Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8T-139-2018.pdf
PDF · 70.72 KB
Case nature
Area
Subarea
8T/139/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Michalovce samosudcom JUDr. Stanislavom Vojtkom na hlavnom pojednávaní konanom dňa 14.1.2019 takto
rozhodol:
Obžalovaný
Q.
j e v i n n ý , ž e
že dňa 08.09.2018 v čase okolo 19.30 h na chodníku vedúcom popri Onkologickom centre na ulici Kuzmányho v Michalovciach pristúpil ku K.orému z úst vytrhol cigaretu, následne mu zozadu ľavou rukou chytil obe jeho ruky v oblasti zápästí a pravou rukou mu z vrecka teplákov odcudzil mobilný telefón z. Sony Ericsson K810i so SIM kartou, čím mu odcudzením vecí spôsobil škodu vo výške 30,- €.
t e d a
- proti inému použil násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci,
č í m s p á c h a l
- zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona.
Z a t o s a o d s u d z u j e
podľa § 188 ods. 1 za použitia § 38 ods. 5 Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) rokov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona sa pre výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
odôvodnenie:
Dňa 27.11.2018 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Michalovce obžalobu Q. pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Súd vo veci nariadil hlavné pojednávanie, na ktorom umožnil obžalovanému Q. urobiť niektoré z vyhlásení v zmysle § 257 ods. 1 Trestného poriadku, pričom obžalovaný vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Z tohto dôvodu súd postupoval podľa § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/, h/ Trestného poriadku a kládol obžalovanému tieto otázky.
Na otázku či rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, obžalovaný odpovedal „áno“.
Na otázku či bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby, obžalovaný odpovedal „áno“.
Na otázku či rozumie právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu obžalovaný odpovedal „áno“.
Na otázku či bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestný činyý jemu kladený za vinu, obžalovaný odpovedal „áno“.
Na otázku či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa v obžalobe kvalifikuje ako určitý trestný čin, obžalovaný odpovedal „áno“.
Vzhľadom k tomu, že obžalovaný Q.dpovedal na všetky položené otázky „áno“ a k tomu, že prokurátor navrhol prijať vyhlásenie obžalovaného o uznaní viny, súd prijal toto vyhlásenie obžalovaného a rozhodol, že sa nebude vykonávať dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku, a vykonajú sa len dôkazy súvisiace s výrokom o treste.
Súd následne na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie súvisiace s výrokom o treste obžalovaného a to prečítaním správy o povesti obžalovaného a odpisu registra trestov obžalovaného.
Podľa správy o povesti obžalovaného z Mestského úradu Michalovce zo dňa 13.9.2018 obžalovaný je ženatý, pričom údaje o zamestnaní a priestupkoch nie sú vedené.
Podľa odpisu registra trestov obžalovaný bol doposiaľ 6 krát súdne trestaný takmer vždy za majetkovú trestnú činnosť. Naposledy bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Michalovce zo dňa 17.1.2013, sp. zn. 4T/233/2012, ktorým bol uznaný vinným z prečinu neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 216 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Trestného zákona a bol mu uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 2 rokov a 4 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, pričom tento trest vykonal dňa 16.8.2015. Z odpisu registra trestov taktiež vyplýva, že obžalovaný už raz bol odsúdený za trestný čin lúpeže podľa § 234 ods. 1 Trestného zákona účinného do 31.12.2005 a to rozsudkom Okresného súdu Michalovce zo dňa 25.5.2006, sp. zn. 3T/199/2005, ktorým mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov.
Súd po právnej stránke kvalifikoval konanie obžalovaného ako zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona, ktorý obžalovaný spáchal po objektívnej stránke tak, že proti poškodenému K. použil násilie tak, že zozadu ľavou rukou chytil obe jeho ruky v oblasti zápästí, pričom obžalovaný tak konal v úmysle zmocniť sa cudzej veci, čo vyplýva z toho, že následne poškodenému odcudzil z vrecka teplákov mobilný telefón. Po subjektívnej stránke konal obžalovaný v priamom úmysle podľa § 15 písm. a/ Trestného zákona.
Pri rozhodovaní o druhu trestov a ich výmery súd prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
S poukazom na § 34 ods. 6 Trestného zákona, keďže obžalovaný spáchal zločin, teda horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby trestu odňatia slobody prevyšuje päť rokov, súd ukladal obžalovanému trest odňatia slobody.
Z odpisu registra trestov vyplýva, že obžalovaný už raz spáchal trestný čin lúpeže podľa § 234 ods. 1 Trestného zákona účinného do 31.12.2005, ktorý podľa § 437 ods. 1 a § 11 Trestného zákona vykazuje znaky zločinu. Z tohto dôvodu súd pri ukladaní trestu vychádzal z ustanovenia § 38 ods. 5 Trestného zákona a zvyšoval dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu polovicu, , t.j. o 30 mesiacov, pričom ako základ na zvýšenie tejto dolnej hranice bral súd rozdiel medzi hornou a dolnou hranicou zákonom ustanovenej trestnej sadzby (36 mesiacov až 96 mesiacov), teda 60 mesiacov.
Súd teda ukladal obžalovanému trest odňatia slobody v rozmedzí trestnej sadzby 66 mesiacov až 96 mesiacov.
Po prihliadnutí na všetky vyššie uvedené kritéria na ukladanie trestu, súd dospel k záveru, že uloženie trestu odňatia slobody pri dolnej hranici takto zvýšenej trestnej sadzby vo výmere 6 rokov (72 mesiacov) bude dostatočné na prevýchovu obžalovaného a zároveň iných odradí od páchania takejto trestnej činnosti.
Pre výkon tohto trestu súd obžalovaného podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, keďže obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním prečinu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia tohto rozsudku. Oznámením rozsudku sa rozumie jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Michalovce.