Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_31P-191-2018.pdf
PDF · 84.99 KB
Case nature
Area
Subarea
31P/191/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Renátou Topolčanskou v právnej veci navrhovateľa Z. A., štátneho občana Slovenskej republiky, vodiča, bytom R. - P., A. XXX/XX, a manželky navrhovateľa P.. Z. A., štátnej občianky Slovenskej republiky, t.č. nezamestnanej, bytom R. - P., A. XXX/XX, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu S. A., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpenému kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín takto
rozhodol:
I. Manželstvo účastníkov Z. A., rodeného A. a P.. Z. A., rodenej Q., uzavreté dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu obce M. vo zväzku X, ročník XXXX, na strane X, pod por. č. X s a r o z v á d z a.
II. S c h v a ľ u j e s a dohoda rodičov o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode tohto znenia:
,,Maloletý S. A. s a na čas po rozvode manželstva z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky.
Zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia.
Otec dieťaťa s a z a v ä z u j e prispievať na výživné pre maloletého S. sumou 180,- eur mesačne k rukám matky, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva."
III. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ návrhom doručeným tunajšiemu súdu žiadal o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému S. pochádzajúcemu z manželstva. V návrhu uviedol, že manželstvo uzatvorili dňa XX.XX.XXXX. U oboch ide o manželstvo prvé a z manželstva pochádza jedno dieťa, maloletý S.. Uviedol, že návrh podáva z dôvodu názorových rozdielov, nedorozumení, hádok a výčitiek, ktoré sú stále častejšie. Jedným z vážnych problémov je aj vzťah a správanie sa odporkyne k rodičom navrhovateľa. Spolužitie s odporkyňou sa pre neho stalo neznesiteľným a manželstvo nevytvára vhodné prostredie ani pre výchovu maloletého syna.
2. Manželka navrhovateľa sa k návrhu vyjadrila písomným podaním zo dňa 19.12.2018, v ktorom uviedla, že s rozvodom nesúhlasí a taktiež nesúhlasí ani s dôvodmi, ktoré uvádzal navrhovateľ ako príčinu rozvratu manželstva.
3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením listinných dôkazov a zistil, že títo uzatvorili manželstvo dňa XX.XX.XXXX. Z tohto manželstva pochádza jedno dieťa, a to maloletý S.. Posledné spoločné bydlisko mali účastníci v R. na ulici A. XXX/XX, preto bol na konanie príslušný tunajší súd.
4. Z výsluchu navrhovateľa mal súd za preukázané, že manželstvo uzatvárali po 10-ročnej známosti. Ako dôvod rozvratu ich manželského spolužitia navrhovateľ uviedol rozdielne názory na spoločný život, spôsob hospodárenia, výchovu syna, rozdielne záujmy a vzťah manželky k jeho rodičom, ako aj nezhody v intímnej oblasti manželského spolužitia. Manželstvo podľa jeho tvrdenia bolo usporiadané asi 5 rokov. Hospodáriť prestali spoločne asi pred 6 a pol rokom.
5. Z výsluchu manželky navrhovateľa mal súd za preukázané, že k vážnemu narušeniu vzťahov v manželstve došlo v lete 2018, keď sa od syna dozvedela o vzťahu manžela k inej o 17 rokov mladšej žene. Uvedený vzťah manžel zásadne poprel, tak ako aj jeho priateľka, s ktorou sa osobne stretla, a ktorú žiadala, "aby jej manželovi dala pokoj". Poukazovala na to, že manžel sa chodí rád a často zabávať, a to je veľký problém, keďže domov sa vracia neskoro a často pod vplyvom alkoholu. Potom spí, je mu špatne a nevenuje sa rodine ani synovi. Uvedená skutočnosť bola častým zdrojom ich hádok. Počas ich manželského života sa jej manžel venuje futbalu, v dôsledku čoho veľa cestuje, je preč celé víkendy, v týždni sa zúčastňuje zápasov a tiež chodí na služobné cesty. Poprela konfliktnosť jej vzťahu s rodičmi navrhovateľa. Tvrdila, že sám navrhovateľ nemá s rodičmi žiadny vzťah a títo neprejavovali o ich vnuka a ich rodinu prirodzený záujem, aký by mali. Priznala, že mali názorové rozdiely, tieto však nepovažovala za neriešiteľné. Na pojednávaní dňa 15.01.2019 uviedla, že zmenila názor a s rozvodom súhlasí, s tvrdením, že nechce ďalej žiť s klamárom a podvodníkom. 6. V danej veci mal súd na základe výsluchu účastníkov za to, že trvalé a pevné spoločenstvo založené dobrovoľným rozhodnutím muža a ženy - navzájom poznajúcich svoje charakterové vlastnosti, vzájomné návyky a predstavy o spolužití, bolo účastníkmi narušené.
7. Podľa § 23 ods. 1, 2 a 3 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19 zákona o rodine.
8. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
9. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
10. Spoločenský účel manželstva spočíva vo vytváraní rodinného prostredia vhodného pre výchovu detí, ako aj prostredia, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, citovom zblížení, poskytujúc si vzájomnú podporu a pomoc. Preto sa rozvod manželstva vo všeobecnosti považuje za nežiaduci jav, ktorý má byť iba výnimočným riešením bezvýchodiskovej situácie, v prípadoch, keď vážny stav narušenia vzťahov medzi manželmi nemožno prekonať iným, vhodnejším spôsobom pri zachovaní ich manželstva. K narušeniu manželstva rozvodom možno teda pristúpiť iba v spoločensky odôvodnených prípadoch (§ 22 Zákona o rodine).
11. Z vykonaného dokazovania v predmetnej veci, predovšetkým z výsluchu účastníkov, mal súd za preukázané, že boli splnené hmotnoprávne podmienky stanovené pre rozvod manželstva citovanými zákonnými ustanoveniami. Na kvalitu manželstva pôsobia predovšetkým sami jedinci, ktorí ho uzatvárali. V manželstve účastníkov nastal rozvrat, ktorý možno charakterizovať ako hlboký a trvalý. Vzťahy medzi nimi sú vážne narušené tak, že ich manželstvo si už neplní žiadnu zo svojich funkcií, na ktoré bolo určené. Účastníci majú zjavne rozdielne povahy a tiež názory na manželský život - plnenie úloh manželstva, spoločné záujmy. Manželstvo účastníkov konania je teda iba formálne pretrvávajúcim zväzkom muža a ženy bez vzájomnej citovej náklonnosti, vzájomnej komunikácie a najmä porozumenia. Vzhľadom na postoje účastníkov konania nie je ani predpoklad na obnovu manželského spolužitia. Súd na základe týchto skutočností manželstvo účastníkov rozviedol.
12. Medzi správaním účastníkov v manželskom spolužití a rozvratom ich manželstva súd videl príčinnú súvislosť, a preto návrhu vyhovel a manželstvo účastníkov, neplniace si svoje spoločenské poslanie, rozviedol. Predovšetkým manželia majú povinnosť vytvárať zdravé rodinné prostredie, tak dôležité pre celkový vývoj a výchovu detí. Ak to nedokážu, je pre deti pochádzajúce z takéhoto zväzku vhodnejšie vyrastať v prostredí bez negatívnych javov a konfliktov, aj keď iba s jedným z rodičov.
13. Zákon o rodine číslo 36/2005 Z. z. predpokladá, že rozvádzajúci sa manželia sa sami dohodnú na úprave práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode. Ak však k nej nedôjde, tento zákon zároveň ukladá (uno actu) s otázkou rozvodu zabezpečiť úpravu práv a povinností ako aj ochranu záujmov maloletých detí (a to aj s poukazom na ustanovenie § 113 O.s.p.).
14. Podľa § 24 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
15. Podľa § 25 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
16. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
17. Ohľadne úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému S. bola súdom schválená rodičovská dohoda tak, že maloletý S. bol na čas po rozvode zverený do osobnej starostlivosti matky s tým, že zastupovať ho a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia a otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletého S. sumou 180,- eur mesačne. Dohoda rodičov bola v zmysle § 24 ods. 3 zákona o rodine na doporučenie kolízneho opatrovníka súdom schválená, keďže bola v záujme maloletého dieťaťa.
18. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
19. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
20. V prípade tejto veci navrhovateľ nežiadal styk upraviť.
21. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
22. Podľa § 221 ods. 1 zákona číslo 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, písomné vyhotovenie rozsudku nemusí obsahovať odôvodnenie, ak a) je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých strán alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, alebo b) to ustanovuje tento zákon (týka sa výroku II. tohto rozsudku).
23. Podľa § 122 Civilného mimosporového poriadku, ak vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozsudkom schválil dohodu rodičov, nie sú rodičia oprávnení podať voči výroku, ktorým bola dohoda schválená, odvolanie.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie voči výroku I. a III. výrokovej časti tohto rozsudku v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (v troch vyhotoveniach).
Voči výroku II. výrokovej časti tohto rozsudku odvolanie prípustné nie je (§ 122 CMP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Zmeškanie lehoty na podanie odvolania nemožno odpustiť, ak bolo rozsudkom vyslovené, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je.
Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods.1 CMP). Na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých je miestne príslušný súd, v ktorého obvode má maloletý bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným zákonným spôsobom (§ 371 ods. 1 CMP).
Exekúciu na peňažnú povinnosť (výživné) vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z. z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.).
Manžel, ktorý prijal pri uzavretí manželstva priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko ( § 27 ods. 1 Zákona o rodine).