Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26CoE/206/2018

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Greguša a členov senátu JUDr. Pavla Pileka a Mgr. Erika Németha, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený: JUDr. Martin Máčaj, advokát, so sídlom Pribinova 25, Bratislava - Staré Mesto, vykonávajúci advokáciu ako spoločník a konateľ obchodnej spoločnosti Advocate s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Pribinova 25, Bratislava - Staré Mesto, IČO: 36 865 141, proti povinnému: B. M., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt G. A. XXX, o vymoženie peňažného plnenia vo výške 663,21 eura s príslušenstvom, o odvolaní advokátskej kancelárie Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, a odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Topoľčany č. k. 6Er/1029/2007 - 17 z 13. septembra 2017 v znení uznesenia Okresného súdu Topoľčany č. k. 6Er/1029/2007 - 61 z 30. apríla 2018, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd odvolanie advokátskej kancelárie Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti uzneseniu Okresného súdu Topoľčany č. k. 6Er/1029/2007 - 17 z 13. septembra 2017 v znení uznesenia Okresného súdu Topoľčany č. k. 6Er/1029/2007 - 61 z 30. apríla 2018 vrátane jej návrhov na prerušenie odvolacieho konania o d m i e t a .

II. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Topoľčany č. k. 6Er/1029/2007 - 17 z 13. septembra 2017 v znení uznesenia Okresného súdu Topoľčany č. k. 6Er/1029/2007 - 61 z 30. apríla 2018 p o t v r d z u j e .

III. Odvolací súd povinnému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Okresný súd Topoľčany ako súd prvej inštancie uznesením v znení (opravného) uznesenia, napadnutým odvolaním a označeným v záhlaví, rozhodol tak, že exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju (I. výrok), súdnemu exekútorovi priznal nárok na náhradu trov exekúcie (II. výrok) a že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo (III. výrok).

2. Súd prvej inštancie napadnuté uznesenie právne odôvodnil ustanoveniami § 243h ods. 1, § 9a ods. 1, § 41 ods. 1 a ods. 2 písm. d), § 57 ods. 1 písm. g), § 57 ods. 2, § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), § 45 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, § 2, § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 3, § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, čl. 3 ods. 1 a 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, bodom 1 písm. e) a písm. q) prílohy Smernice Rady č. 93/13/EHS.

3. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia v podstatnej časti, na ktorej založil svoje rozhodnutie, uviedol, že preskúmal zmluvu o úvere uzavretú medzi účastníkmi a všeobecné podmienky a zistil, že medzi účastníkmi ide o spotrebiteľský právny vzťah, na ktorý sa musí použiť spotrebiteľské právo. Predmetom zmluvy o úvere bolo dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov vo forme úveru. Oprávnený je podnikateľom, pričom medzi predmety jeho činnosti patrí aj poskytovanie spotrebiteľských úverov nebankovým spôsobom. Oprávnený teda pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a ako veriteľ zo zmluvy mal preto pri jej uzatváraní postavenie dodávateľa. Pokiaľ ide o povinného, ktorý je dlžníkom zo zmluvy o úvere, z jeho označenia v zmluve je nepochybné, že zmluvu uzatváral ako fyzická osoba, ktorá nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Na spotrebiteľské vzťahy, o ktorý ide aj v prípade vzťahu medzi účastníkmi konania, sa aplikujú vždy ustanovenia o spotrebiteľskom práve, a to bez ohľadu na to, podľa akých zákonov bola spotrebiteľská zmluva uzavretá a bez ohľadu na to, či došlo k tzv. voľbe práva (§ 262 ods. 1 , alebo či sa jedná o tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3 . Rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc rozhodnúť spor účastníkov z rozhodcovskej doložky vyplývajúcej zo všeobecných podmienok. Nakoľko medzi účastníkmi ide o spotrebiteľský právny vzťah, bola rozhodcovská doložka podrobená súdnej kontrole podľa kritérií, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej podmienky spotrebiteľskej zmluvy, t. j. bolo posúdené, či rozhodcovská doložka začlenená medzi podmienky štandardnej (formulárovej) zmluvy, teda v rámci oprávneným vopred pripravených zmluvných dojednaní, nespôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy.

4. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia ďalej uviedol, že rozhodcovská doložka, v prejednávanej veci obsiahnutá v bode 17. všeobecných podmienok poskytnutia úveru, z ktorej rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc rozhodnúť spor účastníkov, znemožňuje voľbu povinného (spotrebiteľa) dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak podá žalobu oprávnený (dodávateľ). Ak aj rozhodcovská doložka dáva na výber medzi štátnym a rozhodcovským súdom, ale pre prípad vyvolania rozhodcovského konania dodávateľom sa musí spotrebiteľ podrobiť rozhodcovskému konaniu, nie je možné poskytnúť súdnu ochranu v rámci exekúcie, ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok a oprávneným dodávateľ. Rozhodcovskú doložku je treba preto vykladať tak, že neodporuje ustanoveniu § 53 ods. 4 písm. r) iba vtedy, ak práva v exekúcii uplatňuje ako oprávnený spotrebiteľ, čo nie je tento prípad, pretože v tomto exekučnom konaní na základe rozhodcovského rozsudku uplatňuje práva dodávateľ, ktorý aj podal návrh na začatie rozhodcovského konania. Ďalej je nepochybné, že rozhodcovskú doložku si povinný osobitne nevyjednal, bola veriteľom vopred pripravená a dlžník ju nemal možnosť ako zmeniť, alebo ovplyvniť jej obsah (mohol zmluvu len ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým podmienkam). Vzhľadom na formu a spôsob, akým sú úverové zmluvné dojednania oprávneného písané, je odôvodnená obava, že spotrebiteľ ani nemal možnosť si ich vôbec riadne prečítať a dôsledne sa s nimi oboznámiť a teda aj pochopiť ich význam a následky. Rozhodcovská doložka je v neprospech povinného ako spotrebiteľa aj z dôvodu miesta rozhodcovského konania, nakoľko v prípade riešenia sporu by bol miestne príslušný súd, v ktorého obvode je bydlisko povinného (spotrebiteľa), čo neplatí v prípade rozhodcovského konania. Rozhodcovská zmluva (bez ohľadu na formu akou bola uzavretá), ktorá síce poskytuje spotrebiteľovi možnosť obrátiť sa na všeobecný súd, ale v prípade, že rozhodcovské konanie iniciuje dodávateľ a spotrebiteľ sa musí podrobiť rozhodcovskému konaniu, je iba iluzórna, pretože trvá iba do podania návrhu na začatie rozhodcovského konania dodávateľom. Z rozhodovacej praxe exekučného súdu je pritom zrejmé, že v prípade spotrebiteľských úverov je to výlučne veriteľ, kto iniciuje rozhodcovské konanie proti dlžníkovi - spotrebiteľovi. Rozhodcovskú doložku súd prvej inštancie z uvedených dôvodov posúdil ako neprijateľnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy. Na rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú podmienku je potrebné aplikovať § 53 ods. 5 OZ, z ktorého vyplýva, že rozhodcovská doložka ako neprijateľná podmienka je neplatná, a preto na základe takejto rozhodcovskej doložky rozhodcovský súd nemal ani právomoc rozhodovať spor účastníkov konania a vydať rozhodcovský rozsudok. Vzhľadom na uvedené (rozpor rozhodcovského rozsudku) súd prvej inštancie exekúciu zastavil. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal aj na ďalšie dôvody, pre ktoré je exekučný titul - rozhodcovský rozsudok v rozpore so zákonom. O trovách exekúcie rozhodol tak, že priznal súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému s poukazom na § 203 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

5. Proti uvedenému uzneseniu súdu prvej inštancie v celom rozsahu podala dňa 26.09.2017 odvolanie advokátska kancelária Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421 z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a), b), d) a h) CSP. V odvolacom návrhu odvolateľ navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

Odvolateľ súčasne navrhol v odvolaní prerušenie odvolacieho konania z dôvodov podľa § 162 ods. 1 písm. b) a písm. c) CSP.

6. Proti uvedenému uzneseniu súdu prvej inštancie v celom rozsahu podal dňa 12.06.2018 odvolanie aj oprávnený.

7. Oprávnený podal odvolanie z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Vo vzťahu k zmluve o úvere poukázal na to, že táto bola uzavretá podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka ako nepomenovaná zmluva, pričom vzhľadom na to, že aplikáciu právnej úpravy inštitútu spotrebiteľských zmlúv nevylučuje, ani komplexne neupravuje osobitným spôsobom a ide o kogentné ustanovenie Občianskeho zákonníka, je nevyhnutné ju v skutkovo relevantných právnych vzťahoch aplikovať, pričom nie je relevantné, či ide o relatívny obchodný záväzkový vzťah, absolútny obchodný záväzkový vzťah alebo fakultatívny obchodný záväzok. Tvrdenia súdu prvej inštancie sa nezhodujú s rozsudkom Súdneho dvora vo veci C-42/15 z 09.11.2016. Vo vzťahu k rozhodcovskej doložke oprávnený uviedol, že rozhodcovská doložka dojednaná medzi oprávneným a povinným je nevýhradnou, nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Rozhodcovská zmluva teda nevyžaduje od povinného, aby spory s oprávneným riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Prípustnosť rozhodcovského konania vyplýva aj z právnej úpravy týkajúcej sa spotrebiteľských úverov. Rovnaký záver vyplýva aj zo znenia účinnej smernice č. 2005/48/ ES o spotrebiteľskom úvere. Oprávnený poukázal aj na viaceré rozhodnutia českých súdov a rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-168/05. Použitie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskom spore pripúšťa aj odborná literatúra. V rozhodcovskom konaní, v ktorom bol vydaný rozhodcovský rozsudok, nebola porušená ani zásada rovnosti účastníkov, o čom svedčí aj odôvodnenie rozhodcovského rozsudku. Pre rozhodcovské konanie je príznačná jeho písomná forma, a preto miesto rozhodcovského konania nie je zásadné a vzdialenosť od miesta konania nie je dôležitá. V odvolacom návrhu oprávnený navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Súčasne oprávnený žiadal uhradiť trovy konania vrátane trov odvolacieho konania.

8. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - ďalej len „Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 a contrario) predtým, než pristúpil k meritórnemu preskúmaniu veci v dôsledku podaných odvolaní, zisťoval, či boli odvolania podané v zákonom stanovenej lehote, či boli podané subjektom oprávneným na podanie takéhoto opravného prostriedku, či smerujú proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon takýto opravný prostriedok pripúšťa a či majú náležitosti podľa § 363 CSP.

9. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že dňa 26.09.2017 podala proti napadnutému uzneseniu v celom rozsahu odvolanie advokátska kancelária s obchodným menom Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, pričom v tomto odvolaní sa uviedla ako zástupkyňa oprávneného. V súdnom spise sa do dňa doručenia uvedeného odvolania nenachádzala plná moc udelená oprávneným tejto advokátskej kancelárií, na základe ktorej by bola táto advokátska kancelária oprávnená v mene oprávneného urobiť daný procesný úkon - podať odvolanie. Súd prvej inštancie následne z uvedeného dôvodu správne v rámci odstraňovania vád odvolania vyzval priamo oprávneného výzvou zo dňa 12.10.2017 na predloženie plnej moci. Súd prvej inštancie dokonca nad uvedený rámec telefonicky opakovane kontaktoval oprávneného za účelom vyzvania na predloženie plnej moci udelenej advokátskej kancelárii Fridrich Paľko, s. r. o. na zastupovanie oprávneného v tomto exekučnom konaní (o čom je spísaný úradný záznam na č. l. 53 z 23.01.2018). Až do dňa rozhodnutia odvolacieho súdu o odvolaní advokátskej kancelárie Fridrich Paľko, s. r. o. táto plnomocenstvo preukazujúce oprávnenie zastupovať oprávneného v tomto konaní súdu nedoručila.

10. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

11. Podľa § 386 písm. b) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.

12. Podľa § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

13. Podľa § 243b ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.

14. Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.10.2013, účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.

15. Podľa § 89 ods. 1 CSP, strana sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Zvolený zástupca sa nemôže dať zastúpiť, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

16. Podľa § 92 ods. 1 a 2 CSP, zástupcovi, ktorého si strana zvolila, udelí písomne splnomocnenie buď na celé konanie, alebo len na určité úkony.

17. Každá sporová strana je oprávnená dať sa v konaní pred súdom zastupovať, čo rovnako platí aj pre účastníkov exekučného konania. Efektívny výkon práva na zastúpenie umožňuje účastníkovi konania uskutočňovať procesné úkony prostredníctvom tretej osoby ako zástupcu, ktorý koná v jej mene. Ide o tzv. priame zastúpenie, z ktorého vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému. Procesný úkon urobený v zastúpení je de facto úkonom, ktorý uskutočňuje zástupca, avšak de iure ide o úkon zastúpeného účastníka konania, resp. o úkon urobený v jeho mene. Súčasne však musí byť nepochybné, že zástupca nekoná sám za seba.

18. Civilný sporový poriadok expressis verbis vyžaduje, aby bolo splnomocnenie udelené písomne. Vznik splnomocnenia na účely exekučného konania je podmienený vzhľadom na subsidiaritu Civilného sporového poriadku ako všeobecného procesného predpisu k Exekučnému poriadku, upravujúcemu mnohé, nie však všetky aspekty exekučného konania, ktorý neobsahuje osobitnú úpravu zastúpenia účastníka exekučného konania a tento inštitút ani nevylučuje, podľa § 92 ods. 1 výlučne relevantným prejavom vôle splnomocniteľa, a to v písomnej forme. Splnomocnením preukazuje zástupca v exekučnom konaní oprávnenie konať v mene zastúpeného účastníka exekučného konania.

19. Právne účinky splnomocnenia nie sú síce viazané na jeho predloženie súdu a ak je zástupca oprávnený konať za zastúpeného účastníka exekučného konania, môže toto svoje oprávnenie preukázať aj dodatočne, prípadne v rámci postupu súdu pri odstraňovaní nedostatku procesnej podmienky. Z každého úkonu v zastúpení však musí byť súdu zrejmé, že zástupca nekoná vo vlastnom mene, ale v mene zastúpeného a s právnymi účinkami pre zastúpeného. V prípade pochybností súd postupuje podľa ustanovení o odstraňovaní vád podania. Pokiaľ súd nemá pochybnosti, pretože z obsahu úkonu jednoznačne vyplýva, že ho uskutočnil zástupca vo vlastnom mene alebo ak napriek uskutočnenému postupu o odstraňovaní vady podania spočívajúcej v tom, že určitý procesný úkon urobila osoba tvrdiac, že ho robí ako zástupca účastníka konania, účastník konania nepreukáže súdu splnomocnenie, na základe ktorého bol zástupca oprávnený daný procesný úkon urobiť, je potrebné vychádzať z toho, že ho uskutočnil tvrdený zástupca vo vlastnom mene a súd v takom prípade musí postupovať ako pri úkonoch osoby, ktorá nie je účastníkom konania a nie je na daný úkon oprávnená, t. j. v prípade odvolania odvolanie takejto osoby odmietnuť ako odvolanie podané neoprávnenou osobou. 20. Odvolací súd zistil, že vzhľadom na to, že súdu prvej inštancie bolo doručené odvolanie advokátskej kancelárie Fridrich Paľko, s. r. o., ktorým napadla uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu, ktorá v ňom uviedla, že ho podáva ako zástupkyňa oprávneného, no plnomocenstvo, z ktorého by oprávnenie zastupovať oprávneného v tomto exekučnom konaní vyplývalo, nepriložila, súd prvej inštancie postupoval procesne správne keď vyzval priamo oprávneného na predloženie takéhoto plnomocenstva. Nakoľko oprávnený, a to ani napriek telefonickým urgenciám zo strany súdu prvej inštancie na oprávneného, ktorý v danej veci súdu telefonicky uviedol, že sa spojí s advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s. r. o., aby táto plnomocenstvo na jeho zastupovanie v tomto konaní zaslala súdu, a ani advokátska kancelária Fridrich Paľko, s. r. o., toto plnomocenstvo dodatočne nezaslala, je potrebné postupovať vo vzťahu k uvedenému odvolaniu tak, akoby ho uvedená advokátska kancelária urobila vo svojom vlastnom mene. Nakoľko táto advokátska kancelária nie je účastníkom tohto konania, nebola osobou oprávnenou na podanie odvolania. Ak odvolanie podá osoba, ktorá na to nie je oprávnená, je odvolací súd povinný odvolanie takejto osoby podľa § 386 písm. b) odmietnuť.

21. Keďže advokátska kancelária Fridrich Paľko, s. r. o. nie je účastníkom tohto exekučného konania a ani zástupcom žiadneho účastníka exekučného konania, v ktorého mene by bola oprávnená robiť procesné úkony, nebola ani oprávnenou osobou na podanie návrhov na prerušenie odvolacieho konania, nakoľko takýto návrh s procesným účinkom spočívajúcim v povinnosti súdu o ňom konať a rozhodnúť rovnako môže podať len účastník konania. Z uvedených dôvodov odvolací súd analogicky odmietol aj všetky jej návrhy na prerušenie odvolacieho konania.

22. Odvolací súd následne vo vzťahu k odvolaniu oprávneného zistil, že toto bolo podané včas, oprávnenou osobou, smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné a má náležitosti podľa § 363 CSP. Z uvedeného dôvodu odvolací súd, pokračujúc ďalej bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 a contrario) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal, v medziach podaného odvolania oprávneného (§ 379, § 380 a zistil, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne, a preto ho potvrdil.

23. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že exekučné konanie sa začalo dňa 04.10.2007, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor písomným podaním, ktoré bolo súdu prvej inštancie ako exekučnému súdu doručené dňa 15.10.2007 požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd prvej inštancie dňa 19.10.2007 udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie na podklade vykonateľného rozhodnutia - rozhodcovského rozsudku sp. zn. SR 2430/07 zo dňa 07.05.2007. V priebehu exekučného konania vydal súd prvej inštancie napadnuté uznesenie.

24. Podľa § 387 ods. 1 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

25. Podľa § 387 ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

26. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.10.2013, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

27. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.10.2013, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

28. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.10.2013, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

29. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.10.2013, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

30. Podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“) v znení účinnom do 30.06.2007 (t. j. v čase uzavretia zmluvy o úvere), spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

31. Podľa § 23a ods. 2 zákona o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom do 30.06.2007, na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu,13d) sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.

32. Podľa poznámky pod čiarou 13d) zákona o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom do 30.06.2007, § 52 až 60 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov.

33. Podľa § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

34. Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2007 a podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.01.2008, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

35. Nakoľko odvolací súd v odvolacom konaní dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci postupoval procesne správne, správne zistil aj skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj náležite, v rozsahu potrebnom pre jeho preskúmanie, odôvodnil, odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a v súlade s § 387 ods. 2 sa preto v odôvodnení svojho rozhodnutia o odvolaní obmedzuje na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. 36. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia podľa § 387 ods. 2 a za účelom vysporiadania sa s podstatnými tvrdeniami oprávneného uvedenými v odvolaní uvádza, že spotrebiteľská zmluva bola v čase uzavretia zmluvy o úvere medzi oprávneným a povinným v našom právnom poriadku definovaná okrem iného aj v § 23a ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa, vychádzajúc z ktorého je spotrebiteľskou zmluvou každá zmluva, ktorej charakteristickým znakom je, že sa uzatvára vo viacerých prípadoch medzi dodávateľom a spotrebiteľom a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Podmienkou pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských je skutočnosť, že zmluvnými stranami sú dodávateľ a spotrebiteľ, pričom jej charakteristickým znakom je to, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, za podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, bez možnosti spotrebiteľa tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Tieto zmluvy sú spravidla vopred pripravené na formulároch a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu tejto zmluvy alebo jej zmeny.

37. Odvolací súd zistil, že medzi účastníkmi sa jedná o spotrebiteľský právny vzťah, na ktorý je potrebné aplikovať ustanovenia o spotrebiteľskom práve. Z predloženej zmluvy o úvere zo dňa 03.11.2005 totiž vyplýva, že oprávnený vystupuje ako veriteľ, pričom medzi predmety jeho činnosti patrí aj poskytovanie úverov, teda oprávnený pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a považuje sa za dodávateľa. Zo zmluvy o úvere ďalej vyplýva, že povinný uzatváral zmluvu ako fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti a považuje sa teda za spotrebiteľa podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, t. j. v znení účinnom do 31.12.2007, pričom súčasne spĺňa aj definičné znaky spotrebiteľa podľa § 2 písm. a) zákona o ochrane spotrebiteľa.

38. Odvolací súd k uvedenému dopĺňa, že aj na zmluvu, uzavretú do 30.06.2007, ktorá nenapĺňa znaky spotrebiteľskej zmluvy tak, ako boli do 30.06.2007 definované v § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, avšak napĺňa znaky spotrebiteľskej zmluvy podľa § 23a ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom do 30.06.2007, sú primerane aplikovateľné všetky ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách obsiahnuté v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, a to podľa § 23a ods. 2 zákona o ochrane spotrebiteľa. V ustanovení § 23a ods. 2 zákona o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom do 30.06.2007 je totiž zakotvený právny základ umožňujúci chrániť spotrebiteľa podľa úpravy Občianskeho zákonníka aj vtedy, ak zmluva nenapĺňa znaky spotrebiteľskej zmluvy tak, ako boli do 30.06.2007 stanovené v § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z uvedeného dôvodu je napr. právna úprava inštitútu zákazu neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách, obsiahnutá primárne v § 53 Občianskeho zákonníka, plne aplikovateľná aj na tie zmluvy uzavreté do 30.06.2007, ktoré sú spotrebiteľskými zmluvami podľa § 23a ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom do 30.06.2007.

39. Ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka sa vzťahujú práve na taký druh zmlúv, pri ktorých spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť ich obsah. Ide o osobitnú ochranu v rámci ochrany spotrebiteľa, pričom zákon v § 53 vymedzuje neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách a rozlišuje, či boli individuálne dojednané alebo nie. Je teda dôležité, či spotrebiteľ mal možnosť oboznámiť sa s nimi pred uzavretím zmluvy, ale taktiež aj to, či ich mal možnosť ovplyvniť. V tomto smere sa zabezpečuje ochrana najmä tým zmluvám, pri ktorých sa zmluvné podmienky pripravujú vopred, a pri ktorých spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť ich obsah. Z predmetnej zmluvy o úvere je zrejmé, že bola vopred pripravená oprávneným pre veľký počet spotrebiteľov, z čoho vyplýva, že povinný nemohol ovplyvniť jej obsah a zmluvné dojednania, ide teda o štandardnú spotrebiteľskú zmluvu, ktorú možno označiť aj ako formulárovú, adhéznu a na spotrebiteľské vzťahy je potrebné aplikovať spotrebiteľské právne normy bez ohľadu na to, či došlo k tzv. voľbe práva, alebo či sa jedná o tzv. absolútny obchod.

40. Odvolací súd ďalej poukazuje na ustanovenia § 57 ods. 1 a 2 a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku. Podľa týchto ustanovení, v prípade, ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, exekučný súd musí posudzovať aj to, či rozhodcovský rozsudok bol vydaný v súlade so zákonom o rozhodcovskom konaní a či nie sú naplnené dôvody na zastavenie exekúcie. Ak by exekučný súd tieto dôvody zistil už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, musí žiadosť súdneho exekútora zamietnuť (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku). V prípade, ak by exekučný súd tieto dôvody zistil neskôr, t. j. až po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, musí exekúciu následne zastaviť. Odvolací súd poukazujúc na ustanovenie § 57 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku konštatuje, že súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí existenciu niektorého z dôvodov na zastavenie exekúcie. Súd tak v priebehu celého konania ex offo skúma splnenie predpokladov na vedenie exekúcie, preto súd prvého stupňa je oprávnený a aj povinný v prípade zistenia niektorého z dôvodov uvedených v ustanovení § 57 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, exekúciu zastaviť, pričom tak môže uskutočniť na návrh ako aj bez návrhu. Súd prvého stupňa preto vzhľadom na zistené skutočnosti správne exekúciu zastavil a nekonal tak nad rámec svojej právomoci. Odvolací súd zdôrazňuje poukaz na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 372/2011-18 zo dňa 13.09.2011 súvisiaceho s problematikou neprijateľnej rozhodcovskej doložky, v ktorom Ústavný súd SR konštatoval, že: „všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania. Jedným z týchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul. Bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať“. Ústavný súd SR v citovanom rozhodnutí poukázal aj na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v rozsudku z 27. januára 1997 vydanom pod sp. zn. 3 Cdo/164/1996 publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 uviedol, že „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej“.

41. Uvedené závery sú v súlade aj s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 13. októbra 2011 sp. zn. 3 Cdo 146/2011, v ktorom je uvedené, že „pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný“. Z rovnakého dôvodu je exekučný súd oprávnený ako aj povinný exekúciu zastaviť podľa § 57 Exekučného poriadku.

42. Skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky (dohodnutej v spotrebiteľskej veci, t. j. vo veci vyplývajúcej zo spotrebiteľského právneho vzťahu, ktorým je právny vzťah založený právnym úkonom - spotrebiteľskou zmluvou) súdy v exekučnom konaní nepreskúmavajú vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizujú svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona, a to z ustanovenia § 57 a § 58 Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. V tejto súvislosti treba uviesť, že uplatnený postup a prijaté právne závery vyplývajú z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (viď napr. uznesenie z 10. októbra 2012, sp. zn. 6 Cdo 105/2011).

43. Odvolací súd preto konštatuje, že súd prvej inštancie správne preskúmal nielen žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie, exekučný titul, ale aj zmluvu o úvere č. 4510049 zo dňa 03.11.2005, a to v súlade s ustanoveniami, ktoré upravujú spotrebiteľské vzťahy. Predmetná zmluva totiž môže obsahovať viaceré neprijateľné podmienky.

44. Podľa názoru odvolacieho súdu jednou z neprijateľných podmienok, tak ako to správne ustálil aj súd prvej inštancie v napadnutom uznesení, je aj samotná rozhodcovská doložka (bod 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru zmluvy o úvere), nakoľko akákoľvek rozhodcovská doložka bez ohľadu na jej formu a znenie obsiahnutá v zmluve uzatvorenej medzi dodávateľom a spotrebiteľom je podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka neprijateľnou podmienkou, ak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa a nebola individuálne dojednaná. Takáto rozhodcovská doložka je preto podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere neplatná. V predmetnom exekučnom konaní ide o tento prípad. Značná nerovnováha v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa bola spôsobená najmä tým, že spotrebiteľom bolo zároveň týmto postupom odňaté právo brániť sa a podať žalobu alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok na všeobecný súd, pričom ide o právo spotrebiteľa upravené v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky). Táto podmienka nebola zároveň ani individuálne dojednaná a je súčasťou vopred predtlačených ustanovení zmluvy o úvere v bode 17. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere. Povinný tak rozhodcovskú doložku nemohol nijakým spôsobom ovplyvniť, mohol zmluvu iba ako celok prijať alebo ako celok odmietnuť.

45. Rozhodcovská zmluva bola v tomto konaní vyjadrená len vo forme rozhodcovskej doložky, ktorá však splýva s ostatnými podmienkami v štandardnej zmluve o úvere. Veriteľ (oprávnený) môže na základe takejto rozhodcovskej doložky vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému súdu, ktorý si sám zvolil a vylúčiť tak súd, ktorý by inak bol príslušný. Na základe tejto rozhodcovskej doložky spotrebiteľ teda ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči nárokom dodávateľa na riadnom súde v mieste svojho bydliska. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber jej dojednanie vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Rozhodcovský súd je pritom paušálnym spôsobom zakotvený v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy, a teda dodávateľ (oprávnený) musí mať istotu, že si ho môže do zmluvy uvádzať. Takto formulovaná rozhodcovská doložka ako zmluvná podmienka v štandardne formulovanej zmluve alebo vo všeobecných obchodných podmienkach resp. obchodných podmienkach pre úver, inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojedná, a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní je neprijateľnou podmienkou, ktorá je zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatná, a teda bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu, pričom je všeobecne známou skutočnosťou, potvrdenou početnou rozhodovacou činnosťou aj tohto odvolacieho súdu, že sú to práve dodávatelia, ktorí iniciujú rozhodcovské konania v spotrebiteľských veciach. Z týchto dôvodov neobstojí argumentácia oprávneného ako odvolateľa o tom, že rozhodcovská zmluva bola dojednaná alternatívne, nakoľko ako taká sa javila vzhľadom na uvedené len formálne.

46. Najbližšie k rozhodcovskej doložke má ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, včlenené do Občianskeho zákonníka až novelou účinnou od 01.01.2008. Na zmluvy uzavreté pred týmto dátumom, teda ani na nekalú rozhodcovskú doložku v nich obsiahnutú, však nič nebráni súdu aplikovať ustanovenie § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Práve v znení tohto ustanovenia sa nachádza článok 3 smernice Rady č. 93/13/EHS, ktorý bol transponovaný do právneho poriadku SR novelizačným zákonom č. 150/2004 Z. z., a ktorý priamo upravuje základné predpoklady na posudzovanie zmluvných podmienok. Pokiaľ teda súd dospeje k záveru, že daná podmienka obsiahnutá v spotrebiteľskej zmluve nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a zároveň spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, bude ju považovať za neprijateľnú bez ohľadu na to, či sa nachádza medzi neprijateľnými podmienkami uvedenými jednak v prílohe k tejto Smernici alebo vo výpočte v § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka.

47. Preto celý postup od rozhodcovskej doložky až po rozhodcovský rozsudok je v danej veci prejavom zneužitia práv dodávateľa, ktorý si vlastne takýmto postupom zaobstaral ekvivalent rozsudku súdu takmer na akékoľvek plnenie zo zmluvy. Výkon práv oprávneného - dodávateľa podľa predmetnej rozhodcovskej doložky považuje odvolací súd za nezlučiteľný s dobrými mravmi a právnou úpravou ochrany spotrebiteľa, a preto bolo dôvodné aplikovať ustanovenie § 57 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, nakoľko súdny exekútor vykonával exekúciu na podklade exekučného titulu, ktorý vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti (neplatnú rozhodcovskú doložku) ani nemal byť vydaný, nakoľko rozhodcovský súd nemal ani právomoc rozhodovať spor účastníkov konania (túto by mohol mať založenú okrem iného len platne uzavretou rozhodcovskou zmluvou, či už vo forme doložky alebo samostatnej zmluvy). Súd prvej inštancie z uvedených dôvodov správne exekúciu vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý ju nemožno vykonať (absencia materiálnej vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku, nakoľko ho vydal orgán, ktorý na jeho vydanie nemal v dôsledku absolútne neplatnej rozhodcovskej zmluvy právomoc) a exekúciu zastavil.

48. Záverom odvolací súd konštatuje, že oprávnený napadol uznesenie súdu prvej inštancie ako celok (teda nielen výrok o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a o jej zastavení), ale aj výrok o náhrade trov exekúcie, ktoré sú súčasťou trov konania (napr. uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 80/2010, sp. zn. 3 Cdo 170/2009 z 15.10.2010). Výrok o trovách exekúcie ako aj o výrok o náhrade trov konania je od konečného výroku o zastavení exekúcie závislý a ich právna opodstatnenosť je vždy nerozlučne spojená s trvaním konečného výroku. Existencia alebo neexistencia výroku o trovách exekúcie a náhrade trov konania nevyhnutne závisí od spôsobu rozhodnutia odvolacieho súdu o odvolaní oprávneného voči výroku o zastavení exekúcie. V prípade, ak odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie o zastavení exekúcie zrušuje, zruší zároveň aj výrok o trovách exekúcie a trovách konania (t. j. zruší napadnuté uznesenie ako celok). Ak naopak rozhodnutie súdu prvej inštancie o zastavení exekúcie odvolací súd potvrdzuje, ako je tomu aj v tomto konaní, odvolací súd musí potvrdiť aj rozhodnutie o trovách exekúcie, hoci samotné rozhodnutie o trovách exekúcie nemôže byť vzhľadom na neprípustnosť odvolania proti výroku o trovách exekúcie (§ 243h ods. 1 v spojení s § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 a § 355 ods. 2 predmetom podrobnejšieho meritórneho skúmania odvolacím súdom (obdobne napr. uznesenie Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 6CoE/358/2013 z 24.04.2014). Opačný postup odvolacieho súdu by bol v rozpore s právnou úpravou odvolacieho konania, ktorá vyníma rozhodnutie o trovách exekúcie z odvolacieho prieskumu. Vzhľadom na to, že odvolací súd potvrdzuje rozhodnutie súdu prvej inštancie o zastavení exekúcie, odvolací súd potvrdil aj rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania, hoci samotné rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania vzhľadom na viazanosť dôvodmi odvolania oprávneného, ktorý osobitné odvolacie dôvody voči výroku o nároku na náhradu trov konania neuviedol (a tento napadol len ako výrok závislý na hlavnom výroku o zastavení exekúcie), nebolo predmetom podrobnejšieho skúmania odvolacím súdom.

49. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešnému povinnému síce vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania, v plnom rozsahu, a to tak voči oprávnenému (v časti, v ktorej bolo predmetom tohto odvolacieho konania odvolanie oprávneného) ako aj advokátskej kancelárii Fridrich Paľko, s. r. o. (v časti, v ktorej bolo predmetom tohto odvolacieho konania odvolanie uvedenej advokátskej kancelárie, keď doktrína civilného procesného práva aj odmietnutie odvolania po procesnej stránke považuje za neúspech v konaní), avšak keďže povinnému žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd rozhodol, že povinnému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. Odvolací súd síce v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 mal rozhodovať len o nároku na náhradu trov konania, ale keďže v takom prípade by o výške náhrady trov konania po právoplatnosti rozhodnutia musel rozhodovať podľa § 262 ods. 2 súd prvej inštancie, aj keď už v čase rozhodovania odvolacieho súdu bolo zrejmé, že povinnému žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, preto v záujme, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá v zmysle čl. 17 rozhodol, že povinnému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

50. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

51. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu prijal senát pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 - 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.