Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11C-125-2016.pdf
PDF · 112.01 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/125/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV sudcom JUDr. Janou Fígerovou v právnej veci žalobcu L.. O. O., D.. XX.XX.XXXX, H. N. N., A. X, právne zastúpený: Mgr. Zuzana Hollá, advokát, so sídlom Bratislava, Kresánkova 1 proti žalovanému: A. O., D.. XX.XX.XXXX, H. N. N., U.Í. Ú. XX, právne zastúpený: mzlegal s.r.o., IČO: 36 861 529, so sídlom Malacky, Bernolákova 2 o zaplatenie 11.310 eur s prísl. a ďalšie takto
rozhodol:
I.Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 11.310 eur spolu s úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy 10.000 eur od 08.05.2016 do zaplatenia a zmluvnou pokutou vo výške 0,01% denne zo sumy 10.000 eur od 08.05.2016 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobcovi sa proti žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania 100 % nároku.
III.O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1.Žalobca sa žalobou došlou 31.08.2016, doplnenou 05.12.2016, domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 11.310 eur s prísl. - úrok z omeškania 5% ročne zo sumy 10.000 eur od 08.05.2016 do zaplatenia a zmluvnej pokuty vo výške 0,01% denne zo sumy 10.000 eur od 08.05.2016 do zaplatenia a náhrady trov konania.
2.V dôvodoch žaloby uviedol, že strany uzavreli XX.XX.XXXX písomne dohodu o urovnaní, ktorej predmetom bolo urovnanie ich sporných nárokov vedených v súdnych konaniach na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 50C 231/2014 a sp.zn.19C 295/2015. Žalovaný sa podľa dohody o urovnaní zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 13.000 eur v dvoch splátkach, pričom prvú splátku vo výške 3.000 eur zaplatil 28.10.2015. Druhú splátku 10.000 eur mu doteraz neuhradil. Pre prípad porušenia povinnosti žalovaným bola medzi stranami dohodnutá aj zmluvná pokuta 0,01 % denne.
3.Žalobca na preukázanie svojich tvrdení navrhol/predložil: listinné dôkazy - dohoda o urovnaní, rozhodnutia súdov o prejednaní dedičstva a o sporových konaniach na súde, písomnú predžalobnú výzvu žalobcu.
4.Tunajší súd vydal dňa 27.02.2017 vo veci platobný rozkaz, ktorým žalobnému návrhu vyhovel.
5.Nakoľko žalovaný podal proti platobnému rozkazu odpor, súd platobný rozkaz uznesením z 03.04.2017 zrušil.
6.Žalovaný v odpore uviedol, že neuznáva nárok ani sčasti, nakoľko nárok zanikol ešte pred podaním žaloby a to splnením dlhu žalovanému - vyplatením vymáhanej čiastky žalobcovi v hotovosti.
7.V priebehu konania žalovaný následne namietol platnosť dohody o urovnaní. Podľa neho dohoda o urovnaní nie je platná, lebo nikto sa nemôže dopredu vzdať svojich práv. Žalobca sa vzdal svojho práva v čase, keď dedičstvo nenadobudol, dedičstvo je zákonným nárokom. Žalovaný tiež uviedol, že dohodu o urovnaní uzavrel v tiesni, dedičstvo malo pasíva po poručiteľoch, a túto otázku bolo potrebné riešiť; podpísaním dohody o urovnaní došlo k odblokovaniu dedičstva, čo bolo jednou z možností ako to riešiť.
Pôvodné vyjadrenie žalovaného o úhrade sumy žalovaný vysvetlil nedostatkom v komunikácii s jeho právnym zástupcom, ktorý vyhotovil odpor.
8.Žalovaný na svoju obranu navrhol/predložil dôkazy: výsluchy strán sporu a príp. konfrontáciu strán sporu a oboznámiť spisy okresného súdu v ktorých konaniach sa prejednávali sporné nároky.
9.Súd vykonal vo veci všetky stranami navrhnuté dôkazy, a to oboznámením sa s listinami - rozhodnutia súdov v sporových veciach, v dedičských veciach, dohodou o urovnaní, predžalobnou výzvou žalobcu, vyslúchol strany sporu.
10.Žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie pohľadávky nasledovne: istina 10.000 eur, úrok z omeškania vo výške 5% zo sumy 10.000 eur od 08.05.2016 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 0,01% denne z dlž nej sumy 10.000 eur od 08.05.2016 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 1.310 eur za obdobie od 23.04.2016 do 31.08.2016.
11. Vo veci nie je sporné, že: dňa XX.XX.XXXX bola uzavretá medzi stranami - žalobca ako účastník 1/ a žalovaný ako účastník 2/ písomne Dohoda o urovnaní podľa § 585 a nasl. OZ, o usporiadaní sporných nárokov.
12.Na základe uvedenej dohody o urovnaní, sa žalovaný zaviazal žalobcovi zaplatiť sumu 13.000 eur, pričom žalovaný vyplatil žalobcovi sumu 3.000 eur dňa 28.10.2015. Žalovaný mal podľa dohody o urovnaní zaplatiť žalobcovi ešte sumu 10.000 eur a to v lehote 30 dní po právoplatností rozhodnutí v dedičskom konaní po poručiteľovi L. O. a po poručiteľovi O. O., čo ale nedodržal.
13.Sporné v danej veci bolo, či dohoda o urovnaní uzavretá dňa 28.10.2015 je platná, vzhľadom na žalovaným v konaní vznesenú obranu, a či je teda daná povinnosť žalovaného na zaplatenie uvedenej sumy podľa dohody o urovnaní.
14.Žalobca v rámci vyjadrenia k neplatnosti dohody o urovnaní uviedol, že skutočnosti o tiesni žalovaného sú vnútornou pohnútkou žalovaného a to, že nemal vôľu uzavrieť dohodu. Neplatnosti by sa mohol dovolávať žalobca ako druhá strana a nie žalovaný, nikto sa nemôže dovolávať vlastnej nepoctivosti, tiež pri tiesni sa relatívnej neplatnosti sa môže jej dovolávať druhá strana. K ďalšej námietke neplatnosti - že žalobca sa mal vzdať práva na dedičstvo skôr ako toto nadobudol uviedol, že žalobca si svoje subjektívne právo na dedičstvo uplatnil na súde podaním žaloby, keď namietol neplatnosť vydedenia a závetu. Stal sa účastníkom dedičského konania, až kým nie je preukázané, že mu nesvedčí titul. Vznikol dedičský spor, ktorý sa môže uzavrieť zmierom. V danej veci dohoda o urovnaní nie je dedičskou dohodou.
Skutkový stav
15.Z Dohody o urovnaní z XX.XX.XXXX súd zistil, že medzi stranami sporu boli sporné nároky, vyplývajúce z dedičských konaní po poručiteľovi L. O. V. O. O.. Na notárskom úrade M.. G. Ž. boli vedené dedičské konania v dedičskej veci po poručiteľovi L. O. ( sp.zn. 46D 216/2014) a po poručiteľovi O. O.j ( sp. zn. 38D 361/2014) - rodičia strán sporu. Obe dedičské konania boli prerušené, pre námietku žalobcu voči listinám o vydedení a závetom.
Na Okresnom súde Bratislava II prebiehali sporové konania pod sp. zn. 50C 231/2014 ( neplatnosť listiny vydedení a závetu po otcovi) a sp.zn. 19C 295/2015 (neplatnosť listiny vydedení a závetu po matke ).
V Dohode bolo tiež konštatované, že žalobca trval na tom, že je neopomenuteľným dedičom na základe § 479 OZ a má nárok na jednu polovicu jeho dedičského podielu zo zákona v dedičskom konaní po každom z poručiteľov vo výške podľa zákona. Žalovaný bol náhľadu, že závet a listiny o vydedení spĺňajú hmotnoprávne aj formálne náležitosti, preto len on je jediný závetom povolaný dedič, vydedenie žalobcu je platné, rovnako je platný aj závet poručiteľov.
Z obsahu dohody o urovnaní ďalej vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli, že sporné nároky sa urovnávajú nasledovne: a to tak, že žalovaný zaplatí žalobcovi sumu 13.000 eur v dvoch splátkach. Žalobca sa vzdáva nároku na jednu polovicu jeho dedičského podielu zo zákona v dedičskom konaní po poručiteľovi L. O.Š. a uplatneného práva na určenie, že dôvody vydedenia v listinách o vydedení nie sú dané v súdnom konaní pred Okresným súdom Bratislava II sp.zn. 50C 231/2014 a zaväzuje sa vziať v celom rozsahu späť žalobný návrh v deň podpisu tejto dohody. S tým, že sa už v budúcnosti nebude domáhať určenia neplatnosti závetu a listiny o vydedení spísanej formou notárskej zápisnice, a tiež rešpektovať závet a listinu o vydedení. Rovnako sa tak vzdáva nároku na jednu polovicu jeho dedičského podielu zo zákona v dedičskom konaní po poručiteľovi O. O. v súdnom konaní pred Okresným súdom Bratislava II sp. zn. 19C 295/2015, a zaväzuje sa vziať v celom rozsahu žalobný návrh späť, v deň podpisu tejto dohody. S tým, že sa už v budúcnosti nebude domáhať určenia neplatnosti závetu a listiny o vydedení spísanej formou notárskej zápisnice, a tiež rešpektovať závet a listinu o vydedení.
Žalobca v Dohode dňa XX.XX.XXXX písomne potvrdil, že od žalovaného mu bola odovzdaná čiastka 3.000 eur podľa bodu 2.2 písm. a/ Dohody, za prítomnosti svedkov, O.. M. Š., zástupca žalobcu a zástupcu žalovaného.
16.Na Okresnom súde Bratislava II bolo vedené konanie pod sp. zn. 19C 295/2015 v právnej veci žalobcu proti žalovanému o určenie, že dôvody vydedenia žalobcu poručiteľom O. O. uvedené v listine o vydedení spísanej vo forme notárskej zápisnice N 141/98 z 06.05.1998 a v listine o vydedení spísanej vo forme notárskej zápisnice N 449/2013 z 25.09.2013 nie sú dané, a o určenie, že závet poručiteľa O. O. spísaný vo forme notárskej zápisnice N 141/1998 je neplatný. Uznesením Okresného súdu Bratislava II z 30.10.2015 č.k. 19C 295/2015 - 40 bolo konanie zastavené z dôvodu späťvzatia žaloby, nakoľko strany sporu uzavreli Dohodu o urovnaní XX.XX.XXXX. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 02.12.2015, bolo doručené žalovanému 11.11.2015.
17.Na Okresnom súde Bratislava II bolo vedené konanie sp. zn. 50C 231/2014 v právnej veci žalobcu proti žalovanému o určenie, že listina o vydedení a závet spísané poručiteľom L. O. vo forme notárskej zápisnice pod zn. N 140/198 06.05.1998 a listina o vydedení spísaná formou notárskej zápisnice dňa 25.09.2013 pod N 448/2013 sú neplatné. Uznesením Okresného súdu 30.10.2015 č.k. 50C 231/2014
- 70 bolo konanie zastavené z dôvodu späťvzatia žaloby, nakoľko medzi stranami došlo k uzavretiu Dohody o urovnaní 28.10.2015, čím došlo k mimosúdnemu vyriešeniu sporu. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 02.12.2015, právnemu zástupcovi žalovaného bolo doručené 09.11.2015.
18.Z obsahu spisu Okresného súdu Bratislava II sp.zn. 46D 216/2014 a z Osvedčenia o dedičstve sp. zn. 46D 216/2014 z 07.04.2016 po poručiteľovi L. O. súd zistil, že poručiteľ zomrel ženatý, so zanechaním závetu a listiny o vydedení, ktorou vydedil svojho syna - žalobcu. Dedičom poručiteľa zo závetu je žalovaný. Výška aktív dedičstva bola 55.718,78 eur, výška pasív bola 2.520,56 eur. Dedičstvo prevzal žalovaný. Dedič neuznal pohľadávku VZP vo výške 111,50 eur - mal ju za premlčanú. Rovnako neuznal pohľadávku spoločnosti BYTOSPOL.S.S., s.r.o. vo výške 1.652,34 eur, lebo vznikla po smrti poručiteľa. Osvedčenie nadobudlo právoplatnosť 07.04.2016.
19.Z obsahu spisu Okresného súdu Bratislava II 38D 361/2014 a z Osvedčenia o dedičstve sp. zn. 38D 361/2014 z 07.04.2016 po poručiteľovi O. O. súd zistil, že poručiteľ zomrel ako vdova, so zanechaním závetu a listiny o vydedení, ktorým vydedil syna - žalobcu. Dedičom poručiteľa zo závetu je žalovaný. Výška aktív dedičstva bola 50.726,82 eur, výška pasív bola 1.565,56 eur - náklady pohrebu a pohľadávka Tatra banky a.s., vo výške 333,34 eur. Dedičstvo prevzal žalovaný. Osvedčenie nadobudlo právoplatnosť 07.04.2016.
20.Z výsluchu žalobcu ako strany súd zistil, že trvá na podanej žalobe, lebo neboli splnené podmienky, ktoré boli dohodnuté.
Na otázky právnych zástupcov uviedol, že žalovaný dal návrh na dohodu o urovnaní sám pred pojednávaním sa súde, dokonca aj sumu 13.000 eur navrhol žalovaný a žalobca to akceptoval.
21.Žalovaný vo výsluchu ako strana uviedol, že dohodu akceptoval, lebo sa potreboval oslobodiť od všetkých záväzkov, so žalobcom sa dlhodobo nestýkal. Spor sa ťahal 4 roky, právny zástupca mu odporučil, aby s pokúsili dohodnúť, aby sa vedel rýchlo dostať k veciam. Najprv bol návrh 20.000 eur - 25.000 eur, potom navrhol 13.000 eur, jemu to bolo jedno zohnal peniaze na prvú splátku.
Na otázky uviedol, že dohodou vypracoval jeho právnik, nesplnil si povinnosť, lebo nevie, že to mal spraviť.
22.Žalobca písomne vyzval žalovaného Výzvou z 12.07.2016 na zaplatenie sumy 10.000 eur do 7 dní, tiež aj na úhradu zmluvných pokút 810 eur podľa ods. 2.4 dohody, a sumy 66 eur podľa ods. 2.6 dohody do 7 dní. Výzvu žalovaný prevzal 18.07.2016.
Právne posúdenie
23.Podľa § 585 OZ, (1)Dohodou o urovnaní môžu účastníci upraviť práva medzi nimi sporné alebo pochybné. Dohoda, ktorou majú byť medzi účastníkmi upravené všetky práva, sa netýka práv, na ktoré účastník nemohol pomýšľať.
24.Podľa § 586 OZ, Omyl o tom, čo je medzi stranami sporné alebo pochybné, nespôsobuje neplatnosť dohody o urovnaní. Ak však omyl bol vyvolaný ľsťou jednej strany, môže sa druhá strana neplatnosti dovolať. (2)Urovnanie dojednané dobromyseľne nestráca platnosť ani v prípade, že dodatočne vyjde najavo, že niektorá zo strán dohodnuté právo v čase dojednania urovnania nemala.
25.Podľa § 34 OZ, Právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä ju vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
26.Podľa § 37 OZ, Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
27.Dohodou o urovnaní podľa § 585 OZ si účastníci záväzkovo právneho vzťahu odstraňujú spornosť alebo pochybnosť vzájomných práv a povinností.
28.Dohoda o urovnaní je samostatným záväzkovo právnym dôvodom vzniku záväzku. Účelom urovnania podľa tohto ustanovenia je odstrániť spornosť alebo pochybnosť vznikajúcu napr. o tom, či boli splnené predpoklady vzniku alebo zániku určitého práva, spornosť alebo pochybnosť týkajúcu sa výšky pohľadávky, jej splatnosti, pričom spornosť alebo pochybnosť môže byť skutková alebo i právna, objektívna i subjektívna.
29.Urovnaním môžu byť medzi účastníkmi upravené akékoľvek sporné práva, ktorými môžu disponovať. Spornosťou práva sa mieni rozdielny názor účastníkov na otázku existencie, platnosti záväzku, jeho kauzy, obsahu. Stačí, že jednej zo strán sa určité právo, ktoré je súčasťou ich vzájomného právneho vzťahu javí sporným bez ohľadu na to, či spor objektívne existuje. Môže ísť o pochybnosť subjektívnej povahy. Podmienkou platnosti dohody o urovnaní pritom nie je existencia pôvodného urovnávacieho vzťahu medzi účastníkmi tejto dohody. Účelom urovnania je predísť ďalším nezrovnalostiam alebo sporom tým, že pôvodný záväzok v ktorom sa sporné právo vyskytlo, sa zruší a nahradí sa záväzkom novým.
30.Urovnanie sa môže týkať len niektorých vzájomných práv a povinností, ohľadom ktorých účastníci neboli v zhode, ale tiež celého záväzku alebo všetkých doterajších záväzkov medzi účastníkmi, avšak s výnimkou tých práv, na ktoré niektorý s účastníkov nemohol pomýšľať v dobe, keď dohoda bola uzavretá. Ust. § 565 ods. 1 OZ chráni urovnanie pred sankciou neplatnosti pre prípad, že pri uzatváraní dohôd o urovnaní došlo k omylu v tom, čo je medzi stranami sporné, či pochybné a teda v akom rozsahu sa má urovnanie dotýkať doterajšieho záväzku. Omyl jednej príp. oboch strán pri uzatváraní dohody o urovnaní nemá vplyv na platnosť vzhľadom na žalovaným v konaní vznesenú obranu, že nikto sa nemôže dopredu vzdať svojich práv a tiež vzhľadom na tvrdenie žalovaného, že túto dohodu uzavrel v tiesni; Ods. 2/ tohto ust. vychádza sa týka prípadov, kde strany pri urovnaní vychádzali z domnelého práva jednej strany, hoci toto právo v čase dojednania neexistovalo.
31.Dohoda o urovnaní však musí spĺňať aj základné zákonné požiadavky na právne úkony z hľadiska ich platnosti. To znamená, že jej obsahom nemôže byť právo, ktoré má vzniknúť v budúcnosti. Neplatnosť vzdania sa budúcich práv môže nastať len ohľadom tých práv, budúcich nárokov, ktoré vzniknú na základe zákona alebo zmluvy, pričom vznik týchto práv je založený obligatórne. Avšak tam, kde zákon umožňuje odchylnú úpravu, t.j. dohodu medzi účastníkmi, ktorou možno určitú úpravu modifikovať alebo i vylúčiť nemožno takúto dohodu kvalifikovať ako dohodou o vzdaní sa budúcich práv.
32.Obmedzenie autonómie vôle v právnom poriadku demokratického právneho štátu, kde sloboda jedinca je štátom garantovaná, nie poskytovaná, prichádza do úvahy len vtedy, ak by jej dôsledné uplatňovanie viedlo k ohrozeniu právom uznaného verejného záujmu, teda, ak by jeho aplikácia viedla ku založeniu alebo prehĺbeniu prirodzenej nerovnosti medzi subjektmi právnych vzťahov, napr. u spotrebiteľských zmlúv. Za taký verejný záujem nie je však možné považovať ochranu pred takým vlastným konaním, zvlášť, ak sa jedná o subjekt práva, ktorý je dostatočne vybavený k tomu, aby svoje vážne rozhodnutia vopred a dôkladne zvážil so všetkou starostlivosťou a odbornosťou. Takú ochranu nemožno mať na mysli, lebo by to zakladalo nerovnosť medzi subjektmi súkromného vzťahu. Pokiaľ subjekty práva platne uzavreli zmluvu ako výraz ich slobodnej vôle, platí zásada, že zmluvy sa dodržujú
- čl. 2 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd. A to aj vtedy, ak by bola takáto zmluva pre niektorú stranu nevýhodná.
33.Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že strany sporu uzavreli písomne dohodu o urovnaní. Je to dohoda strán, ktorou odstraňujú spornosť alebo pochybnosť o ich vzájomných právach a povinností v súvislosti s prejednaním dedičstva po poručiteľoch. Z obsahu dedičských spisov vyplýva, že poručitelia L. O.išek aj O. O. mali dvoch potomkov - žalobca a žalovaný, pričom poručitelia žalobcu ako syna vydedili a súčasne spísali závet. Žalobca bol účastníkom dedičského konania, pričom s vydedením a závetom nesúhlasil a preto podal sporové žaloby. Konania o prejednaní dedičstva boli do skončenia sporových konaní prerušené. Vznikol tak spor o dedičské právo. Žalobca podľa dohody o urovnaní vzal žalobné návrhy v sporových konaniach späť, tieto konania boli zastavené. Dedičom sa stal len žalovaný. Uvedený spor však bolo možné ukončiť aj dohodou v dedičskom konaní. Dedičstvo sa nadobúda smrťou. Súd len deklaratórne potvrdzuje nadobudnutie dedičstva so spätným účinkom ku dňu smrti. Nejedná sa teda o právo, ktoré by mohlo vzniknúť v budúcnosti.
34.Súd sa z vyššie uvedených dôvodov preto nestotožnil s obranou žalovaného, že dohoda o urovnaní je neplatná.
35.Sloboda vôle v právnom význame sa vylučuje, ak niekto uzatvorí zmluvu v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok. Tiesňou sa rozumie objektívny hospodársky alebo sociálny niekedy i psychický stav, nie však psychické donútenie, ktoré je právne relevantné z hľadiska podľa § 37 OZ, ktorý takým spôsobom a takou závažnosťou dolieha na osobu uzatvárajúcu zmluvu, že ju obmedzuje v slobode rozhodovania natoľko, že učiní právny úkon, ktorý by inak neučinila.
36.Je to nielen hmotná tieseň, ale aj sociálna tieseň, vyvolaná napr. rozrušením z obáv o blízku osobu. Druhý účastník tieseň nemusel spôsobiť, ani o nej vedieť. Aby bola tieseň právne relevantnou skutočnosťou, vyžaduje sa, aby sa pod jej vplyvom uzatvorila zmluva za nápadne nevýhodných podmienok. Tieseň musí mať základ v objektívne existujúcom a pôsobiacom stave, musí byť pre ňu teda objektívny dôvod a súčasne sa musí stať pohnútkou pre prejav dotknutej osoby tak, že koná k svojmu neprospechu.
37.Rovnako nápadne nevýhodné podmienky musia objektívne existovať a nemôžu spočívať v subjektívnom cítení dotknutej osoby. Či ide o nápadne nevýhodné podmienky je potrebné posudzovať vždy konkrétne, podľa okolností daného prípadu. U odplatných zmlúv pôjde predovšetkým o posúdenie, či nebola porušená ekvivalentnosť zmluvných vzájomných plnení.
38.Po zhodnotení dôkazov jednotlivo aj vo vzájomnej súvislosti súd dospel k záveru, že nebolo preukázané, že žalovaný uzavrel dohodu o urovnaní v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok. 39.Bol to sám žalovaný, ktorý navrhol žalobcovi riešenie vzájomných sporných nárokov veci mimosúdne, a navrhoval aj výšku sumy. Uvedené vyplynulo z výsluchu strán sporu. Jeho tvrdenie, že pri uzatváraní dohody o urovnaní bol v tiesni, že sa to ťahalo 4 roky nebolo preukázané; poručitelia zomreli v r. 2014, dohoda o urovnaní bola uzavretá v r. 2015. Žalovaný tiež tvrdil, že dedičstvo malo vysoké dlhy, ktoré bolo treba riešiť, odblokovať ho, pričom z rozhodnutí - obsahu osvedčenia o dedičstve takéto skutočnosti nevyplývajú. V dedičských konaniach po poručiteľoch boli zistené pasíva len v súvislosti s trovami pohrebu a suma dlhu na účte poručiteľa O. O. v banke vo výške 310 eur. Uvedené dlhy nemožno preto považovať za také, ktoré by objektívne boli spôsobilé vyvolať tieseň na strane žalovaného. Vzhľadom k nim, bez ďalšieho, nemožno dovodiť, že hospodárska a sociálne situácia rodiny žalovaného v dobe pred uzavretím dohody o urovnaním vykazovala znaky, ktoré sú s poukazom na vyššie uvedené charakteristické pre stav tiesne. Iné dôkazy v tejto súvislosti totiž žalovaný neoznačil ani nenavrhol.
40.Súd považuje preto zmluvu o urovnaní z XX.XX.XXXX za platnú.
41.Podľa bodu 2.2 písm. b/ dohody o urovnaní, žalovaný sa zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 10.000 eur v hotovosti osobne alebo poštovou poukážkou v lehote 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia v dedičskom konaní 1/ - po poručiteľovi a v dedičskom konaní 2/ - po poručiteľovi, ktorými sa prejednanie dedičstva skončí a potvrdí nadobudnutie dedičstva žalovanému. Žalovaný je povinný doručiť kópie dedičských rozhodnutí v dedičskom konaní 1/ a 2/ s vyznačenou doložkou právoplatnosti najneskôr do 15 dní odo dňa nadobudnutia ich právoplatnosti žalobcovi na adresu uvedenú v záhlaví dohody a alebo skeny právnemu zástupcovi žalobcu elektronickou poštou.
42.Rozhodnutia v dedičskom konaní po poručiteľovi L. O. a po poručiteľovi O. O. nadobudli právoplatnosť dňa 07.04.2016 ( č.l. 39 spisu a 46 spisu). Žalovaný si povinnosť zaplatiť sumu 10.000 eur v hotovosti alebo poštovou poukážkou v lehote 30 dní od 07.04.2016 nesplnil. Sám to potvrdil vo výpovedi, pričom uviedol, že nevie na to odpovedať, nevedel, že to má spraviť.
43.Nakoľko žalovaný si danú povinnosť nesplnil, a v konaní nebolo zaplatenie uvedenej sumy žalobcovi preukázané, súd žalovaného na jej zaplatenie zaviazal.
44.Podľa § 517 ods. 1,2 OZ, Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. (2)Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
45.Žalovaný sa dostal nesplnením svojej povinnosti do 30 dní, (t.j. do 07.05.2016) dňom 08.05.2016 do omeškania. Je preto povinný zaplatiť žalobcovi aj príslušenstvo - úrok z omeškania. Výška úroku z omeškania vychádza z § 3 nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z., v danom čase vo výške 5% ročne.
46.Podľa § 544 OZ, Ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. (2)Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. (3)Ustanovenia o zmluvnej pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti právnym predpisom (penále).
47.Podľa bodu 2.4 dohody, zmluvné strany sa dohodli, že v prípade, ak účastník 2/ poruší svoju povinnosť uvedenú v bode 2.2 písm. b/ a nedoručí účastníkovi 1/ kópie alebo právnemu zástupcovi účastníka 1/ skeny rozhodnutí v dedičskom konaní 1 a v dedičskom konaní 2/ s vyznačenou doložkou právoplatnosti najneskôr do 15 dní odo dňa nadobudnutia ich právoplatnosti, je povinný zaplatiť účastníkovi 1/ zmluvnú pokutu vo výške 10 eur za každý deň omeškania so splnením svojej povinnosti a to bez ohľadu na zavinenie.
48.Žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty o výške 1.310 eur a to za obdobie od 23.04.2016 do 31.08.2016 (131 dní po 10 eur /deň). Vychádzal zo skutočnosti, že osvedčenia o dedičstve nadobudli právoplatnosť 07.04.2016. Žalovaný si nesplnil povinnosť v lehote 15 dní od ich právoplatnosti, t.j. do 22.04.2016 doručiť skeny dedičských rozhodnutí s vyznačenou doložkou právoplatnosti žalobcovi, resp. právnemu zástupcovi. Na uvedenú povinnosť sa žalovaný zaviazal v Dohode a porušil uvedenú povinnosť. Nakoľko zaplatenie zmluvnej pokuty žalovaným nebolo preukázané, súd žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty zaviazal.
49. Žalobca si uplatnil tiež nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty 0,01 % denne zo sumy 10.000 eur od 08.05.2016 v súvislosti s porušením povinnosti žalovaným podľa bodu 2.6 dohody.
50.Podľa bodu 2.6 dohody, zmluvné stany sa dohodli, že v prípade, ak účastník 2/ poruší svoju povinnosť a neuhradí účastníkovi 1/ sumu 10.000 eur v lehote uvedenej v bode 2.2 písm. b/ tejto dohody, je povinný uhradiť účastníkovi 1/ aj zmluvnú pokutu vo výške 0,01 % za každý deň omeškania so splnením tejto povinnosti a to bez ohľadu na zavinenie. Žalovaný si povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 10.000 eur do 30 dní nesplnil. Tým žalovaný porušil právnu povinnosť na ktorú sa v dohode zaviazal.
51.Žalovaný bol na úhradu dlžnej sumy ako aj zmluvnej pokuty dohodnutej v bode 2.6 vyzvaný aj písomným podaním žalobcu 12.07.2016, doručené 18.07.2016. Napriek uvedenému si povinnosti nesplnil.
52.Žalovaný na svoju obranu v tomto uviedol, že túto povinnosť nesplnil, zostal pasívny. Súd preto žalovaného zaviazal na zaplatenie zmluvnej pokuty tak ako je uvedené vo výroku rozhodnutia.
53.O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, podľa zásady úspechu. Žalobca bol v spore proti žalovanému plne úspešný, súd mu preto proti žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške nároku.
54.O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon nevylučuje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej o- brany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) nich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený ( § 38 zák. č. 233/1995 Z.z.), a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak ( § 29 zák. č. 233/1995 Z.z.).