Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_10Csp-14-2018.pdf
PDF · 129.32 KB
Case nature
Area
Subarea
10Csp/14/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec sudkyňou JUDr. Jankou Gibaľovou v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o. so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, zast.: JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava proti žalovanej: Q. K., nar. XX.XX.XXXX., trvale bytom: T. XXX, XXX XX T., štátny občan Slovenskej republiky, o zaplatenie 2.845,50 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Konanie v časti o zaplatenie sumy 369,60 Eur s príslušným úrokom z omeškania a v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty a poplatkov vo výške 115,24 Eur s a z a s t a v u j e.
II. V prevyšujúcej časti súd žalobu žalobcu z a m i e t a.
III. Žalovanej sa nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Pôvodný žalobca Všeobecná úverová banka, a.s. sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 26.01.2018 domáhal voči žalovanej zaplatenia istiny 2.845,50 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 31.03.2015 do zaplatenia a náhrady trov konania, pričom uviedol, že dňa 31.12.2013 bola medzi veriteľom Všeobecná úverová banka, a.s. a žalovanou ako dlžníkom uzavretá Zmluva o pôžičke č. XXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanej pôžičku vo výške 4.000,- Eur. Podľa zmluvy mala žalovaná splácať pôžičku v pravidelných 60 mesačných splátkach v sume 97,78 Eur, a to až do celkovej sumy pôžičky vo výške 5.701,20 Eur. Do dňa podania žaloby žalovaná uhradila sumu 1.986,17 Eur. Vzhľadom na to, že žalovaná porušila svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku, resp. jednotlivé splátky riadne a včas, t.j. v súlade so zmluvou a podmienkami v zmluve, žalobca dňa 27.01.2015 listom - predčasnou upomienkou, vyzval žalovanú k úhrade dlžných splátok, pričom žalovanú upozornil na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru. Nakoľko k úhrade dlžných splátok ani v dodatočnej lehote nedošlo, žalobca dňa 19.03.2015 úver zosplatnil, o čom bola žalovaná informovaná listom zo dňa 25.03.2015. Žalovaná dlžné splátky neuhradila. Právo veriteľa vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru upravuje bod 12.4 Zmluvných podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, s ktorými sa žalovaná oboznámila pred podpisom zmluvy. Celkový dlh žalovanej ku dňu podania žaloby predstavuje sumu 2.845,50 Eur. Ku dňu podania žaloby žalovaná uhradila sumu 1.986,17 Eur, ktoré sú riadnymi splátkami poskytnutého finančného plnenia. Súčasťou pohľadávky žalobcu sú aj náklady, ktoré mu vznikli v súvislosti s vymáhaním pohľadávky, ktoré si žalobca v tomto konaní uplatňuje vo výške 115,24 Eur. Celkovú výšku dlžnej sumy ku dňu podania žaloby tvorí istina + náklady na vymáhanie - prijaté platby = žalovaná suma, t.j. 4.716,43 Eur + 115,24 Eur - 1.986,17 Eur = 2.845,50 Eur.
2. Žalobca k žalobe pripojil oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru, Zmluvu o poskytnutí najľahšej pôžičky zo dňa 31.12.2013 vrátane Zmluvných podmienok, predžalobnú upomienku, fotokópiu doručenky a prehľad splátok a úhrad.
3. Okresný súd Lučenec vydal dňa 27.02.2018 platobný rozkaz č.k. 10Csp/14/2018-33, ktorým uložil žalovanej, aby v lehote 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatila žalobcovi sumu 2.845,50 Eur s príslušenstvom, alebo aby v rovnakej lehote podala odpor proti platobnému rozkazu s vecným odôvodnením.
4. V zákonnej lehote podala žalovaná proti platobnému rozkazu odpor, ktorý bol doručený tunajšiemu súdu dňa 21.03.2018, preto súd uznesením č.k. 10Csp/14/2018-46 zo dňa 28.03.2018 platobný rozkaz zrušil.
5. V odôvodnení odporu proti platobnému rozkazu žalovaná uviedla, že uplatňovaný nárok je nedôvodný a neopodstatnený a žalovaná s ním nesúhlasí v celom rozsahu. Vydaný platobný rozkaz žalovaná považuje za rozporný s ustanovením § 172 ods. 9 Občianskeho zákonníka, pretože zmluva o úvere neobsahuje náležitosti, aby mohla byť považovaná za úver s poplatkami a úrokmi. Zmluva neobsahuje výšku splátok istiny z úveru a výšku splátok úrokov z úveru, údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov (ďalej len „RPMN“), ani termín konečnej splatnosti úveru. Žalovaná má za to, že v zmluve musia byť rozlíšené splátky istiny úrokov a iných poplatkov, teda nepostačuje, ak je uvedená len suma predstavujúca súhrn splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V úverovej zmluve toto rozlíšenie absentuje. Vzhľadom na absenciu uvedenej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 písm. l) zákona č. 129/2010 Z. z. by mal byť úver považovaný za poskytnutý bez úroku a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z.). V zmluve ďalej nie je uvedený údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, ktorý sa vyžaduje podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z., keď lehota splatnosti je uvedená ako „Termín konečnej splatnosti (mesiac/rok): 12/2018“. Takéto určenie konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru nemožno považovať za súladné s dotknutým ustanovením zákona o spotrebiteľských úveroch, keď významom tohto ustanovenia bolo, aby spotrebiteľ pri podpise zmluvy bol informovaný o tom, ako dlho je povinný plniť svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Vyžaduje sa teda presná časová, dátumová špecifikácia konečnej splatnosti úveru, ktorá je dodávateľom určená na základe vstupných údajov. Pokiaľ teda samotná zmluva neobsahuje údaj o konečnej splatnosti úveru, nemožno mať za to, že tento nedostatok možno nahradiť apelovaním na potencionálnu aktivitu spotrebiteľa vedúcu k určeniu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru matematickými operáciami z iných dostupných údajov. Žalovaná má za to, že konečná splatnosť spotrebiteľského úveru musí byť určená konkrétnym časovým okamihom zreteľne. V zmluve nie je stanovený ani termín splatnosti prvej splátky úveru a neobsahuje ani len dojednanie o dni splatnosti. Žalovaná je toho názoru, že na základe zmluvy nie je možné určiť, koľko splátok mala žalobcovi ku dňu zosplatnenia úveru vlastne uhradiť. V zmluve o úvere je nesprávny aj údaj o výške RPMN. Žalobca podľa názoru žalovanej do výpočtu RPMN nezahrnul splátku poistenia vo výške 2,76 Eur mesačne. Žalovaná nemala možnosť odmietnuť poistenie schopnosti splácať splátky, pokiaľ chcela predmetný úver získať. Žalobca jej nedal možnosť získať úver bez podmienky poistenia. V odseku IV Prihlášky k poisteniu schopnosti splácať splátky pôžičky neprejavila vôľu uzavrieť takéto poistenie, nakoľko kolónka na označenie „žiadam poistenie alebo odmietam poistenie“ nie je označená. Žalovaná nijakým spôsobom neprejavila súhlas s takýmto poistením a bolo jej žalobcom vnútené bez jej vôle. Žalovaná má za to, že poistenie schopnosti splácať úver malo byť v celkových nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom uvedené, preto je celková výška nákladov uvedená nesprávne a od toho sa odvíja následne aj nesprávnosť pri výpočte RPMN. Žalovaná nesúhlasí ani s tvrdením žalobcu, že dňa 19.03.2015 úver zosplatnil. Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru, ktoré žalobca súdu predložil, bolo vystavené dňa 25.03.2015, je preto nelogické tvrdenie žalobcu, že k zosplatneniu úveru došlo ešte o šesť dní skôr. Taktiež žalobca svoje tvrdenie o informovaní žalovanej listom, že došlo zo strany žalobcu k zosplatneniu úveru, ničím nepodložil. Keďže zmluva o úvere by mala byť považovaná za bezúročnú a bezpoplatkovú, je žalovaná toho názoru, že nedošlo k omeškaniu s plnením jej splátok voči žalobcovi. Pokiaľ sa zmluva považuje za bezúročnú a bez poplatkov, ani uskutočnené platby žalovanej nemohli byť platne započítané na úhradu úrokov a poplatkov, ale mohli byť v celom rozsahu započítané iba na úhradu úverovej istiny, t.j. tej sumy, ktorú jej žalobca reálne poskytol. Na základe vyššie uvedeného sa žalovaná nemohla dostať do omeškania splácania úveru, preto nemohlo dôjsť k zosplatneniu úveru. Žalovaná tiež uviedla, že od podania žaloby žalobcom do podania odporu proti platobnému rozkazu uhradila splátky v celkovej výške 92,40 Eur.
Žalovaná ďalej uviedla, že zmluva o úvere aj zmluvné podmienky sú písané drobným nečitateľným písmom, čo žalovaná považuje za nekalú obchodnú praktiku. Podľa jej názoru zmluva od počiatku nebola uzavretá platne, pretože nebola uzavretá zrozumiteľne a určito. Zmluva obsahuje tiež neprijateľné zmluvné podmienky, najmä súhlas so zmluvnou pokutou a úrokom z omeškania prislúchajúcim spoločnosti pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti platiť splátky riadne a včas (výška ktorých v zmluve o úvere nie je konkrétne dojednaná), fikcia doručenia v neprospech spotrebiteľa (Zmluvné podmienky bod 15), povinnosť prihlásenia sa k poisteniu schopnosti splácať splátky pôžičky (zmluva o úvere, ods. IV.), klient je povinný hradiť náklady na vymáhanie pohľadávok, bez presnej špecifikácie a dohodnutej výšky (Zmluvné podmienky bod 13.6). Žalovaná tiež uviedla, že zmluvu nemala možnosť individuálne pripomienkovať, ale pre získanie úveru musela prijať vopred pripravenú zmluvu žalobcom. Z toho dôvodu sa otvára priestor pre ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Ako spotrebiteľ je žalovaná slabšou zmluvnou stranou, či už z dôvodu informovanosti alebo vyjednávacej pozície pri pokuse dosiahnuť zmenu už vopred naformulovanej zmluvy. Zmluva, ktorú so žalobcom uzavrela, okrem absencie obligatórnych náležitostí je pre rozpor s viacerými ustanoveniami zákona a s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatná. Preto žiadala platobný rozkaz zrušiť a návrh žalobcu ako nedôvodný zamietnuť.
6. Žalobca vo vyjadrení doručenom súdu dňa 13.04.2018 k odporu žalovanej proti platobnému rozkazu uviedol, že uzatvorená zmluva obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti a vo vzťahu k náležitosti rozpisu splátok odkázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22.02.2018, sp. zn. 3 Cdo 146/2017, kde je jednoznačne konštatované, že zmluva nemusí obsahovať rozpis splátok na istinu, úroky a poplatky. Vo vzťahu k preukázaniu náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. odkázal aj na výrok rozsudku Súdneho dvora EÚ (tretia komora) zo dňa 09.11.2016 vo veci C-42/15, kde sa uvádza, že Zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Uvedené je možné doplniť aj o súčasnú právnu úpravu v zákone č. 129/2010 Z. z., z ktorého vyplýva, že je postačujúce, ak rozpis jednotlivých položiek každej splátky sa uvádza v amortizačnej tabuľke, ktorá nie je automaticky súčasťou každej zmluvy o spotrebiteľskom úvere a povinnosť ju vydať má veriteľ na základe žiadosti dlžníka/spotrebiteľa. Vo vzťahu k náležitosti podľa § 9 ods. písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch žalobca poukázal na výrok rozsudku Súdneho dvora EÚ (tretia komora) zo dňa 09.11.2016 vo veci C-42/15, kde sa uvádza: „Zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky povinné náležitosti musia byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči. Nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok.“ Termín konečnej splatnosti je priamo uvedený v uzatvorenej zmluve, pričom v spojení so zmluvnými podmienkami, s ktorými sa žalovaná oboznámila, sú tieto hodnoty vyjadrené. Splátky sú splatné v zmysle čl. 6 bod 6.2 Zmluvných podmienok do 20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci a v zmysle čl. 6 bod 6.3 Zmluvných podmienok je prvá splátka splatná nasledujúci mesiac po uzatvorení zmluvy, pokiaľ nie je dohodnuté inak. Uzatvorená zmluva v spojení so zmluvnými podmienkami tak preukazuje, že termín konečnej splatnosti so splácaním po dobu 60 mesiacov pripadol na dátum 20.12.2018. Žalobca ďalej uviedol, že Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti dlhu bolo zasielané žalovanej len obyčajnou poštou, nakoľko pred zosplatnením bola žalovanej adresovaná výzva aj s doručenkou, v rámci ktorej bola žalovaná upozornená na možnosť zosplatnenia dlhu v prípade neuhradenia dlžných splátok. Žalovaná sa mohla o zosplatnení dozvedieť najneskôr doručením podanej žaloby. Žalobca poukázal na skutočnosť, že žalovaná nedodržiavala platobnú disciplínu, keď neuhradila jednotlivé splátky riadne a včas. V zmysle § 565 zákona č. 40/1964 Zb. ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky. Zároveň poukázal na čl. 12 bod 12.4 Zmluvných podmienok, podľa ktorého bol žalobca oprávnený vyhlásiť okamžitú splatnosť pôžičky. Zmluvné podmienky boli žalovanou riadne podpísané a bola teda s nimi oboznámená. Počet predpísaných splátok v zmysle zmluvy o pôžičke bol 60, pričom následne po porušení zmluvných povinností žalobca listinou zo dňa 27.01.2015 označenou ako „Predžalobná upomienka“ vyzval žalovanú k úhrade dlžných splátok. Nakoľko žalovaná na predmetnú výzvu nereagovala, žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť dlhu dňa 19.03.2015. Žalovanej bola táto skutočnosť oznámená listinou označenou ako „Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru“ zo dňa 25.03.2015, pričom žalobca si uplatňuje od nasledujúceho dňa po uplynutí 5-dňovej lehoty na doručenie v zmysle čl. 15 bod 15.2 Zmluvných podmienok aj úrok z omeškania v zákonnej výške 5,05 % ročne. Listina bola zasielaná obyčajnou poštou, nakoľko žalovanej bola pred zosplatnením doručená výzva aj s doručenkou, v ktorej bola oboznámená so skutočnosťou, že v prípade neuhradenia dlžných splátok v rámci poskytnutej lehoty pristúpi žalobca k zosplatneniu dlhu. Z uvedeného vyplýva, že žalobca upozornil pred zosplatnením žalovanú na nezaplatené splátky a dodržal tak postup predpokladaný zákonom. Ak by sa súd s danými tvrdeniami nestotožnil, žalobca uviedol, že žalovaná sa mohla so zosplatnením dlhu oboznámiť najneskôr pri doručení žaloby. K zosplatneniu dlhu pristúpil až vo chvíli, keď sa žalovaná dostala do omeškania s úhradou troch po sebe nasledujúcich splátok (teda bol v omeškaní viac ako 90 dní s 11. splátkou splatnou 20.11.2014), nakoľko z predpísaných 14 splátok do dátumu zosplatnenia žalovaná uhradila necelých 11 splátok. Žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť dlhu vo vzťahu k splátke splatnej dňa 20.02.2015. Žalovanej bola predložená zmluva spolu so zmluvnými podmienkami, ktoré boli z jej strany riadne podpísané a bola teda s nimi oboznámená. Pokiaľ žalovaná uvádza, že nebola oboznámená s podmienkami zmluvy, žalobca poukázal na vykonané čiastkové úhrady zo strany žalovanej, ktoré boli v zmluvne dohodnutej výške a žalovaná mala tak vedomosť o podmienkach splácania. Žalovaná ešte pred podaním návrhu na začatie konania realizovala úhradu v mesiaci december 2017, ktorá nebola v žalobnom návrhu zohľadnená a po podaní návrhu na začatie konania vykonala ďalšie úhrady - dňa 28.12.2017 - 30,80 Eur, dňa 09.03.2018 - 30,80 Eur a dňa 28.03.2018 - 30,80 Eur. Preto žalobca vzal návrh na začatie konania čiastočne späť v časti uplatnenej istiny vo výške 92,40 Eur.
7. V priebehu konania pôvodný žalobca postúpil pohľadávku proti žalovanej spoločnosti Intrum Slovakia s.r.o., Bratislava a navrhol zmenu účastníka na strane žalobcu. Preto súd uznesením č.k. 10Csp/14/2018-69 zo dňa 24.05.2018, právoplatným dňa 14.06.2018, pripustil, aby do konania na miesto doterajšieho žalobcu Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155 vstúpila spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o., Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154.
8. Žalovaná vo vyjadrení doručenom súdu dňa 23.07.2018 k vyjadreniu žalobcu opakovane uviedla, že zmluva o úvere neobsahuje náležitosti, aby mohla byť považovaná za úver s poplatkami a úrokmi a zotrvala na argumentácii uvedenej v odpore proti platobnému rozkazu. Nesúhlasila s tvrdením žalobcu, že mala možnosť individuálne si dojednať podmienky zmluvy. Občiansky zákonník presne špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, sú neprijateľné a preto neplatné. Zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere spĺňala obsahové náležitosti. Cieľom takejto úpravy je ochrana spotrebiteľa ako slabšieho účastníka záväzkovo-právneho vzťahu zo spotrebiteľského úveru.
9. V písomnom podaní doručenom súdu dňa 06.12.2018 žalobca oznámil, že po podaní žaloby žalovaná vykonala úhrady v sume 369,60 Eur nasledovnými platbami: dňa 28.12.2017 v sume 30,80 Eur, dňa 09.03.2018 v sume 30,80 Eur, dňa 28.03.2018 v sume 30,80 Eur, dňa 26.04.2018 v sume 30,80 Eur, dňa 28.05.2018 v sume 30,80 Eur, dňa 05.06.2018 v sume 30,80 Eur, dňa 02.07.2018 v sume 30,80 Eur, dňa 27.07.2018 v sume 30,80 Eur, dňa 31.08.2018 v sume 30,80 Eur, dňa 26.09.2018 v sume 30,80 Eur, dňa 02.11.2018 v sume 30,80 Eur, dňa 27.11.2018 v sume 30,80 Eur. Preto vzal žalobca žalobu v časti o zaplatenie sumy 369,60 Eur s príslušným úrokom z omeškania z dôvodu čiastkovej úhrady späť. Rovnako vzal späť žalobu v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty a poplatkov vo výške 115,24 Eur a navrhol v týchto častiach konanie zastaviť.
10. Žalobca sa na pojednávanie dňa 11.01.2019 nedostavil, pričom svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnil. Súd preto vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu v súlade s § 180 Civilného sporového poriadku.
11. Žalovaná na súdnom pojednávaní uviedla, že si zobrala pôžičku od spoločnosti Consumer Financial Holding vo výške 4.000,- Eur, nevie však uviesť, koľko doposiaľ na túto pôžičku uhradila, pretože v roku 2015 uzavrela mandátnu zmluvu so spoločnosťou Cost Control, s.r.o. so sídlom Karpatské námestie 10 v Bratislave, ktorej predmetom je splátkové zariadenie záležitostí v mene žalovanej, a ktorej spoločnosti každý mesiac posiela peniaze a ona za žalovanú všetkým jej veriteľom posiela peniaze a spravuje všetky jej záväzky. Rovnako jej píše vyjadrenia, keď je to potrebné. Táto spoločnosť za žalovanú napísala aj odpor proti platobnému rozkazu v tejto veci. Z toho dôvodu sa žalovaná nevedela vyjadriť k tomu, aký zostatok jej záväzku je z tejto úverovej zmluvy, ani k tomu, koľko v splátkach doposiaľ uhradila.
12. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými stranami sporu a zistil tento skutkový stav:
13. Medzi pôvodným veriteľom, spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s., Kežmarok a žalovanou bola dňa 31.12.2013 uzavretá Zmluva o poskytnutí najľahšej pôžičky. Žalovanej bola poskytnutá pôžička 4.000 Eur. Dohodnutý bol počet splátok 60, splátka (vrátane poistenia) vo výške 97,78 Eur mesačne, ročná úroková sadzba 16 %, RPMN 16 %, priemerná hodnota RPMN 21,09 %, termín konečnej splatnosti 12/2018. Celkové náklady spotrebiteľa boli uvedené sumou 1.701,20 Eur.
14. Spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., Kežmarok vyzvala predžalobnou upomienkou zo dňa 27.01.2015 žalovanú na zaplatenie nedoplatku na splátkach vo výške 409,70 Eur. Žalovaná bola upozornená, že ak do 05.03.2015 nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci november 2014, bude Consumer Finance Holding, a.s. oprávnená úver zosplatniť.
15. K zosplatneniu došlo Oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 25.03.2015 s tým, že dlhovaná istina úveru predstavuje 3.722,17 Eur.
16. Z predloženého prehľadu splátok a úhrad úveru bolo zistené, že žalovaná uhradila sumu 1.986,17 Eur.
17. Pred podaním žaloby na súd (26.01.2018) žalovaná uhradila žalobcovi dňa 28.12.2017 ďalšiu splátku v sume 30,80 Eur a po podaní žaloby dňa 09.03.2018 sumu 30,80 Eur, dňa 28.03.2018 sumu 30,80 Eur, dňa 26.04.2018 sumu 30,80 Eur, dňa 28.05.2018 sumu 30,80 Eur, dňa 05.06.2018 sumu 30,80 Eur, dňa 02.07.2018 sumu 30,80 Eur, dňa 27.07.2018 sumu 30,80 Eur, dňa 31.08.2018 sumu 30,80 Eur, dňa 26.09.2018 sumu 30,80 Eur, dňa 02.11.2018 sumu 30,80 Eur a dňa 27.11.2018 sumu 30,80 Eur.
18. Rámcovou zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 30.11.2017 postúpil postupca Všeobecná úverová banka, a.s. svoju pohľadávku voči žalovanej na žalobcu ako postupníka.
19. Výzvou zo dňa 05.09.2018 vyzval súd žalobcu, aby preukázal súdu, že v súlade s ustanovením § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách pred postúpením pohľadávky na spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o., Bratislava postupca VÚB, a.s., Bratislava písomne vyzval žalovanú na splnenie záväzku, pričom táto bola následne nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku. Výzva bola právnemu zástupcovi žalobcu doručená dňa 27.09.2018, avšak tento na výzvu súdu nereagoval. Opätovne zaslal súdu len fotokópiu predžalobnej upomienky, oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru a oznámenie o postúpení pohľadávky.
20. Podľa § 145 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
21. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
22. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
23. Podaním, doručeným súdu dňa 06.12.2018, vzal žalobca žalobu v časti o zaplatenie sumy 369,60 Eur s príslušným úrokom z omeškania a v časti zmluvnej pokuty a poplatkov vo výške 115,24 Eur späť, preto súd konanie v tejto časti zastavil. Keďže k čiastočnému späťvzatiu žaloby došlo skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie, nebol potrebný súhlas žalovanej so späťvzatím žaloby, nakoľko jej prípadný nesúhlas by bol právne neúčinný.
24. Podľa § 657 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
25. Podľa § 658 ods. 1 OZ, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
26. Podľa § 52 ods. 1 až 4 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
27. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, t.j. ku dňu 31.12.2013 (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
28. Podľa § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom na účely tohto zákona sa rozumie fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.
29. Podľa § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom na účely tohto zákona sa rozumie fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti,
30. Podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluvou o spotrebiteľskom úvere na účely tohto zákona sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,
31. Podľa § 524 ods. 1 a 2 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
32. Podľa § 526 ods. 1 a 2 OZ, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.
33. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
34. Podľa § 92 ods. 2 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase postúpenia pohľadávky, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
35. Súd sa v prvom rade zaoberal otázkou aktívnej legitimácie žalobcu v konaní. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie žalobcu, z ktorého mu z hmotného práva vyplýva uplatňovaný nárok uplatnený žalobou v sporovom konaní. Súd skúma vecnú legitimáciu sám z úradnej povinnosti, a to i bez toho, aby to strany sporu navrhli a aj v prípade, že ju žiadna zo strán sporu nenamieta. Aktívnu vecnú legitimáciu v spore je možné nadobudnúť aj postúpením pohľadávky, ktorá je predmetom konania. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu vedie vždy k zamietnutiu žaloby.
36. Pokiaľ ide o samotné postúpenie pohľadávky podľa § 526 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, publikovaného pod R 119/2003, relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Dlžník sa v takomto prípade nemôže úspešne dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie. To by mohol len vtedy, ak by postúpenie pohľadávky preukazoval zmluvou o postúpení postupník. Žalobca predložil rámcovú zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 30.11.2017 (uložená v registri tunajšieho súdu OpP pod sp. zn. OpP/1/2018), ako aj oznámenie Všeobecnej úverovej banky, a.s., ktorým táto oznámila žalovanej postúpenie pohľadávky.
37. Súd podrobil skúmaniu aj platnosť rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 30.11.2017 v časti týkajúcej sa postúpenia pohľadávky voči žalovanej, keďže na preukázanie svojej aktívnej vecnej legitimácie ju predložil samotný žalobca. Súdna prax pripustila možnosť skúmania platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky v prípade postúpenia pohľadávky v rozpore so zákonom.
38. Z ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení účinnom v čase postúpenia pohľadávky vyplýva, že právo banky na postúpenie pohľadávky voči dlžníkovi tretej osobe vznikne až po splnení zákonných podmienok, t.j. omeškanie dlžníka s plnením peňažného záväzku nepretržite dlhšie ako 90 dní napriek písomnej výzve na plnenie. Uvedené ustanovenie predstavuje špeciálnu úpravu vo vzťahu k všeobecnej úprave postúpenia pohľadávky v Občianskom zákonníku. Účelom tohto ustanovenia je ochrana klientov pred postúpením pohľadávky voči nim pred splnením na subjekty, ktoré nepodliehajú dohľadu Národnej banky Slovenska. Zákonné predpoklady na vznik práva postúpiť pohľadávku musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. Postúpenie pohľadávky napriek nesplneniu zákonných podmienok predstavuje postup v rozpore so zákonom, ktorý má za následok absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávok (vo vzťahu k tejto pohľadávke) podľa § 39 Občianskeho zákonníka.
39. Z vykonaného dokazovania nevyplýva doručenie písomnej výzvy na plnenie žalovanej pred uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávok, táto zmluva je tak v časti postúpenia spornej pohľadávky voči žalovanej na žalobcu neplatná pre rozpor so zákonom, pretože bez preukázania doručenia písomnej výzvy na plnenie žalovanej pred uzavretím uvedenej zmluvy o postúpení pohľadávok nebolo v prejednávanom spore preukázané splnenie zákonných podmienok na postúpenie pohľadávky voči žalovanej z uzavretej zmluvy na žalobcu ako tretiu osobu. Bolo preto potrebné konštatovať, že žalobca spornú pohľadávku od pôvodného veriteľa Všeobecná úverová banka, a.s. rámcovou zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 30.11.2017 platne nenadobudol. Preto súd žalobu žalobcu v zostávajúcej časti zamietol z dôvodu nedostatku jeho aktívnej vecnej legitimácie v dôsledku absolútnej neplatnosti rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 30.11.2017 vo vzťahu k spornej pohľadávke voči žalovanej.
40. Záverom súd poznamenáva, že pokiaľ žalobca predložil súdu len predžalobnú upomienku spoločnosti Consumer Finnace Holding, a.s., Bratislava zo dňa 27.01.2015, ktorá bola doručená žalovanej dňa 09.02.2015, túto upomienku nemožno považovať za výzvu podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách. Totiž, ak by ku dňu postúpenia pohľadávky nebol splatným celý úver (nedošlo k vyhláseniu jeho mimoriadnej splatnosti), nebola by VÚB, a.s. oprávnená ako postupca postúpiť v celosti svoju pohľadávku z úveru vrátane úrokov z neho inému subjektu (žalobcovi). VÚB, a.s. ako banka mohla postúpiť iba svoju splatnú pohľadávku a za súčasného splnenia písomnej výzvy, a po uplynutí zákonom stanovenej doby omeškania. Spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách teda môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už: 1. splatné, 2. za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy po tom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonnými predpokladmi pre platné postúpenie pohľadávky banky. Musia však byť splnené už v čase postúpenia pohľadávky. „Predžalobná upomienka“ zo dňa 27.01.2015 bola predpokladom, aby žalobca mohol pristúpiť k zosplatneniu úveru § 53 ods. 9 a § 565 OZ. Jedná sa teda o dva odlišné inštitúty, ktoré sledujú iné ratio legis a iný účel naplnenia práv a povinností subjektov. Stotožnenie upozornenia podľa § 53 ods. 9 OZ a výzvy podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách by znamenalo neprimerané uľahčenie popierajúce zmysel právnej úpravy.
41. Keďže súd žalobu zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie na strane žalobcu, súd ďalej nepodroboval zmluvu preskúmaniu z hľadiska splnenia zákonných predpokladov podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch ani neprijateľných zmluvných podmienok.
42. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
43. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
44. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
45. O trovách konania súd rozhodol v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami tak, že žalovanej nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal. Žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia sumy 2.845,50 Eur. V časti o zaplatenie sumy 369,60 Eur s príslušným úrokom z omeškania vzal žalobca žalobu späť, pričom uviedol, že tak urobil z dôvodu čiastkovej platby zo strany žalovanej. Žalobu vzal späť aj v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty a poplatkov vo výške 115,24 Eur a žiadal v tejto časti konanie zastaviť. Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, je súd pri rozhodovaní o trovách konania povinný skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovaného. Z čiastkového späťvzatia žaloby je zrejmé, že splátku vo výške 30,80 Eur dňa 28.12.2017 žalovaná uhradila ešte pred začatím konania (ktoré sa začalo dňa 26.01.2018 podaním žaloby na súd), v tejto časti teda nebola žaloba podaná dôvodne. Ďalšie úhrady, na ktoré sa čiastočné späťvzatie vzťahuje, vo výške 338,80 Eur (369,60 Eur - 30,80 Eur) boli žalovanou vykonané po začatí sporu, teda možno konštatovať, že v tejto časti došlo k späťvzatiu žaloby pre správanie žalovanej. V časti o zaplatenie zmluvnej pokuty a poplatkov vo výške 115,24 Eur vzal žalobca žalobu späť bez udania dôvodu, teda v tejto časti nemožno procesné zavinenie pričítať žalovanej. V prevyšujúcej časti (2.360,66 Eur) súd žalobu žalobcu zamietol, v tejto časti (v rozsahu 83 %) je preto úspešnou stranou sporu žalovaná.
46. Vzhľadom na celkovú výšku uplatneného nároku a sumu, vo vzťahu ku ktorej bolo konanie zastavené, je zrejmé, že úspešnou stranou v spore je žalovaná a preto jej vznikol nárok na náhradu trov konania. Zo súdneho spisu však vyplýva, že žalovanej preukázateľne žiadne trovy konania nevznikli, preto jej súd nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozhodnutia, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Ulica Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne.
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každá strana sporu dostala jeden rovnopis odvolania. Ak strana sporu nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jej trovy.
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).