Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PE-3C/139/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Partizánske, sudcom JUDr. Eduardom Szabom v právnej veci žalobcu: A. Q. nar. XX.XX.XXXX bytom R. R. XXX/XX, zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Peter Harakály, Košice Mlynská 28, proti žalovanému: Allianz- Slovenská poisťovňa a. s. Bratislava, Dostojevského rad 4, o náhradu škody z ublíženia na zdraví, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 868,46€ do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

III. Súd konanie v časti úhrady bolestného v sume 704,22€ s 8,75%-ným úrokom z omeškania od 27.09.2012 do zaplatenia, v časti zvýšenia náhrady za SSU v sume 3 006,45€, v časti úhrady liečebných nákladov v sume 695,67€ s príslušenstvom a v časti náhrady za stratu na zárobku počas práceneschopnosti za obdobie od 04.05.2012 do 01.08.2012 v sume 108,56€ s 8,75%-ným úrokom z omeškania ročne od 07.03.2013 do zaplatenia, zastavuje.

IV. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

odôvodnenie:

(1.) Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 12.688,50 € z titulu bolestného, sumy 12.890,40 € z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia, sumy 164,63 € z titulu liečebných nákladov spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 25.743,53 € od 27.09.2012 do zaplatenia, zaplatenia sumy 6.445,20 € z titulu zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia a náhrady trov konania.

(2.) Vo veci rozhodol Okresný súd Partizánske rozsudkom č.k. 3C/139/2012-216 zo dňa 13.10.2016 tak, že žalobu v celom rozsahu zamietol. Zároveň priznal žalovanej strane nárok na náhradu trov konania vo výške 100% a štátu voči žalovanej strane nárok na náhradu trov vo výške 100%.

(3.) Proti rozsudku tunajšieho súdu podal dňa 13.12.2016 v zákonnej lehote žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie.

(4.) O odvolaní rozhodol Krajský súd v Trenčíne uznesením č.k. 6Co/53/2017-238 zo dňa 26.03.2018 tak, že rozsudok prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie neskúmal napr. dopytom na lekára, ktorý práceneschopnosť žalobcu konštatoval, z akého dôvodu bola práceneschopnosť žalobcu trvajúca od 05.05.2011 dňa 04.05.2012 ukončená a následne, v ten istý deň 04.05.2012 bola započatá nová práceneschopnosť žalobcu, ktorá trvala až do 01.08.2012. Taktiež nebolo v konaní zisťované, či bola práceneschopnosť žalobcu spochybnená napr. Sociálnou poisťovňou alebo jeho zdravotnou

poisťovňou. Na základe odvolacej námietky žalobcu vo vzťahu k započítaniu nárokov žalobcu a žalovaného tak, ako ho vykonal súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí, odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie v tejto časti vec nesprávne právne posúdil. Kompenzácia takej pohľadávky je prípustná len v jedinom prípade, a to ak pohľadávka, ktorá sa namieta za účelom započítania, je pohľadávkou na náhradu škody toho istého druhu a rovnako z titulu náhrady škody na zdraví. Z uvedeného vyplýva, že nárok žalobcu voči žalovanému na doplatok z titulu náhrady škody na zdraví (bolestné) v súdom prvej inštancie ustálenej výške 953,08 € nie je možné podľa § 581 ods. 1 Občianskeho zákonníka jednostranne, autoritatívnym výrokom súdu, bez dohody strán, započítať s prípadným nárokom žalovaného proti žalobcovi titulom bezdôvodného obohatenia. Záverom odvolací súd uvádza, že v odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie úplne absentuje skutkové i právne vyhodnotenie žalobcom uplatnených nákladov na liečenie (nákladov na lieky 40,83 € a nákladov za poplatok chirurgickej ambulancii 6,63 €), v dôsledku čoho je rozhodnutie súdu prvej inštancie i v tejto časti nepreskúmateľné. Svojim postupom tak súd prvej inštancie založil i tzv. inú vadu konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 389 ods. 1 písm. b/, c/ CSP. V ďalšom konaní súd prvej inštancie doplní skutkové zistenia v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie (§ 150 ods. 2 , vec opätovne skutkovo i právne posúdi v naznačenom smere, vysporiada sa komplexne s argumentáciou strán v konaní, a vo veci rozhodne, pričom svoje rozhodnutie odôvodní v súlade s § 220 CSP.

(5.) Tunajší súd opätovne vykonal dokazovanie v intenciách rozhodnutia krajského sudu výsluchom strán sporu, oboznámením sa s obsahom spisového materiálu a zistil tento skutkový stav:

(6.) Dňa 18.06.2018 doručil žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu podanie v ktorom uviedol, že žalobca naďalej trvá na podanej žalobe v časti o zaplatenie náhrady za bolesť v sume 953,08 € s úrokom z omeškania vo výške 8,75% z tejto sumy od 27.09.2012 do zaplatenia. Takisto trvá na nároku na náhradu nákladov na liečenie 64,50 €. Vo zvyšku zobral v časti o zaplatenie 695,67 € žalobu späť. Žalobca trvá aj na nároku na náhradu za stratu na zárobku počas práceneschopnosti za obdobie od 04.05.2012 do 01.08.2012 v sume 868,46 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne z tejto sumy od 07.03.2013 do zaplatenia. Vo zvyšnej časti o zaplatenie sumy 108,56 € s príslušenstvom za stratu na zárobku zobral žalobca žalobu späť. V neposlednom rade žalobca trvá aj na zaplatení úrokov z omeškania z už žalovaným zaplatených náhrad škody. Žalobca zároveň zobral žalobu v časti nároku na náhradu za bolesť prevyšujúcu sumu 953,08 € do sumy 1.657,30 € s príslušenstvom a v časti nároku na zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 3.006,45 € späť.

(7.) Dňa 13.07.2018 doručil žalovaný vyjadrenie k čiastočnému späťvzatiu žalobcu v ktorom uviedol, že s čiastočným späťvzatím žalobcu súhlasí. Nesúhlasí však z nárokom žalobcu v sume 33,20 € spojených s ubytovaním manželky žalobcu jednak z dôvodu, nepreukázania nevyhnutnosti takýchto nákladov a jednak z dôvodu, že tieto náklady vznikli a platila ich manželka žalobcu a preto žalobca nie je aktívne legitimovaný na uplatnenie tohto nároku. Takisto nesúhlasí s nárokom žalobcu na sumu 40,83 € za lieky pre žalobcu z dôvodu, že tieto neboli predpísané žiadnym lekárom na účely liečenia úrazu. Preto tieto náklady nepovažuje za účelne vynaložené v súvislosti s liečením úrazu. K nároku žalobcu na stratu na zárobku počas PN žiada vykonať výsluch znalca, pretože je toho názoru, že znalec jasne uviedol, že dôvody na priznanie PN v období od 04.05.2012 do 01.08.2012 neexistovali. V neposlednom rade nesúhlasí s uplatneným nárokom žalobcu na akékoľvek úroky z omeškania z dôvodu, že do právoplatného skončenia trestného konania nebolo zrejmé či je daná pasívna legitimácia žalovaného, keďže žaloba bola podaná skôr, až z trestného konania vyplynuli dôvody za krátenie za spoluvinu a žalobca nedostatočne sprístupňoval dôležité doklady zo zdravotnej dokumentácie, ktoré boli pre likvidáciu nevyhnutné.

(8.) Dňa 03.01.2019 doručil znalec vyjadrenie k otázkam položeným žalobcom a žalovaným a uviedol, že práceneschopnosť bola v období od 04.05.2012 do 01.08.2012 dôvodná a je adekvátna charakteru poranenia.

(9.) Na pojednávaní dňa 15.01.2019 právny zástupca žalobcu uviedol, že aj vyjadrením znalca sa potvrdilo to, že bola dôvodná aj PN od 04.05.2012 do 01.08.2012. Znalec na základe podkladov ošetrujúceho lekára žalobcu čiastočne revidoval svoj záver znaleckého posudku s tým, že aj keď uvedená práceneschopnosť bola v priemere dlhšia ako u ostatných prípadoch, vzhľadom na okolnosti

poškodenia zdravia žalobcu bola adekvátna. Žalobca si 6,60 € uplatňuje za návštevu u MUDr. Mičuneka v chirurgickej ambulancii v Topoľčanoch.

(10.) Na pojednávaní dňa 15.01.2019 žalovaný uviedol, že v znaleckom posudku znalec uviedol, že PN žalobcu v období od 04.05.2012 až 01.08.2012 nebola nevyhnutná a uviedol, že v tom období sa nepodroboval žiadnej liečbe. V tomto písomnom podaní znalec odkázal na tvrdenie všeobecnej lekárky MUDr. Matejovej, že žalobca mal absolvovať nejaké rehabilitácie. V čase vyhotovenia mal k dispozícii znalec celú zdravotnú dokumentáciu a o tej následnej rehabilitácii nezistil nič. Toto si nevie dosť dobre vysvetliť, keďže aj v čase spracovania mal znalec všetky podklady k dispozícii. Príde mu to tak, ako keby mal znalec na spracovanie tohto vyjadrenia minimálny čas a odkázal na to, čo zistila ošetrujúca lekárka žalobcu. Pokiaľ ide o charakter práce žalobcu, žalobca nevykonával fyzickú prácu v tom smere, že by musel stáť, kopať, manuálne robiť. Jeho práca spočívala v jazde motorovým vozidlom a v sedavej práci. Predkladá súdu osobitnú dohodu o započítaní vzájomných pohľadávok medzi žalobcom a žalovaným, v ktorej sa konštatuje, že žalobca má titulom bolestného voči žalovanému nárok na 953,08 € a žalovaný má voči žalobcovi nárok titulom bezdôvodného obohatenia za preplatok na sťažení SSU vo výške 1.195,20 € a obe tieto strany sa dohodli, že žalobca nie je povinný vrátiť preplatok na SSU 1.195,20 € žalovanému a žalovaný nie je povinný uhradiť pohľadávku na bolestnom vo výške 953,08 € žalobcovi. Strany si teda tieto dve pohľadávky započítali tak, že žiadna zo strán nie je povinná nič platiť druhej strane a tieto pohľadávky zaniknú touto dohodou o započítaní pohľadávok.

(11.) V záverečnej reči na pojednávaní dňa 15.01.2019 právny zástupca žalobcu uviedol, že odkazuje na všetky doterajšie písomné a ústne vyjadrenia v tejto veci a zotrváva na nich, tiež aj po zrušení rozsudku sa podrobne vyjadril v podaní zo 14.06.2018. Pokiaľ ide o nárok na bolestné a o dohode o započítaní pohľadávok, ktorú predložil dnes zástupca žalovaného, nevedel, preto sa k tomu ani nemohol vyjadriť, resp. urobiť dispozitívny úkon. Toto ponecháva na úvahu súdu a v ostatnom žiada, aby súd rozhodol tak, ako uviedol v navrhovanom petite na rozhodnutie v podaní zo 14.06.2018. Zároveň si uplatňuje náhradu trov konania v rozsahu 100%.

(12.) V záverečnej reči na pojednávaní dňa 15.01.2019 žalovaný uviedol, že odkazuje na všetky doterajšie písomné a ústne vyjadrenia v tejto veci a zotrváva na nich. Pokiaľ ide o zostávajúce nároky žalobcu, odkazuje na podanie zo dňa 09.07.2018 s tým, že k tomu, čo odznelo na dnešnom pojednávaní, odkazuje na str. 23 znaleckého posudku a odpoveď na otázku 10., t.j., že znalec nenachádza v zdravotnom zázname žalobcu žiadne vyšetrenie, ani liečbu, ktorá by si vyžiadala PN až do 01.08.2012. Navrhuje žalobu zamietnuť a uplatňuje si náhradu trov konania v rozsahu 100%.

(13.) Súd z potvrdenia o dočasnej práceneschopnosti zistil, že MUDr. Tvrdá určila obdobie práceneschopnosti od 04.05.2012 do 01.08.2012.

(14.) Súd z výziev žalovaného zo dňa 06.07.2012; 26.09.2012 a 13.09.2013 zistil, že žalovaný vyzýval žalobcu na predloženie dokladov smerujúcich k likvidácií poistnej udalosti.

(15.) Súd z rozsudku Okresného súdu Partizánske č.k. 2T/77/2013-647 zo dňa 05.08.2013 zistil, že súd schválil dohodu o vine a treste zo dňa 28.06.2013 pod č.k. Pv 218/11-121 na základe ktorej bola Ing. N. L. uznaná vinnou zo spáchania skutku, ktorým bol žalobcovi spôsobený úraz a škoda na zdraví. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 05.08.2013.

(16.) Súd z dohody o započítaní vzájomných pohľadávok uzatvorenej podľa § 581 ods. 3 Občianskeho zákonníka medzi žalobcom a žalovaným zo dňa 25.10.2018 zistil, že strany sporu uznali, že žalobca má voči žalovanému pohľadávku v sume 953,08 € z titulu bolestného a že žalovaný má voči žalobcovi pohľadávku v sume 1.195,20 € z titulu bezdôvodného obohatenia a navzájom si započítali pohľadávky tak, že žiadna zo strán nie je povinná z uvedených pohľadávok nič hradiť.

(17.) Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

(18.) Podľa § 15 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, náhradu škody

uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

(19.). Podľa § 444 OZ, pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

(20.) Podľa § 446 OZ, náhrada za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti poškodeného sa posúdi a suma tejto náhrady sa určí rovnako, ako úrazový príplatok podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení.

(21.) Podľa § 449 ods. 1 OZ, pri škode na zdraví sa uhradzujú aj účelné náklady spojené s liečením.

(22.) Podľa § 581 ods. 1, ods. 3 OZ, započítanie nie je prípustné proti pohľadávke na náhradu škody spôsobenej na zdraví, ibaže by išlo o vzájomnú pohľadávku na náhradu škody toho istého druhu. Započítanie nie je prípustné ani proti pohľadávkam, ktoré nemožno postihnúť výkonom rozhodnutia. Dohodou účastníkov možno započítaním vyrovnať aj pohľadávky uvedené v odsekoch 1 a 2.

(23.) Podľa § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.

(24.) Podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

(25.) Podľa § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.

(26.) Podľa § 144 zák. č. 160/2015 Z. z. civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť.

(27.) Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

(28.) Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

(29.) Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

(30.) Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

(31.) Súd po opätovnom vykonaní dokazovania dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná. Žalobca sa v konaní domáha zaplatenia náhrady za bolesť v sume 953,08 € s úrokom z omeškania vo výške 8,75% z tejto sumy od 27.09.2012 do zaplatenia; náhrady liečebných nákladov v sume 64,50 € s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne z tejto sumy od 27.09.2012 do zaplatenia; náhrady za stratu na zárobku počas práceneschopnosti v sume 868,46 € s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne od 07.03.2013 do zaplatenia a náhrady vyčíslených úrokov z omeškania v celkovej sume 1.227,57 €.

(32.) Žalobca podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 18.06.2018 vzal žalobu v časti úhrady bolestného v sume 704,22 € s 8,75%-ným úrokom z omeškania od 27.09.2012 do zaplatenia, v časti zvýšenia náhrady za SSU v sume 3.006,45 €, v časti úhrady liečebných nákladov v sume 695,67 € s príslušenstvom a v časti náhrady za stratu na zárobku počas práceneschopnosti za obdobie od 04.05.2012 do 01.08.2012 v sume 108,56 € s 8,75%-ným úrokom z omeškania ročne od 07.03.2013 do zaplatenia späť. Žalovaný sa k späťvzatiu žaloby žalobcom vyjadril podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 13.07.2018 v ktorom uviedol, že s čiastočným späťvzatím žaloby súhlasí. Vzhľadom na uvedené súd konanie v časti o zaplatenie úhrady bolestného v sume 704,22 € s 8,75%-ným úrokom z omeškania od 27.09.2012 do zaplatenia, v časti zvýšenia náhrady za SSU v sume 3.006,45 €, v časti úhrady liečebných nákladov v sume 695,67 € s príslušenstvom a v časti náhrady za stratu na zárobku počas práceneschopnosti za obdobie od 04.05.2012 do 01.08.2012 v sume 108,56 € s 8,75%-ným úrokom z omeškania ročne od 07.03.2013 do zaplatenia v zmysle ustanovenia § 145 zastavil.

(33.) Súd sa následne zaoberal zvyšnými nárokmi žalobcu. V prvom rade sa zaoberal nárokom žalobcu na bolestné vo výške 953,08 € s príslušenstvom. Žalovaný na pojednávaní dňa 15.01.2019 predložil dohodu o započítaní pohľadávok uzatvorenú medzi žalobcom a žalovaným v rámci ktorej si strany sporu dohodli, že žalovaný nemusí hradiť žalobcovi náhradu bolestného v sume 953,08 €. Táto dohoda bola uzatvorená v zmysle ustanovenia § 581 ods. 3 Občianskeho zákonníka dňa 25.10.2018. Vzhľadom na uvedené teda pohľadávka žalobcu na bolestné uzatvorením dohody zanikla a preto súd musel v tejto časti žalobu zamietnuť.

(34.) Následne sa súd zaoberal nárokom žalobcu na náhradu liečebných nákladov v sume 64,50 €. Tieto pozostávajú zo sumy 33,20 € (náklady na ubytovanie manželky žalobcu v Národnom rehabilitačnom centre v Kováčovej počas hospitalizácie žalobcu), zo sumy 40,83 € (náhrada za lieky) a sumy 6,60 € (poplatok v chirurgickej ambulancii). Vzhľadom na preukázané spoluzavinenie si žalobca uplatnil len 80% z tohto nároku v sume 64,50 €.

Medzi účelné náklady patria napríklad náklady spojené s rehabilitáciou, prilepšením na stravu, rozšírením ošetrovateľskej služby, náklady spojené s účelnými návštevami najbližších príbuzných v nemocnici a podobne. Existenciu týchto nákladov treba preukázať.

Súd teda konštatuje, že musí ísť o náklady, ktoré vzniknú v príčinnej súvislosti s liečením úrazu žalobcu. Tieto náklady musí žalobca preukázať, avšak nie len tak, že reálne tieto náklady hradil (napr. že kúpil liek), avšak aj účelnosť takýchto nákladov, ktorá musí byť spojená s liečením vzniknutého úrazu. Z vykonaného dokazovania však nevyplýva, že lieky náhradu ktorých si žalobca uplatňuje by boli predpísané lekárom v priamej súvislosti s liečením úrazu. To isté platí o poplatku 6,60 € za návštevu chirurgickej ambulancie v Topoľčanoch. Keďže žalobca nijakým spôsobom nepreukázal, že tieto náklady by boli vynaložené v priamej súvislosti s liečením úrazu, súd mu tento nárok priznať nemohol. Následne sa zaoberal sumou 33,20 € za ubytovanie manželky žalobcu počas jeho hospitalizácie. Súd sa v tomto prípade stotožnil s vyjadrením žalovaného, keď podľa jeho názoru do nákladov liečenia patria náklady spojené s návštevami hospitalizovaného (rozhodnutie R28/1980) a nie náklady za ubytovanie rodinných príslušníkov v prípadoch kedy to nie je nevyhnutné. Zároveň žalovaný správne podotkol, že pokiaľ nejde o náklady spojené s návštevami v zmysle § 449 ods. 1 a tieto náklady vznikli manželke žalobcu, žalobca nie je aktívne legitimovaný na uplatnenie tohto nároku. Súd preto aj v tejto časti žalobu zamietol.

(35.) Súd sa následne zaoberal nárokom žalobcu na stratu na zárobku počas PN za obdobie od 04.05.2012 do 01.08.2012. Žalovaný sa bránil tým, že sám znalec v znaleckom posudku uviedol, že táto PN nebola nevyhnutná. Súd v intenciách rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne preto požiadal o opätovné vyjadrenie znalca. Z jeho vyjadrenia doručeného súdu dňa 03.01.2019 vyplýva, že o PN rozhoduje všeobecný lekár. Aj preto znalec považuje PN v predmetnom období za dôvodnú a adekvátnu. Keďže o PN rozhoduje všeobecný lekár, a ten PN za dané obdobie považoval za dôvodnú, čo vo svojej

odpovedi potvrdil aj znalec, súd sa riadil závermi všeobecného lekára žalobcu a znalca a dospel k záveru, že PN bola dôvodná a žalobca má nárok na náhradu za stratu na zárobku za obdobie od 04.05.2012 do 01.08.2012. Žalovaný výšku straty na zárobku nijakým spôsobom nesporoval a preto súd priznal žalobcovi sumu 846,46 €.

(36.) Súd sa následne zaoberal uplatnenými úrokmi z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 3.322,40 € za obdobie od 27.09.2012 do 20.09.2013 (285,13 €); 8,75% ročne zo sumy 7.893,60 € za obdobie od 27.09.2012 do 19.11.2013 (790,98 €), 8,75% ročne zo sumy 2.458,43 € za obdobie od 07.03.2013 do 19.11.2013 (151,46 €), celkovo v sume 1.227,57 €, úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 868,46 € od 07.03.2013 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 953,08 € od 27.09.2012 do zaplatenia.

Žalobca si nárok na náhradu škody voči žalovanému uplatnil z titulu, že v čase škodovej udalosti mal prevádzkovateľ vozidla uzatvorené povinné zmluvné poistenie so žalovaným. Nárok žalobcu na uplatnené úroky z omeškania voči žalovanému sú osobitne upravené v zákone o povinnom zmluvnom poistení. V prípade, ak by si žalovaný nesplnil povinnosti vyplývajúce mu z ustanovenia § 11 ods. 6 zákona o povinnom zmluvnom poistení, žalobca by mal v zmysle ustanovenia § 11 ods. 8 tohto zákona nárok na úrok z omeškania podľa osobitného predpisu. V zmysle § 11 ods. 6 zákona o povinnom zmluvnom poistení bol žalovaný povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie poistnej udalosti a do troch mesiacov skončiť prešetrenie a poskytnúť poškodenému preukázané plnenie, alebo poskytnúť písomné vysvetlenie, pre ktoré bolo plnenie odmietnuté, alebo znížené.

Súd konštatuje, že z vykonaného dokazovania nezistil, že by došlo k porušeniu povinnosti žalovaného vyplývajúcej mu zo zákona o povinnom zmluvnom poistení, čím by došlo k vzniku nároku žalobcu na úrok z omeškania. Až do nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, ktorým bola schválená dohoda o vine a treste žalovaný nevedel, či je vôbec povinný plniť žalobcovi. Napriek tomu reagoval na výzvu žalobcu, výzvami zo dňa 06.07.2012; 26.09.2012 a 13.09.2013 vyzýval žalobcu na doloženie dokladov preukazujúcich uplatnenú náhradu škody a prešetril poistnú udalosť. Zo strany žalovaného došlo aj k čiastočnej úhrade nároku žalobcu, čo žalobca v konečnom dôsledku nepopieral. Súd vzhľadom na uvedené preto konštatuje, že zo strany žalovaného nedošlo k porušeniu povinnosti v zmysle § 11 ods. 6 zákona o povinnom zmluvnom poistení. Preto nemohol žalobcovi vzniknúť nárok na úroky z omeškania voči žalovanému a súd v tejto časti žalobu zamietol.

(37.) O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 2 tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania, keďže obe strany boli v spore čiastočne úspešné.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať písomne odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Partizánske.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.