Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8CoCsp-30-2021.pdf
PDF · 113.27 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoCsp/30/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v spore žalobkyne: Y. Y., B.. XX.X.XXXX, X. T. Š. XXX, právne zastúpená: JUDr. Igor Šafranko, advokát, so sídlom Sovietskych hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpený: JUDr. Katarína Hegedüšová, advokátka, so sídlom Majerníkova 3/A,Bratislava, IČO: 42 185 190, o vydanie bezdôvodného obohatenia a určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky a prísl. o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 11Csp/102/2020-211 zo dňa 21. mája 2021, takto jednohlasne
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok.
Stranám sporu sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:
„I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 720,20 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 720,20 Eur od 12.6.2020 do zaplatenia, to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. U r č u j e, že zmluvná podmienka v Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 19.3.2015 uvedená v bode 2 v znení: "Odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov je vo výške 84 Eur (ďalej len „odplata"), čo predstavuje ročnú percentuálnu mieru nákladov (RPMN) vo výške 28%, ktorá sa vypočítala v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch podľa vzorca uvedeného vo Všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru a ktorú spotrebiteľ berie na vedomie" j e n e p r i j a t e ľ n o u z m l u v n o u p o d m i e n k o u.
III. Žalobkyňa m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.“
2. Rozhodnutie právne odôvodnil okrem iného ustanovením § 39, § 52 ods. 1 až ods. 4, § 53 odsek 1, ods. 2, ods. 3, ods. 5, ods. 6, § 53 ods. 4 písm. t), písm. v), § 451 ods. 1, ods. 2, § 456, § 517 ods. 1, ods. 2, § 563 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), § 1 odsek 2, § § 2 písm. a), písm. b), písm. d), § 9 ods. 1, ods. 2, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“), § 1 ods. 1, § 1a nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.
3. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa žalobou z 8.6.2020 sa domáhala vydania bezdôvodného obohatenia voči žalovanému vo výške 720,20 eur a úrokov z omeškania 5 % ročne od druhého dňa po dni doručenia žaloby žalovanému z dôvodu, že dňa 19.3.2015 uzavrela so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorou jej poskytol úver vo výške 300 eur. Uvedená zmluva podľa nej neobsahuje povinné náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 písm. c), f) zákona č. 129/2010 Z.z. a to konkrétne adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť a dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, čo spôsobilo bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru podľa § 11 ods. 1 citovaného zákona. Poukázala tiež na neprimeranú výšku úrokovej sadzby 68 % ročne, keďže pri obdobných spotrebiteľských úveroch v marci 2015 bola priemerná úroková sadzba z úverov poskytnutých rezidentom eurozóny len 7,11 % p.a., teda dohodnutá úroková sadzba bola deväť násobne vyššia, čo je v rozpore s dobrými mravmi a preto dohoda o úrokovej sadzbe je absolútne neplatným právnym úkonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Napokon uviedla, že hoci v zmluve sa konštatuje, že úver bol poskytnutý formou zmenky, jej bol vyplatený v hotovosti, čo je v rozpore s § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. Dodala, že celkovo zaplatila žalovanému z tejto zmluvy 1.020,20 eur, teda o 720,24 eur viac ako bol poskytnutý úver a preto žalovaný sa bezdôvodne obohatil na jej úkor o sumu 720,24 eur.
4. Žalobkyňa tiež žiadala určiť neprijateľnú zmluvnú podmienku uvedenú v bode 2 Zmluvy ohľadom odplaty, tak ako je to uvedené aj vo výroku tohto rozsudku. Ohľadom tohto nároku poukázala na to, že za odplatu 84 eur, ktorá nebola individuálne dojednaná, jej žalovaný neposkytol žiadne reálne plnenie a ani v zmluve nebolo uvedené za aké úkony sa poskytuje. Jej účel je nejasný, keďže v bode 3 Zmluvy je vyčíslený úrok na 204 eur. Dodala, že údaj o RPMN 28 % je klamlivý a nesprávny, keďže RPMN nemôže byť nižšia ako ročná úroková sadzba, ktorá bola vo výške 68 %.
5. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe poprel absenciu povinných náležitostí zmluvy. Tvrdil, že úver by bol bezúročný a bezpoplatkový len v prípade absencie RPMN, v zmluve tá však bola uvedená a jej výška bola vypočítaná podľa vzorca v prílohe zákona o spotrebiteľských úveroch. Ohľadom úroku vyslovil názor, že nie je súčasťou odplaty, nakoľko nie je spojený s poskytnutím peňažných prostriedkov, ale s ich užívaním a vrátením, pričom citoval § 1 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. a § 1a ods. 1 citovaného nariadenia. Dodal, že výška odplaty nepresiahla dvojnásobok priemernej RPMN a rozobral náležitosť zmluvy ohľadom výšky, počtu a termínu splátok istiny, úrokov a poplatkov, hoci žalobkyňa túto okolnosť vôbec nenamietala. Žalovaný tiež nesúhlasil s čiastočnou neplatnosťou zmluvy, keďže žalobkyňa nebola žiadnym spôsobom nútená k podpisu zmluvy a musela si byť vedomá svojich záväzkov z nej vyplývajúcich. V tejto súvislosti rozoberal vážnosť prejavu vôle žalobkyne, hoci opäť žalobkyňa v žalobe týmto tvrdením neargumentovala. Napokon žalovaný uviedol, že nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia v zmysle zákona, keďže zmluva nebola vyhlásená za neplatnú, neodpadol právny dôvod na jej plnenie a majetkový prospech získal žalovaný z poctivých zdrojov.
6. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní zistil skutkový stav, podľa ktorého dňa 19.3.2015 bola uzavretá formulárová zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX medzi žalovaným ako veriteľom a žalobkyňou ako dlžníčkou. Ňou bol žalobkyni poskytnutý bezúčelový spotrebiteľský úver 300 eur za odplatu a úrok v sume 288 eur, takže žalobkyňa sa zaviazala zaplatiť 588 eur. Úrok bol konkretizovaný v bode 3 Zmluvy vo výške 68 % ročne z poskytnutého úveru, čo v prípade riadneho splatenia úveru v dohodnutom termíne predstavuje 204 eur.
7. Zároveň v bode 2 Zmluvy bola konkretizovaná odplata v nasledovnom znení: „Odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov je vo výške 84 eur (ďalej len „odplata“), čo predstavuje ročnú percentuálnu mieru nákladov (RPMN) vo výške 28 %, ktorá sa vypočítala v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch podľa vzorca uvedeného vo Všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru a ktorú spotrebiteľ berie na vedomie“.
8. Ako doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti úveru bol v zmluve uvedený dátum 18.3.2016. V zmluve je uvedená aj priemerná RPMN 14,15 %. Konštatuje sa aj to, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú Všeobecné podmienky poskytnutia spotrebiteľského úveru, pričom v nich v bode 6 sú uvedené predpoklady pre výpočet RPMN a to celková výška úveru, výška odplaty a termín splátky, avšak s výnimkou úroku.
9. V záverečnej časti zmluvy je potvrdenie o spôsobe poskytnutia úveru a zo 4 možností je vyznačené poskytnutie úveru zmenkou.
10. Podľa prehľadu o úhradách žalobkyne, ktoré predložil žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe na základe výzvy súdu, a ktoré bolo doručené aj právnemu zástupcovi žalobkyne, žalobkyňa zaplatila z predmetnej úverovej zmluvy 18 splátok po 49 eur a 3 splátky po 50 eur, teda celkovo 1.032 eur. Táto suma sa navyše uvádza aj z výpisu zmluvy z klientskej zóny, ktorý pripojila žalobkyňa k žalobe.
11. Je nepochybné, že zmluvu o spotrebiteľskom úvere uzavretú medzi stranami je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu s poukazom na § 52 Občianskeho zákonníka.
12. Ako vyplýva z § 1 ods. 1 citovaného nariadenia do odplaty sa zahŕňa predovšetkým úrok a úvaha žalovaného v tomto smere, že tomu tak nie je lebo úrok je spojený s užívaním a vrátením úveru je absurdná. Skutočná výška odplaty pri tejto zmluve predstavovala 288 eur, čo je 96 % poskytnutého úveru. Pri priemernej hodnote RPMN 14,15 % uvedenej v zmluve, teda skutočná odplata ju takmer sedemnásobne presiahla, pričom zákonný limit je len jej dvojnásobok. Dohodnutá odplata je tak v rozpore so zákonom (§ 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka), čo spôsobuje jej absolútnu neplatnosť v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka.
13. Vzhľadom na už vyššie uvedené závery skutočná výška RPMN nečinila len 28 %, ako to bolo uvedené v zmluve, ale až 96 %, teda išlo o klamlivý údaj v neprospech spotrebiteľa, čo podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. spôsobilo fikciu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Zároveň však boli uvedené aj nesprávne predpoklady použité pre výpočet RPMN, pričom tieto predstavujú taktiež povinnú náležitosť zmluvy v zmysle § 9 ods. 2 písm. j) citovaného zákona, keďže vo Všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru tvoriacich súčasť zmluvy bolo výslovne uvedené, že úrok nebol zahrnutý do RPMN, čo však bolo nesprávne, ako to už súd konštatoval vyššie.
14. Uvedené postupy žalovaného je nepochybne potrebné považovať za nekalú obchodnú praktiku, ktorou sa žalovaný snaží obísť zákon a navodiť dojem, že dohodnutá odplata je v súlade s právnymi predpismi. O nekalej obchodnej praktike svedčí aj v zmluve uvedená forma poskytnutia úveru - zmenkou, čo prakticky je ťažké si predstaviť, keďže je potrebné rozlišovať poskytnutie úveru zmenkou a jeho zabezpečenie zmenkou, ktorú v súčasnosti právna úprava nepripúšťa. Žalobkyňa pritom sama v žalobe uviedla a potvrdila to aj vo výpovedi, že úver jej bol poskytnutý v hotovosti, čo napokon žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe nepoprel a preto platí fikcia o nespornosti tohto skutkového tvrdenia žalobkyne v žalobe s poukazom na § 151 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“). Opäť aj tento postup žalovaného nie je možné vyhodnotiť inak než tak, že ním sa snažil zakryť to, že úver poskytol v hotovosti, čo je však v rozpore so zákonom - § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. a navyše je daný ďalší dôvod pre fikciu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a to podľa § 11 ods. 1 písm. e) citovaného zákona.
15. Je teda nepochybné, že žalobkyňa mala žalovanému vrátiť len istinu poskytnutého úveru t.j. 300 eur a keďže mu zaplatila 1.032 eur, o rozdiel týchto súm sa žalovaný bezdôvodne obohatil na jej úkor, keďže išlo o plnenie žalobkyne z čiastočne neplatného právneho úkonu. Vychádzajúc z dispozičnej zásady upravenej v § 216 C.s.p. súd preto vyhovel žalobe o zaplatenie 720,20 eur a to s poukazom na § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka.
16. Z prisúdenej istiny súd priznal žalobkyni aj úroky z omeškania a to odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby žalovanému a to s poukazom na § 563 a § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.
17. Pri rozhodovaní o neprijateľnej zmluvnej podmienke súd prvej inštancie poukázal na argumentáciu v predchádzajúcej časti rozsudku týkajúcej sa odplaty. Dodal pritom, že tá bola už predformulovaná, v samotnom formulári zmluvy sa odlišovala odplata a úrok, žalobkyňa nepochybne text formulára zmluvy nijakým spôsobom ovplyvniť nemohla a preto je potrebné z toho vyvodiť záver, že odplata nebola individuálne dojednaná. Ako už súd uviedol, žalovaný nesprávne rozlišoval odplatu a zmluvný úrok. Odplata bola uvedená vo výške 84 eur bez akéhokoľvek vysvetlenia čo predstavuje. Každá odplata však musí byť konkretizovaná, či ide o úrok alebo nejaký poplatok, či iný náklad ale zároveň musí byť uvedené aj jej protiplnenie. V tomto prípade žalobkyňa ako spotrebiteľka vôbec nevedela za čo mala odplatu 84 eur zaplatiť.
18. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia a vyššie uvedené právne závery súd mal za to, že dohoda o odplate 84 eur, ktorá je nie len nejasná, ale navyše aj nesprávna a klamlivá, spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a je teda neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
19. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p.. Žalobkyňa bola v celom spore úspešná a preto súd jej priznal nárok na plnú náhradu trov konania voči žalovanému, nakoľko nezistil žiadny dôvod pre aplikáciu § 257 C.s.p., ktorý možno použiť len výnimočne. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
20. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalovaný. Dôvodil, že podľa § 365 ods. 1 písm. f) C.s.p., súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p., rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania vrátane odvolacieho konania v plnom rozsahu.
21. Žalovaný namietal, že Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 19.03.2015, na základe ktorej bol žalobcovi poskytnutý úver vo výške 300,- eur, nemôže byť posúdená ako bezúročná a bez poplatkov vzhľadom k tomu, že spĺňa všetky zákonom stanovené obligatórne náležitosti. V zmluve o spotrebiteľskom úvere sa v bode 3. uvádza nasledovné: „Spotrebiteľ sa zaväzuje zaplatiť celkovú čiastku 588,- Eur ak nie je dohodnuté inak do 18.03.2016 na účet veriteľa špecifikovaný vo Všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo v hotovosti mandatárovi.“ Z vyššie uvedeného vyplýva, že nemožno hovoriť o absencii výšky, počtu a termínu splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Dlžník sa zmluvou o spotrebiteľskom úvere zaviazal k úhrade jednej splátky vo výške 588,- eur s termínom splatnosti dňa 18.03.2016. Ako je v texte zmluvy o spotrebiteľskom úvere špecifikované, splátka vo výške 588,- eur pozostáva zo sumy istiny vo výške 300,- eur, z odplaty pri poskytnutí peňažných prostriedkov vo výške 84,- eur a úroku vo výške 204,- eur (68 % zo sumy istiny v prípade riadneho splácania záväzku), čím je zároveň zachovaná zákonom ustanovená povinnosť uvádzať obligatórnu náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere, výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.
22. K čiastočnej neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere žalovaný uviedol, že v prípade osoby žalobcu má za to, že sa jedná o osobu, ktorá má rozumové schopnosti na úrovni primerane spôsobilej osoby schopnej vnímať a posúdiť zmysel a účel konania ako i jazykové vyjadrenia právnych úkonov obsiahnutých v listinách, ktoré podpísala (obdobne o tom hovorí i čl. 11 ods. 2 C.s.p.). Žalobca navyše žiadnym spôsobom nebol k podpisu zmluvy o úvere donútený a podpisy činil bez akéhokoľvek psychického či fyzického nátlaku. Nedostatok opatrnosti spotrebiteľa taktiež nespôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Žalovaný poukázal aj na Rozsudok Súdneho dvora zo dňa 12.01.2006, sp. zn.: C-361/04, vo veci Claude Ruiz - Picasso a ďalší v. OHIM, podľa ktorého „priemerný spotrebiteľ vykazuje najvyšší stupeň pozornosti vo chvíli, keď si pripravuje a realizuje svoj výber medzi rôznymi výrobkami dotknutej kategórie.“
23. K poplatku za poskytnutie úveru, ten nie je podľa názoru žalovaného neprimerane vysoký vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný je nebankovým subjektom, ktorého riziko podnikania, ako aj podnikateľské náklady sú rozdielne - vyššie oproti bankám. Pokiaľ ide o samotnú výšku príslušného poplatku, tento v čase uzatvorenia Zmluvy žalobcovi vyhovoval, keďže nič voči jeho výške nenamietal, Zmluvu uzatvoril. Pokiaľ ide o výšku príslušného poplatku, tento je v Zmluve dostatočne jasne uvedený, výrazne napísaný, je uvedený hneď pri sume poskytnutého úveru, teda žalobca musel vedieť posúdiť hodnotu protiplnenia a mal okamžite pri podpisovaní Zmluvy vedomosť, aká je cena úveru. Dohodnutá výška nie je neprimeraná a nie je ani v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, resp. dobrými mravmi, a to aj vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný poskytuje úvery z vlastných zdrojov, nevyžaduje zabezpečenie pri poskytnutí úveru, vzhľadom na podmienky, za ktorých žalovaný poskytol úver žalobcovi (poskytovanie úveru na adrese trvalého alebo prechodného bydliska žalobcu) a s ohľadom na ďalšie obchodné riziko žalovaného. Zmluvné dojednanie, ktoré podliehalo prieskumu v tomto konaní, je celkom jednoznačne cenovým dojednaním a vzhľadom na ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka ako aj článku 4 odsek 2 Smernice Rady 93/13/EHS je vylúčené, aby súd preskúmaval primeranosť tohto dojednania.
Podľa názoru žalovaného zo zmluvy o úvere nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia, ktorú stanovuje zákon. Žalobca plnil na základe platne uzavretej zmluvy o úvere, ktorá nebola nikdy právoplatne vyhlásená za neplatnú, rovnako tak právny dôvod na plnenie z tejto zmluvy o úvere nikdy neodpadol (nedošlo k odstúpeniu od zmluvy, zrušeniu zmluvy a pod.) a majetkový prospech získal žalovaný z poctivých zdrojov. Je potrebné zároveň poukázať na fakt, že nároky titulu z bezdôvodného obohatenia nie sú spotrebiteľským vzťahom a z toho dôvodu je prístup zohľadňujúci záujem slabšej strany nežiadúci, ale potrebné je zachovávať rovnosť strán.
24. Žalobkyňa sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.
25. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal rozhodnutie v jeho napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
26. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.
27. Na potvrdenie správnosti prvoinštančného rozhodnutia a k odvolacím námietkam uvádza nasledovné:
28. Z obsahu spisu vyplýva, že medzi žalovaným ako veriteľom a žalobkyňou ako dlžníkom bola dňa 19.03.2015 uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom úvere. V Zmluve o úvere bola uvedená výška úveru (300,- eur), celková čiastka 588,- eur, odplata a úrok vo výške 288,- eur, pričom výška odplaty predstavuje sumu 84,- eur (RPMN 28 %) a úrok predstavuje sumu 204,- eur (68 % p.a.). Doba trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti bol dohodnutý na deň 18.3.2016, priemerná RPMN 14,15 %.
29. Podľa ustanovenia § 9 odsek 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia Zmluvy o úvere, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
30. Podľa ustanovenia § 11 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.
31. Odvolací súd na úvod uvádza, že súd prvej inštancie postupoval správne pokiaľ právny vzťah založený Zmluvou o úvere medzi žalobkyňou a žalovaným vyhodnotil ako vzťah spotrebiteľský. Spotrebiteľský charakter sporu nebol žalovaným v konečnom dôsledku spochybnený.
32. Medzi náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere patria aj náležitosti uvedené v ustanovení § 9 odsek 2 písm. j) Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia Zmluvy o úvere. Podľa tohto ustanovenia zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať RPMN, všetky predpoklady použité na výpočet RPMN, ako aj celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť.
33. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že v Zmluve o spotrebiteľskom úvere je nesprávne, klamlivo uvedená výška RPMN 28 %. V zmluve uvedená výška len 28 % bola zavádzajúca a nesprávna vzhľadom
na požadovaný úrok vo výške 68 %, ktorý nebol do výpočtu RPMN zahrnutý. Správnym údajom o výške RPMN je údaj 96 %, tak ako to uviedol aj súd prvej inštancie.
34. K uvedenému odvolací súd zdôrazňuje, že ide o jeden z najdôležitejších údajov pre spotrebiteľa, pretože zohľadňuje všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ za úver uhradiť, a preto je najlepším indikátorom posúdenia výhodnosti či nevýhodnosti úveru. Zmyslom údaju o RPMN obsiahnutom v zmluve o spotrebiteľskom úvere je poskytnúť spotrebiteľovi pravdivú informáciu o skutočnej výške nákladov súvisiacich so spotrebiteľským úverom. RPMN by teda mala odzrkadľovať skutočnú cenu spotrebiteľského úveru, ako číslo vyjadrené v percentách na ročnej báze, ktorá umožní spotrebiteľovi posúdiť rozsah jeho záväzku. RPMN je dôležitou informáciou i z hľadiska výhodnosti spotrebiteľského úveru, pretože pre spotrebiteľa sa najvýhodnejší môže javiť ten spotrebiteľský úver (pri porovnateľných parametroch úveru), ktorý má najnižšiu hodnotu RPMN.
35. Pri údaji o RPMN sa musia uviesť všetky predpoklady použité na jeho výpočet, teda nestačí len uvedenie jeho výšky. Zákonodarca jasne stanovil, že nepostačuje uvedenie len výšky RPMN, ale v zmluve je potrebné uviesť aj všetky predpoklady, ktoré boli použité pre výpočet RPMN. Odvolací súd dáva do pozornosti, že obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere je uvedenie predpokladov použitých pre výpočet RPMN aj podľa transponovanej smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008, a to v článku 10 ods. 2 písm. g/ cit.: „Zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza: ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané v čase uzavretia zmluvy o úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto miery;“ Odvolací súd preto zastáva názor, že týmito predpokladmi je uvedenie výšky úveru, výšky splátky, jej intervalu, počtu splátok, uvedenie výšky úrokovej sadzby a prípadných poplatkov. Je nepochybné, že v predmetnej úverovej zmluve neboli použité správne predpoklady pre výpočet RPMN, nakoľko v bode 6 Všeobecných podmienok pre poskytnutie spotrebiteľského úveru je uvedené, že predpokladmi pre výpočet RPMN sú celková výška úveru, výška odplaty a termín splátky istiny a odplaty (s výnimkou úroku, notárskych poplatkov...) a preto správne skonštatoval súd prvej inštancie, že z tohto dôvodu je potrebné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov.
36. Odvolací súd je toho názoru, že ustanovenie § 9 odsek 1 písm. j/ Zákona o spotrebiteľských úveroch, je tak explicitne presné, že ani cez prizmu eurokomformného výkladu nemožno ignorovať prípadnú absenciu tam uvedených náležitosti. V zákonnom ustanovení sú jasne deklarované prípadné následky spojené s absenciou obligatórnych náležitosti uvedených pod písm. j/ citovanej právnej normy. Odvolací súd preto nevidí dôvod na odklon od vnútroštátneho predpisu, ktorý bol platný a účinný v čase vydania napadnutého rozsudku. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na rozsudok NS SR vo veci sp. zn. 7Sžo/61/2015, ako aj rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 5Co/59/2017, 3Co/7/2017 a ďalšie. Neuvedenie týchto zákonných náležitostí v zmluve o úvere môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku, preto sankcia spočívajúca v zániku nároku veriteľa na úroky a poplatky stanovená vo vnútroštátnej právnej úprave sa musí považovať za primeranú aj v zmysle článku 23 smernice 2008/48. Zákon môže stanoviť, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10 odsek 2 smernice o zmluvách o spotrebiteľskom úvere, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku (viď rozsudok Súdneho dvora - tretia komora z 9. novembra 2016 vo veci C-42/15).
37. S neuvedením predpokladov použitých na výpočet RPMN a nesprávnym uvedením výšky RPMN, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, zákon o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia Zmluvy o spotrebiteľskom úvere spájal v zmysle ustanovenia § 11 odsek 1 písm. d) následok v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.
38. Správny je aj záver súdu prvej inštancie v tom smere, že podľa § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti. V konaní nebolo sporné, že žalovaný poskytol žalobkyni úver v hotovosti, čo je v rozpore so zákonom o spotrebiteľských úveroch. Sankciou za takéto obchádzanie zákona je podľa § 11 ods. 1 písm. e) zákona o spotrebiteľských úveroch bezúročnosť bezpoplatkovosť úveru.
39. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o absolútnej neplatnosti dohodnutej odplaty pre rozpor s o zákonom § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v odôvodnení napadnutého rozhodnutia v bode 24 a na tento záver odkazuje cit.: „Skutočná výška odplaty pri tejto zmluve predstavovala 288 eur, čo je 96 % poskytnutého úveru. Pri priemernej hodnote RPMN 14,15 % uvedenej v zmluve, teda skutočná odplata ju takmer sedemnásobne presiahla, pričom zákonný limit je len jej dvojnásobok. Dohodnutá odplata je tak v rozpore so zákonom (§ 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka), čo spôsobuje jej absolútnu neplatnosť v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka.“
40. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zrozumiteľným spôsobom uviedol právne dôvody, pre ktoré žalobe nevyhovel. Jeho rozhodnutie nemožno považovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súd prvej inštancie sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam. Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že odvolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia súdu, teda k porušeniu práva na spravodlivý proces. (Pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 23.11.2010, sp. zn. 5 Cdo 218/2010, uznesenie Ústavného súdu SR z 08.06.2006, I. ÚS 188/06)
41. Judikatúra súdov, vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva, nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. (Pozri rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04)
42. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, správne vyhodnotil jednotlivé dôkazy, ako aj správne právne vec posúdil. Z týchto dôvodov odvolací súd považuje odvolanie za nedôvodné a vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd v zmysle ustanovenia § 387 C.s.p. rozsudok v jeho napadnutej časti potvrdil ako vecne správny.
43. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 odsek 1 C.s.p. v spojení s § 255 odsek 1 C.s.p. tak, že žalobkyni, ktorá by mala s poukazom na úspech v odvolacom konaní nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ich náhradu nepriznal, pretože jej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.
44. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 odsek 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 C.s.p. v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).