozsudok tunajšieho súdu č. k. 5P/35/2017 - 157 z 01. 10. 2018 a zvýšil výživné na maloletého syna I. zo sumy 100 eur mesačne na sumu 250 eur mesačne počnúc dňom podania návrhu.
2. Podaný návrh odôvodnila tým, že vyživovacia povinnosť otca voči maloletému synovi bola naposledy určená rozsudkom OS Kežmarok z 01. 10. 2018, č. k. 5P/35/2017 - 157, ktorým bola schválená rodičovská dohoda a otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletého I. sumou 100 eur mesačne, počnúc dňom 01. 06. 2018, vždy do 30. dňa v mesiaci vopred matke maloletého. Týmto rozsudkom súd upravil výživné aj na dcéru W. na sumu 100 eur mesačne. Zároveň súd zaviazal otca zaplatiť dlžné výživné v sume 240 eur formou mesačných splátok po 20 eur počnúc mesiacom október 2018 až do úplného zaplatenia spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 15. 10. 2018. Od poslednej úpravy uplynul už určitý čas, otec nad rámec súdom určeného výživného neprispieva, občas kúpi nejaké oblečenie, obuv. Zároveň styk otca s maloletými nie je upravený, maloleté deti s otcom netrávia každý druhý víkend ani polovicu prázdnin, a teda matka zabezpečuje prevažnú časť roka deťom všetku starostlivosť a prevažne ona vynakladá na maloleté deti všetky výdavky. Ďalšou zmenou pomerov je nástup maloletého na druhý stupeň základnej školy, s čím sú spojené vyššie náklady. Mesačné výdavky maloletého pozostávajú z výdavkov na školské pomôcky v sume 20 eur mesačne, obuv a oblečenie v sume 70 eur, cestovné výdavky 12 eur mesačne. Na telesnú
výchovu a športový krúžok má výdavky cca 200 eur, strava v škole 50 eur, učebnice a pracovné zošity 40 eur, ZRPŠ 17 eur. Syn má intoleranciu na laktózu, má matka zvýšené výdavky na stravu. Na bývanie má matka výdavky 376 eur mesačne, 70 eur cestovné do práce a na krúžky detí, telefón 17 eur, internet 15 eur, sporenie pre syna 15 eur a strava pre celú rodinu cca 500 eur mesačne. Príjem otca uviesť nevedela, pracuje však v Nemecku. Otec si plní vyživovaciu povinnosť v určenej výške, no nie včas.
3. Otec s podaným návrhom na zvýšenie výživného na sumu 250 eur nesúhlasil.
4. Súd vo veci nariadil pojednávanie, ktorého sa zúčastnila navrhovateľka, právny zástupkyňa navrhovateľky, otec a kolízny opatrovník.
5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, výsluchom právnej zástupkyne navrhovateľky, výsluchom otca a oboznámením sa s listinnými dôkazmi, najmä návrhom, odpoveďami na lustrácie účastníkov v Registri obyvateľov, Sociálnej poisťovni, rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 5P/35/2017 - 157 z 01. 10. 2018, výplatnými lístkami matky, dohodou o zmene pracovnej zmluvy matky z 02. 01. 2020, dohodou o zmene pracovnej zmluvy matky z 01. 12. 2019, dokladmi otca v nemeckom jazyku, rozhodnutím Sociálnej poisťovne o zvýšení invalidného dôchodku otca, správou Daňového úradu Prešov
- pobočky Poprad z 18. 08. 2020, potvrdením zahraničného daňového úradu k priznaniu dane z príjmu otca z 18. 08. 2020, čestným vyhlásením SZČO o nevykonávaní SZČ z 19. 06. 2020, zápisnicou o neformálnom stretnutí z 03. 03. 2021, výplatnými páskami matky za obdobie od novembra 2020 do januára 2021, potvrdením pediatra z 05. 03. 2021 o diéte mal. I., platobnými dokladmi SIPO matky, pokladničnými dokladmi matky, výplatnými páskami matky za obdobie od januára 2020 - apríl 2021, dokladmi otca - osvedčenie o oslobodení od dane pri stavebných prácach, faktúrou z 08. 02. 2021, prihlásením živnosti z 11. 06. 2020, odhlásením živnosti otca, vyjadrením právnej zástupkyne matky k dokladom otca z 14. 07. 2021, vyjadrením právnej zástupkyne matky zo 07. 02. 2022, potvrdením o úhrade členského poplatku za 1. polrok, výplatnými páskami matky za obdobie od februára 2021 - december 2021, obsahom pripojených spisov tunajšieho súdu sp. zn. 5P/80/2017 a 5P/35/2017.
6. Navrhovateľka vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedla, že na podanom návrhu trvá. Otec platí výživné v súdom určenej výške 100 eur, avšak nepravidelne i teraz má dlh. Otec zabezpečil telefóny deťom, nakoľko spolu komunikujú cez internet. Ona platí 17 eur za internet mesačne. Momentálne sporí synovi po 15 eur, poistku som zrušila. Zmenili sa i cestovné výdavky, ktorú sú 20 eur mesačne. Sebastián nastúpil na druhý stupeň ZŠ do športovej triedy. Začal navštevovať aj krúžok. Trikrát opakovane do týždňa musí cestovať z Popradu do H., vozí ho ona, pretože cestovať autobusom je časovo náročné a ťažko zvládnuteľné. Tréningy má syn v pondelok, utorok a vo štvrtok. Preto sa zvýšili jej výdavky na pohonné hmoty. Výdavky na bývanie má v rovnakej sume 376 eur. Dieťa má obedy v škole v sume 25 eur mesačne. Na stravu pre celú rodinu aj z dôvodu, že obe deti majú alergiu na laktózu má vyššie výdavky, v sume 400 - 500 eur mesačne. Na školské pomôcky na začiatku roka minie 125 eur, počas roka sa dokupujú pomôcky, zošity, učebnice v sume v 20 eur mesačne. Na športové oblečenie na krúžky i telesnú výchovu má výdavky 200 eur. Na ošatenie obuv, hygienické pomôcky má výdavky v sume 70 eur. Jej priemerný príjem je cca. 610 eur mesačne v čistom, v ktorom je započítaný aj daňový bonus a rodinné prídavky na mal. deti. Otec chodí za deťmi raz za dva mesiace, teda aj z toho vyplýva, že všetky výdavky hradí výlučne ona, keďže prevažnú časť roka sú obe deti u nej. V čase, kedy sú deti u otca, hradí výdavky na deti on.
7. Právna zástupkyňa matky vo svojej výpovedi na podanom návrhu trvala v celom rozsahu. Poukázala na to, že v čase podania návrhu došlo k podstatnej zmene na strane maloletého, keď nastúpil na 2. stupeň ZŠ. Z tohto titulu došlo k zvýšeniu výdavkov na jeho strane. Došlo aj k zvýšeniu výdavkov, čo sa týka stravy, keďže dieťa trpí intoleranciou na laktózu, pričom tieto potraviny sú drahšie. Počas konania sa deti učili viac-menej dištančnou formou, pričom matka bola nútená zakúpiť výpočtovú techniku, zabezpečiť výkonnejší internet, o čom bol otec informovaný a mal o tom vedomosť. Ďalší výdavok, ktorý vznikol matke, takisto nepravidelný, ale nutný, došlo k rekonštrukcii detskej izby. Táto sa rekonštruovala, zakúpila sa posteľ, matrace, maľovali sa steny. Otec sa na financiách čiastočne podieľal. Príjmy matky, ako aj výdavky matky a maloletého súdu špecifikovali a doložili dokladmi. K zmene, ktorá nastala, je zmena platenia stravného v škole, keďže od nového školského roka 2021/2022 matka v pravidelných mesačných splátkach poukazuje 25,20 eur na syna, 27 eur na dcéru. Maloletý má v súčasnosti voľnočasové aktivity, navštevuje karate, kde ročný výdavok je 120 eur ročne, polročne sa uhrádza 60 eur, pričom matka už oba polročné poplatky zaplatila. Nakoľko ide o športový krúžok,
matka musela zakúpiť kimono za 25 eur. Maloletý prestúpil do športovej triedy, pričom po vyučovaní v rámci školy má športový krúžok. Preto trvala na zvýšení výživného. Otec je neustále v meškaní s platím výživného, v súčasnej dobe má dlh na mal. I. vo výške 200 eur.
8. Otec vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že nie je v jeho možnostiach platiť na syna výživné 250 eur mesačne. Za posledný rok sa s matkou nevie dohodnúť na výške výživného. V roku 2021 v Nemecku nepracoval skoro 4 mesiace kvôli kovidu. V Nemecku má v priemere príjem 1 100 eur mesačne a poberá čiastočný invalidný dôchodok vo výške 171 eur. Keď zarobil viac, pomohol aj bývalej manželke. Synovi platí po 56 eur na telefón, ktorý kupoval kvôli tomu, že má na ňom neobmedzené dáta. Deti nemali doma internet v tom čase. Telefón má syn už druhý rok. Keď matka dala prerábať detskú izbu, zaplatil 580 eur za farby a za maľovanie. Z daňového priznania mu vyšlo zaplatiť daň vo výške cca. 380 eur. Jeho mesačné výdavky pozostávajú z výživné na obe deti po 100 eur mesačne, 100 eur za nájom na Slovensku, v Nemecku za nájom neplatí. Výdavky na stravu má vo výške cca. 250 - 300 eur. Platím si cestovné, mesačne 140 eur. Čo sa týka detí, berie si ich raz za dva mesiace na cca. týždeň - 8 dní. Nakoľko z práce chodieva domov raz za dva mesiace, nemôže si deti brať častejšie. Sumu 70 eur mesačne platí zdravotnú poisťovňu, 181 eur každý mesiac do Sociálnej poisťovne, pričom od októbra 2021 nezaplatil a je dlžníkom Sociálnej poisťovne. Stále potrebuje dokupovať náradie, potrebuje na to cca. 100 eur mesačne. Za lieky platí 45 - 50 eur mesačne. Telefón platí aj dcére a každý mesiac jej dobíja kredit po 12 eur mesačne. Počítač si syn zakúpil najmä s nasporených peňazí, matka prispela len menšou sumou. Nie je vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti, keď je na Slovensku, žije u svojich rodičov, kde sa stretáva aj s deťmi. S deťmi je v telefonickom kontakte. Podľa daňového priznania zarobil v Nemecku sumu 12 900 eur. Do Nemecka odišiel z dôvodu, že pre svoj zdravotný stav nemohol pracovať v autodoprave a v obdobnom pracovnom zaradení by na Slovensku dosahoval nižší príjem. Keďže deťom platí telefóny, navrhol zvýšiť výživné o 35 eur. Taktiež bol ochotný platiť deťom krúžky v sume 250 eur. Na záver uviedol, že by platil výživné na syna v sume 180 eur mesačne. Pokiaľ ide o dlžné výživné, požiadal o splatenie dlhu v mesačných splátkach.
9. Kolízny opatrovník vo svojej výpovedi na pojednávaní súhlasil s podaným návrhom, pretože plynutím času sa zvýšili výdavky na maloletého a je to v jeho záujme.
10. Podľa výplatných pások matky za obdobie od 02/2021 do 12/2021 mala matka v priemere príjem 620 eur mesačne, vrátane daňového bonusu.
11. Otec mal podľa daňového priznania za rok 2019 mal príjem 11 997 eur, z toho bola potom daň 383 eur. Okrem toho je otec podľa rozhodnutia Sociálnej poisťovne poberateľom čiastočného invalidného dôchodku vo výške 171 eur mesačne.
12. Otec platí synovi za telefón 56 eur mesačne (42 eur hovorné + 14 eur zariadenie).
13. Podľa čl. 3 ods.1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
Podľa čl. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej zákon o rodine), záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä
- úroveň starostlivosti o dieťa,
- bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava,
- ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa,
- okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa,
- ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou,
- podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa,
- názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny,
- podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami,
- využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
14. Podľa § 28 ods. 1 zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä: a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.
Podľa § 28 ods. 2 zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
Podľa § 36 ods. 1 zákona o rodine; Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine; plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine; obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine ; výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine; pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine; Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine; dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
15. Predmetom tohto konania bol nárok na zvýšenie výživného pre maloletého syna I. zo sumy 100 eur mesačne na sumu 250 eur mesačne od podania návrhu do budúcna. Matka maloletého podaný návrh odôvodňovala skutočnosťou, že maloletý toho času už je žiakom2. stupňa základnej školy, nemá žiaden príjem, pričom jeho náklady spojené so štúdiom ako i náklady živobytie vzrástli. Tak ako to vyplýva z ustanovenia § 62 Zákona o rodine, vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom je ich zákonnou povinnosťou a táto trvá až do času, kým deti nie súd schopné samé sa živiť.
16. Súd poukazuje na skutočnosť, že povinnosťou súdu rozhodujúceho o zmene rozhodnutia je vždy skúmať zmenu pomerov, ktorá nastala medzi účastníkmi od posledného rozhodnutia. Zmenou pomerov v zmysle ustálenej súdnej praxe súdov je i plynutie času (v zásade nastáva uplynutím troch rokov od poslednej úpravy, ak súčasne nenastali iné relevantné skutočnosti), pretože maloleté dieťa rastie a vyvíja sa, s čím sú spojené zvýšené výdavky. Ďalej zmenou je i trvalá zmena zdravotného stavu, nástup dieťaťa do školy vyššieho stupňa a pod. Zároveň však súdu v žiadnom prípade neprislúcha hodnotiť, či pôvodne určené výživné bolo primerané, lebo v takomto prípade by dochádzalo k neprípustnej reparácii, už právoplatného rozhodnutia.
17. Pre správne určenie rozsahu vyživovacej povinnosti je dôležité vyhodnotenie zákonných kritérií, a to sú schopnosti a možnosti, majetkové pomery oboch rodičov, ich životná úroveň, osobná starostlivosť o dieťa a vyhodnotenie miery osobnej starostlivosti, vyhodnotenie výdajov rodičov, zhodnotenie oprávnenosti týchto výdajov. Pri povinnom rodičovi vyhodnotí jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, prípadne aj otázku jeho možného zárobku, ak sa vzdá výhodnejšieho zamestnania alebo majetkové prospechu, prípadne, ak berie na seba povinný rodič neoprávnené riziká. Taktiež osobnú starostlivosť matky a tieto plnenia nemateriálnej povahy je potrebné pričítať matke na plnenie vyživovacej povinnosti a premietnuť ich do pomeru, v akom by sa rodičia mali podieľať na úhrade výdajov maloletých, ktoré sú oprávnenými.
18. Pri hodnotení výdajov maloletého dieťaťa je potrebné zhodnotiť jeho potreby ako potreby základné, potom potreby, ktoré súvisia s aktivitami, záujmami, potrebami vyššieho vzdelania. Pri každých výdajoch maloletých detí, alebo oprávnených osôb je potrebné mať za to, že základné náklady, ktoré súvisia s ošatením, obuvou, hygienickými potrebami, nákupom drogérie a kozmetiky, nemusia byť exaktne preukázané. Tie sú teda považované za nejaké základné nevyhnutné. .19. Naposledy bolo výživné otca upravené rozsudkom tunajšieho súdu z 01. 10. 2018, č. k. 5P/35/2017
- 157, ktorým bola schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej bolo zvýšené výživné n a maloletého I. zo sumy 70 eur mesačne na sumu 100 eur mesačne, ktoré bol otec povinný platiť vždy do 30. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, a to od 01. 06. 2018 do budúcna. Súd pri určení výživného vychádzal zo skutočnosti, že otec maloletého už v tom čase pracoval v Nemecku. Teda od poslednej úpravy výživného uplynuli viac ako 3 roky.
20. Otec si súdom určenú povinnosť plní v určenej výške, no nie včas a aktuálne má dlh na výživnom 200 eur voči synovi.
21. Maloletý I. v čase podania návrhu nastúpil na 2. stupeň ZŠ a toho času je žiakom 6. ročníka základnej školy Pri nástupe na vyšší stupeň školy matke vznikli výdavky so zakúpením školských potrieb v sume 120 eur, pričom otec sa nepodieľal žiadnou čiastkou na ich zaplatení. Výdavky na telesnú výchovu, prezuvky a športový krúžok 100 eur. Potom ZRPŠ 17 eur ročne, strava v škole 25,20 eur mesačne, učebnice anglického jazyka a matematiky 40 eur. Cestovné do školy 20 eur + cestovné na krúžky. Krúžok karate 120 eur ročne, kimono 25 eur. Sporenie 15 eur. Strava doma 150 - 200 eur, ošatenie, obuv, hygienické potreby 70 eur. Sporenie 15 eur.
22. Ďalej súd mal za preukázané, že maloletý toho času nie je schopný sám sa živiť, pretože ešte študuje, nemá žiaden príjem. Súd zdôrazňuje, že vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu majú rodičia (matka i otec), pričom platí, že súd individuálne skúma možnosti, schopnosti a majetkové pomery, životnú úroveň, počet a výšku iných vyživovacích povinností každého z rodičov, plnenie vyživovacej povinnosti aj osobnou starostlivosťou o dieťa a starostlivosti o dieťa a starostlivosťou o domácnosť, ktorej členom je dieťa.
23. Súd skúmal osobné a majetkové pomery oboch rodičov. Maloletý bol zverený do osobnej starostlivosti matky, s ktorou žije v spoločnej domácnosti, osobnú starostlivosť tak zabezpečuje matka. Príjem matky je momentálne vo výške 620 eur a rodinné prídavky. Mesačné náklady na bývanie sú v sume 376 eur, internet platí zvlášť 17 eur mesačne. Cestovné výdavky má v sume 100 eur mesačne. Strava pre celú rodinu 400-500 eur. Má ešte vyživovaciu povinnosť k mladšej dcére W.. Potom má bežné výdavky spojené s hygienickými potrebami, ošatením obuvou.
24. Pokiaľ ide o príjem otca, tak aktuálny príjem podľa daňového priznania i jeho výpovede uviedol, že má mesačný príjem 1 200 - 1300 eur, a to vrátane čiastočného invalidného dôchodku vo výške 171 eur. Pokiaľ ide o príjmy platí výživné 200 eur na dve maloleté deti, za bývanie rodičom 100 eur, mesačné cestovné 140 eur, zdravotné poistenie 70 eur, sociálne poistenie 181 eur, lieky 45 - 50 eur mesačne, strava 250 - 300 eur, telefón synovi 56 eur, dcére 12 eur, náradie 100 eur.
25. Otec sa s maloletým v súčasnej dobe stretáva minimálne. Ako milujúci rodič by mal vyvinúť maximálnu snahu k tomu, aby svojmu synovi mohol poskytovať primerané výživné zodpovedajúce ich potrebám, pokiaľ s ním nežije v spoločnej domácnosti a osobne sa o neho nestará. Súd poukazuje na to, že cieľom výživného je zvyšovať mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že pred potreby rodiča kladie zákon potreby dieťaťa, preto každý rodič má v prvom rade zabezpečiť výživu. Zároveň výživné je prednostná pohľadávka a cieľom výživného je zvyšovať mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že
pred potreby rodiča kladie zákon potreby dieťaťa, preto každý rodič má v prvom rade zabezpečiť výživu dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na svoje potreby. Súd preto rozhodol o zvýšení výživného zo sumy 100 eur mesačne na sumu 200 eur mesačne od podania návrhu, t. j. od 25. 11. 2020. Súd mal za preukázané, že je v možnostiach otca platiť takto určené výživné, nakoľko aj po odrátaní jeho nevyhnutných výdavkov (cca. 1 000 eur, kde sú zahrnuté ním vyčíslené výdavky, a to bývanie v sume 100 eur, strava 250 - 300 eur, lieky 45 - 50 eur, cestovné 140 eur, výživné na dcéru 100 eur, zdravotné poistenie 70 eur, sociálne poistenie 181 eur (to neplatí), telefóny 68 eur) mu ostane čiastka zodpovedajúca sume výživného.
26. V prevyšujúcej časti návrh navrhovateľky ohľadne zvýšenia výživného zamietol, nakoľko súd prihliadal aj na aktuálny príjem otca a jeho výdavky.
27. Taktiež súd poukazuje na skutočnosť, že základné náklady, ktoré súvisia s ošatením, obuvou, hygienickými potrebami, nákupom drogérie a kozmetiky, nemusia byť exaktne preukázané. Tie sú teda považované za nejaké základné nevyhnutné. Rovnako súd prihliadol aj na to, že osobnú starostlivosť maloletého zabezpečuje výlučne matka, nakoľko otec sa s dcérou nestretáva a teda osobnú starostlivosť matky a tieto plnenia nemateriálnej povahy pripočítal matke na plnenie vyživovacej povinnosti. Okrem výživného dobrovoľne inou sumou neprispieva.
28. Pri určení výšky vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu súd vychádzal z majetkových a príjmových pomerov oboch rodičov, ktoré v konaní zistil, berúc do úvahy skutočnosť, že pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o maloleté dieťa osobne stará a na to, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa. Medzi odôvodnené potreby dieťaťa sa pritom radia jednak potreby základné, medzi ktoré patrí napr. stravovanie, ošatenie, hygiena, školské výdavky, cestovné do školy, pomerná časť nákladov na bývanie, náklady na zdravotnícku starostlivosť, ako aj potreby v širšej miere prispievajúce k rozvoju osobnosti mladého človeka, ako sú napr. kultúra, šport, mimoškolské aktivity, záujmy, záľuby, prázdninové pobyty, to všetko primerané veku. U detí útlejšieho veku sú to aj všetky predmety stimulujúce ich fyzický a mentálny rozvoj (napr. hračky). Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Na druhej strane uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa je vždy limitované možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov, pričom sú rozhodujúce predovšetkým reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, t. j. vekom, zdravotným stavom, najvyššie dosiahnutým vzdelaním, praxou, odbornosťou, počtom vyživovacích povinností, u samostatne zárobkovo činnej osoby tiež mierou pracovnej aktivity, kvalitou práce a schopnosťou uplatniť sa v konkurencii, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä pracovnými príležitosťami primeranými vlastnostiam rodičov.
29. Súd neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potenciálne) mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce.
30. Súd tiež poukazuje, že v prípade, ak by pristúpil vzhľadom na vek syna necelých 12 rokov k zohľadneniu spodnej hranice percentuálneho podielu vyživovacej povinnosti otca voči dcére, ktorá je v rozpätí od 15 - 19 % a podľa vyjadrenia otca o príjme, ktorý je v súčasnosti poberateľom invalidného dôchodku v sume 171 eur a príjmu zo závislej činnosti v sume 1 100 eur, tak 16 % z čistého príjmu otca vo výške 1 271 eur predstavuje 203,40 eur, čo je v podstate suma ako určil súd.
31. Súd priznal výživné od 25. 11. 2020, teda podania návrhu na súd. Zároveň súd vypočítal otcovi aj dlžné výživné u mal. I. za obdobie od 25. 11. 2020 do 15. 02. 2022 v celkovej sume 1 519,98 eur. Otec v rozhodnom období okrem súdom určeného výživné 100 eur, iné čiastky na výživné dobrovoľne neuhradil. Keďže súd zvýšil výživné o 100 eur mesačne, od podania návrhu 25. 11. 2020 do 15. 02. 2022, mal otec dlh v celkovej sume 1 519,98 eur (pomerná časť výživného za mesiac november 2020, t. j. 6 dní x 3,33 3 eur, celkovo 19,98 eur, a od decembra 2020 do 15. 02. 2022 mal dlh za každý mesiac 100 eur x 15 mesiacov, teda 1 500 eur. Vzhľadom na výšku dlžného výživného na bežné výživné, ktoré celkovo činí čiastku 1 519,98 eur na maloletého, platobné schopnosti otca, ako aj súčasné pomery
matky, povolil splatenie dlžného výživného na bežné výživné pre mal. O. formou mesačných splátok vo výške 30 eur mesačne, a to pod hrozbou straty splátok, počnúc mesiacom apríl 2022, spolu s bežným výživným. Zároveň vzhľadom na finančné možnosti otca, súd mal za to, že takto umožnené splatenie dlžného výživného formou splátok nijako neohrozí zabezpečovanie základných potrieb otca.
32. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 57 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na ich náhradu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu, a ak ide o výkon rozhodnutia vo veciach starostlivosti o maloleté deti, mimo peňažnej povinnosti, výkon rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny podaním návrhu na výkon rozhodnutia podľa Civilného mimosporového poriadku.