Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Csp/186/2017

Potvrdené rozhodnutím 2Co/53/2019
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Martina Barana, v právnej veci žalobkyne U. O., A.. XX.X.XXXX, W. Č.B. F. X. XXX, F. A. Q., zastúpenej ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Igor ŠAFRANKO, advokát so sídlom ul. Sov. hrdinov 66, Svidník, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpenému Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok a bezdôvodné obohatenie, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 14.1.2019 č. k. 19Csp/186/2017 - 55 jednohlasne takto rozhodol: Potvrdzuje rozsudok. Nepriznáva stranám náhradu trov odvolacieho konania."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danielou Baranovou v právnej veci žalobkyne: U. O., A.. XX.X.XXXX, W. Č. F. X. XXX, XXX XX F. A. Q., pr. zast.: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Igor ŠAFRANKO, advokát so sídlom ul. Sov. hrdinov 163/66, 069 01 Svidník, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, pr. zast.: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok a bezdôvodné obohatenie, takto

rozhodol:

I. U r č u j e, že zmluvná podmienka v Zmluve o revolvingovom úvere č. 8500099994 zo dňa 22.1.2015, uvedená v bode 6., v znení: „Poplatok za poskytnutie úveru/revolvingu: 150,- eur“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

II. Súd u r č u j e, že zmluvná podmienka - Dohoda o poskytovaní služieb č. 8500099994 zo dňa 22.1.2015, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

III. Žalovaný je p o v i n n ý vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 344,19 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 344,19 eur odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby žalovanému t.j. 5.9.2017 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

IV. P r i z n á v a žalobkyni vo vzťahu k žalovanému nárok na 100% náhradu trov konania o ktorej výške bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobným návrhom súdu doručeným 4.8.2017 domáhala voči žalovanému určenia, že zmluvná podmienka v Zmluve o revolvingovom úvere č. 8500099994 zo dňa 22.1.2015, uvedená v bode 6., v znení: „Poplatok za poskytnutie úveru/revolvingu: 150,- eur“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou; určenia, že zmluvná podmienka - Dohoda o poskytovaní služieb č. 8500099994 zo dňa 22.1.2015 je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ako aj vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 344,19 eura s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 344,19 eura odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby žalovanému, čomu zodpovedá dátum 5.9.2017 do zaplatenia, pričom svoj návrh odôvodnila tým, že na základe žiadostí o poskytnutie revolvingového úveru zo dňa 19.01.2015 bol jej oznámením žalovaného zo dňa 22.01.2015 schválený úver vo výške 1.500 eur so splatnosťou úveru 42 mesiacov, výškou mesačnej splátky 81,99 eur, ročnou úrokovou sadzbou 18,08 % a RPMN úveru 25,71 %, čím medzi ňou ako dlžníčkou a žalovaným ako veriteľom malo dôjsť k uzatvoreniu Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500099994 a poskytnutiu úveru.

2. Žalobkyni bola z revolvingového úveru poskytnutá len suma vo výške 1.350 eur a to napriek tomu, že úver bol schválený vo výške 1.500 eur. Žalovaný si v zmysle bodu 6. Zmluvy o revolvingovom úvere

na poskytnutý úver započítal sumu vo výške 150 eur ako poplatok za poskytnutie úveru/revolvingu. Zo strany žalobkyne ako dlžníčky bola žalovanému ako veriteľovi doposiaľ na vrátenie úveru zaplatená suma spolu vo výške 1.694,19 eur. Žalobkyňa poukázala na to, že z formulárového typu Zmluvy o revolvingovom úvere je nesporné, že ako spotrebiteľka nemohla ovplyvniť jej obsah. Takáto podmienka - dojednanie o poplatku vo výške 150 eur nebola individuálne dojednaná a spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v jej neprospech, preto podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ) predstavuje neprijateľnú podmienku. Hrubá nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán, v neprospech spotrebiteľa, spočíva aj v tom, že žalovaný si nárokuje poplatok za úkony (služby), ktoré nie sú spotrebiteľom vopred známe, ani len svojim obsahom. V Zmluve o revolvingovom úvere nie je uvedené, čo sa má/bude zaplatením poplatku kryť. Žalovaný za takto dojednanú odplatu formou poplatku, neposkytol žalobkyni žiadne reálne plnenie. Keďže zo Zmluvy o revolvingovom úvere nie je možné zistiť, o aké plnenie sa skutočne jedná, resp. akú službu žalovaný poskytuje (spracovanie alebo správu), dojednanie o poplatku je pre neurčitosť takéhoto dojednania tiež v zmysle § 39 neplatné. V súvislosti s poplatkom poukázala napr. aj na aplikačnú prax súdov v SRN, Rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v Karlsruhe (Oberlandesgericht Karisruhe) z 3. mája 2010 č. k. AZ 17 U 192/2010, v ktorom sa konštatuje záver, že poplatky zapracované pri poskytnutí spotrebiteľského úveru sú neprijateľné „Ak banka od spotrebiteľov požaduje poplatok za spracovanie pri poskytovaní spotrebiteľského úveru, poškodzuje tým spotrebiteľov a vystavuje ich neprijateľnému vedľajšiemu dojednaniu o cene. Poplatok za spracovanie pri poskytovaní spotrebiteľského úveru bol bankou stanovený vo výške 2% z výšky úveru, najmenej však 50 eur paušálne. Banka sledovala podľa vlastných vyjadrení v podstate úhradu úsilia vynaloženého pri spracovaní údajov v predzmluvnej fáze, túto obranu však súd odmietol a vyhodnotil jej konanie vo vzťahu k spotrebiteľovi ako poškodzujúce. Spotrebiteľ nenavštívi banku z dôvodu poradenstva v otázke konkrétnej úrokovej sadzby alebo rady, či si na základe vlastnej finančnej situácie môže dovoliť úver, ale výhradne s cieľom zistiť, či a za akých mesačných splátok je banka vôbec ochotná mu ním požadovaný úver poskytnúť. Preverenie úverovej spoľahlivosti (bonity) a výšky úrokovej miery, ktorými banka odôvodňovala vyrubenie poplatku za spracovanie pri poskytovaní úveru vyšší krajinský súd odmietol a uzavrel, že uvedené činnosti vykonáva banka vo vlastnom ekonomickom záujme minimalizovať nevymožiteľnosť vlastných pohľadávok. Spotrebiteľ dôvodne a v dobrej viere očakáva, že banka mu poradenstvo a informácie o poskytnutí úveru poskytne zadarmo. V konečnom dôsledku predstavuje zmluvná podmienka neprijateľné zaťaženie spotrebiteľa, pretože je spotrebiteľovi účtovaný poplatok, bez toho, aby banka spotrebiteľovi poskytovala skutočné protiplnenie. Aj z tohto dôvodu je zmluvná podmienka stanovujúca povinnosť platiť poplatok za spracovanie pri poskytnutí spotrebiteľského úveru neprijateľná a voči spotrebiteľom neúčinná. Súd doplnil, že zmluvná podmienka, je neprijateľná aj z dôvodu, že nie je pre spotrebiteľa jasná a zrozumiteľná - nie je z nej totiž zrejmé, či poplatok za spracovanie bude na spotrebiteľa dopapať iba v prípade, ak uzavrie zmluvu o úvere alebo aj v situácii, keď sa bude iba informovať ohľadom úverovej služby (arg. Výška úveru O eur = paušálna minimálna výšky poplatku 50 eur). Vyšší krajinský súd potvrdil rozhodovaciu líniu, podľa ktorej je pre spotrebiteľa vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak tieto sú poskytované (vykonávané) vo vlastnom záujme dodávateľa (bod 34. rozsudku)."

3. Ohľadom druhého určovacieho výroku poukázala žalobkyňa na to, že medzi listinami, ktoré jej žalovaný predložil pri uzatváraní Zmluvy o revolvingovom úvere bola aj Dohoda o poskytovaní služieb č. 8500099994 zo dňa 22.01.2015, ktorá má predstavovať úpravu poskytovania dohodnutých služieb k Zmluve o revolvingovom úvere, spočívajúcich v službách: informácia o zostávajúcich záväzkoch, odklad splatnosti splátok, informácia pred splatnosťou splátky, informácia o prijatí platby, vyhotovenie a zaslanie kópie, druhá upomienka zdarma, podpora call centra a osobné stretnutie s viazaným finančným agentom, za odplatu vo výške 2,56 % zo sumy schváleného úveru zníženej o sumu poplatku za poskytnutie úveru. Dohoda o poskytovaní služieb je podľa žalobkyne zmluvná podmienka, ktorá nie je individuálne dojednaná v zmysle § 53 ods. 2 OZ. Zámerom žalobkyne nebolo ísť do zmluvného vzťahu so žalovaným kvôli týmto službám. Obsah Dohody o poskytovaní služieb spočíva v tom, že žalobkyňa má platiť bez ohľadu na poskytnutie vedľajších služieb. Žalovaný získava prospech skôr ako spotrebiteľ a pritom službu ani neposkytol, resp. vo väčšine prípadov ani poskytnúť nemusí. Podľa bodu 7.1 Dohody o poskytovaní služieb je mesačná odplata za služby upravená vo výške 2,56 % zo sumy schváleného úveru zníženej o sumu poplatku za poskytnutie úveru. Z uvedeného teda

vyplýva, že konkrétnu výšku odplaty si musí zákazník vypočítať sám a to tak, že od sumy poskytnutého úveru (1.500 eur) odpočíta sumu predstavujúcu poplatok za poskytnutie úveru (150 eur), čo predstavuje sumu reálne poskytnutého úveru (1.350 eur), pričom výška mesačnej odplaty určená ako 2,56 % tak predstavuje sumu vo výške 34,56 eur. Pri počte mesačných splátok (42) tak podľa Zmluvy o poskytovaní služieb celková výška odplaty predstavuje sumu 1.451,52 eur pričom táto výška odplaty za „doplnkové služby" predstavuje až 107,52 % z výšky poskytnutého úveru (1.350 eur). Výška odplaty za poskytovanie služieb na základe Dohody o poskytovaní služieb je priamo odvodená od výšky poskytnutej istiny úveru, avšak podrobnosti a dôvody mechanizmu, ktorý mení reálnu výšku poplatku pre každého prijímateľa úveru zvlášť, známe nie sú. Nie je teda známe, prečo zákazník, ktorému je poskytnutý vyšší úver, platí viac. Obdobne ako pri poplatku za poskytnutie úveru/revolvingu, aj pri Dohode o poskytovaní služieb platí, že hodnota žalovaným požadovaného plnenia je k hodnote poskytovaného plnenia, v hrubom nepomere. Jedná sa v danom prípade o neprijateľnú zmluvnú podmienku, a túto skutočnosť je súd povinný preveriť z úradnej moci. Neprijateľná podmienka je absolútne neplatná (§ 53 ods. 5 a to samozrejme bez ohľadu na iniciatívu spotrebiteľa. Žalovaný túto podmienku používa v zmluvách napriek tomu, že skoršími rozhodnutiami súdov bola obdobná zmluvná podmienka s názvom Dohoda o poskytnutí služby, ktorá sa týkala možnosti odkladu troch mesačných splátok za určitých reštriktívnych okolností, a to za odplatu v rámci rozhodovacej praxi súdov určená ako neprijateľná, a to napr. Rozsudkom Krajského súdu Prešov, sp. zn. 7Co/220/2014, z 27.11.2014, Rozsudkom Krajského súdu Prešov, sp. zn. 7Co/307/2014, z 09.09.2015, Rozsudkom Krajského súdu Prešov, sp. zn. 15Co/70/2015, z 27.05.2015, rozsudkom Krajského súdu Prešov, sp. zn. 16Co/13/2015, z 21.05.2015, Rozsudkom Krajského súdu Prešov, sp. zn. 17Co/294/2014, z 26.05.2015, Rozsudkom Krajského súdu Prešov, sp. zn. 20Co/99/2014, z 31.03.2015, Rozsudkom Krajského súdu Prešov, sp. zn. 2OC0/III/2014, z 26.05.2015. Napriek obsahu ustanovenia § 53a ods. 1 OZ, žalovaný zmluvnú podmienku s rovnakým významom používa aj naďalej, pričom je evidentné, že sa spolieha len na jej vyňatie zo Zmluvy o revolvingovom úvere a dostatočnosť jej vloženia do osobitnej Dohody o poskytovaní služieb, ako je tomu aj v tejto veci. Podmienky Dohody o poskytovaní služieb považuje žalobkyňa za neprijateľné a tieto v zmysle § 53 ods. 5 za neplatné.

4. Ohľadom nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia žalobkyňa poukázala na to, že v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia Zmluvy o revolvingovom úvere ( ZoSÚ), a to a § 9 ods. 2 musí zmluva obsahovať c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia., ale tieto náležitosti neobsahuje, preto v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) tohto zákona sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalobkyňa poukázala ďalej na to, že v bode 6. Zmluvy o revolvingovom úvere sa nachádzajú údaje o veriteľom schválenom revolvingovom úvere, ktoré nie sú zhodné s údajmi uvedenými v bode 5. Zmluvy o revolvingovom úvere (RPMN za úver), t.j. s údajmi navrhovanými (požadovanými) dlžníkom. Je preto toho názoru, že ak zo strany adresáta návrhu na uzatvorenie Zmluvy o revolvingovom úvere (veriteľa) došlo k zmene výšky RPMN, došlo aj k zmene podstatných náležitostí Zmluvy o revolvingovom úvere, pričom túto zmenu je potrebné považovať za nový návrh (protinávrh) v zmysle § 44 ods. 2 OZ, a pokiaľ tento nový návrh nebol zo strany dlžníka riadne akceptovaný, predmetné dojednanie Zmluvy o revolvingovom úvere v tejto časti nemohlo byť dojednané platne. Namietala ďalej, že v Zmluve o revolvingovom úvere je tiež uvedená výška RPMN 25,71 %, avšak v skutočnosti je RPMN pri tomto úvere ďaleko vyššia. Žalovaný do výpočtu RPMN totiž nezahrnul poplatok

- odplatu za poskytovanie služieb v zmysle Dohody o poskytovaní služieb, aj keď táto má akcesorickú povahu vo vzťahu k hlavnému predmetu plnenia (úveru) a navzájom spolu súvisia. Ak by žalovaný predmetnú odplatu za služby do výpočtu RPMN zahrnul, hodnota RPMN by bola nepochybne iná (104,34 %)., a preto podľa § 11 ods. 1, písm. d) ZoSÚ poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, nakoľko RPMN je uvedená nesprávne v neprospech spotrebiteľa, V Zmluve o revolvingovom úvere nie je RPMN uvedená vôbec (z dôvodu neplatnosti resp. nie je uvedená správne) preto je predmetný spotrebiteľský úver aj z týchto dôvodov bezúročný a bez poplatkov. Preto ak žalovaný poskytol žalobkyni úver vo výške 1.350 eur a žalobkyňa mu doposiaľ zaplatila žalovanému sumu 1.694,19 eur, vzniklo žalovanému na úkor žalobkyne bezdôvodné obohatenie podľa § 451 ods. l

a 2 OZ, ktoré predstavuje rozdiel medzi tým čo žalobkyni sa na tento úver doposiaľ plnila na vrátenie úveru a žalovaným skutočne poskytnutým plnením, t.j. sumu vo výške 344,19 eur.

5. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 18.9.2017 namietal voči žalobe vo všetkých jej navrhovaných výrokoch s tým, že vo vzťahu k určeniu poplatku za poskytnutie úveru vo výške 150 eur ako neprijateľnej zmluvnej podmienke poukázal na to, že otázka poplatku, jeho prípustnosti a prijateľnosti bola osobitne posúdená Národnou bankou Slovenska vo veci vedenej pod číslom OFS - 12322/2015. Zo záverov prijatých v danom konaní o.i. vyplýva, že „V danom prípade predstavuje poplatok za poskytnutie spotrebiteľského úveru (spolu s úrokom) plnenia za poskytnutie služby. (...) V nich je transparentným spôsobom uvedené, že „poplatok za poskytnutie úveru“ je súvisiacim nákladom pri poskytnutí spotrebiteľského úveru. Poplatok je takisto zreteľne uvedený v oboch žiadostiach o poskytnutie spotrebiteľského úveru revolvingového druhu/Zmluva o spotrebiteľskom úvere revolvingového druhu.“ Národná banka Slovenska prijala uvedený záver na základe kompetencie vyplývajúcej jej z ustanovenia § 1 ods. 3 písm. a), písm. c) zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom ako vrcholný orgán vykonávajúci dohľad nad činnosťou subjektov vykonávajúcich činnosť na základe zákona č. 129/2010 Z.z. Poplatky za spotrebiteľský úver boli a sú bežnou súčasťou obchodnej praxe spojenej s poskytovaním úverov, pričom tento fakt bol a je zohľadnený aj príslušnou právnou úpravou. ZoSÚ legálnu definíciu poplatku nemá, no vo viacerých ustanoveniach hovorí o poplatku/poplatkoch, pričom z tejto úpravy je zrejmé, že pod uvedeným pojmom sa má na mysli iná platba ako je úrok. Zákon s účinnosťou od 10.6.2013 vykonal zmenu právnej úpravy poplatkov s tým, že zaviedol výslovnú úpravu toho, aké poplatky pri spotrebiteľskom úvere sú ex lege zakázané a to také, ktorých zriadenie alebo vedenie je podmienkou úverového vzťahu. Podľa žalovaného poplatok za poskytnutie úveru je všeobecne rozšírenou položkou, rovnako ako bol poplatok za vedenie, správu a evidenciu spotrebiteľského úveru. Preto podľa žalovaného táto položka v rámci celkových nákladov spojených so spotrebiteľským úverom nepredstavuje takú kategóriu, aby musela byť zakázaná ako taká. Z prijatej zákonnej úpravy vyplýva, že zákonodarca nepovažoval poplatok za poskytnutie úveru za problematický a neprípustný. Týmto poukazuje na to, že v rámci pomerne podrobnej a rozsiahlej úpravy poplatkov spojených so spotrebiteľským úverom by aj v zmysle teórie racionálneho zákonodarcu bolo prirodzené a očakávateľné, že by sa zakázal aj poplatok za poskytnutie úveru, ak by bol považovaný za problematický a neprípustný. Prijatím zákona č. 132/2013 Z.z. sa vytvorila relatívne ucelená úprava poplatkov voči bankám stavebným sporiteľniam a iným poskytovateľom úverov, a zároveň aj jej obsah bol vymedzený pomerne presne (nezakazujú sa poplatky ako také, ale len presne určené). Prijatá právna úprava predstavuje tak aj vytvorenie určitého rámca právnej istoty pre všetkých účastníkov dotknutých právnych vzťahov. Žalovaný teda tvrdí, že poplatok za poskytnutie úveru je prípustný a dovolený a je nepochybné, za čo konkrétne za uhrádza. Netýka sa žiadnej z činnosti uvádzanej v zákone, ako je vedenie, evidencia alebo správa spotrebiteľského úveru na rozdiel od pojmov vedenie, evidencia alebo správa úveru, ktoré sú do určitej miery vďaka svojej všeobecnosti viac významové. V prípade poplatku za poskytnutie úveru je obsahovo presne a transparentne vyjadrené za čo sa poplatok platí. Ide o platbu za takú činnosť, ktorá je záujme spotrebiteľa (získanie peňažných prostriedkov). Platba za činnosť, ktorá je v záujme oboch účastníkov úverového vzťahu, nie slovenskému právnemu poriadku známa, nakoľko ustanovenie § 499 Obchodného zákonníka upravuje dohodu o provízii za záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi peňažné prostriedky. Poplatok za poskytnutie úveru nie je platený za niečo, čo by nebolo v záujme klienta a nemôže byť neprípustný len preto, že ho platí spotrebiteľ. Poskytnutie úveru je činnosťou, ktorá sa realizuje na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere a je aj v záujme spotrebiteľa. Poplatok za poskytnutie úveru je uvedený transparentným spôsobom a je zreteľná aj výška tohto poplatku. Poplatok za poskytnutie úveru bol zohľadnený aj pri výpočte RPMN. To, že poplatok za poskytnutie úveru je započítaný aj do celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ uhradiť vyplýva aj zo zmluvy, kde sa uvádza, že „Celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť predstavuje úver, úroky za celú dobu čerpania úveru a poplatok za poskytnutie úveru“. Tvrdenia žalobkyne sú založené na nesprávnej interpretácii Vrchného krajinského súdu v Karlsruhe, č.k. AZ 17U 192/2010, nakoľko dané rozhodnutie riešili absolútne iný druh poplatku a to, že išlo o poplatky za posúdenie bonity klienta, či žiadateľovi môže byť úver poskytnutý, s akou úrokovou sadzbou a vyhotovenie úverovej zmluvy. Pokiaľ sa žalobkyňa domáha určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky a to dohody o poskytnutí služieb, žalobkyňa okrem zdôrazňovania výšky odplaty neuvádza žiadne konkrétne skutkové tvrdenie, z ktorého by tvrdenie o neprijateľnosti malo vyplýva. Subjektívna domnienka o výhodnosti, či nevýhodnosti dohody, či zavádzajúci argument porovnávajúci celkovú sumu odplaty uhradenú počas celej doby trvania dohody

o poskytnutí služieb so sumou úveru, nie sú spôsobilé preukázať to, že ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Žalovaný spochybňuje vierohodnosť tvrdenia žalobcu o tom, že dohodu o poskytnutí služieb musela podpísať a nemala na výber. Ak by tvrdenie žalobkyne o uzavretí dohody o poskytnutí služieb bolo reálne a pravdivé, potom by každá priemerne konajúca osoba predsa ďalšiu dohodu o poskytnutí služieb neuzavrela, ale by o úver žiadala inde. Navyše tvrdenia žalobkyne spochybňuje aj to, že dňa 30.9.2014 údajne rovnako musela uzavrieť rovnakú dohodu, čo je nelogické, pretože ak už uvedenú dohodu musela pod nátlakom protiprávne uzavrieť, je predsa nelogické, aby tak znovu urobila. Poukázal v tejto súvislosti na žalobu žalobkyne zo dňa 4.8.2017 vo veci 8Csp/186/2017. Žalovaný poukázal na to, že tak ako je uvedené v Dohode o poskytovaní služieb, služby sú doplnkové a dobrovoľné, nemajú charakter podmienky alebo predpokladu pre uzavretie akéhokoľvek zmluvného vzťahu, napr. pre získanie spotrebiteľského úveru alebo získanie úveru za ponúknutých podmienok. Tvrdenie žalobkyne spochybňuje aj správanie po uzavretí dohody a to tak, že nenamietala uzavretie dohody, nepodala návrh na jej ukončenie napriek tomu, že v texte dohody sa výslovne uvádza, že jej trvanie a platnosť môžu byť ukončené aj dohodou. Rovnako neodmietala ani to, keď jej boli poskytované plnenia v rámci jednotlivých služieb. Žalovaný tvrdí, že ku vzniku dohody nemuselo dôjsť, vznik je potrebné posudzovať aj objektívne. Vznik nie je podmienkou, ani predpokladom vzniku iného úverového vzťahu. Dohoda o poskytnutí služieb je individuálne uzavretá. Predmetná odplata v tejto dohode je cenou plnenia, čiže z hľadiska § 53 ods. 1 OZ, úvaha o neprijateľnosti dojednania o tejto odplate je vylúčená. Výška ceny plnenia a jej určenie by mali byť také, že umožňujú bez väčších možnosti určiť v tomto prípade je výška odplaty určená percentuálne, pričom v percentách sú bežne udávané zľavy tovaru, výška inflácie a pod. samotná odplata sa určuje ako percento z konkrétnej sumy. Žalovaný popiera aj tvrdenie žalobkyne o neprimeranosti ceny, rovnako odplaty. Posudzovanie neprimeranosti žalobkyňou nezohľadňuje obsah jednotlivých služieb, spôsoby poskytovania, opakovateľnosť ich poskytovania a reálne dôsledky. Porovnávacie uzavretej dohody o poskytovaní služieb s prípadmi, na ktoré sa žalobca snaží poukazovať odkazmi na rozsudky je neaktuálne a zavádzajúce, nakoľko v týchto prípadoch ide k koncepciou o skutkovo a právne iný prípad. V súvislosti s argumentáciou ohľadne Dohody o poskytnutí služieb žalobkyňa neuviedla ani to, že služby podľa danej dohody využívala a využíva. Vo vzťahu k námietkam žalobkyne, že poskytnutý úver má byť bezúročný a poplatkový, žalovaná strana namietala, že samotná úverová zmluva je tvorená na listine označenej ako Zmluva o revolvingovom úvere zmluvnými dojednaniami a oznámením veriteľa o schválení úveru dlžníkovi. Zmluvné dojednania nepredstavujú samostatný dokument oddelený od zmluvy o revolvingovom úvere, ale jej technickú súčasť. Týmto je zachovaná požiadavka na písomnú formu právneho úkonu. Adresa veriteľa pre uplatnenie reklamácie je upravená v bode 12.1 zmluvných dojednaní. Termín konečnej splatnosti je určený podľa dátumu splatnosti splátok jednotlivých mesiacov a počtu mesačných splátok. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutie súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15, ktorý uvádza, že ohľadne splatnosti splátok nie je potrebné, aby zmluva uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. Podľa žalovaného oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi predstavuje nielen potvrdenie akceptácie, návrhu, ale je súčasťou zmluvy ako takej. Údaje o dni splatnosti poslednej splátky vyplýva nielen zo splátkového kalendára, ale aj z oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi. Zmluva teda údaje o dobe trvania a termíny konečnej splatnosti úveru obsahuje. Z tohto dôvodu teda žalovaný popiera tvrdenia o vzniku bezdôvodného obohatenia ako nedôvodné.

6. Žalobca na pojednávaní konanom dňa 14.1.2019 k týmto tvrdeniam žalovaného uviedol, že za poskytnutie úveru žalovaný inkasuje príslušenstvo v podobe úroku, resp. odmenu v podobe zmluvného úroku, ktorý je v danom prípade úžerný a naviac požaduje ešte aj poplatok za poskytnutie úveru, pričom žiadnu službu navyše okrem tej, ktorá mu vyplýva z podnikateľskej činnosti za poskytovanie úverov žalobkyni neposkytol. Namietal ďalej, že adresa veriteľa nie je uvedená priamo v zmluve a pokiaľ odkazuje žalovaný na zmluvné dojednania, tieto nie sú podpísané žalobkyňou a sú zakomponované v pomerne husto napísanom texte.

7. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, oboznámením listinných dôkazov a to: žiadosť o poskytnutie spotrebiteľského úveru/ zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 22.1.2015, oznámenie veriteľa o schválení úveru zo dňa 22.1.2015, prehľad platieb za šieste obdobie 2017, dohoda o poskytnutí služieb z 22.1.2015, vyjadrenie žalovaného doručené súdu 18.9.2017 a k nemu pripojené listinné

dôkazy, list Národnej banky Slovenska zo dňa 29.1.2016, formulár štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere, rozpis vzorca pre výpočet RPMN a zistil tento skutkový stav:

8. Žalobkyňa je spotrebiteľka.

9. Žalovaný je vedený v Obchodnom registri Bratislava I, v oddieli Sa, vo vložke č. 341/B, s dátumom zápisu 1.4.1992 v predmete činnosti o.i. poskytovanie úverov.

10. Dňa 22.1.2015 uzavreli strany sporu na formulárovej zmluve Žiadosť o poskytnutie spotrebiteľského úveru revolvingového typu/Zmluva o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu, kde v časti údaje o schválenom spotrebiteľskom úvere revolvingového typu v eur je uvedené: Mesačná platba (mesačná splátka úveru spolu s platbou podľa Dohody o poskytovaní služieb): 81,99 eur poskytnutá čiastka úveru (úverový limit): 1.500 eur, splatnosť úveru (počet splátok): 42, mesačná splátka (vrátane úrokov): 47,43 eura, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť (t.j. úver + úroky za celú dobu čerpania úveru) 2.142,06 eura RPMN za úver (v %): 25,71, ročná úroková sadzba úveru (v %): 18,08, priemerná RPMN za úver (v %): 36,30, poskytnutá čiastka revolvingu: 1.500 eur celková čiastka pri revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť (t.j. revolving + úroky za celú dobu čerpania revolvingu): 2.142,06 eura, predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu (v %) 5,05 poplatok za poskytnutie úveru: 150 eur. V prípade uzavretia Dohody o poskytovaní služieb veriteľ bude informovať aj o celkovej sume zahŕňajúcej mesačnú splátku a mesačnú platbu podľa Dohody o poskytovaní služieb.

11. Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že „narýchlo potrebovali pôžičku manželovi do práce. Ozvala sa na ponuku na internete, následne na to prišla zástupkyňa od žalovaného, žiadala od nej výplatné pásky, pýtala sa jej, akú výšku potrebuje a aká je výška splátky. O ničom ju nepoučila, o nijakých zrážkach zo mzdy, dohodli sa ešte o platení k 9.dňu, kedy dostáva výplatu. Keď je prišli SMS, že treba zaplatiť 9.-teho, hneď zaplatila. Dva roky bolo všetky v poriadku, potom bez upovedomenia z ničoho nič je prišli zrážky zo mzdy, aj keď chcela 9.-teho zaplatiť, 9.-teho už mala zrazenú sumu z výplaty. Následne hneď zaplatila ďalšiu splátku s tým, že zrážky zo mzdy budú pozastavené, ale nebolo to pozastavené a ďalší mesiac opätovne je išla zrážka zo mzdy. Zisťovala si, ako by bolo možné pozastaviť zrážky zo mzdy, až sa dopátrala k združeniu k pani P., s ktorou sa poradila a ona jej aj poradila podať žalobu, že je už úver preplatený. Žalobu o zdržanie sa dohody o zrážkach zo mzdy nepodala. V súvislosti s týmto úverom podala iba túto jednu žalobu, o ktorej sa vedie tento súdny spor. Keď jej predložila pani, ktorá s ňou uzatvárala zmluvu, formuláre, bolo v nej vypísané len to, čo ručne vypísala a text hore už bol vypísaný. Podpísala ho a následne jej prišli poštou zmluvy podpísané žalovaným. Nevie presne uviesť sumu, ktorá je prišla na bankový účet. Nebola jej podaná informácia o výške spracovateľského poplatku, ani o poplatku za poskytnutie úveru. Nebola možnosť si vybrať dohodu o poskytnutí služieb, jednoducho jej bolo povedané, tu máte zmluvu, tu ju podpíšte, tu je na tú dohodu. Následne keď si potom až doma raz prečítala, vedela, o čom to je. Bolo jej povedané, že je to o nároku na odloženie splátok, ale nie, že je to spoplatnené. Dohoda o poskytovaní služieb jej nebola vysvetlená. Bolo je povedané, že toto je služba, na ktorú má nárok a keď prípadne nebude mať príjem, môže si trikrát odložiť splátku. Vôbec jej nebolo povedané, že si za to bude ešte doplácať. Nevšimla si túto sumu. Jednu sumu mala platiť na zrážku zo mzdy a telefonicky od nej žiadali, že má doplatiť. Splatnosť úveru jej bola vysvetlená tak, že je to rozvrhnuté na splátky, koľko splátok tam, tak bude dlho platiť. Nežiadala revolving, aby jej bol dopĺňaný úverový rámec, vôbec jej nič nevysvetlili k tomu, aký je to typ zmluvy. Chcela len pôžičku. Podpisovala tak, že jej to všetko pani dala na stôl, všetko už bolo súčasťou zmluvy. Verila, že je to všetko v poriadku, že všetko tak má byť“.

12. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

13. Predmetom konania sú nároky vyplývajúce zo spotrebiteľskej zmluvy, preto je potrebné na uvedenú právnu vec aplikovať príslušné ustanovenia ZoSÚ, ako aj ustanovenia §§ 52 a nasl. OZ, poskytujúce ochranu spotrebiteľovi pri uzavretí spotrebiteľských zmlúv.

14. Podľa § 52 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá

je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

15. Podľa § 52a ods.1,2, ak sú uzavreté viaceré spotrebiteľské zmluvy pri tom istom rokovaní alebo sú zahrnuté do jednej listiny, posudzuje sa každá z týchto zmlúv samostatne. Ak však z povahy zmlúv alebo stranám známeho účelu zmlúv uvedených v odseku 1 pri ich uzavretí zrejme vyplýva, že tieto zmluvy sú od seba vzájomne závislé, vznik každej z týchto zmlúv je podmienkou vzniku ostatných zmlúv. Zánik jednej z týchto zmlúv iným spôsobom než splnením alebo spôsobom nahrádzajúcim splnenie spôsobuje zánik ostatných závislých zmlúv, a to s obdobnými právnymi účinkami.

16. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

17. Podľa § 53 ods. 2 OZ, individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

18. Podľa § 53 ods. 3 OZ, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

19. Podľa § 53 ods. 4 OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy.

20. Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

21. Podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: c)adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účet jeho splatenia, ...

22. Podľa 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak b)zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 1 písm. a) až k), r) a y).

23. Podľa § 11 ods. 1 písm. d) ZoSÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna mieru nákladov v neprospech spotrebiteľa.

24. V prejednávanej veci súd považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku o výške poplatku za poskytnutie úveru vo výške 150 eur, pretože sa jedná o viac ako 10 % zo samotnej istiny poskytnutého úveru, ktorý bol poskytnutý na účet žalobkyne, t.j. 1.350 eur. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že poplatky za poskytnutie úveru sú bežnou praxou pri poskytovaní úverov a tento poplatok je v záujme spotrebiteľa, súd nezdieľa toto jeho presvedčenie. Pokiaľ aj v žiadosti o poskytnutie spotrebiteľského úveru, revolvingového typu je v časti 5 uvedená výška tohto poplatku za poskytnutie úveru vo výške 150 eur a táto istá suma je uvedená v bode 6 formulárovej zmluvy, ktorú vypisuje finančný agent so spotrebiteľom a následne na to dochádza k podpisu tohto formulára spotrebiteľom, nie je možné túto sumu považovať za sumu, ktorá je vysvetlená v ďalších ustanoveniach tohto formulára, nakoľko vôbec nie je zrejmé, k čomu mala takáto suma poplatku za poskytnutie úveru slúžiť, pokiaľ neuvažujeme o tejto sume, ako výlučne len o sume, ktorá má svojím spôsobom navýšiť odplatu za poskytnutie úveru neprimeraným spôsobom. V skutočnosti žalobkyňa neobdržala sumu 1.500 eur, ako je uvádzané v bode 5,6 formulára,

ale iba sumu 1.350 eur, teda bol jej automaticky tento poplatok započítaný na úhradu, avšak zo zmluvy vyplýva, že má vrátiť istinu 1.500 eur a úroky za celý čas trvajúci vzťah, hoci žiadnu istinu v tejto výške neobdržala.

25. Ak žalovaný tento poplatok za poskytnutie úveru vysvetľuje, že sa jedná o zrozumiteľnú a jasne dohodnutú sumu, resp. je jasné a zrozumiteľné z textu zmluvy, k čomu má slúžiť suma, nie je možné akceptovať takéto jej vysvetlenie. Žiaden spotrebiteľ pokiaľ je v takej finančnej situácii, ako bola aj žalobkyňa, ktorá nevyhnutne potrebovala finančné prostriedky, neuvažuje o tom, aby mohol nejakým spôsobom kontaktovať a individuálne si dojednávať zmluvné dojednania s nebankovou inštitúciou, keď je si vedomý toho, že prísne nastavené kritériá bankám poskytovanie úverov neumožňujú, aby získal úver v dostatočnej výške a s primeranou úrokovou sadzbou. Poplatok za poskytnutie úveru by mal byť primeraný výške poskytnutého úveru a nemôže predstavovať viac ako 10% istiny a byť automaticky započítaný na istinu, teda bez toho, aby bol započítaný v jednotlivých splátkach úveru. Spotrebiteľ je v situácii, kedy je mu predložený formulár - žiadosť o poskytnutie úveru, ale ktorý nemôže byť ním ovplyvnený a ovplyvňovaný, nakoľko ako vyplynulo aj z veľkého množstva sporov vedených touto nebankovou inštitúciou so svojimi klientmi, ani neprichádzalo podľa finančných agentov do úvahy a rovnako aj podľa zákazníkov a klientov tejto nebankovej spoločnosti, dojednávať si zmluvné podmienky. Spotrebiteľ pokiaľ uzatvára zmluvu o úvere a je zahrnutý množstvom údajov uvedených vo formulári, a je nemožné, aby takýmto spôsobom, akým dochádzalo k uzatváraniu zmlúv, boli tieto zmluvné dojednania individuálne dojednávané a určitým a zrozumiteľným spôsobom aj stanovované. Svedčí o tom aj to, že iná výška poplatku za poskytnutie úveru než tá, ktorú stanoví nebanková inštitúcia, ani v danom prípade nie je možná a svedčí o tom aj o to, že vo formulári v bode 5,6 je vyložene táto kolónka uvedená ako kolónka poplatok za poskytnutie úveru a jej výška. V danom prípade nie je možné individuálne dohodnúť tento poplatok, resp. jeho výšku, pretože spotrebiteľ ani nemá možnosť odmietnuť takýto poplatok, resp. dohodu o takomto poplatku. Rovnako ani nemá možnosť odmietnuť sankcie uvedené v bode 8 formulárovej zmluvy. Takýto postup je v zjavnom rozpore s ochranou spotrebiteľa ako slabšej strany a predstavuje hrubý nepomer medzi právami a povinnosťami strán zmluvy. Táto zmluvná podmienka je preto neprijateľná a neplatná.

26. Vo vzťahu k uzavretej dohode o poskytovaní služieb, súd poukazuje už na ustálenú prax súdov vo vzťahu k určeniu neplatnosti týchto zmluvných dojednaní žalovaným, napr. na zdôvodnenie rozsudku Okresného súdu Prešov vo veci 9C 140/2013 podľa ktorého, „takúto dohodu o poskytnutí služby napriek tvrdeniu žalovaného, že jej podpisom nie je podmienený podpis úverovej zmluvy, považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku sofistikovane umiestnenú do zmluvy samotnej (súd však zastáva názor, že toto zmluvné dojednanie by bolo kryté aj len podpisom za bodom 13, pretože ak by tomu tak nebolo, tak potom nie je zrejmé, ktoré body žiadosti/zmluvy sú vlastne podpisom dlžníka kryté, keďže toto zmluvné dojednanie nemá samostatné číselné radenie ale je radené v kontexte cele žiadosti/ zmluvy). Ide podľa názoru súdu o nekalú obchodnú podmienku, ktorej cieľom nie je nič iné ako znížiť sumu úveru vyplácanú dlžníkovi nachádzaním spôsobu neoprávneného obohacovania sa spôsobom navonok neutrálnym. Takýto postup súd v žiadnom prípade s ohľadom na ochranu spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany nemôže aprobovať. Túto podmienku by súd aproboval v prípade, ak by platba za odklad splátok mala prebehnúť až potom, ako k samotnému odkladu splátok dôjde. V takomto prípade by bola naplnená premisa, že za plnenie spotrebiteľa, teda dlžníka, bolo reálne poskytnuté plnenie veriteľa, teda dodávateľa. Neobstojí ani prípadná námietka, že navrhovateľom zmluvy ako takej je spotrebiteľ. Napriek tomu, že spotrebiteľ túto predpripravenú zmluvu vrátane všeobecných obchodných podmienok podpisuje ako prvý, nemožno ho mať za navrhovateľa v klasickom zmysle, pretože návrh zmluvy žiadnym spôsobom nepripravil a nemohol do neho dokonca ani žiadnym spôsobom zasiahnuť. Existuje totižto rozdiel vo faktickej moci účastníkov vzťahu zmluvného vzťahu - napr. práve pri uzavretí zmluvy podľa všeobecných obchodných podmienok, ktoré cestou privátneho zákonodarstva menia via facti zákonné dispozitívne právo. Znamená to, že spotrebiteľ je tlačený do pozície oferenta vo vzťahu k tomu, kto tento návrh (pre spotrebiteľa takmer vždy v niečom nevýhodný) pripravil. Súd teda uzatvára, že zmluvná podmienka, ktorá môže reálne viesť (paradoxne u riadne platiaceho dlžníka - spotrebiteľa) k tomu, že spotrebiteľ poskytne dodávateľovi plnenie bez reálneho protiplnenia spôsobuje značnú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom, ktorá nie je vyrovnaná žiadnym benefitom pre spotrebiteľa“.

27. Súd teda konštatuje, že žiadna z námietok žalovaného nie je dôvodná - žalovaný uzatvára so svojimi spotrebiteľmi spotrebiteľské zmluvy formulárovým spôsobom a určuje charakter týchto zmluvných vzťahov. Zakaždým je to spotrebiteľ, ktorý potrebuje finančné prostriedky a koná pod tlakom určitých životných okolností, ktoré ho nútia pristupovať k uzatváraniu takýchto aj pre neho zjavne nie že nevýhodných zmlúv, ale zmlúv, ktoré úmyselne využívajú túto jeho situáciu.

28. Vo vzťahu k výške bezdôvodného obohatenia vo výške požadovanej žalobkyňou, pokiaľ bolo namietané zo strany žalobkyne, že sa jedná o úver bezúročný a bez poplatkov jednak kvôli tomu, že nie je uvedená adresa predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu ako sťažnosť, ako aj doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti a napokon aj výška, počet a termíny splátok istiny úrokov a iných poplatkov, ako aj je nesprávne uvedená RPMN v neprospech spotrebiteľa, čoho následkom je bezúročnosť a bezpoplatkovosť tohto úveru, súd poukazuje na to, že obligatórne zmluvné náležitosti vyplývajúce z ustanovenia § 9 ods. 2 je dodávateľ povinný uvádzať vo formulári zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom pokiaľ používa formulár nazvaný Žiadosť o poskytnutie spotrebiteľského úveru/Zmluva o spotrebiteľskom úvere, musí si byť vedomý, že všetky obligatórne náležitosti musia byť uvedené v tomto texte. Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi je len informácia pre spotrebiteľa. Keďže zjavne v texte zmluvy nie je uvedená adresa predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu ako sťažnosť, z tohto dôvodu nie je táto obligatórna náležitosť riadnym spôsobom dohodnutá.

29. Vo vzťahu k dobe trvania zmluvy a termíne konečnej splatnosti súd sa domnieva, že pokiaľ je uvedený v hlavnom texte formulárovej zmluvy iba počet splátok s tým, že je uvedená splatnosť úveru a počet splátok 42 a až následne z oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - Zmluva o revolvingovom úvere je uvedený dátum splatnosti poslednej splátky 1.8.2018, táto informácia nebola žalobkyni známa pri vypísaní žiadosti, nakoľko v žiadosti bol uvedený iba počet splátok 42. Možno prijať námietky žalovaného, že splatnosť úveru a dobu trvania úveru si možno odvodiť od počtu splátok, teda pokiaľ sa jedná o počet splátok 42, je zrejmé, že spotrebiteľ má dlh platiť 42 mesiacov. Toto aj žalobkyňa ako spotrebiteľka uviedla, že jej bolo vysvetlené, že bude splácať úver 42 mesiacov. Možno aj súhlasiť s námietkami žalovaného, že je možné takýmto spôsobom si aj pre žiaka 7.triedy základnej školy odvodiť, dokedy bude tento úver splácať, avšak v každom prípade súd nechápe, prečo, ak aj zákon jednoznačne stanovuje ako obligatórnu náležitosť zmluvy určenie doby trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, prečo nebanková inštitúcia neprispôsobila text formulára týmto právnym inštitútom a ich pomenovaniam a oproti tomu vo formulároch uvádzala údaje, z ktorých samotný spotrebiteľ si musí odvádzať dobu trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti. Táto skutočnosť je pre súd nepochopiteľná, pretože dodávateľ by mal čo najzrozumiteľnejším spôsobom definovať obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa ZoSÚ priamo v zmluve a to spôsobom, ktorý je jednoznačne, určitý, zrozumiteľný a pre spotrebiteľa aj prijateľný.

30. Vo vzťahu k počtu a termínom splátok istiny, úrokov a iných poplatkov súd nepovažuje tento nedostatok za nedostatok, ktorý by spôsoboval v zmysle ostatného rozhodnutia Súdneho dvora C-42/15 bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. V každom prípade však je zrejmé, že v zmluve bola nesprávne uvedená RPMN, keďže plnenie z dohody o poskytovaní služieb nebolo zahrnuté do samotnej výšky RPMN.

31. Podľa § 451 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

32. Keďže teda je úver potrebné považovať za bezúročný a bezpoplatkov, má žalobkyňa povinnosť zaplatiť iba istinu úveru, čím došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného, keďže poskytol žalobkyni iba sumu 1.350 eur a prijal sumu 1.694,19 eura, preto dôvodná je výška bezdôvodného obohatenia vo výške 344,19 eura, spolu so zákonným úrokom z omeškania podľa § 517 ods. 2 s poukazom na vládne ustanovenie č. 87/1995 Z.z.

33. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovení §§ 255 a 262 CSP, podľa ktorých súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Ak súd rozhoduje čiastočným rozsudkom alebo medzitýmnym rozsudkom, môže rozhodnúť, že o trovách konania bude rozhodnuté v rozsudku, ktorým rozhodne o všetkých uplatnených procesných nárokoch alebo o celom uplatnenom procesnom nároku.

34. Keďže žalobkyňa mala vo veci plný úspech, priznal jej súd voči žalovanému nárok na 100% náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresný súd Prešov. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 .