Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9CoP-51-2018.pdf
PDF · 111.41 KB
Case nature
Area
Subarea
9CoP/51/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a členov senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, vo veci starostlivosti súdu o maloletého Z. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, Štefánikova trieda 88 ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: matky P.. T. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom H., C. XXX/X, zastúpená JUDr. Dianou Bereseckou, advokátkou, so sídlom Nitra, Farská 33 a otca P.. M. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom H., T. XX, zastúpeného JUDr. Evou Matejovovou, advokátkou, so sídlom Nitra, Hollého 12, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 2. augusta 2018 č. k. 13P/132/2018-78 takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku týkajúcom sa povinnosti otca prispievať na výživu maloletého Z. C., nar. XX. XX. XXXX sumou 200 eur mesačne od 15. 05. 2018 p o t v r d z u j e .
M e n í rozsudok v časti zročného výživného otca na maloleté dieťa za obdobie od 15. 05. 2018 do 31. 07. 2018 tak, že zročné výživné za uvedené obdobie predstavuje sumu 293,20 eura, ktoré súd povoľuje otcovi splácať v pravidelných mesačných splátkach po 50 eur spolu s bežným výživným, počnúc prvou splátkou v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku pod následkom straty výhody splátok
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zveril maloletého Z. C., nar. XX. XX. XXXX do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal prispievať na výživu maloletého sumou 200 eur mesačne od 15. 05. 2018, ktoré je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Zročné výživné otca na maloleté dieťa za obdobie od 15. 05. 2018 do 31. 07. 2018 činí sumu 503,20 eura, ktorú sumu súd povolil otcovi splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 50 eur spolu s bežným výživným, počnúc prvou splátkou v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti rozsudku pod následkom straty výhody splátok. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
1.1. Svoje rozhodnutie odôvodnil vykonaným dokazovaním, ako aj ust. § 36 ods. 1, § 24 ods. 4, § 25 ods. 1, 2 a 4, § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 65 ods. 1 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh matky bol podaný dôvodne a boli splnené zákonné podmienky pre to, aby súd upravil práva a povinnosti rodičov k maloletému Z. C., nar. XX. XX. XXXX. Rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, od apríla 2018 zabezpečuje starostlivosť o maloleté dieťa matka, v ktorej starostlivosti súd nezistil žiadne nedostatky, preto súd jej návrhu vyhovel a maloletého Z. zveril do jej osobnej starostlivosti. So zverením maloletého do osobnej starostlivosti matky súhlasil aj otec. Súd styk otca s maloletým neupravil, nakoľko rodičia súdnu úpravu styku nežiadali, dohodli sa však na pravidelnom stretávaní maloletého Z. s otcom 2x do týždňa s jedným víkendovým dňom.
1.2. Súd otca zaviazal prispievať na výživu maloletého sumou 200 eur mesačne. Pri určovaní vyživovacej povinnosti súd vychádzal z možností, schopností a majetkových pomerov otca, ako aj veku a odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa. Určenú vyživovaciu povinnosť považoval za primeranú na krytie základných životných potrieb maloletého dieťaťa a tiež aj jeho osobných potrieb, ktoré slúžia k celkovému zdravému duševnému a telesnému rozvoju a sú primerané jeho veku. Maloletý je vo veku takmer dospelého jedinca, je študentom Strednej odbornej školy, čomu zodpovedajú aj zvýšené výdavky matky. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodiča a súd pri skúmaní majetkových pomerov neberie do úvahy tie výdavky, ktoré nie je potrebné vynaložiť. Súdom stanovené výživné môže otec zo svojho príjmu 1.181 eur netto uhrádzať bez toho, aby bola ohrozená jeho životná úroveň pri zohľadnení jeho odôvodnených mesačných nákladov a výdavkov, ako aj zo skutočnosti, že ďalšie vyživovacie povinnosti nemá.
1.3. Počiatok určenia výživného súd stanovil dňom podania návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností - 15. 05. 2018. Otcovi tak vzniklo za obdobie od 15. 05. 2018 do 31. 07. 2018 zameškané výživné vo výške 503,20 eura, ktoré súd povolil otcovi splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 50 eur spolu s bežným výživným. Otec na výživu syna od mája 2018 neprispieval. Ako platbu výživného súd nezohľadnil vreckové, ktoré otec dával synovi, ktoré neslúži na zabezpečenie základných životných potrieb dieťaťa a nezohľadnil ani sumu, ktorú otec mesačne maloletému sporí, keď výživné má spotrebný charakter a má uspokojovať každodenné potreby dieťaťa. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.
2. Rozsudok súdu prvej inštancie v časti určenia vyživovacej povinnosti napadol v zákonnej lehote odvolaním otec, ktorý sa domáhal jeho zmeny a stanovenia výživného v sume 150 eur mesačne. Má za to, že stanovené mesačné výživné 200 eur nezohľadňuje potreby a nároky maloletého dieťaťa, rovnako nezohľadňuje jeho možnosti a schopnosti. Sumu 150 eur považuje za dostatočnú na pokrytie potrieb 16- ročného dieťaťa, ak prihliadne na skutočnosť, že aj matka je rovnako ako on povinná prispievať určitou sumou na výživu maloletého dieťaťa. Vzhľadom k tomu, že matka má porovnateľný plat s otcom dieťaťa a súd aj vezme do úvahy, že sa osobne stará o maloletého, napriek tomu príspevok zo strany otca na výživu vo výške 150 eur musí pokryť potreby maloletého Z.. Považuje za nepredstaviteľné, aby maloleté dieťa vo veku 16 rokov malo bežné výdavky na svoju osobu vo výške 500 eur mesačne, ako deklarovala matka. Počas konania nadobudol dojem, že cieľom konania o určenie práv a povinností k maloletému dieťaťu zo strany matky bolo len stanovenie sumy čo najvyššieho výživného, pričom možnosť stretávať sa s maloletým synom považovala matka za vedľajšiu záležitosť. Pri stanovovaní výživného súd mal prihliadnuť na možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov. Pokiaľ ide o osobnú starostlivosť matky o maloletého, táto pri 16-ročnom dieťati sa nevyvažuje v celom rozsahu, a preto nie je správne od neho požadovať 100% výdavkov na dieťa a zo strany matky požaduje výlučne len osobnú starostlivosť. Z vlastnej skúsenosti môže prehlásiť, že mesačné výdavky na syna v žiadnom prípade nepredstavujú sumu okolo 400 eur a tieto výdavky matka ani nepreukázala. Poukázal na svoje majetkové pomery, keď zo svojho príjmu hradí náklady na byt v sume 475 eur, okrem toho platí náklady spojené s ochorením chrbtice vo výške 50 eur, ako aj náklady na benzín v sume 90 eur, ktoré náklady nie je možné považovať za neodôvodnené. Ďalších 70 eur platí podľa dohody s matkou na PSS a vreckové maloletému dieťaťu a tiež platbu za mobil. Tieto platby budú aktuálne zohľadnené v sume výživného na maloleté dieťa, ktoré by malo predstavovať sumu 200 eur. Ďalších 50 eur platí za možnosť zdieľania mobilných dát pre syna, čo aktuálne tiež bude premietnuté do sumy príspevku na výživné. Stále mu tak zostáva na krytie osobných potrieb len suma cca 300 eur. Ďalšie výdavky má so starostlivosťou o svojich starších rodinných príbuzných, ktorí sú na jeho pomoc odkázaní. Zároveň poukázal na záujem maloletého Z. odsťahovať sa od matky k starej matke p. C., s ktorou má veľmi blízky vzťah. V súčasnej dobe už Z. s babkou zariaďujú a upravujú byt, v ktorom by mali od októbra 2018 bývať. Namietal rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku týkajúcom sa zročného výživného, keď súd nezohľadnil fakt, že prispieval synovi mesačne sumou 40 eur po dohode s matkou, ktorá suma by mala byť zohľadnená pri určovaní zročného výživného. Rovnako po dohode s matkou platil mesačne na maloletého syna platbu do Prvej stavebnej sporiteľne, a. s. v sume 20 eur a 10 eur platby za mobil. Matka sa pri snahe o uzavretie dohody ohľadom výživného vyjadrovala tak, že toto sú platby, ktoré naďalej má záujem, aby boli zachované, a preto ich žiada zohľadniť v rámci dohodnutého výživného. Uvedené platby preto navrhuje zohľadniť v rámci zročného výživného. Keďže od podania návrhu, teda od 15. 05. 2018 do 31. 07. 2018 prispieval na maloletého Z. sumou 70 eur mesačne, navrhuje, aby bolo stanovené zročné výživné za uvedené obdobie v sume 200 eur, ktorú mu súd povolí splácať v mesačných 50-eurových splátkach spolu s bežným výživným.
3. K podanému odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka, ktorá navrhla rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť. V prípade, ak súd dospeje k záveru, že v danom prípade je opodstatnené vyššie výživné, navrhuje, aby odvolací súd určil výživné vo vyššej sume ako súd prvej inštancie. Považuje za zarážajúce, že otec, ktorý sa o maloletého takisto sám staral a pozná skutočnú výšku nákladov na maloletého, tvrdí, že celková výška mesačných nákladov je len 200 eur. V tejto súvislosti poukázala na skutočnosť, že maloletý je vo veku blízkom dospelosti, a len náklady na jeho stravu doma predstavujú 150 eur mesačne. Okrem toho má s maloletým náklady na obedy v škole vo výške 25 eur mesačne. Tiež mu musí kupovať oblečenie, obuv v pánskych veľkostiach, za ktoré priemerne zaplatí sumu 70 eur mesačne, na cestovné mu mesačne prispieva 10 eur, na pomôcky do školy v priemere 20 eur. Ostatné náklady na školné, výlety, kaderníčku, drogériu, zubára, pomôcky na pečenie predstavujú priemerne sumu 60 eur mesačne. Okrem toho má náklady spojené s trávením voľného času, rovnako ako jeho rovesníci. Nie je tiež bez významu rozdiel v príjme rodičov, pretože tento je cca 200 eur. Zdôraznila, že otec sa s maloletým vôbec nestretáva a od posledného pojednávania sa vzťah otca so synom ešte zhoršil. Maloletý nechodí k otcovi na návštevy, dokonca sa nekontaktujú ani telefonicky. Otec žiadnym spôsobom o syna neprejavuje záujem, neinformuje sa o neho ani u nej ako u matky. Otec neiniciuje žiadne stretnutia s maloletým, neplánujú žiadne spoločné aktivity. Otec všetku pozornosť v plnom rozsahu venuje svojej priateľke a jej deťom, s ktorými trávi každý víkend. Vzhľadom k tomu, že syn veľmi zle znášal prítomnosť jej priateľa v jej byte, dohodla sa s ním, že sa odsťahuje a bude sa s ním stretávať mimo jeho bydliska, a takto je tomu od augusta 2018. Ak by sa otec s maloletým stretával, boli by náklady na dieťa nižšie. Významnou skutočnosťou pri určovaní výšky výživného je tiež to, že otec po rozhodnutí súdu prvej inštancie zrušil synovi zdieľanie svojich mobilných dát, na ktoré otec pred súdom prvej inštancie poukazoval. Týmto sa otcovi znížil účet za mobilný telefón vo výške 10 eur, avšak ona musela uzavrieť s jej operátorom novú zmluvu o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorých môže syn zdieľať jej mobilné dáta. Rovnako nie je bez významu, že otec po poslednom pojednávaní na súde prvej inštancie, kde mu bolo určené výživné vo výške 200 eur zrušil synovi sporenie vo výške 20 eur a nasporenú sumu, ktorá mala byť synovi vyplatená po dovŕšení plnoletosti si ponechal pre seba. Súd prvej inštancie pritom pri určovaní výživného prihliadol na skutočnosť, že otec tieto dva výdavky uhrádza. Nie je pravdou tvrdenie otca, že medzi rodičmi bola dohoda, že namiesto výživného mal otec platiť sporenie v Prvej stavebnej sporiteľni, a. s. vo výške 20 eur a platbu vo výške 10 eur. Práve naopak, išlo o skutočnosť, ktorá ovplyvnila určenie výživného v tak nízkej sume. Poukazovanie otca na úmysel maloletého odsťahovať sa k starej matke nemá žiaden význam, pretože maloletý naďalej žije u nej a je spokojný a takýto stav mu vyhovuje. Zároveň poukázala na skutočnosť, že výška príjmu otca a bežné náklady na 16- ročné dieťa odôvodňujú súdom prvej inštancie určené výživné, dokonca by mohli byť podkladom k oveľa vyššej sume. Matka k podanému vyjadreniu pripojila fotokópiu Zmluvy o poskytovaní verejných služieb s Orange Slovensko, a. s. zo dňa 21. 08. 2018.
4. K podanému odvolaniu otca sa vyjadril i kolízny opatrovník, ktorý navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v plnom rozsahu potvrdiť. Napriek tomu, že v konaní navrhoval realizáciu striedavej osobnej starostlivosti, vzhľadom na vyjadrenie maloletého, že chce zostať bývať u matky a na nedostatočnú komunikáciu medzi rodičmi a na nevyjasnený vzťah medzi otcom a maloletým, ktorý odmietal otca, navrhol návrh otca na zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti zamietnuť. Navrhol zveriť maloletého do osobnej starostlivosti matky a otca prispievať na výživu maloletého sumou 200 eur, pričom styk otca s maloletým, vzhľadom na jeho vek, navrhoval neupravovať a ponechať bez právnej úpravy. Apeloval, že obaja rodičia sú plne zodpovední za úroveň ich vzťahov, ich vzájomnú komunikáciu, ako aj za prístup k plneniu si rodičovských povinností, aby tieto boli v súlade so záujmami ich maloletého dieťaťa a negatívne nepoznačili život, zdravie a psychický vývoj ich maloletého syna.
5. K podanému vyjadreniu matky a vyjadreniu kolízneho opatrovníka sa vyjadril otec, ktorý uviedol, že skutočne pozná výšku nákladov na maloletého syna Z., nakoľko sa značný čas o svojho syna staral a znášal náklady spojené s touto starostlivosťou. Je preto vedomý si skutočnosti, že náklady na maloletého určite nepredstavujú sumu 400 eur mesačne, ktoré v konaní prezentuje matka. Akceptuje, že dieťa je už vo veku takmer dospelej osoby, avšak synove náklady predstavujú výlučne bežné výdavky na stratu, ošatenie, drogériu, poplatky za telefón a poplatky za dopravu. Z vlastnej skúsenosti vie, že uvedené mesačné výdavky predstavujú sumu okolo 200 eur. Ak by aj matkou vyčíslené náklady na maloletého v sume 335 eur boli reálne, nevidí stále priestor na stanovenie výživného v sume ako bolo určené súdom prvej inštancie. Po odpočítaní nákladov na bývanie, hypotéku, výživné, lieky a benzín mu z príjmu zostane suma 329 eur na pokrytie jeho potrieb ako sú strava, ošatenie, drogéria a pod. Uvedená suma je nižšia ako uvádza matka náklady na maloletého. Náklady maloletého syna na pečenie, ktoré realizuje vo svojom voľnom čase sú dobrovoľné, a preto musia byť realizované adekvátne k pomerom v rámci domácnosti. Pokiaľ matka tvrdí, že sa so synom nestretáva, tieto tvrdenia nie sú pravdivé. Z. strávi množstvo času u babky, nakoľko matka neustále počas víkendu odchádza zo svojím partnerom mimo bydliska. Tam so synom trávia voľný čas, lebo sa obaja cítia komfortne. Počas pracovného týždňa komunikuje so synom osobne, ako aj telefonicky. Prebehlo aj niekoľko návštev, kedy syn bol v prítomnosti nielen otca, ale aj jeho novej partnerky a jej detí, o ktorých sa Z. pochvalne vyjadril ako o veľmi príjemných a bol smutný, že sa stretnutia končia a že jeho partnerka spolu s deťmi musia odísť domov. Pokiaľ ide o zrušenie výdavkov ohľadne mobilného operátora a šetrenie pre maloletého, toto avizoval už vopred na súdnom pojednávaní, nakoľko pri stanovenom výživnom už nie je schopný tieto platby uhrádzať. Maloletý si je vedomý, že má u neho odložené našetrené peniaze, a keď ich bude potrebovať, sú mu k dispozícii. Nie je pravdou, že by si ich ponechal pre vlastnú potrebu. Na súde prvej inštancie vyjadril názor, že v prípade, ak súd vyhovie jeho návrhu a stanoví výživné vo výške 150 eur, je ochotný naďalej znášať výdavky ako sú šetrenie pre maloletého a zdieľanie mobilných dát. Matka dieťaťa si musí uvedomiť, že výživným z jeho strany nemajú byť pokryté úplne všetky výdavky, ale aj ona zo svojho príjmu musí pomernou časťou pokrývať potreby maloletého. Opätovne zdôraznil, že maloletý je rozhodnutý odsťahovať sa k babke, kde sa práve dokončujú posledné prerábky bytu, pričom na túto skutočnosť sa maloletý veľmi teší.
6. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CMP) po zistení, že odvolanie otca bolo podané včas a smeruje proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP) po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom požadované náležitosti preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie bez viazanosti rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 65 a § 66 CMP), bez potreby zopakovania a doplnenia dokazovania (§ 68 CMP) postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario, § 219 ods. 3 CSP) dospel k záveru, že napadnutý rozsudok v časti určenia povinnosti otca prispievať na výživu je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť a vo výroku o zročnom výživnom napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmeniť.
7. Predmetom konania bol návrh matky uplatnený na súde prvej inštancie dňa 15. 05. 2018 na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému Z., nar. XX. XX. XXXX. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zveril maloletého Z. C., nar. XX. XX. XXXX do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal prispievať na jeho výživu sumou 200 eur mesačne od 15. 05. 2018, ktoré je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Zročné výživné za obdobie od 15. 05. 2018 do 31. 07. 2018 súd vyčíslil na sumu 503,20 eura, ktoré povolil otcovi splácať v pravidelných mesačných splátkach po 50 eur spolu s bežným výživným, počnúc prvou splátkou v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti rozsudku.
8. Otec podal odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým mu bola určená vyživovacia povinnosť na maloletého Z. sumou 200 eur, ako aj do výroku o zročnom výživnom.
9. Odvolací súd v napadnutom výroku týkajúcom sa určenia výšky vyživovacej povinnosti otca na maloletého Z. v sume 200 eur preberá v plnom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, na základe ktorého dospel k správnym skutkovým záverom a skutočnosti právne rozhodné pre správne posúdenie veci i správne vyhodnotil, preto odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, keď mal za to, že na vec aplikoval správne hmotno-právne ustanovenia a tieto na danú vec i správne aplikoval. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd vo výroku stanovenia výšky vyživovacej povinnosti otca v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a s poukazom na ust. § 387 ods. 1, 2 CSP konštatuje správnosť jeho dôvodov a odkazuje v plnom rozsahu na písomné vyhotovenie. Odvolací súd po preskúmaní dôvodov uvedených v odvolaní otca dospel k záveru, že tieto nie sú spôsobilé zmeniť záver súdu prvej inštancie vo výroku o určení výšky vyživovacej povinnosti otca a na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie uvádza nasledovné:
Podľa § 62 odsek 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť o domácnosť.
Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní ich schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodičia, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
10. V zmysle citovaných zákonných ustanovení je nesporné, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi, jednak na strane výživou odkázaného oprávneného, a jednak na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby a to s ohľadom na zákonnú mieru povinného rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú dané širšie, jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia od veku a zdravotného stavu, schopnosti živiť sa sám, schopnosti starať sa o seba a pod. Vo všeobecnosti možno za odôvodnené potreby z hľadiska plnenia vyživovacej povinnosti považovať náklady spojené s výživou, ošatením, bývaním, starostlivosťou o zdravie, najmä náklady súvisiace so vzdelaním, výchovou, kultúrnym a športovým využitím a ďalšími záujmami.
11. Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať výživné dieťaťu a výšku a spôsob už poskytnutých plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a o jeho domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale aj na možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil, vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav a kvalifikáciu, odbornosť, zručnosti, pracovné skúsenosti, ako aj situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov, a jednak ich životný štandard, ktorý navonok prezentujú. Okrem uvedeného, na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery.
12. Z preskúmavanej veci vyplynulo, že maloletý Z. C., nar. XX. XX. XXXX pochádza z mimomanželského vzťahu rodičov. Od 18. 03. 2017 zabezpečuje výlučnú starostlivosť o maloletého matka. Predtým sa maloletý nachádzal v striedavej starostlivosti oboch rodičov. Posudzujúc majetkové a zárobkové pomery oboch rodičov, súd zistil, že matka býva s maloletým a jej súčasným partnerom v 2-izbovom byte (ktorý sa v priebehu konania podľa tvrdenia matky z bytu odsťahoval), ktorý je vo výlučnom vlastníctve matky. Matka dosahuje priemerný mesačný zárobok 950 eur netto, pričom z neho platí splátku úveru na byt 233,74 eura, mesačné náklady spojené s prevádzkou motorového vozidla vo výške 142,62 eura a výdavky spojené s bývaním (104,74 eura nájomné, 20 eur elektrina, 4 eurá plyn, 4,64 eura RTVS, 33,88 eura TV a internet). Otec býva rovnako v byte, ktorý je v jeho vlastníctve. Jeho mesačné výdavky spojené s bývaním predstavujú sumu 234,76 eura nájomné, 33 eur elektrina, 34,48 eura TV a internet, 4,64 eura RTVS. Ďalší výdavok má spojený s poplatkom za komunálny odpad vo výške 50 eur ročne za 2 osoby. Ďalšie náklady má spojené s daňovou nehnuteľnosťou vo výške 27,65 eura a s paušálom za mobilný telefón 56,48 eura. Uvedený paušál umožňoval maloletému Z. využívať služby súvisiace so zdieľaním dát a využívaním telefónnych služieb. Otec okrem uvedeného spláca úver vo výške 169,55 eura. Otec za rok 2017 dosahoval priemerný mesačný príjem 1.180,76 eura netto a za mesiace január až apríl 2018 dosiahol priemerný mesačný príjem 1.184,43 eura netto. Otec má zdravotné problémy spojené s ochorením chrbtice a v tejto súvislosti jeho mesačné náklady na lieky činia 30 eur mesačne. Obaja rodičia ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemajú.
13. Maloletý Z. navštevuje Strednú odbornú školu potravinársku v H.. Matka mu uhrádza stravu - obedy vo výške 25 eur mesačne, cestovné vo výške 10 eur mesačne na pomôcky do školy priemerne 20 eur mesačne. Matka ďalej uviedla, že synovi kupuje oblečenie a obuv v pánskych veľkostiach, za ktoré priemerne zaplatí 70 eur. U maloletého sú aj ďalšie náklady spojené so školskými výletmi, kaderníčkou, drogériou, zubárkou, pomôcok na pečenie v priemer 60 eur mesačne.
14. Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu súdom prvej inštancie, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil odôvodnené potreby maloletého, i vzhľadom k jeho veku, ktorý sa blíži k veku dospelého človeka a na druhej strane, správne prihliadol aj na možnosti, schopnosti a majetkové pomery otca.
Pokiaľ otec namietal, že je nepredstaviteľné, aby bežné náklady maloletého boli vo výške 500 eur ako ich deklarovala matka, odvolací súd sa s touto námietkou otca nestotožňuje. Je nesporné, že maloletý má náklady spojené nielen s jeho stravovaním a nákladmi so štúdiom na strednej škole, ale sú tu predsa i ďalšie náklady spojené so životom mladého človeka, ktorý sa blíži veku dospelosti. keďže maloletý má právo podieľať sa na životnej úrovni oboch svojich rodičov, niet dôvodu, aby sa stanovením výživného vo výške 200 eur nepodieľal aj na vyššej úrovni svojich rodičov a mohol si tak v širšom rozsahu realizovať a uspokojovať svoje odôvodnené potreby, ktoré sú spojené nielen s bežnými výdavkami, ale aj s niečím naviac, napr. s kultúrnym, športovým a iným vyžitím. Je potrebné zohľadniť aj tú skutočnosť, že obaja rodičia ďalšie vyživovacie povinnosti nemajú, a preto je dôvodné, aby výživa maloletého bola pokrytá zo strany oboch rodičov vyšším výživným, ktoré je v prospech všeobecného rozvoja maloletého. Uvedené zohľadňuje aj tú skutočnosť, že pri veku maloletého už matka svojou osobnou starostlivosťou vyživovaciu povinnosť nevyvažuje a na tejto je povinná sa podieľať takmer v rovnakom rozsahu ako otec.
15. Matka v podanom vyjadrení k podanému odvolaniu otca uviedla, že otec po rozhodnutí súdu prvej inštancie zrušil synovi zdieľanie spoločných mobilných dát, čím sa znížil jeho účet za mobilný telefón o 10 eur, pričom však ona musela uzavrieť s jej mobilným operátorom novú zmluvu o poskytnutí verejných služieb, o čom predložila súdu i dôkaz. Tiež poukázala na tú skutočnosť, že otec zrušil synovi i sporenie vo výške 20 eur po rozhodnutí súdu prvej inštancie. Otec však v podanom vyjadrení k vyjadreniu matky uviedol, že v prípade, ak súd stanoví výživné vo výške 150 eur je ochotný naďalej znášať výdavky spojené so šetrením pre maloletého, ako aj zdieľanie mobilných dát. I uvedená skutočnosť podľa názoru odvolacieho súdu potvrdzuje, že je v schopnostiach a možnostiach otca platiť výživné vo výške 200 eur tak, ako určil vyživovaciu povinnosť otca súd prvej inštancie.
16. Pokiaľ otec v podanom odvolaní namietal, že maloletý Z. má záujem odsťahovať sa od matky k svojej starej matke, toto tvrdenie nemá vplyv na stanovenie rozsahu jeho vyživovacej povinnosti. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zverení maloletého Z. do výchovy matky nadobudol právoplatnosť, keďže v tomto výroku otec odvolanie nepodal. Okrem uvedeného, odvolací súd vychádzal zo zisteného skutkového stavu súdom prvej inštancie, pričom ani v odvolacom konaní nebola preukázaná zmena v starostlivosti o maloletého, aj vzhľadom na vyjadrenie matky, ktorá uviedla, že maloletý je v jej domácnosti spokojný a takýto stav mu vyhovuje, pričom zároveň uviedla, že vzhľadom k tomu, že maloletý veľmi zle znášal prítomnosť jej priateľa v jej byte, rozhodla sa, že sa odsťahuje a stretávajú sa mimo jej bydliska, čo realizujú od augusta 2018. Preto ani uvedená námietka otca nebola spôsobilá zmeniť správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie.
17. Odvolací súd však vzhľadom na odvolanie otca zmenil podľa § 388 CSP výrok súdu prvej inštancie v časti zročného výživného, ktoré súd prvej inštancie vyčíslil za obdobie od 15. 05. 2018 do 31. 07. 2018 na sumu 503,20 eura. V tomto výroku považoval odvolací súd odvolanie otca za dôvodné, keď zohľadnil, že v mesiacoch máj, jún a júl 2018 otec zaplatil maloletému vreckové 40 eur mesačne, na sporenie mu poukázal 20 eur mesačne a 10 eur realizoval v jeho prospech platbu za mobil. Odvolací súd preto uvedené platby otca v prospech maloletého vo výške 70 eur mesačne započítal v prospech otca a zmenil tak zročné výživné za obdobie od 15. 05. 2018 do 31. 07. 2018 zo sumy 503,20 eura na sumu 293,20 eura (503,20 - 210 eur), ktoré potom povolil otcovi splácať v pravidelných mesačných splátkach po 50 eur spolu s bežným výživným, počnúc prvou splátkou v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku pod stratou výhody splátok.
18. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým súd určil vyživovaciu povinnosť otca k maloletému Z. vo výške 200 eur podľa § 387 ods. 1 CSP z dôvodu vecnej
správnosti potvrdil a v časti zročného výživného podľa § 388 CSP zmenil tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
19. O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, keďže nebol zistený žiaden dôvod pre pripustenie výnimky z tejto aplikácie.
Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).