Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_32Csp-63-2018.pdf
PDF · 118.74 KB
Case nature
Area
Subarea
32Csp/63/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudcom JUDr. Jozefom Šulekom v právnej veci sporu žalobcu X/: U. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XX/XX, XXX XX N., žalobkyne 2./: G. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XX/ XX, XXX XX N., právne zastúpených: Advokátska kancelária Prachová & Partners, s.r.o., so sídlom Miletičova 21, 821 08 Bratislava, IČO: 50 491 300, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o zaplatenie 826,30 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ na účet právneho zástupcu žalobcu IBAN: X XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX sumu 826,30 eur v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jednému zo žalobcov zaniká v rozsahu plnenia povinnosť plnenia druhému žalobcovi.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom 1./ a 2./ náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia v rozsahu 100%, o ktorých výške bude rozhodnuté vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia sa žalobou doručenou súdu dňa 04.05.2018 domáhali vydania bezdôvodného obohatenia v sume 826,30 eur ako aj náhrady trov konania. Žalobu odôvodnili tým, že žalobca 1 so žalovaným uzatvorili dňa 22.10.2015 zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi 1 prostriedky v sume 500,- eur, pričom celkové náklady na zmluvu o úvere predstavovali sumu 984,- eur. Dňa 24.04.2017 uzavrel žalobca so žalovaným Rozhodcovskú zmluvu, ako aj dohodu o zrážkach zo mzdy a iných príjmov. Dňa 26.04.2017 uzavrel žalobca 1./ a žalobca 2/ so žalovaným dohodu o pristúpení k záväzku, na základe ktorého sa pristupujúcim dlžníkom k záväzku žalobcu stala G. O., nar. XX.XX.XXXX. Žalobcovia do súčasnosti uhradili žalovanému sumu 1326,30 eur. Žalobcovia uviedli, že považujú zmluvu pre nedostatok zákonných náležitostí za absolútne neplatnú. Ďalej vyjadrili záver, že zmluvu je potrebné považovať pre nedostatok náležitostí za bezúročnú a bez poplatkov. Ďalej uviedli, že úroková sadzba je vo výške 68,8 % a je teda neprimerane vysoká, dojednaná v rozpore s dobrými mravmi a teda je neplatne dojednaná pre rozpor s § 39 Občianskeho zákonníka. Žalobcovia poukázali na to, že v dohode o splátkach je RPMN uvedená vo výške 304,10%. Namietali neplatnosť rozhodcovskej doložky pre rozpor s § 9 ods. 6 a 8 zákona č. 129/2010 Z.z.. Ďalej namietali uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy v rozpore s dobrými mravmi. Záverom uviedli, že sa domáhajú vydania bezdôvodného obohatenia predstavujúceho rozdiel poskytnutého úveru vo výške 500,- eur a zaplatených platieb v sume 1326,30 eur.
2. Súd žalobe vyhovel vydaním platobného rozkazu č.k. 32Csp/63/2018-18 zo dňa 03.07.2018, ktorý bol žalovanému doručený do vlastných rúk. Žalovaný podal voči platobnému rozkazu včas odôvodnený odpor. Súd následne zrušil platobný rozkaz. Žalovaný odpor odôvodnil tým, že uzavrel so žalobcom 1 dňa 22.10.2015 zmluvu o úvere, ktorú žalobca bol oprávnený splatiť do 22.10.2016. Následne žalovaný uzavrel so žalobcom 1 Dohodu o splátkach, kde bola uvedená RPMN vo výške 304,10 %. Žalovaný namietal, že je na žalobcoch, aby uviedli v čom je nesprávny výpočet RPMN. Ďalej namietal, že nemožno odvodzovať priemernú RPMN od RPMN úverov poskytovaných bankami, ale nebankovými subjektmi. K rozhodcovskej zmluve sa žalovaný vyjadril v tom smere, že ide o nevýhradnú zmluvu a zmluvu je potrebné posúdiť vzhľadom na všetky okolnosti. Záverom vyjadrenia žiadal žalobu zamietnuť.
3. Žalobcovia sa vyjadrili k odporu tak, že zmluva neobsahuje zákonné náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. l) zákona č. 129/2010 Z.z.., ďalej poukázali na to, že RPMN v zmluve a Dohode o splátkach je uvedená v rozdielnej výške. Tiež uviedli, že celkové náklady spotrebiteľa boli vo výške 484,- eur, a úroková sadzba vo výške 68,8%. Poukázali na rozhodnutie Najvyššieho súdu 5Cdo/26/2011.
4. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré sa žalovaná strana nedostavila. Žalobcovia zotrvali na skutkových tvrdeniach, pričom v rámci vyjadrenia na pojednávaní uviedli, že sa pridržiavajú skutkových tvrdení uvedených v žalobe a vyjadrenia zo dňa 01.10.2018. Majú za to, že danom prípade sa jedná o spot. zmluvu, na ktorú sa aplikujú, ako ustanovenia občianskeho zákonníka, tak aj ustanovenia zákona o spot. úveroch. Poukázali najmä na absenciu obligatórnych náležitostí zmluvy, a to, že zmluva neobsahuje konkrétny rozpis výšky počtu a termínu splátok. Zároveň poukazujeme na skutočnosť, že RPMN je uvedená nesprávne. Majú za to, že uvedené spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovo úveru dokonca máme za to, že zmluva odporuje aj dobrým mravom, a to s poukazom na neprimerané vysoké úroky, keďže žalobcovia úver preplatili takmer 3 krát. Vzhľadom na uvedené žiadame, aby súd zaviazal žalovaného vydať bezdôvodné obohatenie vo výške 826,30 eur, a v prípade úspechu si uplatňujeme náhradu trov konania.
5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisového materiálu, a to najmä so žalobou č.l. 1-3, zmluvou o spotrebiteľskom úvere č.l. 5, prevzatím finančných prostriedkov č.l. 6, všeobecnými podmienkami č.l. 9, dohodou o plnení č.l. 10-11, rozhodcovskou zmluvou č.l. 11-12, dohodou o zrážkach zo mzdy č.l. 12, dohodou o pristúpení k záväzku č.l.13, splátkovým kalendárom č.l. 13, dokladom o vykonaných zrážkach č.l. 14, dokladom o vklade č.l. 15, potvrdením o prevzatí prostriedkov č.l. 15, odporom č.l. 23-28, prehľadom poskytovaných úverov - sadzby č.l. 35-36, vyjadrením žalobcov č.l. 38-45, 56-57, ospravedlnením 58-61, vyjadrením žalobcov na pojednávaní, ako aj obsahom celého spisového materiálu.
6. Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.
7. Súd konštatuje, že medzi stranami nebolo sporné, že žalobca 1 uzavrel zmluvu so žalovaným, ani že žalobkyňa 2 pristúpila k uvedenej zmluve, ako ani to, že žalobcovia zaplatili sumu 1326,30 eur žalovanému. Sporným bola právna otázka, a to či žalobcovia majú alebo nemajú nárok na zaplatenie bezdôvodného obohatenia v dôsledku chýbajúcich náležitostí zmluvy, resp. dohodnutia odplaty v rozpore s dobrými mravmi.
8. Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav. Žalobca 1 so žalovaným uzatvorili dňa 22.10.2015 zmluvu o úver č. XXXXXXXXX na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi 1 úver 500,- eur, žalobcovia na úver celkovo postupne zaplatili sumu 1326,30 eur, čo mal súd preukázané dokladmi č.l. 6 a 14-15.
9. Súd vec posúdil podľa nasledovných ustanovení právnych predpisov.
10. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
11. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
12. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
13. Podľa § 499 OBZ, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
14. Podľa § 533 ods. 1 OZ, kto bez súhlasu dlžníka dohodne písomne s veriteľom, že splní za dlžníka jeho peňažný záväzok, stáva sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja dlžníci sú zaviazaní spoločne a nerozdielne. Ustanovenie § 531 ods. 4 tu platí obdobne.
15. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „ZoSÚ), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
16. Podľa § 2 písm. d) ZoSÚ, zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
17. Podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
18. Podľa § 2 písm. g) a h) ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie g) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok, h) celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom,
19. Podľa § 9 ods. 7 ZoSÚ, veriteľovi alebo finančnému agentovi sa zakazuje predkladať spotrebiteľovi návrhy zmlúv, ktorých zrejmým účelom je obchádzanie ustanovení tohto zákona; za takéto konanie sa považuje aj to, že sa čerpanie finančných prostriedkov alebo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zahrnú do zmlúv o úvere, ktorých povaha alebo účel by umožnili vyhnúť sa uplatňovaniu tohto zákona. Ak veriteľ využil omyl spotrebiteľa a použil zmluvné podmienky, ktorými vylúčil aplikáciu ustanovení vzťahujúcich sa na spotrebiteľské úvery, považuje sa zmluva za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ak veriteľ nepreukáže, že nemal úmysel obísť tento zákon.
20. Podľa § 9 ods. 9 ZoSÚ, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok, poplatky alebo akékoľvek iné plnenie, ktoré nie sú ustanovené zákonom alebo uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
21. Podľa § 9 ods. 10 ZoSÚ, veriteľovi sa zakazuje požadovať od spotrebiteľa úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo inú odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu spotrebiteľského úveru alebo účtu alebo zrušenie účtu, na ktorom je vedený spotrebiteľský úver a ktorého zriadenie alebo vedenie je podmienkou poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo poskytnutia spotrebiteľského úveru za ponúkaných podmienok; to neplatí, ak ide o účet podľa § 708 až 715 Obchodného zákonníka, osobitného zákona 18a) alebo o osobitnú službu, ktorá nie je podmienkou úverového vzťahu a ktorej podmienkou poskytnutia je písomný súhlas spotrebiteľa.
22. Podľa § 11 ods. 1 ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), (pri zmluve uzatvorenej po 31.03.2015 písmeno a až l), s), z) a aa),)
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa,
e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.
23 Podľa ustanovenia § 19 ods. 1 a 2 zák. č. 129/2010 Z.z., ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru sa vypočíta podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 2. Na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov sa použijú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom s výnimkou poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť za nedodržanie akýchkoľvek záväzkov ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere, a iných poplatkov okrem kúpnej ceny, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť za kúpu tovaru alebo uskutočnenie služieb bez ohľadu na to, či sa operácia vykoná v hotovosti alebo na úver. Náklady na vedenie účtu, na ktorom sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, náklady na používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a ostatné náklady na platobné transakcie sa zahrnú do celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom, ak otvorenie účtu nie je dobrovoľné a náklady na účet neboli zrozumiteľne a samostatne uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo v akejkoľvek inej zmluve uzavretej so spotrebiteľom.
24. Podľa prílohy 2 zákona č. 129/2010 Z.z., základná rovnica vyjadrujúca rovnosť poskytnutého spotrebiteľského úveru na jednej strane a splátok a poplatkov na strane druhej Základnou rovnicou, ktorá vyjadruje ročnú percentuálnu mieru nákladov, kladie do rovnováhy na ročnom základe celkovú súčasnú hodnotu čerpaných prostriedkov na jednej strane a celkovú súčasnú hodnotu splátok a platieb poplatkov na strane druhej, je: m m' suma Ck (1 + X) na -tk = suma Dl (1 + X) na -Sl k=1 l=1
Význam symbolov:
- X je ročná percentuálna miera nákladov,
- m je číslo posledného čerpania,
- k je číslo čerpania, preto 1 <= k <= m,
- Ck je výška čerpania k,
- tk je interval vyjadrený v rokoch a zlomkoch roka medzi dátumom prvého čerpania a dátumom každého nasledujúceho čerpania, preto t1 = 0,
- m' je číslo poslednej splátky alebo platby poplatkov,
- l je číslo splátky alebo platby poplatkov,
- Dl je výška splátky alebo platby poplatkov,
- Sl je interval vyjadrený v rokoch a zlomkoch roka medzi dátumom prvého čerpania a dátumom každej splátky alebo platby poplatkov.
25. Podľa § 52 ods. 1 až 4 OZ, v znení platnom a účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom (1). Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné (2). Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (3). Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (4).
26. Podľa § 53 ods. 1 OZ, v znení platnom a účinnom ku dňu uzavretia zmluvy,, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
27. Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
28. Podľa § 53 ods. 3 OZ, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
29. Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
30. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
31. Podľa § 3 ods. 1 OZ, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
32. Podľa § 7 ods. 1, 2 a 4 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len „zák.č. 250/2007 Z.z.“) (v znení účinnom v čase uzavretia dohody o urovnaní), nekalé obchodné praktiky sú zakázané, a to pred, počas aj po vykonaní obchodnej transakcie. (1) Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k produktu, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov. (2) Za nekalú obchodnú praktiku sa považuje najmä klamlivé konanie a klamlivé opomenutie konania podľa § 8 a agresívna obchodná praktika podľa § 9. Zoznam obchodných praktík, ktoré sa za každých okolností považujú za nekalé, je v prílohe č. 1. (4)
33. Podľa § 2 písm. u) a r) zák.č. 250/2007 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie u) odbornou starostlivosťou úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti, r) podstatným narušením ekonomického správania spotrebiteľa využitie obchodnej praktiky na značné obmedzenie schopnosti spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácií inak neurobil.
34. Podľa § 4 ods. 8 zák.č. 250/2007 Z.z, predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.
35. Podľa § 451 ods. 1 a 2 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
36. Podľa § 457 OZ, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
37. Podľa § 458 ods. 1 OZ, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
38. Právny vzťah založený zmluvami úvere je právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou a je nevyhnutné posudzovať ho podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka a právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52 a nasl. OZ, zákona č. 129/2010 Z.z. a zákona č. 250/2007 Z.z.), keďže žalovaný pri uzatváraní zmluvy o úvere vystupoval ako veriteľ s poukazom na predmet podnikania a žalobca 1 vystupoval ako spotrebiteľ a rovnako tak vystupovala aj pristupujúca žalobkyňa 2, ktorá pristúpila k existujúcemu spotrebiteľskému vzťahu, pretože žalobcovi 1 bola poskytnutá pôžička za iným účelom ako za účelom výkonu zamestnania, povolania alebo podnikania (§ 2 písm. a) a b) zák.č. 129/2010 Z.z.). S poukazom na vyššie uvedené a vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat legi generali, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade sú ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z., má prednosť pred všeobecnou úpravou, súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi zmluvy podľa ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Súd vzhľadom na charakter žaloby na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne. Žalobca 1 a žalovaný uzavreli zmluvu, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou a vzťahujú sa na ňu ustanovenia o spotrebiteľských úveroch. Súd konštatuje, že v zmluve nie je uvedená správna RPMN, kde uvedená hodnota priamo v zmluve je nesprávna, nakoľko je uvedená hodnota 28%, pričom RPMN reálne za použitia vzorca ods. 24 odôvodnenia predstavuje 304,09 % (úroková sadzba takmer 148% ročne). Rovnako má súd za to, že v zmluva o spotrebiteľskom úvere a dohoda o splátkach, mali byť súčasťou jednej zmluvy, pričom žalovaný v časti individuálneho dojednania týchto zmlúv neuniesol dôkazné bremeno, a preto súd Dohodu o plnení v splátkach v súlade s ustanovením § 9 ods. 7 ZoSÚ a § 39 OZ považuje za neplatnú, nakoľko jej cieľom je evidentné obchádzanie zákona o spotrebiteľských úveroch navodením situácie zdanlivosti dvoch rôznych zmlúv, pričom však tieto boli uzavreté v rovnaký deň a podľa názoru súdu, neexistuje žiadny rozumný argument, ktorý by odôvodňoval uzavretie dvoch rôznych právnych dokumentov v jeden deň, okrem snahy obísť ZoSÚ. Súčasne vo vzťahu k spôsobu dojednania týchto zmlúv a dohôd má súd za to, že ide o nekalú obchodnú praktiku zo strany žalovaného s cieľom zneprehľadniť situáciu pre spotrebiteľa a súčasne s cieľom obchádzať zákon o spotrebiteľských úveroch a platnú právnu úpravu, a teda ide o neplatné dojednania podľa 7 ods. 1 ,2,4 a § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z. a § 39 OZ a § 3 ods. 1 OZ. Súd opätovne zdôrazňuje, že neexistuje žiadny logický argument na uzavretie zmluvy o možnosti plniť dlh v splátkach, ktorá zásadným spôsobom zhoršuje postavenie spotrebiteľa oproti pôvodnej zmluve, kde nová zmluva zvýhodní veriteľa a zhorší postavenie spotrebiteľa, kde zmení jeho RPMN z 96,89% (pri predpokladu splatenia jednorázovo v pôvodnom termíne) na RPMN vo výške 304,09%. Súčasne je nepochybné, že obe zmluvy boli predpripravené žalovaným pre žalobcu 1, ktorý do ich obsahu nemohol zasiahnuť. Súd v súvislosti s popretým tvrdením žalovaného o individuálnosti dojednania Dohody uvádza, že žalovaný v tejto časti neuniesol dôkazné bremeno, nakoľko po popretí jeho tvrdenia žalobcami a uvedením ich vlastných tvrdení o predpripravenosti oboch zmlúv, bol práve žalovaný povinný označiť a predložiť také dôkazné prostriedky, ktoré by bezpochyby v konaní preukázali, že zmluva bola dojednaná individuálne. Súd konštatuje, že predloženie Zmluvy a Dohody hoc podpísanej žalobcom 1 takýmto dôkazom nie je. Vzhľadom na uvedené má preto súd zato, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal individuálnosť samotného dojednania Dohody o plnení v splátkach, a preto súd túto Dohodu považuje za neplatnú aj podľa § 53 ods. 5 OZ. Súd má za to, že žalovaný nekonal s odbornou starostlivosťou, pričom to, čo bolo predmetom Dohôd o splátkach malo byť všetko súčasťou úverovej zmluvy. Súd konštatuje, nemôže poskytnúť ochranu uplatnenej obrane žalovaného, ktoré je výsledkom použitia nekalej obchodnej praktiky, pretože výkon práv nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 OZ). Súd ďalej konštatuje, že odplaty dohodnuté v zmluve a dohode za poskytnutie prostriedkov sú zjavne v rozpore s dobrými mravmi, kde tieto ďaleko presahujú štandardy úročenia na bankovom trhu a dokonca aj pri poskytovaní úverov nebankovými inštitúciami. Prakticky pri zmluve (bez dohody, t.j. splatenie v jeden deň celej sumy na konci splatnosti) dosiahla úroková miera hodnotu 96,8 % (484,- eur je 96,8% z 500,- eur) a RPMN hodnotu 96,89%. Ak však vezmeme do úvahy aj Dohodu a skoršie splácanie pohľadávky, tak úrok bol 148% ročne a RPMN 304,09 %, čo súd vyhodnotil ako neprípustné. Súd pre výpočet úrokov použil nasledovný vzorec: úrok p.a. = (((splatená suma/požičaná suma)^(365/dĺžka pôžičky v dňoch))-1)*100. Súd je toho názoru, že takto vysoká úroková miera je v rozpore s dobrými mravmi. Ak ide o zmluvnú odmenu, potom odmena, resp. odplata za úver v rozsahu 68,8 % (ročný úrok) resp. 91,56% (RPMN) bez poplatku za poskytnutie vo výške 140,- eur zjavne vybočuje z rámca akéhokoľvek úverovania, ktoré by bolo akceptovateľné z hľadiska dobrých mravov a je dôvod na označenie takýchto úrokov ako úžerných (porov. rozhodnutie NS SR 5Cdo 26/11 o neplatnosti 48% úrokov pre rozpor s dobrými mravmi). O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.07.2009). Súd konštatuje, že v čase uzavretia zmluvy boli úroky z novo poskytnutých úverov vo výške 8,46 % v desiatom mesiaci roku 2015 (viď stránku NBS v časti štatistiky novo poskytnutých úverov spotrebiteľom) resp. č.l. 36 súdneho spisu. Podľa § 4 ods. 8 zák.č. 250/2007 Z.z., a žalovaný pri svojej činnosti nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi.
Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami, a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody. Za dobré mravy možno považovať súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad, ktorých dodržiavanie je často krát zabezpečované aj právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v súlade so všeobecnými mravnými a morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti. Úročenie sadzbou 148% ako v tomto prípade, resp. dohodnutím RPMN vo výške 304,09 %, resp. uvedením zasádne nesprávnych údajov v zmluve o úvere (RPMN 28%, ktorá aj za tam uvedených podmienok by bola 96,89%), ako aj uzatvorenie zdanlivo dvoch samostatných zmlúv je presne takým konaním, ktoré možno považovať za konanie rozporné s dobrými mravmi, ktoré viedlo k narušeniu ekonomického správania spotrebiteľa, ktorý nebol schopný posúdiť ekonomickú výhodnosť úveru a zmlúv, nakoľko bol reálne uvedený do omylu. Súd naviac konštatuje, že aj keby mal vyhodnotiť úroky ako nerozporné s dobrými mravmi(pričom dospel k opačnému záveru), tak musí uviesť, že RPMN uvedená v zmluve je nesprávna - 28%, nakoľko reálna RPMN vypočítaná podľa ods. 24 bola vo výške 96,89% aj bez dohody o splátkach. Žalovaný uviedol nesprávnu RPMN, nakoľko v rozpore s ustanovením § 2 písm. g) a h) ZoSÚ nezapočítal do RPMN úroky z úveru, načo však bol povinný, teda zmluva by bola podľa § 11 ods. 1 písm. d) ZoSÚ bezúročná a bez poplatkov už len z uvedeného dôvodu. Žalovaný sa tak na úkor žalobcu 1 a pristupujúcej žalobkyne 2 bezdôvodne obohatil (§ 451 OZ), keď prijal plnenia nad rozsah sumy 500,- eur. Súd konštatuje, že nakoľko žalobkyňa 2 pristúpila k záväzku, bola spoludlžníkom a teraz je spoluveriteľom spolu so žalobcom 1, nakoľko šlo o spoločný záväzok a teda aj spoločné právo, keď sa zmenilo postavenie z dlžníka na veriteľa. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti (zmluvy je potrebné považovať za bezúročné a bez poplatkov, resp. neplatnosť Dohody o splátkach pre obchádzanie zákona, resp. priamy rozpor s ním) má súd preto za to, že žalobný návrh je v celom rozsahu dôvodný, a preto mu súd vyhovel a zaviazal žalovaného žalobcom zaplatiť sumu 826,30 eur predstavujúcu sumu bezdôvodného obohatenia, o ktoré sa žalovaný obohatil na úkor žalobcov, pričom na uvedené plnenie nemal nárok. Uvedená suma predstavuje rozdiel medzi sumou poskytnutého úveru vo výške 500,- eur a sumou splatenou vo výške 1326,30 eur. Súd v súlade so žalobným návrhom určil aj miesto plnenia ako aj skutočnosť, že plnením žalovaného voči jednému zo žalobcov zaniká jeho povinnosť plnenia voči druhému žalobcovi.
39. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
40. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
41. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa vyššie uvedených citovaných zákonných ustanovení tak, že nárok na ich náhradu má žalobcovia ako účastníci plne úspešní v konaní, a preto imj priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% voči žalovanému.
42. O výške trov bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozsudku vo veci samej.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozsudkom, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.