Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2CoE-387-2018.pdf
PDF · 87.62 KB
Case nature
Subarea
2CoE/387/2018
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému: L. Z., nar. X.X.XXXX, bytom W. XXXX/X, XXX XX V. X., o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 33,19 Eur s prísl., vedenej pod sp. zn. EX 6150/08 súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Ďuricom, Exekútorský úrad so sídlom Borovianska č. 17, 960 01 Zvolen, o odvolaní oprávneného proti Uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 5Er/872/2008-22 zo dňa 23. januára 2018, takto
rozhodol:
I. Odvolanie oprávneného proti Uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 5Er/872/2008-22 zo dňa 23. januára 2018 vo výroku, ktorým exekúciu zastavil, podľa § 386 písm. c) CSP o d m i e t a . II. Odvolanie oprávneného proti Uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 5Er/872/2008-22 zo dňa 23. januára 2018 vo výroku, ktorým rozhodol, že oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 39,83 Eur, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia, podľa § 386 písm. c/ CSP o d m i e t a.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej len „exekučný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením č. k. 5Er/872/2008-22 zo dňa 23. januára 2018 exekúciu podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) (ďalej len „Exekučný poriadok“) zastavil. Druhou výrokovou vetou zaviazal oprávneného k povinnosti nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 39,83 Eur v lehote 3 dní od doručenia daného uznesenia. Rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa 14. októbra 2008 exekučný súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie poverením č. 5613 019229 na základe vykonateľného rozhodnutia ODI PZ v Žiari nad Hronom č.k. AA 2477880 zo dňa 29. júna 2007 a návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie. Ďalej uviedol, že exekučnému súdu bol dňa 08. decembra 2017 doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie v ktorom uviedol, že podľa vykonaných lustrácií majetkových pomerov povinného bolo zistené, že nevlastní žiadny hnuteľný ani nehnuteľný exekvovateľný majetok, je nezamestnaný, nepoberá žiadne dávky a preto navrhuje v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu zastaviť a zároveň si vyčíslil trovy exekúcie vo výške 39,83 €. Exekučný súd bol toho názoru, že oznámenie súdneho exekútora je dostatočným „dôkazom“ pre exekučný súd o nemajetnosti povinného. Exekučný súd si nemusí overovať tvrdenia inej zložky justičného systému. Opačný prístup by viedol k absurdným záverom a bol by v rozpore so zásadou hospodárnosti súdneho konania. Postavenie exekútora si nie je možné zamieňať s výkonom slobodných povolaní ako je napr. advokát. Exekútor má postavenie účastníka konania len vtedy (v zmysle § 37 ods. 1 Exekučného poriadku), ak sa rozhoduje o jeho trovách exekúcie, inak je orgánom verejnej moci, podobne ako napr. notár poverený súdom konať ako súdny komisár, ktorý nesie zodpovednosť za ním vydané písomnosti, či stanoviská, a to obzvlášť ak môžu byť podkladom pre rozhodovanie súdu. Exekútor síce nemá právomoc rozhodovať o zastavení exekúcie, na to je oprávnený iba exekučný súd, avšak nesie zodpovednosť za podklady pre toto rozhodnutie, ktoré súdu ako orgán verejnej moci predkladá. Exekučný súd dodal, že prípadný názor oprávneného ako účastníka konania na to, či v danom prípade súhlasí alebo nesúhlasí so
zastavením exekúcie nie je pre exekučný súd záväzný, pretože exekučný súd podľa § 57 ods.1 písm. h) Exekučného poriadku v spojení s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku je povinný zastaviť exekúciu, ak nastala objektívna skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie; na to, vzhľadom na znenie § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nemôže mať vplyv ani dispozičné právo oprávneného k exekučnému konaniu. Exekučný súd mal teda v danom prípade z listinného dôkazu vydaného iným orgánom verejnej (súdnej) moci za dostatočne preukázanú skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, preto na základe takto zisteného skutkového stavu podľa vyššie uvádzaných predpisov tohto uznesenia rozhodol o zastavení exekúcie. 2. Proti predmetnému rozhodnutiu exekučného súdu podal v zákonom stanovenej lehote oprávnený odvolanie, pričom namietal nesprávne právne posúdenie veci. Podľa § 88 ods. 1 zákona č. 372/1900 Zb. o priestupkoch v znení platnom do 31. augusta 2008, t.j. v čase vydania exekučného titulu, ktorým je Blok na pokutu nezaplatenú na mieste Evid. č. AA 2477880 zo dňa 29. júna 2007, ktorý sa stal právoplatným dňa 29. júna 2007 a vykonateľným dňa 14. júla 2007, bolo rozhodnutie možné vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na jeho zaplatenie. Lehota na vykonanie exekučného titulu začala v zmysle uvedeného plynúť dňa 14. júla 2007 a skončila dňom 14. júla 2010. Namietal, že vzhľadom na to, že povinný dal svojím konaním oprávnenému dôvod na začatie exekúcie, a to neuhradením pokuty včas a oprávnený podal návrh na začatie exekúcie v dostatočnom časovom predstihu pred uplynutím prekluzívnej lehoty, oprávnený nezavinil svojím konaním zastavenie exekúcie, a preto na úhradu trov exekúcie je na mieste zaviazať povinného. Ďalej namietal, že nakoľko márnym uplynutím lehoty došlo k zániku práva na vykonanie exekúcie je daný dôvod na zastavenie exekúcie z dôvodu uplynutia trojročnej prekluzívnej lehoty na vykonanie exekučného titulu a postup súdu podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku. Oprávnený mal za to, že pred rozhodovaním o návrhu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie je povinný skúmať, či sú splnené podmienky konania a či súdu nie sú známe zákonné dôvody, na ktoré je povinný prihliadať z úradnej povinnosti a ktoré majú za následok ukončenie konania. Na základe uvedeného mal oprávnený za to, že je daný dôvod na postup podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku z dôvodu, že exekučný titul sa stal počas exekúcie neúčinným v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty určenej na jeho vykonanie a na náhradu trov exekúcie a odmeny súdneho exekútora má byť zaviazaný povinný. 3. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril. 4. Dňom 01. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) ktorým bol v zmysle zrušovacieho ustanovenia § 473 zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 5. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal vec v rozsahu danom ustanovením § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP a odvolanie oprávneného proti výroku, ktorým exekúciu zastavil, podľa § 386 písm. c) CSP odmietol. 6. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že dňa 22. septembra 2008 bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Následne súdny exekútor podal na exekučný súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, na základe čoho ho exekučný súd poveril dňa 14. októbra 2008 vykonaním exekúcie, na podklade exekučného titulu, ktorým je Blok na pokutu nezaplatenú na mieste č. AA 2477880, vydaný Okresným riaditeľstvom PZ, Okresným dopravným inšpektorátom, Žiar nad Hronom dňa 29. júna 2007, právoplatný dňa 29. júna 2007, vykonateľný dňa 14. júla 2007. Uvedeným rozhodnutím bola povinnému uložená pokuta spolu vo výške 1000,- Sk z dôvodu porušenia povinnosti účastníka cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. k) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. 7. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej Exekučný poriadok), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017. 8. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. 9. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 10. Podľa § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.
11. Podľa § 358 CSP odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. 12. Podľa ust. § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné. 13. Z ustanovenia § 358 CSP vyplýva, že odvolaním môže byť napadnutý iba výrok rozhodnutia, nie však dôvody rozhodnutia. Dôvody rozhodnutia môžu byť napadnuté len v súvislosti s napadnutým výrokom vo veci. 14. Keďže oprávnený v odvolaní nenapáda rozhodnutie o zastavení konania ako také, ale žiada iba zmenu právnej kvalifikácie zákonného dôvodu zastavenia exekúcie, čím napáda len dôvody tohto rozhodnutia, odvolací súd jeho odvolanie proti dôvodom výroku o zastavení exekúcie v zmysle ustanovenia § 386 písm. c) CSP odmietol. 15. Odvolací súd aj napriek odmietnutiu odvolania považuje za potrebné k oprávneným namietanej skutočnosti, že v prejednávanej veci exekučný súd napadnutým uznesením nesprávne rozhodol, keď exekúciu zastavil pre nemajetnosť povinného podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku a nie z dôvodu prekludovania práva priznaného v exekučnom titule podľa ust. § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku uviesť, že podľa § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 31. augusta 2008 (ďalej len „Zákon o priestupkoch“) rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na jej zaplatenie. Z citovaného ustanovenia je zrejmé, že ide o lehotu, v ktorej je potrebné uplatniť právo na nútený výkon dobrovoľne nesplneného rozhodnutia. Výraz použitý v texte zákona treba vykladať v súlade so zmyslom a účelom právneho predpisu. V žiadnom prípade nešlo o lehotu, ktorou by mala byť upravená dĺžka vykonávacieho konania. Oprávnený uplatnil právo na nútený výkon rozhodnutia v lehote podľa § 88 ods. 1 Zákona o priestupkoch účinného v čase vydania bloku na pokutu nezaplatenú na mieste. Zákon o priestupkoch neupravuje a ani neupravoval lehotu na zánik práva priznaného v rozhodnutí o uložení pokuty. V uvedenom zrušenom ustanovení stanovil lehotu na výkon rozhodnutia. Márnym uplynutím tejto lehoty, t. j. tým, že oprávnený v stanovenej lehote neuplatní právo na nútený výkon rozhodnutia, stratí rozhodnutie túto svoju vlastnosť
- vykonateľnosť. Rozhodnutie túto vlastnosť nemôže stratiť potom ako bolo začaté konanie o nútený výkon rozhodnutia. Navyše, podľa § 51 Zákona o priestupkoch platí aj na konanie o predmetných blokoch na pokutu nezaplatených na mieste zákon č. 71/1967 Zb. Správny poriadok. Zákon o priestupkoch v znení účinnom do 31. augusta 2008 neobsahoval odlišnú úpravu od úpravy obsiahnutej v § 71 ods. 3 Správneho poriadku, ktorá nepripúšťa žiadny spor o výklad, a z ktorej je zrejmé, že výkon rozhodnutia možno nariadiť najneskôr v lehote troch rokov od jeho právoplatnosti, čo znamená, že v tejto lehote postačuje začať exekučné konanie. 16. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací (§ 34 CSP), skôr ako pristúpil k vecnému preskúmavaniu odvolaním napadnutého rozhodnutia vo výroku, ktorým rozhodol, že oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 39,83 Eur, a to v lehote troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia zisťoval, či odvolanie bolo podané včas, oprávnenou osobou, smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné a či odvolanie má všetky požadované náležitosti. Po zistení, že odvolanie smeruje voči rozhodnutiu vo výroku, ktorým rozhodol, že oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 39,83 Eur, a to v lehote troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia, proti ktorému nie je prípustné, odvolací súd odvolanie podľa § 386 písm. c) CSP odmietol. 17. Podľa § 355 ods. 2 CSP; proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa. 18. Z dikcie § 200 Exekučného poriadku vyplýva, že v konaní podľa Exekučného poriadku sa primerane použijú ustanovenia CSP, ak to nevylučuje povaha veci. Exekučný poriadok nemá vlastnú právnu úpravu odvolacieho konania, preto sa v exekučnom konaní aplikuje právna úprava obsiahnutá v § 355 a nasl. CSP. Podľa § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa. V tomto ustanovení je obsiahnuté všeobecné pravidlo prípustnosti odvolania proti uzneseniu, z ktorého vyplýva, že odvolanie je prípustné len vtedy, ak to zákon výslovne pripúšťa. Taxatívny výpočet uznesení je obsiahnutý v § 357 CSP. Exekučné konanie je upravené v Exekučnom poriadku, ktorý je vo vzťahu k CSP v pozícii lex specialis, z čoho logicky vyplýva, že niektoré uznesenia, typické pre exekučné konania, nie sú zahrnuté v § 357 CSP, pretože v klasickom sporovom konaní sa nevyskytujú. Rozhodujúce preto podľa § 355 ods. 2 CSP bude, či odvolanie pripúšťa Exekučný poriadok. 19. Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné. 20. Podľa názoru odvolacieho súdu proti uznesenie o trovách exekúcie v zmysle Exekučného poriadku odvolanie nie je prípustné a vo vzťahu k trovám exekúcie nie je možné aplikovať ustanovenie § 357 písm. m/ CSP. V tomto smere odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že trovy exekúcie predstavujú osobitný inštitút, upravený Exekučným poriadkom, odlišný od trov konania. Trovy exekúcie majú vlastnú definíciu
v Exekučnom poriadku (§ 200 ods. 1 Exekučného poriadku), vlastný okruh účastníkov konania o trovách exekúcie (§ 37 ods. 1), vlastnú úpravu nárokov jednotlivých účastníkov vo vzťahu k trovám exekúcie (§ 200 ods. 1 druhá a tretia veta), osobitný spôsob ich uplatňovania (pokiaľ nedôjde k zastaveniu exekúcie, o trovách exekúcie sa ani nerozhoduje, súdny exekútor ich vymôže ako súčasť exekučného nároku - § 200 ods. 6), a tiež osobitný spôsob rozhodovania v prípadoch, keď sa o nich rozhoduje (nerozhoduje sa osobitne o nároku a osobitne o výške, ale rozhoduje sa o tom, kto a v akej výške trovy exekúcie platí; vo vzťahu k odmene súdneho exekútora ani nejde o rozhodovanie o náhrade trov, ale priamo o zaplatení odmeny súdneho exekútora- § 200 ods. 5). Za takýchto okolností absenciu výslovného ustanovenia výnimky zo všeobecnej zásady neprípustnosti odvolania nemožno interpretovať inak než (v súlade s § 355 ods. 1/ CSP) nepripustenie odvolania vo vzťahu k trovám exekúcie. Rozhodnutie o trovách exekúcie z vyššie uvedených dôvodov nemožno ani „primerane“ subsumovať pod rozhodnutie „o nároku na náhradu trov konania“ podľa § 357 písm. m) CSP. 21. Napokon, pokiaľ by zákonodarca bol chcel novou procesnou úpravou pripustiť odvolanie proti rozhodnutiam súdov prvej inštancie o trovách exekúcie (ktoré v procesnej úprave účinnej do 30. júna 2016 prípustné nebolo), bol by tak urobil spôsobom, ktorý by nepripúšťal pochybnosti, a to buď vložením vety „Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie“ do § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, čo je formulácia štandardná v úprave exekučného konania, alebo výslovným uvedením trov exekúcie v § 357 CSP ako výnimky zo zásady neprípustnosti odvolania proti uzneseniam súdov prvej inštancie. 22. Keďže teda rozhodnutie o trovách exekúcie nie je rozhodnutím o trovách konania, ani (v časti týkajúcej sa zaplatenia odmeny súdneho exekútora) rozhodnutím o náhrade, a ani rozhodnutím o nároku, nemožno naň aplikovať ustanovenie § 357 písm. m) CSP. Ide o osobitné rozhodnutie upravené Exekučným poriadkom, proti ktorému odvolanie nie je prípustné (§ 200 Exekučného poriadku v spojení s § 355 ods. 2/CSP). 23. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd odvolanie oprávneného proti Uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 5Er/872/2008-22 zo dňa 23. januára 2018 vo výroku, ktorým rozhodol, že oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 39,83 Eur, a to v lehote troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia, odmietol. 24. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP). Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).