Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7CoP-236-2018.pdf
PDF · 71.51 KB
Case nature
Subarea
7CoP/236/2018
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Ludviky Bodnárovej vo veci starostlivosti súdu o maloletú A. X. nar. XX.X.XXXX v odvolacom konaní zastúpenú Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice dieťaťa rodičov otca Ing. G. X. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v O. na X. ul. č. X zastúpeného JUDr. Evou Hencovskou advokátkou so sídlom v Košiciach na Bajzovej ul. č. 2 a matky Ing. N. X. nar. X.X.XXXX bývajúcej v O. na P. ul. č. X v konaní o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Košice I z 25.10.2018 sp.zn. 18P 124/2018 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal úpravy styku s maloletou vo forme neodkladného opatrenia, a to každú párnu sobotu a v nedeľu od 9.00 hod. do 19.00 hod. a každý nepárny štvrtok od 13.00 hod. do 19.00 hod..
2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie otec z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm.d/, f/, g/ a h/ CSP v spojení s § 62 a nasl. CMP a navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie a jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu vyhovel. Namietal, že súd prvej inštancie neprihliadol na záujem dieťaťa za zachovaní vzťahových väzieb s obidvoma rodičmi, priaznivý vývoj maloletého a jeho duševnú pohodu, ako aj rešpektovanie jeho práv na styk s dieťaťom, na jeho výchovu a starostlivosť. Izoláciou dieťaťa od druhého rodiča sa u neho môže postupne rozvinúť syndróm zavrhnutého rodiča. Pozitívne aj negatívne podnety pôsobiace na rozpadnutú rodinu predstavujú pre dieťa psychický stres. Jedným z vážnych negatívnych dôsledkov u detí, ktoré vyrastajú v rodinách, kde medzi rodičmi dochádza ku konfliktom alebo k úplnému vyčleňovaniu jedného z rodičov je väčšia náchylnosť dieťaťa podľahnúť problémom týkajúcim sa mentálneho aj fyzického zdravia. Dieťa milujúce oboch rodičov je nútené vybrať si jednu stranu preto, aby nestratilo lásku rodiča, ktorý mu zabezpečuje bezprostrednú a častú starostlivosť. Daný nevedomý proces manipulácie zo strany rodiča môže vyústiť do syndrómu zavrhnutého rodiča. Za súčasnej situácie sú maloletej vštepované výlučne hodnoty matky, nakoľko je mu bránené, aby sa riadne podieľal na výchovnom procese dcéry. Vzťahy medzi členmi rodiny sú pritom v tomto veku pre dieťa veľmi dôležité a patria medzi základné vývojové potreby maloletej. Absencia jedného z rodičov môže mať výrazný vplyv na jej charakterové vlastnosti. Ponechaním tohto stavu je daná veľká pravdepodobnosť, že dieťa sa postupne začne prispôsobovať podmienkam, ktoré mu matka pripravila a tým dôjde k ochladeniu vzájomných vzťahových väzieb medzi ním a maloletou. Matka svojím konaním porušuje jeho základné právo na ochranu rodičovstva a právo na starostlivosť o dieťa a jeho výchovu podľa čl. 41 ods. 4 Ústavy SR, právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života podľa čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, ako aj právo podľa čl. 32 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd. Prvoinštančný súd podľa jeho názoru nedostatočne aplikoval zásadu, podľa ktorej účelom nariadenia predbežného opatrenia má byť predovšetkým ochrana najlepších záujmov dieťaťa, rešpektovanie jeho práva na zachovanie vzťahu k obom rodičom, právo na výchovu zo strany oboch rodičov a tiež na osobný styk s nimi. V ďalšom zopakoval argumentáciu uvedenú v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
3. Postupom podľa § 329 ods. 1 vety druhej CSP odvolací súd umožnil matke a kolíznemu opatrovníkovi ustanovenému pre odvolanie konanie vyjadriť sa k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a odvolaniu otca. Vyjadrenia v stanovenej lehote podané neboli.
4. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
5. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
6. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 65 a § 66 CMP a dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvej inštancie, že otec neosvedčil naliehavosť potreby neodkladnej úpravy pomerov danej záujmom maloletého dieťaťa v súlade s jeho návrhom, pretože oprávnený záujem účastníkov konania a ich práva, predovšetkým maloletého dieťaťa, neboli ku dňu rozhodnutia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 CSP) bezprostredne ohrozené. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie obsiahnutým v odôvodnení napadnutého uznesenia a na doplnenie správnosti uznesenia dopĺňa, že nezhoda rodičov len o rozsahu styku nad rámec jeho súčasnej realizácie nie je dôvodom pre okamžitú ingerenciu súdu do pomerov účastníkov formou nariadenia neodkladného opatrenia bez toho, aby boli aspoň v minimálnej miere zistené aktuálne potreby dieťaťa a jeho schopnosť byť odlúčené od bazálnej vzťahovej osoby, ktorou je v tomto veku dieťaťa matka a po akú maximálne možnú dobu, aby nedošlo k ohrozeniu zdravého psychického a fyzického vývoja maloletého dieťaťa. Odvolací súd nespochybňuje právo otca na pravidelný styk so svojím dieťaťom ani právo dieťaťa na zachovanie vzťahu k biologickej rodine, v tomto prípade k otcovi, avšak výkon rodičovských práv nie je možné zamieňať so subjektívnymi predstavami rodičov (otca) o realizácii svojho výchovného pôsobenia. Posúdenie najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa nie je otázkou skutkovou, ale právnym posúdením veci, pri posudzovaní ktorého súd prioritne prihliada na potreby maloletého dieťaťa, a pokiaľ ide o úpravu styku, musí zohľadniť vek dieťaťa, jeho zdravotný stav, citové a vývinové potreby, vo vyššom veku i školskú dochádzku a mimoškolskú činnosť a podobne. Z psychologického hľadiska je potrebné pripomenúť, že deti v útlom veku potrebujú predovšetkým pravidelný a častejší kontakt s rodičom, ktorý ho nemá v osobnej starostlivosti, a to počas kratších časových úsekov, to znamená najvhodnejšie niekoľkokrát v týždni počas niekoľkých hodín, ktorý sa s pribúdajúcim vekom dieťaťa a jeho vývinom mení, a to aj v súvislosti so školskou dochádzkou a mimoškolskou činnosťou, kedy je vhodné, aby druhý rodič participoval na starostlivosti o dieťa počas dlhšieho časového obdobia a v menšej frekvencii tak, aby dieťa mohlo plnohodnotne stráviť voľný čas s oboma rodičmi v rovnakom rozsahu, čomu zodpovedá i štandardná úprava styku rodiča s dieťaťom.
7. V tomto prejednávanom prípade zo samotného návrhu otca vyplýva, že jeho styk s maloletou sa realizuje na týždennej báze dvakrát na 2,5 hodiny vo štvrtok a v nedeľu. Ani z elektronickej komunikácie, ktorú k návrhu otec pripojil, nevyplýva, že by mu matka bránila realizovať styk s maloletou. Pokiaľ dcéru celý týždeň nevidel, bolo to z dôvodu, že v matkou vyhradenom čase mal neodkladné povinnosti, preto styk realizovať nemohol a matka mu náhradný termín poskytnúť nechcela. V tejto súvislosti je potrebné podotknúť, že nariadením neodkladného opatrenia podľa návrhu otca nie je možné zjavne riešiť situáciu, keď sa otec z dôvodu neodkladných povinností styku zúčastniť nemôže. Napokon v rámci konania o nariadení neodkladného opatrenia, v ktorom súd dokazovanie nevykonáva, nie je možné ustáliť, či otcom navrhovaný rozsah styku predovšetkým počas víkendov od 9.00 hod. do 19.00 hod. je vzhľadom na vek maloletej 2,5 roka v súlade s jej potrebami, a teda i v súlade s jej najlepším záujmom. Pre posúdenie najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa je zjavne potrebné vykonať dokazovanie na posúdenie najvhodnejšej formy výkonu rodičovských práv a povinností, ktoré sa ako vyplýva z obsahu spisu už realizuje v konaní o rozvod manželstva rodičov maloletého dieťaťa, v rámci ktorého bolo nariadené znalecké dokazovanie.
8. Pretože súd prvej inštancie správne a zákonne vo veci rozhodol, odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil a podľa ods. 2 tohto ustanovenia sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením.
9. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).