Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Uznesenie_20CoP-192-2018.pdf
PDF · 128.32 KB
No categories available
20CoP/192/2018
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia senátu JUDr. Bianka Gelačíková a JUDr. Ivana Jahnová vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: P. K., N.. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa rodičov: matka - W. B., N.. XX.XX.XXXX, C. A. A. XX, XXX XX A., zastúpená JUDr. Denisou Jánošíkovou, advokátkou so sídlom Klincová 35, 821 08 Bratislava a otec - V. K., N.. XX.XX.XXXX, C. A. W. XX, XXX XX A., zastúpený JUDr. Helenou Dobosovou, advokátkou so sídlom Ružová dolina 10, 821 09 Bratislava, o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky maloletého proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V, č.k. 59P/ 322/2018
- 42 zo dňa 18.októbra 2018 takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava V, č.k. 59P/ 322/2018 - 42 zo dňa 18.októbra 2018 p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Bratislava V uznesením č.k. 59P 322/2018-42 zo dňa 18.októbra 2018 rozhodol tak, že otec je oprávnený do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu a úpravy styku v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 59P/153/2018 stýkať sa s maloletým P. K., N.. XX.XX.XXXX, v každom kalendárnom týždni v utorok a vo štvrtok vždy od 16,00 hod. do 19,00 hod. a v každom párnom kalendárnom týždni od soboty 09,00 hod. do nedele 19,00 hod. s výnimkou 52. kalendárneho týždňa roku 2018, v ktorom je oprávnený stýkať sa s maloletým od 26.12.2018 od 09,00 hod. do 27.12.2018 do 19,00 hod. Miestom prevzatia a odovzdania maloletého bude bydlisko matky, ktorá je povinná maloletého na styk riadne pripraviť a otcovi ho v určenom čase odovzdať. Vo zvyšnej časti sa návrh zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Otec maloletého návrhom podaným dňa 27.9.2018 žiadal, aby súd nariadil neodkladné opatrenie a upravil jeho styk s maloletým dieťaťom tak, že sa bude s ním stretávať každý utorok od 16.00 hod. do stredy do 8.00 hod.. a každý štvrtok od 16.00 hod. do piatku do 8.00 hod., každý párny víkend od piatku od 16.00 hod. nepretržite do pondelka do 8.00 hod. a každý rok počas vianočných sviatkov dňa 25.12. od 16.00 hod. do 26.12. do 19.00 hod. s tým, že maloletého si prevezme a matke odovzdá v mieste bydliska matky. Otec navrhol, aby súd rozhodol, že neodkladné opatrenie je predbežné vykonateľné a bude trvať až do právoplatného skončenia konania o úprave výkonu rodičovských práv a povinností vo veci sp. zn. 59P/153/2018.
3. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia otec odôvodnil tým, že s matkou ukončil partnerské spolužitie v septembri 2017 a maloletý bol na základe ich ústnej dohody nasledujúcich približne 6 mesiacov v ich striedavej osobnej starostlivosti. V súčasnej dobe je maloletý v osobnej starostlivosti
matky, ktorá odmieta naďalej odovzdať maloletého do jeho starostlivosti podľa predchádzajúcej dohody. Otec tvrdil, že s matkou sa nevedia dohodnúť na úprave stretávania otca s maloletým, keď on navrhuje striedavú osobnú starostlivosť a matka s tým nesúhlasí. Po pojednávaní konanom dňa 10.9.2018 mu matka umožnila maloletého vidieť iba dňa 16.9.2018 po dobu 2,5 hod. v obchodnom centre za prítomnosti jeho rodičov, matky a jej priateľa. Po tomto stretnutí maloletý odchádzal sklamaný, že už s ním dlhšie nemôže byť. Matka prostredníctvom právnej zástupkyne navrhla stretávanie od 1.10.2018 každý nepárny týždeň v sobotu od 15.00 hod. do 18.00 hod. a v nedeľu od 10.00 hod. do 13.00 hod. v prítomnosti matky. Otec s prítomnosťou matky pri styku nesúhlasil, pretože matka nemá žiaden kvalifikovaný dôvod byť pri styku prítomná, lebo maloletý nikdy neprejavil strach alebo hnev pri stretnutiach s ním. Ide iba o zavádzanie a neochotu matky umožniť mu pravidelný styk s maloletým a navrhovaná úprava zo strany matky nezabezpečí zdravý a plnohodnotný vzťah so synom. Podľa otca maloletý má záujem dlhšie byť s ním a v jeho prítomnosti sa cíti šťastne a komfortne. Styk s maloletým je nepostačujúci, prebieha neplánovane a záleží iba na vôli matky kedy, kde sa môže s maloletým stretnúť a to iba v jej prítomnosti. Otec preto tvrdil, že je potrebná dočasná úprava pomerov zo strany súdu nariadením neodkladného opatrenia.
4. Okresný súd vychádzal zo zistenia, že na Okresnom súde Bratislava V je vedené konanie od 20.4.2018 vo veci úpravy práv a povinností rodičov k maloletému na základe návrhu otca, ktorým sa otec domáhal zverenia maloletého do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. Matka v tomto konaní navrhovala zveriť maloletého do jej osobnej starostlivosti a posledné pojednávanie v tejto veci bolo odročené z dôvodu nariadenia znaleckého dokazovania. Okrem toho bol uznesením č.k. 59P/115/2018 - 26 zo dňa 6.4.2018 zamietnutý návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia a zverenie maloletého do striedavej starostlivosti s právoplatnosťou dňa 26.4.2018. Uznesením č.k. 59P/178/ 2018 - 52 zo dňa 18.5.2018 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 11CoP/242/2018 zo dňa 16.7.2018 bolo zastavené konanie o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia o zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. Uznesením č.k. 59P/ 157/2018 - 15 zo dňa 18.5.2018 bol zamietnutý návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia a zverenie maloletého do jej osobnej starostlivosti, určenie výživného a úpravu styku otca s maloletým.
5. Okresný súd právne vec posúdil podľa § 325 ods. 1, 328 ods. 2 prvá veta, 329. Ods. 1 práv veta a odsek 2 C.s.p. a v odôvodnení uznesenia poukázal na účel neodkladného opatrenia, ktorým je rýchly zásah súdu do pomerov účastníkov konania, ktorých úprava neznesie odklad. Potreba nariadenia neodkladného opatrenia musí vychádzať zo stavu, ktorý si vyžaduje okamžité riešenie zo strany súdu a preto návrh na nariadenie neodkladného opatrenia musí byť odôvodnený tak, že už z jeho samotného obsahu musí vyplývať, že bezodkladná úprava je potrebná. Okresný súd predovšetkým prihliadol na to, že z konania vo veci samej sp. zn. 59P/153/2018 vyplýva, že sú narušené vzájomné vzťahy rodičov práve v oblasti rodičovských práv a povinností k maloletému a daná situácia je konfliktná, rodičia sa nevedia dohodnúť o stretávaní otca s maloletým a najmä komu bude maloletý zverený do starostlivosti. Matka popiera, že by došlo k vzájomnej dohode o striedavej osobnej starostlivosti o maloletého s otcom a spochybňuje otcovu spôsobilosť samostatne a riadne sa o maloletého postarať.
6. Okresný súd mal preukázané, že z konania doteraz nevyplývajú žiadne dôvody, pre ktoré by nemohol byť upravený styk otca s maloletým. Matka takéto dôkazy súdu nepredložila ani neoznačila, okrem svojho tvrdenia. Súd mal nesporne preukázané, že do vzniku rodičovského konfliktu v marci 2018 sa otec podieľal osobne na výkone starostlivosti o maloletého, a maloletý tak musel mať k nemu vytvorenú citovú väzbu a pretože matka naďalej túto úpravu neumožňuje, je v záujme maloletého, aby styk s otcom naďalej pokračoval a nezanikol v dôsledku nesúhlasu matky. Občasné stretnutia otca s maloletým po veľmi krátku dobu a na nevhodnom mieste a za asistencie ďalších osôb, nemôžu dostatočne zabezpečiť potrebu kontaktu maloletého s otcom a ani rodičovskú potrebu otca byť s maloletým bez zásahov zo strany matky, v jej prítomnosti, ako aj v prítomnosti iných osôb. Okresný súd čiastočne vyhovel návrhu otca na dočasnú úpravu jeho styku s maloletým, keď bol toho názoru, že navrhovaný rozsah styku zo strany otca je neprimeraný. S prihliadnutím na konanie vo veci samej, ako aj vek maloletého a jeho záujem, upravil styk otca s maloletým v každom kalendárnom týždni v utorok a vo štvrtok vždy od 16.00 hod. do 19.00 hod. a v každom párnom kalendárnom týždni od soboty od 9.00 hod. do nedele do 19.00 hod. s výnimkou 52. kalendárneho týždňa roku 2018 s tým, že v období Vianoc sa styk bude realizovať od 26.12.2018 od. 9.00 hod. do 27.12.2018 do 19.00 hod. Za dôvodné súd nepovažoval upraviť styk otca s maloletým neodkladným opatrením v každom kalendárnom roku počas vianočných sviatkov z dôvodu, že vo veci je vedené konanie, v ktorom súd o právach a povinnostiach rodičov k maloletému rozhodne.
Okresný súd tiež zamietol návrh otca na vyslovenie predbežnej vykonateľnosti neodkladného opatrenia vo výroku uznesenia, pretože táto úprava vyplýva priamo z ust. § 332 ods. 1 C.s.p.. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
7. Proti uzneseniu podala odvolanie matka maloletého, prostredníctvom právnej zástupkyne a navrhla odvolaciemu súdu uznesenie okresného súdu zmeniť tak, že otec je oprávnený do právoplatnosti rozhodnutia vo veci stretávať sa s maloletým za prítomnosti matky každý kalendárny týždeň v stredu od 15.00 hod. do 18.00 hod. a v každom párnom kalendárnom týždni v sobotu od 15.00 hod. do 18.00 hod., miestom prevzatia a odovzdania maloletého bude bydlisko matky.
8. Matka v podanom odvolaní namietala odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f) a g) C.s.p. a tvrdila, že nesúhlasí s úpravou styku tak ako súd určil vo výroku uznesenia. Poukázala najmä na to, že tvrdenie otca je zavádzajúce, pokiaľ ide o to, že sa spoločne dohodli na striedavej osobnej starostlivosti. Vychádzala z toho, že otec vo svojom návrhu zabudol spomenúť, že ju s maloletým v tom čase 2 a pol ročným dieťaťom takmer doslova vyhodil zo spoločnej domácnosti, keď jej dal termín na vysťahovanie. Musela si zabezpečiť bývanie, ktoré našla u svojich rodičov. Styku otca s maloletým nebráni a keď otec prejavil záujem o striedavú starostlivosť aj vzhľadom na útly vek maloletého, súhlasila s vyskúšaním takejto starostlivosti, ktorú skúšali približne 2 mesiace, ale nie 6 mesiacov ako tvrdil vo svojom návrhu otec a to od polovice decembra 2017 do februára 2018 vrátane. Počas obdobia, keď bol maloletý v starostlivosti otca, bola nútená niekoľkokrát do týždňa, 4-5 krát prísť do bytu otca maloletého za maloletým, keďže si jej prítomnosť vyžadoval takmer každý deň. Po krátkom čase sa následky nevhodnej striedavej osobnej starostlivosti prejavili, keď sa maloletý začal pomočovať aj keď už nenosil plienky, ktoré museli maloletému znovu začať dávať. Matka tak prestala podporovať otcovu snahu o striedavú starostlivosť. Podľa názoru matky, otec málokedy prejavoval záujem o stretnutie so synom a za účelom styku ju kontaktoval veľmi sporadicky. So synom sa stretával zhruba 1x do mesiaca. Postupom času bola potrebná jej prítomnosť pri styku, pretože maloletý sa bál zostať so svojim otcom osamote, ale dôvody tohto správania maloletého žiaľ matka nepozná. Preto na svojej prítomnosti počas styku otca s maloletým matka začala trvať. Nie je opodstatnený argument otca, že mu bráni v styku s maloletým, pretože mohol maloletého kedykoľvek vyzdvihnúť z jasieľ alebo škôlky, alebo ho ísť kedykoľvek navštíviť, zobrať ho von na prechádzku a nie do obchodného centra. Matka tvrdila, že vzťah maloletého s otcom je narušený, maloletý je bojazlivý, odmieta otca, čo sa začalo prejavovať počas striedavej osobnej starostlivosti a pretrváva to doteraz. Otec zavádza súd svojim tvrdením, že keď ho maloletý uvidí, uteká k nemu a teší sa a zabúda na matku a užíva si jeho prítomnosť naplno. Rovnako zavádza súd, pokiaľ tvrdí, že maloletý nikdy neprejavil žiadny strach alebo hnev, keď mal ísť k otcovi. Matka svoje tvrdenia vie preukázať tým, že keď maloletého sa snažila pripraviť na styk s otcom dňa 30.10.2018, maloletý sa začal vzpierať, nespolupracoval, nechcel sa obliecť, začal najskôr plakať, potom zúriť, pričom toto správanie sa začalo stupňovať až prerástlo do nekontrolovaného amoku, o čom matka vyhotovila nahrávku pred uskutočnením styku dňa 30.10.2018. V dôsledku takéhoto správania maloletého v čase pred realizáciou styku tento deň zavolala políciu za účelom pomoci pri tejto nepríjemnej situácii a polícia skonštatovala, že maloletý je rozrušený a namiesto výkonu styku jej odporučila zavolať rýchlu zdravotnú pomoc. Bol spísaný záznam zo strany polície, ktorý sa nachádza na OO PZ v Pezinku k dispozícii. Matka išla s maloletým na pohotovosť a z lekárskej správy vyplýva odporúčanie na psychologické vyšetrenie maloletého s tým, že správu z tohto ošetrenia matka pripojila. Zo záznamu zo dňa 30.1.02018 o 19.51 hod. vyplýva záver, že dieťa je neurologicky v norme, čulé, celkovo dobre komponované, pokojné, pekne spolupracuje bez známok aktuálnej respiračnej infekcie, nevyžaduje hospitalizáciu.
9. Podľa názoru matky sú silné pochybnosti o skutočnom záujem otca o maloletého, keď otec o styk s maloletým neprejavoval záujem, vôbec neprispieval na výživu maloletého, ,nepodieľal sa na nákladoch spojených s výchovou maloletého, otec nejaví akýkoľvek záujem o informácie o zdravotnom stave maloletého a nerešpektuje samotný zdravotný stav maloletého a bez ohľadu na záujem maloletého, trvá za každú cenu na výkone uznesenia a realizácie styku s maloletým. Okrem toho sa otec správa k nej, ako matke maloletého urážlivo, vulgárne a hrubo, doslova sa vyjadril, že na decko ti platiť nebudem, preto chcem striedavú starostlivosť. Ak striedavá neprejde, decko viac neuvidíš. Zároveň matku šikanuje neodôvodneným podávaním trestných oznámení na jej osobu.
10. Matka tvrdila, že podaným odvolaním chce zabrániť ďalšiemu traumatizovaniu maloletého. V podanom odvolaní matka uviedla, že nesúhlasí s rozhodnutím súdu pokiaľ ide o čas styku otca s maloletým, pretože maloletý má v súčasnosti 3,5 roka a zabehnutý spánkový režim, a každý deň
štandardne spáva poobede od 12.00 hod do 13.30 hod. a večer už spí od 19.30 hod.. Pred spánkom štandardne večeria a kúpe sa, pričom celý tento večerný rituál trvá približne 1 hod. Pokiaľ sa teda bude realizovať styk s otcom v čase určenom súdom, t. j. do 19 hod. ako termín odovzdania maloletého matke, naruší sa jeho stabilný režim, čo môže viesť k ďalším negatívnym efektom vo vzťahu k maloletému. Pretože uznesenie okresného súdu nie je v záujme maloletého, matka navrhla uznesenie v celom rozsahu zrušiť alebo zmeniť tak, že otec sa bude s maloletým stretávať v každom kalendárnom týždni v stredu, vždy od 15.00 hod. do 18.00 hod. a v každom párnom kalendárnom týždni v sobotu od 15.00 hod. do 18.00 hod. v prítomnosti matky.
11. Podaním adresovaným Krajskému súdu v Bratislava a doručeným dňa 02.01.2018 otec podal Doplnenie nerešpektovania vykonateľnosti uznesenia sp. zn. 20CoP 192/2018, v ktorom konkrétne uviedol ako prebiehal, resp. neuskutočnil sa styk otca s maloletým, v zmysle výroku rozhodnutia súdu prvej inštancie, v nasledujúcich dňoch po rozhodnutí okresného súdu a podanom odvolaní zo strany matky. Odvolací súd sa nemohol týmto podaním zaoberať, pretože sa týka vykonateľnosti rozhodnutia súdu v danej veci a nie otázky úpravy styku otca s maloletým po rozhodnutí okresného súdu uznesením č.k. 59P/ 322/2018 - 42 zo dňa 18. októbra 2018 a následného podaného odvolania zo strany matky. Podanie otca sa týka výkonu rozhodnutia, resp. exekúcie rozhodnutia o úprave styku otca s maloletým. Za danej situácie nariadené neodkladné opatrenie dostatočne zabezpečuje práva a povinnosti rodičov, pokiaľ ide o styk otca s maloletým. Ak ale matka nebude rešpektovať právo otca ako rodiča, bude to dôvodom pre zmenu výchovného prostredia maloletého, keďže ak matka nedokáže zabezpečiť, aby sa otec stretával s dieťaťom, ktoré má právo na starostlivosť zo strany obidvoch rodičov, je matka výchovne nespôsobilá. Touto otázkou sa ale bude zaoberať okresný súd v konaní vo veci samej, v ktorej prihliadne aj na túto skutočnosť, pri rozhodovaní, ktorému z rodičov zverí dieťa do starostlivosti.
12. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací, preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania § 2 ods. l, § 65, § 66, § 360 a nasl., § 395 ods. l, ods. 2 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok, § 324 ods. l, § 329 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. l C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné a sú splnené podmienky pre potvrdenie rozhodnutia súdu prvej inštancie.
13. Otec maloletého návrhom podaným dňa 27.9.2018 žiadal, aby súd nariadil neodkladné opatrenie a upravil jeho styk s maloletým dieťaťom tak, že sa bude s ním stretávať každý utorok od 16.00 hod. do stredy do 8.00 hod.. a každý štvrtok od 16.00 hod. do piatku do 8.00 hod., každý párny víkend od piatku od 16.00 hod. nepretržite do pondelka do 8.00 hod. a každý rok počas vianočných sviatkov dňa 25.12. od 16.00 hod. do 26.12. do 19.00 hod. 14. Okresný súd v danej veci neodkladným opatrením upravil styk otca s maloletým v každom kalendárnom týždni v utorok a vo štvrtok vždy od 16,00 hod. do 19,00 hod. a v každom párnom kalendárnom týždni od soboty 09,00 hod. do nedele 19,00 hod. s výnimkou 52. kalendárneho týždňa roku 2018, v ktorom je oprávnený stýkať sa s maloletým od 26.12.2018 od 09,00 hod. do 27.12.2018 do 19,00 hod. Vo zvyšnej časti návrh otca zamietol.
15. V danom prípade podľa názoru okresného súdu, boli splnené podmienky a bolo preukázané, že otec sa s maloletým dieťaťom nestretáva riadne. Daný stav nie je jednoznačne v záujme maloletého, keď môže viesť k deformácii jeho vzájomného vzťahu s otcom, čo môže mať nepochybne negatívny vplyv na jeho zdravý psychický vývin. Otec prejavil vôľu sa s maloletým stretávať. S prihliadnutím na to súd dospel k záveru, že je potrebné s ohľadom na konanie matky upraviť styk otca uvedeným spôsobom. rozpad partnerského vzťahu rodičov nemôže pre dieťa znamenať neistotu v jeho prirodzených väzbách na oboch rodičov, a ani to, že sa stane nástrojom v ich rukách.
16. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
17. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
18. Matka maloletého v podanom odvolaní tvrdila, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nesprávne, vychádza z nesprávneho skutkového stavu a neúplne zisteného skutočného stavu, ale najmä ide o rozhodnutie nezohľadňujúce záujem maloletého.
19. Krajský súd k námietke matky v podanom odvolaní, v ktorom vytýkala súdu prvej inštancie, že súd neúplne zistil skutočný stav veci a že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, poukazuje na ustanovenie § 329 ods. 1 C.s.p. podľa ktorého súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
20. Z uvedeného vyplýva, že pri prijímaní takéhoto opatrenia, ktoré je opatrením dočasným a predbežným, prevláda požiadavka rýchlosti konania nad úplným preukázaním uplatneného nároku. Aj v konaní o neodkladnom opatrení musí súd hodnotiť vykonané dôkazy, pritom (pri súčasnom preukázaní potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov) rozhodné skutočnosti, (predovšetkým nárok sám) nemusia byť spoľahlivo preukázané. K nariadeniu neodkladného opatrenia stačí, ak sú tvrdené skutočnosti aspoň osvedčené, t.j. ak sa javia aspoň pravdepodobnými. Procesnú zodpovednosť v uvedenom smere nesie navrhovateľ predbežného opatrenia.
21. Zákon preto nepredpokladá, že súd bude pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení vykonávať dokazovanie a naopak, vo vedomí, že výsluchom účastníka konania, proti ktorému návrh smeruje, by mohol byť zmarený účel uvedeného opatrenia; v ustanovení § 329 ods. 1 C.s.p. výslovne formuloval zásadu, že účastníci nemusia byť pred rozhodnutím o návrhu na neodkladné opatrenie vypočutí a rovnako, že súd nemusí nariadiť pojednávanie. Pri samotnom osvedčovaní nároku (na základe predložených listín) potom nie je treba dôsledne dodržiavať tie formálne požiadavky, ktoré zákon ukladá pri dokazovaní, vrátane požiadavky, aby sa druhá strana sporu mohla pred rozhodnutím o neodkladnom opatrení k obsahu listín, z ktorých bude súd robiť záver o tom, či sú splnené predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, vyjadriť.
22. Obsah predbežného opatrenia vo veciach starostlivosti o maloleté dieťa sa bezprostredne dotýka výchovy maloletého dieťaťa. Neodkladné opatrenie v oblasti starostlivosti súdu o maloletých, by malo byť len krátkodobým provizóriom a nie konečným rozhodnutím vo veci samej. Účelom neodkladného opatrenia v konaní o výchove maloletého dieťaťa je dočasná úprava pomerov účastníkov konania, resp. ochrana potenciálneho výkonu rozhodnutia, ktorý by mohol v budúcnosti byť ohrozený. Osobitosť inštitútu spočíva v skutočnosti, že ide o súdnu úpravu, avšak pred vydaním rozhodnutia vo veci samej. Toto opatrenie má mať výnimočný charakter, v prípade rozhodnutí o výchove maloletých detí má svojim spôsobom smerovať k ich „prežitiu“. Z tohto hľadiska právna úprava zodpovedá Dohovoru o právach dieťaťa, ktorý zaraďuje právo na prežitie medzi právami dieťaťa na popredné miesto.
23. V článku 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem dieťaťa. V zmysle článku 41 ods. 4 Ústavy SR, starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov a deti majú právo na rodičovskú starostlivosť.
24. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností, alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi.
25. V danom prípade okresný súd správne dospel k záveru, že je potrebné upraviť práva a povinnosti rodičov ohľadne stretávania sa otca s maloletým, pretože stav, ktorý existuje v súčasnej dobe, nie je v záujme maloletého. Rodičia svojim správaním, nevhodnou komunikáciou, nedokážu zabezpečiť dieťaťu jeho právo na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s otcom, ktorému maloletý nebol zverený do starostlivosti a ktorý má právo aj záujem sa s dieťaťom stretávať, tak ako to vyplýva z ustanovenia § 24 ods. 4 Zákona o rodine.
26. Podaním adresovaným Krajskému súdu v Bratislava a doručeným dňa 02.01.2018 otec podal Doplnenie nerešpektovania vykonateľnosti uznesenia sp. zn. 20CoP 192/2018, v ktorom konkrétne uviedol ako prebiehal, resp. neuskutočnil sa styk otca s maloletým, v zmysle výroku rozhodnutia súdu
prvej inštancie, v nasledujúcich dňoch po rozhodnutí okresného súdu a podanom odvolaní zo strany matky. Odvolací súd sa nemohol týmto podaním zaoberať, pretože sa týka vykonateľnosti rozhodnutia súdu v danej veci a nie otázky úpravy styku otca s maloletým po rozhodnutí okresného súdu uznesením č.k. 59P/ 322/2018 - 42 zo dňa 18. októbra 2018 a následného podaného odvolania zo strany matky. Podanie otca sa týka výkonu rozhodnutia, resp. exekúcie rozhodnutia o úprave styku otca s maloletým. Za danej situácie nariadené neodkladné opatrenie dostatočne zabezpečuje práva a povinnosti rodičov, pokiaľ ide o styk otca s maloletým. Ak ale matka nebude rešpektovať právo otca ako rodiča, bude to dôvodom pre zmenu výchovného prostredia maloletého, keďže ak matka nedokáže zabezpečiť, aby sa otec stretával s dieťaťom, ktoré má právo na starostlivosť zo strany obidvoch rodičov, je matka výchovne nespôsobilá. Touto otázkou sa ale bude zaoberať okresný súd v konaní vo veci samej, v ktorej prihliadne aj na túto skutočnosť, pri rozhodovaní, ktorému z rodičov zverí dieťa do starostlivosti.
27. Odvolací súd v tej súvislosti poukazuje na článok 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, v ktorom je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa a preto je predovšetkým povinnosťou rodiča, ktorému bolo dieťa zverené do starostlivosti zabezpečiť, aby bolo rešpektované a aj realizované právo druhého rodiča na styk s dieťaťom a ak to nie je možné, je takýto rodič výchovne nespôsobilý a takýto stav a správanie rodiča, ktorý neumožňuje druhému rodičovi (ktorému nebolo dieťa zverené) styk s dieťaťom, je možné napraviť zmenou výchovného prostredia dieťaťa tak, aby bolo zabezpečené právo dieťaťa na styk s druhým rodičom, resp. aby bolo zabezpečené právo detí na rodičovskú starostlivosť, vyplývajúce z čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky.
28. Okresný súd správne dospel k záveru, že doterajšia realizácia styku nie je vhodná za účelom zabezpečenia práva dieťaťa na styk s otcom, lebo rodičia nedokážu zabezpečiť, aby sa maloletý mohol s otcom stretávať a nevhodne vplývajú na neho. Otec má záujem sa s maloletým stretávať, čo vyplýva aj z podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Tvrdenie otca, že matka mu neumožňuje stretávanie sa s maloletým, vyplýva aj z vyjadrenia matky v podanom odvolaní, v ktorom matka tvrdí, že dieťa odmieta stretnutie s otcom. Pokiaľ by matka umožňovala stretávanie, mala by záujem na rešpektovaní práva otca na styk s maloletým a rovnako práva maloletého na starostlivosť zo strany obidvoch rodičov, nedochádzalo by k takej situácii ako uviedla matka v odvolaní, že by sama nezvládala situáciu a musela by k tomu volať políciu, resp. záchrannú zdravotnú službu. Je to práve matka, ktorá je povinná zabezpečiť otcovi možnosť stretávať sa s maloletým, pretože v jej starostlivosti sa v súčasnej dobe dieťa nachádza a ak to matka nedokáže, je výchovne nespôsobilá. Pre zdravý vývoj maloletého dieťaťa je nevhodné pri stretnutí s druhým rodičom vyvolávať a umocňovať odmietavý postoj dieťaťa privolaním polície alebo záchrannej služby. 29. Odvolací súd považuje za potrebné k tomu uviesť, že právo mať dieťa u seba je ústavným vyjadrením zásady, že starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov a deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu, na základe zákona. K násilným zásahom do práv rodiča mať dieťa u seba patrí zadržanie, väzba rodiča, alebo dieťaťa, ochranná výchova, výchovné opatrenie a pod. Okrem násilných zásahov do práva rodiča mať dieťa u seba sa toto oprávnenie redukuje tiež fakticky v dôsledku skutočnosti, že rodičia maloletého dieťa spolu nežijú. Pretože im vo väčšine prípadov patrí obom výkon rodičovských práv a povinností v rovnakej miere a dieťa nemôže byť súčasne členom dvoch domácností, je v takom prípade nevyhnutné aj právne rozhodnúť, ktorému z rodičov zostane toto právo zachované v plnej miere a dieťa mu bude zverené do osobnej starostlivosti a ktorému z rodičov sa právo osobne sa o dieťa starať odoberie a vznikne mu úplne nové právo - právo styku s dieťaťom.
30. V tej súvislosti odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že na psychiku dieťaťa veľmi pôsobí nekomunikatívnosť rodičov pri jeho odovzdávaní. Jedná sa o výrazne nežiadajúci jav pre osobnostný vývoj aj duševné zdravie maloletého dieťaťa. Je preto treba v záujme dieťaťa tento negatívny stav zmeniť. Jedným z určujúcich faktorov pri rozhodovaní o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti je schopnosť rodiča spolupracovať s druhým rodičom pri výchove dieťaťa. Ak táto spolupráca a komunikácia nie je bez zjavného dôvodu naplnená, je rodič výchovne nespôsobilý.
31. Rozhodnutie o zverení maloletého dieťaťa jednému z rodičov do osobnej starostlivosti zachováva všetky rodičovské práva a povinnosti aj tomu z rodičov, ktorému maloleté dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti. Tento rodič, aj keď je spravidla prevažne vylúčený z bezprostredného výkonu svojich rodičovských práv a povinností, najmä sústavného výchovného pôsobenia na maloleté dieťa, nie je pozbavený práva dieťa vychovávať. Jedným z prostriedkov na zabezpečenie čiastočnej spoluúčasti
rodiča, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na výchove maloletého dieťaťa a na udržiavanie rodičovského vzťahu a upevňovanie citových vzťahov, je osobný styk rodiča s maloletým dieťaťom. Úlohou rodiča, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do výchovy, je najmä to, aby pri styku s maloletým dieťaťom svoju úlohu vo výchove dieťaťa uplatňoval len pozitívnym spôsobom v súlade s § 30 Zákona o rodine a čl. 29 Dohovoru o právach dieťaťa. Úlohou rodiča, ktorý má maloleté dieťa v osobnej starostlivosti, je okrem iného aj to, aby so zreteľom na záujem dieťaťa vytváral priaznivé podmienky na styk tohto rodiča s maloletým dieťaťom, a to najmä vedením dieťaťa k správnemu vzťahu k tomuto rodičovi. V čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí byť záujem dieťaťa. Pri rozhodovaní musí súd prihliadať na záujem maloletého dieťaťa najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby a stabilitu výchovného prostredia, ako aj na právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom.
32. Odvolací súd zastáva názor, že v danom prípade obaja rodičia majú dobré osobnostné predpoklady pre výchovu maloletého a každý z nich by mal nezastupiteľným spôsobom prispievať k tomu, aby doposiaľ úspešný duševný a osobnostný vývin maloletého pokračoval i naďalej. Významným nedostatkom vo výchove je, že rodičia sa nedokážu dohodnúť na styku otca s maloletým a najmä, že svoje nezhody a nedorozumenia preberajú pred maloletým. I keď zákonnou povinnosťou a záujmom súdu v danej veci je, aby styk otca s dieťaťom bol v jeho záujme a nezhody rodičov nemali vplyv na jeho výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov, treba zdôrazniť, že práve v záujme rodičov by malo byť, aby ich dieťa netrpelo vinou rodičov a ich postojom pri starostlivosti o neho. Pokiaľ sa rodičia nedokážu dohodnúť, treba zdôrazniť, že bolo na ich slobodnom rozhodnutí založiť si rodinu a vychovávať spoločné dieťa.
33. Odvolací súd po zohľadnení všetkých relevantných skutočností, dospel k záveru, že matka má lepšie predpoklady pre riadny výkon osobnej starostlivosti o dieťa, ktorú zabezpečovala už od jeho narodenia, a ktorá nebola spochybnená. Treba zdôrazniť, že otec ako rodič má právo sa s dieťaťom stýkať. Ak by styk s rodičom negatívne vplýval na záujmy dieťaťa, alebo by tu existovala odôvodnená obava z tohto negatívneho vplyvu, súd po tomto zistení obligatórne styk maloletého dieťaťa s rodičom obmedzí alebo ho aj zakáže. Obmedzenie môže napríklad spočívať v určení kratšieho času pre styk dieťaťa s rodičom, než aké boli dohodnuté v dohode rodičov alebo určené skorším rozhodnutím súdu. Existuje viacero faktorov pre rozhodnutie o tom, ktorému z rodičov má byť dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Medzinárodné pramene práva, európska judikatúra, ako aj slovenský Zákon o rodine už úplne jednoznačným spôsobom zmenili svoj postoj k postaveniu rodičov pri realizácii výkonu ich rodičovských práv a povinností. Pokiaľ rodič má záujem rovnocenne sa podieľať na výchove dieťaťa a nesprával sa spôsobom, ktorý by odôvodňoval zásah do výkonu rodičovských práv a povinností, potom je súd povinný využiť všetky zákonné prostriedky na to, aby mu jeho právo priznal a zabezpečil jeho riadnu realizáciu. Pri rozhodovaní o akejkoľvek otázke súvisiacej s výkonom rodičovských práv a povinností, treba aplikovať povinnosti, ktoré štátu vyplývajú z pozitívneho záväzku v rodinnoprávnych vzťahoch.
34. Záujmom dieťaťa nepochybne je, aby bolo v starostlivosti toho z rodičov, ktorý uznáva úlohu a dôležitosť druhého rodiča v živote dieťaťa a je presvedčený, že aj ten druhý je dobrým rodičom. Akékoľvek prisvojovanie si práva na rozhodovanie o tom čo je, alebo nie je najlepším záujmom spoločného dieťaťa len jedným z rodičov je dôvodom jednak na využitie procesných prostriedkov na zmenu tohto nesprávneho postoja, jednak na zmenu rozhodnutia o zverení a to aj bez návrhu. Pokiaľ preferenčný rodič svoj negatívny postoj nezmení ani v dôsledku vykonaných opatrení súdu, potom je nevyhnutnosťou zmena nesprávneho výchovného prostredia, keďže v tomto prípade je jeho stabilita negatívom. Dáva záruky toho, že dieťa bude vychovávané v ovzduší nepriateľskom druhému rodičovi, bude manipulované, citovo vydierané, programované, alebo korumpované. Žiadna z týchto výchovných metód nemôže napomôcť dosiahnuť cieľ výchovy tak, ako to formuluje Dohovor o právach dieťaťa.
35. Odvolací súd po preskúmaní veci s prihliadnutím na dôvody podaného odvolania, dospel k záveru, že vzhľadom na skutočnosti, ktoré vyplývajú zo spisu a stav aký doteraz trvá medzi rodičmi je naďalej potrebné, aby boli dočasne upravené pomery účastníkov, teda rodičov maloletého v súlade so záujmom maloletého. Matka je pritom povinná rešpektovať práva otca na výkon jeho rodičovských práv a povinností a zo strany otca je potrebné, aby rešpektoval nariadené neodkladné opatrenie a vykonával svoje rodičovské práva tak, aby neboli ohrozené záujmy dieťaťa. Nedorozumenia a hádky medzi rodičmi,
majú nepriaznivý vplyv na jeho vývoj. Odvolací súd v tej súvislosti dáva do pozornosti ustanovenie článku 18 Dohovoru o právach dieťaťa, podľa ktorého základným zmyslom starostlivosti rodičov, musí byť záujem dieťaťa. Starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodiča a rodič má právo sa s dieťaťom stýkať, ale ak by styk s rodičom negatívne vplýval na záujem dieťaťa súd styk maloletého dieťaťa s rodičom môže obmedziť, alebo ho aj zakázať a môže obmedziť styk a určiť kratší čas pre styk dieťaťa s rodičom, než ako bolo určené skorším rozhodnutím súdu.
36. V danom prípade nebolo preukázané tvrdenie matky v podanom odvolaní, že styk otca s maloletým tak, ako je upravený uznesením okresného súdu, nie je v záujme maloletého. Pri skúmaní zákonných predpokladov pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia sa okresný súd dostatočne zaoberal otázkou, či nariadené neodkladné opatrenie je v záujme maloletého a či je v dostatočnom rozsahu realizované právo otca na styk s dieťaťom. Pokiaľ matka v odvolaní namietala, že okresným súdom upravený styk nie je v záujme maloletého a tvrdila, že maloletý otca odmieta, nechce sa s ním stretávať, toto svoje tvrdenie nepreukázala, pričom sama sa v odvolaní vyjadrila, že dôvod ona nepozná. Ako bolo už uvedené, je vecou a úlohou rodiča, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti, resp. v ktorého starostlivosti sa dieťa bez rozhodnutia súdu nachádza, aby rešpektoval zákonné práva rodiča a dieťaťa, aby nedochádzalo vinou preferenčného rodiča k ich odcudzeniu a negatívnemu vplyvu na vývoj maloletého.
37. V danom prípade sú práva a povinnosti rodičov maloletého upravené rozhodnutím okresného súdu a po preskúmaní uznesenia okresného súdu na základe podaného odvolania matky, odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Odvolací súd nezistil dôvod pre zmenu uznesenia vo výroku, ktorým okresný súd návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a ani otec tento výrok rozhodnutia nenamietal prípadným odvolaním. Okresný súd tiež zamietol návrh otca na vyslovenie predbežnej vykonateľnosti neodkladného opatrenia vo výroku uznesenia, pretože táto úprava vyplýva priamo z ustanovenia § 332 ods. 1 C.s.p.. O trovách konania súd správne rozhodol podľa § 52 C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Okresný súd nariadil neodkladné opatrenie, pre ktoré je podľa § 329 ods. 2 CSP rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie a podľa § 332 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
38. Odvolací súd sa v preskúmavanej veci nezaoberal podrobne všetkými tvrdeniami a dôkazmi prednesenými účastníkmi, pretože tieto sa týkajú veci samej a budú predmetom skúmania súdu pri dokazovaní a následnom rozhodnutí vo veci. Prihliadol iba na námietky a tvrdenia účastníkov, ktoré mali za následok rozhodnutie odvolacieho súdu o podanom odvolaní.
39. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku ako vecne správne potvrdil.
40. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 52 C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).