Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-14Pc/2/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Soňou Glezgo v právnej veci navrhovateľky: V. R., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom D. XX, K., zast.: JUDr. Monika Meňhertová, advokátka o sídlom Floriánska 16, Košice a T. R., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom D. XX, K., zast.: JUDr. Peter Zoľák, advokát so sídlom Štúrova 27, Košice, v konaní o návrhu na manželské výživné takto

rozhodol:

Návrh z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Písomným podaním, doručeným súdu dňa 31.10.2017 sa navrhovateľka domáhala nariadenia neodkladného opatrenia a zároveň rozhodnutia vo veci samej, ktorým súd uloží povinnému, jej manželovi, povinnosť prispievať na jej výživu sumou 200 € mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.

2. Uznesením sp.zn. 19Pc/96/2017 zo dňa 10.11.2017 súd vylúčil návrh vo veci samej na samostatné konanie a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

3. V návrhu uviedla, že s povinným uzavreli manželstvo dňa XX.X.XXXX asi po 23- mesačnej predmanželskej známosti. U navrhovateľky ide o druhé manželstvo. Už aj pred sobášom žili spolu v spoločnej domácnosti v byte, ktorý je vo výlučnom vlastníctve povinného, avšak pri jeho kúpe mu ona prispela sumou cca 40 %. Z jej predošlého manželstva má aj staršiu dcéru V. B., ktorá je už dospelá. V začiatkoch spolužitia bolo ich manželstvo relatívne harmonické len s bežnými manželskými problémami. V roku XXXX nastúpila do zamestnania, v tom čase povinný dostal v zamestnaní vyššiu vedúcu pozíciu. W. sa začal meniť k horšiemu, je veľmi výbušný človek a absolútne nevie ovládať negatívne emócie. D. im vykrikovať, že ich všetkých živí, že ho musia počúvať a že on bude rozkazovať. M. vulgárne nadával aj jej dcére z prvého manželstva, ktorá situáciu neuniesla a odišla bývať za priateľom do N.. Situácia v rodine sa zhoršila v septembri 2016, kedy sa rozhodla povinnému odporovať. Odvtedy sú konflikty a hádky čoraz častejšími, niekoľkokrát ju aj fyzicky napadol. V marci XXXX ju vyhodil z bytu, avšak neskôr sa vrátila späť. L. správanie povinného sa prejavuje aj pri spoločnom hospodárení. V marci XXXX jej zrušil prístup k účtu a peniaze si musela požičiavať. Následne si založila vlastný účet a od septembra XXXX prestali spoločne hospodáriť. V návrhu ďalej uviedla, že povinný hradí zo svojho príjmu náklady spojené s bývaním, na dcéru podľa jej tvrdenia neprispieva. M. na jeho agresívne správanie, a preto, že povinný ju finančne vydiera a diskriminuje, sa chce odsťahovať zo spoločnej domácnosti a intenzívne si hľadá iné bývanie. V. v návrhu uviedla svoje mesačné výdavky a výdavky spojené so starostlivosťou o maloleté dieťa. L., že je zamestnaná v spoločnosti P. C. s.r.o a jej príjem je cca 560 € mesačne. Povinný je zamestnaný v spoločnosti L. s príjmom cca 1.200-1.300 € v čistom. Jej príjem nepostačuje na uspokojenie jej základných životných potrieb. Maloletá P. je žiačkou 7. ročníka ZŠ na R. ulici v K.. Povinný platí maloletej len tréningy plávania vo výške 40 € mesačne, stravu v školskej jedálni vo výške cca 24 € mesačne a poistenie. Všetky ostatné výdavky uhrádza navrhovateľka zo svojho príjmu. Povinný

jej finančne neprispieva na výživu, napriek tomu, že mu to jeho príjem umožňuje a zároveň sa sama stará o maloleté dieťa. Povinný od septembra 2017 neprispel na jej náklady žiadnou sumou a na výživu maloletej P. prispieva len minimálne, preto všetky náklady uhrádza ona vo väčšom rozsahu zo svojho príjmu. Z uvedeného dôvodu žiada priznať výživné vo výške 200€ mesačne od podania návrhu.

4. Povinný - manžel sa k návrhu písomne vyjadril dňa 26.2.2018. Uviedol, že navrhovateľka síce podrobne popisuje zlé vzťahy v manželstve, jeho zlé vlastnosti a celkovo zlú situáciu, avšak popisuje to jednostranne, účelovo a zveličene, vo svoj prospech. Návrh na určenie manželského výživného svojím obsahom pripomína skôr návrh na rozvod. Navrhovateľka len chronologicky opisuje zoznámenie sa manželov, vzťahy v manželstve a popisuje majetkové pomery a spôsob nadobudnutia majetku pred uzavretím manželstva. Podrobne a emotívne opisuje prvky povahy povinného, jeho rozkazovačnosť a nevhodné správanie voči deťom aj voči manželke. Vôbec však nespomína, že dôvodom ich hádok boli predovšetkým rozdielne predstavy o trávení voľného času, pričom povinný ho chcel tráviť spoločne s rodinou, napríklad športom a navrhovateľka uprednostňovala posedenie s priateľmi pri alkohole v puboch a baroch, a to aj na úkor starostlivosti o maloletú dcéru. Zároveň neuviedla skutočnosť, že to bola práve ona, ktorá sa pri konfliktoch správala vždy emotívnejšie, neovládala sa nakričala pri otvorenom okne, alebo na balkóne tak, aby to počuli susedia. Negoval svoju agresivitu a ohľadom údajných fyzických napadnutí odkázal na obsah návrhu na rozvod, ktorý podal dňa X.X.XXXX a je na tunajšom súde vedený pod sp.zn. XXP/XX/XXXX, v ktorom tieto skutočnosti podrobne vysvetlil. Je toho názoru, že manželstvo je trvalo a vážne rozvrátené, vzťahy sú veľmi zlé, čo uznala aj navrhovateľka, keď výslovne uviedla, že nemá záujem o ďalšie trvanie ich vzťahu. Považuje za pozoruhodné, že sama nepodala návrh na rozvod, a to napriek tejto veľmi zlej situácii v ktorej sa, ako sama tvrdí ocitla, a ktorá si podľa nej vyžaduje nevyhnutne upraviť práva a povinnosti k spoločnej maloletej dcére súdom, ale aj úpravu manželského výživného. Ani pri jeho opakovaných dotazoch s ním nekomunikuje, nijako sa nevyjadrila, či sa chce rozviesť, alebo nie. Podľa názoru povinného účelom inštitútu manželského výživného je upraviť pomery medzi manželmi v situácii, keď manželstvo má ešte budúcnosť a životná úroveň manželovi z rôznych dôvodov je výrazne odlišná, napríklad kvôli výrazne odlišným príjmom a zároveň, ak jeden z manželov neplní svoju vyživovaciu povinnosť voči druhému, teda v situácii, keď manželia žijú, alebo chcú žiť spolu, ale z rôznych dôvodov životná úroveň nie je rovnaká a nevedia sa dohodnúť o jej vyrovnanie. Nie je teda správne a korektné, keď navrhovateľka poukazuje iba na svoje výdavky a na to, že povinný neprispieva na spoločnú domácnosť, pričom však ona na spoločnú domácnosť neprispieva už ani starostlivosťou a práve ona opustila spoločnú domácnosť a bezdôvodne zvýšila svoje životné náklady, domáha sa manželského výživného, avšak neplánuje sa rozviesť. Jej postoj sa preto javí ako účelový a motivovaný najmä snahou získať pre seba finančné výhody vyplývajúce z manželstva, najmä manželské výživné, pritom si ale zachovať voľnosť vyplývajúcu zo samostatného bývania a možnosť venovať sa častým posedením s priateľmi v puboch a baroch, ktoré boli aj jednou z hlavných príčin rozvratu manželstva účastníkov. Preto povinný za takýchto podmienok nehodlá ďalej zotrvávať v nefunkčnom manželstve. Navrhovateľka aj po opustení spoločnej domácnosti naďalej pokračuje v správaní, ktoré bolo často zdrojom konfliktov už v minulosti, keď robí povinnému rôzne schválnosti a má rôzne iné požiadavky, pričom napätie medzi ňou a povinným prenáša aj na maloletú dcéru, ktorú využíva ako prostriedok psychického nátlaku na povinného, keď jej odopiera styk s ním, prípadne organizuje jej čas tak, aby sa nemohla stretnúť so svojím otcom pod rôznymi nepodstatnými zámienkami, napríklad v deň narodenín sa musela ísť dať dcéra ostrihať a len kvôli tomu nemala čas prísť za ním ani na chvíľu, či bola návšteve u kamarátky v susedstve otcovho bytu a nemohla za ním prísť, lebo sa hrala na počítači. Zároveň navrhovateľka chodí do bytu pod zámienkou hľadať si svoje veci práve vtedy, keď má povinný program s dcérou, ktorým konaním vytvára a naďalej prehlbuje napätú atmosféru medzi nimi. Navrhovateľka sa zo spoločnej domácnosti odsťahovala takým spôsobom, že počas vianočných sviatkov bez bližšieho vysvetlenia odišla večer, dňa X.X.XXXX s tým, že v ten večer nebude spať doma, čo urobila už aj v minulosti, teda o zásadných veciach s povinným nekomunikovala ani len minimálne a tak, aby mu pritom dala najavo, že mu nie je povinná nič vysvetľovať, pričom zdôrazňuje hlavne svoje práva a jeho povinnosti. K požadovanej výške manželského výživného uviedol, že je neprimeraná, nezohľadňuje reálne zhodnotenie príjmov a výdavkov navrhovateľky, keďže táto svoje výdavky v návrhu značne nadhodnotila. Ako zjavne prehnaná sa javí najmä položka strava, oblečenie, drogéria a kozmetika pre navrhovateľku a na dcéru P. vo výške 450 € mesačne, okrem iného aj preto, že maloletá dcéra sa stravuje školskej jedálni a v čase podania návrhu jej túto stravu platil povinný, ďalej uvádza že do mesačných výdavkov nezahrnula svoje výdavky na ošatenie lieky a podobne, hoci v položke citovanej vyššie uvádza aj oblečenie. V rozpise mesačných výdavkov na maloletú dcéru uvádza navrhovateľka, strava stojí mesačne cca 200 €, čo je značne prehnaná suma, pritom stravu

pre dcéru uvádza navrhovateľka aj medzi svojimi výdavkami, podobne aj ošatenie a obuv. Navyše od odsťahovania navrhovateľky s dcérou jej povinný dobrovoľne prispieva na výživu maloletej dcéry sumou 150 € mesačne. Povinný je zamestnaný ako majster aX., s čistým mesačným príjmom cca 1400 €. Mesačné výdavky povinného predstavujú strava 200 €, oblečenie a hygiena 100 €, náklady na bývanie 250 €, splátka hypotéky na byt 280 €, mobil 35 €, životné poistenie 30 €, poistenie dcéry 12 €, poistenie auta 35 €, doprava do zamestnania 50 €, údržba auta 50 €, tréningy pre dcéru 40 €, do januára 2018 strava dcéry v škole 20 €. Oblečenie a dary pre dcéru podľa potreby, výdavky na dovolenky a prázdniny s dcérou. Povinný je schopný prispievať na výživu maloletej dcéry sumou 150 € mesačne a takouto so mnou prispieva dobrovoľne od januára 2018. Zdôraznil ustanovenia § 75 zákona o rodine, je presvedčený že požadované výživné nezohľadňuje skutočné odôvodnené potreby navrhovateľky, ktorej finančná situácia nie je taká nepriaznivá, ako ju prezentuje a k zhoršeniu svojej situácie výrazne prispela sama, keď sa bez vážnych dôvodov odsťahovala zo spoločného bytu a prenajala si s dcérou iný byt, avšak hlavne s ohľadom na to, že ide už o nefunkčné manželstvo čo vyplýva aj z tvrdení navrhovateľky, aj s ohľadom na jej účelový postup a jej neochotu ku komunikácii a dohode úpravy pomerov s povinným, keď práve povinný podal návrh na rozvod s úmyslom definitívne vyriešiť súčasný neudržateľný stav, pričom dobrovoľne prispieva na výživu dcéry, o ktorú má záujem sa starať, a preto navrhol a jej zverenie do striedavej starostlivosti rodičov, by bolo priznanie manželského výživného rozpore s dobrými mravmi.

5. Súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutočný stav:

6. Na pojednávaní dňa 13.3.2018 právna zástupkyňa navrhovateľky v celom rozsahu zotrvala na návrhu. Poukázala na skutočnosť, že v čase podávania návrhu navrhovateľka nemala vedomosť o rozsahu príjmu povinného. Po oboznámení sa s obsahom spisu, vzhľadom k tomu, že obsahuje lustráciu zo Sociálnej poisťovne zistila, že povinný má 3,5 násobne väčší príjem ako má ona, čo spôsobuje rozdiely v životnej úrovni oboch manželov. Navrhovateľkin príjem je 560€ až 600 € v čistom mesačne. Povinný navrhovateľku dlhodobo nútil, aby celý svoj príjem posielala na jeho účet, snažil sa vytvoriť istú formu ekonomickej závislosti a vydieral ju, pretože nemala prístup k finančným prostriedkom na tomto účte, zablokoval jej kartu, ponechal jej denný limit 10 €. Všetky náklady na domácnosť následne musela znášať ona a hradiť zo svojho príjmu, preto sa aj v decembri, konkrétne XX.XX.XXXX odsťahovala zo spoločnej domácnosti, pričom právna zástupkyňa opakovane zdôraznila, že účelom tohto odsťahovania sa a zámerom manželky nebolo ukončiť manželstvo rozvodom, ale istá snaha ovplyvniť správanie manžela tak, aby pochopil, že jeho správanie bolo nevhodné, aby prípadne zmenil svoj postoj a svoje názory na finančné hospodárenie. Navrhovateľka zatiaľ stále nie je rozhodnutá a presvedčená o tom, že by chcela rozvod manželstva. Od podania návrhu sa situácia na jej strane zmenila v tom smere, že si musela prenajať byt, za ktorý platí 400 € mesačne, čo je suma nájmu spolu s energiami. Zároveň musela v decembri zložiť mesačnú kauciu, zábezpeku, ktorá jej následne v prípade ukončenia nájmu bude vrátená, to znamená v decembri zaplatila 800 €. V predchádzajúcom období povinný neprispieval na spoločnú domácnosť, ani na maloletú, až od januára zaplatil výživné vo výške 150 € v januári a vo februári 2018. Zároveň počas spolužitia zabezpečovala starostlivosť o domácnosť navrhovateľka. Opakovane zdôraznila, že má byť zachovaná rovnaká životná úroveň manželov a v danom prípade tomu tak nie je.

7. Právny zástupca povinného zotrval na svojom písomnom vyjadrení, teda navrhol návrh zamietnuť z dôvodu rozporu s dobrými mravmi. Poukázal na tú skutočnosť, že vyjadrenia navrhovateľky v návrhu boli jednoznačne v tom smere, že nemá záujem na ďalšom zotrvaní a fungovaní manželstva, preto ide o rozpor v tvrdeniach oproti tomu, čo predniesla jej právna zástupkyňa v svojom prednese. Ide preto len o účelové tvrdenia. Zdôraznil, že navrhovaná výška výživného nezohľadňuje skutočné potreby navrhovateľky, je značne nadhodnotená. Pokiaľ ide o manželstvo, toto manželstvo je nefunkčné, túto skutočnosť bez nejakých pochybností potvrdzuje aj návrh sám, kde navrhovateľka podrobne a rozsiahle opísala nefungujúce manželstvo. Podanie návrhu povinný z týchto dôvodov, ako aj z podrobne rozpísaných dôvodov v svojom písomnom vyjadrení považuje za účelovú snahu navrhovateľky zabezpečiť si finančné výhody za zachovania stavu aký je. Z uvedeného dôvodu povinný podal návrh na rozvod.

8. Navrhovateľka v účastníckej výpovedi uviedla, že hlavným dôvodom podania návrhu je skutočnosť, že povinný jej v auguste 2017 zablokoval účet. Už v marci 2017 jej zablokoval prístup na internet banking, ktorým mohla disponovať s jeho účtom, na ktorý posielala celú svoju výplatu, hospodárili spoločne,

z tohto spoločného účtu sa platili všetky výdavky, ktoré boli potrebné na zabezpečenie fungovania domácnosti. Po zablokovaní internet bankingu mu začala na jeho účet posielať len 400 €, zvyšok si nechala na svojom účte, ktorý si zriadila a z tohto účtu následne platila výdavky, ktoré boli nevyhnutné, to znamená platila si poistky, telefón, ale robila aj nákupy pre domácnosť. Nákupy pre domácnosť robila tak ona, ako aj povinný, ale ona častejšie, a preto jej čochvíľa neostali peniaze. Od septembra 2017 už peniaze zo svojej výplaty na jeho účet neposielala, posielala ich výlučne na svoj účet. Povinný jej vlastne nikdy nevysvetlil, prečo jej zablokoval prístup k účtu, avšak pri rôznych hádkach jej opakovane vykričal, že všetko platí on, všetky dovolenky, všetky náklady, a preto od nej očakáva, že sa bude podieľať na výdavkoch na domácnosť aj ona. V rámci hádok jej opakovane vytýkal, že ona zarába almužnu a on platí všetko, a preto od nej chcel, aby prispela aj na dovolenku. Povinný jej zakázal používať auto, ktoré patrí do BSM, pretože neprispela na zaplatenie poistky, pričom poistka sa platila vo februári 2017, kedy ešte celá výplata išla na jeho účet, takže s týmto tvrdením nesúhlasí. Opakovane jej vykrikoval, že ona odmieta prispievať na dcéru a na domácnosť, aj jej matke hovoril, že odmieta prispievať na dcéru, pričom ona nakupovala a zároveň zabezpečovala starostlivosť varením, a to pre celú rodinu. Myslí si, že povinný až do septembra 2017 vôbec nevedel koľko peňazí je potrebných na prispievanie a starostlivosť o domácnosť. Následne sa opravila, že do septembra 2017 nakupovali spoločne, ona chodila na nákupy každý deň a ona sama výlučne nakupovala drogériu a hygienické potreby, čiže povinný nevedel o tom, koľko treba finančných prostriedkov na tieto účely. Z uvedených skutočností je presvedčená, že povinný nebral do úvahy jej prispievanie na starostlivosť o domácnosť vo forme osobnej starostlivosti, to znamená zabezpečovanie nákupov, varenie a ostatná starostlivosť o domácnosť, preto aj tento návrh podala. Mala pocit, že povinný stále od nej chcel, aby prispievala na spoločnú domácnosť. Potvrdila, že povinný sa rovnako staral o domácnosť, nakupoval aj varil. Varil keď mal voľno, ona takmer každý deň. Nevedela vyjadriť, kto nakupoval viac, od septembra 2017 väčšie nákupy zabezpečoval povinný vzhľadom k tomu, že bola bez auta, ale aj bežné nákupy, objemovo väčšie nákupy zabezpečoval on, ale finančne väčšie nákupy spravidla zrejme ona, keďže nakupovala takmer každý deň a niekedy aj mäso a iné výrobky, ktoré sú drahšie. Rozdiel vidí v tom, že na jej účte jej po zaplatení potrebného neostali žiadne peniaze, ale jemu aj po zaplatení potrebných výdavkov do spoločnej domácnosti stále ostali peniaze. Od marca 2017 vedela len približne, aký má povinný príjem. Povinný od nej chcel, aby poslala ešte príspevok na hypotéku a že sa nestará o maloletú. Zdôraznila, že nemala záujem o rozvod manželstva, ale len chcela, aby sa nejakým spôsobom upravili vzťahy medzi manželmi, dúfala, že ak odíde aj s dcérou, manžel ju bude prosiť aby sa vrátila a zmení svoj prístup ohľadom hospodárenia. Povinný na ňu často kričal, v dôsledku čoho nie je v psychickej pohode, musela začať brať lieky na tlak, niekedy aj z práce musí odísť na injekciu. O celej situácii v manželstve hovorila so spoločnými priateľmi, s manželovou sestrou a so svojimi rodičmi, s povinným nie. Zo spoločnej domácnosti sa odsťahovala 6.1.2018, aj keď byt už mala zabezpečený od decembra, povinný jej žiadnym spôsobom nebránil ani jej nehovoril, aby ostala. Prekáža jej, že aj keď prispievala na spoločnú domácnosť, neostávali jej už žiadne peniaze a povinný aj tak ešte chcel, aby prispievala aj na dcéru, aj na nájom a podobne. Pokiaľ ide o výdavky, zotrváva na písomnom vyjadrení, tak ako bolo súdu doručené. Od podania návrhu sa situácia zmenila, má vyššie výdavky spojené v podnájmom a nie vždy sú rovnaké výdavky na stravu v školskej jedálni, pretože niekedy dcéru odhlasuje a stravuje sa doma. Rovnako na základnú umeleckú školu už nebude chodiť, pretože tam boli zdvihnuté výdavky až na 35 € mesačne. Od novembra 2017 platí ešte splátky do spoločnosti Cetelem v mesačnej výške 10,60 €, za účelom kúpy televízora čerpala úver. Poukázala ešte na v návrhu neuvedený výdavok, v podnájme si musí platiť internet, pričom ako zamestnanec P. má v spoločnom byte internet zadarmo. Na túto skutočnosť povinného upozornila a on jej preplatil túto sumu zatiaľ iba raz. Navrhovateľka žiadnym spôsobom nepreukázala tvrdené výdavky ani svoje majetkové pomery, preto navrhla za účelom preukázania jej výdavkov pojednávanie odročiť.

9. Na pojednávaní dňa 15.1.2019 právna zástupkyňa navrhovateľky uviedla, že naďalej na podanom návrhu trvá. Medzičasom došlo k rozvodu manželstva, rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa XX.X.XXXX, z uvedeného dôvodu žiadala priznať výživné vo výške 200 € za obdobie od 1.11.2017 do 24.5.2018. Poukázala na predložené listinné dôkazy, ktorými deklarovala dňa 26.3.2018, 27.4.2018 a 10.1.2019 aktuálne majetkové pomery a výdavky navrhovateľky.

10. Právny zástupca povinného rovnako zotrval na všetkých doterajších vyjadreniach. Návrh považuje od počiatku za neopodstatnený s odkazom na § 71 ods. 1 zákona o rodine, v zmysle ktorého manželia majú mať v zásade rovnakú životnú úroveň, nie úplne rovnakú. Zdôraznil, že životná úroveň navrhovateľky v čase do odsťahovania sa zo spoločnej domácnosti bola rovnaká ako životná úroveň povinného, následne po odsťahovaní sa zo spoločnej domácnosti výlučne z dôvodov na strane

navrhovateľky, táto jej životná úroveň klesla, ale určite nie v tak zásadnej miere, aby to vyžadovala priznanie manželského výživného. Poukázal na správanie sa navrhovateľky v rozhodnom období, kedy odišla zo spoločnej domácnosti bez toho, aby nejakým spôsobom urobila kroky pre záchranu manželstva. Začala deklarovať, že sa nechce rozviesť v čase, keď bolo zrejmé, že podanie tohto návrhu je v rozpore s dobrými mravmi, napriek tomu neurobila žiadne kroky pre záchranu manželstva. Z uvedeného dôvodu, s ohľadom na rozpor s dobrými mravmi navrhuje návrhu zamietnuť.

11. Navrhovateľka pri pokuse súdu usmerniť účastníkov konania k uzavretiu zmieru uviedla, že by sa uspokojila aj so sumou 100€ mesačne. Povinný odmietol platenie manželského výživného ako takého, s poukazom na správanie sa navrhovateľky v priebehu všetkých súdnych konaní, ktoré považuje za účelové.

12. V účastníckej výpovedi povinný uviedol, že návrh považuje za účelový a bezdôvodný. V lete 2017 manželia absolvovali spoločnú dovolenku, pred touto dovolenkou absolvovali spolu niekoľko rodinných výletov, boli v C., absolvovali rôzne návštevy. Po absolvovaní tejto letnej dovolenky niekoľkokrát navštívili navrhovateľkinu rodinu v M.. V tom čase neboli žiadne nezhody, bolo všetko v poriadku do tohto obdobia hospodárili spoločne manželka nemala žiadne obmedzenia týkajúce sa financií ani platobnej karty, používala motorové vozidlo, on chodil do práce na bicykli. Do tej doby bolo všetko v poriadku. Až od septembra, keď obmedzil manželke možnosť čerpania finančných prostriedkov z účtu kartou na 10 € denne začal problém, ktorý nebol žiadny problém a v októbri už zrazu podala návrh na manželské výživné. Je presvedčený, že za dva mesiace nemohla manželka posúdiť, že nemá rovnakú životnú úroveň, je to príliš krátka nepostačujúca doba. Zdôrazňuje že platil nájom, platil inkaso, nákupy, robil veľké nákupy platil hypotéku za byt, poistku za auto, aj všetky potrebné výdavky na dcéru a ostatné výdavky rodiny. Keď od manželky žiadal, aby prispela na nájomné ju to nezaujímalo, s odôvodnením že ona robí nákupy každý deň. Poukázal na to, že listinné dôkazy ktoré predložila navrhovateľka sú len čiastočné screenshoty z účtov, nejde originály účtov nejde o celý stav na účte, kde by bolo vidieť všetky pohyby. On nemá prístup k manželkinmu účtu, čiže on nevie koľko peňazí mala na účte. Nie je z predložených listín zrejmé, aký ostatok bol na účte. Nesúhlasí ani s jej výdavkami na nákupy, na ktoré sa odvolávala, s týmto nesúhlasí, pretože keď by aj denne kupovala potraviny, tak sú to finančné nenáročné čiastky, pretože síce môže kupovať pečivo, šunku apod. ale nekupuje to na kilá. Keď si spočítal výdavky, ktoré uvádza manželka vychádzalo by to tak, že traja majú vyššie výdavky, ako keď žili štyria, keď s nimi spoločnej domácnosti žila ešte manželkina dcéra. Z uvedeného dôvodu považuje návrh na určenie manželského výživného za scestný, pretože zdôraznil, že manželka má dispozícii auto, absolvuje dovolenky zimnú, jarnú, letnú, lyžovačky a všetko to platil on. V období od októbra 2018 manželka neprispievala ani na nájomné ani na inkaso ani na hypotéku, manželka manželovi do spoločného rozpočtu ničím neprispievala, chodila každý večer okolo 7. na nákupy. Robila iba bežné nákupy. Bežné nákupy a hlavne veľké nákupy robil aj manžel, ostatné položky potrebné pre fungovanie rodiny manželka odmietla. V období od novembra do decembra ešte manželia bývali v spoločnej domácnosti, nehospodárili spoločne v tom čase, manželka mala vlastný aj má vlastný účet manžel má takisto vlastný účet, manželka neprispela ničím len bežnými nákupmi pričom v zdôraznil, že nešlo o nákupy v rozsahu 10 a viac eur denne ale o oveľa nižšiu sumu. Manželka sa v januári, keď bol na lyžovačke s dcérou odsťahovala. Manžel bol s dcérou na zimnej dovolenke V tom čase manželka presťahovala všetky veci a keď sa vrátil, ostal s dcérou sám doma. Na druhý deň manželka prišla pre dcéru. A čo je presvedčený že už počas spoločnej dovolenky manželka uvažovala nad podanie takéhoto návrhu resp. spôsobom ako nadobudnúť majetkový prospech počas trvania manželstva bez toho aby nemusela reálne ostať, možno aj skôr, už do marca. Konanie manželky považuje za účelové. V marci sa pohádali, veľmi pohádali kvôli jeho nesúhlasu s večernou návštevou pohostinského zariadenia, manželka išla napokon bez neho aj keď s tým nesúhlasil, potreboval sa vyspať, ráno o 4,00 vstával do práce, a kým nebola doma, mal o ňu starosť a nemohol spať. Na túto hádku sa začali nabaľovať ďalšie hádky, všetky problémy, všetko čo medzi nami bolo, riešila po podnikoch so svojimi kamarátmi resp. s ich kamarátmi. S ním komunikovala len o nevyhnutných veciach týkajúcich sa domácnosti, s manželom neriešila manželské problémy. Je pravda, že manžel nikdy nenavrhol návštevu psychologickej poradne, ale manželka sa s ním manželských problémoch odmietala baviť. O akúsi formu mediácie sa pokúšala sama z vlastnej iniciatívy jeho sestra, avšak bezúspešne. K jeho účtu boli dve karty, jednu mal, on druhú mala manželka, z tohto účtu sa všetko platilo. Ešte v období júl august všetko bolo v poriadku, po návrate z hlavnej dovolenky sa opäť veľmi pohádali, a to ohľadom toho, že v práci manžel nedvíhal telefón. V tom čase vydal veľa peňazí na dovolenku nákupy do Šiah, na auto a v tom čase po tej veľkej ďalšej veľkej hádke reagoval tak, že je obmedzil denný limit na výber peňazí z účtu. A to preto aby aj ona niekedy

zaplatila svojou kartou. 10 € denne znamená 300 € mesačne, s tým že na nič iné prispievať nemusela, všetky účty platil on, preto považoval takéto obmedzenie za primerané k rozsahu jej prispievania na chod spoločnej domácnosti. Veľké nákupy robil on, nepovažoval za hospodárne, aby robila 50,60 € nákupy denne. Chcel, aby si manželka uvedomila, koľko peňazí zo svojich príjmov, bolo to strašne veľa peňazí dáva on na výlety a dovolenky, ona ani netušila o aké sumy išlo. Je presvedčený, že účelovosť konania manželky spočíva v tom, že sa rozhodla, že bude žiť sama a odíde z spoločnej domácnosti ale zároveň si chcela zachovať také isté možnosti aké mala v čase keď spoločnej domácnosti žili v tom vidí manžel účelovosť a rozpor s dobrými mravmi. Po jej odsťahovaní sa jej neprispieval žiadnou sumou, platil len na dieťa. Manželka nepýtala žiadne peniaze v tom čase, posielal jej 150 € výživné na dieťa, hospodárili samostatne, manžel splácal náklady na domácnosť, v ktorej bývali spoločne, platil hypotéku. Ide o byt v jeho osobnom vlastníctve. Manželku upozorňoval, že finančné nezvládneme podnájom a samostatné bývanie, ona mohla ostať v spoločnej domácnosti, mohli využívať každý samostatnú izbu, obývačka bola spoločná, s čím ona nesúhlasila, bola presvedčená, že to zvládne, chcela sa odsťahovať Keď sa jej manžel pýtal či sa chce rozvádzať alebo ako chceš ďalej pokračovať jej odpoveď bola že nevie aj sa napokon odsťahovala. Prvé čo všetko si po fotila Keď sa pochválila na H. fotografiami bytíku pozvala si kamarátky všetci videli ako sa jej dobre žije. Po mesiaci zistila že financií a dosť ak by bola pravda že chcela manžela len prevychovať aby si uvedomil svoju nevhodne správanie ako tvrdila tak nemusela sa sťahovať do podnájmu mohla ísť na určité obdobie k mame do T. bola taká možnosť a nemala by také výdavky

13. Právny zástupca povinného zdôraznil, že navrhovateľka až do podania návrhu na rozvod aj v predchádzajúcom období s manželom takmer vôbec nekomunikovala, len úplne o základných veciach a aj to len úplne minimálne. Zdôraznil tiež, že manželka neurobila žiadne podstatné kroky k záchrane manželstva ani nekomunikovala s manželom ani nenavrhovala žiadne odborné poradenstvo Riešila výlučne len finančnú otázku a jediné, čo sledovala bol finančný prospech, v čom vidí rozpor s dobrými mravmi. Chcela si zachovať finančnú výhody z manželstva, ale užívať si voľnosti. Až keď zistila, že jej správanie by malo byť vyhodnotené ako v rozpore s dobrými mravmi, začala slovne deklarovať záujem o zachovanie manželstva, ale reálne kroky v tomto smere nepodnikla žiadne, ani v rozvodovom konaní ani v konaní o úpravu rodičovských práv a povinností neprejavila žiadnu snahu a ústupky, aj dodnes spolu komunikujú len minimálne a jediné, čo navrhovateľka rieši sú peniaze. V návrhu výslovne uviedla, že nemá záujem o ďalší vzťah s povinným, hoci návrh na rozvod nepodala, robila všetko pre zánik manželstva. Povinný sa od nej snažil získať nejaké vysvetlenie, ale bezúspešne. Z jej praktických krokov jednoznačne vyplývalo, že nemá záujem o zachovanie manželského spolužitia.

14. Právna zástupkyňa navrhovateľky negovala účelové konanie manželky a jeho rozpor s dobrými mravmi. Je presvedčená, že práve je to naopak, čo vyplynulo aj z podanej účastníckej výpovede povinného. Sám potvrdil, že navrhovateľka dlhodobo prispievala na chod spoločnej domácnosti dvojtretinovou sumou zo svojho príjmu, pričom zdôraznila, že príjem navrhovateľky je 2 a pol násobne nižší ako príjem povinného, napriek tomu že prispievala na chod spoločnej domácnosti v najväčšom rozsahu ako mohla a povinný jej priškrtil prístup k spoločným finančným prostriedkom. Rovnako potvrdil, že navrhovateľke neprispel žiadnou sumou na jej výdavky po jej odsťahovaní sa zo spoločnej domácnosti. Pokiaľ ide o rozvod, opakovane zdôrazňovala, že návrh na rozvod podal manžel, nie manželka, ako potvrdil že manželka mu nikdy nepovedala, že sa chce rozviesť. Je dôležité, že nielen manželka, ale ani manžel nikdy žiadne kroky na záchranu manželstva nepodnikol, potvrdil, že odbornú pomoc nikdy neriešil, jediný krok, ktorý spravil bolo, že podal návrh na rozvod manželstva. V rozhodnom období určite nie sú hlavné príčiny rozvratu manželstva na strane manželky, jej konanie bolo nejako snahou premyslieť si celú situáciu, aby získala aj ona nejaký priestor, ale vzhľadom na výpoveď manžela je presvedčená, že v žiadnom prípade nejde o rozpor s dobrými mravmi na strane manželky. Je presvedčená, že návrh bol podaný dôvodne, a preto naňho v celom rozsahu zotrváva, dôvodnosti podaného návrhu nasvedčuje aj obsah účastníckej výpovede manžela.

15. Na tunajšom súde prebiehalo pod sp. zn. XXP/X/XXXX konanie o úprave rodičovských práv a v povinností k maloletej P. R., nar. XX.XX.XXXX. Súd vo veci samej rozhodol dňa XX.X.XXXX rozsudkom, ktorým schválil dohodu rodičov tak, že maloletú zveril do osobnej starostlivosti matky, právo a povinnosť zastupovať maloletú a spravovať jej majetok majú obaja rodičia. Otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletej P. mesačným výživným vo výške 250 € vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky s účinnosťou od 01.01.2018, dlžné výživné vo výške 300€ zaplatiť do 15 dní a styk otca s maloletou

nebol upravený. Vzhľadom k skutočnosti, že toto konanie bolo rovnako ako prebiehajúce konanie vedené v súdnom oddelení XXP, je súd podrobne oboznámený s jeho priebehom. Rodičia dospeli k rodičovskej dohode, súd považuje za dôležitý fakt, že otec ( aktuálne v postavení povinného) vyšiel matke ( aktuálne navrhovateľka) výrazne v ústrety, predovšetkým s ohľadom na záujem maloletej, ktorá prejavila nesúhlas so striedavou starostlivosťou ako aj s ohľadom na jej psychický stav, ktorý bol v dôsledku narušených vzťahov medzi rodičmi zhoršený, vyžadoval psychologickú liečbu. Matka v konaní navrhovala zveriť maloletú do jej osobnej starostlivosti a určiť výživné vo výške 300€, otec navrhoval maloletú zveriť do striedavej osobnej starostlivosti, počas ktorej bol ochotný platiť výživné 150€ mesačne. Zároveň považoval navrhovanú výšku výživného za zjavne neprimeranú, s poukazom na to, že od januára platil pravidelné výživné 150€ mesačne a hradil všetky poplatky maloletej, ktorý úmysel mal aj dobudúcna, navrhoval 200€. Pretože v čase rozhodovania súdu ( 10.4.2018) už bol vytýčený termín rozvodového konania na XX.X.XXXX, účastníci zhodne navrhli dohodu schváliť bez vykonania podrobného dokazovania výsluchom maloletej, prípadne znaleckým dokazovaním.

16. Rozsudkom tunajšieho súdu sp.zn. XXP/XX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX súd manželstvo účastníkov konania rozviedol a schválil rodičovskú dohodu v rovnakom znení ako v konaní XXP/X/XXXX. Návrh na rozvod podal manžel. V návrhu ( na obsah ktorého sa odvolával aj vo vyjadrení k návrhu navrhovateľky) v rozsahu podstatnom pre toto konanie uviedol, že manželia sa začali hádať najmä kvôli manželkinej dcére z prvého manželstva a jej problémom, ktoré vyústili do jej odchodu z vysokej školy. Zároveň mali rozdielne predstavy o manželskom spolužití, manželka chcela tráviť veľa času so spoločnými známymi, najmä po večeroch v bowlingovom pube. Manžel radšej chodil cez deň športovať a večer chcel byť doma s rodinou. Rád varí a pečie, ale manželka to nejako neoceňovala, naopak mu vyčítala že varí iba raz za týždeň, keď má voľno, že iný muži sú aj tak lepší. Manželka vždy radšej relaxovala s priateľmi pri pive a keď manžel nemal takýto relax záujem, začala viac navštevovať spomínaný pub sama a stretnutia s priateľmi si plánovala v čase, keď bol manžel v nočnej a maloletá dcéra potom ostávala doma sama. Okrem toho si manželka rada vypije pivo a víno aj doma, a to aj po príchode z baru, čo sa manželovi nepáčilo, ale manželka to nikdy nevidela ako problém. Postupne medzi nimi začala vznikať komunikačná bariéra, keďže manželka si obvykle nebola ochotná priznať chybu, ani rozoberať nezhody s manželom, radšej sa od o týchto problémoch rozprávala so spoločnými známymi bez prítomnosti manžela, problémy podávala nepravdivo, skreslene a vo svoj prospech. Na spoločné spolužitie zle vplývalo aj vysoké pracovné nasadenie manžela, pretože v práci pracuje ako V., čo je spojené s veľkým psychickým tlakom, manželka nerešpektovala, že si po takejto práci potrebuje dostatočne oddýchnuť. Kvôli relaxu po práci manžel rád športuje, čo sa manželke nepáčilo keďže ona nerada športuje, dokonca mu vyčítala, že sa jej niektorí známy kvôli jeho športovaniu vysmievajú. Svoje časté návštevy pub-ov a barov manželka ospravedlňuje, tým že si potrebuje oddýchnuť vyrozprávať sa, podľa názoru manžela to však prekračovalo únosnosť, záujem rodiny a veľakrát sa tak stalo aj na úkor starostlivosti o dcéru. Priznal že asi pred dvoma rokmi si po spoločnej oslave s priateľmi v opitosti navzájom dali facku, avšak k iným fyzickým útokom medzi nimi nedošlo. K vyhodeniu z bytu, z ktorého ho manželka obvinila v marci XXXX opísal konflikt tak, že bol s dcérou lyžovať a skoro ráno mal ísť do práce, manželka chcela ísť večer do pubu, čo manžel odmietol a nepáčilo sa mu ani to, že tam chcela ísť sama, čo napokon aj urobila. Pohádali sa, a preto v zlosti manželke pobalil spodnú bielizeň a vyložili v taške pred dvere bytu. Po návrate manželka nevedela odomknúť dvere bytu, manžel jej asi po 20 min. domkol a pustili ju do bytu. Manželka mu začala nadávať a provokovať ho, čo nezvládol, sotil ju na posteľ, čím tento konflikt skončil a išiel spať. Tento konflikt manželka dodnes zveličuje, opisuje ho ako vyhodenie z bytu a uvádza to ako príklad manželovej agresivity, dokonca sa vyjadruje v tom zmysle, že sa absolútne nevie ovládať, čo však manžel raz neodmieta. Manžel uznáva že má prchkú povahu a je veľmi výbušný, avšak veľmi rýchlo sa aj upokojí a okrem uvedeného incidentu medzi nimi nikdy nedošlo k fyzickým stretom a už vôbec nie k násiliu. Prchlivú povahu manžela často manželka zneužívala pri hádkach, kedy mu nadávala a provokovala ho, aby jej nadávky opätoval, pričom dávala veľký dôraz na efekt hádky, aby onej vedeli susedia, prípadne známy ktorých potom rada informovala. Manželka začala často chodiť do pubov, kde hovorila spoločným známym že už sa na manžela nemôžem ani pozerať, nevie s ním vydržať, lezie jej na nervy. V tom čase si začala manželka písať emaily s inými mužmi, kde ich informovala aj o tom, kedy je manžel v práci a kedy sa môžu stretnúť. Manžel sa o nich dozvedel náhodne, keď manželka nechala otvorené svoje emaily v spoločnom notebooku. Manželka to vyhodnotila tak, že ju manžel sleduje a kontroluje čo je opäť zveličené a prehnané, pretože ona za kontrolu považuje aj to keď sa nenormálne opýta kam ide a kedy sa vráti domov, prípadne keď telefonoval z práce večer domov a zistil, že dcéra je sama doma, čo sa mu nepáčilo a následne sa nevedel sústrediť na prácu. V snahe urovnať vzťahy absolvovali spoločnú dovolenku na V. a potom v E., kde sa zdalo, že sa vzťahy zlepšili, avšak na

návšteve u príbuzných v M. sa manželka veľmi neprimerane správala, veľmi sa opila, čo manželovi vadilo a hanbil sa za jej správanie, preto sa po návrate domov začali opäť hádať. Kvôli nezhodám ohľadom hospodárenia s peniazmi manželke v septembri 2017 obmedzil denný limit na platobnej karte jeho účtu na 10 € na deň, čo manželka doteraz prezentuje ako vydieranie a diskrimináciu z jeho strany, avšak manželka má svoj vlastný účet, na ktorý dostáva svoju výplatu a kartu k jeho účtu mu po obmedzení limitu sama vrátila. Neguje, žeby manželke zamedzil prístup k všetkým finančným prostriedkom, ako sa to ona snaží prezentovať. Od septembra 2017 manželka už vôbec neprispievala na spoločnú domácnosť, od toho času si intenzívne hľadala byt, kam sa napokon aj s dcérou odsťahovala. Následne sa dozvedel, že podala návrh na zverenie dcéry do jej starostlivosti a na určenie výživného, pričom s ním o tejto skutočnosti vôbec nehovorila, nevyjadrila sa vôbec ani k tomu, či sa chce rozviesť, keď sa jej na to pýtal, pretože manžel považuje oddelené spolužitie pre zachovanie manželstva za neprijateľné.

17. Manželka v rámci konania o rozvod v zásade manželove tvrdenia nepoprela, len poukázala na to, že aj on sa stretáva s priateľmi. S rozvodom súhlasila. Hlavnú príčinu rozvratu manželstva videla v direktívnom správaní manžela, ktorý očakával, že za zabezpečenie starostlivosti o rodinu bude všetko podľa jeho predstáv. V dôsledku tejto situácie dochádzalo k častým hádkam, kedy vlastne vždy ak manželka chcela presadiť svoj názor a nesúhlasila s nejakým riešením situácie manžel vykrikoval čo všetko kúpil, čo všetko zabezpečuje. Rovnako sa správal aj k jej dcére a správa sa aj k spoločnej dcére. Zároveň uvádzala rovnaké skutočnosti, ktoré uviedla aj v tomto konaní. Potvrdila, že s manželom nekomunikuje, že manželské problémy riešila so známym a s manželovou sestrou.

18. Právna zástupkyňa navrhovateľky v záverečnej reči zhrnula svoje doterajšie vyjadrenia, zdôraznila rozdiel v príjmoch, skutočnosť, že povinný navrhovateľke obmedzil prístup na účet, kam posielala svoje finančné prostriedky. Poukázala na skutočnosť, že síce v januári odišla zo spoločnej domácnosti, avšak táto bola byte, ktorý je vo výlučnom vlastníctve povinného. Zabezpečila si nové bývanie s čím jej vznikli ďalšie výdavky. D., že príjem manželky je X a pol násobne nižší ako preukázaný príjem manžela, v tomto rozhodnom období a že životná úroveň oboch manželov má byť v zásade rovnaká, čo v tomto prípade nebolo možné vzhľadom na to, že jej povinný odmietal prispievať na výživné. Aj keď povinný tvrdí, že nikdy o to nebol požiadaný, návrh na manželské výživné bol podaný na súde a o tomto návrhu mal vedomosť. Y. zdôraznila, že konanie manželky nie je konaním v rozpore s dobrými mravmi, pretože navrhovateľka počas celého trvania manželstva a vedenia spoločnej domácnosti prispievala drvivou väčšinou svojich finančných prostriedkov na spoločný účet manžela, ktorý potom vlastne rozhodoval akým spôsobom sa s týmito finančnými prostriedkami bude hospodáriť a na základe vlastnej svojvôle a ľubovôle, bez súhlasu a bez predchádzajúcej dohody s manželkou v mesiaci september XXXX jej obmedzil prístup na tento účet, dal jej denný limit XX €. C. jeho správanie práve považuje navrhovateľka za správanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi a následne jej neprispieval, ani keď odišla zo spoločnej domácnosti, teda od januára XXXX navrhovateľke už vôbec neprispieval žiadnou finančnou čiastkou. Za dôležité považovala, že návrh na rozvod podal povinný a bez toho, aby nejakým spôsobom sa snažil manželstvo obnoviť, aby teda sa s navrhovateľkou snažil komunikovať a v relatívne krátkom čase, keďže vlastne navrhovateľka odišla zo spoločnej domácnosti X.X.XXXX a on vo veľmi krátkom čase, v priebehu mesiaca podal návrh na rozvod manželstva, bez toho, aby skúsili ešte spoločne nejakým spôsobom komunikovať a zabrániť rozvratu ich manželstva.

XX. Navrhovateľka využívajúc právo záverečného slova uviedla, že účelovo určite nekonala, pretože len tak bez ničoho by sa určite nevzdala toho všetkého dobrého čo v manželstve mala, ako dovolenky a podobne.

XX. Právny zástupca povinného v záverečnej reči zotrval na doterajších prednesoch. Y. zdôraznil, že konanie navrhovateľky hodnotí ako rozporné s dobrými mravmi, a to hlavne z dôvodu, že manželka neurobila žiadne kroky k záchrane manželstva a jej odsťahovanie zo spoločnej domácnosti nebolo nevyhnutné, nebolo vôbec z jej strany takmer nijako komunikované s povinným a napriek tomu, že povinný sa stále pokúšal dostať nejaké vysvetlenie k celej situácii, navrhovateľka sa bližšie k tomuto nevyjadrovala a vždy riešila iba finančné otázky, vyporiadanie a svoje náklady, ktoré vlastnými neuváženými rozhodnutiami zvýšila, alebo teda svoju životnú úroveň tak isto svojimi neuváženými rozhodnutiami a zbytočným rozbitím manželstva znížila. D. návrh zamietnuť ako nedôvodný.

21. Povinný v záverečnej reči zhrnul, že konanie navrhovateľky považuje za účelové. Poukázal na to, že už na spoločnej dovolenke, mala také otázky, že koľko by jej prispieval, keby sa rozviedli, či by som

jej prispieval minimum alebo koľko na výživné. Po návrate z poslednej dovolenky boli samé cirkusy a jediné čo dokázala to, že od septembra, keď bol povinný v nočnej chodila do podniku, na bowling. Vtedy na to mala peniaze, aby išla na pivo s kamarátmi a tam rozoberala ich vzťah. Vzťah nerozoberala s ním, iba so všetkými kamarátmi dookola. Čo sa týka prispievania od októbra, od septembra neprispievala do spoločnej domácnosti nič, robila len nákupy, do spoločnej kasy nedala ani halier z výplaty. To, že sa odsťahovala, robila zásadne iba z jej rozmyslenia, z jej mysle, povinný ju upozornil, že takto nevyžije. Navrhovateľka sama navýšila rodinný rozpočet o ďalší byt. Všetky náklady na spoločnú domácnosť platil on sám. V januári začal prispievať aspoň na dieťa. Navrhovateľke išlo len o to, ako sa jej dobre žije, ako s kamarátmi môže byť v tom byte a každému tvrdila ako jej je veľmi dobre, keď žije sama. Keď už prišlo k tomuto súdu, ohľadom manželského výživného, zrazu už zase je ináč lebo, sa jej žije zle a finančné prostriedky nemá.

22. Na základe zisteného skutočného stavu súd posúdil vec právne nasledovne:

23. Podľa ust. Čl. 6 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len súd postupuje v súčinnosti s účastníkmi konania tak, aby zistil skutočný stav veci. Súd je povinný na účely zistenia skutočného stavu veci vykonať všetky potrebné dôkazy, aj keď ich účastníci konania nenavrhli.

24. Podľa ust. § 18 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine ( ďalej len zákon o rodine) manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

25. Podľa ust. § 19 ods. 1 zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

26. Podľa ust. § 71 ods. 1 zákona rodine manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.

27. Podľa ust. § 75 zákona o rodine (1) Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. (2) Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

28. Podľa ust. § 76 ods. 1 a § 77 ods. 1 ZOR výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

29. Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinno-právnych vzťahov. Je praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov uspokojovanie materiálnych potrieb a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť má však niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou, alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení napr. bývania. Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie potrieb oprávneného. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi vzniká uzavretím manželstva, je viazaná na právnu existenciu manželstva a zaniká spolu s jeho zánikom zo zákonných dôvodov. Zásadne teda trvá počas celého trvania manželstva. Návrh na určenie vyživovacej povinnosti voči manželovi možno podať nielen vtedy, ak na strane jedného z manželov existuje sociálna odkázanosť, ale aj vtedy ak je spravodlivé dorovnať ich životnú úroveň.

30. Ako vyplýva z cit. ust. zákona, v prípade vyživovacej povinnosti medzi manželmi súd ako prvoradé musí skúmať, či priznanie výživného oprávnenému manželovi nie je v rozpore s dobrými mravmi. V prípade zistenia existencie takéhoto rozporu súd obligatórne výživné priznať nemôže. Je potrebné

zdôrazniť, že rozpor s dobrými mravmi v takom prípade musí existovať na strane oprávneného a spočíva v takom správaní sa voči povinnému, ktoré spôsobí stratu práva priznať mu výživné. Len v prípade, ak súd nezistí existenciu takejto prekážky, skúma následne ďalšie predpoklady priznania výživného, ako je skutočnosť, či životná úroveň manželov je v zásade rovnaká, resp. rozdiely v životnej úrovni, dôvody rozdielov a s tým súvisiace ostatné okolnosti, ako najmä majetkové pomery a odôvodnené výdavky.

31. Dobré mravy sú nepísané pravidlá slušnosti, ľudskosti, tolerancie, poctivosti a dôvery, z ktorých v prvom rade vychádza písané právo, ktoré však nie sú presne definované, ale sú všeobecne akceptovateľné v spoločnosti ako mravné princípy. Súd ich preto musí posudzovať konkrétne v každom individuálnom prípade ako konanie účastníkov v určitom čase a v mieste.

32. Z vykonaného dokazovania má súd za nepochybne preukázané, že účastníci konania mali ako manželia rozdielne predstavy o manželskom spolužití, o trávení voľného času a o finančnom hospodárení. V čase podania návrhu bývali manželia v spoločnej domácnosti, avšak nehospodárili spoločne. Do marca XXXX hospodárili spoločne, obaja posielali výplatu na spoločný účet, vedený na meno povinného, z ktorého uspokojovali všetky potreby rodiny. N. počiatočným tvrdeniam navrhovateľky v priebehu konania mal súd výpoveďami oboch účastníkov za preukázané, že počas spoločného spolužitia sa podieľali na starostlivosti o domácnosť obaja. Zásadný problém vo finančnom hospodárení nastal v marci XXXX, kedy povinný zablokoval navrhovateľke prístup na internet banking k účtu, ktorý užívali spoločne. Následne navrhovateľka prestala posielať na tento účet celú výplatu, posielala naň len sumu 400€, pričom povinnému sa to zdalo nedostatočné. V auguste 2017 povinný v dôsledku vážne narušených vzťahov medzi manželmi a v dôsledku jeho nespokojnosti so správaním navrhovateľky obmedzil jej denný limit výberu peňažných prostriedkov z predmetného účtu na 10€ denne, načo navrhovateľka prestala na účet povinného posielať peniaze úplne a začala si intenzívne hľadať vlastné bývanie. Navrhovateľka teda prestala prispievať na spoločnú domácnosť finančne, zo svojho príjmu zabezpečovala svoje potreby a potreby maloletej. Pôvodne navrhovateľka síce tvrdila, že povinný sa o domácnosť nestaral a neprispieval jej na uspokojovanie jej potrieb, avšak z výsluchov účastníkov konania na pojednávaní vyplynulo, že povinný sa počas celej doby spoločného spolužitia podieľal nielen na osobnej starostlivosti o dcéru a o domácnosť, ale aj varil a nakupoval pre rodinu. Zároveň okrem nákupov pre rodinu poskytol rodine bývanie v byte, ktorý má v osobnom vlastníctve, platil výdavky spojené s bývaním, hypotékou, platil dcére obedy v škole, krúžky a mimoškolské aktivity, celej rodine platil výlety a dovolenky niekoľkokrát ročne. Uvedené zistenia súd vyhodnotil tak, že životná úroveň manželov v čase manželského spolužitia, teda aj v čase podania návrhu bola v zásade rovnaká. Samotný fakt, že povinný mal aj má vyšší príjem ako navrhovateľka, čo navrhovateľka opakovane zdôrazňovala ako dôvod pre priznanie manželského výživného nemôže byť dostatočným dôvodom pre jeho priznanie, pretože v zmysle cit. ust. zákona životná úroveň manželov má byť v zásade rovnaká ( nie úplne rovnaká) a pojem životná úroveň nemožno zamieňať s výškou príjmu.

33. V januári XXXX navrhovateľka vedomá si zásadného nesúhlasu povinného opustila spoločnú domácnosť, aj spolu s maloletou dcérou, prenajala si 1,5 izbový byt, v ktorom s dcérou býva. Navrhovateľka napriek všetkým opakovane zdôrazňovaným výhradám voči povinnému ešte aj v čase pojednávania v marci 2018 nemala záujem sa rozviesť, bola však presvedčená, že povinný jej musí platiť manželské výživné, pretože on má 3,5 x neskôr uvádzala 2,5 x vyšší príjem ako ona. Opustením spoločnej domácnosti mala podľa svojho vyjadrenia de facto v úmysle manžela vydierať a dúfala, že ju bude prosiť, aby sa vrátila. Súd neuveril tvrdeniu navrhovateľky, že dúfala, že manžel bude chcieť aby sa vrátila, takému záveru svedčia aj ostatné nižšie uvedené skutočnosti. Navrhovateľka nepoprela, že povinný ju upozornil, že ak sa odsťahuje, ich manželstvo skončilo, pretože on nie je ochotný v takom manželstve pokračovať. Opustenie spoločnej domácnosti by bolo možné akceptovať, ak by išlo o akúsi pauzu slúžiacu na ukľudnenie situácie medzi manželmi a vytvorenie priestoru na vyriešenie manželských problémov, ak by sa tieto navrhovateľka nejakým spôsobom pokúsila riešiť. V danom prípade však nešlo o takýto prípad. Právna zástupkyňa v záverečnej reči uviedla, že povinný sa nijak nepokúsil o obnovenie manželstva po opustení domácnosti navrhovateľkou, avšak súd mal z výpovedí v tomto aj v rozvodovom konaní za preukázané, že povinný navrhovateľku upozornil, že ak sa odsťahuje, bude to koniec ich manželstva a zároveň navrhovateľka dlhodobo odmietla s povinným komunikovať, nevyhľadala žiadnu odbornú pomoc ani sama, ani ju nenavrhla ako spoločnú, naopak potvrdila, že manželské problémy riešila len so známymi formou sťažností na povinného. Žiadnym spôsobom s povinným nekomunikovala ani o svojej finančnej situácii, rovno podala návrh na manželské výživné na súd. Súd počas tohto aj počas ostatných uvedených konaní vyhodnotil vyjadrenia a celkové správanie

navrhovateľky ako účelové, javilo sa, že jediné, čo ju zaujíma sú peniaze. Je nepochybné, že preukázané konanie navrhovateľky ( najmä opustenie spoločnej domácnosti) je konaním v rozpore s cit. ust. § 18 a 19 zákona o rodine a súd vyjadrenia navrhovateľky vyhodnotil ako účelové, v snahe nadobudnúť finančný prospech získaním finančných prostriedkov z manželského výživného bez toho, aby realizovala akékoľvek kroky k zachovaniu manželstva, k úprave manželských vzťahov a k obnove manželského spolužitia.

34. Dôvody, ktoré v doterajšom priebehu tohto konania, ale aj vyššie uvedených súvisiacich konaní uvádzala navrhovateľka na zdôvodnenie svojho správania sa voči povinnému nemôžu anulovať dôsledky jej správania sa v manželstve, ktoré súd hodnotí ako spoločensky neprijateľné, v dôsledku čoho by bolo priznanie manželského výživného navrhovateľke v rozpore s dobrými mravmi. Z uvedených dôvodov súd v súlade s cit. ust. zákona návrh zamietol a z týchto dôvodov súd ani nevykonal dokazovanie skúmaním majetkových pomerov, príjmov a opodstatnenosťou výdavkov, pretože výživné v tomto prípade nemožno priznať.

35. O trovách konania súd s odkazom na ust. § 57 nerozhodoval, pretože takýto návrh podaný nebol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje v troch vyhotoveniach.

Povinný sa po vyhlásení rozsudku práva na odvolanie vzdal, preto mu toto právo nepatrí.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 127 CSP, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Podľa § 365 odsek 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 odsek 1, odsek 2 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Podľa §63 CMP, v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.