Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Co/375/2018

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amy Odalošovej a členov senátu JUDr. Janky Boroškovej (sudca spravodajca) a JUDr. Petra Kvietka v spore žalobcov 1/ F. Z., narodená XX. XX. XXXX, bytom L. XXX/XX, XXX XX Z. a 2/ D. Z., narodený XX. XX. XXXX, bytom L. XXX/XX, XXX XX Z. proti žalovaným 1/ Y. stavebná sporiteľňa, a. s., IČO: 31 335 004, so sídlom Bajkalská 30, 829 48 Bratislava a 2/ Dražby a reality PAMAŠA, s. r. o., IČO: 36 706 655, Kalvínske námestie 2, 934 01 Levice, právne zastúpený: JUDr. Ľuboš Noskovič, advokát so sídlom Líščie nivy 447/7, 821 08 Bratislava, v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcov 1/, 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec č. k. 8Csp/109/2018-53 zo dňa 23. 11. 2018, takto

rozhodol:

I. Uznesenie Okresného súdu Lučenec č. k. 8Csp/109/2018-53 zo dňa 23. 11. 2018 p o t v r d z u j e.

II. Žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol (I. výrok ). O trovách konania rozhodol tak, že žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov konania nepriznal (II. výrok).

2. Súd prvej inštancie aplikujúc ust. § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) dospel k právnemu záveru, že žalobcovia neosvedčili podmienky dôvodnosti a opodstatnenosti návrhu na nariadenie uplatňovaného neodkladného opatrenia, t. j. neuviedli ani neosvedčili skutočnosti odôvodňujúce záver o uloženie povinnosti žalovanému 1/ zdržať sa výkonu záložného práva viaznuceho na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcov, ale aj uloženia povinnosti žalovaného 2/ zdržať sa realizácie dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti vo vlastníctve záložcu. Poukázal na to, že záložné právo v prospech žalovaného 1/ bolo zriadené v zmysle zákona na základe uzavretej záložnej zmluvy a to bez ohľadu na to, že sa jedná o obydlie žalobcov, ktorého ochrana nemôže byť vnímaná tak, že každá dražba bytu predstavuje porušenie ústavného práva na ochranu obydlia. Pripomenul, že je možnosť domáhať sa po realizácii dobrovoľnej dražby jej neplatnosti v zmysle § 21 ods. 2 zák. č 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnenie zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov, kde v rámci konania o neplatnosť dražby možno ako prejudiciálnu otázku riešiť aj neplatnosť záložnej zmluvy a súdnu kontrolu neprijateľnosti zmluvných podmienok. Konštatoval, že výkonom záložného práva a na jeho základe procesom realizácie dražby je vlastnícke právo žalobcov ohrozené, nie je však bezprostredne ohrozené, lebo až do udelenia príklepu a zaplatenia najvyššieho podania vydražiteľom sú žalobcovia stále vlastníkmi nehnuteľností, čím tiež nie je daný dôvod naliehavosti neodkladnej úpravy pomerov v podobe nariadenia neodkladného opatrenia a z týchto dôvodov okresný súd návrh žalobcov zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov konania nepriznal, keď žalobcovia v spore úspech nemali a žalovaným preukázateľne žiadne trovy (majúce sa nahradiť) nevznikli.

3. Proti uzneseniu o nariadení neodkladného opatrenia podali žalobcovia 1/, 2/ v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Namietali, že v podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa nachádzajú všetky skutočnosti, ktoré opodstatňujú hmotnoprávny nárok vo veci samej. V čase podania návrhu na vydanie neodkladného opatrenia 31. 10. 2018 žalobcom nebolo doručené oznámenie o dobrovoľnej dražbe. Žalobcovia sa o termíne a mieste konania dražby dozvedeli až dňa 08. 11. 2018, keď im bolo doručené oznámenie o dobrovoľnej dražbe č. A 36/2018. V predmetnom oznámení je stanovený dátum konania dražby na deň 12. 12. 2018 o 11,30 hod. Poukázali na to, že ak by žalobcovia čakali na doručenie oznámenia o dobrovoľnej dražbe a až po doručení predmetného oznámenia by na okresný súd podali návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, je pravdepodobné, že by nebola dodržaná lehota na vydanie neodkladného opatrenia a teda je pravdepodobné, že súd by nestihol v stanovenej lehote neodkladné opatrenie vydať. Ďalej poukázal na § 53 ods. 10 Obč. zák., z ktorého vyplýva, že záložný veriteľ môže využiť možnosť predaja zálohu na dražbe, avšak tento spôsob by mal predstavovať prostriedok „ultima ratio“. Žalobcovia majú za to, že podstatou dobrovoľnej dražby v zmysle platnej právnej úpravy je dohoda vlastníka veci s dražobníkom o dražbe určitého predmetu. Absolútne nesúhlasia s predajom nehnuteľnosti na dobrovoľnej dražbe, pričom o tom bol oboznámený aj veriteľ aj dražobník, t. j. nie sú naplnené všetky predpoklady k tomu, aby bol uskutočnený predaj zálohu formou dobrovoľnej dražby. Žalobcovia poukázali na to, že zodpovednosti za záväzkové vzťahy sa nezbavujú, avšak žalovaný 1/ jednostranne diktuje výšku pohľadávky, ktorá je absolútne sporná a aj kroky smerujúce k dobrovoľnej dražbe nie sú v súlade so zákonom. Žalobcovia sa mienia domáhať určenia neplatnosti zmluvy o mimoriadnom medziúvere č. 2369767403 a stavebnom úvere č. 2369767702 zo dňa 12. 12. 2007 osobitným podaním. Žalobcovia navrhli, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a po zrušení vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario). Po preskúmaní veci len z hľadiska odvolacích dôvodov uplatnených v odvolaní, ktorými je odvolací súd podľa § 380 viazaný, uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 potvrdil ako vecne správne.

5. Podľa § 387 ods. 1, 2 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

6. Podľa § 325 ods. 1 neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

7. Účelom inštitútu neodkladného opatrenia je upraviť pomery medzi stranami sporu a to jednak ešte pred rozhodnutím súdu vo veci samej v štádiu pred začatím konania, počas konania, ako aj po jeho skončení a to za predpokladu, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Procesný inštitút neodkladného opatrenia umožňuje upraviť pomery medzi stranami sporu do doby, pokiaľ nebude rozhodnuté vo veci samej a to za predpokladu, že takéto opatrenie súdu ešte pred samotným meritórnym rozhodnutím sa javí ako nevyhnutné, nakoľko existujú konkrétne okolnosti prípadu, ktoré relevantne odôvodňujú jeho nariadenie a poukazujú na naliehavosť a nutnosť dočasne upraviť pomery medzi stranami sporu. Už zo samotného terminologického a jazykového výkladu názvu tohto procesného inštitútu v zmysle novej procesnej úpravy vyplýva jeho charakter a zásada „neodkladnosti“ takéhoto opatrenia. Vzhľadom na závažnosť právnych následkov, ktoré zákon s jeho nariadením spája a skutočnosť, že zasahuje podstatným spôsobom do práv druhého subjektu a obmedzuje ich a to bez existencie samotného meritórneho rozhodnutia súdu, je nevyhnutné, aby súdy zodpovedne a s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu zvažovali relevantnosť a nevyhnutnosť takéhoto zásadu do subjektívneho práva.

8. Žalobcovia 1/ a 2/ v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia potrebu bezodkladnej úpravy pomerov vyvodzovali z dôvodov ochrany obydlia majetku a nesprávne uplatnenej výšky pohľadávky, ako aj z dôvodu, že je možné sa domnievať, že výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby je protiústavný.

9. Záložné právo k nehnuteľnostiam žalobcov 1/, 2/ vzniklo podľa § 151e ods. 2 Občianskeho zákonníka zápisom do katastra nehnuteľností.

10. Podľa § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve, alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona (zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách), alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti), ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. Prípady, ak na zálohu vznikne viac záložných práv, upravuje Občiansky zákonník v § 151k.

11. Žalovaný 1/ ako záložný veriteľ začal výkon záložného práva predajom založených nehnuteľností na dobrovoľnej dražbe podľa zákona č. 527/2002 Z. z. Výkonom záložného práva evidentne sleduje žalovaný legitímny cieľ uspokojenia svojej pohľadávky z úverovej zmluvy spôsobom dovoleným zákonom. Ústavný súd SR v uznesení sp. zn. PL. ÚS 23/2014 z 24. 09. 2014, v ktorom posudzoval súlad ust. § 7 ods. 2 zák. č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách s čl. 1 ods. 1 a čl. 20 ods. 1 až 4 Ústavy SR a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uviedol, že podstatou dobrovoľnej dražby v zmysle platnej právnej úpravy je dohoda vlastníka veci s dražobníkom o dražbe určitého predmetu. Vlastník veci môže poveriť inú osobu, aby dala pokyn na vydraženie veci, pričom Občiansky zákonník vychádza z toho, že samotné uzatvorenie zmluvy o zriadení záložného práva so sebou prináša možnosť pre záložného veriteľa speňažiť záloh prostredníctvom dobrovoľnej dražby, pričom vystupuje ako zástupca záložcu. Dobrovoľná dražba sa s poukazom na to odvíja od predchádzajúceho úkonu vlastníka, ktorý dal súhlas na budúce speňaženie určitého svojho majetku určitým spôsobom regulovaným právom a právna úprava ukladá povinnosť strpieť výkon dobrovoľnej dražby nielen s takým záložným právom, ktoré vzniklo na základe zmluvy, ale aj s takým, ktoré vzniklo zo zákona. Záložný veriteľ vychádzajúc z právneho názoru Ústavného súdu SR oprávnený navrhnúť výkon záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby aj bez exekučného titulu priznávajúceho mu zabezpečenú pohľadávku voči vlastníkovi veci. Vlastníkovi veci teda patrí na ochranu vlastníckeho práva žaloba o neplatnosť dobrovoľnej dražby.

12. V ad hoc je nepochybné, že záložné právo na zabezpečenie pohľadávky žalovaného 1/ vzniklo na zmluvnom základe. Žalobcovia ako záložcovia sú povinní strpieť výkon záložného práva a to s poukazom na § 151m ods. 4 veta prvá Občianskeho zákonníka. To, že predmetom zálohu je obydlie žalobcov, nie je dôvodom na vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil záložnému veriteľovi povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva. Obydlie občana spomedzi zálohov Občiansky zákonník nevylučuje. V prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy (v prejednávanej veci sa platnosť záložnej zmluvy nespochybňuje) alebo boli porušené ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách, zákon o dobrovoľných dražbách umožňuje v zmysle § 21 ods. 2 podať osobou, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, návrh na určenie neplatnosti dražby. Podľa názoru odvolacieho súdu žalobcovia 1/ a 2/ neosvedčili potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, (nespochybnili, že majú dlh), keď záložný veriteľ a dražobník, podľa zistení súdu prvej inštancie do jeho rozhodnutia (podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie) postupujú v súlade s Občianskym zákonníkom, ktorý v § 53 ods. 10 pripúšťa výkon záložného práva predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona aj v prípade, ak záložné právo zabezpečuje záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy a v súlade so zákonom o dobrovoľných dražbách.

13. Vlastnícke právo fyzickej aj právnickej osoby podľa článku 20 Ústavy Slovenskej republiky požíva rovnakú ochranu. Žalobcovia 1/ a 2/ neosvedčili potrebu chrániť ich vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom záložnej zmluvy vo väčšom rozsahu než právo žalovaného na vrátenie poskytnutého úveru.

14. Súd prvej inštancie správne zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovaným 1/ a 2/ z dôvodu, že podmienky pre jeho nariadenie podľa § 325 ods. 1 naplnené neboli.

15. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

16. O nároku na náhradu trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie skončí a podľa jeho výsledku v zmysle § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní boli žalovaní 1/, 2/ úspešní, ale keďže im žiadne trovy nevznikli, nemajú nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

17. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu uvedie, tiež proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 .