Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7Co-172-2023.pdf
PDF · 121.13 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/172/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej a členov senátu JUDr. Zuzany Krivdovej a JUDr. Jany Kotrčovej, v právnej veci žalobcov: v rade 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/X, D., štátny občan SR, v rade 2/ E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX, štátny občan SR, v rade 3/ F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX/XX, H. I. F., štátny občan SR, v rade 4/ F. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX, štátna občianka SR, v rade 5/ K. L., M. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX, štátna občianka SR, v rade 6/ N. F., M. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX, štátna občianka SR, žalobcovia v rade 1/ až 6/ právne zastúpení JUDr. Marekom Belkom, LL.M., advokátom, so sídlom J. H. XXXX, O., proti žalovanému: URBARIÁT pozemkové spoločenstvo Ochodnica, so sídlom Ochodnica 204, IČO: 42 348 943, právne zastúpený JUDr. Zdenkou Hulmanovou, advokátkou, so sídlom H. P. X, D., o povinnosť zdržať sa užívania nehnuteľnosti a vydanie parcely, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 41C/12/2017-510 zo dňa 22. júna 2023, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalobcom v rade 1/ - 6/ p r i z n á v a voči žalovanému spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zdržať sa užívania nehnuteľnosti, a to pozemku parcela EKN č. 6279 – orná pôda o výmere 564 m2, zapísaná na LV č. XXXX, kat.úz. A., identického s parcelou CKN č. 2344/10 – lesný pozemok o výmere 1 880 m2, kat.úz. A., zamerané geometrickým plánom na obnovu pôvodných hraníc pozemku parcela EKN č. 6279 č. 6/2022 zo dňa 23.11.2022, vyhotoveným Q. R. Q. F. H., autorizačne overeným dňa 23.11.2022, Q. R. Q. F. H. a úradne overeným dňa 05.12.2022 Q. S. T. pod č. 522/2022, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť rozsudku, a túto nehnuteľnosť vypratať v prospech žalobcov v 1/ až 6/ rade v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcom priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% trov voči žalovanému. Znaleckým dokazovaním mal zistenú skutočnú polohu sporného pozemku parcela EKN č. 6279 a to, že je totožná s parcelou CKN č. 2344/10, ktorá je začlenená v parcele č. 2344/8 vo vlastníctve žalovaného. Výsluchom znalkyne boli odstránené a vyvrátené všetky pochybnosti vznesené žalovaným. Znalkyňa sa oboznámila so všetkými relevantnými listinami obsiahnutými v spisovom materiáli, ako aj predloženými stranami sporu a zo znaleckého posudku je zrejmé, že pracovala s kópiou pozemno- knižnej vložky č. XX, analógovej pozemno-knižnej mapy z predmetného územia, analógovej katastrálnej mapy z predmetného územia, informatívnym výpisom z katastra nehnuteľností z LV č. XXXX katastrálne územie A. k 09.06.2021, kópiou mapy určeného operátu z predmetného územia k 09.06.2021, vykonala miestnu ohliadku. Až znaleckým posudkom bola zodpovedaná odborná otázka a tento záver vyplýva
aj z odborného stanoviska Q. J. G. a Q. A. G.. Všetky námietky žalovaného znalkyňa ako odborne spôsobilá osoba pred súdom vysvetlila a na tieto podrobne odpovedala. Po znaleckom dokazovaní nepovažoval výsluch vo veci Q. U. F. a Q. J. G., ako aj Q. A. G. za potrebný. Znalkyňa sa vyjadrila, že k nesprávnemu zameraniu pozemku parcela EKN č. 6279 v teréne, resp. nesprávnemu určeniu jeho skutočnej polohy došlo už pri plošnej identifikácii pri ZRPS v rokoch 1994 až 1998, kedy došlo k nesprávnemu určeniu hraníc. Už pri plošnej identifikácii došlo k zámene hraníc druhu pozemku a vlastníckej hranice, ktorý znalecký záver pred súdom aj podrobne vysvetlila. Q. U. G., Q. A. G., ani Q. U. F. netvorili podklady tejto plošnej identifikácie pri ZRPS, pri vypracovaní svojich stanovísk z nej len vychádzali. Plošná identifikácia pri ZRPS 1994 až 1998 predchádzala geometrický plán Q. U. F., ktorý z nej pri vypracovaní GP vychádzal, preto výsluch týchto svedkov by bol nadbytočný a nepriniesol by zistenie rozhodných skutočností. Rovnako nevykonal výsluch Q. E. A., ktorý vyhotovil plošnú identifikáciu pri projekte ZRPS v rokoch 1994 až 1998 a písomné vyjadrenie ObsoGeoŽilina, s.r.o. zo dňa 11.03.2022, teda Q. E. A., je súčasťou spisového materiálu. K tomuto sa vyjadrila znalkyňa, že plošná identifikácia Q. E. A. je nesprávna, nakoľko pokiaľ niekto nejde do terénu a neurobí reálne zameranie a na tvare miesta ani nebol, nemôže tvrdiť, že plošná identifikácia je vyhotovená správne. Z obsahu vyjadrenia ObsoGeoŽilina, s.r.o. z 11.03.2022 a 25.07.2022 vyplýva, že pri vypracovaní plošnej identifikácie v rokoch 1994 až 1998 sa vychádzalo z dostupných listinných podkladov a znalkyňa pri vypracovaní znaleckej úlohy bola na tvare miesta na rozdiel od zhotoviteľa Q. E. A.. Z týchto dôvodov výsluch Q. E. A. nebol nevyhnutný pre rozhodnutie. Dôkaz výsluchom Q. E. A. k znalkyňou vypracovanému znaleckému posudku tak nedisponuje vypovedacou potenciou, t.j. tento dôkaz nie je spôsobilý overiť/vyvrátiť, resp. spochybniť správnosť znaleckého posudku. Jednalo sa o rozhodnú odbornú otázku, na ktorú bolo potrebné vedecké poznatky a pre zložitosť posudzovanej otázky nepostačoval postup podľa § 206 CSP, a to aj vzhľadom na predložené protichodné odborné listinné dôkazy vypracované geodetmi Q. U. F., Q. J. G., Q. A. G. a Q. E. A.. Dotknutí geodeti nie sú zapísaní v zozname znalcov, a preto súd vychádzal zo znaleckého posudku, ktorého správnosť nebola v konaní relevantným spôsobom spochybnená. Navyše, žalovanému bol poskytnutý dostatočný priestor na predloženie avizovaného súkromného znaleckého posudku na vytýčenie celej hranice pozemku parcela EKN č. 6279 a určenie, či sa tento pozemok reálne nachádza v rámci zákresu priebehu hranice parcely CKN č. 2344/8, teda totožné zadanie znaleckej úlohy v rovnakom rozsahu ako pri súdom ustanovenej znalkyni Q. F. H.. Žalovaný nenavrhol vykonanie súkromného znaleckého dokazovania v širšom rozsahu, ktoré namietal, na zameranie celej hranice parcely CKN č. 2334/8 v rozsahu 5 km tak, ako sa domáhal v súdnoznaleckom dokazovaní. Znalecká úloha bola na zistenie rozhodnej skutočnosti, a to skutočnej polohy pozemku parcely KNE č. 6279 a táto úloha bola zodpovedaná v celom rozsahu, a k zmene znaleckej úlohy nedošlo. Spornou otázkou medzi stranami sporu bola skutočná poloha pozemku EKN parc.č. 6279 a ak znalec, ako odborne zdatná osoba po preštudovaní spisového materiálu, dospel k záveru, že na zistenie rozhodnej skutočnosti je postačujúce vykonať zadanú znaleckú úlohu v spracovanom rozsahu bez zmeny zadanej znaleckej úlohy, má za to, že v rámci dokazovania je takýto postup plne súladný so zákonom. V súlade s článkom 17 CSP je nutné zaťažiť stranu sporu v rámci dokazovania na zistenie skutkového stavu veci v čo najmenšej finančnej miere (trovy dokazovania). Rozdiel je zaťažiť stranu sporu trovami znaleckého dokazovania cca 6 000,- eur, ako oznámila samotná znalkyňa vo vytýčení celej 5 km hranice pozemku CKN č. 2344/8 alebo odbornú otázku znalcom posúdiť a zistiť s tým istým výsledkom v dostatočnom rozsahu na zistenie spornej skutočnosti za zreteľne nižšie finančné náklady. Preto sa nejednalo o zmenu znaleckej úlohy, ale len o dodržanie zásady hospodárnosti konania. Znalecké dokazovanie navrhovali žalobcovia, ktorí ako strana sporu znášali trovy dokazovania. S poukazom na § 208 ods. 3 CSP, ak je to účelné, môže súd znalca vyslúchnuť o skutočnostiach uvádzaných v znaleckom posudku a žiadne zákonné ustanovenie neukladá, že súd je povinný vyzývať znalca na písomné vyjadrenie k písomným námietkam žalovaného. Znalkyňa bola vypočutá 09.05.2022 za účasti strán sporu a ku všetkým námietkam žalovaného sa vyjadrila.
2. Vykonaným znaleckým dokazovaním tak bolo jednoznačne preukázané, že parcela EKN č. 6279 je začlenená do pozemku parcela CKN č. 2344/8 vo vlastníctve žalovaného ako parcela CKN č. 2344/10. Žalovaný má teda pozemok žalobcov parcela EKN č. 6279 začlenený vo svojom urbárskom majetku, evidovanom na LV č. XXXX v kat.úz. A.. Ohliadku na mieste samom na stotožnenie parciel nevykonal pre jeho nadbytočnosť a s poukazom na výsledky znaleckého dokazovania. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný parcelu EKN č. 6279 neoprávnene, v rozpore s vlastníckymi vzťahmi užíva, a to neoprávneným včlenením do pozemku parcela CKN č. 2344/8 ako urbársky majetok. Preto na strane žalobcov ako nesporných a preukázateľných vlastníkov predmetnej nehnuteľnosti parcela EKN č. 6279, identickej s parcelou CKN č. 2344/10, existuje právny dôvod domáhania sa zdržania sa
užívania predmetnej parcely začlenenej žalovaným do jeho majetku, a preto bolo vyhovené žalobe, že žalovaný je povinný zdržať sa užívania tejto nehnuteľnosti. Žalovaný má za daného stavu predmetný pozemok neoprávnene začlenený do jeho majetku, v dispozícii vo faktickej a právnej moci. Žalobcovia sú vylúčení z jeho užívania, nakoľko nesprávnym zameraním je predmetný pozemok súčasťou majetku žalovaného. Povinnosť zdržať sa užívania, resp. zákaz neoprávneného užívania (rušenia) veci iným ako vlastníkom, prichádza do úvahy tam, kde neoprávnené užívanie trvá, pokračuje alebo tak, kde existuje nebezpečenstvo jeho opakovania v budúcnosti. V čase rozhodovania neexistoval, ani nebol preukázaný žiadny právny dôvod na užívanie predmetnej nehnuteľnosti žalovaným. Žalovaný užíva neprávom začlenenú predmetnú nehnuteľnosť bez právneho dôvodu, t.j. bez existencie právneho titulu oprávňujúceho predmetnú nehnuteľnosť užívať. Žalobcovia preukázali splnenie podmienok v § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ako vlastníci predmetnej nehnuteľnosti majú právo domáhať sa zdržania užívania tejto nehnuteľnosti žalovaným, ktorý v čase rozhodovania súdu nemal žiadny nárok na užívanie predmetnej nehnuteľnosti. Žalovaný nepreukázal opak, nepreukázal právny dôvod, ani iný právny titul. Bolo nesporné, že žalovaný na urbárskom majetku parcela CKN č. 2344/10 vykonáva ťažbu dreva, resp. lesný výrub a žalovaný žiadnym dôkazom nevyvrátil, že pozemok žalobcov parcela EKN č. 6279 nezabral do urbárskeho majetku parcely CKN č. 2344/8, ktorý reálne užíva. Možno tak bezpochyby usúdiť, že žalovaný užíva aj neoprávnene do urbárskeho majetku zabratý pozemok žalobcov ako vlastný, preto rozhodol, že žalovanému uložil povinnosť zdržať sa užívania predmetného pozemku, a zároveň povinnosť tento pozemok vypratať. Hoci sú žalobcovia zapísaní ako vlastníci nehnuteľnosti parcely EKN č. 6279, avšak začlenením do urbárskeho majetku parcely CKN č. 2344/8 s touto nehnuteľnosťou nemôžu fakticky disponovať, aby mali nehnuteľnosť vo svojej moci, takto sú zbavení možnosti výkonu vlastníckeho práva. Postojom žalovaného, ktorý odoprel akúkoľvek možnosť včlenenia parcely EKN č. 6279 do jeho urbárskeho majetku parcely CKN č. 2344/8, a to aj po znaleckom dokazovaní, prejavil nevôľu pozemok žalobcom vydať. Bolo preto logickým následkom, že žalobcovia žalobným petitom žiadali aj vydanie veci, resp. vypratanie nehnuteľnosti, nakoľko sa jedná o pozemok. Žalovaný je preto povinný zdržať sa jeho užívania a tento vypratať. Jeho procesná obrana, že pozemok žalobcov parcela EKN č. 6279 neužíva, lebo tento sa nachádza inde, ako tvrdia žalobcovia, bola vykonaným dokazovaním vyvrátená. Pokiaľ ide o rozdielnu výmeru parcely EKN č. 6279 a CKN č. 2344/10, poukazuje na § 70 Katastrálneho zákona, v zmysle ktorého údaj o výmere je záväzný, kým sa nepreukáže opak a záväzným údajom katastra nie je druh pozemku evidovaného ako parcela registra E. O trovách konania rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1 CSP.
3. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku podal odvolanie žalovaný z dôvodov v § 365 ods. 1 písm. b), e), f), h) CSP. Namietal, že súd nariadil znalecké dokazovanie za účelom vytýčiť v teréne a zamerať skutočnú hranicu parciel vo vlastníctve žalobcov v rade 1/ až 6/ a vo vlastníctve žalovaného, avšak v priebehu konania priamo od súdnej znalkyne sa dozvedel, že došlo k zmene znaleckej úlohy bez toho, aby mal žalovaný možnosť sa k tejto úlohe vyjadriť. Na procesné chyby upozornil, avšak súd prvej inštancie sa s jeho námietkami procesne nevysporiadal a prevzal konštatovanie znalkyne, pričom podľa znalkyne predmetom konania nemalo byť určenie hranice medzi spornými parcelami, ale určenie, kde sa parcela EKN nachádza, hoci aj toto konštatovanie nemôže preukazovať skutočnosť, že k zmene znaleckej úlohy nedošlo. Rovnako zamietol návrh žalovaného na výsluch Q. E. A., ktorý ako konateľ spoločnosti ObsoGeoŽilina, s.r.o. spracoval odborné vyjadrenie, ako aj Q. U. F., spracovateľa geometrického plánu, na základe ktorého bola vytvorená parcela CKN č. 2344/8, nakoľko znalkyňa spochybňovala postup ich práce. Žalovaným navrhovaný výsluch Q. E. A. bol súdom zamietnutý, avšak súd prvej inštancie bez verifikácie práve výsluchom Q. A. prevzal tvrdenie znalkyne, že Q. A. pri identifikácii sporných parciel nevykonal ohliadku pozemkov v teréne, čo však nie je pravda. Rovnako zamietol návrh – výsluch žalobcov v rade 1/ až 6/ na preukázanie, na aký účel a či vôbec právni predchodcovia žalobcov pozemok parcela EKN č. 6279 užívali. Nevysporiadal sa s rozporom medzi tvrdeniami žalobcov, že pôvodná parcela KNE č. 6279 bola vždy užívaná ako orná pôda a identifikáciou parcely zo strany znalkyne ako lesný pozemok. Navrhoval vykonať dôkaz, a to, aby sa znalkyňa písomne vyjadrila k námietkam žalovaného k znaleckému posudku, ako aj k odbornému vyjadreniu spoločnosti ObsoGeoŽilina, s.r.o., pričom súd považoval výsluch znalkyne a ňou prednesené odpovede na pojednávaní za dostatočné vyjadrenie. Aj k písomnému vyjadreniu žalovaného k znaleckému posudku, v ktorom bol žalovaným prednesený návrh na doplnenie znaleckého dokazovania, ako aj k odbornému vyjadreniu spoločnosti ObsoGeoŽilina, s.r.o., tento postup zakladá odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP. Nesúhlasí, že sa znalkyňa na pojednávaní podrobne vyjadrila k jeho námietkam, ako aj k odbornému vyjadreniu spoločnosti ObsoGeoŽilina, s.r.o. a nevykonal dokazovanie v časti petitu, ktorým sa
žalobcovia domáhajú vypratania nehnuteľnosti, keď nebolo preukázané, že žalovaný pozemok parcela EKN č. 6279 užíva a v akom rozsahu, čo by zakladalo jeho povinnosť pozemok vypratať. Pokiaľ žalovaný na parcele CKN č. 2344/8 vykonáva ťažbu dreva, resp. lesný výrub, nemôže zakladať záver, že vykonáva ťažbu dreva, resp. lesný výrub aj na znaleckým posudkom a geometrickým plánom určenej parcele CKN č. 2344/10. V tejto otázke nebol vykonaný žiadny dôkazy. Žalobcovia k tomuto neuniesli dôkazné bremeno. Pred súdom prvej inštancie nedošlo k vykonaniu dokazovania v takom rozsahu, ktorý by dostatočne objasnil skutkový a právny základ rozhodnutia. Dokazovanie bolo zo strany súdu obmedzené výlučne na vypracovanie znaleckého posudku, geometrického plánu a výsluchu znalkyne, ktorá predmetné dokumenty pre súd vypracovala, čo vzhľadom na rozsah námietok zo strany žalovaného, ktoré boli podložené aj odborným vyjadrením a listinnými dôkazmi, nemohlo dostatočne objasniť skutkový a právny záver pre rozhodnutie súdu. Navrhuje napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
4. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného súhlasia v celom rozsahu s napadnutým rozsudkom, považujú ho za správny, zákonný a spravodlivý. Rozhodnutie je spôsobilé privodiť zmenu v katastri nehnuteľností a obnoviť stav pred zápisom geometrického plánu U. F. č. 30604974-72/2014 v katastri nehnuteľností, podľa ktorého geometrického plánu bola parcela EKN č. 6279 začlenená do parcely CKN č. 2344 a zapísaná na list vlastníctva žalovaného č. XXXX, označený ako urbársky majetok. Vyšlo najavo, že parcelu CKN č. 2344/8 užíva žalovaný a na tejto vykonáva výrub drevnej hmoty. Okresný súd zdôvodnil svoje rozhodnutie podrobne a zaoberal sa všetkými námietkami žalovaného, vyčerpávajúco zdôvodnil aj všetky námietky žalovaného k znaleckému posudku. Jasne uviedol, z akého dôvodu nevypočul Q. E. A. s tým, že jeho výsluch nebol pre rozhodnutie nevyhnutný. Žalovanému dal dostatočný časový priestor na predloženie ním avizovaného súkromného znaleckého posudku na vytýčenie hranice pozemku parcely EKN ť. 6279 a určenie, či sa tento pozemok reálne nachádza v rámci zákresu priebehu hranice parcely CKN č. 2344/8. Žalovaný však tento súkromný znalecký posudok nepredložil. Bolo preukázané, že žalovaný neoprávnene začlenil parcelu EKN č. 6279 do svojho majetku, ktorý má v právnej a faktickej moci. Za daného stavu sú žalobcovia ako vlastníci parcely EKN č. 6279 zbavení možnosti výkonu svojho vlastníckeho práva. Navrhujú napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať trovy konania.
5. Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala včas sporová strana proti rozsudku, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1, § 359, § 362 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal napadnuté rozhodnutie v intenciách § 379 a § 380 CSP a rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
6. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým záverom a prejednávanú vec vecne správne posúdil. Nakoľko odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku zodpovedá kritériám uvedeným v § 220 ods. 2 CSP, odvolací súd konštatuje správnosť týchto dôvodov, v plnom rozsahu sa s ním stotožňuje a v podstatných bodoch naň odkazuje. Na zdôraznenie správnosti odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie poukazuje iba na niektoré ďalšie skutočnosti (§ 387 ods. 2 CSP).
7. K námietke žalovaného, že došlo k zmene znaleckej úlohy, odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že k tejto zmene nedošlo. Po konzultácii so znalcom dospel k záveru, že nie je potrebné určovať na celú hranicu (v dĺžke 5 km) pozemku parcely CKN č. 2344/8 vo vlastníctve žalovaného, ale postačuje len určiť časť hranice tohto pozemku, ktorá preukazuje, či pozemok vo vlastníctve žalobcov parcela EKN č. 6279 bola začlenená do urbárskeho majetku žalovaného alebo nebola. Určenie celej hranice pozemku parcely CKN č. 2344/8 vo vlastníctve žalovaného pre rozhodnutie vo veci nebola potrebná, nakoľko predmetom konania bol iba sporný pozemok žalobcov parcela EKN č. 6279 a na určenie, kde sa tento pozemok nachádza, postačilo stanoviť iba časť hranice parcely vo vlastníctve žalovaného. Žalovaný uvedené namietal, ako aj namietal vypracovanie znaleckého posudku a sám avizoval v podaní zo dňa 27.2.2023, že na vyvrátenie týchto skutočností vo veci predloží súkromný znalecký posudok. Súd prvej inštancie poskytol žalovanému dostatočný priestor a na výzvu súdu dňa 14.5.2023 oznámil, že „po oboznámení sa s výsledkami vstupných meraní a informácii získaných súdnym znalcom Q. N. a predložených žalovanému na stretnutí dňa 11.5.2023, žalovaný upúšťa od
vypracovania znaleckého posudku a v tomto konaní znalecký posudok nepredloží“. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že nemožno zaťažovať žalobcu ekonomicky (ktorý znášal náklady na vykonanie znaleckého dokazovania), aby bola stanovená hranica celého pozemku vo vlastníctve žalovaného, ktoré nebolo nutné vzhľadom na predmet konania (parcela EKN č. 6279) a s poukazom na vyššie konštatované, ani sám žalovaný túto skutočnosť nepreukazoval súkromným znaleckým posudkom.
8. K námietke, že došlo k porušeniu jeho procesných práv, keď žiadal, aby k jeho písomnému vyjadreniu k znaleckému posudku bola znalkyňa vyzvaná na písomné stanovisko, je nutné konštatovať, že táto odvolacia námietka je neopodstatnená. Súd prvej inštancie zvolil postup v zmysle § 208 ods. 3 CSP a znalca vypočul k daným skutočnostiam na pojednávaní za prítomnosti všetkých procesných strán, ktoré mali možnosť, okrem toho, že sa znalkyňa vyjadrila k písomným námietkam, klásť ešte i otázky. Tento výsluch znalkyne na pojednávaní nahrádzal písomné vyjadrenie k námietkam žalovaného a nebolo potrebné, aby znalkyňa k tomu uvádzala i opätovne svoje vyjadrenie v písomnej forme.
9. Súd prvej inštancie náležite odôvodnil nevykonanie navrhnutých dôkazov, a to vypočuť ako svedkov Q. J. G., Q. A. G. a Q. U. F., ako aj Q. E. A., a to s poukazom na znalecký posudok a aj vyjadrenie znalkyne na pojednávaní. Znalkyňa sa jednoznačne vyjadrila, že vlastnícke právo žalovaného k pozemku parcela CKN č. 2344/8 vychádza zo stavu pozemkovej knihy, v ktorom boli pôvodné vlastnícke práva a až geometrickým plánom sa preklopil do stavu CKN. Avšak absolútny základ máp pozemkovej knihy je pozemnoknižný náčrt (na strane 9 znaleckého posudku), je zobrazený celkový prehľad jednotlivých odsekov a takisto v archíve katastra nehnuteľností sa nachádza tento náčrt, ide o náčrt z r. 1865, v ktorom sú zobrazené matematicky jednotlivé mená rolí a sú podelené. Na základe toho sú v pozemkovej knihe urobené zápisy na jednotlivých pozemnoknižných vložkách a toto je základ, z ktorého vychádza následne majetková podstata pozemkovej knihy, ktorá je preklopená do stavu CKN. Avšak pri spracovaní plošnej identifikácie pri spracovaní projektu ZRPS, kde bol spracovateľ Q. A. z r. 1994 – 1998 úplne opomenuli toto základné rozdelenie a zobrali mapu, kde Q. A. vôbec nespomína tento základný náčrt a spomína iba mapy, evidencie nehnuteľnosti, ktoré boli síce v mierke, avšak kataster nehnuteľnosti neeviduje len vlastnícke hranice, ale tiež hranice druhov pozemkov, nájomné hranice a pod. Jednoznačne v tejto boli hranice prevzaté ako hranice druhu pozemku, nie vlastnícke hranice, z ktorého dôvodu došlo k posunu hranice a absolútne opomína prvé základné matematické rozdelenie. Mapu, v ktorej boli zamerané urbárske pozemky doručil súdnej znalkyni sám žalovaný a znalkyňa sa na pojednávaní k tej mape vyjadrila, že už v tejto mape bola hranica medzi urbárskymi a neurbárskymi pozemkami jasne zadaná a táto skutočnosť úplne absentuje v následných veciach, pretože na podklad identifikácie sa zvolila mapa, ktorá prevzala hranice druhov pozemkov a nie vlastnícke hranice. Hranica medzi urbárskym a neurbárskym bola jasne daná a z toho vychádzajú vlastnícke práva. Existujú tzv. body trojmedzí, ktoré sú v súčasnom súradnicovom systéme identifikované a tieto boli identifikované už v r. 1865. Tieto body sú rozhodné, nakoľko definujú celé katastrálne územie. Q. F. pri vypracovaní geometrického plánu iba prevzal hranicu mapy určeného operátu a javí sa to z toho, že znalkyňa graficky videla – má pôvodné podklady z r. 2006, preklopila tam geometrický plán a skutočne tých zásahov v obvode je minimálne množstvo, ak vôbec a jednoznačne, keby sa vychádza z majetkovej podstaty, ktorá je v pozemkovej knihe, z ktorého titulu vlastnícke práva vychádzajú, tak nemôže dospieť k takejto identifikácii, ktorá bola plošne vyhotovená pri spracovaní projektu ZRPS v r. 1998. Znalkyňa viackrát zdôraznila, že pri identifikácii plošnej pri projekte ZRPS boli základné hranice medzi jednotlivými blokmi prevzaté z mapy, ktorá zobrazuje hranice druhu pozemku a nie vlastnícke hranice. Znalkyňa to odôvodnila aj tým, že mala k dispozícii podklady analogové z čias, kedy sa vyhotovila prvotná identifikácia, grafické podklady z r. 2006, kedy sa táto analógová mapa zvektorizovala a dala sa do formátu na to určeného operátu a následne sa ešte doplnila vektorová katastrálna mapa, resp. mapa určeného operátu intrvilánu a ako komplex sa to zverejnilo, je to archivované, konkrétne tento podklad má z geodetického a kartografického ústavu, kde prvotná evidencia tejto mapy je z r. 2006 a identifikácia, ktorá bola prvotne v r. 2006 zverejnená je takmer totožná s tým, akým spôsobom vykonal identifikáciu p. F.. V znaleckom posudku mapu evidencie nehnuteľnosti 1 : 2880, ktorá sa ešte v r. 1982 používala na zakresľovanie geometrických plánov nepoužila, nakoľko v tejto mape sú v intraviláne evidované vlastnícke hranice a v extraviláne sa robila fotografia leteckej snímky, v ktorej jednoznačne ide o hranice druhov pozemkov a v extraviláne sa podľa nej nevyhotovovali geometrické plány, nakoľko nejaké zásadné zákresy a zmeny nenašla. Znalkyňa na základ svojho znaleckého skúmania zobrala pozemnoknižnú mapu, ktorá je základnou mapou, z ktorej vychádzajú vlastnícke vzťahy evidované v pozemkovej knihe a bola vyhotovená
geodetom, v ktorej sú zobrazené lomové body, body trojmedzí, čo znamená že táto mapa má matematický základ. Výmera parcely registra EKN je nezáväzným údajom a jej správnosť sa dá ručiť až vytýčením v teréne zameraním lomových bodov a na základe toho sa dá určiť správna výmera. Na liste vlastníctva je uvedená výmera, ktorá bola z identifikácie z r. 1998 bez toho, aby sa overila v teréne.
10. Na podporu záverov znalkyne je možné poukázať aj na odborné stanoviská Q. J. G. a E. Q. A. G.. V odbornom stanovisku Q. J. G. z 04/2014 konštatoval, že z porovnania je jednoznačné, že stav grafiky určeného operátu – mapy evidovanej na katastri je absolútne v nesúlade so skutočným stavom (cca 140-200 m), pričom stav grafiky určeného operátu v tejto mape bol prevzatý z katastra nehnuteľností, ktorý vypracoval spracovateľ ROEPu z podkladov aké mu dodal objednávateľ (Pozemkový úrad, ako zástupca štátu), a preto grafika bola vytvorená oscanovaním jestvujúcich grafických nečíselných podkladov (pozemnoknižná mapa bez mierky a mapy JEP – jednotnej evidencie pôdy – r. cca 1954) a následným zvektorizovaním tohto scanu a natransformovaním na platnú mapu katastra nehnuteľností, teda sú to len informatívne grafické obrázky bez reálnej technickej hodnoty. Zameraním meracou metódou GPS-RTK s využitím priestorovej observačnej služby SKPOS boli v teréne určené meračské stanoviská, z ktorých následne boli polárnou metódou zamerané podrobné lomové body hraníc pozemkov jednoznačne viditeľných a podľa situácie zakreslenej na situácii č. 3 sa pozemok parcela EKN č. 6279 nachádzal v pozemku parcely CKN č. 2344/1. E. Q. A. G. vo stavom stanovisku zo dňa 29.05.2019 uviedol, že identifikácia pozemku registra CKN parc.č. 2344/8, ktorý sa nachádza v lokalite U. na základe geometrického plánu č. 30604974-72/2014, ktorý vychádzal z vektorovej mapy určeného operátu je nesprávna. Pri identifikácii pôvodného pozemku registra EKN parc.č. 5861 (z ktorého vznikol pozemok registra CKN parc.č. 2344/8) vyhotoviteľa geometrického plánu (Q. F.) nevenoval náležitú odbornú pozornosť dostupným podkladom ako ani šetreniu hraníc v teréne a prevzal hranice pozemku registra EKN parc.č. 5861 z vektorovej mapy určeného operátu, ktorá vznikla v rámci registra obnovenej evidencie pozemkov. Hranica bola posunutá cca o 150 m severne. Q. F. pri vypracovaní GP vychádzal z vektorovej mapy určeného operátu (VMUO), ktorá vznikla na základe zápisu ROEP a táto vychádza z pozemkovej mapy, ktorá nie je spracovaná na matematickom základe a je s nízkou geometrickou a polohovou presnosťou a takáto transformácia je len veľmi približná a neodráža skutočné morfologické pomery v teréne a pri tvorbe VMUO neboli vykonávané žiadne merania identických bodov, ktoré by poskytli hodnoverný údaj o kvalite alebo nekvalite VMUO. Podrobil kartografickej analýze prehľadnú pozemnkovoknižnú mapu č. 1, ktorá zobrazuje celé katastrálne územia vrátane tzv. „mien polí“ – t.j. číselného označenia, názvov jednotlivých blokov pozemkovoknižných máp a územie U. je zobrazené na liste mapy č. XX, pričom na prehľadnej mape je viacero identických bodov, ktoré sú zachované až do aktuálnej katastrálnej mapy, napr. trojchotárne body H..S., I. a pod., viacero bodov na toku potoka a iné. Poukazovanie na stanovisko Úradu geodézie, kartografie a katastra SR Bratislava v liste zo dňa 24.7.2015 je neadekvátne, nakoľko tento konštatoval, že vykonal katastrálnu inšpekciu ohľadne tvorby GP č. 72/2015 a vykonanou kontrolou nebolo zistené porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov pri vyhotovovaní GP, avšak zároveň uviedol, že posúdenie identifikácie z hľadiska určenia priebehu vlastníckej hranice nie je predmetom obsahu katastrálnej inšpekcie pri vyhotovovaní GP.
11. Závery znaleckého posudku sa žalovanému nepodarilo vyvrátiť ani stanoviskom Q. A., ako konateľ spoločnosti ObsoGeoŽilina, s.r.o. ktorý uviedol, že v k.ú. A. bol extravilán spracovaný ako ZRPS zapísaný do katastra v r. 1998 a zadávateľom bolo Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. Intravilán bol spracovaný ako ROEP zapísaný do katastra v r. 2005. Pri spracovaní grafickej časti ZRPS sa postupovalo tak, že pozemkovoknižné náčrty sa identifikovali do náhradných máp v mierke 1:2880, ktoré boli jediné matematicky definované v súradnicovom systéme (dve náhradné mapy v mierke 1:2880 dávali jednu mapu v mierke 1:5000) a tieto slúžili ako mapy evidencie nehnuteľnosti až do vykonania THM. Pre lepšiu a názornejšiu identifikáciu použili historickú leteckú snímku z r. 1950 a aktuálnu ortofotomapu z katastrálne portálu. Z porovnania týchto podkladov konštatoval, že identifikácia v GP Q. F. je správna a v znaleckom posudku Q. H. je posunutá o cca 80 m smerom do lesa. V stanovisku sa však nevyjadroval ku konštatovaniu znalkyne Q. H., že znaleckým skúmaním vo vektorových mapách bolo zistené, že poloha pozemku EKN parc.č. 6279 je polohou určenou pri spracovaní VMUO z mapy pozemkovej knihy bez matematického a bez geodetického základu a bez skúmania reálnej polohy tohto pozemku v teréne.
12. Vychádzajúc z vyššie konštatovaného, odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie v predmetnej veci správne vychádzal zo znaleckého posudku, ktorý nebol spochybnený ďalším znaleckým posudkom a znalkyňa k námietkam žalovaného, ako aj k odbornému vyjadreniu ObsoGeoŽilina s.r.o. sa náležite na pojednávaní pred súdom pri výsluchu vyjadrila. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil spolu so závislým výrokom o nároku na náhradu trov konania, keď súd prvej inštancie správne vychádzal zo zásady úspechu v konaní.
13. O trovách odvolacieho konania rozhodol s poukazom na § 396 ods. 1, aplikujúc § 255 ods. 1 CSP a úspešným žalobcom priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu voči žalovanému.
14. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)