Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16Csp-19-2017.pdf
PDF · 88.61 KB
Case nature
Area
Subarea
16Csp/19/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda sudcom JUDr. Petrom Dumanom v sporovej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35792752, Pribinova 25, Bratislava, zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., proti žalovanému: S. Z., nar. XX.XX.XXXX, Q. XX, o 1.106,75 € s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 1.106,75 € s 5,25 %-ným ročným úrokom z omeškania od 10.02.2014 do zaplatenia v mesačných splátkach po 100 € splatných do 20. dňa príslušného mesiaca počnúc právoplatnosťou rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
II. Žalobcovi sa voči žalovanému priznáva nárok na náhradu 100 % trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou dňa 19.01.2017 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy uvedenej vo výroku a náhrady trov konania. Svoj nárok odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril dňa XX.XX.XXXX zmluvu o revolvingovom úvere, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver 1.500 €, ktorý mal splatiť spolu s úrokom v 36 mesačných splátkach po 85,15 €. Vzhľadom na to, že žalovaný sa dostal do omeškania, žalobca vyhlásil okamžitú splatnosť úveru. Žalovaný však svoj dlh neuhradil.
2. Žalovanému bola žaloba spolu s výzvou na vyjadrenie doručená do vlastných rúk 18.04.2017, no na žalobu a výzvu nijako nereagoval.
3. Súd na prejednanie veci nariadil v súlade s § 177 CSP pojednávanie, na ktorom v dňoch 16.06.2017 a 15.01.2019 v neospravedlnenej prítomnosti žalovaného a ospravedlnenej neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu, vykonal dokazovanie, vec právne posúdil a rozhodol.
A. Skutkový stav
4. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise, a to zmluva (č. l. 3), zmluvné dojednania (č. l. 4) s doručenkou (č. l. 5), oznámenie (č. l. 6), a na základe nich v spojení so skutočnosťami známymi súdu v zmysle § 186 CSP a skutkovými tvrdeniami, ktoré sa považujú za nesporné (§ 151 CSP), ustálil tento skutkový stav.
5. Žalobca je obchodnou spoločnosťou zaoberajúcou sa poskytovaním spotrebiteľských úverov (všeobecne známa skutočnosť). Žalovaný je fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci svojej podnikateľskej alebo obchodnej činnosti (zmluva o revolvingovom úvere).
6. Žalobca a žalovaný podpísali dňa XX.XX.XXXX zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len „zmluva o revolvingovom úvere“), v ktorej sa dohodli na nasledujúcich parametroch úveru:
„Poskytnutá čiastka úveru (úverový limit): 1500 €. Splatnosť úveru (počet splátok): 36. Mesačná splátka (vrátane úrokov): 85,15 €. Celková čiastka, ktorú musí [žalovaný] zaplatiť (t. j. úver + úroky za celú dobu čerpania úveru): 3.065,40 €. RPMN za úver (v %): 70,00. Ročná úroková sadzba úveru (v %): 70,00 … Priemerná RPMN za úver (v %): 48,52. Poskytnutá čiastka revolvingu: 858,31 … Účel čerpania úveru: zariadenie domácnosti.“
7. V bode 7 zmluvy o revolvingovom úvere sa o. i. uvádza, že „[žalovaný]… a [žalobca] v ďalšom odkazujú na úpravu obsiahnutú v zmluvných dojednaniach Zmluvy o revolvingovom úvere…, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto Žiadosti/Zmluvy.“ Žalovaný ďalej v tomto bode potvrdil, že sa so zmluvnými dojednaniami zoznámil, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať.
8. Bod 13 zmluvy o revolvingovom úvere stanovuje, že podpisom zmluvy všetkými stranami uzatvoril žalobca so žalovaným zmluvu o revolvingovom úvere.
9. Bod 2.1 zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere - júl 2013 (ďalej len „ZDZ“) stanovuje: „[Žalovaný]… súhlasí s tým, že [žalobca] je oprávnený po posúdení schopnosti [žalovaného] splácať úver výšku úveru znížiť a schváliť iné parametre požadovaného úveru ako [žalovaný] uviedol v bode 5 Žiadosti… pričom výška úrokovej sadzby a RPMN nebude vyššia… …termín splatnosti splátky… bude… stanovený na konkrétny deň medzi v poradí prvým až pätnástym dňom (vrátane) kalendárneho mesiaca takto: V nadväznosti na Deň poskytnutia úveru… bude dátum splatnosti prvej splátky určený na deň medzi v poradí prvým až 15 dňom (vrátane) kalendárneho mesiaca nasledujúceho po Dni poskytnutia úveru tak že medzi Dňom poskytnutia úveru a dňom splatnosti prvej splátky bude doba nie kratšia ako 32 za sebou idúcich kalendárnych dní a súčasne nie dlhšie ako 48 za sebou idúcich kalendárnych dní (vrátane). Splatnosť nasledujúcej splátky v príslušnom mesiaci bezprostredne nasledujúcom po splatnosti predchádzajúcej splátky bude v deň s číselným poradím rovnakým ako číselné poradie dňa splatnosti predchádzajúcej splátky v príslušnom predchádzajúcom mesiaci.“
10. Bod 2.2 ZDZ o. i. stanovuje:
„[Žalobca] je povinný odoslať [žalovanému] oznámenie… o schválení úveru... Oznámenie… podľa predchádzajúcej vety bude… obsahovať nasledovné údaje: … splatnosť prvej splátky úveru…“.
11. Bod 2.3 ZDZ definuje Deň poskytnutia úveru ako deň nadobudnutia účinnosti zmluvy, v ktorý žalobca poskytne žalovanému úver na účet žalovaného uvedený v zmluve o revolvingovom úvere.
12. Bod 13.1 ZDZ o. i. stanovuje, že „v prípade… omeškania [žalovaného]… s úhradou mesačnej splátky úveru… o viac ako tri mesiace po termíne splatnosti… a) všetky záväzky [žalovaného] …, ktoré sa podľa [zmluvy o revolvingovom úvere] mali stať splatnými v budúcnosti, sa stávajú okamžite splatnými, pokiaľ sa zmluvné strany nedohodnú inak…“
13. Žalobca súčasne s uzavretím zmluvy o revolvingovom úvere oznámil žalovanému, že splatnosť prvej splátky je 03.09.2013 (oznámenie žalobcu o schválení úveru, č. l. 6).
14. Žalobca poskytol žalovanému na jeho účet sumu 1.277,05 € (nesporná skutočnosť). Z vyjadrenia žalobcu k otázku rozdielu medzi oproti dohodnutou výškou úveru 1.500 a sumou prevedenou na účet žalovaného 1.277,05 €, súd dospel k záveru, že rozdiel 222,95 € predstavuje poplatok za poskytnutie úveru, ktorý bol žalovanému započítaný pred poskytnutím úveru. Žalovaný z úveru splatil 170,30 € (nesporné skutočnosti). Nebolo preukázané, že by žalovaný úver čerpal ďalej vo forme revolvingu.
15. Žalobca žalovanému oznámil, že z dôvodu omeškania so splátkami č. 3,4 a 5 dochádza k „zosplatneniu“ celého úveru (oznámenie žalobcu, č. l. 2). Oznámenie bolo žalovanému doručené 22.01.2014 (doručenka, č. l. 5).
16. Žalovaný ďalšie platby nevykonal (nesporná skutočnosť).
17. Žalovaného mesačný príjem je predstavuje 600 až 650 €, oproti čomu stoja náklady na ďalšiu pôžičku v sume asi 200 €. Zároveň sa podieľa na platení nájomného za byt, v ktorom býva spolu so svojou manželkou, synom a jeho ženou, ktoré mesačne predstavuje 520 € (nesporné skutočnosti).
B. Právne posúdenie
18. Preskúmavanou zmluvou o revolvingovom úvere sa žalobca zaviazal žalovanému poskytnúť úver v sume a za podmienok uvedených v časti A. tohto rozsudku a žalovaný sa zaviazal tieto sumy vrátiť spolu s úrokmi. Takto vymedzený predmet zmluvy potom zodpovedá definícii zmluvy o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka (ďalej len „OBZ“). Vzhľadom na záväzok poskytnúť úver uzatváral žalobca zmluvu o revolvingovom úvere v rámci svojej podnikateľskej činnosti, a preto sa považuje za dodávateľa v zmysle § 52 ods. 3 OZ. Z absencie údajov v zmluve, ktoré by žalovaného identifikovali ako podnikateľa, ako aj z účelu úveru („rekonštrukcia nehnuteľnosti“) je zrejmé, že žalovaný pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, a preto sa považuje za spotrebiteľa (§ 52 ods. 4 OZ). Keďže predmetná zmluva o revolvingovom úvere bola uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom, vzťah z nej vyplývajúci je vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy (§ 52 ods. 1 OZ). Zároveň sa tým žalobca považuje aj za veriteľa podľa § 2 písm. b) zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch a žalovaný za spotrebiteľa podľa § 2 písm. c) tohto zákona. V dôsledku povahy strán a predmetu plnenia tak zmluva o revolvingovom úvere, ktorú spolu strany uzatvorili, spĺňa aj definíciu zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. d) tohto zákona, a vzťah medzi stranami sa riadi preto aj týmto zákonom.
19. Súd v prvom kroku zistil, že posudzovaná zmluva bola uzatvorená na základe žiadosti žalovaného, ktorú žalobca prijal tým, že žiadosť s odkazom na bod 2.1 ZDZ schválil tak, že žalovanému v bode 6 zmluvy priznal nižšiu sumu úveru. Pripojením podpisov na zmluve bola naplnená aj požiadavka písomnej formy zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Súčasne s týmto úkonom žalobca vyhotovil a podpísal oznámenie o schválení úveru, ktoré predpokladá ZDZ. Súd mal tak v zmysle § 43c ods. 1 a 44 ods. 1 OZ za preukázané, že návrh na uzavretie zmluvy bol prijatý.
20. Súd následne pristúpil k hodnoteniu zmluvy o revolvingovom úvere z hľadiska kritérií stanovených zákonom č. 129/2010 a zistil, že zmluva o revolvingovom úvere nevyhovuje požiadavkám, ktoré na tento typ zmlúv kladie zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.
21. Medzi tieto požiadavky patrí aj uvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov, čo vyplýva z § 9 ods. 2 písm. j) cit. zákona. Tento údaj slúži spotrebiteľovi na to, aby sa mohol ľahko orientovať v ponukách od rôznych veriteľov, ktorí môžu okrem úrokov za poskytnuté úvery požadovať aj rôzne poplatky a náhradu nákladov súvisiacich s poskytnutím spotrebiteľského úveru. RPMN má zohľadniť celkové úverové zaťaženie pre spotrebiteľa a umožniť mu tak dosiahnuť kvalifikované rozhodnutie o tom, ktorú ponuku príjme. Z tohto dôvodu zákon č. 129/2010 Z. z. vyžaduje, aby bola RPMN v zmluve o spotrebiteľskom úvere výslovne stanovená. Pokiaľ však je stanovená nesprávne, a to v neprospech spotrebiteľa, zákon postihuje úver sankciou bezúročnosti a bezpoplatkovosti [§ 11 ods. 1 písm. d)].
22. Na účely doplnenia rozhodujúcich skutkových tvrdení súd vyzval žalobcu na vysvetlenie rozdielu medzi sumou úveru uvedenom v zmluve a sumou poskytnutou žalovanému na jeho účet. Z vyjadrenia žalobcu je zrejmá zmena skutkového stavu v tom zmysle, že žalobca poskytol žalovanému úver v nižšej sume, než bolo dohodnuté. Suma uvedená ako poskytnutá čiastka úveru 1.500 € sa nezhoduje s výškou skutočne poskytnutej sumy, pretože tá bola znížená o poplatok za poskytnutie úveru vo výške 222,95 €. Súd sa stotožňuje s názorom vysloveným v rozsudku Najvyššieho súdu SR z 29.05.2013, sp. zn. 6Sžo/39/2012, že poplatky obdobného charakteru nemožno považovať za istinu úveru, pretože svojou povahou tvoria náklady spotrebiteľského úveru. Vychádzajúc z logického výkladu definícií pojmov v § 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, možno za spotrebiteľský úver považovať dočasné poskytnutie finančných prostriedkov na zabezpečenie potrieb spotrebiteľa, ktoré majú spotrebiteľský charakter, teda v danej veci možno za spotrebiteľský úver považovať v zmysle platnej právnej úpravy len poskytnutie finančných prostriedkov, ktoré žalovaný žalobcovi skutočne poskytol, a to na účely spotreby (porov. obsah zmluvy o revolvingovom úvere). Poplatok za poskytnutie úveru nemôže byť sám o sebe „úverom“. Už z jeho pomenovania je zrejmé, že sa platí „za poskytnutie úveru“, teda úverom je iná suma peňazí. Poplatok, ktorý má charakter odmeny poskytovateľovi služby (spotrebiteľského úveru), treba považovať len za náklady spotrebiteľského úveru. Na účely výpočtu RPMN v súlade so zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských zmluvách, ktorým sa do slovenského právneho poriadku prebrala smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS, treba vychádzať z výkladu tejto smernice poskytnutého Súdnym dvorom EÚ v rozsudku z 21.04.2016, Radlinger a Radlingerová (C-377/14, EU:C:2016:283, bod 81 a nasl.), podľa ktorého celková výška úveru a výška čerpania úveru označujú celkovú sumu, ktorá bola daná k dispozícii spotrebiteľovi, čo vylučuje sumy, ktoré si poskytovateľ úveru účtuje na úhradu nákladov súvisiacich s predmetným úverom a ktoré nie sú tomuto spotrebiteľovi reálne vyplatené. V opačnom prípade bude RPMN podhodnotená (pozri cit. rozsudok, bod 87). Pokiaľ žalobca do celkovej výšky spotrebiteľského úveru (1.500 €) zahrnul aj poplatok za poskytnutie úveru (222,95 €), postupoval v rozpore s platnou právnou (pozri tiež rozsudok Najvyššieho súdu SR 27.11.2013, sp. zn. 6Szo/21/2013). Výpočet RPMN mal teda správne zohľadňovať skutočnosť, že žalovanému bola poskytnutá ako istina len suma 1.277,05 € a suma 222,95 € predstavovala náklady, čo napokon výslovne potvrdil aj žalobca vo svojom písomnom vyjadrení. Pokiaľ sa spolu s ostatnými parametrami úveru (výška a počet splátok, a pod.) zohľadní poplatok za poskytnutie úveu, výsledná RPMN bude 134,03 %. RPMN bola teda v zmluve o revolvingovom úvere uvedená nesprávne vo výške len 69,73 %. Navyše, vzhľadom na to, že bola nižšia, zvýhodňovala žalobcom poskytovaný úver tým, že mohla žalovaného ako spotrebiteľa uviesť do omylu pri rozhodovaní a porovnávaní iných úverov (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora EÚ zo 04.03.2004, Cofinoga, C-264/02, EU:C:2004:127, bod 26, a uznesenie Súdneho Dvora EÚ zo 16.11.2010, Pohotovosť, C-76/10, EU:C:2010:685, bod 70). Preto treba RPMN považovať za uvedenú nesprávne v neprospech spotrebiteľa tak, ako to má na mysli § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. a z tohto dôvodu je nevyhnutné vychádzať z fikcie, že úver je bez poplatkový a bezúročný.
23. Vzhľadom tento záver už nebolo nutné sa zaoberať platnosťou dohody o úrokovej sadzbe. Len pre poriadok súd dodáva, že právne dôsledky sú v prípade absolútnej neplatnosti dohody o úrokovej sadzby pre rozhodnutie tejto veci rovnaké, pretože žalobca má v oboch prípadoch právo na vrátenie toho, čo žalovanému poskytol, hoci na základe iných ustanovení zákona (§ 451 a nasl. OZ).
24. Žalobca tak má len nárok na vrátenie poskytnutej istiny (1.277,05 €), bez toho, čo už žalovaný medzičasom zaplatil (170,30 €), teda vo výsledku 1.106,75 €, čo je napokon žalobcom požadovaná suma. Na základe toho potom súd rozhodol tak, že žalobcovi tento nárok (výrok I).
25. Žalovaný sa dostal do omeškania tým, že porušil svoju povinnosť splácať splátky úveru včas. Žalobca má tak nárok na úrok z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 OZ a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v spojitosti so z. č. 106/2014 Z. z. a § 52 ods. 2 druhou vetou OZ, a to v sadzbe 5,25 % ročne (základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania zvýšená o päť percentuálnych bodov). Žalobca využil svoje právo dohodnuté na základe § 565 OZ v čl. 13.1 ZDZ a vyzval žalovaného na zaplatenie dlhu v oznámení o zosplatnení, ktoré bolo žalovanému doručené 22.01.2014. Po uplynutí žalobcom určených 15 dní (09.02.2014) je tak žalovaný v omeškaní. Keďže žalobcom uplatnený úrok z omeškania požadovaný od 10.02.2014 neprekračuje rámec uvedených predpisov, súd ho žalobcovi priznal.
26. Vzhľadom na sociálnu a finančnú situáciu žalovaného, o ktorej súd nemal dôvod pochybovať, a výšku pôvodne dohodnutej mesačnej splátky (85,15 €) súd rozhodol podľa § 232 ods. 3 a 4 CSP tak, že žalovanému povolil jeho dlh splácať splátkami mesačne po 100 €, čím by ho mal splatiť približne do 12 mesiacov, teda za primeraný čas, ktorý je kratší, ako žalobcom pôvodne predpokladaných 36 mesiacov. Hrozba straty výhody splátok v prípade omeškania čo i len s jednou splátkou by mala primäť žalovaného k tomu, aby svoje povinnosti plnil riadne a včas.
27. O trovách súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP vzhľadom na celkový úspech žalobcu v zmysle § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu všetkých trov konania (výrok II).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Odvolanie možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu písomne na podpísanom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak žalovaný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú vykonateľným rozsudkom, môže sa žalobca domáhať jej splnenia v exekúcii.