Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Csp/71/2017

Potvrdené rozhodnutím 17Co/47/2019
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a sudkýň JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. a JUDr. Moniky Juskovej v spore žalobkyne: M.P. B., G.. XX.XX.XXXX, K. N. XX, O., proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, o vydanie bezdôvodného obohatenia, o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok a o primerané finančné zadosťučinenie, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 17Csp/71/2017-92 zo dňa 10.01.2019 takto rozhodol: Potvrdzuje rozsudok v jeho napadnutej časti, a to vo výroku I., III., IV., X., XI.. Žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu voči žalovanému s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Michaelou Sedlákovou v spore žalobkyne: M. B., G.. XX.XX.XXXX, bytom N. XX, Prešov, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, o vydanie bezdôvodného obohatenia, o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok a o primerané finančné zadosťučinenie, takto

rozhodol:

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 2.587,15 eura v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia z a m i e t a .

III. Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka v zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 14.07.2010 uvedená v čl. 8, bod 8.1 v znení: „Predmetom tejto dohody o poskytnutí služby je záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi na jeho žiadosť a po splnení nižšie uvedených podmienok službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru, resp. revolvingu poskytnutého na základe žiadosti/zmluvy uzavretej medzi veriteľom a dlžníkom (ďalej ako úver/revolving) a záväzok dlžníka zaplatiť veriteľovi odplatu a) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru vo výške 209,88 eur, b) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok revolvingu vo výške 127,20 eur v prípade, ak bude dlžníkovi revolving poskytnutý. Odplatu je veriteľ oprávnený na základe vlastného uváženia jednostranne znížiť k čomu dlžník udeľuje veriteľovi svoj súhlas. Veriteľ je povinný písomne oznámiť dlžníkovi stanovenú zníženú výšku odplaty, pričom písomné oznámenie bude tvoriť prílohu tejto dohody o poskytnutí služby,“ j e n e p r i j a t e ľ n á .

IV. Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka v zmluvných dojednaniach zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 14.07.2010 uvedená v čl. 4, ods. 4.2 v znení: „V prípade, že splatí vždy prvých 6 splátok a následne vždy každých ďalších 12 splátok pri úvere so splatnosťou 12 a 18 mesiacov, resp. vždy prvých 12 splátok a následne vždy každých ďalších 18 splátok pri úvere so splatnosťou 24 a 30 mesiacov, resp. vždy prvých 18 splátok a následne vždy každých ďalších 24 splátok pri úvere so splatnosťou 36 mesiacov, resp. vždy každých 24 splátok pri úvere so splatnosťou 42a 48 mesiacov, bude mu za podmienky predchádzajúceho schválenia zo strany Veriteľa úver automaticky navýšený. t.j. Veriteľ poskytne Dlžníkovi revolving vo výške určenej podľa ods. 4.1. Schválenú výšku revolvingu oznámi Veriteľ Dlžníkovi v oznámení podľa čl. 2 ods. 2.2. tejto zmluvy o RÚ. Na poskytnutie revolvingu nemá dlžník bez predchádzajúceho schválenia a posúdenia schopnosti dlžníka splácať revolving zo strany veriteľa právny nárok“ j e n e p r i j a t e ľ n á .

V. Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka v zmluvných dojednaniach zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 14.07.2010 uvedená v čl. 14 v znení: „V prípade omeškania dlžníka (spoludlžníka 1, spoludlžníka 2) s úhradou splátky úveru alebo jej časti je dlžník (spoludlžníka l, spoludlžníka 2) povinný zaplatiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,065% dlžnej sumy za každý deň omeškania (t j. 23.725 %) . Ak sa z dôvodu omeškania dlžníka (spoludlžníka l, spoludlžníka 2) s úhradou splátky úveru o viac ako tri mesiace stali podľa článku 13 ods. 13.1. písm. a) tejto zmluvy o RU okamžite splatnými všetky záväzky dlžníka spoludlžníka 1, spoludlžníka 2) podľa tejto zmluvy, je dlžník (spoludlžníka 1, spoludlžníka 2) povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 0,065% dlžnej sumy za každý deň omeškania (t.j. 23,725% p.a.).“ j e n e p r i j a t e ľ n á .

VI. Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka v zmluvných dojednaniach zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 14.07.2010 uvedená v čl. čl.18, ods. 18.1 v znení: „Akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami tejto zmluvy o RU s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy o RU budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo pred rozhodcom v rozhodcovskom konaní podľa rozhodcovskej doložky uvedenej v článku 18.2. tejto zmluvy o R. Výber jednej z alternatív riešenia sporov podľa tejto zmluvy o RU spočíva na žalobcovi.“ j e n e p r i j a t e ľ n á .

VII. Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka v zmluvných dojednaniach zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 14.07.2010 uvedená v čl. čl.18, ods. 18.2 v znení: „Akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami tejto zmluvy o RU, s porušením, ukončením čí neplatnosťou Zmluvy o RU budú riešené s konečnou platnosťou rozhodnuté v písomnom rozhodcovskom konaní pred jedným z nasledujúcich rozhodcov: JUDr. Gustáv Ret, advokát, JUDr. Michal Krnáč, advokát, JUDr. Erik Končok, advokát, Slovák arbitration court, s.r.o.“ j e n e p r i j a t e ľ n á .

VIII. V prevyšujúcej časti žalobu o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok z a m i e t a .

IX. Žalobu o primerané finančné zadosťučinenie z a m i e t a .

X. V konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia má žalobkyňa m á nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 48 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

XI. V konaní o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok n e m á žiadna zo strán na náhradu trov konania právo.

XII. V konaní o primerané finančné zadosťučinenie žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 09.03.2017 domáhala vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 3.503,62 eura a zaplatenia primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 200 eur. Ďalej žiadala určiť za neprijateľné zmluvné podmienky uvedené v čl. 4, ods. 4.1 a v čl. 4, ods. 4.2 zmluvy o revolvingovom úvere, ďalej v čl. 6 ods. 6.1, v čl. 6, ods. 6.2, v čl. 10, v čl. 14, v čl.18, ods. 18.1 a ods. 18.2 zmluvy o revolvingovom úvere, ktoré v žalobe aj citovala.

2. Žalobu odôvodnila tým, že so žalovaným uzavrela 09.07.2010 zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru vo výške 1.410 eur s mesačnou splátkou 80,04 eur. Na základe vyššie uvedenej zmluvy mala vrátiť sumu 2.881,44 eur. Vychádzajúc z prehľadu platieb vyhotoveného samotným žalovaným vyplýva, že na klientský účet č. XXXXXXXXXX pod variabilným symbolom XXXXXXXXXX doposiaľ uhradila sumu 4,913,62 eur. Zmluva o úvere, ktorú uzatvorila so žalovaným je spotrebiteľskou zmluvou a je na predtlačenom formulári. Do tejto zmluvy nijakým spôsobom nemohla zasiahnuť, nijako meniť jej obsah. Pokiaľ chcela, aby jej žalovaný finančné prostriedky požičal, bola nútená podpísať to, čo jej predložil žalovaný na podpis. Finančné prostriedky si požičala ako fyzická osoba na chod domácnosti. Odplata obvykle požadovaná na finančnom trhu v čase uzatvárania zmluvy t.j. v roku v roku 2010 bola podľa Národnej banky Slovenska vo výške 11,63 % p. a. a teda odporcom požadovaná odplata vo výške 70 % podľa konštantnej judikatúry súdov podstatne prevyšuje odplatu obvykle požadovanú. Zmluva o úvere neobsahuje zákonom predpísané náležitosti a to okrem iného aj tieto dobu trvania zmluvy, výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny, odplatu podľa osobitných predpisov, výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Pokiaľ zmluva neobsahuje zákonnom predpísané náležitosti je táto bezúročná a bez poplatkov.

3. Navrhla, aby súd vyhlásil, že zmluvná podmienka uvedená v zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX čl. 4, ods. 4.1 a zmluvná podmienka v čl. 4, ods. 4.2. sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Žalovaný jej dal podpísať len predtlač úverovej zmluvy týkajúcej sa poskytnutia revolvingového úveru, kde malým písmom je v zmluve uvedené, že jej bude automaticky poskytnutý revolvingový úver, čím jej vopred vnútil aj iný úkon, než iba ten o ktorý som mal záujem a to úver. Bolo jej vnútené aj poskytnutie revolvingového úveru, o ktoré nežiadala a nemala možnosť ich zo zmluvy vylúčiť a zároveň o nich nemala žiadne iné zodpovedajúce informácie. Má za to, že ustanovenie o vydaní platobnej karty je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

4. Vo vzťahu k zmluvnej podmienke uvedenej v zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX čl. 6 ods. 6.1, uviedla, že zabezpečenie splnenia záväzku vo forme zmenky je absolútne neprípustné podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Ďalej uviedla, že zmluvná pokuta vo výške 23,725 % je neprimerane vysoká suma ako sankcia za spojená s nesplnením záväzku a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech nej - spotrebiteľa. Neuznáva ani právomoc rozhodcovského súdu, nikdy nesúhlasila a nesúhlasí s rozhodcovským súdom, ktorý by mal túto vec prejednať a rozhodnúť. Vo veci neexistuje žiadna uzatvorená a platná rozhodcovská doložka ani rozhodcovská zmluva, na základe ktorej by mohol konať rozhodcovský súd.

5. S ohľadom na to, že zmluva je bezúročná a bez poplatkov a obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, čím žalovaný v rozpore s platnými právnymi predpismi Slovenskej republiky ako aj Európskej únie vytvoril vedome neakceptovateľnú nerovnováhu v právach a povinnostiach vo svoj prospech zneužijúc jej dôveru ako spotrebiteľa a najmä nevyhnutnú potrebu požičania si finančných prostriedkov a preto žiada priznať finančné zadosťučinenie vo výške 200 eur, ktoré však podľa jej názoru aj tak nenahradí doterajšiu utrpenú ujmu a negatívny vplyv.

6. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe namietal, že nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia je osobitným nárokom, ktorý nie je upravený spotrebiteľským právnym režimom, a preto vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti súdu. Poprel tvrdenia žalobcu, že uhradil na úverový účet sumu 4913,62 eura a žalovaný žalobcovi poskytol úver vo výške 1410 eur. Uviedol, že žalobca celkovo čerpal finančné prostriedky vo výške 3184,39 eur a nie 1410 eur. Žalobca čerpal úver dňa 14.7.2010 vo výške 1410 eur, dňa 17.5.2012 vo výške 806,80 eur a dňa 16.9.2014 vo výške 806,80 eur. V prípade čerpania úveru dňa 14.7.2010 bolo na účet žalobcu poukázaných 1200,12 eur a suma 209,88 eur (v prípade revolvingov to bola suma 127,20 eur) bola započítaná zo záväzkom žalobcu na zaplatenie odplaty v zmysle čl. 8 Zmluvy o revolvingovom úvere. Samotné vyplatenie úveru sa realizovalo prostredníctvom dvoch platobných operácií (vyplatenie sumy rovnajúcej sa celkovej výške úveru ako jednej operácii, zaplatenie odplaty ako druhej operácii) započítaním a vyplatením rozdielu na účet spotrebiteľa. Uver sa teda poskytne dvomi spôsobmi, a to vyplatením finančných prostriedkov a v rámci započítania pohľadávok. Ak by nedošlo k započítaniu, klient by musel v deň uzavretia zmluvy uhradiť aj poplatok v zmysle čl. 8 Zmluvy o revolvingovom úvere. Navyše žalobcovi bol dňa 13.6.2012 poukázaná ďalšia suma a to vo výške 160,79 eur (ako preplatok). Uviedol, že rozdiel medzi čerpaným úverom a zaplatenými finančnými prostriedkami žalobcu je 1729.23 eura a nie 3503,62 eur.

7. Žalovaný ďalej poukazuje na nesprávnosť záveru, že priemerná úroková sadzba na finančnom trhu bola vo výške 11,63 %. Zákon v ustanovení § 56 ods. 3 Občianskeho zákonníka nereguluje odplatu iba na bankovom trhu, ale na finančnom trhu, čo je pojem nesporne širší a obsahuje oveľa väčší okruh trhu ako iba pojem bankový trh. V zákone bolo teda výslovne určené, že pri porovnávaní sa má zobrať nielen hodnota obvyklej odplaty, ale aj spôsob a miera zabezpečenia záväzku, objem poskytnutých prostriedkov a lehota splatnosti. Pri porovnaní výšky odplaty s hodnotu priemernej odplaty za spotrebiteľské úvery je na mieste záver, že táto nebola podstatne prevýšená. Obvyklou odplatou, vzhľadom na spôsob jej určovania v korelácii s tým, že ide o odplatu na finančnom trhu (nie na bankovom trhu) je práve hodnota priemernej odplaty určovanej Ministerstvom financií SR. Tá bola vo výške 51,49 %. Dohodnutá odplata v zmluve podľa žalovaného priemernú odplatu na finančnom trhu podstatným spôsobom neprevyšovala - za podstatné prevýšenie by bolo možné považovať odklon od priemernej sadzby o 25-27 %.

8. Pokiaľ ide o podstatné náležitostí zmluvy poukázal žalovaný na odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Prešove, č. k. 13Co/111/2014. Pokiaľ ide o údaj o dobe trvania zmluvy a termíne konečnej splatnosti úveru, zdôraznil, že zmluva o úvere je tvorená ustanoveniami nachádzajúcimi sa nielen v listine označenej ako žiadosť o poskytnutie spotrebiteľského úveru revolvingového typu/zmluva o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu, ale aj zmluvnými dojednaniami, ktoré sú v zmysle článku 14 sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Z ustanovenia článku 4., ods. 4.5 zmluvných dojednaní vyplýva deň splatnosti poslednej splátky úveru, resp. revolvingu podľa posledného splátkového kalendára je dňom konečnej splatnosti úveru. Z ustanovenia článku 9., ods. 9.1 zmluvných dojednaní vyplýva Zmluva o RU je uzavretá na dobu neurčitú s tým, že revolving sa uskutoční za podmienok stanovených touto Zmluvou o RU. Deň splatnosti poslednej splátky úveru je uvedený v oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, čím je splnená požiadavky vyplývajúca z uvedeného zákonného ustanovenia. Poukázal na to, že aj Súdny dvor EÚ vo veci C-42/15 uviedol, že uvedený údaj je možné uviesť v akomkoľvek dokumente tvoriacom zmluvu. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam je prípade predmetnej zmluvy termínom konečnej splatnosti dátum 14.7.2013 (vyplýva z Oznámenia o schválení úveru, zaslanom dlžníkovi). V súvislosti s tvrdeniami o tom, že splátka úveru vo výške 80,04 eura nie je rozdelená na istinu a úrok uvádzame, že zmluva o úvere obsahuje uvedenie počtu splátok, výšku splátky a splatnosť splátok. Zmluvy obsahujú zákonom vyžadovanú výšku splátky (80,04 eura), termín splatnosti splátky (ku ktorému dňu sa platí - 14. deň v mesiaci, uvedené v Oznámení veriteľa o schválení úveru, ako aj v Splátkovom kalendári, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy) a počet splátok (36 splátok), teda aj náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ. Nad rámec toho zmluva obsahuje aj dátum splatnosti prvej splátky (v Oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, ktoré tvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy). Tvrdenie žalobcu o tom, že zmluva neobsahuje výšku úrokovej sadzby úveru je nesprávny, nakoľko tento je uvedený presne vo výške 70.00 %.

9. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že revolving nemôže byť určený ako neprijateľná podmienka, nakoľko žalobca mal možnosť tieto finančné prostriedky po ich prijatí na účet odmietnuť resp. stornovať poskytnutý revolving a to v lehote 7 dní od pripísania finančných prostriedkov na účet žalobcu (čl. 4.6 Zmluvných dojednaní). Takéto ustanovenie v žiadnom prípade nemôže spôsobovať značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Navyše toto tvrdenie v žalobe je v rozpore skonaním žalobcu, ktorý čerpanie revolvingu nerozporoval ani raz (čerpal ho 17.5.2012, 16.9.2014). Vo vzťahu k blankozmenke uviedol, že v čase uzatvorenia zmluvy o úvere (14.7.2010) nebolo zabezpečenie splatenie úveru zabezpečovacou zmenkou vylúčené. Právna úprava, ktorá výslovne vylúčila používanie zmeniek v spotrebiteľských vzťahov bola účinná až od 1.5.2014 (§ 5a ods. 1 písmeno b) zákona č. 250/2007 Z.z.). Zmluvná pokuta vo výške 0,065 % (23,725% ročne) denne má predstavovať neprijateľnú zmluvnú podmienku. V súvislosti s tým uviedol, že uplatnené nároky na zmluvnú pokutu a úrok z omeškania môžu podľa výslovnej úpravy dosiahnuť trojnásobok úrokovej sadzby úroku z omeškania. V čase uzavretia zmluvy bol úrok z omeškania 9 % ročne. Zákonodarca tak právne aproboval a predpokladal situáciu, že sankcie za omeškanie (t. j. úrok z omeškania, pokuty, penále a podobne) môžu dosiahnuť trojnásobok úrokovej sadzby úroku z omeškania, t. j. v tomto prípade 27 %, a na základe tejto skutočnosti môže byť maximálna výška sankcií dohodnutá v zmluve vo výške 27 %, čo splnené je, nakoľko zmluvná pokuta vo výške 0,065 % denne predstavuje ročné percento 23,725 %. Pokiaľ ide o neprijateľnosť rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluvných dojednaniach, neprijateľným môže podľa § 53 ods. 4 písm. r) byť len také ustanovenie v rozhodcovskej zmluve/doložke, ktoré by spotrebiteľovi nedávalo možnosť na výber pri podaní žaloby. V tomto smere je jasné, že rozhodcovská zmluva nespĺňa žiadny znak nekalej praktiky, keďže výslovne odkazuje na úpravu obsiahnutú v zákone č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (t.j. nejde o arbitráž neregulovanú právnymi predpismi) a nevyžaduje od spotrebiteľa riešiť veci výhradne cestou arbitráže.

10. Žalovaný namietal, že tvrdenia žalobcu vo vzťahu k primeranému finančnému zadosťučineniu sú hypotetické, účelové a ničím nepreukázané. Žalovaný uvádza, že žalobca neuniesol v prvom rade ani v minimálnom rozsahu dôkazné bremeno svojho uplatneného nároku, t.j. v čom, resp. na akom základe si ho uplatňuje. Žalovaný vzniesol aj námietku premlčania uplatňovaného nároku žalobcom z pohľadu uplynutia subjektívnej ako aj objektívnej premlčacej lehoty a to na vrátenie splátok úveru zaplatených do 16.1.2015 (vrátané, nakoľko žaloba bola na súd podaná dňa 9.3.2017), čiže nepremlčané splátky sú iba vo výške 720,36 eur.

11. Žalobkyňa v replike naviac uviedla, že aj keby malo byť pravdou (čoho si však nie som vedomá), že dňa 17.05.2012 a dňa 16.09.2014 mala čerpať úver vo výške spolu 1.613,60 eur (2 x 806,80 eur), pokiaľ ide o skutočnú výšku čerpaných finančných prostriedkov, tvrdenia žalovaného sú nesprávne. Sám žalovaný uvádza, že z istiny úveru - zo súm 1.410,- eur, 806,80 eur a 806,80 eur boli odpočítavané sumy 209,88 eur, 127,20 eur a 127,20 eur, okrem toho, aj z výpisu z účtu žalovaného vyplýva, že jej mala byť poukázaná iba suma 2x 679,60 eura (806, 80 - 127,20 = 679.60). Navyše, z predloženého výpisu nevyplýva, že by jej mal byť od žalovaného poukázaný akýsi preplatok vo výške 160,79 eur, a túto skutočnosť považuje za nepreukázanú a zavádzajúcu. Oproti tvrdeniu žalovaného, jej tento mohol poskytnúť reálne plnenie vo výške 2.559,32 eur, a nie 3.184,39 eur. To znamená, že rozdiel medzi reálne poskytnutou sumou od žalovaného a tým čo žalovanému zaplatila - 4.913,62 eur (čo žalovaný ani nerozporuje) môže byť 2.354,30 eur a nie ako tvrdí žalovaný. Poukázala na to, že v inom konaní bolo voči žalovanému judikované, že vo vzťahu k vydaniu bezdôvodného obohatenia žalovaným ako dodávateľom v spotrebiteľskom spore sa uplatňuje 10 ročná objektívna premlčacia lehota. Čo sa týka jej vedomosti o vzniku bezdôvodného obohatenia, tak skutočnosť, že žalovaný sa na jej úkor bezdôvodne obohacuje sa dozvedela od svojho právneho zástupcu v septembri 2016. Ďalej namietala, že dojednanie o jej jednostrannej povinnosti ako spotrebiteľa zaplatiť zmluvnú pokutu vo vopred pripravenom formulári dodávateľa - žalovaného nespĺňa náležitosti písomnej dohody zmluvných strán o zmluvnej pokute v zmysle § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka. V danom prípade vo vopred pripravenom texte žalovaného absentuje jej vôľa dohodnúť sa na mojej povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu v prípade omeškania s úhradou, teda urobiť takýto právny úkon (písomná dohoda zmluvných strán o zmluvnej pokute). Uviedla, že na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia je rozhodujúca skutočnosť, že došlo aspoň k ohrozeniu práva spotrebiteľa, teda ujma vôbec nemusí vzniknúť. Hoci podľa zákona postačuje hrozba (táto podmienka je bez akýchkoľvek pochybností naplnená) v danom prípade došlo aj k ujme, a to k jej psychickým útrapám (pocit beznádeje, oklamania, nemožnosti spánku). Má za to, že výška uplatňovaného nároku na primerané finančné zadosťučinenie je vzhľadom k ujme - psychickým útrapám primeraná.

12. Žalovaný v duplike navyše poukázal na to, že je nesprávne tvrdenie žalobcu o úmyselnom bezdôvodnom obohatení a prípustnosti aplikácie desaťročnej premlčacej doby aj pre rozpor s judikatúrou vyšších súdnych autorít Slovenskej republiky, pričom v tomto prípade poukazuje na rozhodovaciu prax krajských súdov. Má za to, že žalobca danom prípade žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal existenciu úmyslu žalovaného sa bezdôvodne obohatiť, a to ako v čase uzavretia zmluvy, tak aj v čase údajného vzniku bezdôvodného obohatenia, čo by zakladalo prípustnosť aplikácie desaťročnej premlčacej doby. Pokiaľ ide o členenie jednotlivých splátok, poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 22. februára 2018, č. k. 3 Cdo 146/2017. Zotrval na požiadavke zamietnutia žaloby a náhrady trov konania v celom rozsahu.

13. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne a listinnými dôkazmi, a to zmluvou o revolvingovom úvere zo dňa 14.7.2010, oznámením a žiadosťou o zaslanie potvrdenia zo strany právneho zástupcu žalobkyne s podacím lístkom prehľadom platieb, priemernými úrokovými mierami z úverov, vyjadreniami strán sporu, výpismi z účtu, súhrnnými informáciami o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za prvý štvrťrok roku 2010, prehľadom splácania k zmluve č. XXXXXXXXXX, ako aj ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

14. Dňa 14.07.2010 účastníci uzavreli zmluvu o revolvingovom úvere pod č. XXXXXXXXXX. Z obsahu zmluvy je zrejmé, že príslušný formulár zmluvy podpísala najprv žalobkyňa ako dlžníčka dňa 09.07.2010 s vyplnením údajov v bode 5 príslušného formulára. Uvádza sa v ňom, že žiada o poskytnutie úveru vo výške 1.410 eur s mesačnou splátkou 80,04 eura, s počtom splátok 36. V zmluve je uvedené RPMN za úver vo výške 70,00 %, v tej istej hodnote aj ročná úroková sadzba, priemerné RPMN vo výške 51,49 %. V tejto kolónke sa uvádza aj požadovaná čiastka revolvingu 806,80 eura, RPMN pri revolvingu 60,27 %, ročná úroková sadzba revolvingu 68,44 %. Bod 6 formulára zmluvy obsahuje údaje o schválenom revolvingovom úvere s tými istými údajmi ako v bode 5, ale s výnimkou RPMN, ktorá pri úvere je vo výške 69,78 % a pri revolvingu 56,08 %. Žalovaný ako veriteľ túto zmluvu podpísal dňa 14.07.2010.

15. Formulár zmluvy o revolvingovom úvere má celkovo 13 bodov. Na druhej strane pokračuje úverová zmluva drobným písmom, bodmi 7 - 13. V bode 8 je o málo väčším písmom označenie: „Dohoda o poskytnutí služby uzavretá podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka“. Nasleduje bod 8.1 s týmto textom: ,,Predmetom tejto Dohody o poskytnutí služby je záväzok Veriteľa poskytnúť Dlžníkovi na jeho žiadosť a po splnení nižšie uvedených podmienok službu spočívajúcu v možnosti odkladu, maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru, resp. revolvingu poskytnutého na základe Žiadosti/Zmluvy, uzavretej medzi Veriteľom a Dlžníkom (ďalej ako ,,úver/revolving“) a záväzok Dlžníka zaplatiť Veriteľovi odplatu a) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru vo výške 209,88 EUR a b) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok revolvingu vo výške 127,20 EUR v prípade, ak bude Dlžníkovi revolving poskytnutý. Odplatu je veriteľ oprávnený na základe vlastného uváženia jednostranne znížiť, k čomu Dlžník udeľuje Veriteľovi svoj súhlas. Veriteľ je povinný písomne oznámiť Dlžníkovi stanovenú zníženú výšku odplaty, pričom písomné oznámenie bude tvoriť prílohu tejto Dohody o poskytnutí služby.“

16. Podľa bodu 8.4. Dohody o poskytnutí služby ,,Odplata za poskytnutie odkladu splatnosti splátok úveru, je splatná dňom uzavretia tejto Dohody o poskytnutí služby. Veriteľ a Dlžník sa dohodli na započítaní vzájomných pohľadávok a to pohľadávky Dlžníka voči Veriteľovi na poskytnutie schválenej výšky úveru podľa článku 2.3. Zmluvných dojednaní Žiadosti/Zmluvy oproti pohľadávke veriteľa voči Dlžníkovi na zaplatenie odplaty podľa ods. 8.1. písm. a) tejto Dohody o poskytnutí služby (resp. zníženej výšky odplaty) a to ku dňu poskytnutia úveru Dlžníkovi podľa článku 2.3. Zmluvných dojednaní Žiadosti/ Zmluvy. Odplata za poskytnutie odkladu splatnosti splátok revolvingu je splatná dňom poskytnutia revolvingu Dlžníkovi. Veriteľ a Dlžník sa dohodli na započítaní vzájomných pohľadávok a to pohľadávky Dlžníka voči Veriteľovi na poskytnutie schválenej výšky revolvingu podľa článku 4.1. Zmluvných dojednaní Žiadosti/Zmluvy oproti pohľadávke Veriteľa voči Dlžníkovi na zaplatenie odplaty podľa ods. 8.1. písm. b) tejto Dohody o poskytnutí služby (resp. zníženej výšky odplaty) a to ku dňu uskutočnenia revolvingu podľa článku 4.3. Zmluvných dojednaní Žiadosti/Zmluvy. Rozdiel bude uhradený na účet Dlžníka uvedený v čl. 2 Žiadosti/Zmluvy“

17. Podľa čl. 4, ods. 4.1 zmluvných dojednaní k zmluve o revolvingovom úvere (ďalej len „zmluvné dojednania“) je revolving automatické poskytnutie ďalšieho úveru (peňažných prostriedkov) dlžníkovi vo výške uvedenej v bode 6 žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvy o revolvingovom úvere a oznámenú Dlžníkovi v oznámení Veriteľa podľa čl.2 ods. 2.2 tejto zmluvy o RÚ za podmienok uvedených v tento zmluve o RÚ.

18. Podľa čl. 4, ods. 4.2. zmluvných dojednaní v prípade, že splatí vždy prvých 6 splátok a následne vždy každých ďalších 12 splátok pri úvere so splatnosťou 12 a 18 mesiacov, resp. vždy prvých 12 splátok a následne vždy každých ďalších 18 splátok pri úvere so splatnosťou 24 a 30 mesiacov, resp. vždy prvých 18 splátok a následne vždy každých ďalších 24 splátok pri úvere so splatnosťou 36 mesiacov, resp. vždy každých 24 splátok pri úvere so splatnosťou 42a 48 mesiacov, bude mu za podmienky predchádzajúceho schválenia zo strany Veriteľa úver automaticky navýšený. t.j. Veriteľ poskytne Dlžníkovi revolving vo výške určenej podľa ods. 4.1. Schválenú výšku revolvingu oznámi Veriteľ Dlžníkovi v oznámení podľa čl. 2 ods. 2.2. tejto zmluvy o RÚ. Na poskytnutie revolvingu nemá dlžník bez predchádzajúceho schválenia a posúdenia schopnosti dlžníka splácať revolving zo strany veriteľa právny nárok.

19. V čl. 6 ods. 6.1 zmluvných dojednaní vyplýva, že dlžník svojim podpisom na tejto zmluve o RÚ potvrdzuje, že v deň podpisu tejto zmluvy o RÚ vystavil a odovzdal veriteľovi vlastnú blankozmenku, v ktorej texte nie sú uvedené nasledujúce údaje: a) suma zmenky, b) údaj splatnosti zmenky. Zmenka je vystavená na veriteľa.

20. Podľa čl. 6, ods. 6.2 zmluvných dojednaní v prípade, že dlžník sa dostane do omeškania splatením akéhokoľvek peňažného záväzku podľa tejto zmluvy o RU je veriteľ oprávnený (nie však povinný) vyplniť na blankozmenke chýbajúce údaje tak ako je dohodnuté v ods. 6.3 tohto článku a domáhať sa z takto vyplnenej blankozmenky uspokojenie svojich pohľadávok.

21. Podľa čl. 10 zmluvných dojednaní dlžník súhlasí s tým, aby si veriteľ započítal svoje splatné pohľadávky vrátane náhrady škody, ktoré mu vzniknú z tejto zmluvy o RU s prípadnou pohľadávkou dlžníka na revolving či pohľadávkou dlžníka na vrátenie preplatku jeho splátok podľa splátkového kalendára príp. s pohľadávkou dlžníka na vrátenie pomernej časti úrokov v prípade predčasného splatenia úveru.

22. Podľa čl. l4 zmluvných dojednaní v prípade omeškania dlžníka (spoludlžníka 1, spoludlžníka 2) s úhradou splátky úveru alebo jej časti je dlžník (spoludlžníka l, spoludlžníka 2) povinný zaplatiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,065% dlžnej sumy za každý deň omeškania (t j. 23.725 %) . Ak sa z dôvodu omeškania dlžníka (spoludlžníka l, spoludlžníka 2) s úhradou splátky úveru o viac ako tri mesiace stali podľa článku 13 ods. 13.1. písm. a) tejto zmluvy o RU okamžite splatnými všetky záväzky dlžníka spoludlžníka 1, spoludlžníka 2) podľa tejto zmluvy, je dlžník (spoludlžníka 1, spoludlžníka 2) povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 0,065% dlžnej sumy za každý deň omeškania (t.j. 23,725% p.a.).

23. Podľa čl.18, ods. 18.1 zmluvných dojednaní akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami tejto zmluvy o RU s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy o RU budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo pred rozhodcom v rozhodcovskom konaní podľa rozhodcovskej doložky uvedenej v článku 18.2. tejto zmluvy o R. Výber jednej z alternatív riešenia sporov podľa tejto zmluvy o RU spočíva na žalobcovi.

24. Podľa čl.18, ods. 18.2 zmluvných dojednaní akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami tejto zmluvy o RU, s porušením, ukončením čí neplatnosťou Zmluvy o RU budú riešené s konečnou platnosťou rozhodnuté v písomnom rozhodcovskom konaní pred jedným z nasledujúcich rozhodcov: JUDr. Gustáv Ret, advokát, JUDr. Michal Krnáč, advokát, JUDr. Erik Končok, advokát, Slovák arbitration court, s.r.o.

25. Z prehľadu platieb úveru č. XXXXXXXXXX (č.l. 20) je zrejmé, že žalobkyňa zaplatila od 11.08.2010 do 08.09.2016 na úver celkovo 4.913,62 eura.

26. Z výpisu z účtu (č.l. 32, 33) vyplýva, že žalobkyni bola dňa 16.09.2014 na jej účet žalovaným vyplatená suma 679,60 eura a dňa 17.05.2012 suma 679,60 eura.

27. Z prehľadu splácania úveru č. XXXXXXXXXX (č.l. 61) vyplýva, že dňa 14.07.2010 jej bola vyplatená čiastka 1.200,12 eura, vrátane revolvingov jej bolo vyplatených 2.559,32 eura, pričom celkovo splatila 5.146,47 eura. Dvakrát, a to dňa 17.05.2012 a 16.09.2014 jej bol automaticky poskytnutý revolving 2 x vo výške 806,80 eura, pričom vyplatená jej bolo 2 x 679,60 eura.

28. Pri výsluchu žalobkyne bolo zistené, že je nepočujúca od narodenia, čo preukázala aj prostredníctvom preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom č. 151259. Prostredníctvom Michala Steranku ako tlmočníka do posunkovej reči uviedla, že vzhľadom na jej zdravotný stav jej zmluvné podmienky pri uzatváraní zmluvy nemohli byť ani vysvetlené. Nemohla mať ani vedomosť o všetkých okolnostiach a náležitostiach zmluvy, ktoré zmluva obsahuje a ktoré jej mali byť vysvetlené. S ohľadom na to, že jej manžel hral hazardné hry a tiež požíval alkohol, nemali na živobytie, bola preto nútená zobrať úver na chod domácnosti, ako aj na starostlivosť o maloletého syna. Úverovú zmluvu uzatvárala v Hlohovci, kde mali v tom čase trvalý pobyt. Prišla na pobočku v Hlohovci a požiadala o úver vo výške 1.410 eur. Vzhľadom na to, že je nepočujúca a nemôže ani komunikovať takým spôsobom, aby to druhá strana pochopila, napísala na papier, akú sumu chce. Zo strany žalovaného, resp. jeho obchodného zástupcu nemohla byť s ohľadom na môj zdravotný stav ani žiadna komunikácia. Nič jej teda nebolo vysvetľované. Zmluvu o úvere si pozrela, avšak nerozumela všetkému, čo je v nej uvedené. Nevedela napr. že je tam 70 % úrok, že tento je neprijateľný. Brala to ako pôžičku v takom smere, že koľko vezme, toľko vráti. Rovnako by nerozumela ani zmluvným podmienkam, ktoré boli písané drobným písmom. Jednotlivé splátky zo zmluvy o úvere boli splácané zrážkami zo mzdy. Nevedela, že súčasťou zmluvy o úvere bola aj zmluva o revolvingovom úvere a čo znamená revolvingový úver. Nie je si vedomá toho, že okrem úveru v zmysle zmluvy o úvere jej bola dvakrát vyplatená aj čiastka revolvingu a to konkrétne dvakrát v sume 679,60 eura po odpočítaní poplatkov. Uvádza, že aj napriek tomu, že z listinných dôkazov vyplýva zasielanie predmetných súm na účet, nie je si toho vedomá, avšak pripúšťa, že to tak môže byť. Nie je na tom tak dobre, aby si to vedela usledovať. O tom, že došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia a v akej výške, sa dozvedela až od právneho zástupcu JUDr. Raka, ktorého jej odporučili v Centre právnej pomoci, kde bola tesne predtým ako kontaktovala tohto právneho zástupcu.

29. Je nesporné, že zmluvu o revolvingovom úvere je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 Občianskeho zákonníka.

30. Podľa § 52 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, t.j ku dňu 14.07.2010 (ďalej len „OZ“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

31. Podľa § 53 ods. 1 až 3 spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

32. Podľa § 53 ods. 5 neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

33. Podľa § 53 ods. 6 ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.

34. Podľa § 54 ods. 1 a 2 zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

35. Podľa § 3 ods.1 výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

36. Podľa § 39 neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

37. Podľa § 41 OZ, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

38. Zároveň zmluvu o revolvingovom úvere je potrebné posúdiť podľa špeciálneho právneho predpisu, ktorým je zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy t.j. ku dňu 14.07.2010 (ďalej len „ZoSÚ“).

39. Podľa § 9 ods. 1 vety prvej ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.

40. Obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú vymenované v § 9 ods. 2 ZoSÚ. Medzi nimi je pod písm. a/ druh spotrebiteľského úveru, pod písm. f/ doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Pod písm. g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, pod písm. i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru. Pod písm. j/ ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, a pod písm. k/ výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

41. Podľa § 11 ods. 1 písm. b/, d/ ZoSÚ poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) alebo ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

42. Žalovaný je obchodnou spoločnosťou, pričom jedným z predmetov jeho podnikania (činnosti) je poskytovanie pôžičiek a úverov nebankovým spôsobom z vlastných zdrojov. Žalobkyňa konala pri uzatváraní zmluvy ako fyzická osoba - nepodnikateľ. Predmetná úverová zmluva je preto v zmysle § 1 ods. 2 a § 2 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ako aj § 52 ods. 1, 3 a 4 Občianskeho zákonníka zmluvou spotrebiteľskou. Žalobkyňa sa svojou žalobou domáha vydania bezdôvodného obohatenia posudzovaného ako dôsledku porušenia povinností žalovaného vyplývajúcich z predmetnej spotrebiteľskej zmluvy. Bezdôvodné obohatenie je síce ako také samostatný inštitút, avšak jeho vznik a celkové posúdenie dôvodnosti nároku žalobkyne vyplýva zo spotrebiteľského charakteru zmluvy uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným, preto s ohľadom na § 19 písm. d) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) nepovažoval súd námietku nepríslušnosti vznesenú žalovaným za opodstatnenú.

43. Pre spotrebiteľské zmluvy je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ spravidla nemá možnosť tieto podmienky reálne ovplyvniť (ide spravidla o tzv. "formulárové zmluvy"). Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok spotrebiteľských zmlúv a výslovne stanovuje, že také ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné (cit. ust. § 53 ods. 5 . Vychádza sa totiž z toho, že predovšetkým spotrebiteľ uzatvára zmluvu s dodávateľom v dobrej viere, že dodávateľ vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že medzi dodávateľom a spotrebiteľom je nerovný vzťah z hľadiska skúseností a vedomostí, pričom dodávateľ je v porovnaní so spotrebiteľom vo výhode.

44. Z vykonaného dokazovania mal súd v prejednávanom spore za preukázané, že žalovaný uzavrel so žalobkyňou dňa 14.07.2010 zmluvu o revolvingovom úvere, pričom dohodnutá úroková sadzba úveru predstavovala 70,00 %. Súd sa stotožnil s tvrdením žalobkyne, že v zmluve o revolvingovom úvere uvedená ročná úroková sadzba chápaná ako odplata za poskytnutý úver vo výške 70 % je v rozpore s dobrými mravmi a z toho dôvodu je neplatná. Súd posudzoval primeranosť výšky dohodnutej úrokovej sadzby 70 % p.a. v porovnaní s priemernou úrokovou sadzbou bánk pri podobných úveroch. Z internetovej stránky NBS, kde sú zverejnené priemerné úrokové sadzby bánk pri spotrebiteľských úveroch, súd zistil, že priemerná úroková miera obchodných bánk pri spotrebiteľských úveroch so splatnosťou od 1 roka do 5 rokov bola v mesiaci júl 2010 na úrovni 15,02 % ročne. Súd nepovažuje sa správne porovnávať cenu úveru s inými nebankovými spoločnosťami, ktoré ich často stanovujú v spoločensky nežiaducom rozsahu. Zároveň je však potrebné zohľadniť vyššiu mieru rizika nebankovej spoločnosti pri poskytovaní úveru, a preto u takéhoto subjektu sa dajú akceptovať vyššie úroky ako v bankách, ale len v primeranom navýšení. V tejto súvislosti možno poukázať na rozsudok Krajského súdu v Prešove 3Co/151/2013 zo dňa 25.9.2013, ktorý konštatoval, že pri nebankových spoločnostiach sa dajú akceptovať vyššie úroky, rozhodne nie viac ako 100 % proti priemeru bánk. Podobne aj Najvyšší súd SR v rozsudku 5Cdo 26/2011 zo dňa 26.4.2012 uviedol. „Neprimeranou a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovanými bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek“. Najvyšší súd dospel k záveru o úžerníckych úrokoch v prípade dvoch zmlúv o pôžičke, pri ktorých úroky presahovali 4 a 5,5 násobne obvyklú úrokovú mieru v bankách. V tomto konkrétnom prípade úroková sadzba 70 % p.a. takmer päťnásobne prevyšuje priemernú úrokovú sadzbu poskytovanú bankami spotrebiteľom (15,02 % p.a.). Nepochybne teda ide o úrok v rozpore s dobrými mravmi, a preto súd vyhodnotil odplatu ako absolútne neplatnú s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka v nadväznosti na § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

45. Ďalej sa súd zaoberal tým, či zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 14.07.2010 obsahuje všetky zákonom vyžadované náležitosti. Obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú pritom vymenované v § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 ZoSÚ.

46. Pokiaľ ide o náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere uvedenú v § 9 ods. 2 písm. f/ ako „termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru“, má súd za to, že je náležitosť „termín konečnej splatnosti úveru“ je upresnením náležitosti zmluvy upravenej v čl. 10 ods. 2 písm. c/ tzv. harmonizačnej smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008 o zmluvách spotrebiteľskom úvere, ktorá uvádza túto náležitosť ako dĺžku trvania zmluvy o úver. Keďže výklad tohto ustanovenia môže v praxi vyvolávať pochybnosti súd zastáva názor, že pokiaľ v slovenskom právnom poriadku je uvedený aj termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru v § 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 129/2010 Z.z nepredstavuje to rozpor so spomínanou smernicou. Súd zdôrazňuje, že túto náležitosť nemožno posudzovať zhodne s termínom splatnosti jednotlivých splátok, ktoré nemusia byť určené konkrétnym dátumom, pokiaľ podmienky zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok (rozsudok Súdneho dvora EÚ C-42/15 zo dňa 9.11.2016). To vedie k záveru, že počet splátok nemôže predstavovať dĺžku trvania zmluvy ani podľa spomínanej smernice, keďže počet splátok sa uvádza pri ďalšej náležitosti uvedenej v čl. 10 ods. 2 písm. h/ citovanej smernice. Z toho dôvodu súd zastáva názor, že dĺžka trvania zmluvy o úvere má byť určená aspoň mesiacom a rokom jej ukončenia za predpokladu, že splatnosť splátky je dostatočne identifikovaná.

47. V súvislosti s uvedeným poukazuje súd na to, že povinné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. musia byť uvedené v zmluve, čo znamená, že musia byť výsledkom zmluvného konsenzu oboch jej účastníkov a to odhliadnuc od toho, že zmluva nemusí tvoriť jeden dokument, ale pokiaľ niektoré náležitosti zmluvy boli uvedené v tzv. oznámení veriteľa o schválení úveru, na ktoré písomne nereagovala akceptáciou tohto návrhu, pričom v zmluve ani nie je odkaz na spomínané oznámenie ako súčasť zmluvy, nie je možné prijať záver, že zákonná požiadavka obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere predstavujúca termín konečnej splatnosti úveru bola zachovaná spomínaným oznámením. Písomná forma zmluvy vrátane spomínaných povinných zákonných náležitostí musí byť dodržaná aj v procese kontraktácie týchto jednotlivých náležitostí zmluvy. V samotnej zmluve o spotrebiteľskom úvere nie je ani zmienka o termíne konečnej splatnosti úveru. Pokiaľ tieto náležitosti žalovaný uviedol v ďalšom dokumente, teda v spomínanom oznámení, bolo potrebné, aby žalobkyňa tento nový návrh žalovaného ohľadom týchto náležitostí písomne akceptovala. Musí byť totiž dodržaný proces uzatvárania zmlúv podľa § 43 a nasl. Občianskeho zákonníka.

48. Podľa § 43a ods. 1 prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len „návrh“), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.

49. Podľa § 43c ods. 1 včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu.

50. Podľa § 44 ods. 1 zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu.

51. Podľa § 44 ods. 2 prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy.

52. Podľa § 46 ods. 2 pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, musia byť prejavy účastníkov na tej istej listine.

53. Podľa § 40 ods. 3 písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.

54. Ako už súd uviedol, písomná akceptácia žalobkyne vo vzťahu k termínu konečnej splatnosti úveru nebola v konaní preukázaná, preto možno konštatovať, že nedošlo k písomnej dohode strán o týchto náležitostiach zmluvy. V zmluve o revolvingovom úvere totiž absentuje jasný odkaz na konkrétny dokument, ktorý by navyše musel byť odovzdaný žalobkyni ako spotrebiteľke ešte pred uzavretím zmluvy, čo v prípade spomínaného oznámenia veriteľa nepochybne ani nemohlo byť (z časového hľadiska) naplnené.

55. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobkyne, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahujú podstatnú náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. z dôvodu, že neobsahuje špecifikáciu, v akom rozsahu splátka úveru zahŕňa v sebe úhradu istiny, úrokov a iných poplatkov, súd uvádza, že podľa jeho názoru žiadnym spôsobom výkladu citovaného zákonného ustanovenia (či už gramatickým, logickým, systematickým) nemožno dospieť k záveru o nutnosti rozčlenenia splátky, ktorá bola dohodnutá v zmluve, ako celková splátka zahŕňajúca istinu, úrok, prípadne poplatky, že by mala byť v zmluve v rámci danej náležitosti zmluvy rozčlenená na jednotlivé jej zložky. Ak by zákonodarca mal túto snahu, nepochybne by sporné ustanovenie naformuloval tak, aby bolo z neho zjavné, že v zmluve musí byť osobitne uvedená splátka istiny, osobitne splátka úrokov a osobitne splátka poplatkov. Z formulácie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva to, že dohodnutá mesačná splátka zahŕňa všetky spomínané komponenty.

56. V tomto smere súd poukazuje aj na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.2.2018 sp. zn. 3Cdo 146/2017 a zo dňa 17.4.2018 sp. zn. 3Cdo 56/2018, v zmysle ktorých „úmyslom zákonodarcu, ktorý zreteľne vyjadril aj v úvodnej časti dôvodovej správy k zákonu č. 129/2010 Z.z., bolo transponovať Smernicu v celom rozsahu. Úmyslom zákonodarcu teda bezpochyby nebolo, aby novo prijímané ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. bolo v rozpore s článkom 10 ods. 2 Smernice. To je skutočnosť, na ktorú musí vziať zreteľ vnútroštátny súd pri aplikácii § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. V zmysle vyššie uvedeného nemožno od dodávateľov v zmluvách uzatváraných podľa zákona č. 129/2010 Z.z. žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky). Pokiaľ ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. uvádza pojmy „výška“, alebo „počet“ či „termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, je za použitia eurokonformného výkladu dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje. Z dôvodovej správy k zákonu č. 129/2010 Z.z. v žiadnom prípade nevyplýva, že by zámerom zákonodarcu bolo, aby ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ tohto zákona sprísnilo požiadavku zakotvenú v Smernici, teda to, aby zmluva o úvere upravovala výšku, počet a termíny splátok ako súboru, ktorý zahŕňa istinu, úroky a aj iné poplatky. Podľa presvedčenia dovolacieho súdu zohľadňujúceho aj účel zákona vyjadrený v dôvodovej správe teda § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. nestanovuje požiadavku odlišnú od toho, ako ju vymedzuje článok 10 ods. 2 písm. h/ Smernice. Vychádzajúc z účelu Smernice, právnych záverov vyjadrených v Rozsudku, účelu § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. a čiastkových právnych záverov vyjadrených vyššie dovolací súd v rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo 146/2017 uviedol, že predmetné ustanovenie je potrebné interpretovať tak, že nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky“.

57. Okrem vyššie uvedeného je potrebné poukázať i na to, že hodnota RPMN je v skutočnosti vyššia, ak sa vychádza zo skutočne poskytnutého úveru v sume 1.200,12 eur, resp. zo skutočne poskytnutého revolvingu vo výške 679,60 eura (čo je zrejmé z prehľadu splácania predloženého žalovaným), pričom v zmluve sa vychádzalo zo sumy 1.410 eur (pri revolvingu 806,80 eura). Súd poukazuje na to, že obdobnou vecou sa zaoberal aj súdny dvor vo veci Ernst Georg Radlinger, Helena Radlingerová proti FINWAY, a.s., kde Súdny dvor ustálil výklad tak, že do celkovej výšky úveru v zmysle článku 3 písm. l) a článku 10 ods. 2 smernice 2008/48 nemožno zahrnúť nijakú zo súm určených ako odmenu za záväzky dohodnuté z dôvodu predmetného úveru ako sú administratívne poplatky, úroky, provízie, akékoľvek ďalšie poplatky, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť. Za takéto zahrnutie súm tvoriace celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom do celkovej výšky úveru nutne vedie k podhodnoteniu RPMN, ktorého výpočet závisí od celkovej výšky úveru. Súd sa stotožňuje s tým, že článok 3 písm. l) a článok 10 ods. 2 Smernice 2008/48 ako aj bod I prílohy 1 tejto smernice sa majú vykladať v tom zmysle, že celková výška úveru a výška čerpania úveru označujú celkovú sumu, ktorá bola daná k dispozícii spotrebiteľovi, čo vylučuje sumy, ktoré si poskytovateľ úveru účtuje na úhradu nákladov súvisiacich s predmetným úverom a ktoré nie sú tomuto spotrebiteľovi reálne vyplatené. (Rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 18Co/109/2011). Z uvedeného teda vyplýva, že v zmluve nie je uvedená správna výška RPMN a to v neprospech spotrebiteľa.

58. Vyššie uvedené závery (o neplatnosti dohody o úrokoch, o absencii termínu konečnej splatnosti v predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere, ako aj o nesprávne uvedenej RPMN v neprospech spotrebiteľa) znamenajú, že úver poskytnutý na základe zmluvy o revolvingovom úvere č. 8100030882 je potrebné považovať za bezúročný a bezpoplatkový s poukazom na § 11 ods. 1 písm. b/ i d/ zákona č. 129/2010 Z.z.

59. Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

60. Podľa § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

61. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobkyni bol skutočne vyplatený úver vo výške 1.200,12 eura a 2 x revolving vo výške 679,60 eura (po odrátaní poplatkov za poskytnutie služby podľa bodu 8 zmluvy), teda spolu 2.559,32 eura. Pokiaľ ide o žalovaným uvádzaný preplatok vo výške 160,79 eur, uvedenú skutočnosť žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal. Na predmetné úvery zaplatila do 05.03.2018 celkovo 5.146,47 eura (čo vyplýva z prehľadu splácania predloženého žalovaným na č.l. 61). S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti jej preto vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 2.587,15 eura (5.146,47 eur - 2.559,32 eur), pretože plnila žalovanému ako veriteľovi bez právneho dôvodu. Pokiaľ ide o uplatnený nárok žalobkyne prevyšujúci 2.587,15 eura (t.j. v časti 916,47 eura), žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia v tejto časti zamietol.

62. Žalovaný vzniesol námietku premlčania. V tejto súvislosti je potrebné vychádzať z ustanovenia § 107 ods. 1, 2 OZ.

63. Podľa § 107 ods. 1 právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

64. Podľa § 107 ods. 2 najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

65. Vo vzťahu k námietke premlčania vznesenej žalovaným súd uvádza, že pri bezdôvodnom obohatení musí súd prihliadnuť v zmysle citovaného § 107 ods. 1 a 2 tak na uplynutie subjektívnej lehoty (dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil), ako aj objektívnej lehoty (tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, desať rokov odo dňa, keď k bezdôvodnému obohateniu došlo).

66. Za rozhodujúci pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby pre uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia je potrebné považovať deň, kedy sa oprávnený v konkrétnom prípade skutočne dozvie o tom, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto ho získal. Nie je pritom rozhodujúce, že oprávnený mal možnosť dozvedieť sa potrebné skutočnosti už skôr. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia sa vyžaduje skutočná (preukázaná), nielen predpokladaná vedomosť oprávneného (porovnaj rozhodnutie NS SR sp. zn. 3 Cdo 145/2004, sp. zn. 1 Cdo 67/2011, R 25/1986).

67. V prípade plnenia bez právneho dôvodu je začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby viazaný na moment, kedy sa oprávnený dozvedel, že právny dôvod na plnenie nebol od začiatku daný. Pre začiatok plynutia 3-ročnej príp. 10-ročnej objektívnej premlčacej doby na uplatnenie práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia je rozhodný okamih, kedy bezdôvodné obohatenie skutočne (fakticky) vzniklo. Bezdôvodné obohatenie získaním plnenia bez právneho dôvodu vzniká samotným prijatím plnenia. Vtedy tiež začne plynúť objektívna premlčacia doba (rozhodnutie NS ČR z 14.08.2007,sp. zn. 30 Cdo 2758/2006).

68. Ak je plnenie bez právneho dôvodu poskytované postupne po čiastkových sumách, objektívna premlčacia doba začína plynúť pri každej z nich osobitne v okamihu, keď došlo k plneniu. Každá z čiastkových platieb plnených bez právneho dôvodu má tak svoj samostatný právny osud, premlčuje sa samostatne a samostatne sa tiež posudzuje prípadné omeškanie s jej vydaním. Z prehľadu úhrad splátok možno zistiť, že istina úveru čerpaná na základe zmluvy č. 8100030882 bola splatená v októbri 2011 (15. splátkou x 80,04 eura), ďalej istina revolvingového úveru poskytnutého dňa 17.5.2014 bola následne splatená 9. splátkou nasledujúcou po jeho poskytnutí (9 x 80,04 eura) , t.j. vo februári 2013, a istina revolvingu poskytnutého dňa 16.09.2014 bola žalobkyňou uhradená žalovanému až vo februári 2015 (9 x 80,04 eura).

69. S ohľadom na vykonané dokazovanie je dôvodné predpokladať, že žalovaný minimálne vedel, že požadovaním zmluvných úrokov vo výške presahujúcej 4,5 násobne obvyklú úrokovú mieru v bankách a neuvedením všetkých podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere nastane zákonom predpokladaná sankcia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a pre prípad že to tak urobí bol s uvedenou zákonnou sankciou uzrozumený (tzv. nepriamy úmysel). Jeho konanie preto nemožno hodnotiť inak ako konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu minimálne s nepriamym úmyslom získať majetkový prospech. Keďže zákonodarca pri úmyselnom bezdôvodnom obohatení počíta s 10-ročnou objektívnou premlčacou lehotou, ktorá sa počíta odo dňa keď k nemu došlo v zmysle § 107 ods.2 je dôvodný právny záver, že nedošlo k premlčaniu nároku žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia, keďže ku dňu podania žaloby neuplynula 10-ročná premlčacia lehota, ani odo dňa poskytnutia úverových prostriedkov (rozsudok KS v Prešove sp.zn. 7 Co 84/2011, sp.zn. 3 Co 41/2012, 5 Co 134/2012).

70. Žalobkyňa sa o vzniku bezdôvodného obohatenia žalovaným na jej úkor dozvedela až od svojho právneho zástupcu JUDr. Raka v septembri 2016, ktorého jej odporučili v Centre právnej pomoci. Dvojročná subjektívna premlčacia lehota podaním tejto žaloby bola zachovaná, keďže súd ju počítal od septembra 2016 a žaloba bola podaná na súd 09.03.2017. Súd v tomto smere poukazuje na to, že žalobkyňa plnila žalovanému v dobrej viere, že mu hradí nároky, ktoré si žalovaný nárokoval v zmysle zmluvných dojednaní, ktoré už v tom čase mali byť dojednané v súlade s platnou právnou úpravou. Žalobkyňa však žalovanému uhradila úroky, na ktoré žalobcovi nárok nevznikol, a neznalosť žalobkyne ako spotrebiteľa v čase plnenia, že plnila to, čo nemala, nemôže byť posudzovaná v jej neprospech. Aj zákonná formulácia plynutia premlčacej doby na vydanie bezdôvodného obohatenia je koncipovaná tak, že subjektívna premlčacia doba začína plynúť až odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Pri samotných úhradách spotrebiteľ plní titulom uzatvorenej zmluvy a vzhľadom na obvyklé právne vedomie vôbec si nie je vedomý toho, že prijatím jeho platieb dochádza na strane dodávateľa k vzniku bezdôvodného obohatenia (uvedené plynie aj z výsluchu žalobkyne). Samozrejme nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia nemôže byť uplatňovaný v neurčitom časovom intervale a práve danému účelu zodpovedá zákonná úprava stanovujúca objektívnu premlčaciu dobu. Súd preto považoval vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaného za nedôvodnú.

71. Podľa § 298 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“), súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou. Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takej zmluvnej podmienky alebo mu na základe takej zmluvnej podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

72. Podľa § 298 ods. 2 CSP, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takej zmluvnej podmienky alebo mu na základe takej zmluvnej podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

73. V súlade s § 298 posudzoval následne súd aj (ne)prijateľnosť zmluvných podmienok, okrem iného aj zmluvnej podmienky upravenej v bode 8 zmluvy o revolvingovom úvere - dohoda o poskytnutí služby, ktorá bola tiež dôvodom pre priznanie bezdôvodného obohatenia.

74. Vylúčenie súdneho prieskumu v zmysle § 53 ods. 1 je aj v prípade hlavného predmetu zmluvy a primeranosti ceny, ak tieto podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne.

75. Ako vyplýva z tohto ustanovenia, zo súdnej kontroly nie je vylúčená cena ako odplata za službu, vylúčená je len primeranosť ceny na jednej strane a tovaru a služieb na druhej strane ako protiplnenie (napr. rozsudok Súdneho dvora EÚ C-26/13 zo dňa 30.4.2014 bod. 54). Podmienky týkajúce sa protihodnoty, ktorú dlhuje spotrebiteľ veriteľovi, alebo ktorá má vplyv na skutočnú cenu, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť veriteľovi, teda v zásade nepatria do tejto kategórie podmienok vylučujúcich súdnu kontrolu s výnimkou otázky, či je výška protihodnoty alebo cena, ktorá je dohodnutá v zmluve, primeraná službe veriteľa (rozsudok Súdneho dvora EÚ C-143/13 zo dňa 26.2.2015 body 55,56).

76. V danom prípade súd neposudzoval cenu ako jej primeranosť k dodanej službe, ale celú dohodu o cene za možný odklad splátok, ktorá spočíva v tom, že spotrebiteľ má platiť za niečo, čo mu nie je dodané (tzv. teória skutočného plnenia). Krajský súd v Prešove vo svojom rozhodnutí sp. zn. 18Co 109/2011 uviedol, že za neprijateľnú zmluvnú podmienku považuje aj zmluvnú podmienku, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži záujmom dodávateľa. Súd dodáva, že celá sporná dohoda sa považuje komplexne, teda nielen výška stanoveného poplatku, ktorý však nepochybne vzhľadom na to, že predstavuje viac ako 14 % poskytnutého úveru len potvrdzuje záver o neprijateľnosti celej tejto zmluvnej podmienky.

77. Zo súdnej kontroly by bola vylúčená sporná dohoda, ak by bola individuálne dojednaná. Tento názor je však spochybnený už tým, že ide o formulárovú dohodu. Podľa názoru súdu je logické, že v čase, keď žalobkyňa podpisovala žiadosť o poskytnutie úveru, výška sporného poplatku v tlačive danej úverovej zmluvy ešte nemohla byť uvedená, nakoľko nebolo známe, v akej výške bude žalobkyni úver schválený. Sporný poplatok nepredstavuje celé číslo a nepochybne ide o určitý podiel z poskytnutého úveru, takže poplatok musel byť do zmluvy dopísaný až po schválení úveru, a teda rozhodne nemohol byť odsúhlasený žalobkyňou. Súd preto dospel k záveru, že sporná zmluvná podmienka nebola individuálne dojednaná. Súd pritom zdôrazňuje, že platí prezumpcia práve o tom, že neprijateľná zmluvná podmienka nebola individuálne dojednaná, ako to vyplýva z § 53 ods. 3 OZ. Dôkazné bremeno o opaku je na žalovanom, ktorý však toto dôkazné bremeno neuniesol.

78. Pri posudzovaní neprijateľnosti zmluvnej podmienky je potrebné si uvedomiť, že žalovaný žalobkyni strhol z úveru sumu 209,88 eura, resp. 127,20 eura pri revolvingu ako poplatok za to, že ak by snáď niekedy v budúcnosti žiadala o odklad splátok, aj to až pri splnení ďalších podmienok (stanovenej doby práceneschopnosti alebo skončenie pracovného pomeru) povolí jej odklad, ale maximálne troch splátok a to všetko za uvedený poplatok pri úvere vo výške 1.410 eur (resp. pri revolvingu 806,80 eura). Zmluvné dojednanie nie je formulované tak, že ak spotrebiteľ skutočne chce odklad splátok, môže si ho aktivovať, ale je formulované tak, že službu napriek tomu, že ju spotrebiteľ ešte nepotrebuje a zjavne ani nechce, zaplatí poplatok vo výške 209,88 eur, čo je 14,89 % z úveru. Mesačná splátka je vo výške 80,04 eur. Za odklad troch splátok, t.j. vo výške 240,12 eur spotrebiteľ mal zaplatiť poplatok, ktorý je len o 30,24 eura nižší ako súčet troch prípadných odložených splátok. Nepochybne ide o hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a preto súd určil za neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 14.07.2010 uvedenú v článku 8, bod 8.1. Súd na záver pripomína, že existujú už viaceré právoplatné súdne rozhodnutia, ktorým bola vyslovená neprijateľná zmluvná podmienka totožná s predmetom tejto žaloby, ale z inej úverovej zmluvy uzavretej s iným klientom (napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove 20Co 111/2014 zo dňa 26.5.2015, ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu v Prešove č.k. 11C/6/2014-62 zo dňa 11.4.2014 alebo rozsudok tohto súdu 25C/4/2014-111 potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove 7Co/220/2014-138 zo dňa 24.11.2014).

79. Ďalej žalobkyňa namietala neprijateľnosť zmluvnej podmienky uvedenej v čl. 4, ods. 4.1 zmluvných dojednaní k zmluve o revolvingovom úvere (ďalej len „zmluvné dojednania“). V súvislosti s tým je potrebné uviesť, že dané ustanovenie zmluvy len definuje pojem revolving a teda už zo svojej samotnej podstaty nemôže vyvolávať hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán sporu. Uvedené však už neplatí pokiaľ ide o zmluvnú podmienku uvedenú v čl. 4, ods. 4.2 zmluvných dojednaní, ktorá upravuje automatické navýšenie úveru, teda poskytnutie revolvingu dlžníkovi po splnení v nej uvedených podmienok (splatenie určitého počtu splátok predtým poskytnutého úveru). Uvedená zmluvná podmienka je formulovaná tak, že vnucuje spotrebiteľovi bez toho, aby o to prejavil záujem, ďalší úver (a to opakovane) za predpokladu, že sa bude správať v súlade so zmluvou a úver riadne a včas splácať. Takéto konanie dodávateľa je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku a spotrebiteľ je takto zbavený možnosti voľby medzi inými ponukami obdobných úverov inými poskytovateľmi. Takáto zmluvná podmienka nebola individuálne dojednaná, ale je súčasťou vopred pripraveného formulára, ktorý spotrebiteľ môže len prijať alebo neprijať ako celok. Uvedené je zrejmé aj z výsluchu žalobkyne, ktorá dokonca o tom, že jej bol automaticky poskytnutý revolving, nemala ani vedomosť. Žalovaný si takýmto spôsobom zjavne zabezpečoval rozvíjanie jeho ďalšej podnikateľskej činnosti formulárovou zmluvou, keď samotný návrh na uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere formuloval on sám a fakticky ho aj on sám prijal. Takýto postup vyvoláva dojem o jeho cielenej stratégii, kedy spotrebiteľovi vnútil nepožadovanú službu a podmienky úveru „skryl“ na základe neprehľadných ustanovení zmluvy. Vyššie uvedený postup spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a preto takáto zmluvná podmienka v zmysle ustanovenia § 53 odsek 1 a 5 je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a z tohto dôvodu neplatnou.

80. Pokiaľ ide o zmluvnú podmienku uvedenú v čl. 6 ods. 6.1 a ods. 6.2 zmluvných dojednaní upravujúcu možnosť veriteľa v prípade omeškania dlžníka vyplniť blankozmenku, k tomu súd uvádza, že takýto spôsob zabezpečenia záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere bol v čase uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere v súlade so zákonom (neprípustným sa stal až od 01.01.2011, § 17 ods. 3 ZoSÚ), preto súd žalobu v tejto časti zamietol.

81. Podľa § 544 ods. 1 a 2 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

82. Vo vzťahu k dojednaniu o zmluvnej pokute obsiahnutom v článku 14 zmluvných dojednaní, podľa ktorého „v prípade omeškania dlžníka s úhradou splátky úveru alebo jej časti je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0.065 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania (t.j. 23,725 % ročne)“, súd uvádza, že ide rovnako o neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve a ako takú za neplatnú (§ 53 ods. 5 , pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. K tomuto záveru dospel súd z dôvodu, že dojednanie o zmluvnej pokute žalovaný sofistikovane skryl do pomerne rozsiahlych, neprehľadných a drobným písmom písaných zmluvných dojednaní, pritom dojednanie o zmluvnej pokute na svoju platnosť vyžaduje písomnosť (§ 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka), t.j. osobitnú pozornosť zo strany zmluvných strán a žalobkyňa nemohla rozumne predpokladať, že súčasťou všeobecných podmienok (tzv. zmluvných dojednaní) budú aj ustanovenia o zmluvnej pokute, pretože všeobecné podmienky v praxi bežne slúžia na úpravu dojednaní najmä technického charakteru a naopak nesmú slúžiť na to, aby do nich v často neprehľadnej, zložito formulovanej a malým písmom písanej forme skryt dodávateľ dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa zrejme uniknú. Pokiaľ tak aj napriek tomu dodávateľ urobí, nespráva sa v právnom vzťahu poctivo a takémuto dojednaniu nemožno priznať právnu ochranu, preto súdna prax dospela k záveru, že v prípade spotrebiteľskej zmluvy môže byť zmluvná pokula dojednaná len v tej časti zmluvy, na ktorú spotrebiteľ pripojuje svoj podpis. Podľa názoru súdu aj výška zmluvnej pokuty 23,725 % ročne je neprimerane vysoká po zohľadnení úrokov z omeškania a ostatných nákladov, ktoré bola tiež žalobkyňa ako spotrebiteľ povinná platiť.

83. Podľa § 580 OZ, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.

84. Podľa § 581 ods. 2 započítať nemožno premlčané pohľadávky, pohľadávky, ktorých sa nemožno domáhať na súde, ako aj pohľadávky z vkladov. Proti splatnej pohľadávke nemožno započítať pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná.

85. Podľa § 581 ods. 2 dohodou účastníkov možno započítaním vyrovnať aj pohľadávky uvedené v odsekoch 1 a 2.

86. Pokiaľ žalobkyňa namietala i neprijateľnosť čl. 10 zmluvných dojednaní, ktorým dlžník súhlasil s tým, aby si veriteľ započítal svoje splatné pohľadávky vrátane náhrady škody, ktoré mu vzniknú z tejto zmluvy o RU s prípadnou pohľadávkou dlžníka na revolving či pohľadávkou dlžníka na vrátenie preplatku jeho splátok podľa splátkového kalendára príp. s pohľadávkou dlžníka na vrátenie pomernej časti úrokov v prípade predčasného splatenia úveru, k tomu súd uvádza, že žalobkyňa žiadnym spôsobom nešpecifikovala dôvod neprijateľnosti tohto dojednania, pričom v súlade s § 581 je možné dohodou započítať aj takýto druh pohľadávok, preto v danom prípade súd nevzhliadol hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán sporu.

87. K opačnému záveru však dospel, ak sa jedná o zmluvnú podmienku upravenú v čl. 18 zmluvných dojednaní, v zmysle ktorej akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami tejto zmluvy o RU s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy o RU budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo pred rozhodcom v rozhodcovskom konaní podľa rozhodcovskej doložky uvedenej v článku 18.2. tejto zmluvy o RU. Výber jednej z alternatív riešenia sporov podľa tejto zmluvy o RU spočíva na žalobcovi.

88. Podľa § 53 ods. 4 r) za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

89. Z vyššie uvedenej rozhodcovskej doložky vyplýva, že táto síce dáva spotrebiteľovi možnosť výberu medzi všeobecným súdom a rozhodcovským súdom, avšak v prípade, ak by dodávateľ podal žalobu na rozhodcovský súd predtým ako spotrebiteľ podal žalobu na všeobecný súd, neplatí ustanovenie vyššie uvedenej rozhodcovskej doložky, podľa ktorého podaním žaloby ktorejkoľvek zmluvnej strany na všeobecný súd dochádza k rozviazaniu rozhodcovskej doložky, a teda spotrebiteľ je v takom prípade (nedochádza k rozviazaniu rozhodcovskej doložky) nútený podrobiť sa začatému rozhodcovskému konaniu na rozhodcovskom súde, ktorého právomoc je založená vyššie uvedenou rozhodcovskou doložkou a žalobou dodávateľa na rozhodcovskom súde.

90. V súvislosti s tým poukazuje súd na stanovisko občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove zo dňa 27.09.2010, v zmysle ktorého „Zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve uzavretej po 31.12.2007 alebo vo všeobecných obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná, a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Súdu nič nebráni postupovať obdobne aj za stavu, že zmluva bola uzavretá pred 1. januárom 2008.“

91. Rozhodcovská doložka v predmetnej veci znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde. Rozhodcovskú doložku si žalobkyňa ako spotrebiteľka osobitne nevyjednala a nemala na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohla len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým zmluvným dojednaniam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý. Svoj názor súd opiera o to, že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Povaha zmluvy je teda adhézna, teda spotrebiteľ ju mohol prijať buď ako celok resp. odmietnuť. Obsah rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred pripravený. Len veľmi ťažko možno predpokladať, že si žalobkyňa ako spotrebiteľka bola vedomá všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie. Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa v určitých prípadoch neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Na základe uvedeného súd dospel k názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v zmluvných dojednaniach predmetnej spotrebiteľskej zmluvy je neprimeranou podmienkou, spotrebiteľ ňou nie je viazaný a táto je v rozpore s príslušnými ustanoveniami najmä § 52 a nasledujúcimi OZ.

92. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z o ochrane spotrebiteľa proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len "kolektívne záujmy spotrebiteľov"). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

93. Pokiaľ ide o nárok na primerané finančné zadosťučinenie, je súd toho názoru, že predpokladom pre priznanie práva na primerané finančné zadosťučinenie je právoplatné rozhodnutie súdu v prospech spotrebiteľa, ktorým súd rozhodne, že konkrétne právo ustanovené zákonom č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a podľa osobitných predpisov, ktorými sú predpisy na ochranu spotrebiteľa, bolo porušené alebo konkrétna povinnosť ustanovená uvedenými predpismi nebola splnená. Požiadavka predchádzajúceho úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti na súde nepochybne vyplýva z gramatického i logického výkladu znenia ustanovenia § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa. Predpokladá sa teda dvojfázovosť uplatnenia práva. V prvej fáze sa predpokladá, že spotrebiteľ si uplatní na súde právo, o ktorom tvrdí, že bolo porušené alebo povinnosť, o ktorej tvrdí, že nebola splnená. Až ak súd skončí túto fázu konania právoplatným rozsudkom v prospech spotrebiteľa, môže nastať druhá fáza, v ktorej si spotrebiteľ novou žalobou podanou z dôvodu, že súd jeho žalobe v prvej fáze vyhovel, môže uplatniť právo na primerané finančné zadosťučinenie. Uvedené logicky vyplýva aj toho, že premlčanie tohto majetkové práva na finančné zadosťučinenie začína plynúť až od momentu právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bolo na súde úspešne uplatnené porušenie práva alebo povinnosti. So zreteľom na uvedené žalobu o primerané finančné zadosťučinenie ako predčasne podanú zamietol.

94. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

95. Podľa § 257 výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

96. Podľa § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

97. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 a ods. 2 CSP. V danom spore žalobkyňa uplatnila žalobou viacero samostatných nárokov. Pokiaľ ide o vydanie bezdôvodného obohatenia, bola žalobkyňa úspešná v rozsahu 74 % (2.587,15 eura) a žalovaný bol úspešný v rozsahu 26 % (t.j. v časti 916,47 eura, v ktorej bola žaloba zamietnutá). Žalobkyni preto patrí vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 48 %.

98. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 .

99. Pokiaľ ide o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok, každá zo strán mala úspech rovnaký (4 navrhované zmluvné podmienky boli vyhlásené za neprijateľné, čo sa týka ostatných 4 zmluvných podmienok, žaloba bola zamietnutá), preto súd vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

100. Vo vzťahu k nároku na primerané finančné zadosťučinenie možno konštatovať úspech žalovaného v celom rozsahu, pretože bola žaloba zamietnutá, avšak v tomto smere považoval súd za potrebné aplikovať § 257 CSP.

101. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon bližšie nedefinuje, ale výklad ponecháva na súdnu prax. K dôvodom hodným osobitného zreteľa možno však zahrnúť neprimeranú tvrdosť, podiel oboch strán na vzniku a priebehu sporu, povaha a okolnosti sporu, zložitosť doposiaľ neriešenej právnej problematiky, zložitosť prípadov výkladu medzinárodnej zmluvy, osobitné pomery strany sporu, či nízky príjem. (pozri Veľké komentáre, Civilný sporový poriadok, autorov Števček, Ficová, Baricová, Mesiarkinová, Bajánková, Tomašovič a kol., C. H. BECK 2016, str. 942).

102. Súd prihliadol na viacero skutočností, ktoré odôvodňovali nepriznanie náhrady trov konania v tejto časti úspešnému žalovanému. Konkrétne prihliadol súd na okolnosti na strane žalobkyne, ktorá sa musí vyrovnať s ťažkou životnou a sociálnou situáciou (je od narodenia nepočujúca, stará sa o maloletého syna), pričom kvôli konaniu žalovaného bola nútená aktívne konať a podať žalobu na súde. Netreba opomenúť tiež okolnosť, že to bol práve žalovaný, kto koncipoval predmetnú zmluvu o úvere obsahujúcu množstvo neprijateľných zmluvných podmienok, ktorých neprijateľnosť súd vyhlásil súd. Nebyť konania žalovaného, neboli by vznikli žalobkyni výdavky s vedením tohto konania. Nič na tom nemení skutočnosť, že žalovaný bol v konečnom dôsledku v tejto časti nároku úspešný, pretože daný úspech pramení len z predčasnosti uplatneného nároku voči nemu, nie však z toho, že by existoval relevantný právny dôvod pre jeho konanie. V dôsledku uvedených okolností by naviac uloženie povinnosti žalobkyni na náhradu trov konania žalovanému nebolo spravodlivé.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 364 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.