Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_10C-3-2013.pdf
PDF · 102.58 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/3/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I pred sudkyňou JUDr. Danou Káčerovou v právnej veci žalobcu: K. W., Z. F. Č.. XX, XXX XX Bratislava, zastúpeného: Mgr. Petrom Volochom, advokátom, so sídlom Hollého 745/34, 905 01 Senica proti žalovanému: Dopravný podnik Bratislava, akciová spoločnosť, so sídlom Olejkárska č. 1, 814 52 Bratislava, IČO: 00 492 736, o vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 131,19 € s príslušenstvom takto
rozhodol:
Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a . Súd žalovanému vo vzťahu k žalobcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 18.12.2012 žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 131,19 € spolu s príslušenstvom, titulom vydania bezdôvodného obohatenia na tom skutkovom základe, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava I č. k. 15C 93/2006 - 109 zo dňa 10.6.2008 bol v procesnom postavení žalovaného v prvom rade zaviazaný spolu so spoločnosťou K., M..L..T.. (v procesnom postavení žalovaného v druhom rade) spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému, ktorý bol v procesnom postavení žalobcu sumu 2.800,- Sk spolu s 8% ročným úrokom z omeškania odo dňa 5.7.2006 do zaplatenia. Zároveň bol povinný nahradiť trovy konania. Rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 6Co 250/2008 - 129 zo dňa 12.2.2009 vo vzťahu k žalobcovi, ktorý v konaní vystupoval v procesnom postavení žalovaného v prvom rade, voči spoločnosti K., M..L..T.. (žalovanému v druhom rade) bola žaloba zamietnutá. Žalobca žalovanému dňa 18.4.2009 zaplatil sumu 131,19 €. Následne Generálny prokurátor Slovenskej republiky podal dňa 2.12.2009 proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 6Co 250/2008 zo dňa 12.2.2009 mimoriadne dovolanie pod sp. zn. VI/2Pz 568/09 - 8. Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe mimoriadneho dovolania uznesením sp. zn. 2MCdo 20/2009 zo dňa 30.11.2010 rozsudok Krajského súdu v Bratislave v napadnutej časti zrušil a vec vrátil Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie. Po vrátení Krajskému súdu v Bratislave na konanie, žalovaný (ktorý bol v procesnom postavení žalobcu) na pojednávaní dňa 17.2.2011 žalobu voči žalobcovi (ktorý bol v procesnom postavení žalovaného) zobral v celom rozsahu späť z dôvodu, že žalobca mu už pohľadávku spolu s príslušenstvom zaplatil. Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 3Co 5/11- 185 zo dňa 17.2.2011 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a konanie zastavil. Žalobca má za to, že nastala právna situácia, že nadobudnutím právoplatnosti uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pôvodný rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 15C 93/06 - 109 zo dňa 10.6.2008 nadobudnutú právoplatnosť stratil a plnenie v sume 131,19 €, ktoré poskytol žalovanému na základe uvedeného rozsudku, sa stalo plnením z právneho dôvodu, ktorý následne odpadol, teda bezdôvodným obohatením na strane žalovaného, podľa ustanovenia § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka. 2. Súd vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 10C 3/2013 - 119 dňa 10.11.2014, ktorým žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.
3. Uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 4Co 81/2015-163 zo dňa 30.11.2017 bol rozsudok súdu prvej inštancie zrušený a vec bola súdu prvej inštancie vrátená na ďalšie konanie. Odvolací súd konštatoval, že bolo pre účely rozhodnutia vo veci prioritne potrebné ustáliť, či u žalovaného k vzniku bezdôvodného obohatenia na úkor žalobcu došlo alebo nie a na základe akého právneho titulu, vychádzajúc z dikcie ustanovenia § 451 ods. 2 OZ, t. j., či má ísť o bezdôvodné obohatenie vzniknuté na základe plnenia bez právneho dôvodu alebo na základe právneho dôvodu, ktorý dodatočne odpadol. Krajský súd konštatoval, že v tejto súvislosti sa javí potrebné uzavrieť, či žalobca ako vodič odtiahnutého motorového vozidla tvoriaceho prekážku v cestnej komunikácii mal alebo nemal povinnosť hradiť finančné náklady realizovaného odťahu a či tomu tak bolo i pre prípad odťahu realizovaného na základe rozhodnutia príslušníka mestskej polície. Ak totiž túto povinnosť mal, rozsudok Okresného súdu Bratislava 1 sp. zn. 15C 93/2006 mal len účinky deklaratórne. Odvolací súd uviedol, že v tom prípade žalobcom uplatnený nárok nemôže byť svojím charakterom nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia vzniknutého titulom právneho dôvodu, ktorý dodatočne odpadol, keď právnym dôvodom jeho plnenia bola jeho povinnosť, ktorú Okresný súd Bratislava I v rozhodnutí, vydanom v konaní so sp. zn. 15C 93/2006 len deklaroval. Ak žalobca ako vodič motorového vozidla povinnosť hradiť finančné náklady za odťah realizovaný na základe rozhodnutia príslušníka mestskej polície nemal, plnil žalovanému dňa 18.04.2009 len na základe právoplatného a vykonateľného rozsudku Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 15C 93/2006, ktorý právny dôvod plnenia však v dôsledku zrušujúceho uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.11.200 sp. zn. 2MCdo 20/2009 a zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 17.02.2011 č. k. 3Co 5/2011-185 odpadol. Až pre prípad ustálenia vzniku bezdôvodného obohatenia žalovaného na úkor žalobcu a ustálenia i právneho titulu jeho vzniku bolo možné zaoberať sa dôvodnosťou vznesenej námietky premlčania nároku žalovaným a posudzovaním začiatku a konca plynutia objektívnej premlčacej doby, keď pre prípad plnenia bez právneho dôvodu táto začína plynúť prijatím plnenia a pre prípad plnenia titulom právneho dôvodu, ktorý dodatočne odpadol
- táto plynie od okamihu odpadnutia právneho dôvodu plnenia, ktorým v danom prípade bolo vydanie uznesenia Krajského súdu v Bratislave, ktorým bol právoplatný a vykonateľný rozsudok Okresného súdu Bratislava I, ukladajúci žalobcovi povinnosť náklady za relevantný odťah vozidla žalovanému zaplatiť, zrušený. Odvolací súd konštatoval, že súd prvej inštancie sa v rámci odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nezaoberal vyššie uvedeným právnymi aspektmi veci ohľadom oprávnenosti príslušníka mestskej polície rozhodnúť o odťahu motorového vozidla tvoriaceho prekážku v komunikácii a ohľadom povinnosti vodiča motorového vozidla platiť náklady za odťah, keď len ustálil oprávnenosť žalovaného ako právnickej osoby zriadenej Hlavným mestom SR Bratislava ako správcom komunikácie odťah realizovať. Odvolací súd konštatoval, že s týmto právnym názorom súdu prvej inštancie sa stotožnil z dôvodu, že je plne súladný s vývinom súdnej praxe súdov všetkých stupňov, podľa ktorej žalovaný ako právnická osoba zriadená Hlavným mestom SR Bratislava ako správcom komunikácie, ktorej je aj 100% vlastníkom, k realizácii odťahu oprávnená je. Odvolací súd vo svojom zrušujúcom rozhodnutí vyslovil vo vzťahu k súdu prvej inštancie záväzný právny názor, že na daný prípad nemožno aplikovať ustanovenie § 107 ods. 2 OZ o desaťročnej premlčacej dobe, nakoľko žalovaný plnenie od žalobcu neprijal s vedomím, že sa na jeho úkor bezdôvodne obohacuje. Podľa ustanovenia § 391 ods. 1 CSP odvolací súd vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V rámci nového konania je úlohou súdu prvej inštancie - viazaného vyššie uvedeným právnym názorom odvolacieho súdu v zmysle ustanovenia § 391 ods. 2 CSP vec opätovne prejednať so zameraním sa na všetky vyššie uvedené právne aspekty veci a vyhodnotiť výsledky vykonaného dokazovania každý jednotlivo, avšak podľa ustanovenia § 191 ods. 1 CSP najmä vo vzájomných súvislostiach s prihliadnutím na ustálenú rozhodovaciu prax. 4. Prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky (§ 149 CSP). Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia (§ 150 ods. 1, 2 CSP). Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné (§ 151 ods. 1, 2 CSP). Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších
úkonov súdu. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí (§ 154 CSP). 5. Súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním, oboznámením sa s obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 15C 93/2006, obsahom listinných dôkazov založených v spise, pričom prihliadol na ďalší obsah spisového materiálu. Súd vec prejednal v intenciách právneho názoru odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP). Pri rozhodovaní súd vychádzal z tvrdení uvádzanými žalobcom v žalobe, ktorými odôvodňoval svoj žalobný návrh, z tvrdení žalovaného v jeho vyjadrení k žalobe, a prednesov strán sporu. Žalobca a právny zástupca žalobcu sa na termín pojednávania určený na deň 16.1.2019 nedostavili, svoju neprítomnosť ospravedlnili a žiadali, aby súd vo veci konal a rozhodol na základe obsahu žaloby. Žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť. 6. Súd z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 15C 93/2006, z prednesu právneho zástupcu žalobcu a žalovaného mal preukázané, že žalovaný (v procesnom postavení žalobcu v konaní sp. zn. 15C 93/2006 ) sa domáhal voči žalobcovi (v procesnom postavení žalovaného v prvom rade v konaní sp. zn. 15C 93/2006) zaplatenia sumy 2.800,- Sk spolu s príslušenstvom. Okresný súd Bratislava I rozsudkom č.k. 15C 93/2006-109 zo dňa 10.06.2008 zaviazal žalobcu a spoločnosť K., M..L..T.. (ktorá bola v procesnom postavení žalovaného v druhom rade v konaní sp. zn. 15C 93/2006 ) spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému (žalobcovi v konaní sp. zn. 15C 93/06) žalovanú sumu 2 800,-Sk spolu s príslušenstvom a nahradiť trovy konania. Rozsudok súdu prvej inštancie bol rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 6Co 250/08-129 zo dňa 12.02.2009 zmenený tak, že rozsudok súdu prvej inštancie v časti, ktorou bola uložená povinnosť žalovanej spoločnosti K., M..L..T.. zaplatiť žalovanému (žalobcovi v konaní č. k. 15C 93/2006) žalovanú sumu spolu s príslušenstvom zamietol a vo zvyšku napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. Rozsudok odvolacieho súdu bol unesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2MCdo 20/2009 zo dňa 30.11.2010 zrušený z dôvodu procesnej vady, v zmysle ustanovenia § 237 písmeno f/ O.s.p., nakoľko konanie zaťažené predmetnou vadou nemôže byť považované za správne. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie odvolacieho súdu nezrušil z dôvodov špecifikovaných generálnym prokurátorom Slovenskej republiky v mimoriadnom dovolaní podaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 12.02.2009 č.k. 6Co 250/08-129. 7. Z vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu a z obsahu pripojeného spisu sp. zn. 15C 93/2006 Okresného súdu Bratislava I mal súd preukázané, že po vrátení veci na ďalšie konanie Krajskému súdu v Bratislave žalovaný (v procesnom postavení žalobcu v konaní sp. zn. 15C 93/2006) písomným podaním doručeným súdu na pojednávaní dňa 17.02.2011, návrh v celom rozsahu zabral späť z dôvodu, že žalobca (v procesnom postavení žalovaného v prvom rade v konaní sp. zn. 15C 93/2006) žalovanú sumu zaplatil v roku 2009. Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 3Co 5/11-185 zo dňa 17.02.2011 späťvzatie žaloby pripustil, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti, ktorou bola žalobcovi (žalovanému v prvom rade v konaní sp. zn. 15C 93/2006) uložená povinnosť zaplatiť žalovanému (žalobcovi v konaní sp. zn. 15C 93/2006) sumu 2.800,- Sk s príslušenstvom a nahradiť trovy konania zrušil a konanie v tejto časti zastavil. 8. Z obsahu žaloby, z vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu mal súd preukázané, že žalobca žalovanému zaplatil sumu 131,19 € dňa 18.04.2009. Predmetná suma predstavovala plnenie, na ktoré bol zaviazaný rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 6Co 250/08-129 zo dňa 12.02.2009 v spojitosti s rozsudkom súdu prvej inštancie č. k. 15C 93/2006-109 zo dňa 10.06.2008, keďže žalobca (žalovaný v konaní sp. zn. 15C 93/2006) si svoju povinnosť dobrovoľne nesplnil. 9. Žalobca aj po zrušení rozsudku súdu prvej inštancie zotrval na skutkových tvrdeniach uvádzaných v žalobe. Naďalej má za to, že žalobu súdu doručil počas plynutia subjektívnej premlčacej doby, nakoľko uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky mu bolo doručené dňa 20.12.2010 a žalobu súdu doručil včas - dňa 18.12.2012 počas plynutia subjektívnej premlčacej doby. Žalobca má za to, že plnenie v sume 131,19 €, ktoré uhradil žalovanému dňa 18.04.2009, sa stalo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, teda bezdôvodným obohatením žalovaného v zmysle ustanovenia § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka. 10. Súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol. Hlavné mesto Slovenskej republiky ako správca komunikácie vykonáva činnosť na naplnenie ustanovenia § 40 zákona č. 315/1996 Z. z. platného a účinného v rozhodnom období. Aplikácia tohto ustanovenia patrí do oblasti verejného práva, správca cesty - t.j. Hlavné mesto SR Bratislava, vystupuje ako orgán verejnej moci, ktorý nesie zodpovednosť za jej výkon. Verejnú moc môže vykonávať, podľa ustanovenia § 3 ods. 5 písm. d/ zákona č.135/1961 Zb., obec alebo právnická osoba ním na tento účel založená alebo zriadená. V konaní sp.zn.15C 93/2006 vedenom Okresným súdom Bratislava I odťah motorového vozidla vykonal žalovaný, ako
právnická osoba zriadená správcom komunikácie - Hlavným Mestom SR Bratislava. Žalovaný odťah motorového vozidla vykonal na základe rozhodnutia príslušníka mestskej polície z komunikácie patriacej Hlavnému Mestu SR Bratislava z dôvodu, že vozidlo, ktorého vodičom bol žalobca, tvorilo prekážku na pozemnej komunikácií. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 3Cdo 70/2003 zo dňa 26.02.2004, podľa ktorého odstrániť vozidlo z miestnej komunikácie je oprávnená vykonať buď len obec sama - správca komunikácie alebo právnická osoba ňou na tento založená alebo zriadená - teda žalovaný, ktorému žalobca poskytol peňažné plnenie vydania ktorého sa domáha. Žalovaný bol oprávneným subjektom na vykonanie odťahu motorového vozidla, ktorého vodičom v rozhodnom období bol žalobca a ktorý porušil svoju povinnosť vodiča nevytvoriť na cestnej komunikácií prekážku s motorovým vozidlom Z., S.: Z., v dôsledku čoho porušil ustanovenia § 3 a § 22 zákona č. 315/1996 Z. z. tým, že motorové vozidlo zaparkoval na mieste, kde bol zákaz zastavenia, pričom vozidlo bolo zaparkované v protismere. Žalobcovi vznikla povinnosť žalovanému cenu odťahu zaplatiť a keďže si svoju povinnosť dobrovoľne nesplnil, na jej splnenie bol zaviazaný v konaní sp. zn.15C 93/2006. Súd nárok žalobcu uplatnený voči žalovanému teda nevyhodnotil ako plnenie bez právneho dôvodu, práve naopak, žalobca túto povinnosť mal a dobrovoľne si svoju povinnosť voči žalovanému nesplnil. Žalobca žalovanému poskytol plnenie až po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku v konaní sp.zn. 15C 96/2006, ktorý mal len deklaratórny charakter vo vzťahu k stranám sporu. 11. Súd v tomto kontexte poukazuje na právnu úpravu platnú v rozhodnom období a to konkrétne na ustanovenie § 3 písm. f) Zákona č. 564/1991 Zb. o obecnej polícií, podľa ktorého obecná polícia ukladá a vyberá v blokovom konaní pokuty za priestupky ustanovené osobitným predpisom 4) a tiež za priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky 5) spáchané neuposlúchnutím zákazu, ktorý vyplýva z úpravy cestnej premávky vykonanej dopravnými značkami alebo dopravnými zariadeniami, 6) objasňuje priestupky, ak tak ustanovuje osobitný zákon. Súd taktiež poukazuje na čl. 2 Rozhodnutie primátora č. 11/2004 (platného v rozhodnom období ku dňu 24.4.2006, kedy bolo rozhodnuté o odstránení vozidla z cestnej komunikácie) z obsahu ktorého vyplýva, že príslušníci mestskej polície budú rozhodovať o odstraňovaní vozidiel na pozemných komunikáciách na území Hlavného mesta SR Bratislavy, ktorých správcom je hlavné mesto a ktorými sú prejazdné úseky ciest I. až III. triedy a ich súčasti, miestne komunikácie I. a II. triedy a ich súčasti. Z čl. 3 vyššie cit. rozhodnutia primátora č. 11/2004 vyplýva, že odstránenie vozidla podľa ustanovenia § 40 ods. 1 a ods. 4 písm. a), b) zákona č. 315/1996 Z.z., na základe rozhodnutia príslušníka mestskej polície, zabezpečí Hlavné mesto SR ako správca komunikácie prostredníctvom zmluvných partnerov. Z výpisu z Obchodného registra vedeného Okresným súdom Bratislava I v rozhodnom období vyplýva, že predmetom činnosti žalobcu je odťahovacia služba. Zriaďovateľom žalovaného je Hlavné mesto SR Bratislava. Súd taktiež uvádza, že podľa ustanovenia § 3d/ ods.3 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon platný a účinný ku dňu 24.4.2006, kedy bolo rozhodnuté o odstránení vozidla z cestnej komunikácie) miestne komunikácie sú vo vlastníctve obcí. Podľa ods. 5) písm. d) cit. zákonného ustanovenia správu pozemných komunikácií vykonávajú: ak ide o prejazdné úseky ciest vo vlastníctve obce, o miestne komunikácie a účelové komunikácie vo vlastníctve obce - obce, prípadne právnické osoby nimi na tento účel založené alebo zriadené. Podľa ods. 6) cit. zákonného ustanovenia vlastníci a správcovia pozemných komunikácií sú povinní pozemné komunikácie udržiavať v stave zodpovedajúcom účelu, na ktorý sú určené. Podľa ustanovenia § 3 ods.1 zákona č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách platného a účinného v rozhodnom období( ku dňu 24.4.2006, kedy bolo rozhodnuté o odstránení vozidla z cestnej komunikácie) účastník cestnej premávky je povinný dodržiavať pravidlá cestnej premávky ustanovené v tomto zákone a vo všeobecne záväznom právnom predpise vydanom na jeho vykonanie (§ 130 ods. 2). Podľa ustanovenia § 3 ods. 2, písmeno a/, b/ účastník cestnej premávky je ďalej povinný správať sa disciplinovane a ohľaduplne, aby neohrozil bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky; pritom je povinný prispôsobiť svoje správanie najmä stavebnému a dopravno-technickému stavu cesty, 3) situácii v cestnej premávke a svojim schopnostiam; dbať na dopravné značky a dopravné zariadenia. Podľa ustanovenia § 40 ods. 1 cit. zákona, kto spôsobil prekážku cestnej premávky, je povinný ju bezodkladne odstrániť. Ak to neurobí, odstráni ju na jeho náklady správca cesty. Podľa ustanovenia § 2 písm. b) Zákona č. 315/1996 Z.z. sa cestnou premávkou rozumie užívanie pozemných komunikácií účastníkmi cestnej premávky. Podľa ustanovenia § 2 písm. ao) je účastníkom cestnej premávky osoba, ktorá sa zúčastňuje na cestnej premávke, najmä vodič, spolujazdec, chodec, osoba pribratá na zaistenie bezpečnosti cestnej premávky alebo na zaistenie niektorých jazdných úkonov. Podľa ustanovenia § 420 ods. 1 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Zo znaleckého posudku č. X/XXXX vypracovaného Ekonomickou univerzitou v Bratislave, Inštitútom ekonomického znalectva a expertíz pri Centre ďalšieho vzdelávania mal súd preukázané, že náklady na
odťah jedného vozidla v roku 2006 činili celkom čiastku 2.800,- Sk. Žalobca porušil právnu povinnosť uloženú mu citovaným zákonom č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách. 12. Podľa ustanovenia § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka /ďalej OZ/ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až § 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa ustanovenia § 100 ods. 2 OZ premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka. Podľa ustanovenia § 107 ods. 1 OZ právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Podľa ustanovenia § 107 ods. 2 OZ najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Podľa ustanovenia § 451 ods. 1 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Podľa ustanovenia § 451 ods. 2 OZ bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. 13. Súd dôkazy hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak (§ 191 ods.1,2 CSP). Súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. Skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona (§ 215 ods.1,2 CSP). Súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu (§ 216 ods. 1 CSP). Pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté (§ 217 ods. 1 CSP). 14. Súd konštatuje, že žalovaný sa na úkor žalobcu bezdôvodne neobohatil, keď dňa 18.4.2009 mu žalobca poskytol peňažné plnenie, vydania ktorého sa v konaní žalobou domáha. Peňažné plnenie ktoré žalovaný od žalobcu prijal nie je možné definovať ako bezdôvodné obohatenie vzniknuté na základe plnenia bez právneho dôvodu. Žalobca ako vodič motorového vozidla v dôsledku porušenia právnej povinnosti bol povinný žalovanému zaplatiť cenu odťahu vozidla, ktorým vytvoril prekážku na pozemnej komunikácií a ktoré bolo žalovaným - subjektom oprávneným odťah vykonať odstránené z cestnej komunikácie a ktorému v súvislosti s realizáciou odťahu vnikli náklady v konaní sp. zn. 15C 93/06 preukázané. Ak by žalobca si dobrovoľne svoju povinnosť splnil ešte pred podaním žaloby, tak by nebol povinný okrem ceny odťahu zaplatiť žalovanému aj trovy konania, na zaplatenie ktorých bol v konaní sp. zn. 15C 93/2006 zaviazaný, keďže žalovaný si v konaní sp. zn. 15C 93/2006 nárok uplatnil dôvodne. Súd žalobu na základe vykonaného dokazovania zamietol z dôvodu, že žalovaný sa dovolal premlčania uplatneného nároku žalobcom. Žalobca si nárok voči žalovanému v zmysle ustanovenia § 451 ods. 2 OZ uplatnil po uplynutí tak subjektívnej ako aj objektívnej premlčacej lehoty. Žalobca včasnosť podania žaloby odvodzoval od dátumu doručenia uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky - to je odo dňa 20.12.2010, ktorým bol zrušený rozsudok odvolacieho súdu. No však na základe vykonaného dokazovania - doručením rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa žalobca nemohol dozvedieť, že žalovanému poskytol dňa 18.04.2009 plnenie v žalovanej sume z právneho dôvodu, ktorý dodatočne odpadol z dôvodu, že bol zrušený rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa č. k. 15C 93/2006-109 zo dňa 10.6.2008 v časti, ktorou bol žalobca zaviazaný poskytnúť žalovanému plnenie. Žalobcovi táto povinnosť vznikla porušením jeho povinnosti ako vodiča vozidla, ktoré bolo žalovaným odstránené z cestnej komunikácie a rozsudok, ktorým bol zaviazaný na peňažné plnenie a v zmysle ktorého aj žalovanému peňažné plnenie poskytol mal len deklaratórny charakter z dôvodu, že žalovanému nárok na zaplatenie ceny odťahu vznikol zo zákona. Žalobca zaplatil žalovanému sumu vydania ktorej sa domáha dňa 18.04.2009 - týmto dňom začala plynúť subjektívna ako aj objektívna trojročná premlčacia doba. Subjektívna premlčacia doba uplynula žalobcovi dňa 18.4.2011, objektívna premlčacia doba uplynula dňa 18.04.2012 a žaloba bola súdu doručená až dňa 18.12.2012. 15. Podľa ustanovenia § 218 ods. 1 CSP obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku. Vo výroku súd rozhodne tiež o nároku na náhradu trov konania, ak sa o ňom nerozhoduje samostatne. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 16. Súd žalovanému vo vzťahu k žalobcovi nepriznal nárok na náhradu trov konania z dôvodu, že žalovanému trovy konania v súvislosti s prejednávanou vecou nevznikli.