Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Csp/123/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danou Farkášovou v právnej veci žalobkyne: F. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. W. U. XX, právne zastúpenej Podhorský & Partners, s. r. o., so sídlom Zámocká 35, 811 01 Bratislava, IČO: 46 962 000, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, v spore o zaplatenie 827,17 Eur s prísl., takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 827,17 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 827,17 Eur odo dňa 11.07.2017 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobný návrh žalobkyne zamieta.

III. Žalobkyňa m á vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Rozsudkom Okresného súdu Prešov č. k. 7Csp/123/2017 - 46 zo dňa 09.10.2017 bol žalobný návrh žalobkyne v celom rozsahu ako nedôvodný zamietnutý. Z odôvodnenia rozhodnutia tunajšieho súdu vyplýva, že súd považoval nárok žalobkyne za premlčaný. Súd v odôvodnení rozhodnutia poukázal na predchádzajúce konanie sp. zn. 29C/209/2014. Rozsudok Okresného súdu Prešov číslo konania 29C/209/2014 - 40 zo dňa 30.01.2015 bol žalobkyni doručený dňa 24.02.2015. Podľa názoru súdu od tohto momentu získala žalobkyňa potrebné skutkové okolnosti a vedomosť o tom, že zo strany žalovaného došlo na jej úkor k získaniu bezdôvodného obohatenia. Dokonca, vec mala v tomto rozhodnutí aj právne zdôvodnenú. Súd konštatoval, že už pri samotnom doručení rozsudku súdu 1. stupňa vo februári 2015 žalobkyňa mala vedomosť o právnej kvalifikácii, ako aj o skutkových okolnostiach pre posúdenie jej nároku titulom bezdôvodného obohatenia. Súd mal za to, že žalobkyni uplynula dvojročná subjektívna premlčacia doba s poukazom na podanú žalobu na súd, ktorá bola súdu doručená dňa 09.05.2017. Subjektívna premlčacia doba začala podľa názoru súdu 1. stupňa žalobkyni plynúť deň nasledujúci po doručení rozsudku, t. j. dňa 25.02.2015 a uplynula dňom 25.02.2017. Súd sa v žiadnom prípade nestotožnil s názorom právneho zástupcu žalobkyne, že v tomto prípade je potrebné aplikovať 10 ročnú premlčaciu dobu, nakoľko bol daný úmysel žalovaného ako veriteľa. Súd poukázal na aktuálnu rozhodovaciu prax daných súdov. Zároveň mal za to a nesúhlasil s vyjadrením právneho zástupcu žalobkyne, že vznesená námietka premlčania zo strany žalovaného je v rozpore s dobrými mravmi. Súd poukázal na Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/507/2014, z ktorého vyplýva, že samotná dôvodnosť vznesenia námietky premlčania však rozpor s dobrými mravmi nezakladá. Aplikácia tohto inštitútu by mala byť len výnimočná a nemala by zhojovať neznalosť zákona - t. j. neznalosť plynutia premlčacích dôb. V tomto smere je potrebné poukázať aj na jednu zo základných

zásad súkromného práva - vigilantibus iura scripta sunt - právo patrí bdelým. Preto je potrebné pri skúmaní otázky, či je vznesenie námietky premlčania v rozpore s dobrými mravmi skúmať, či účastník konania, ktorý sa dovoláva rozporu s dobrými mravmi v súlade s § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka postupoval s dostatočnou mierou starostlivosti a opatrnosti práve v súlade so zásadou vigilantibus iura, ktorá predpokladá, že každý zodpovedá za náležitú mieru predvídavosti a opatrnosti nielen pri vzniku právneho vzťahu, ale aj pri uplatňovaní svojich práv a výkone svojich práv a povinností z neho vyplývajúcich. Podľa názoru súdu žalobkyňa o možnosti podať žalobu objektívne vedela a mohla vedieť najskôr od doručenia rozsudku. Žalobu v subjektívnej premlčacej dobe nepodala.

2. Uznesením Krajského súdu v Prešove č. k. 2Co/30/2018 - 104 zo dňa 17.10.2018 bol zrušený rozsudok súdu 1. stupňa a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie. Odvolací súd uviedol, že pri premlčaní práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia je stanovená kombinovaná premlčacia doba a to subjektívna a objektívna. Za rozhodujúci pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby pre uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia je potrebné považovať okamih, kedy sa oprávnený v konkrétnom prípade skutočne dozvie o tom, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto ho získal. Nie je pritom rozhodujúce, že oprávnený mal možnosť dozvedieť sa potrebné skutočnosti už skôr. V tejto súvislosti sa vyžaduje skutočná, preukázaná a nielen predpokladaná vedomosť oprávneného subjektu. Odvolací súd poukázal na to, že žalobkyňa v konaní opodstatnene argumentovala tým, že skutočne sa dozvedela o tom, že na jej úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto bezdôvodné obohatenie získal až právoplatným ukončením konania Okresného súdu Prešov sp. zn. 29C/209/2014. Rozsudok jej bol doručený dňa 24.02.2015, pričom zo strany žalobcu bolo podané odvolanie a po vyhlásení rozhodnutia vzal žalobu žalobca späť, v dôsledku čoho Krajský súd v Prešove Uznesením z 29.06.2015 č. k. 8Co/146/2015 - 52 pripustil späťvzatie žaloby, zrušil rozsudok a konanie zastavil. Spomínané konanie bolo právoplatne skončené dňa 21.08.2015, pričom žaloba žalobkyne o vydanie bezdôvodného obohatenia bola súdu doručená až dňa 09.05.2017. V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie opätovne sa zaoberať uplatneným nárokom žalobkyne pri rešpektovaní vyjadreného právneho názoru odvolacieho súdu.

3. Súd v súlade s § 391 C.s.p. je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Vec znova prejednal a vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to žalobou zo dňa 03.05.2017, pripojeným spisom tunajšieho súdu 29C/209/2014, písomnými vyjadreniami strán sporu, ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

4. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 29C/209/2014 mal súd za preukázané, že žalovaný v procesnej pozícii žalobcu si žalobou zo dňa 14.04.2014 uplatnil od žalobkyne zaplatenie sumy vo výške 722,21 Eur, zmluvnú pokutu vo výške 0,065 % denne, ako aj úrok z omeškania. Na základe žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru číslo XXXXXXXXXX zo dňa 08.10.2010 poskytol žalovaný žalobkyni úver vo výške 900 Eur, so splatnosťou 42 splátok vo výške 48,22 Eur, RPMN bola vo výške 67,52 %, ročná úroková sadzba úveru predstavovala 70,01 % a priemerná RPMN za úver bola vo výške 47,09 %. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli aj zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o.

5. Z karty klienta k zmluve číslo XXXXXXXXXX zo dňa 29.11.2013 mal súd za preukázané, že z poskytnutého úveru žalovaný poskytol žalobkyni iba sumu 770,18 Eur a zostáva doplatiť titulom úverovej zmluvy sumu 722,21 Eur. Poslednú splátku zaplatila žalobkyňa žalovanému dňa 15.08.2013 vo výške 1,09 Eur.

6. Rozsudkom Okresného súdu Prešov č. k. 29C/209/2014 - 40 zo dňa 30.01.2015 súd konanie zastavil v časti o zaplatenie istiny vo výške 294,29 Eur, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a náhradu trov konania účastníkom a vedľajšiemu účastníkovi nepriznal. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu 1. stupňa vyplynulo, že dňa 08.10.2010 došlo medzi žalobkyňou a žalovaným k uzatvoreniu Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni úver vo výške 900 Eur, ktorý bol ponížený o poplatok za poskytnutie služby spočívajúceho v možnosti odkladu splátok vo výške 129,82 Eur. Žalobkyňa ako dlžníčka sa zaviazala splácať predmetný úver v počte splátok 42 vždy k 21. dňu v mesiaci, vo výške mesačnej splátky 48,22 Eur, RPMN bola vo výške 67,52 %, priemerná RPMN 47,39% a ročná úroková sadzba úveru bola 70,01 %. Z karty klienta mal súd za preukázané, že žalobkyňa zaplatila úhrady vo výške 1.303,03 Eur a podľa podania žalobcu realizovala ďalšie úhrady vo výške 294,29 Eur. Spolu žalobkyňa zaplatila žalovanému sumu 1.597,32 Eur. Súd poukázal na zákonné znenie § 53 ods. 6

Občianskeho zákonníka, podľa ktorého v prípade, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, ale nejde o spotrebiteľský úver podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, odplata nesmie podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú bankami za spotrebné úvery v mieste bydliska spotrebiteľa v čase uzatvorenia zmluvy. Súd konštatoval, že odplata dojednaná v spotrebiteľskej zmluve túto obvyklú mieru podstatným spôsobom neprevyšuje, keďže bola dojednané maximálne vo výške 1,7 násobku priemernej úrokovej sadzby pri úveroch poskytovaných bankami v čase uzatvárania zmluvy. Keďže žalobkyňa v prospech žalovaného realizovala úhrady titulom splátok poskytnutého úveru v sume vyššej ako bola jeho hodnota, súd nárok žalovaného na zaplatenie zvyšnej sumy ako nedôvodný zamietol.

7. Podaním doručeným súdu dňa 04.03.2015 vzal žalovaný v pôvodnom konaní svoju žalobu v celom rozsahu späť a žiadal konanie zastaviť. Z tohto dôvodu, Krajský súd v Prešove Uznesením č. k. 8Co/146/2015 - 52 zo dňa 29.06.2015 pripustil späťvzatie žaloby, zrušil rozsudok súdu 1. stupňa a konanie zastavil.

8. Na základe takto zisteného skutkového stavu, súd právne uzatvára:

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 455 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, za bezdôvodné obohatenie sa nepovažuje, ak bolo prijaté plnenie premlčaného dlhu alebo dlhu neplatného len pre nedostatok formy. Takisto sa za bezdôvodné obohatenie nepovažuje prijatie plnenia z hry alebo stávky uzavretej medzi fyzickými osobami a vrátenie peňazí požičaných do hry alebo stávky; na súde sa však týchto plnení nemožno domáhať.

Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

9. Nespornou skutočnosťou medzi stranami sporu bolo to, že žalovaný poskytol žalobkyni úver vo výške 770,15 Eur, z ktorého poukázala žalovanému platby vo výške 1.597,32 Eur. Z dôvodu nedostatkov náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere požaduje žalobkyňa v tomto spore od žalovaného zaplatenie sumy vo výške 827,17 Eur titulom bezdôvodného obohatenia. Z Uznesenia Krajského súdu v Prešove č.k. 2Co/30/2018 - 104 zo dňa 17.10.2018 odvolací súd konštatoval a súhlasil s argumentáciou žalobkyne, že skutočne a reálne sa dozvedela o tom, kto sa na jej úkor bezdôvodne obohatil a kto bezdôvodné obohatenie získal a v akej výške až právoplatným ukončením konania vedeného na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 29C/209/2014. Pri doručení rozsudku súdu prvého stupňa dňa 24.02.2015 žalobkyňa ešte nemala vedomosť o tom, či zo strany žalovaného nebude vo veci podané odvolanie a akým spôsobom bude jej právna vec posúdená odvolacím súdom. Žalovaný napokon aj v pôvodnom konaní zobral žalobu späť, v dôsledku čoho Krajský súd v Prešove Uznesením zo dňa 29.06.2015 č. k. 8Co/146/2015 - 52 pripustil späťvzatie žaloby, zrušil rozsudok súdu 1. stupňa a konanie zastavil. Právoplatne sa tak konanie skončilo dňom 21.08.2015 a žaloba žalobkyne bola na súd doručená dňa 09.05.2017. Súd je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, že žaloba žalobkyne bola teda podaná v dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe a z tohto dôvodu súd vzhľadom na to, že žalobkyňa žalovanému preplatila daný úver, súd jej priznal sumu 827,17 Eur ako rozdiel medzi sumou poskytnutého úveru vo výške 770,15 Eur a sumami, ktoré poukázala žalovanému vo výške 1.597,32 Eur. Pokiaľ ide o nedostatky zmluvy o spotrebiteľskom úvere, táto otázka bola už právoplatne vyriešená v pôvodnom konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 29C/209/2014, v ktorom súd

vo svojom rozsudku jednoznačne konštatoval, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva neobsahuje podstatné náležitosti špecifikované v odôvodnení rozhodnutia súdu. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu totiž vyplynulo, že zmluva o spotrebiteľskom úvere uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným neobsahuje rozlíšenie splátky na istinu a príslušenstvo, ako aj termín konečnej splatnosti úveru, čo spôsobuje, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. V tomto spore tak bolo potrebné len vyhodnotiť vznesenú námietku premlčania, ktorú vzniesol žalovaný, a ktorá bola odvolacím súdom vyhodnotená ako nedôvodná.

10. Žalobkyňa v žalobnom návrhu na základe žaloby zo dňa 09.05.2017 požadovala z dlžnej sumy priznať úrok z omeškania odo dňa 03.05.2017, t. j. od vyhotovenia písomnej formy žaloby. Súd priznal žalobkyni úrok z omeškania deň nasledujúci po doručení žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia žalovanému, t.j. odo dňa 11.07.2017, keď z č. l. 15 súdneho spisu vyplýva, že žaloba o vydanie bezdôvodného obohatenia bola žalovanému doručená dňa 10.07.2017. S poukazom na to, že žalobkyňa súdu nepreukázala skoršie doručenie výzvy na zaplatenie dlžnej sumy žalovanému, súd má tak za to, že žalovaný sa dostal do omeškania s peňažným plnením až deň nasledujúci po doručení žaloby. V prevyšujúcej časti požadovaného úroku z omeškania odo dňa 03.05.2017, bol žalobný návrh žalobkyne ako nedôvodný zamietnutý.

11. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 C.s.p. Žalobkyňa bola úspešná v celom rozsahu v časti požadovanej istiny, mala nepatrný neúspech v časti požadovaného príslušenstva. Z tohto dôvodu jej súd vo vzťahu k žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku, ktoré vydá vyšší súdny úradník postupom podľa § 262 C.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.