Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9P/25/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudcom JUDr. Igorom Valentom vo veci navrhovateľa: M. L., P.. T., G.. XX.XX.XXXX, E. K. M., I. XXX, E.. Č.. O. M., O. XX proti druhému manželovi: M. L., P.. L., G.. XX.XX.XXXX, E. K. K. Š., Q.. C. XXX/XX, E.. Č.. O. E., R. - V. XXX/XX, o návrhu navrhovateľky na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode za účasti Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny K. Š. takto

rozhodol:

Súd manželstvo M. L., P.. T.U., G.. XX.XX.XXXX Q. M. L., P.. L., G.. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX Z. K. Š., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu K. Š., Z. J.Ä. XX, P. XXXX, G. A. XXX, O. O. Č. XX r o z v á d z a .

Súd na čas po rozvode z v e r u j e maloletého M. L., G.. XX.XX.XXXX Q. M.. V. M. G. L., G.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky M. L., G.. XX.XX.XXXX.

Otec maloletých detí M. L., G.. XX.XX.XXXX je p o v i n n ý prispievať výživným na maloletého M. sumou 120,- € mesačne a výživným na maloleté dieťa meno neurčené sumou 40,- € mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletých detí, počnú dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Obaja rodičia z a s t u p u j ú maloleté deti ako zákonní zástupcovia v bežných veciach a spravujú ich majetok.

Súd styk otca s maloletými deťmi n e u p r a v u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Dňa 13.09.2021 podala navrhovateľka na tunajší súd návrh na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode, pre prípad rozvodu žiadala maloleté deti pochádzajúce z manželstva zveriť do osobnej starostlivosti a otca maloletých detí zaviazať prispievaním vyživovacej povinnosti v celkovej výške 300,- € mesačne.

2. Druhý manžel po doručení návrhu na začatie konania sa písomným podaním zo dňa 20.10.2021 vyjadril k návrhu tak, že s návrhom na rozvod manželstva súhlasí, súhlasil so zverením maloletých detí pochádzajúcich z manželstva na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky, avšak nesúhlasil s výškou vyživovacej povinnosti, ktorú matka uplatňovala pre maloleté deti v celkovej sume 300,- € pre prípad rozvodu manželstva, čo odôvodňoval tým, že nie je v jeho schopnostiach prispievať výživným vo výške, ktoré požaduje matka.

3. Súd vo veci určil termín pojednávania na deň 01.03.2022, ktorého pojednávania sa druhý manžel nezúčastnil, svoju neúčasť neospravedlnil, a preto súd v zmysle ustanovenia vykonal pojednávanie v jeho neprítomnosti.

4. V rámci dokazovania súd vypočul navrhovateľku, zástupcu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny K. Š. ako kolízneho opatrovníka maloletých detí, oboznámil sa s listinnými dôkazmi tak ako boli súdu tieto predložené účastníkmi konania, a to potvrdeniami o príjme navrhovateľky a druhého manžela, oboznámil sa so sobášnym listom účastníkov konania, rodnými listami maloletých detí, uznesením Okresného súdu Malacky sp. zn. a zistil nasledovný skutkový stav veci:

5. Účastníci konania uzatvorili manželstvo v roku 2006 s tým, že u navrhovateľky sa jedná o manželstvo prvé, z ktorého pochádzajú dve maloleté deti a to M. L., narodený v roku XXXX a dieťa mena neurčeného, s priezviskom L., G. XX.XX.XXXX. Navrhovateľka uviedla, že posledným spoločným bydliskom účastníkov konania bolo mesto K. Š., kedy v roku XXXX došlo k ukončeniu vzájomného spolužitia navrhovateľky a druhého manžela z dôvodu názorových nezhôd, ako i z dôvodu nadviazania známosti zo strany navrhovateľky s iným mužom. Navrhovateľka ozrejmila príčinu rozvratu manželského spolužitia a označila, že takouto príčinou bolo správanie odporcu, ktorý sa voči navrhovateľke správal nevhodne, túto si nevážil. Navrhovateľka deklarovala, že od roku 2019 nežije v spoločnej domácnosti s manželom, každý z nich vedie samostatný spôsob života. Ani jeden z manželov nezotrval v mieste posledného spoločného bydliska a navrhovateľka sa vyjadrila, že dlhodobo žije v spoločnej domácnosti s aktuálnym partnerom M. C. v meste M.. Súčasne súdu oznámila, že počas trvania manželstva sa jej narodilo dieťa mena neurčeného s priezviskom L. V. XX.XX.XXXX, ktorého biologickým otcom nie je jej terajší manžel, ale aktuálny priateľ navrhovateľky. Z tohto dôvodu sa vedie pred Okresným súdom Malacky konanie pod sp. zn. o žalobe na zapretie otcovstva k maloletému dieťaťu, ktoré konanie však nie je skončené. Navrhovateľka zdôraznila, že výlučne ona zabezpečuje osobnú starostlivosť jednak o maloletého M., ako i o maloleté dieťa neurčeného mena, ktoré sa jej narodilo dňa XX.XX.XXXX, a preto pre prípad rozvodu žiadala, aby obe maloleté deti boli zverené do jej osobnej starostlivosti a otec maloletých detí bol zaviazaný k prispievaniu výživného v celkovej sume 300,- € mesačne. K osobným a majetkovým pomerom uviedla, že aktuálne je na riadnej materskej dovolenke a jej príjem predstavuje rodičovský príspevok spolu s rodinnými prídavkami v celkovej sume 320,- €, je inak nemajetná. Jej terajší partner M.G. C., s ktorým žije v spoločnej domácnosti dosahuje príjem na úrovni 850,- až 900,- € mesačne, z ktorých finančných prostriedkov uhrádzajú nevyhnutné výdavky v súvislosti s bývaním (nájom bytu a úhrada inkasných poplatkov) vo výške 500,- € mesačne a ďalšie finančné prostriedky sú využívané na pokrytie ich osobných potrieb, ako i potrieb maloletých detí. Navrhovateľka sa vyjadrila, že maloletý M. L. študuje mimo miesta svojho trvalého bydliska v K. a navštevuje A. U. Š. V.. Navrhovateľka ďalej zdôrazňovala, že otec maloletých detí si dobrovoľne neplní svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť, resp. túto si plní sporadicky a posledné výživné zaslal matke v septembri 2021 vo výške 100,- € určené pre maloletého M..

Druhý manžel sa pripojil k návrhu navrhovateľky na rozvod manželstva v písomnom vyjadrení dňa 20.10.2021. Zdôraznil, že je zamestnaný len na základe dohody a po dobu dvoch mesiacov je práceneschopný, preto nie je v jeho reálnych schopnostiach prispievať výživným, ktoré požaduje pre maloleté deti matka. Súčasne sa vyjadril, že vyživovaciu povinnosť si neplní z dôvodu, že matka odmieta označiť platobné miesto, kde si otec takúto povinnosť splniť môže.

Kolízny opatrovník maloletých detí sa pripojil k návrhu na rozvod manželstva a súčasne uviedol, že v rámci šetrenia pomerov na strane matky bolo zistené, že starostlivosť o maloleté deti zabezpečuje matka, ktorá žije v spoločnej domácnosti s terajším partnerom M. C. G. Q. M., O. XX. Príjem matky predstavuje rodičovský príspevok vo výške 370,- €, príjem partnera matky je na úrovni 900,- € a maloletý M. navštevuje A. U. F. V. v K.. Kolízny opatrovník súčasne uviedol, že zo šetrenia pomerov na strane otca maloletých detí bolo zistené, že otec aktuálne žije v spoločnej domácnosti s družkou B. Š. v jednoizbovom rodinnom dome a je zamestnaný na dohodu ako murár vo firme V. K.G. G. K.. V dôsledku nepriaznivého zdravotného stavu je otec dočasne práceneschopný, jeho aktuálna partnerka je evidovaná ako uchádzač o zamestnanie na príslušnom Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny E.. Kolízny opatrovník v správe o šetrení zdôraznil, že sám otec sa vyjadril, že zasiela výživné pre maloletého M. v sume 110,- € mesačne v dôsledku pretrvávajúcej práceneschopnosti zasiela dobrovoľne matke výživné vo výške 50,- € mesačne.

Súd mal za preukázané, že Okresný súd Malacky Uznesením -24 zo dňa 28.07.2020 rozhodol neodkladným opatrením tak, že uložil otcovi maloletých detí povinnosť prispievať výživným pre maloletého M. (G.. XXXX) sumou vo výške 100,- € mesačne počnúc dňom 28.07.2020 do právoplatného skončenia konania o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, ktoré sa vedie pred Okresným súdom Malacky v konaní sp. zn. .

Lustráciou súd tiež zistil, že pred Okresným súdom Malacky sa vedie konanie o zapretie otcovstva voči maloletému dieťaťu neurčeného mena, s priezviskom L., G. XX.XX.XXXX, v ktorom konaní nie je rozhodnuté.

6. Podľa Zákona o rodine ( ) , súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa § 23 ods. 2 vyššie citovaného zákona, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

7. Z vyjadrení navrhovateľky a druhého manžela mal súd jednoznačne za preukázané, že manželstvo účastníkov konania je dlhodobo nefunkčné, od roku 2019. Od tohto obdobia každý z účastníkov konania vedie samostatný spôsob života, manželia nežijú v spoločnej domácnosti, spoločne nehospodária a starostlivosť o maloleté deti pochádzajúce z manželstva zabezpečuje výlučne navrhovateľka. Manželstvo účastníkov neplní ani jednu z funkcií a obaja manželia sa vyjadrili, že nemajú záujem na zotrvávaní v manželskom spolužití, a preto súd rozvod manželstva povolil.

8. Z dokazovania mal súd tiež jednoznačne za preukázané, že z manželského spolužitia pochádzajú dve maloleté deti a to maloletý M., G.. Z. P. XXXX a maloleté dieťa neurčeného mena s priezviskom L., C. A. G. XX.XX.XXXX. I keď navrhovateľka deklarovala, že biologickým otcom maloletého dieťaťa neurčeného mena, ktoré sa jej narodilo v roku 2021, nie je jej manžel v zmysle prvej zákonnej domnienky určenia otcovstva „za otca dieťaťa sa považuje manžel matky“ je v rodnom liste maloletého dieťaťa zapísaný manžel navrhovateľky. Nič na danej okolnosti nemení skutočnosť, že v súčasnej dobe sa vedie konanie o zapretie otcovstva pred Okresným súdom Malacky sp. zn. , ktoré konanie nie je právoplatne skončené. Zo správy o šetrení pomerov na strane matky ako i na strane otca pre súd jednoznačne vyplynula skutočnosť, že reálne osobnú starostlivosť o obe maloleté deti zabezpečuje matka.

9. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností, alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia ako schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na primerané majetkové riziká, ktorý povinný na seba berie.

10. Súd obe maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matke na čas po rozvode, pretože takúto osobnú starostlivosť o maloleté deti matka reálne dlhodobo i zabezpečuje. Aj zo správ o šetrení pomerov na strane matky, ktoré realizoval kolízny opatrovník mal súd za preukázané, že matka má vytvorené vhodné podmienky pre zabezpečenie riadnej starostlivosti o maloleté deti a ani žiadne nedostatky vo vzťahu k osobnej starostlivosti neboli zistené ani šetrením pomerov, ktoré realizoval kolízny opatrovník.

Pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti otca voči maloletým deťom súd vychádzal z vyššie citovaných ustanovení Zákona o rodine a zohľadnil opodstatnené potreby na strane maloletých detí, ako i schopnosti a možnosti na strane otca s prihliadnutím na tú skutočnosť, že i matke maloletých detí svedčí zákonná vyživovacia povinnosť napriek tomu, že čiastočne si takúto zákonnú vyživovaciu povinnosť plní tým, že zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloleté deti.

Súd mal za preukázané, že maloletý M. aktuálne študuje mimo miesta svojho trvalého bydliska na A. U. F. V. Z. K., s výkonom takéhoto štúdia na strane maloletého dieťaťa vznikajú výdavky spojené s cestovným, ošatením, zabezpečovanie školských potrieb, ako aj inej záujmovej činnosti. Súd zohľadnil všetky tieto okolnosti a určil výšku vyživovacej povinnosti otca v sume 120,- € mesačne. Vo vzťahu k maloletému dieťaťu neurčeného mena s priezviskom L., súd určil otcovi maloletého dieťaťa, ktorý je uvedený v rodnom liste, zákonnú vyživovaciu povinnosť v rozsahu 40,- € mesačne a prihliadol tiež na reálne potreby maloletého dieťaťa, schopnosti a možnosti otca, zohľadnil tú okolnosť, že otec je aktuálne práceneschopný, avšak v rámci výkonu svojho povolania (murár) má možnosť dosahovať vyšší príjem, ako to deklaroval potvrdením o príjme (od 63,- € do 120,- € mesačne), ktoré bolo súdu predložené na obdobie posledných 12 mesiacov, pokiaľ deklaroval príjem mzdovým listom za kalendárny rok 2020 a 2021 na základe dohody o pracovnej činnosti u zamestnávateľa Y. Z. C. - V. A. A. K. G. K.. Súd určil výšku vyživovacej povinnosti ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia i s poukazom na skutočnosť, že otec maloletých detí deklaroval aktuálne zdravotné problémy v súvislosti s pretrvávajúcim ochorením, avšak súd prihliadol na skutočnosť, že otec pri vynaložení primeraného úsilia vie dostatočným spôsobom si usporiadať osobné a majetkové pomery tak, aby výživné, ku ktorému ho súd zaviazal, bol schopný si plniť. Pokiaľ matka požadovala výživné na úrovni 300,- € mesačne, súdu žiadnym racionálnym spôsobom nezdôvodnila výšku uplatňovaného nároku na výživu v takomto rozsahu, nedeklarovala a nešpecifikovala výdavky na strane maloletých detí, ktoré by zodpovedali jej požiadavke na určenie výživného v sume 300,- € mesačne, a preto súd takýto nárok zo strany matky nepovažoval za dôvodný. Výška vyživovacej povinnosti, ktorou súd ustálil vo vzťahu k maloletému M. v sume 120,- € mesačne, vo vzťahu k maloletému dieťaťu neurčeného mena s priezviskom L. v sume 40,- € mesačne, zohľadňuje opodstatnené potreby maloletých detí, ako i aktuálne reálne schopnosti a možnosti na strane otca.

11. Súd neupravil styk otca s maloletými deťmi, pretože reálne otec nežiadal styk s maloletými deťmi upraviť, s vyjadrení matky vyplynulo, že otec dlhodobo nejaví záujem o maloleté deti, a tiež pre súd vyplynula okolnosť, že pokiaľ takýto záujem do budúcna otec prejaví, matka nemieni otcovi brániť v realizácii styku.

12. O nárok u na náhradu trov konania súd rozhodol vo veci v zmysle ustanovenia , v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Proti dohode rodičov vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, ktorú súd rozsudkom schválil, nie sú rodičia oprávnení podať voči výroku, ktorým bola dohoda schválená, odvolanie.

Toto právo nemajú účastníci konania, ktorí sa vzdali práva podať odvolanie.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (EP).

Podľa štvrtej časti sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.

Podľa štvrtej časti sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní.

Podľa štvrtej časti sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu alebo z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody alebo verejnej listiny, ktorou bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska