Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_35C-161-2016.pdf
PDF · 137.98 KB
Case nature
Area
Subarea
35C/161/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Bowker v právnej veci žalobcu: M. v zastúpení: JUDr. Dušanom Pavčíkom, advokátom, Kuzmányho 57, 040 01 Košice, proti žalovanému: M., štátny občan SR, v zastúpení: JUDr. Martou Šuvadovou, advokátkou, Floriánska 16, 040 01 Košice, o zaplatenie 2.800,- € s príslušenstvom
rozhodol:
Žalobu zamieta.
Žalovanému priznáva náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorej konkrétnej výške bude rozhodnuté samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 5.9.2016 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného k zaplateniu sumy 2.800,- € spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 2.800,- € od 11.6.2016 do zaplatenia, ako aj k náhrade trov konania.
2. Žalobca v žalobe tvrdil nasledovné skutočnosti: Žalovanému boli v jeho prospech a na jeho účet vedený v Tatra banke, a.s. číslo účtu H. omylom zrealizované dve platby na ťarchu žalobu, číslo účtu H. vedený v Tatra Banke, a.s. a to: dňa 8.1.2016 suma 1.000,- € a dňa 12.1.2016 suma 1.800,- €. Tieto platby zrealizoval žalobca v omyle, ktoré pochybenie si uvedomil a v súvislosti so Zákonom o bankách požiadal Tatra banku, a.s., aby sprostredkovala vrátenie platieb a v prípade nevrátenia daných platieb o poskytnutie údajov potrebných na identifikáciu príjemcu platieb. Tatra banke, a.s., sa žiaľ aj pri vyčerpaní všetkých dostupných možností, nepodarilo dané platby sprostredkovať späť v prospech žalobcu a tak v súvislosti so žiadosťou poskytla žalobcovi dňa 11.04.2016 identifikačné údaje príjemcu platieb - žalovaného a žalobcovi odporučila v prípade pretrvávajúceho omeškania príjemcu s vrátením platieb, vyvinúť právne kroky v súvislosti s vymáhaním pohľadávky z titulu bezdôvodného obohatenia v občianskom súdnom konaní. Žalovanému bola dňa 22.04.2016 zaslaná výzva na dobrovoľné plnenie, aby v lehote do 15.05.2016 dobrovoľne vrátil žalobcovi nárokovanú istinu vo výške 2.800,- €. V predmetnej výzve bol žalovaný upozornený, že prijatím peňažných prostriedkov, ktoré mu nepatria došlo z jeho strany k bezdôvodnému obohateniu a v prípade, ak danú sumu dobrovoľne nevráti, bude žalobca celú vec riešiť súdnou cestou. Žalobca sa následne dňa 10.05.2016, za prítomnosti svojho právneho zástupcu, so žalovaným osobne stretol. Pri tomto stretnutí žalovaný sám pripustil, že na dané peniaze nemá nárok a mal by ich žalobcovi vrátiť. Vzhľadom na danú skutočnosť sa žalobca so žalovaným ústne dohodol na predĺžení lehoty na dobrovoľné plnenie do 30 dní, t.j. do 10.06.2016. Žalovaný bol aj pri tomto stretnutí opakovane upozornený na protiprávnosť svojho konania a tiež na to, že v prípade, ak danú finančnú čiastku v stanovej lehote dobrovoľne nevráti, bude si žalobca svoje práva uplatňovať súdnou cestou. Žalobca tak v dobrej viere očakával plnenie od žalovaného, ku ktorému však do dnešného dňa nedošlo. Naopak, žalovaný prerušil komunikáciu so žalobcom. Žalobca tak aj pri akejkoľvek snahe a dobrej viere nemá inú možnosť, ako riešiť celú vec prostredníctvom súdu.
3. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení označil a predložil nasledovné dôkazy: Vyhlásenie č. 10246/16 zo dňa 05.04.2016, Identifikačné údaje - oznámenie, Výzva na dobrovoľné plnenie.
4. Žalobca v konaní použil nasledovné prostriedky procesného útoku: skutkové tvrdenia uvedené v žalobe, návrhy na vykonanie vyššie uvedených dôkazov.
5. Tunajší súd dňa 27.1.2017 vydal platobný rozkaz č.k. 35C/161/2016-16, proti ktorému žalovaný podal v zákonnej lehote dňa 22.2.2017 odpor, v ktorom uviedol, že Tvrdenia žalobcu sa na pravde nezakladajú a nevedno prečo žalobca vo svojej žalobe opomína uviesť podľa žalovaného podstatné skutočnosti a to najmä to, že finančné prostriedky žalobca nezaslal na účet žalovaného „omylom", ako to tvrdí, ale že tieto zaslal po predchádzajúcom dohovore účastníkov konania s JA.. Uvedenému dohovoru predchádzalo poskytnutie finančnej pôžičky, kedy žalovaný dňa 30.12.2015 poskytol G. pôžičku 100,- € (platba zaslaná na účet D. Tatra banka, a.s.), dňa 5.1.2016 žalovaný poskytol G. pôžičku 200,- € (platba zaslaná na účet D. Tatra banka, a.s.). Následne, ako bolo oznámené žalovanému JA., spôsob splatenia tejto pôžičky bol dojednaný tak, že žalobca po dohovore s týmto zašle na účet žalovaného sumu 1.000,- Eur, z ktorej sumy má žalovaný uspokojiť svoju pohľadávku voči G. a zvyšnú časť sumy má zaslať na účet G. D.. Dňa 8.1.2016 bola na účet žalovaného pripísaná platba žalobcu vo výške 1.000,- Eur a žalovaný ihneď, ešte v tento deň 8.1.2016 po započítaní svojej pohľadávky vo výške 300,- € zaslal ostávajúcu platbu vo výške 700,- € na účet D. Tatra banka, a.s. Obdobným spôsobom dňa 11.1.2016 žalovaný poskytol G. pôžičku vo výške 100,- € (platba zaslaná na účet D. Tatra banka, a.s.) s tým, že vrátenie pôžičky sa malo realizovať obdobným spôsobom ako v predchádzajúcom prípade, kedy dňa 12.1.2016 bola na účet žalovaného pripísaná platba žalobcu vo výške 1.800,- € a hneď v ten istý deň žalovaný po započítaní svojej pohľadávky 100,- Eur zaslal zostávajúcu sumu vo výške 1.700,- € na účet D.0 Tatra banka, a.s.). Je bez akýchkoľvek pochýb, že nie je možné „omylom" zadať chybné číslo účtu a to s odstupom času dvakrát za sebou. Možno mať preto bez akýchkoľvek pochýb, že žalobca musel mať a aj mal preukázanú vedomosť komu a z akých dôvodov zasiela uvedené platby (číslo účtu bolo žalobcom zadané cielene, presne a v čase, kedy k plneniu malo dôjsť - čo nemôže byť a ani nie je výsledkom náhody a už vôbec nie „omylu", ako sa to snaží zavdať žalobca). Uvedenému predpokladu svedčí okrem iného aj tá skutočnosť, že podobný spôsob „úhrad (a aj následného vymáhania týchto úhrad)" je zo strany žalobcu uplatňovaný v ďalších prípadoch, kedy napr. voči G. G. a N. B.alobca používa rovnakú „rétoriku" a v ktorých prípadoch podľa jeho vyjadrenia (a konania) taktiež malo dôjsť zo strany žalobcu k „ omylu", kedy taktiež po predchádzajúcom dohovore s Jozefom Mačalom a týchto tretích osôb mal žalobca dotknutým osobám na ich účet zasielať finančné čiastky, ktoré teraz žiada ako „omylom opakovane zasielané" vrátiť späť. Pochybenie a omyl v jednom prípade je akceptovateľný a uveriteľný. Pochybenie a omyl, ktorý je pravidelným a zvyčajným konaním žalobcu voči rôznym tretím osobám nie je možné považovať za pochybenie a omyl. Práve o vyššie uvedených skutočnostiach bolo hovorené na mimosúdnom stretnutí u právneho zástupcu žalobcu - ktorá skutočnosť sa tiež v žalobe opomína uviesť. Podľa ust. § 132 ods. 1 CSP sa v žalobe okrem všeobecných náležitostí uvedie ,,pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností". Úplné opísanie rozhodujúcich skutočností v žalobe absentuje a žalovaný je dávaný do pozície toho, kto si úmyselne a neoprávnene prisvojuje to čo mu nepatrí - ktorá skutočnosť sa ale na pravde nezakladá. Žalovaný postupoval v intenciách dohovoru s G. a žalobcom a ako je zrejmé z výpisu jeho účtu, finančné prostriedky si ani v jednom prípade neponechal - na jeho strane nikdy nedošlo k žiadnemu obohateniu a už vôbec nie na úkor žalobcu. Žalovaný namietol svoju pasívnu legitimáciu v konaní, mal za to, že je to žalobca, ktorý sa v rozpore s dobrými mravmi snaží obohatiť sa na jeho úkor podávajúc žalobu, v ktorej úmyselne uvádza polopravdy, ba až nepravdy a zatajuje rozhodné skutočnosti vo veci.
6. Žalobca na uvedené reagoval replikou zo dňa 18.4.2017, kedy sa absolútne nestotožnil s vyjadreniami žalovaného a zdôrazniĺ, že ak by sa malo v danom prípade jednať o pôžičku finančných prostriedkov pre G., tak je otázne, prečo by žalobca nezasielal jednotlivé finančné prostriedky priamo na jeho účet, ale na účet žalovaného. Žalovaný toto svoje tvrdenie, že v tomto prípade išlo z jeho strany o pôžičku finančných prostriedkov pre G. D. nijako nepreukázal a je až naivné uveriť jeho obrane, že mal požičať D. najprv 100,- €, následne 200,- €, ktoré si následne započítal s prevedenou sumou a zvyšnú časť vo výške 700,- € poslal na účet D.. Rovnako sa podľa neho malo postupovať aj v druhom prípade. Žalobca má tak za to, že žalovaný sa spolu s G. D. pravdepodobne vopred dohodli na takomto postupe ako od žalobcu vylákať peniaze, čo sa im aj v konečnom dôsledku podarilo (žalovaný s D. sú dlhoroční kamaráti, ktorí sa spolu často stretávali a asi aj stretávajú, čo bolo zo strany žalovaného nakoniec aj priznané). Žalobca naďalej zotrval na svojich tvrdeniach uvádzaných v žalobnom návrhu, a to že finančné prostriedky spolu vo výške 2.800,- € previedol na účet žalovaného v omyle, čím sa žalovaný na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Tvrdenie žalovaného o tom, že o všetkých skutočnostiach, ktoré sú uvádzané v jeho odpore, bolo hovorené na mimosúdnom stretnutí u právneho zástupcu žalobcu je zavádzajúce, pretože dané stretnutie neprebiehalo vôbec v takýchto intenciách. Podstatným z tohto stretnutia je však fakt, že žalovaný priznal, že na finančné prostriedky, ktoré boli poukázané na jeho účet zo strany žalobcu nemá nárok a mal by ich vrátiť. Žalobca zároveň poprel tvrdenia, žeby mal podobným spôsobom postupovať v ďalších prípadoch, a to vo vzťahu k G. G. a N. B. - žiadne súdne konanie voči menovaným nebolo dodnes začaté. Žalobca až do prevalenia celého sporu okolo týchto financií žalovaného nepoznal, nikdy predtým sa s ním nestretol ani s ním nehovoril.
7. Žalovaný v duplike zo dňa 10.7.2017 následne uviedol, že zotrváva na svojom stanovisku, že tvrdenia žalobcu sa nezakladajú na pravde a jeho pravdu skresľujúce tvrdenia pokračujú aj v jeho vyjadrení sa k odporu žalovaného, kde naďalej úmyselne opomína uviesť podľa žalovaného podstatné skutočnosti a to najmä to, že finančné prostriedky žalobca nezaslal na účet žalovaného „omylom", ako to tvrdil a tvrdí, ale že tieto zaslal po predchádzajúcom dohovore účastníkov konania s G. D.. Podľa tvrdenia žalobcu žalovaný vraj v odpore tvrdí, že ,,žalobca mal zasielať nejakú pôžičku G. D. ....", čo sa ale na pravde nezakladá a uvedené nebolo nikdy žalovaným ani tvrdené a ani takáto skutočnosť nie je opisovaná v odpore proti platobnému rozkazu. K tvrdeniu, že žalovaný je s G. D. „dlhoročný kamarát“, kedy pravdou je, že obaja sa poznajú od malička, avšak za posledné roky sa videli a stretli minimálne, keďže žalovaný je vojakom z povolania a v danom období bol na výcviku v Martine a v Liptovskom Mikuláši. Nedá sa neuviesť, že nejako vo svojom vyjadrení žalobca „opomenul" uviesť, že práve žalobca je s G. D. v príbuzenskom vzťahu. Už vôbec sa nezakladá na pravde tvrdenie žalobcu, že „na mimosúdnom stretnutí žalovaný priznal, že na dané financie nemá nárok a že by ich mal vrátiť", žalovaný nikdy nič také neuviedol - veď ak by to bola pravda, nie je zavdaný tento súdny spor. Najbizardnejšie vyznieva tvrdenie žalobcu, že „nikdy podobne nepostupoval ani vo vzťahu k G. G. a ani vo vzťahu k N. B.'...... Žalovaný predložil výzvu TatraBanky, a.s., ktorú obdržala N. B. - je neuveriteľné, koľko „mylných" platieb žalobca realizoval v dotknutom čase skoro na všetky strany. Obdobnú výzvu obdržal z TatraBanky,a.s. aj G. D.. Vyvstáva preto otázka, nakoľko sa zakladá na pravde tvrdenie žalobcu o jeho „mylných" platbách. Je nepravdepodobné zadávať „omylom" chybné číslo účtu navyše u viacerých osôb s odstupom času za sebou opakovane. Možno mať preto bez akýchkoľvek pochýb, že žalobca musel mať a aj mal preukázanú vedomosť komu a z akých dôvodov zasiela uvedené platby (číslo účtu bolo žalobcom zadané cielene, presne a v čase, kedy k plneniu malo dôjsť - čo nemôže byť a ani nie je výsledkom náhody a už vôbec nie ,,omylu", ako sa to snaží zavdať žalobca). Žalovaný vždy postupoval v intenciách dohovoru s G. D. a žalobcom a ako je zrejmé z výpisu jeho účtu, finančné prostriedky si ani v jednom prípade neponechal, na jeho strane nikdy nedošlo k žiadnemu obohateniu a už vôbec nie na úkor žalobcu. Žalovaný opakovane namietal svoju pasívnu legitimáciu v konaní, mal za to, že je to žalobca, ktorý sa v rozpore s dobrými mravmi snaží obohatiť sa na jeho úkor podávajúc žalobu v ktorej úmyselne uvádza polopravdy, ba až nepravdy a zatajuje rozhodné skutočnosti vo veci. Žalovaný považoval žalobu za šikanóznu a vzhľadom na všetky doteraz predložené dôkazy oboch strán za nedôvodnú a navrhol ju preto zamietnuť a priznať mu právo na 100% náhrady trov konania.
8. Žalovaný na preukázanie svojich tvrdení označil a predložil nasledovné dôkazy: výsluch účastníkov konania, výsluch G. D., výpis transakcií účtu žalovaného, výsluch G. G., výsluch N. B., výzva TatraBanky,a.s. N. B., výzva TatraBanky,a.s. G. D..
9. Žalovaný použil nasledovné prostriedky procesnej obrany: tvrdenia uvedené v jeho vyjadreniach, resp. v priebehu konania, ako aj návrh na vykonanie vyššie uvedených dôkazov.
10. Súd vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi, výsluchmi strán sporu, svedkov a zistil nasledovný skutkový stav:
11. Vyhlásením 10246/16 zo dňa 5.4.2016 žalobca čestne vyhlásil, že v súvislosti s prevodom/vkladom realizovaným dňa 8.1.2016 a 12.1.2016 na ťarchu jeho účtu na číslo účtu príjemcu, suma 1.000,- € a 1.800,- € (2 platby) v dôsledku chyby, ktorá nebola spôsobená bankou, utrpel majetkovú ujmu poukázaním platby/vkladu v prospech účtu príjemcu. Zároveň požiadal banku, aby v zmysle § 92 ods. 1 zákona o bankách č. 483/2001 Z.z. sprostredkovala vrátenie platby/vkladu a v prípade jej nevrátenia mu poskytla údaje potrebné na identifikáciu príjemcu platby/vkladu, ktoré údaje sú nevyhnutné k vymáhaniu takto vzniknutého bezdôvodného obohatenia (č.l.4).
12. Listom zo dňa 11.4.20196 Tatra banka, a.s. mu oznámila identifikačné údaje príjemcu platieb vyššie uvedených zrealizovaných platieb dňa 8.1.2016 a 12.1.2016, t.j. že ide o žalovaného (č.l. 5).
13. Výzvou zo dňa 22.4.2016 advokát žalobcu vyzval žalovaného na dobrovoľné plnenie - vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 2.800,- € do 15.5.2016.
14. Z výpisu z účtu žalovaného súd zistil, že dňa 30.12.2015 žalovaný zaslal na účet p. Jozefa Mačalu sumu 100,- €, dňa 5.1.2016 sumu 200,- € a dňa 8.1.2016 sumu 700,- €. Dňa 8.1.2016 bola na účet žalovaného pripísaná platba 1.000,- € z účtu žalobcu. Ďalej dňa 11.1.2016 žalovaný zaslal na účet p. Jozefa Mačalu sumu 100,- € a dňa 12.1.2016 sumu 1.700,- €. Dňa 12.1.2016 bola na účet žalovaného pripísaná platba 1.800,- € z účtu žalobcu (č.l. 23-26).
15. Žalobca v konaní vypovedal, že finančné prostriedky poukázané na tento účet boli za účelom spoločného výletu do Afriky na Kilimandžáro, na ktorom sa mala zúčastniť jeho manželka, on a D. a jeho priateľka G.. Pána Z. nepozná, nikdy ho nepočul, nevidel, ani sa s ním nestretol. Pána D. pozná, je to bratranec jeho manželky. Peniaze žalobca poskytol na to, aby im D. vybavil pomocou G. z Prahy lacnejšie letenky na spoločný výlet. D. mu povedal účet, na ktorý má peniaze zaslať. Mal to byť účet neznámej spoločnosti, o ktorej názov sa žalobca nezaujímal. Nepovažoval to za nedôveryhodné. Až koncom januára začal D. bombardovať otázkami, kde sú tie letenky, a na základe toho potom zašiel do banky a žiadal identifikovanie týchto prostriedkov, kde boli zaslané. Išiel za svojou bankárkou a povedal jej, čo sa stalo. Ona mu povedala, že musí vyzvať tú osobu, o ktorej nevedel, koho je účet a v prípade, ak mu banka do nejakej stanovenej lehoty tieto peniaze nevráti, tak mu sprístupní údaje o majiteľovi účtu. To banka urobila a potom so svojim právnym zástupcom sa snažili o mimosúdne vyrovnanie so žalovaným, ktorý je zároveň dlhodobý kamarát s D.. To čo povedala žalovaná strana, že posielal peniaze D., aj B. v omyle, to nie je pravda. Im dvom posielal peniaze ako pôžičku. O spoločnej dohode, na ktorú sa odvoláva žalovaný, nevedel. Na otázku ohľadom početnosti zasielaných platieb na účet p. D.i p. B.alobca uviedol, že on ho systematicky udržoval v nejakom delíriu a vyťahoval peniaze. Napríklad dňa 13.12.2015 poslal na žiadosť Mačalu na Aničkin účet 500 € s tým, že táto päťstovka mala ísť absolútne mimo všetkého, čo medzi sebou majú. Boli to všetko pôžičky na dobré slovo bez zmluvy, nie dary. Tieto pôžičky nemá vrátené, ani ich od nich nevymáha. Chce, aby to postupne išlo krok za krokom, lebo keď sa bežný človek pozrie na také množstvo výpisov, tak to nedáva logiku. Žalobca poslal peniaze aj p. G., ten mu peniaze vrátil. V prípade, ak by pán Z. požičiaval peniaze pánovi Mačalovi, potom si nejako ten účet nadotoval a to jeho platbou a potom nejaké peniaze si z toho nechal a poslal len zvyšok ďalej, tak to svedčí o tom, či sa na tomto postupe nedohodli. Procesy voči D. na vymáhanie týchto pôžičiek neinicioval kvôli rodinným vzťahom. Jedine v dvoch formulároch Tatra banky som uviedol, že peniaze poslal v omyle a to bol Z. a G.. Na otázku súdu, že predsa žiadal aj vo vzťahu k platbám pánovi D. a pani B. uvedené skutočnosti od banky žalobca uviedol, že len kvôli tomu, aby dokázal, že to je realita, o koľko peňazí ho postupne pripravil. Skutočnosť, prečo žaloba bola podaná ako mylne zaslaná platba a až na pojednávaní žalobca vlastne uviedol, že dané peniaze zaslal pánovi D. na zakúpenie leteniek, na výlet do Afriky so svojou manželkou, samotný žalobca nevedel vysvetliť. Na otázku právnej zástupkyne žalovaného, aby vysvetlil splnenie jeho prevenčnej povinnosti, keďže v tomto prípade zrealizoval 69 tzv. mylných platieb a z toho 2 mylné platby boli zrealizované na účet žalovaného, žalobca uviedol, že v banke to nezadával za účelom mylnej platby, ale aby získal dôkaz, ktorý by mohol ukázať rodine, ktorý poukazuje na správanie pána Mačalu. Sám žalovaný pri osobnom stretnutí priznal, že na tie peniaze nemá nárok.
16. Žalovaný v konaní uviedol, že p. D. poslal 30.12.2015 100,- Eur za účelom pôžičky, dňa 5.1.2016 som pánovi Mačalovi poslal 200,- Eur za účelom pôžičky. Dňa 8.1.2016 obdržal 1.000,- Eur od pána Dopiráka, následne poslal pánovi D. 700,- Eur, čiže tých 300,- Eur rozdiel pokrýval jeho pohľadávku. Dňa 11.1.2016 som pánovi D. poslal 100,- Eur, 12.1.2016 som od pána Dopiráka obdržal 1.800,- Eur a následne pánovi Mačalovi v ten istý deň poslal 1.700,- Eur. Rozdiel 100,- Eur pokryl dlžobu pána D.. O sumách pána I., ktoré posielal, vedel, že je to nejaká forma odmeny za vykonanú prácu pánovi D.. Nemal podozrenie, lebo sú rodinní príbuzní a predtým ich počul telefonicky riešiť pracovné záležitosti. Žalovaný bol uistený pánom D., že dohoda je takto v poriadku. Žalobcu k tomuto on nekontaktoval, uspokojil sa s vysvetlením p. D.. Volený spôsob vrátenia jeho pôžičiek bol preto taký, lebo pán D. nemal pri sebe čítačku platobnej karty a preto nemohol zrealizovať prevod cez internetbanking v zahraničí. Po doručení listu banky o mylnej platbe, kontaktoval pána I. a on sa mu začal vyhrážať, resp. robiť nátlak trestným konaním. Následne sa uskutočnilo mimosúdne stretnutie s Dr. E., kde sa pán I. nezúčastnil. Celý čas si žiadnu vinu nepriznal. Na druhom mimosúdnom stretnutí bol už aj pán I. a kládli mu otázky, komu tieto peniaze mali byť určené. Žalobca odpovedal zmätočne, raz tvrdil niečo o nejakom klientovi, potom tvrdil niečo iné. Ku žiadnemu kompromisu ani nedospeli. Ponúkli len to, že sa môžu ísť prihovoriť rodine D., aby celú sumu vyplatili oni. Okrem iného žalovaný uviedol, že pán I. ho pozná, stretli sa na brigádach pre Medzinárodný maratón mieru, kde spolu aj komunikovali. Na mimosúdnom stretnutímu žalobca rovno začal tykať tak, ako on jemu. Čo sa týka pracovných záležitostí medzi žalobcom a p. D., žalovaný vedel, že oni mali zámer podnikať v oblasti solárnych panelov, ale na prvotný kapitál potrebovali nejakú investíciu. Tento balík peňazí si mali zaobstarať kurzovým stávkovaním. Potom sa im už s tým kurzovým stávkovaním nedarilo a pán I. si uvedomil, že potrebuje získať svoje peniaze naspäť. Žalovaný vedel o finančných problémoch D. v minulosti, nie v prítomnosti.
17. V konaní vypovedal svedok G. D., ktorý uviedol, že žalobca je manžel jeho sesternice, žalovaný je jeho spolužiak zo základnej školy. Pán Ing. I. tvrdí, že poslal omylom peniaze na účet žalovanému. V podstate ale svedok mal požičané peniaze od Ing. Z. na základe dohody so žalobcom aj žalovaným. Žalobca poslal peniaze na účet Ing. Z.. Ten si dlžnú čiastku, ktorú mu on dlhoval, ponechal a rozdiel poslal na jeho účet. Čo sa týka peňazí od pána Z., o pôžičku nešlo, boli to peniaze určené na hazard, kurzové stávkovanie. Žalobca vedel, že mu poskytuje práve na toto peňažné prostriedky, bolo to na základe ich dohody na spoločné kurzové stávkovanie, kedy žalobca mal mať z toho profit 50%. Aj dve sumy 1.000,- € a 1.800,- €, ktoré sú predmetom konania, boli za účelom kurzového stávkovania. Keďže svedok je klientom Tatra banky, tam je k prevodu cez internet banking potrebná kalkulačka, ktorú nemal, a preto sa to riešilo takým spôsobom, že to išlo cez účet žalovaného. On dlžil peniaze Z. a rozdiel bol použitý na kurzové stávkovanie v stávkových kanceláriách. Plánovala sa aj spoločná dovolenka do Afriky na Kilimandžáro, ale z toho vzišlo. Peniaze poskytnuté boli najskôr na túto cestu, potom boli použité na kurzové stávkovanie, nebola to pôžička. Aj sumy posielané s poznámkami napr. „na obed a kyticu, užite si“, boli na kurzové stávkovanie, nakoľko v tom boli spoločne. Keď boli nejaké peniaze, pán Ing. Dopirák mu ich poslal. V tomto čase bol v Paríži a poslal mu ich s takouto poznámkou. Bola to akási tajná dohoda medzi nimi, že mu bude žalobca posielať peniaze na stávkovanie, pretože o tom nevedela jeho rodina, a nevedela o tom ani manželka žalobcu. Keď sa im darilo, tak sa rozdelili, odovzdávali si to osobne, t.j. zo zaslaných prostriedkov žalobca nejaké dostal späť. Svedok nevedel uviesť, na čo si požičiaval peniaze od p. Z.. K smske zo dňa 13.12.2015 svedok uviedol, že poznámka „táto 500vka pôjde absolútne mimo všetkého, čo medzi sebou máme“ to znamená to, že mimo kurzového stávkovania.
18. V konaní vypovedal svedkyňa N. B., ktorá uviedla, že v tom čase až do decembra 2016 bola priateľkou p. D.. Tak ako pán I. posielal peniaze pánovi Rudikovi, posielal aj jej na účet. Peniaze neboli určené jej, ale pre pána D.. Malo ísť medzi nimi o nejaký biznis. Keď si ona spätne pozerala, kde tie peniaze z jej účtu išli, tak išli do stávkových kancelárií, alebo boli vybraté z bankomatu. Tieto peniaze vyberal pán G. D. z jej účtu. Pán Dopirák jej posielal peniaze a tieto potom odchádzali do stávkových kancelárií. Keď prišla p. D. výplata na jej resp. ich spoločný účet, tak neminul len svoje finančné prostriedky, ale aj jej peniaze z toho účtu.
19. Súd vec právne posúdil podľa nasledovných ustanovení:
20. Podľa čl. 8 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
21. Podľa § 139 CSP, žalobca môže počas konania so súhlasom súdu meniť žalobu.
22. Podľa § 140 ods. 1,2 CSP, zmena žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo sa uplatňuje iné právo. Zmenou žaloby je i podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe.
23. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
24. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
25. Podľa § 845 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výhry zo stávok a hier nemožno vymáhať; vymáhať nemožno ani pohľadávky z pôžičiek poskytnutých vedome do stávky alebo hry. Také výhry a pohľadávky nemožno ani platne zabezpečiť.
26. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 171/2005 Z.z. o hazardných hrách, hazardné hry sú hry, v ktorých hráč po zaplatení vkladu, ak § 4a ods. 5 neustanovuje inak, môže získať výhru, ak splní vopred určené podmienky. Hazardnou hrou je aj hra, pri ktorej vklad do hry predstavuje rozdiel medzi cenou volania, cenou krátkej textovej správy alebo cenou multimediálnej správy určenou pre účasť na tejto hre a cenou volania, cenou krátkej textovej správy alebo cenou multimediálnej správy určenou poskytovateľom elektronickej komunikačnej služby pre odchádzajúce volania, odosielanie krátkych textových správ a odosielanie multimediálnych správ na geografické čísla 1ab) alebo na čísla účastníkov mobilnej siete vrátane ceny za volanie alebo za odosielanie krátkej textovej správy alebo multimediálnej správy, ktorá je potvrdením účasti v hre. Výsledok hazardnej hry závisí výlučne alebo prevažne od náhody alebo od vopred neznámeho výsledku určitej okolnosti alebo udalosti. Výsledok okolnosti alebo udalosti, ktorá určuje výsledok hazardnej hry, nesmie byť vopred nikomu známy a nesmie byť nikým ovplyvniteľný a nesmie byť v rozpore s pravidlami hazardnej hry.
27. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 171/2005 Z.z. o hazardných hrách, hazardnými hrami sú a) lotériové hry, b) hazardné hry v kasíne, c) stávkové hry, d) hazardné hry prevádzkované prostredníctvom výherných prístrojov, e) hazardné hry prevádzkované prostredníctvom technických zariadení obsluhovaných priamo hráčmi alebo prevádzkované prostredníctvom telekomunikačných zariadení a videohry, f) hazardné hry prevádzkované prostredníctvom internetu, g) kartové hry mimo kasína, h) charitatívne lotérie, i) hry, ktoré nie sú hazardnými hrami podľa písmen a) až h), ak spĺňajú podmienky ustanovené v odseku 1.
28. Sporové konanie je ovládané tzv. prejednacou zásadou. Uvedená zásada určuje, že tvrdenie skutočností, navrhovanie dôkazov a najmä ich preukazovanie, je zásadne vecou strán sporu. Úprava vychádza z toho, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu, nie na súde. Prejednacia zásada znamená, že sú to strany sporu, ktoré majú povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú a ktorých z tohto dôvodu postihuje bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno. Dokazovať je povinný každý, kto v spore niečo tvrdí. Nedodržanie dôkaznej povinnosti a následne neunesenie dôkazného bremena znamená procesnú pasivitu, ktorá v končenom dôsledku je sankcionovaná stratou sporu. Dôkaznú povinnosť a s ňou súvisiace dôkazné bremeno má v spore každý, kto dostojí svojej procesnej povinnosti tvrdiť. Ak je žalobca v spore pasívny resp. zámerne neuvádza podstatné okolnosti veci, unesie žalovaný jemu prislúchajúce dôkazné bremeno ľahšie, keďže mu v zásade stačí vierohodne spochybňovať nedôsledné skutkové tvrdenia žalobcu.
29. Základnú procesnú povinnosť sporových strán predstavuje povinnosť substancovať všetky podstatné a rozhodujúce skutkové okolnosti, z ktorých vyvodzujú svoju procesnú taktiku (útok a obranu). V koncepcii civilného procesu sa povinnosť tvrdenia prejavuje ako povinnosť pravdivo a úplne opísať všetky rozhodujúce skutkové okolnosti prípadu. Nedodržanie tejto povinnosti vedie k neuneseniu bremena tvrdenia, následkom ktorého je strata sporu. Ak teda súd „pristihne“ procesnú stranu pri porušení povinnosti tvrdenia, je v rámci tzv. materiálneho vedenia sporu oprávnený a povinný k tejto skutočnosti prihliadnuť a vyhodnotiť ju v komplexe s inými procesnými povinnosťami a bremenami pri rozhodovaní sporu. Nástrojom materiálneho vedenia sporu v tejto súvislosti je oprávnenie a zároveň povinnosť súdu normatívne zakotvená v ustanovení § 191 ods. 1 CSP za stredníkom - ide o oprávnenie a povinnosť starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Súd teda in concreto prihliadne i na nedodržanie procesnej povinnosti relevantne substancovať rozhodujúce skutkové tvrdenia t.j. pravdivo a úplne.
30. Ustanovenie § 140 CSP upravuje legálnu definíciu zmeny žaloby. Zmena žaloby je a) návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo (kvantitatívna zmena), b) uplatňuje sa iné právo (kvalitatívna zmena), c) podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe. Ustanovenie § 140 CSP vymedzuje zmenu žaloby negatívne, a teda zmenou žaloby nebude úkon žalobcu, ktorým mení uplatnený nárok, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. Ide najmä o prípady tzv. iudicium duplex, keď sa spôsob vyporiadania týka obidvoch strán sporu, ako sú napríklad vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, vyporiadanie práva k neoprávnenej stavbe a podobne. Pre úplnosť treba tiež dodať, že právna kvalifikácia uvedená v žalobe nie je pre súd rozhodujúca. Preto nie je zmenou žaloby ani zmena právnej kvalifikácie, lebo právne posúdenie nároku patrí len súdu samému (z odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5 Cdo 58/99).
31. V prípade zmeny žaloby podľa písm. c) žalobca opiera svoj nárok o nové skutočnosti, ktoré sú rozhodné pre uplatnený nárok, nedochádza však k zmene žalobného petitu. To znamená, že svoj nárok žalobca odvodzuje od iných skutkových okolností než uviedol v žalobe. Ak ide o skutkové tvrdenia, ktoré znamenajú podstatnú zmenu, je na mieste, aby to súd posúdil ako zmenu žaloby a tejto rozhodol na základe návrhu žalobcu ako pána sporu (dominus litis) v súlade so zásadou dispozície.
32. Za zmenu žaloby treba považovať aj procesný úkon, ktorým žalobca, hoci požaduje rovnaké plnenie, tak následne činí na základe iných skutkových okolností než tých, ktoré uviedol v žalobe (rozsudok NS SR sp. zn. 1M Obdo V 19/2007, sp. zn. 1M Obdo V 21/2013, NS ČR 21 Cdo 2502/2000).
33. V tomto konkrétnom prípade žalobca formuloval svoj nárok žalobou zo dňa 4.8.2016 doručenou súdu 5.9.2016, kedy žiadal žalovaného o vydanie bezdôvodného obohatenia na základe mylne zaslaných platieb vo výške 1.000,- € a 1.800,- €. Až v priebehu výsluchu žalobcu vyplynulo, že peniaze boli poskytnuté na letenky p. D. a jeho prostredníctvom priateľke G. na zabezpečenie nákupu leteniek do Afriky na Kilimandžáro, ktorá suma bola posielaná na účet označený p. Mačalom. To znamená, že v priebehu konania žalobca síce zotrval na žalobnom plnení voči žalovanému vo výške 2.800,- €, avšak uviedol úplne odlišné skutkové okolnosti, na základe ktorých žiada zaviazať žalovaného na ich vydanie než pôvodne v žalobe. Predmetné tvrdenie bolo potvrdené aj výpoveďou svedka p. Mačalu, že dané finančné prostriedky boli mienené najskôr na daný výlet, ale potom boli použité na kurzové stávkovanie. Týmto zo strany žalobcu vlastne došlo k podstatnej zmene resp. doplneniu rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe, čo jednoznačne je potrebné definovať ako prípadnú zmenu žaloby. Žalobca však aj napriek tomu nežiadal a nepodal návrh, aby súd rozhodol o zmene žaloby postupom v zmysle § 139 CSP. Súd nemohol danú zmenu skutkových tvrdení sám od seba vyhodnotiť ako návrh, pretože by tak vstupoval do oblasti dispozície s návrhom, ktoré právo patrí jedine samotnému žalobcovi ako dominus litis. V tomto konkrétnom prípade nedošlo iba k zmene právnej kvalifikácie nároku z bezdôvodného obohatenia na prípadný nárok na vrátenie finančných prostriedkov vložených na kurzové stávkovanie resp. pôžičku, nakoľko išlo o zmenu skutkových okolností, nielen zmenu právnej kvalifikácie. Žalobca bol v konaní zastúpený advokátom, t.j. právnym zástupcom s úplným právnickým vzdelaním a s licenciou oprávňujúcou ho poskytovať právne služby a to s maximálnou možnou odbornou starostlivosťou, kedy sa od neho očakáva plnohodnotné právne zastúpenie a kvalifikované odborné znalosti potrebné pre spísanie žaloby a následné právne zastupovanie v konaní. Tým že žalobca ani v jednom zo svojich písomných podaní zmenu podstatných skutkových tvrdení neuviedol, ba práve naopak aj napriek vyjadreniam žalovaného žalobca naďalej zotrval na svojich tvrdeniach uvádzaných v žalobnom návrhu, a to že finančné prostriedky spolu vo výške 2.800,- € previedol na účet žalovaného v omyle, čím sa žalovaný na jeho úkor bezdôvodne obohatil, súd musí konštatovať, že o nároku v zmysle zmenených resp. v podstatnej miere doplnených skutkových okolností nemohol rozhodnúť podľa pôvodnej žaloby a preto už len z tohto dôvodu musel žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
34. Aj napriek vyššie uvedenému záveru si súd dovoľuje ešte uviesť nasledovné: Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynula vôľa žalobcu poslať dané finančné prostriedky p. D. a jeho priateľke na zakúpenie leteniek na výlet do Afriky. Na tom nič nemení tá skutočnosť, že peniaze boli poukázané na účet žalovaného, pretože tento účet bol len označený p. D. ako cieľový účet na zaslanie peňazí. Keďže z uvedených peňazí tieto letenky nakoniec neboli zakúpené, je to nutné definovať ako bezdôvodné obohatenie na strane p. D. a to konkrétne z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Potom súd musí konštatovať, že na strane žalovaného neexistuje tzv. pasívna legitimácia v konaní, t.j. žalovaný nie je nositeľom povinnosti dané finančné prostriedky vrátiť. Uvedená povinnosť by bola na strane žalovaného jedine vtedy, ak by naozaj išlo zo strany žalobcu o mylne zaslanú platbu, t.j. bezdôvodné obohatenie žalovaného ako plnenie bez právneho dôvodu. Ako vyšlo najavo v priebehu konania, žalobca sa vôbec nijako „nepomýlil“ pri zasielaní daných 2 platieb na účet žalovaného. Je nepochybné, že tento zasielal finančné prostriedky v domnení, že ich zasiela p. D. resp. nejakej ním označenej spoločnosti zabezpečujúcej letenky. Takto sa výslovne vyjadril žalobca pri svojom výsluchu. Skutočnosť, že nejde o mylne zaslanú platbu, kedy sa zadávateľ platby naozaj pomýli napr. v jednom čísle a podobne a platba sa ocitne na účte úplne iného prijímateľa, vyvracia aj výpoveď žalobcu, ktorý uviedol, že po určitom čase začal naháňať p. D., kde sú letenky. To jednoznačne znamená, že peniaze prevádzal jemu ako osobe, ktorá má zabezpečiť nákup leteniek či už prostredníctvom jeho priateľky alebo inej spoločnosti a teda je absolútne irelevantné, že peniaze boli zaslané žalovanému, nakoľko jeho účet možno považovať iba ako miesto platby peňazí pre p. D., a teda žalovaného nemožno považovať za prijímateľa platby. Žalobca jasne prejavil vôľu zaslať peniaze p. D. na zabezpečenie nákupu leteniek (a to cez jeho priateľku alebo inú spoločnosť). Uvedené vyplýva z jeho výpovede v konaní, kedy uviedol, že pôžičky od D. nevymáha vzhľadom na rodinné vzťahy. Z toho je potom zrejmé, že v snahe zabezpečiť si finančné prostriedky späť, žalobca žaluje žalovaného na vrátenie mylne zaslaných platieb, čo však nezodpovedá skutkovým okolnostiam tohto prípadu, nezodpovedá jeho vlastnej vôli, komu poskytol finančné prostriedky a za akým účelom. Súd k takejto zmene a odklonu od skutkových okolností tvrdených v samotnej žalobe oproti skutkovým okolnostiam, ktoré vyšli najavo až pri výsluchu žalobcu, prihliadol a mal za to, že žaloba nie je dôvodná, nakoľko žalovanému nesvedčí pasívna legitimácia.
35. Pri tomto závere súd hodnotil všetky skutočnosti, ktoré v konaní vyšli najavo a mal za to, že žalobca aj pri ostatných platbách zasielaných na účet či už samotného D., p. B., p. G.i p. Z. vedel, prečo a za akých okolností posiela peniaze práve tam a to na spoločné podnikanie s p. D. v oblasti kurzového stávkovania resp. určité pôžičky (podľa jeho tvrdenia). Súd vychádzal z výpovede p. D. a p. B., ktorá potvrdila, že žalobca aj predtým zasielal finančné prostriedky na jej účet resp. na účet p. D., pričom tieto on použil na kurzové stávkovanie. Je ťažké uveriť, že dospelý, inteligentný, vzdelaný človek ako žalobca by sa nechal tzv. obalamutiť toľko krát a po taký dlhý čas (viac než rok) a zasielal peniaze daným osobám v akomsi delíriu, ako sa snažil tvrdiť v konaní. V tomto súd musel súhlasiť s vyjadrením samotného žalobcu, že jeho konanie bolo v tomto naozaj nelogické, avšak nemožno to posúdiť, že všetky dané osoby a najmä p. Mačala z neho takýmto spôsobom vyťahovali peniaze. Je evidentné, že medzi žalobcom a p. Mačalom existovala dohoda o spoločnej kooperácii pri kurzovom stávkovaní, na ktoré žalobca poskytoval finančné prostriedky.
36. Taktiež skutočnosť, že žalobca požiadal banku o výpis uvedených zasielaných platieb len ako dôkaz pre svoju rodinu, je diskutabilný a neudržateľný, nakoľko všetky zasielané platby sa objavujú na výpise z účtu samotného žalobcu a teda nie je dôvod si to osobitne žiadať od banky ako mylne zaslané platby, pretože ani jedna z uvedených platieb, či už žalovanému, p. D., p. B., p. G. a p. Z. nebola mylná, ale zaslaná s jasným zámerom a vôľou čo sa týka dôvodu, pre ktorý ju žalobca uvedeným osobám poskytol. Z toho dôvodu tzv. zapadá do kontextu celej veci aj skutočnosť, že žalobca uvedené finančné prostriedky od p. Mačalu a p. Florkovej nevymáha, nakoľko tieto boli použité na kurzové stávkovanie. Veď keby to boli pôžičky, ako žalobca tvrdí, tieto by určite minimálne na naliehanie jeho rodiny vymáhal od p. B., ak už tieto nechce vymáhať od p. D. vzhľadom na rodinné väzby. Je totiž nelogické, aby žalobca vyčkával na výsledok tohto konania a následne podával ďalšie žaloby na vrátenie pôžičiek, ak v tomto konaní ide o bezdôvodné obohatenie, nie o pôžičky.
37. Zároveň bolo irelevantné, že žalobca nevedel o pôžičkách medzi žalovaným a p. D., pretože uvedené nemá vplyv na vyššie citované posúdenie nároku žalobcu, nakoľko tu nejde o mylne zaslané platby žalovanému, k čomu súd odkazuje na odseky 34.-36. tohto rozsudku.
38. Čo sa týka obrany žalovaného, že pôžičky do stávky nemožno vymáhať súd uvádza nasledovné: V osemnástej hlave OZ by síce podľa nadpisu hlavy mala byť obsiahnutá úprava stávky a hry, ale v skutočnosti to tak nie je, pretože sú upravené v osobitnom predpise. Občiansky zákonník upravuje iba to, kedy nemožno vymáhať výhry zo stávok alebo hier, ako aj to, kedy nemožno vymáhať pohľadávky z pôžičiek poskytnutých vedome do stávky alebo hry. Ide predovšetkým o výhry zo stávok a hier uzavieraných súkromne medzi fyzickými osobami a rovnako o pôžičky medzi týmito subjektmi. Občiansky zákonník teda takýmto právnym vzťahom vzniknutým z hazardných hier medzi občanmi neposkytuje ochranu. Nový zákon č. 171/2005 Z.z. o hazardných hrách novelizoval aj § 846 OZ, podľa ktorého sa ustanovenie § 845 nevzťahuje na hazardné hry podľa osobitného predpisu, ktorým je práve uvedený zákon. To znamená, že všetky výhry z hazardných hier, ktoré sú uvedené v zákone o hazardných hrách, napríklad lotériové hry, hry v kasíne, stávkové hry, hazardné hry prevádzkované prostredníctvom výherných prístrojov alebo prevádzkované prostredníctvom technických zariadení, ale aj internetu, ktoré sú prevádzkované na základe licencie vydanej podľa zákona o hazardných hrách, sú vymáhateľné (pozri § 3 ods. 1 a 2 uvedeného zákona).
39. Z vyššie uvedenej teórie je zrejmé, že prípadné výhry zo kurzového stávkovania sú medzi žalobcom a p. D. vymáhateľné. Naproti tomu prípadné pôžičky poskytnuté žalobcom p. D. vymáhateľné nie sú, o to viac nie sú vymáhateľné ani vo vzťahu k žalovanému.
40. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti s poukazom na citované zákonné ustanovenia súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
41. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
42. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
43. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
44. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a plne úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%, pričom o konkrétnej výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch písomných vyhotoveniach.
Podľa § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zákona č. 233/1995 Z.z.) a ktorého vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).