Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8CoPr-12-2017.pdf
PDF · 102.06 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoPr/12/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Krajča a členiek senátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobcu: D.. Z.. J. J., R.., Q.. XX.XX.XXXX, U. H.. J. X, X., proti žalovanému: Eiffage Construction Slovenská republika, s.r.o., so sídlom Hraničná 12, Bratislava, IČO: 35 740 655, zastúpenému advokátkou: JUDr. Lenka Mackaľová, so sídlom Žižkova 6, Košice, o zaplatenie 1.000 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 25. apríla 2017, č. k. 20Cpr/5/2014-155, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom uložil súd prvej inštancie žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.000 eur spolu s 5,5 % úrokom z omeškania ročne od 16.11.2013 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Vychádzal zo zistenia, že dňa 08.06.2010 žalobca ako zamestnanec a žalovaný ako zamestnávateľ uzatvorili pracovnú zmluvu, z obsahu ktorej vyplýva, že žalobca bol prijatý na pracovnú pozíciu ,,stavbyvedúci". Pracovný pomer bol dohodnutý na dobu neurčitú. Dňa 08.06.2010 žalobca ako zamestnanec a žalovaný ako zamestnávateľ uzatvorili manažérsku zmluvu, z obsahu ktorej vyplýva, že žalovaný poveril žalobcu vykonávaním funkcie ,,projektový manažér". Žalobca dňa 03.08.2012 vystavil pod menom žalovaného výdavkový a príjmový pokladničný doklad na sumu 1000 eur vyplatenú D. D. za práce na predmetnej stavbe. Z výpisu z účtu z banky žalobcu zo dňa 16.12.2013 vyplýva, že tento dňa 03.08.2012 vybral z bankového účtu hotovosť vo výške 1.000 eur. Žalobca výzvou zo dňa 30.10.2013 vyzval žalovaného na vyplatenie sumy 1.000 eur, ktorú so súhlasom konateľa žalovaného poskytol ako zálohu D. D. na práce na predmetnej stavbe. Na túto výzvu reagoval žalovaný listom zo dňa 07.11.2013, v ktorom poprel tvrdenia žalobcu a uviedol, že jeho nárok v celom rozsahu neuznáva. Poukázal tiež na to, že listom zo dňa 31.07.2012 žalovaný k 01.08.2012 odvolal žalobcu z funkcie ,,projektový manažér" s poukazom na dlhodobé opomínanie povinností stanovených v manažérskej zmluve, pričom v platnosti zostala pracovná zmluva žalobcu zo dňa 08.06.2010 s pracovnou pozíciou ,,stavbyvedúci". Žalobca svojim podpisom potvrdil prevzatie predmetného dokumentu. Objednávkou zo dňa 03.08.2012 adresovanou D. D. žalobca v pozícii projektového manažéra v mene žalovaného objednal u D. D. práce na zateplení stavby v rozsahu uvedenom v objednávke. Poukázal tiež na tvrdenie žalobcu, že bolo osvedčené jeho právo realizovať predmetnú finančnú transakciu v mene a na účet žalovaného ako aj súhlas žalovaného s touto transakciou, nakoľko mal so žalovaným uzavretú platnú pracovnú zmluvu na pracovnú pozíciu stavbyvedúci, v dôsledku čoho si plnil svoje pracovné povinnosti a riešil krízové povinnosti na stavbe v čo najkratšom čase, pričom jediným vhodným riešením bolo vyplatenie zálohy realizátorovi prác so súhlasom nadriadeného, a to konateľa žalovaného Z.. Y., keď jeho oprávnenie konať v mene a v prospech žalovaného, t.j. objednať stavebné práce a uhradiť zálohu,
keďže ide o úkony ktoré sa pri stavbách bežne vyskytujú a riešia, vyplýva priamo z § 15 Obchodného zákonníka, nakoľko stavebné práce, za ktoré bola poskytnutá záloha, boli vykonané v prospech žalovaného a nijakým spôsobom nebola žalovanému konaním žalobcu spôsobená škoda, práve naopak, tým že chcel operatívne riešiť situáciu, bol ochotný použiť aj vlastné finančné prostriedky. V tejto súvislosti poukázal i na to, že štatutárny zástupca žalovaného vo svojej výpovedi poprel, že udelil súhlas žalobcovi na vyplatenie finančných prostriedkov D. D., keďže takýto postup nie je pre žalovaného štandardný a D. D. na predmetnej stavbe nevykonával žiadnu činnosť, resp. s ním nebola uzatvorená žiadna zmluva. V konaní však bol ako svedok vypočutý aj D. D., ktorý uviedol, že žalobcu pozná z pracoviska, pričom okrem žalobcu sa stretol ešte s pánom U., ktorý ho na prácu najal a o ktorom mal mienku, že je zamestnancom žalovaného, ktorý mu predmetnú prácu na stavbe ponúkol. Na stavbe pracoval ako živnostník asi týždeň, ale nakoľko nedostal žiadne peniaze, tak aj s ostatnými pracovníkmi chceli odísť a vtedy mu žalobca vyplatil zálohu vo výške 1.000 eur, pričom poskytnutie tejto zálohy bolo podmienkou pre pokračovanie na stavbe. Následne na stavbe pracovali ešte zhruba dva dni, ale potom prišla ďalšia skupina pracovníkov, a tí ho spolu s ostatnými pracovníkmi zo stavby vyhodili. Potvrdil, že práce na stavbe boli vykonávané na základe písomnej zmluvy. Poukázal aj na to, že žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že na základe objednávky zo dňa 04.08.2012 D. D. spolu s ďalšími pracovníkmi pracovali na stavbe do 08.08.2012, kedy pracovník žalovaného vyhodil všetkých ľudí zo stavby a k odvolaniu z funkcie projektového manažéra uviedol, že toto odvolanie mu štatutárny zástupca žalovaného odovzdal dňa 07.08.2012, s tým, že bude naďalej vykonávať všetky činnosti, pričom mu zostalo auto aj pečiatka. Na základe takto ustáleného skutkového stavu veci, vychádzajúc najmä z ust. § 222 ods. 1, 2, 3 Zákonníka práce, dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Zdôraznil, že medzi stranami nebolo sporné, že žalobca uzavrel so žalovaným dňa 08.06.2010 Pracovnú zmluvu a Manažérsku zmluvu, na základe ktorých vykonával pre žalovaného funkcie stavbyvedúceho a projektového manažéra a ani to, že žalovaný vykonával stavebné práce na stavbe ,,Rekonštrukcia a modernizácia MŠ a ZŠ v R. Ľ.", pričom žalobca tam vykonával funkciu stavbyvedúceho. Primárne sa so zreteľom na námietky žalovaného zaoberal otázkou jeho pasívnej vecnej legitimácie a v tomto smere konštatoval, že nakoľko žalobca v konaní uplatňuje svoju pohľadávku titulom bezdôvodného obohatenia, keď ako zamestnanec žalovaného plnil na základe objednávky žalovaného za žalovaného to, čo mal plniť žalovaný sám a práce boli vykonané v prospech žalovaného, pasívne vecne legitimovanou osobou je žalovaný. Za neopodstatnené a irelevantné považoval tvrdenia a námietky žalovaného, ktorý tvrdil, že nebol preukázaný súvis medzi výberom finančných prostriedkov z bankového účtu žalobcu a ich poukázaním D. D., oprávnenie žalobcu ako stavbyvedúceho realizovať finančné transakcie v mene a na účet spoločnosti žalovaného a rovnako súhlas žalovaného s realizáciou tejto finančnej transakcie, a to za stavu, keď svedok na predmetnej stavbe nevykonával žiadnu činnosť, resp. poprel že by s ním uzatvoril zmluvu a naviac, ak by mal poskytnúť zálohu, musela by byť vystavená zálohová faktúra v zmysle zákona o účtovníctve, k čomu však nedošlo a namietal, že objednávka je podpísaná žalobcom ako projektovým manažérom, hoci dňa 03.08.2012 už v pozícii projektového manažéra nebol a nešlo ani o štandardný postup žalovaného, za ktorého mohol objednávky podpisovať len štatutárny zástupca. Zo svedeckej výpovede svedka D. D. mal totiž jednoznačne preukázané, že svedok na predmetnej stavbe vykonával prácu pre žalovaného a z výdavkového a príjmového pokladničného dokladu zo dňa 03.08.2012 vyplýva, že žalobca svedkovi uhradil zálohu na práce na predmetnej stavbe (na zateplenie stavby) vo výške 1.000 eur v prospech žalovaného. Skutočnosť, že svedok D. D. pracoval na predmetnej stavbe pritom potvrdzuje aj listinný doklad (č.l. 121) predložený svedkovi, kde je vypísaná potreba materiálu k ďalšej práci na predmetnej stavbe, ku ktorému svedok uviedol, že sa na ňom nachádza jeho písmo a príjmový a výdavkový pokladničný doklad, ako aj objednávka zo dňa 03.08.2012, sú opatrené pečiatkou žalovaného v dispozícii žalobcu, pričom v konaní nebolo preukázané, že by žalovaný žiadal predmetnú pečiatku po odvolaní žalobcu vrátiť. Napokon vo vzťahu k procesnej obrane žalovaného uviedol, že skutočnosti, ktorými sa snažil preukázať spornosť žalovanej pohľadávky neboli podporené žiadnym relevantným dôkazom, prípadne návrhom na vykonanie dôkazu, a preto táto jeho obrana nemôže byť dôvodná. Z uvedených dôvodov, keď mal za preukázané, že žalovaný získal na úkor žalobcu plnenie bez právneho dôvodu, pričom v čase bezdôvodného obohatenia žalovaného boli strany v pracovnoprávnom vzťahu, podanej žalobe v celom rozsahu vyhovel. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech, priznal náhradu trov konania proti neúspešnému žalovanému v celom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne samostatným uznesením v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti rozsudku. 2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý žiadal napadnutý rozsudok zmeniť a podanú žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nestotožnil sa s názorom súdu, že neponúkol dôkazy podporujúce jeho žiadosť na zamietnutie žaloby. Za stavu, keď v prvom rade žalobca bol povinný svoj nárok preukázať, on vyjadrením sa k žalobe doložil všetky dôkazy, ktoré sprevádzali jeho vyjadrenie o postavení žalobcu v spoločnosti, v zamestnaneckej štruktúre spoločnosti a o právach žalobcu v tejto štruktúre. V tejto súvislosti bolo predloženými listinnými dôkazmi preukázané, že v dobe, kedy malo dôjsť k vyplateniu peňažných prostriedkov, žalobca nebol na pozícii projektového manažéra, ale na pozícii stavbyvedúceho, pričom však ani táto skutočnosť nebola rozhodujúcou, pretože ani jedna z týchto pozícii mu nezakladala právo uzavrieť zmluvný vzťah, prípadne z vlastných finančných prostriedkov hradiť tretej osobe pohľadávky spojené s jej činnosťou. Naďalej však zotrval aj na tvrdení, že nebolo riadne preukázané, že došlo k vyplateniu resp. prevzatiu peňažných prostriedkov tak, ako tvrdí žalobca, nakoľko dôkazy predložené žalobcom potvrdzujú len to, že v určitý dátum realizoval výber. Na príjmový resp. výdavkový doklad žiadal neprihliadať, pretože ich existencia nepotvrdzuje, že peňažné prostriedky boli vyplatené tak, ako tvrdí žalobca. Je nesporné, že ak by peňažné prostriedky boli vyplatené osobe : D. D., fyzická osoba - podnikateľ, táto osoba by o týchto musela viesť záznam v účtovníctve, ktorý s ohľadom na tvrdené skutočnosti mohol by ako jediný preukázať - potvrdiť, že peniaze, ktoré žalobca vybral z vlastného bankového účtu, skutočne vyplatil danej osobe - podnikateľovi a tento ich ako podnikateľ prijal za účelom ich použitia pri realizácii prác. Výsluch, ktorý bol realizovaný na dožiadanie súdu na inom súde však preukázal, že svedok túto skutočnosť nevie preukázať inak ako tvrdením, že sa tak stalo. Niet preto dôkazu o bezdôvodnom obohatení, pričom jedinou skutočnosťou, ktorá v tomto smere bola osvedčená je to, že žalobca bol jeho zamestnancom. Zároveň poukázal na to, že v konaní bolo preukázané, že D. D. na stavbe pracoval ako fyzická osoba - podnikateľ nie pre spoločnosť žalovaného, ale pre spoločnosť Jolubar, ktorá bola dodávateľom spoločnosti žalovaného. Ak by teda aj všetko, čo uviedol žalobca bola dôkazmi osvedčená pravda, bezdôvodne by sa týmto konaním žalobcu obohatila práve spoločnosť Jolubar, čím by práve táto spoločnosť a žiadna iná bola pasívne legitimovanou v tejto právnej veci. Žiadnym dôkazom pritom nebolo osvedčené, že pán D. D. skutočne vykonal práce, ktoré by bolo možné priradiť alebo tieto inak stotožniť s domnelo vyplatenými peňažnými prostriedkami. Inak povedané, k bezdôvodnému obohateniu by došlo, ak by bola pravda všetko, čo tvrdí žalobca, zároveň by bolo osvedčené, že osoba, ktorá peniaze prijala pracovala pre spoločnosť žalovaného a zároveň by bolo preukázané, že majetok žalovaného v podobe stavby alebo jej určenej časti sa zväčšil (rozšíril) o majetkovú hodnotu, ktorú možno spojiť s uvedenou transakciou. Uvedená skutočnosť nielenže nebola preukázaná, túto skutočnosť súd ani len neskúmal. Podľa jeho názoru tak nebolo osvedčené nič, na základe čoho by bolo možné rozhodnúť, že nárok uplatnený žalobou je dôvodný, nakoľko bolo preukázané, že žalobca nemal právo dohodnúť a ani uzavrieť akýkoľvek zmluvný vzťah, rovnako nemal právo rozhodnúť a ani hradiť akékoľvek nároky, ktoré tretia osoba prehlásila za pohľadávky proti nemu, nebolo preukázané, že výber prostriedkov z bankového účtu žalobcu bol realizovaný za účelom ich vyplatenia pánovi D. D. a zároveň nebolo preukázané, že fyzická osoba - podnikateľ, pán D. D. tieto prostriedky prijal a ak by aj došlo k plneniu bez príkazu (na ktoré v odôvodnení rozhodnutia reflektuje súd), nebolo preukázané, že došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane spoločnosti žalovaného, pretože ak transakcia skutočne prebehla, jedinou spoločnosťou, ktorá sa na jej základe mohla obohatiť bola spoločnosť Jolubar, pre ktorú pán D. D. v danom čase pracoval a zároveň nebolo preukázané, že na základe domnelo vyplatených peňažných prostriedkov skutočne došlo k plneniu a teda došlo k zväčšeniu (rozšíreniu) majetku v kohokoľvek vlastníctve alebo správe počas realizácie. Z uvedených dôvodov bolo preto potrebné podanú žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. 3. Žalobca sa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného plne stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie a uviedol, že odvolanie žalovaného je podľa jeho názoru iba účelové, podané v snahe vyhnúť sa konečnému právoplatnému rozhodnutiu v konaní, v ktorom boli jeho argumenty zamietnuté. Nesúhlasil s dôvodmi podaného odvolania, ktoré nemajú oporu ani v texte odvolania. Žalovaný v odvolaní iba zotrváva na všetkých svojich vyjadreniach, ktoré už boli prednesené na súde prvej inštancie v rámci konania, resp. v záverečnej reči a keďže odvolanie neobsahuje žiadne nové skutočnosti, ktoré by neboli známe súdu prvej inštancie, resp. ku ktorým by sa niektorá strana konania nebola vyjadrila vo svojej záverečnej reči, prípadne v písomných prejavoch a dôkazoch založených v spise súdu prvej inštancie, nepovažuje za potrebné znovu prepisovať, prípadne znovu dokladovať už doložené listinné dôkazy v rámci tohto vyjadrenia, nakoľko sa v napadnutom rozsudku súd prvej inštancie so všetkými otázkami precízne vysporiadal v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil. 4. Odvolací súd prejednal vec podľa § 380 ods. 1 C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
5. V prvom rade poukazuje odvolací súd na to, že súd prvej inštancie vykonal v spore všetko dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností významných pre posúdenie opodstatnenosti podanej žaloby, ktorou sa žalobca domáha vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 1.000 eur s príslušenstvom, ktoré na jeho úkor žalovanému ako jeho zamestnávateľovi v súvislosti s realizáciou stavebných prác pri vykonávaní rekonštrukcia a modernizácia MŠ a ZŠ v R. Ľ. vzniklo tým, že v snahe zabrániť úplnému zastaveniu stavebných prác z vlastných peňažných prostriedkov splnil pohľadávku D. D. voči žalovanému v danej sume. Po náležitom vyhodnotení vykonaných listinných dôkazov, ako aj výpovedí svedka D. D. a sporových strán, vychádzajúc z ich obsahu, správne a v rozsahu dostatočnom pre rozhodnutie v spore ustálil skutkový stav veci; a nedôvodná je preto tomto smere (všeobecná) námietka žalovaného v odvolaní, že súd prvej na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. 6. Na základe dostatočne a správne ustáleného skutkového stavu veci následne prvoinštančný súd vyvodil aj správny právny záver, že v danej veci žalobcovi proti žalovanému vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 1.000 eur s príslušenstvom, keď za žalovaného z vlastných prostriedkov uhradil D.X. D. zálohu v tejto výške za práce ním vykonané v prospech žalovaného na stavbe v rámci rekonštrukcie a modernizácie MŠ a ZŠ v R. Ľ.. V tomto smere sa odvolací súd stotožňuje so záverom prvoinštančného súdu, že všetky predpoklady pre vyhovenie podanej žalobe boli splnené, keď i podľa odvolacieho súdu je neopodstatnená námietka žalovaného vo vzťahu k nedostatku jeho pasívnej vecnej legitimácie v danom spore. 7. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd v nadväznosti na odvolacie námietky uplatnené žalobcom uvádza, že pokiaľ žalobca v odvolaní opätovne zdôrazňuje, že v spore nebolo preukázané, že výber prostriedkov z bankového účtu žalobcu bol realizovaný za účelom ich vyplatenia pánovi D. D. a zároveň nebolo preukázané, že fyzická osoba - podnikateľ, pán D. D. tieto prostriedky prijal a ak by aj došlo k plneniu, nebolo preukázané, že došlo k bezdôvodnému obohateniu na jeho strane, nakoľko obohatiť sa mohla iba spoločnosť Jolubar, pre ktorú pán D. D. v danom čase pracoval a nebolo preukázané ani to, že na základe domnelo vyplatených peňažných prostriedkov skutočne došlo k plneniu, táto jeho argumentácia nemôže obstáť. Samotné vyplatenie peňažných prostriedkov, ako na to správne poukázal i prvoinštančný súd, bolo preukázané nielen príjmovým a výdavkovým pokladničným dokladom v spojení s výpisom z účtu žalobcu, avšak celkom jednoznačne i svedeckou výpoveďou D. D.. K výplate predmetnej sumy 1.000 eur pritom nedošlo v rámci právneho vzťahu menovaného so spoločnosťou Jolubar, avšak na základe objednávky vystavenej dňa 03.08.2012 žalobcom za žalovaného, adresovanej D. D., z ktorej (textu) jeho pohľadávka za vyplatenie zálohy vo výške 1.000 eur voči žalovanému, splnená žalobcom namiesto žalovaného z vlastných prostriedkov, priamo vyplýva. V tomto smere tiež žalovaný nedôvodne namieta, že žalobca v danom čase vzhľadom na zánik funkcie projektového manažéra a náplň práce stavbyvedúceho nemal oprávnenie za neho konať, nakoľko je nepochybné, že v tomto prípade úkony žalobcu zaväzovali priamo žalovaného, a to aj v prípade prekročenia oprávnení žalobcu, keďže D. D. o takomto prekročení oprávnení nepochybne nevedel a s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu ani nemohol vedieť. Ako totiž vyplýva z jeho výpovede, na danej stavbe so žalobcom i predtým komunikoval ako s reprezentantom a zamestnancom žalovaného a žalobca i v čase vystavenia objednávky a úhrady sumy 1.000 eur naďalej disponoval firemnou pečiatkou žalovaného a jeho hlavičkovým papierom, na ktorom bola objednávka zo dňa 03.08.2012 aj vystavená a opatrená pečiatkou žalovaného. Za tohto stavu súd prvej inštancie správne považoval za nadbytočné zaoberať sa podrobne i otázkou okamihu odvolania žalobcu z funkcie projektového manažéra, keď vzhľadom na uvedené nemá jej posúdenie zásadný význam pre rozhodnutie v spore. 8. Za neopodstatnenú odvolací súd považuje rovnako námietku žalobcu v odvolaní, že nebolo riadne preukázané vyplatenie, resp. prevzatie, peňažných prostriedkov tak, ako tvrdí žalobca, nakoľko ak by peňažné prostriedky boli vyplatené osobe D. D. ako podnikateľovi, musel by o nich viesť záznam v účtovníctve, čo však nebolo preukázané. D. D. totiž vo svojej svedeckej výpovedi, ktorú i odvolací súd považuje za hodnovernú (nakoľko z ostatných vykonaných dôkazov avšak ani inak nevyšli v priebehu konania najavo žiadne skutočnosti, ktoré by jej pravdivosť mohli akokoľvek spochybniť) celkom jednoznačne potvrdil prijatie sumy 1.000 eur, ktorú mu žalobca nevyplatil ako súkromná osoba, avšak v mene a v záujme žalovaného, iba v snahe predísť okamžitému ukončeniu akýchkoľvek stavebných prác, a za tohto stavu samotné nepreukázanie (spôsobu) ich zaúčtovania na strane D. D. ako živnostníka nemá z hľadiska ustálenia skutkového stavu veci žiadnu relevanciu a nepochybne nemôže viesť k skutkovému záveru, že dané prostriedky vyplatené neboli. 9. S ohľadom na uvedené, keď súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že nakoľko žalobca za žalovaného splnil D. D. pohľadávku na zaplatenie zálohy vo výške 1.000 eur vzniknutú z objednávky stavebných prác zo dňa 03.08.2012, ktorú mal žalovaný podľa práva splniť sám, žalovanému vzniklo na úkor žalobcu ako jeho zamestnanca bezdôvodné obohatenie v uvedenej výške, ktoré je mu povinný vydať, možno zhrnúť, že súd prvej inštancie sa v preskúmavanej veci správne vysporiadal s otázkou splnenia predpokladov pre vznik nároku žalobcu proti žalovanému na vydanie bezdôvodného obohatenia a nakoľko so zreteľom na všetky relevantné skutočnosti a po dôkladnej úvahe vydal svoje rozhodnutie v súlade s platnou právnou úpravou, ako aj princípmi spravodlivosti a náležite ho aj odôvodnil, nemožno mu ani so zreteľom na obsah odvolacích dôvodov žalobcu vytknúť pochybenia pri skutkovom ani právnom posúdení danej veci, ktoré by mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej. 10. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým žalobe v celom rozsahu vyhovel, ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 C.s.p.). 11. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p., a v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu, pričom o ich náhrade rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej 12. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).