Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5CoP-69-2018.pdf
PDF · 121.27 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoP/69/2018
Uznesenie
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a členov senátu JUDr. Miroslava Jamricha a JUDr. Gabriely Veselovej, vo veci starostlivosti o maloleté deti: U. S. R., nar. XX.XX.XXXX, N. H. R., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, deti rodičov: matky - G. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F., právne zastúpená Mgr. Miroslavou Šufákovou, advokátkou, so sídlom F., D. U. XXX/XX a otca - V. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom Nemecká spolková republika, XXX XX B. Z. S. P. XXA, o úpravu práv a povinností k maloletým deťom, o odvolaní otca maloletých detí proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 30P/45/2017-243 zo dňa 13. augusta 2018 a v právnej veci navrhovateľa: V. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom Nemecká spolková republika, XXX XX B., Z. S. P. XXA a manželky navrhovateľa: G. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F., právne zastúpená Mgr. Miroslavou Šufákovou, advokátkou, so sídlom F., D. U. XXX/XX, o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom: U. S. R., nar. XX.XX.XXXX a N. H. R., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žiline, na čas po rozvode, o odvolaní manžela navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 30P/45/2017-257 zo dňa 13. augusta 2018, takto
rozhodol:
I. Krajský súd rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 30P/45/2017-243 zo dňa 13. augusta 2018 v časti výroku napadnutého odvolaním, ktorým je otec povinný prispievať na výživu maloletého U. S. výživným vo výške 160,- eur mesačne, na výživu maloletého N. H. výživným vo výške 120,- eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletých detí s účinnosťou od 01.11.2017 a nedoplatok na výživnom za obdobie od 01.11.2017 do 31.08.2018 na maloletého U. S. vo výške 820,- eur je otec povinný zaplatiť v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku k rukám matky maloletého a nedoplatok na výživnom na maloletého N. H. vo výške 580,- eur je otec povinný zaplatiť v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku k rukám matky maloletého z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Rozsudok okresného súdu v časti výroku nenapadnutého odvolaním ponecháva n e d o t k n u t ý .
II. Krajský súd rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 30P/45/2017-257 zo dňa 13. augusta 2018 v časti výroku napadnutého odvolaním, ktorým je otec povinný prispievať na výživu maloletého U. S. výživným vo výške 160,- eur mesačne, na výživu maloletého N. H. výživným vo výške 120,- eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletých detí s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku o rozvode z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Rozsudok okresného súdu v časti výrokoch nenapadnutých odvolaním ponecháva n e d o t k n u t ý .
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom č.k. 30P/45/2017-243 okresný súd ako súd prvej inštancie o úprave práv a povinností k maloletým deťom rozhodol nasledovne: Súd zveruje maloleté deti U. S. a N. H. do osobnej starostlivosti matky. Otec je povinný prispievať na výživu maloletého U. S. výživným vo výške 160,- eur mesačne, na výživu maloletého N. H. výživným vo výške 120,- eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletých detí s účinnosťou od 01.11.2017. Nedoplatok na výživnom za obdobie od 01.11.2017 do 31.08.2018 na maloletého U. S. vo výške 820,- eur je otec povinný zaplatiť v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku k rukám matky maloletého a nedoplatok na výživnom na maloletého N. H. vo výške 580,- eur je otec povinný zaplatiť v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku k rukám matky maloletého. Súd neupravuje styk otca s maloletými deťmi U. S. a N. H.. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. V dôvodoch svojho rozhodnutia poukazom na ust. § 24, § 25, § 28, § 36, § 62, § 75 - § 77 Zákona o rodine konštatoval nasledovné skutkové a právne závery: Na základe vykonaného dokazovania, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, vyjadrením právnej zástupkyne matky, otca, výsluchom kolízneho opatrovníka dospel súd k záveru, že je potrebné upraviť práva a povinnosti k maloletým deťom U. S. a N. H. vzhľadom k tomu, že rodičia maloletých detí sú síce manželia, avšak nežijú v spoločnej domácnosti, na tunajšom súde prebieha konanie vo veci rozvodu manželstva rodičov maloletých detí a rodičia sa sami nedokážu na úprave práv a povinností k maloletým deťom dohodnúť. Otec maloletých detí dlhšiu dobu žije v zahraničí, kde pracuje a starostlivosť o deti zabezpečuje matka. V starostlivosti o deti zo strany matky neboli zistené žiadne nedostatky ako uviedol kolízny opatrovník. Otec vo svojom návrhu na rozvod manželstva navrhol zveriť maloleté deti do starostlivosti matky. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd maloleté deti U. S. a N. H. zveril do osobnej starostlivosti matky. Pri svojom rozhodovaní o výške výživného súd porovnal možnosti, schopnosti a majetkové pomery u oboch rodičov, prihliadol k odôvodneným potrebám maloletých detí. Matka býva s maloletými deťmi v prenajatom byte, kde platí za energie 192,- eur mesačne, komunálny odpad pre matku a 3 deti predstavuje ročne poplatok 93,44 eur, mobil platí matka 16,- eur mesačne. Matka pracovala na základe dohody o vykonaní práce, v rozhodnom období, za ktoré súd určoval výživné jej priemerný mesačný čistý príjem predstavoval sumu 231 eur, avšak od júna 2018 prácu ukončila vzhľadom na zdravotné problémy. Matka nie je vlastníčkou žiadnych nehnuteľností a nehnuteľných vecí väčšej hodnoty. Maloletý U. S. navštevoval 6. ročník základnej školy a od septembra 2018 bude navštevovať 7. ročník základnej školy. Má výdavky so stravou, ošatením, so školou, teda školské poplatky, nákup školských pomôcok, vzhľadom na zdravotné problémy má zvýšené výdavky za rehabilitácie, masáže, pomôcky okolo 20,- eur mesačne, plávanie 36,- eur mesačne, špeciálna obuv 200,- eur ročne. Maloletý N. H. navštevuje materskú školu, kde poplatok je 17,- eur mesačne + strava v materskej škole a ďalej bežné výdavky, strava, ošatenie. Za záujmové krúžky, tanečné štúdio Lentilky platí poplatok 25,- eur mesačne. Otec býva a pracuje v Nemeckej spolkovej republike. Jeho priemerný mesačný čistý príjem za obdobie 1-5/2018 je okolo 1 636,- eur. Výdavky má v súvislosti s bývaním, nájomné služby a elektrická energia 740,- eur mesačne, pohonné hmoty na prepravu do zamestnania 150,- eur, poistenie auta plus ročná daň 74,- eur, telefón 25,- eur. Má ďalšie dve vyživovacie povinnosti k maloletým deťom Z. O. S., nar. XX.XX.XXXX a W. B. S., nar. XX.XX.XXXX vo výške 80,- eur mesačne. Okrem týchto detí s matkou maloletých detí U. S. a N. H. majú spoločnú vyživovaciu povinnosť k plnoletému synovi G.. Na tunajšom súde bolo určené výživné na G. vo výške 140,- eur mesačne, rozhodnutie zatiaľ nie je právoplatné. Súd zaviazal otca prispievať na výživu maloletého U. S. výživným vo výške 160,- eur mesačne a na výživu maloletého N. H. výživným vo výške 120,- eur mesačne s účinnosťou od 01.11.2017, od začiatku mesiaca, v ktorom bol podávaný návrh na určenie výživného, od času ako navrhovala právna zástupkyňa matky na pojednávaní. Podľa názoru súdu takto určená výška výživného zodpovedá odôvodneným potrebám detí vzhľadom k možnostiam, schopnostiam otca, s prihliadnutím na jeho príjem, nevyhnutné výdavky a ďalšie tri vyživovacie povinnosti. Súd poukazuje na to, že otec sám takúto výšku výživného navrhol určiť v čase, keď podával návrh na rozvod manželstva, v marci 2017, pričom uviedol, že bude prispievať na výživu dobrovoľne aj nad rámec navrhovaného výživného. V tomto období jeho príjem predstavoval okolo 1440 eur a v období 1-5/208 predstavoval 1636 eur. Treba uviesť, že otec si bol vedomý, že má tri vyživovacie povinnosti, ktorých potreby budú neustále narastať, rozhodol sa však mať ďalšie dve deti. Súd poukazuje na to, že budúci rodič na seba berie povinnosti a zodpovednosť, ktorá ho sprevádza po celý ďalší jeho život. Preto je nevyhnutné, aby sa choval tak, aby si svoje záväzky a povinnosti dokázal vždy a za každých okolností splniť. Súd ďalej poukazuje na odôvodnené potreby mal. detí, ktoré sú vo veku intenzívneho fyzického rastu, na výdavky súvisiace so zdravotným stavom a určené výživné zohľadňuje len základnú mieru ich nevyhnutných potrieb a práve matka dopĺňa zdroj ich výživy na hranicu prospešnú a nevyhnutnú pre ich všestranný rozvoj predovšetkým osobnou starostlivosťou, ale aj finančne a uspokojovaním bytových potrieb mal. detí. Oprávnené potreby detí závisia od veku, zdravotného stavu a výživné slúži nielen na uspokojovanie všetkých odôvodnených hmotných potrieb (jedlo, ošatenie, obuv, bývanie a pod.), ale aj ďalších odôvodnených potrieb (vzdelávanie, príprava na povolanie, kultúrne, športové, rekreačné potreby a pod.). Otec sa o maloleté deti nezaujíma, nepomáha matke so starostlivosťou. Matka uvádzala, že nemôže vybaviť prídavky v Nemeckej spolkovej republike, kde otec pracuje, pretože otec jej neposkytuje súčinnosť pri vybavovaní týchto rodinných prídavkov, čo nie je v záujme maloletých detí. Súd poznamenáva, že rodič je povinný plne rešpektovať vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky usmerniť tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené a rovnako je povinný využívať všetky svoje schopnosti a možnosti na zabezpečenie dostatočného príjmu na to, aby si mohol vyživovaciu povinnosť k dieťaťu plniť v čo najväčšom rozsahu. Vyživovacia povinnosť je prvoradá a preto sú výživnému podriadené všetky ostatné výdaje rodičov. Je povinnosťou obidvoch rodičov venovať všetky sily k čo najoptimálnejšiemu zaisteniu výživy a ďalších potrieb svojho dieťaťa podľa svojich faktických schopností a možností v súlade s ustanovením § 62 Zákona o rodine. Každý rodič má v prvom rade zabezpečiť výživu dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich potrieb. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Súd zúčtoval výživné, platené otcom dobrovoľne a určené na základe neodkladného opatrenia. Matka preukázala výpisom z účtu platbu výživného zo strany otca od novembra 2017, kedy otec zaplatil na dve deti za november, december 2017, január, február a marec 2018 sumu 120,- eur, za apríl, máj, jún 2018 sumu 120 na U. S. a sumu 80 eur na N. H. a za mesiac júl podľa rozhodnutia súdu mal zaplatiť 120 eur na U. S. a 80 eur na N. H.. Nedoplatok na výživnom za obdobie od 01.11.2017 do 31.08.2018 na maloletého U. S. vo výške 820,- eur (rozdiel medzi výživným, ktoré otec uhradil 780 eur a určeným výživným 10 mesiacov krát 160 =1600 eur) zaviazal súd otca zaplatiť v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku a nedoplatok na N. H. vo výške 580,- eur ( rozdiel medzi výživným, ktoré otec uhradil vo výške 620 eur a určeným výživným, 10 mesiacov krát 120 eur = 1200 eur) súd zaviazal otca zaplatiť v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku k rukám matky maloletých detí v súlade s ustanovením § 232 ods. 3 CSP. Súd neupravil styk otca s maloletými deťmi vzhľadom k tomu, že otec nežiadal upraviť stretávanie s deťmi, ani vo svojom návrhu na rozvod manželstva nežiadal úpravu styku, s deťmi sa dlhodobo nestretol, nežiadal matku o stretnutie s nimi, preto nie je v záujme detí upravovať stretávanie s otcom, ktorý žije v Nemecku. Pokiaľ matka otcovi neumožní stretnutie na základe jeho žiadosti, otec môže podať návrh na úpravu styku. Súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania v súlade s ustanovením § 52 CMP.
2. Napadnutým rozsudkom č.k. 30P/45/2017-257 okresný súd ako súd prvej inštancie v právnej veci rozvodu manželov a úpravy práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode rozhodol nasledovne: Súd manželstvo účastníkov V. R., nar. XX.XX.XXXX a G. R., rodenej M., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX v F., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu F., zväzok XX, ročník XXXX, strana XXX, poradové číslo XXX, rozvádza. Súd zveruje maloleté deti U. S. a N. H. na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok. Otec je povinný prispievať na výživu maloletého U. S. výživným vo výške 160,- eur mesačne, na výživu maloletého N. H. výživným vo výške 120,- eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletých detí s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku o rozvode.
Súd neupravuje styk otca s maloletými deťmi U. S. a N. H.. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. V dôvodoch svojho rozhodnutia poukazom na ust. § 18, § 19, § 23 - § 25, § 62, § 75, § 76 Zákona o rodine konštatoval nasledovné skutkové a právne závery: Na základe vykonaného dokazovania, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, vyjadrením manželky navrhovateľa k návrhu na rozvod, vyjadrením právnej zástupkyne manželky navrhovateľa na pojednávaní dospel súd k záveru, že vzťahy medzi účastníkmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené, takže manželstvo už nemôže plniť svoj účel. Navrhovateľ uviedol, že nemá záujem o obnovenie manželského spolužitia. Od roku 2013 nežijú s manželkou v spoločnej domácnosti, navrhovateľ má s novou partnerkou ďalšie dve deti, ktoré sa narodili v roku 2015 a 2016. Manželka navrhovateľa súhlasila s rozvodom, nemala záujem o obnovenie manželského spolužitia, keďže manželstvo je vážne a trvalo rozvrátené. Vzhľadom na všetky skutočnosti súd dospel k záveru, že manželstvo neplní ani jednu zo svojich funkcií a keďže nie je predpoklad obnovenia spolužitia medzi účastníkmi, obidvaja spolužitie odmietajú, boli splnené podmienky v zmysle § 23 ods. 1 Zákona o rodine na to, aby súd vyhovel návrhu a manželstvo účastníkov rozviedol. Rozvod manželstva nebude ani v neprospech maloletých detí, keďže spolužitie manželov nevytvára vhodné prostredie pre zdravý vývin maloletých detí a v súčasnej dobe už účastníci ani nežijú v spoločnej domácnosti. S konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu práv a povinností k maloletým deťom pochádzajúcim z manželstva na čas po rozvode. Z manželstva účastníkov pochádzajú dve maloleté deti, U. S. a N. H.. Konaniu vo veci rozvodu manželstva predchádzalo konanie vo veci úpravy práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu. Rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. 30P/45/2017 zo dňa 13.08.2018 súd zveril maloletého deti U. S. a N. H. do osobnej starostlivosti matky, otca zaviazal prispievať na výživu maloletého U. S. výživným vo výške 160,- eur mesačne, na výživu maloletého N. H. výživným vo výške 120,- eur mesačne s účinnosťou od 01.11.2017. Súd zaviazal otca zaplatiť nedoplatok na výživnom na maloleté deti za obdobie od 01.11.2017 do 31.08.2018, na maloletého U. S. vo výške 820,- eur a na maloletého N. H. vo výške 580,- eur v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku k rukám matky maloletých detí. Súd neupravil styk otca s maloletými deťmi U. S. a N. H.. Vzhľadom k tomu, že v starostlivosti matky o maloleté deti neboli zistené žiadne nedostatky, otec sám navrhol zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti matky, súd maloleté deti U. S. a N. H. aj na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok. Pri svojom rozhodovaní o výške výživného súd porovnal možnosti, schopnosti a majetkové pomery u oboch rodičov, prihliadol k odôvodneným potrebám maloletých detí. Matka býva s maloletými deťmi v prenajatom byte, kde platí za energie 192,- eur mesačne, komunálny odpad pre matku a 3 deti predstavuje ročne poplatok 93,44 eur, mobil platí matka 16,- eur mesačne. Matka pracovala na základe dohody o vykonaní práce, v rozhodnom období, za ktoré súd určoval výživné jej priemerný mesačný čistý príjem predstavoval sumu 231 eur, avšak od júna 2018 prácu ukončila vzhľadom na zdravotné problémy. Matka nie je vlastníčkou žiadnych nehnuteľností a nehnuteľných vecí väčšej hodnoty. Maloletý U. S. navštevoval 6. ročník základnej školy a od septembra 2018 bude navštevovať 7. ročník základnej školy. Má výdavky so stravou, ošatením, so školou, teda školské poplatky, nákup školských pomôcok, vzhľadom na zdravotné problémy má zvýšené výdavky za rehabilitácie, masáže, pomôcky okolo 20,- eur mesačne, plávanie 36,- eur mesačne, špeciálna obuv 200,- eur ročne. Maloletý N. H. navštevuje materskú školu, kde poplatok je 17,- eur mesačne + strava v materskej škole a ďalej bežné výdavky, strava, ošatenie. Za záujmové krúžky, tanečné štúdio Lentilky platí poplatok 25,- eur mesačne. Otec býva a pracuje v Nemeckej spolkovej republike. Jeho priemerný mesačný čistý príjem za obdobie 1-5/2018 je okolo 1 636,- eur. Výdavky má v súvislosti s bývaním, nájomné služby a elektrická energia 740,- eur mesačne, pohonné hmoty na prepravu do zamestnania 150,- eur, poistenie auta plus ročná daň 74,- eur, telefón 25,- eur. Má ďalšie dve vyživovacie povinnosti k maloletým deťom Z. O. S., nar. XX.XX.XXXX a W. B. S., nar. XX.XX.XXXX vo výške 80,- eur mesačne. Okrem týchto detí s matkou maloletých detí U. S. a N. H. majú spoločnú vyživovaciu povinnosť k plnoletému synovi G.. Na tunajšom súde bolo určené výživné na G. vo výške 140,- eur mesačne, rozhodnutie zatiaľ nie je právoplatné. Súd zaviazal otca prispievať na výživu maloletého U. S. výživným vo výške 160,- eur mesačne a na výživu maloletého N. H. výživným vo výške 120,- eur mesačne s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku o rozvode. Podľa názoru súdu takto určená výška výživného zodpovedá odôvodneným potrebám detí vzhľadom k možnostiam, schopnostiam otca, s prihliadnutím na jeho príjem, nevyhnutné výdavky a ďalšie tri vyživovacie povinnosti. Súd poukazuje na to, že otec sám takúto výšku výživného navrhol určiť v čase, keď podával návrh na rozvod manželstva, v marci 2017, pričom uviedol, že bude prispievať na výživu dobrovoľne aj nad rámec navrhovaného výživného. V tomto období jeho príjem predstavoval okolo 1440 eur a v období 1-5/208 predstavoval 1636 eur. Treba uviesť, že otec si bol vedomý, že má tri vyživovacie povinnosti, ktorých potreby budú neustále narastať, rozhodol sa však mať ďalšie dve deti. Súd poukazuje na to, že budúci rodič na seba berie povinnosti a zodpovednosť, ktorá ho sprevádza po celý ďalší jeho život. Preto je nevyhnutné, aby sa choval tak, aby si svoje záväzky a povinnosti dokázal vždy a za každých okolností splniť. Súd ďalej poukazuje na odôvodnené potreby mal. detí, ktoré sú vo veku intenzívneho fyzického rastu, na výdavky súvisiace so zdravotným stavom a určené výživné zohľadňuje len základnú mieru ich nevyhnutných potrieb a práve matka dopĺňa zdroj ich výživy na hranicu prospešnú a nevyhnutnú pre ich všestranný rozvoj predovšetkým osobnou starostlivosťou, ale aj finančne a uspokojovaním bytových potrieb mal. detí. Oprávnené potreby detí závisia od veku, zdravotného stavu a výživné slúži nielen na uspokojovanie všetkých odôvodnených hmotných potrieb (jedlo, ošatenie, obuv, bývanie a pod.), ale aj ďalších odôvodnených potrieb (vzdelávanie, príprava na povolanie, kultúrne, športové, rekreačné potreby a pod.). Otec sa o maloleté deti nezaujíma, nepomáha matke so starostlivosťou. Matka uvádzala, že nemôže vybaviť prídavky v Nemeckej spolkovej republike, kde otec pracuje, pretože otec jej neposkytuje súčinnosť pri vybavovaní týchto rodinných prídavkov, čo nie je v záujme maloletých detí. Súd poznamenáva, že rodič je povinný plne rešpektovať vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky usmerniť tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené a rovnako je povinný využívať všetky svoje schopnosti a možnosti na zabezpečenie dostatočného príjmu na to, aby si mohol vyživovaciu povinnosť k dieťaťu plniť v čo najväčšom rozsahu. Vyživovacia povinnosť je prvoradá a preto sú výživnému podriadené všetky ostatné výdaje rodičov. Je povinnosťou obidvoch rodičov venovať všetky sily k čo najoptimálnejšiemu zaisteniu výživy a ďalších potrieb svojho dieťaťa podľa svojich faktických schopností a možností v súlade s ustanovením § 62 Zákona o rodine. Každý rodič má v prvom rade zabezpečiť výživu dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich potrieb. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Súd neupravil styk otca s maloletými deťmi vzhľadom k tomu, že otec sám vo svojom návrhu na rozvod manželstva nežiadal úpravu styku, s deťmi sa dlhodobo nestretol, nežiadal matku o stretnutie s nimi, preto nie je v záujme detí upravovať stretávanie s otcom, ktorý žije v Nemecku. Pokiaľ matka otcovi neumožní stretnutie na základe jeho žiadosti, otec môže podať návrh na úpravu styku. Súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania v súlade s ustanovením § 52 CMP.
3. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 30P/45/2017-243 zo dňa 13.08.2018 o úprave práv a povinností k maloletým deťom, ako aj proti rozsudku Okresného súdu Žilina zo dňa 13.08.2018 č.k. 30P/45/2017-257 o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode, oba v časti týkajúcej sa rozhodnutia súdu o výške povinnosti navrhovateľa/ otca prispievať na výživu maloletých detí U. S. R., nar. XX.XX.XXXX a N. H. R., nar. XX.XX.XXXX, podal odvolanie otec maloletých detí/navrhovateľ. Vo svojom odvolaní poukazoval na to, že sa s rozhodnutiami okresného súdu nestotožňuje v častiach ich výrokov určujúcich výšku jeho povinnosti prispievať na výživu maloletých detí. Má za to, že súd prvej inštancie nesprávne, a teda neúplne zistil skutkový stav veci. Predmetnými rozsudkami ho okresný súd zaviazal prispievať na výživu maloletých detí sumami 160,- eur, resp. 120,- eur mesačne. Pokiaľ ide o povinnosť uhrádzať v prospech maloletých detí výživné, tejto povinnosti sa v žiadnom prípade nemieni zbaviť, nakoľko si je svojho záväzku plne vedomý a predovšetkým mu záleží na tom, aby mali všetky jeho deti vhodné podmienky pre rast a vývoj. Podľa jeho názoru súd pri stanovovaní výšok výživného nezohľadnil jeho nevyhnutné minimálne životné náklady v Nemeckej spolkovej republike, ktoré sú stanovené zákonmi tejto krajiny, ako aj ďalšie vyživovacie povinnosti, ktoré má okrem maloletých detí U. S. a N. H.. Poukázal na fakt, že súd v danej veci nesprávne vychádzal z informácie o jeho mesačnom príjme, resp. nesprávne posúdil adekvátnosť či štandard bytu, ktorý obýva v Nemeckej spolkovej republike. Skutočná výška jeho mesačného príjmu za príslušné obdobie nezodpovedá sume uvedenej v predmetných rozhodnutiach, nakoľko do tejto sumy boli započítané aj odmeny, ktorých vyplatenie je zo strany zamestnávateľa dobrovoľné, nie sú pevne stanovené v jeho pracovnej zmluve, ani nie sú ako povinné plnenia stanovené príslušnými pracovno-právnymi predpismi Nemeckej spolkovej republiky. Ide o nenárokovateľnú zložku jeho mzdy, a teda mu nevzniká každý mesiac nárok na ich vyplatenie. Takéto príjmy teda nie je možné brať ako nárokovateľnú súčasť (zložku) jeho pravidelného mesačného príjmu. Výpočet jeho mesačného príjmu v zmysle rozhodnutí súdu nezodpovedá skutočnosti a následne aj určenie výšky jeho vyživovacej povinnosti, kedy súd bral do úvahy takto nesprávne vypočítanú výšku jeho mesačného príjmu, nie je správne. Pokiaľ ide o tvrdenú neprimeranosť úrovne jeho bydliska uvádza, že predpokladané dôkazy a tvrdenia, ako boli v danom konaní prezentované, sú klamlivé, zavádzajúce, nakoľko podávajú informácie, ktoré nie sú založené na pravde a nezodpovedajú skutočnému stavu. Je toho názoru, že zo strany súdu pri rozhodovaní o výške vyživovacích povinností k maloletým deťom U. S. a N. H. nedošlo k správnemu vyhodnoteniu skutočností, že matka týchto maloletých detí je dlhodobo dobrovoľne nezamestnaná, a teda sa bezobjektívne ospravedlniteľných dôvodov nepodieľa na finančnej podpore a zabezpečení výchovy a výživy maloletých detí. Spochybnil aj tvrdenia matky, že nepoberá prídavky na ich spoločné maloleté deti z Nemeckej spolkovej republiky, nakoľko je presvedčený o tom, že tieto jej boli a sú riadne vyplácané. Okrem týchto skutočností predovšetkým vo veci rozsudku Okresného súdu Žilina zo dňa 13.08.2018 č.k. 30P/45/2017-243 o úprave práv a povinností k maloletým deťom pred rozvodom uviedol, že v tomto rozhodnutí súd úplne odignoroval všetky platby, ktorými v predmetnom období (t.j. od 01.11.2017) prispieval matke maloletých synov na ich výživu a výchovu. Má teda za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, čím došlo k prijatiu nesprávnych rozhodnutí vo veci stanovenia výšky výživného na maloleté deti. Navrhoval odvolaciemu súdu po preskúmaní odvolania odvolaním napadnutý rozsudok Okresného súdu Žilina zo dňa 13.08.2018 č.k. 30P/45/2017-243 o úprave práv a povinností k maloletým deťom, ako aj rozsudok Okresného súdu Žilina zo dňa 13.08.2018 č.k. 30P/45/2017-257 o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode, oba v časti týkajúcej sa rozhodnutia o výške povinnosti navrhovateľky/otca prispievať na výživu maloletých U. S. R., nar. XX.XX.XXXX a N. H. R., nar. XX.XX.XXXX v zmysle § 389 ods. 1 v spojení s § 391 ods. 1 CSP zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
4. Matka maloletých detí a kolízny opatrovník maloletých detí sa k odvolaniu otca maloletých detí/ navrhovateľa písomne nevyjadrili.
5. Krajský súd ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávneným subjektom, ktorým je otec maloletých detí/navrhovateľ v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) preskúmal napadnuté rozsudky okresného súdu v rozsahu vymedzenom v ust. § 65 až § 67 CMP a bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudky okresného súdu v časti výroku napadnutého odvolaním zrušil v súlade s ust. § 389 ods. 1 písm. b/ CSP a veci vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie v súlade s ust. § 391 ods. 1 CSP.
6. V zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. b/ CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
7. V zmysle ust. § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.
8. Odvolací súd po preskúmaní napadnutých rozhodnutí, prislúchajúceho spisového materiálu, vyhodnotení toho, čo uviedol v rámci odvolacieho konania otec maloletých detí/navrhovateľ konštatuje, že okresný súd v obidvoch veciach rozhodol predčasne bez úplného zistenia skutkového stavu. Odvolanie otca maloletých detí/navrhovateľa považuje odvolací súd za dôvodné.
9. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že výživné pre maloleté deti slúži nielen k uspokojovaniu ich výživy v užšom zmysle, k uspokojovaniu všetkých odôvodnených hmotných potrieb (šatstvo, prádlo, obuv, cestovné), ale aj ďalších potrieb dôležitých k úspešnej výchove detí (vzdelávanie, príprava na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, náklady spojené so zdravotným stavom a eventuálne k tvorbe úspor pre budúce uspokojenie týchto potrieb). Ich miera je rôzna, podľa okolností konkrétneho prípadu. Predovšetkým je odstupňovaná podľa veku dieťaťa (fyzickej a duševnej vyspelosti), jeho zdravotného stavu, schopností, nadania a spôsobu prípravy na budúce povolanie, i celkové uplatnenie v spoločenskom živote, eventuálne podľa vlastných zárobkových možností dieťaťa a pod. Odôvodnené potreby maloletého dieťaťa sú závislé súčasne od schopností a možností rodičov. Ak sú schopností a možností rodičov veľmi široké, sú odôvodnenými tiež ďalšie potreby maloletého dieťaťa, ktoré nie sú úplne bežné, ale sú prospešné všestrannému vývoju dieťaťa. Toto chápanie je v súlade so zásadou primeranosti životnej úrovne dieťaťa, životnej úrovni rodičov. Veľmi dôležité je posudzovanie možností, schopností a majetkových pomerov povinného rodiča. U povinného rodiča rozhodujú reálne schopnosti, možnosti a majetkové pomery poskytovať výživné. Súd teda hodnotí jeho zdravotný stav, náklady s tým spojené, jeho majetkové pomery a taktiež jeho podiel na starostlivosti o maloletého. Potenciálne zárobkové pomery rodičov nie sú však dané len ich subjektívnymi okolnosťami, t.j. stránkami fyzickými a duševnými, ale pôjde najmä o vlohy, predpoklady, vedomosti, skúsenosti a celkový zdravotný stav, ale aj niektorými okolnosťami objektívneho charakteru (menovite výberom pracovných príležitostí v určitom mieste). Povinnosť obidvoch rodičov rovnako sa starať o výživu dieťaťa neznamená mechanickú rovnosť, ale to, že úhradu potrieb na výživu dieťaťa poskytujú obidvaja rodičia podľa svojich schopností a pomerov svojich zárobkových možností. Je totiž povinnosťou obidvoch rodičov venovať všetku snahu k tomu, aby výživa ich nezaopatrených detí bola zaistená čo najlepším spôsobom s využitím všetkých ich možností a schopností. Súd je povinný prihliadnuť k celkovej majetkovej situácii rodičov, k spôsobu ich bývania, k vlastníctvu nehnuteľnosti, k spôsobu ich života a životnému štýlu. Zodpovednému zhodnoteniu schopností a možností rodičov je potrebné aj zistenie okruhu osôb, ku ktorým majú rodičia vyživovaciu povinnosť podľa Zákona o rodine. Je potrebné, aby boli zistené nielen príjmy rodičov dieťaťa, ale aj príjmy ich terajších manželov, aby mohlo byť zhodnotené, do akej miery je ich hospodárska situácia ovplyvnená spoločným spolužitím, vzhľadom k spoločnému majetku manželov. Podľa okolností konkrétneho prípadu môže byť výživné zo strany matky uhradené tým, že matka poskytuje maloletému dieťaťu osobnú starostlivosť. Obsah a rozsah osobnej starostlivosti o maloleté dieťa nie je stály. Mení sa predovšetkým s vekom maloletého dieťaťa a so zmenami, ktorými prechádza, napr. zdravotný stav, povahové vlastnosti, sklony a záujmy, spôsob prípravy na budúce povolanie a pod. Rodičia maloletých detí umiestnených v kolektívnom zariadení vykonávajú spravidla osobne len prevažnú časť starostlivosti o dieťa, nie všetky úlohy starostlivosti o dieťa. Pri zisťovaní schopností a možností osoby povinnej plniť výživné, ak ide o osobu, ktorá má bydlisko v cudzine, nestačí, ak sa súdy uspokojujú len so zisťovaním výšky príjmu takejto osoby bez toho, aby jej výsluchom ako účastníka konania prípadne ďalším dokazovaním boli podrobne objasnené tie okolnosti, ktoré dokresľujú potrebné životné náklady tejto osoby (plnenie ďalšej vyživovacej povinnosti, náklady na bývanie, stravovanie, kultúrne potreby a pod., ktoré sú určujúce pre životnú úroveň človeka v prostredí a v spoločenských a hospodárskych pomeroch, v ktorých žije).
10. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd uznal opodstatnenosť argumentácií odvolateľa, na ktorých založil svoje odvolacie dôvody, preto rozsudky okresného súdu v časti výrokov napadnutých odvolaním zrušil, veci vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
11. Úlohou okresného súdu bude opätovne vykonať dokazovanie výsluchom účastníkov konania za účelom zistenia ich osobných, majetkových, zárobkových pomerov, zistenia ďalších vyživovacích povinností rodičov maloletých detí s poukazom na vyššie uvedené konštatovanie odvolacieho súdu a vo veci opätovne rozhodnúť.
12. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)