Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1T-77-2021.pdf
PDF · 81.42 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RK-1T/77/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Ružomberok samosudcom JUDr. Ivanom ŠTEPITOM v trestnej veci proti obžalovanému S. K., pre zločin ohrozovania vírusom ľudskej imunodeficiencie podľa § 165 ods. 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 02. 03. 2022 v Ružomberku, takto
rozhodol:
o b ž a l o v a n ý
S. K., nar. XX. XX. XXXX v K., trvale bytom N., adresa na doručovanie písomností OZ C., K. XXXX/ XX, XXX XX D.
u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e
v presne nezistených dňoch v období od 16.03.2021 do 04.05.2021 vo vnútorných priestoroch Ústavu na výkon trestu odňatia slobody W., A. 6, W., kde ako odsúdený vykonával nepodmienečný trest odňatia slobody, v kultúrnej a fajčiarskej miestnosti oddielu XA/B najmenej 7 krát vykonal dobrovoľný orálny sexuálny styk a najmenej 2 krát análny sexuálny nechránený styk so spoluodsúdeným F. A., nar. XX.XX.XXXX, a to napriek tomu, že sám je od roku 2015 infikovaný vírusom HIV a dňa 11.11.2015 bol pri jeho vyšetrení na Klinike pre infekčné choroby, Centrum pre HIV a imunodeficitné stavy Univerzitnej nemocnice Q. N. v J. poučený o povahe svojho ochorenia, o spôsobe prenosu infekcie, o povinnostiach informovať svojho sexuálneho partnera/partnerku o svojom zdravotnom stave a diagnóze, aby nedošlo k jeho ohrozeniu nákazou a dodržiavať zásady bezpečného sexu s cieľom zamedzenia prenosu infekcie na ďalšie osoby, tieto povinnosti však vedome a úmyselne porušil, F. A. na toto svoje ochorenie neupozornil a vystavil ho tým riziku bezprostrednej nákazy vírusom HIV,
t e d a
-iného úmyselne vydal do nebezpečenstva nákazy vírusom ľudskej imunodeficiencie
č í m s p á c h a l
-zločin ohrozovania vírusom ľudskej imunodeficiencie podľa § 165 ods. 1 Trestného zákona
Za to sa
o d s u d z u j e
podľa § 165 ods. 1 Trestného zákona, za použitia § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. l) Trestného zákona a § 37 písm. m) Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
odôvodnenie:
Na S. K. podala Okresná prokuratúra Ružomberok dňa 26. 11. 2021 obžalobu pre podozrenie zo spáchania zločinu podľa § 165 ods. 1 Trestného zákona. Obžalovaný S. K. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 02. 03. 2022 urobil vyhlásenie v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, teda že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Okresný súd Ružomberok po zistení, že vyhlásenie obžalovaného o vine má oporu v dôkazoch, ktoré boli vykonané v prípravnom konaní a ktoré dôkazy si súd osvojil postupom podľa § 238, § 240 a § 241 Trestného poriadku, po tom, ako obžalovaný na hlavnom pojednávaní pozitívne odpovedal a otázky mu kladené v zmysle § 333 ods. 3 Trestného poriadku a po vyjadrení strán v trestnom konaní vyhlásenie obžalovaného o uznaní viny prijal, pričom súčasne rozhodol, že dokazovanie, v rozsahu v akom obžalovaný priznal spáchanie viny sa nevykoná. Súd teda ďalej vykonal dokazovanie len v súvislosti s otázkou uloženia druhu trestu a jeho výmery.
Podľa § 11 ods. 1 Trestného zákona zločin je úmyselný trestný čin, za ktorý tento zákon v osobitnej časti ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou päť rokov.
Súčasná právna úprava v zmysle Trestného zákona neumožňuje OČTK a súdu okrem formy zavinenia aj skúmanie závažnosti trestného činu, ktorá je materiálnou stránkou trestného činu. Takýto postup zákon pripúšťa len u prečinov (§ 10 ods. 2 Trestného zákona, tzv. materiálny korektív). Súd preto vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného pred súdom, ktoré bolo prijaté, kvalifikoval konanie obžalovaného ako zločin ohrozovania vírusom ľudskej imunodeficiencie podľa § 165 ods. 1 Trestného zákona. Citované ustanovenie chráni zdravie ľudí pred ohrozením vírusom ľudskej imunodeficiencie. Tento vírus - vírus HIV spôsobuje zlyhanie imunitného systému - AIDS. Zákon vyžaduje, že musí ísť o nebezpečenstvo bezprostredné, konkrétne a reálne, k čomu v súdenej veci aj skutočne došlo. Z hľadiska subjektívnej stránky sa vyžaduje úmysel, ktorý musí zahŕňať vznik nebezpečenstva nákazy poškodeného vírusom HIV. Z dôkazov vykonaných v prípravnom konaní jednoznačne vyplynulo, že obžalovaný si bol vedomý skutočnosti, že súc sa nakazený vírusom HIV mohol pri sexuálnom styku, v akejkoľvek jeho podobe, ohroziť život a zdravie svojho partnera a teda v tomto rozsahu konal minimálne v zmysle § 15 písm. b) Trestného zákona (subjektívna stránka - zavinenie). Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Obžalovaný v čase spáchania trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody pre majetkovú trestnú činnosť. Z odpisu registra trestov súd zistil, že ide o osobu, ktorá bola doposiaľ 5x súdom trestaná, v prvých dvoch prípadoch sa na neho hľadí, ako by odsúdený nebol. Z registra trestov súd zistil, že obžalovaný sa skutku dopustil v dobe plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia, ktoré mu bolo uložené trestným rozkazom Okresného súdu D. II. zo dňa XX. XX. XXXX sp. zn. XT/X/XXXX ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 02. 02. 2021. Vo výkone trestu odňatia slobody sa nachádzal na základe uloženého trestu, ktorý mu bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu D. I, zo dňa XX. XX. XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť toho istého dňa, ktorým mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia v trvaní 6 mesiacov nepodmienečne. Tento trest dňa 11. 08. 2021 vykonal. Ako na poľahčujúcu okolnosť u obžalovaného pri ukladaní trestu súd prihliadol na jeho priznanie sa k trestnej činnosti a vyhlásenie o vine, ktoré bolo následne prijaté súdom, ako priťažujúcu okolnosť prihliadol súd na skutočnosť, že obžalovaný už v minulosti bol právoplatne odsúdený, okrem iného aj k nepodmienečnému trestu odňatia slobody, resp. k podmienečnému trestu odňatia slobody, keď skutok ktorý bol predmetom obžaloby spáchal práve v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. V tomto smere bolo povinnosťou súdu prihliadnuť na ustanovenie § 49 ods. 2 Trestného zákona. Pokiaľ sa obžalovaný a jeho obhajca odvolávali na „menšiu nebezpečnosť konania obžalovaného pre spoločnosť“, a zároveň sa domáhali uloženia podmienečného trestu odňatia slobody súd dospel k
záveru, že takýto návrh je irelevantný najmä v tom smere, že v súdenej veci použitie tzv. materiálneho korektívu ako to je v prípade prečinu, u zločinu nie je možné použiť. Nemožno obísť skutočnosť, že obžalovaný sa skutku dopustil počas výkonu trestu odňatia slobody, súc si vedomý toho, že skutok pácha v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. V tomto smere tvrdenie obhajoby o „prerušení plynutia skúšobnej doby“ v prípade podmienečného odsúdenia sa súdu javí rovnako irelevantné, nakoľko doposiaľ konajúci súd nerozhodol o jeho prípadnom osvedčení/ neosvedčení sa v skúšobnej dobe resp. o ponechaní plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia. Na tieto skutočnosti však súd pri rozhodovaní o druhu trestu a jeho výmery musel prihliadnuť a v konečnom dôsledku dospel k názoru, že konanie obžalovaného je vysoko nebezpečné najmä z pohľadu možného ohrozenia poškodeného vírusom HIV tým skôr, že takéhoto konania sa obžalovaný dopustil počas výkonu trestu odňatia slobody v ÚVTOS Ružomberok. Obžalovanému bol uložený podmienečný trest odňatia slobody iným súdom, tento benefit je zrejmé že nevyužil, dopustil sa ďalších dvoch protiprávnych konaní, za ktoré bol právoplatne odsúdený. Aj táto skutočnosť nasvedčuje o tom, že obžalovaný sa z predchádzajúcich odsúdení neponaučil a má sklony k páchaniu trestnej činnosti. Súd nezistil ani dôvody, pre ktoré by u obžalovaného S. K. prichádzalo do úvahy uloženie trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby v zmysle § 39 Trestného zákona tak, ako to navrhoval jeho obhajca. Priznanie sa obžalovaného a jeho vyhlásenie o vine súd zohľadnil pri ukladaní trestu a tento mu uložil na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby, ktorá v konkrétnom prípade predstavuje sadzbu od troch do desiatich rokov. Uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody súd sleduje najmä prvok tzv. generálnej prevencie účelu trestu, ktorá je jednou zo zásad vyjadrení k ustanoveniu § 34 ods. 1 Trestného zákona.
Keďže obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselnú trestnú činnosť, súd ho na tento výkon zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Súd je toho názoru, že takto uložený trest spĺňa všetky kritériá, ktoré vyžaduje zákon, a ktoré sú vyjadrené v ustanoveniach § 31 ods. 2 a § 34 ods. 1 Trestného zákona.
Poučenie:
Proti výroku o vine odvolanie nie je prípustné. Proti výroku o treste možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho vyhlásenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Žiline. Odvolanie má odkladný účinok. (§306/2) Podľa § 362 ods. 1 Trestného poriadku, odsúdený v konaní podľa tohto dielu má právo podať návrh na opätovné prejednanie svojej veci súdom v jeho prítomnosti pre nesplnenie podmienok podľa § 358 ods. 1 do uplynutia šiestich mesiacov odo dňa, keď sa dozvedel o trestnom stíhaní alebo o odsúdení, najneskôr však v príslušnej premlčacej dobe ustanovenej v Trestnom zákone. Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V neprospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len v jeho prospech (§308/2)
- príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pred nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli ( § 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 305/1). Ak je poškodený právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.