Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23Tos-3-2019.pdf
PDF · 64.52 KB
Case nature
Area
Subarea
23Tos/3/2019
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Javorkovej a sudcov JUDr. Ondreja Samaša a JUDr. Františka Kováča, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 10. januára 2019 prejednal sťažnosť prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín v trestnej veci odsúdeného
L. Z.,
nar. XX.XX.XXXX v E., trvale bytom B. č. XXXX/X, E., t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Dubnica nad Váhom,
ktorú podal proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín, sp.zn. 1Pp/141/2018 zo dňa 05. decembra 2018 a takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sa sťažnosť prokurátora z a m i e t a , pretože nie je dôvodná.
odôvodnenie:
Trestným rozkazom Okresného súdu Žilina sp.zn. 3T/14/2017 zo dňa 28.02.2017 bol L. Z. odsúdený pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 3 Tr.zák. na trest odňatia slobody v trvaní 1 rok so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Trestným rozkazom Okresného súdu Žilina sp.zn. 36T/104/2015 zo dňa 31.07.2015 bol L. Z. odsúdený pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 3 Tr.zák. na trest odňatia slobody v trvaní 1 rok, podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 2 roky. Uznesením rovnakého súdu bolo dňa 10.11.2017 rozhodnuté, že sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia neosvedčil a bolo mu nariadené trest vykonať v ústave s minimálnym stupňom stráženia.
Uznesením súdu prvého stupňa bol odsúdený L. Z. podľa § 66 ods. 1, 2 Tr. zák. a § 415 ods. 1 Tr.por. podmienečne prepustený z výkonu trestov odňatia slobody uložených mu rozhodnutiami Okresného súdu Žilina, sp.zn. 3T/14/2017 zo dňa 28.02.2017, a sp.zn. 36T/104/2015 zo dňa 31.07.2015. Bola mu určená skúšobná doba v trvaní 12 mesiacov, s probačným dohľadom v trvaní 12 mesiacov. Bola mu uložená povinnosť zamestnať sa alebo sa preukázateľne uchádzať o zamestnanie v skúšobnej dobe.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote sťažnosť prokurátor, ktorú zahlásil do zápisnice o verejnom zasadnutí. Následne sťažnosť písomne odôvodnil. Jednotlivé body stanoveného programu zaobchádzania sa odsúdenému darí plniť okrem bodov edukácia a kontakt s vonkajším prostredím. Vzhľadom na hodnotenie odsúdeného z ústavu na výkon trestu, sa nedá súhlasiť s argumentáciou súdu o splnení podmienok na podmienečné prepustenie. Ústav hodnotí resocializačnú prognózu odsúdeného ako menej priaznivú, so stredným rizikom zlyhania. Odsúdený iba čiastočne preukazuje splnenie podmienok na prepustenie z výkonu trestu. Nie je možné u odsúdeného predpokladať v budúcnosti vedenie riadneho života, keďže odsúdený sa v minulosti už neosvedčil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. Preto prokurátor navrhol uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa, aby znova konal a rozhodol.
Krajský súd na neverejnom zasadnutí podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré týmto výrokom predchádzalo a dospel k záveru, že sťažnosť prokurátora nie je dôvodná.
Súd prvého stupňa správne procesne postupoval, keď o návrhu odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, rozhodoval na verejnom zasadnutí (§ 415 ods. 1 Tr.por.), kde odsúdeného aj vypočul (§ 417 ods. 2 Tr.por.). Odsúdený tu mal možnosť pred súdom sa vyjadriť, ako k priebehu jeho výkonu trestu odňatia slobody, tak aj k dôvodom, pre ktoré navrhoval svoje podmienečné prepustenie.
Senát nadriadeného súdu sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa v tom, že odsúdený spĺňa všetky zákonné podmienky pre podmienečné prepustenie podľa § 66 ods. 1, 2 Tr. zák.
Súd prvého stupňa tento svoj názor riadne a podrobne odôvodnil, s kladením dôrazu na skutočnosť, že u L. Z. ide o osobu, ktorá je iba druhýkrát vo výkone trestu odňatia slobody. Doterajší výkon tohto trestu mal na neho dostatočne prevýchovný vplyv, preukázal polepšenie, bol disciplinárne odmenený, má vytvorené pracovné návyky a stanovený program zaobchádzania plní.
V hodnotení odsúdeného je síce uvedené, že riziko sociálneho zlyhania odsúdeného je stredné, zároveň však ústav skonštatoval, že odsúdený dlhodobo dosahuje počas výkonu trestu odňatia slobody pozitívne výsledky. Akceptuje zodpovednosť za svoje konanie, ku spáchanej trestnej činnosti zaujíma kritický postoj, a prezentuje záujem viesť na slobode riadny život. Ústav na výkon trestu tieto svoje tvrdenia premietol do záveru, že odporúča podmienečné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody s dohľadom.
Preto v nadväznosti na vyššie uvedené závery ústavu na výkon trestu, zohľadniac, že odsúdený je páchateľom menej závažnej protispoločenskej trestnej činnosti, správne dospel súd prvého stupňa k záveru, že sú splnené podmienky na podmienečné prepustenie odsúdeného.
Pre zabezpečenie dovŕšenia nápravy odsúdeného na slobode mu správne uložil aj probačný dohľad a povinnosť zamestnať sa. Uvedené inštitúty evidentne napomôžu resocializácii odsúdeného a jeho následnému zaradeniu sa do riadneho života, vrátane plnenia si vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom, pričom odsúdený si musí byť vedomý následkov ich porušenia.
Z takto rozvedených dôvodov rozhodol krajský súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.