Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

64Cbi/1/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, konajúc sudkyňou Mgr. Miriam Kamenskou v právnej veci žalobcu Slovenská republika - Daňový úrad Banská Bystrica, Nová 13, 974 04 Banská Bystrica, proti žalovanému JUDr. Pavel Vrška, so sídlom Kancelárie M. R. Štefánika 2, 990 01 Veľký Krtíš, značka správcu S515, správca úpadcu PRŠIANSKA TERASA I., družstvo, so sídlom Kollárova 4, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 50 091 221, o určenie popretej pohľadávky v konkurze, takto

rozhodol:

U r č u j e , že v konkurznom konaní na majetok úpadcu, vedenom Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 4K 26/2017, pohľadávka žalobcu prihlásená súhrnnou prihláškou zo dňa 26. 10. 2017, pod por. č. 1, vo výške 108 226,53 Eur z titulu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2017, sa považuje za zistenú v plnom rozsahu, čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti a výšky.

Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 03. 01. 2018 sa žalobca domáhal určenia, že pohľadávka žalobcu, prihlásená do vyhláseného konkurzu, vedeného na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 4K 26/2017, na majetok úpadcu, prihláškou zo dňa 26. 10. 2017 vo výške 108 226,53 Eur sa považuje za zistenú v plnom rozsahu, čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti a výšky. Uviedol, že vo vyhlásenom konkurze si žalobca ako veriteľ prihlásil prihláškami pod poradovým číslom 1 až 3, zo dňa 26. 10. 2017, pohľadávky v celkovej výške 108 316,53 Eur. Žalovaný listom zo dňa 01. 12. 2017, doručeným žalobcovi dňa 05. 12. 2017, poprel pohľadávku prihlásenú pod poradovým číslom 1 vo výške 108 226,53 Eur z dôvodu neexistencie právneho dôvodu vzniku prihlásenej pohľadávky, pričom uviedol, že mu nie je známa skutočnosť, kto daňové priznanie podával, on ako ustanovený správca, k podaniu tohto daňového priznania zo dňa 22. 09. 2017 nikoho nesplnomocnil, má za to že daňové priznanie podala neoprávnená osoba. Žalobca je toho názoru, že popretá pohľadávka mala byť z dôvodu jej nespornosti zapísaná do zoznamu pohľadávok ako zistená. Účinky vyhlásenia konkurzu na úpadcu nastali dňa 19. 09. 2017, daňové priznanie za obdobie august 2017 k dani z pridanej hodnoty bolo doručené žalobcovi dňa 22. 09. 2017 o 09:54.30 hod a podala ho Katarína Fabulová na základe Plnomocenstva zo dňa 30. 03. 2017, nakoľko v zmysle § 78 ods. 2 Zákona č. 222/2014 Z. z. bolo povinnosťou úpadcu podať uvedené daňové priznanie do 25. 09. 2017. Žalobca má za to, že splnomocnená osoba postupovala v intenciách § 52 ods. 1 Zákona č. 7/2005 Z. z. a vykonala úkon, ktorý nezniesol odklad. Tento názor potvrdzuje aj skutočnosť, že žalovaný ako správca konkurznej podstaty, doposiaľ uvedené daňové priznanie nepodal, hoci bol v zmysle § 7 Zákona č. 7/2005 Z. z. povinný konať s náležitou odbornou starostlivosťou. Navyše žalovaný bol uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 4K 26/2017 zo dňa 18. 07. 2017, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 140/2014 zo dňa 24. 07. 2017, ustanovený do funkcie predbežného správcu dlžníka, a na základe týchto skutočností má žalobca za to, že bol o povinnostiach úpadcu vopred informovaný. Žalobca oboznamuje súd so skutočnosťou, že výzvou zo dňa 19. 09. 2017 vyzval konkurzného správcu na podanie hlásenia k dani z príjmov zo závislej činnosti dlžníka za zdaňovacie obdobie roku 2016, ktoré do dnešného dňa nebolo podané. Taktiež boli vydané výzvy žalobcom, ako správcom dane, zo dňa 06. 12. 2017, na podanie daňového priznania k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2017, ktoré je predmetom popretia pohľadávky, výzva bola doručená 13. 12. 2017 a zatiaľ výzve nebolo vyhovené v plnom rozsahu a nebolo vyhovené ani výzve na podanie daňového priznania k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2017. Ustanovenie § 32 ods. 1 Zákona č. 7/2005 Z. z. umožňuje správcovi v konkurze využiť inštitút popretia prihlásenej pohľadávky iba v situácii, kedy je spornosť pohľadávky objektívna. Popieranie pohľadávok nemôže byť zneužívané na prenášanie zodpovednosti za preskúmanie každej pohľadávky, pri ktorej správca subjektívne dospeje k údajnej spornosti, na súd v incidenčnom konaní. Správca má totiž normatívnu povinnosť pohľadávku veriteľa dôkladne preskúmať, pričom poprieť ju môže iba v prípade, ak je pohľadávka skutočne, na základe relevantnej argumentácie, sporná. Žalobca má za to, že konanie žalovaného pri popretí pohľadávky sa môže z pohľadu veriteľa javiť ako účelové z dôvodu znemožniť mu tak hlasovanie na prvej schôdzi veriteľov, nakoľko ani program tejto schôdze nie je zo strany správcu vyhotovený v zmysle § 36 ods. 1 Zákona č. 7/2005 Z. z., nakoľko neobsahuje obligatórny bod programu prvej schôdze, ktorým je hlasovanie o výmene správcu, teda žalovaný ako správca ani v tomto prípade nekonal s náležitou odbornou starostlivosťou. Žalobca tak postup žalovaného pri skúmaní pohľadávok nepovažuje za dôsledný a zodpovedný, nakoľko žalovaný nevyužil všetky zákonom ponúkané možnosti a uchýlil sa k možnosti, ktorá najviac obmedzí práva žalobcu ako veriteľa v konkurznom konaní. Zákon nespája preskúmavanie prihlásených pohľadávok výhradne s jediným zdrojom informácií o pohľadávkach úpadcu, a to podaným daňovým priznaním, ale poskytuje možnosť využiť aj ďalšie zdroje, na základe ktorých môže správca získať informácie o spornosti alebo nespornosti pohľadávky. Žalobca spolu s prihlásením pohľadávok predložiť všetky potrebné prílohy a vyhlásenia na to, aby mohol v plnej miere uplatňovať práva veriteľa. V žalobe žalobca ako dôkazy označil Scan doručenia prihlášky žalovanému; Scan doručenia prihlášky konkurznému súdu; Oznámenie o popretí pohľadávky zo dňa 01. 12. 2017; Potvrdenie o zapísaní pohľadávky do zoznamu pohľadávok zo dňa 21. 11. 2017; Výzvu žalobcu zo dňa 19. 09. 2017 a Výzvy žalobcu zo dňa 06. 12. 2017.

2. Podaním doručeným súdu dňa 02. 06. 2018, ktoré bolo vyjadrením k podanej žalobe (§ 167 ods. 1, 2 Zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)), žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že tak ako uviedol v oznámení o popretí pohľadávky žalobcu, pri preskúmaní prihlášky zistil, že daňové priznanie zo dňa 22. 09. 2017 podala jemu osoba neznáma. Vzhľadom na situáciu, že predchádzajúci konateľ Y.. Y. Q. v mesiaci február 2017 zomrel a terajší konateľ predseda družstva Š. I. mu do dnešného dňa nevedel predložiť akékoľvek listinné dôkazy o vedení a existencii účtovníctva tejto spoločnosti, takto podané daňové priznanie podané a podpísané osobou, ktorá na to nemala oprávnenie, nevedel posúdiť jeho správnosť a opodstatnenosť. S poukazom na § 159 Zákona č. 563/2009 Z. z. v čase od vyhlásenia konkurzu do zrušenia konkurzu pri správe daní za daňový subjekt koná správca. Taktiež poukazuje na skutočnosť, že účinky vyhlásenia konkurzu nastali dňa 19. 09. 2017 a daňové priznanie zo dňa 22. 09. 2017 podala V. S., ktorú žalovaný, ako ustanovený správca úpadcu, k akýmkoľvek žiadnym právnym úkonom nesplnomocnil. Žalobca žalovaného, ako správcu, následne nevyzval na podanie daňového priznania, resp. jeho doplnenie vzhľadom na tú skutočnosť, že účinky vyhláseného konkurzu nastali dňa 19. 09. 2017. Takto podané daňové priznanie žalobca predložil ako právny dôvod pohľadávky, ktorú si uplatnil vo výške 108 226,53 Eur. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe žiadne dôkazy neoznačil.

3. Podaním doručeným súdu dňa 25. 09. 2018 (§ 167 ods. 3 žalobca uviedol, že podľa výpisu z informačného systému Finančnej správy SR daň z pridanej hodnoty bola priznaná v prihlásenej výške 108 226,53 Eur prostredníctvom riadneho daňového priznania k dani z pridanej hodnoty a podaná dňa 22. 09. 2017 V. S., ktorá mala pridelené ID používateľa: 1135879 pre prístup do autorizovanej zóny Portálu sekcie daňovej Finančného riaditeľstva SR, dátumované v Bratislave dňa 08. 04. 2013, 21:33 hod. Dlžník vydal plnomocenstvo pri elektronickej komunikácii s Daňovým úradom pre V. S. dňa 30. 03. 2017. Na základe uvedeného žalobca preukázal, že daňové priznanie bolo podané oprávnenou osobou. Žalobca poukázal na to, že ak žalovaný bol predbežným správcom od 24. 07. 2017, musel poznať pomery dlžníka, minimálne, že je platca dane z priadnej hodnoty, z čoho vyplýva, že ako predbežný správca vedel a musel vedieť o elektronickej komunikácii V. S. so správcom dane, i keď sa nemusel osobne poznať s V. S., ktorá podala daňové priznanie, pretože mala prístup do autorizovanej zóny Portálu sekcie daňovej Finančného riaditeľstva SR. Ak žalovaný poukazuje na § 159 Zákona č. 563/2009 Z. z., mal aj podľa tohto ustanovenia postupovať a konať tak, že požiada o zmenu v elektronickom doručovaní. Žalovaný do dnešného dňa tak neurobil. Elektronická komunikácia bola správcom dane ukončená z úradnej moci dňom 06. 12. 2017, kedy správca dane zistil, že V. S. už nie je oprávnená elektronicky komunikovať so správcom dane za uvedený daňový subjekt z dôvodu vstupu do konkurzu. Žalovaný svojou nečinnosťou pochybil, keď vyhlásením konkurzu nepožiadal správcu dane o zmenu v elektronickom doručovaní, resp. nesplnomocnil osobu na elektronické doručovanie. V nečinnosti aj zotrváva, pretože do dnešného dňa nereagoval na výzvy žalobcu a nepodal žalobcom požadované formuláre k priznaniu daní. Žalovaný neautorizoval v tomto konkurze prístup do autorizovanej zóny Portálu sekcie daňové Finančného riaditeľstva SR. V podaní žalobca ako dôkazy označil Registračný formulár používateľa ID používateľa: 1135879 zo dňa 08. 04. 2013; Plnomocenstvo zo dňa 30. 03. 2017 pre V. S.; Náhľad z výpisu informačného systému Finančnej správy SR: Daňové priznanie k DPH 6/11267711/2017 zo dňa 22. 09. 2017; Obchodný vestník 177/2017 zo dňa 08. 09. 2017 pod pol. K026746; Obchodný vestník 178/2017 zo dňa 19. 09. 2017 pod pol. K027014 a Výpis úpadcu z obchodného registra zo dňa 20. 09. 2018.

4. Dňa 16. 10. 2018 súd doručoval žalovanému podanie žalobcu zo dňa 25. 09. 2018 a umožnil mu, aby sa v lehote 15 dní od doručenia písomne vyjadril a uviedol ďalšie skutočnosti a označil dôkazy na svoju obranu (§ 167 ods. 4 . Žalovanému boli listiny doručené dňa 16. 10. 2018, čo potvrdzuje elektronická doručenka. Žalovaný sa k veci už písomne nevyjadril.

5. Na prejednanie veci samej súd určil termín pojednávania na deň 15. 01. 2019, na ktorý sa žalobca a žalovaný dostavili.

6. Z údajov zverejnených v Obchodnom vestníku 177/2017, deň vydania 18. 09. 2017, súd považoval za zistené, že Okresný súd Banská Bystrica ako konkurzný súd uznesením č. k. 4K 26/2017 zo dňa 08. 09. 2017 vyhlásil konkurz na majetok dlžníka (úpadcu) a ustanovil žalovaného za správcu konkurznej podstaty.

7. Z dôkazov strán sporu súd považoval za zistené, že Súhrnnou prihláškou nezabezpečených pohľadávok zo dňa 26. 10. 2017 si žalobca pod por. č. 1 prihlásil pohľadávku v sume istiny 108 226,53 Eur, ktorej ako popis právneho dôvodu uviedol: pohľadávka na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 01.08.2017-31.08.2017 splatná vyhlásením konkurzu podľa § 46 a ako faktúru právneho dôvodu uviedol: daňové priznanie podané pod č. 6/11267711/2017 zo dňa 22. 09. 2017.

8. Písomným úkonom zo dňa 01. 12. 2017, označeným ako Oznámenie o popretí pohľadávky, žalovaný žalobcovi oznámil, že poprel vo výške 108 226,53 Eur pohľadávku prihlásenú súhrnnou prihláškou pohľadávok zo dňa 26. 10. 2017, z dôvodu neexistencie právneho dôvodu vzniku prihlásenej pohľadávky. Ďalej uviedol, že k prihláške pohľadávky vo výške 108 226,53 Eur žalobca ako listinný dôkaz jej existencie predložil daňové priznanie - daň z priadnej hodnoty z 22. 09. 2017. Žalovaný poukazuje na tú skutočnosť, že vyhlásený konkurz bol zverejnený v Obchodnom vestníku dňa 18. 09. 2017. Nie je mu známa skutočnosť, kto toto daňové priznanie podával. On, ako ustanovený správca, k podaniu tohto daňového priznania zo dňa 22. 09. 2017 nikoho nesplnomocnil. Má za to, že toto daňové priznanie podala neoprávnená osoba.

Podľa § 32 ods. 9 Zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov, veriteľ má právo domáhať sa na súde určenia popretej pohľadávky žalobou, pričom žaloba musí byť podaná voči všetkým, ktorí popreli pohľadávku. Toto právo musí byť uplatnené na súde voči všetkým týmto osobám do 30 dní od doručenia písomného oznámenia správcu o popretí pohľadávky veriteľovi, inak zanikne. Právo na určenie popretej pohľadávky je uplatnené včas aj vtedy, ak bola podaná žaloba v lehote na nepríslušnom súde.

9. V konaní nebolo sporné (§ 151 ods. 1 , že Súhrnnou prihláškou nezabezpečených pohľadávok zo dňa 26. 10. 2017 si žalobca prihlásil aj pohľadávku por. č. 1 v sume istiny 108 226,53 Eur a sporná nebola ani skutočnosť, že pohľadávku si žalobca prihlásil v základnej prihlasovacej lehote (§ 28 ods. 2 Zákona č. 7/2005 Z. z.). Sporná nebola v konaní ani skutočnosť, že správca pohľadávky žalobcu poprel dňa 01. 12. 2017, teda v lehote na popieranie pohľadávok (§ 32 ods. 3 písm. a) v spojení s § 203a ods. 2 Zákona č. 7/2005 Z. z.). Keďže oznámenie o popretí pohľadávok bolo žalobcovi doručené dňa 05. 12. 2017, čo preukazuje prezenčná pečiatka žalobcu na písomnom úkone Oznámenia o popretí pohľadávky zo dňa 01. 12. 2017 a keďže žaloba na začatie tohto súdneho konania bola osobne podaná do podateľne Okresného súdu Banská Bystrica dňa 03. 01. 2018, čo preukazuje prezenčná pečiatka súdu na č.l. 1 spisu, považoval súd za preukázané, že žalobca si právo domáhať sa určenia popretej pohľadávky uplatnil včas, teda uplatnil ho na súde žalobou do 30 dní od doručenia písomného oznámenia správcu o popretí pohľadávky (§ 32 ods. 9 Zákona č. 7/2005 Z. z.).

10. Podanou žalobou sa žalobca domáhal určenia, že prihlásená pohľadávka žalobcu sa považuje za zistenú v plnom rozsahu, čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti a výšky s tvrdením, že daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2017 bola priznaná v prihlásenej výške 108 226,53 Eur prostredníctvom riadneho daňového priznania k dani z pridanej hodnoty podaného dňa 22. 09. 2017 V. S., ktorá mala pridelené ID používateľa pre prístup do autorizovanej zóny Portálu sekcie daňovej Finančného riaditeľstva SR a úpadca vydal plnomocenstvo pri elektronickej komunikácii s daňovým úradom pre V.W. S. dňa 30. 03. 2017 a hoci vyhlásením konkurzu plnomocenstvo zaniklo, splnomocnená osoba vykonala úkon, ktorý nezniesol odklad.

11. Žalovaný v konaní zotrval na dôvodoch popretia pohľadávky s tvrdením, že v čase od vyhlásenia konkurzu pri správe dani za daňový subjekt koná správca a žalovaný ako správca úpadcu V. S. k akýmkoľvek žiadnym právnym úkonom nesplnomocnil.

„Konkurzný súd nie je oprávnený preskúmavať popretú pohľadávku z iných dôvodov ako tých, ktoré správca uviedol v incidenčnom konaní v popieracom prejave obsiahnutom v zozname pohľadávok. Účelom incidenčného konania je rozhodnúť o tom, či dôvody obsiahnuté v popieracom prejave správcu zodpovedajú skutočnosti a vylučujú pohľadávku z uspokojenia v konkurze tak, ako bola prihlásená.“ (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. 01. 2017, sp. zn. 3Obdo/70/2016).

12. V konaní nebolo sporné, že úpadca bol platiteľom dane z pridanej hodnoty, a keďže žalovaný ani len netvrdil, že úpadca sa rozhodol pre zdaňovacie obdobie kalendárny štvrťrok (§ 77 ods. 1, 2, 3 Zákona č. 222/2004 Z. z.), za nespornú súd považoval aj skutočnosť, že zdaňovacím obdobím úpadcu bol kalendárny mesiac. Keďže daň z pridanej hodnoty je splatná do 25 dní po skončení zdaňovacieho obdobia (§ 78 ods. 1 Zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov) a keďže do 25 dní po skončení každého zdaňovacieho obdobia je každý platiteľ povinný podať daňové priznanie (§ 78 ods. 2 Zákona č. 222/2004 Z. z.), bolo zákonnou povinnosťou úpadcu podať do 25. 09. 2017 daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie mesiaca august 2017.

13. V konaní nebolo sporné, že dňa 22. 09. 2017 bolo žalobcovi doručené daňové priznanie úpadcu k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2017 a sporná nebola ani skutočnosť, že daňové priznanie bolo podané elektronicky V. S.. Rovnako v konaní nebolo sporné, že účinky vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu nastali dňa 19. 09. 2017.

14. Je pravda, že v čase od vyhlásenia konkurzu do zrušenia konkurzu pri správe daní za úpadcu ako daňový subjekt koná konkurzný správca (§ 159 Zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov). Taktiež je pravda, že vyhlásením konkurzu zanikajú úpadcove jednostranné právne úkony, najmä jeho plnomocenstvá (§ 52 ods. 1 veta prvá Zákona č. 7/2005 Z. z.). Súčasne však platí, že ten, komu boli plnomocenstvá udelené, je povinný po ich zániku urobiť ešte všetko, čo neznesie odklad tak, aby úpadca neutrpel ujmu na svojich právach a takto urobené úkony majú rovnaké právne účinky, ako by plnomocenstvo trvalo aj po vyhlásení konkurzu (§ 52 ods. 1 veta druhá a veta tretia Zákona č. 7/2005 Z. z.). 15. Žalobca v konaní preukázal, že dňa 31. 03. 2017 bolo žalobcovi doručené Plnomocenstvo zo dňa 30. 03. 2017, ktorým úpadca ako splnomocniteľ, za ktorého konal predseda družstva Š.M. I., splnomocnil V. S., ID používateľa 1135879, aby konala v mene úpadcu v plnom rozsahu práv a povinností vyplývajúcich z právnych predpisov, najmä, ale nie výlučne zo zákona o správe daní a zákona o účtovníctve, v záujme ochrany a presadzovania práv a oprávnených záujmov úpadcu a bola oprávnená zastupovať úpadcu pri elektronickej komunikácii s daňovým úradom a na uzatvorenie a podpísanie dohody o elektronickej komunikácii a zabezpečiť komunikáciu s orgánmi finančnej správy. Výpisom z obchodného registra žalobca preukázal, že Š.M. I. je štatutárnym orgánom - predsedom družstva úpadcu s vznikom funkcie 02. 03. 2017. Registračným formulárom používateľa Finančného riaditeľstva SR zo dňa 08. 04. 2013 žalobca preukázal, že Portál sekcie daňovej Finančného riaditeľstva SR vydal osvedčenie o úspešnej registrácii k autorizovaným elektronickým službám portálu pre V. S. a systém pridelil pre prístup do autorizovanej zóny Portálu sekcie daňovej Finančného riaditeľstva SR ID používateľa: 1135879. Náhľadom z výpisu informačného systému Finančnej správy SR žalobca preukázal, že dňa 22. 09. 2014 o 09:54:30 hod bolo za úpadcu podané riadne daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2017 s ID používateľa 1135879 (V. S.). Daňovým priznaním k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2017 žalobca preukázal, že bola priznaná vlastná daňová povinnosť v sume 108 226,53 Eur.

16. Ak žalobca preukázal, že úpadca dňa 30. 03. 2017 udelil písomné plnomocenstvo V.W. S., aby bola oprávnená úpadcu zastupovať aj pri elektronickej komunikácii s daňovým úradom, ak platiteľ dane z pridanej hodnoty má zákonnú povinnosť podať daňové priznanie do 25 dní po skončení každého zdaňovacieho obdobia, ak účinky vyhlásenia konkurzu nastali dňa 19. 09. 2019, je potrebné podanie daňového priznania elektronickým spôsobom V. S. dňa 22. 09. 2017, t. j. 3 dni po účinkoch vyhlásenia konkurzu, vyhodnotiť ako úkon, ktorý po zániku plnomocenstva nezniesol odklad. Nesplnenie zákonnej povinnosti podať daňové priznanie totiž zakladá právo žalobcu na uplatnenie sankcií proti úpadcovi, a teda ujmovou na právach úpadcu by bolo aj vyrubenie pokuty za nesplnenie povinnosti podať daňové priznanie. V tejto súvislosti súd zdôrazňuje aj skutočnosť, že hoci samotný žalovaný v konaní poukázal na to, že po vyhlásení konkurzu zo zákona koná za úpadcu ako daňový subjekt, po vyhlásení konkurzu si žalovaný prípadne nesplnil povinnosť podať daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2017, tak ako to na otázku súdu uviedol aj na pojednávaní konanom dňa 15. 01. 2019 a hoci žalobca v konaní aj preukázal, že žalovaného vyzýval na splnenie zákonných povinností vo vzťahu k žalobcovi. Súd preto vyhodnocuje, že daňové priznanie úpadcu k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2017 podala oprávnená osoba. Keďže daň z pridanej hodnoty je splatná do 25 dní po skončení zdaňovacieho obdobia (§ 78 ods. 1 Zákona č. 222/2004 Z. z.), vyhlásením konkurzu sa pohľadávka žalobcu z titulu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2017 považuje za splatnú (§ 46 ods. 1 Zákona č. 7/2005 Z. z.).

17. Vychádzajúc z konštatovaných skutočností, súd dospel k záveru, že dôvody popretia pohľadávky obsiahnuté v popieracom prejave žalovaného, nevylučujú pohľadávku žalobcu z uspokojenia v konkurze tak, ako bola táto prihlásená a keďže účelom tohto incidenčného konania nebolo opätovné posudzovanie a preskúmavanie pohľadávky žalobcu, ale len posudzovanie dôvodov jej popretia, súd žalobe žalobcu vyhovel.

18. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodoval podľa § 255 ods. 1 a žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Podľa § 262 ods. 1 súd v tomto rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhodol len o nároku na náhradu trov konania a podľa § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto súdnemu rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozhodnutia na Okresnom súde Banská Bystrica vo vyhotovení dvojmo.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky; súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má uvedené vady, ak tieto vady mali vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok; sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu; má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.