Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24S/68/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Novotnej a členov senátu JUDr. Aleny Antalovej a JUDr. Petra Molčana v právnej veci žalobcu R.. N. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom ul. M. č. XX, XXX XX Z. Z. proti žalovanému Predseda Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, IČO: 30796482, ul. Žellova č. 2, 829 24 Bratislava 25 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu č. k.: PV 301/02959/2016/R zo dňa 16. februára 2018 takto

rozhodol:

Rozhodnutie predsedu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou Bratislava č. PV 301/02959/2016/R zo dňa 16. februára 2018 vo výroku, ktorým bol žalobca zaviazaný zaplatiť na účet zdravotnej poisťovne Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s., Panónska cesta 2, Bratislava trovy konania v sume 5.- Eur z r u š u j e. Vo zvyšku žalobu z a m i e t a. Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Administratívne konanie a predchádzajúci postup

1.Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s., Bratislava (ďalej len VŠZP) vykonala ročné zúčtovanie poistného na zdravotné poistenie u žalobcu, na základe ktorého vydala výkaz nedoplatkov č. XXXXXXXXXX vo výške 1 796,44 Eur dňa 10.6.2016. Zároveň k výkazu nedoplatkov bol pripojený prehľad údajov pre výpočet RZ spracovaný v tabuľke. Z tohto prehľadu vyplýva, že vymeriavací základ zamestnanca podľa § 13 ods. 1 zákona č. 580/2004 Z. z. predstavoval sumu 213 332,99 Eur a upravená suma vynásobená koeficientom 49 439,91 Eur. Úhrn minimálnych vymeriavacích základov predstavoval sumu 213 332,99 Eur, pričom maximálny vymeriavací základ podľa § 13 ods. 9, písm. b) zákona bol 49 440.-Eur a koeficient 0,231750. Vo výpočte poistného bolo uvedené, že poistné je 4% z upraveného vymeriavacieho základu 49 439,91 Eur, čo je 1 977,58 Eur. Vykázaná úhrada poistného 181,14 Eur, rozdiel k úhrade 1 796,44 Eur. Žalobca podal včas námietky proti výkazu nedoplatkov č. XXXXXXXXXX zo dňa 10.6.2016.

2. VŠZP podala návrh správnemu orgánu na vydanie rozhodnutia platobným výmerom spolu so svojim stanoviskom k podaným námietkam.

Prvostupňové administratívne rozhodnutie

3. Prvostupňový správny orgán Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Trenčín vydal platobný výmer č. k.: PV 301/02959/2016 zo dňa 11.8.2016, ktorým zaviazal žalobcu zaplatiť nedoplatok na poistnom z ročného zúčtovania poistného na rok 2015 v sume 1 796,44 Eur podľa § 19 ods. 9 zákona č. 580/2004 Z. z. a nahradiť zdravotnej poisťovni trovy konania podľa § 31 ods. 2 Správneho poriadku v sume 5.-Eur. Rozhodnutie bolo odôvodnené tým, že zdravotná poisťovňa podala návrh na vydanie platobného rozkazu a uplatnila si náhradu trov konania na základe pohľadávky na poistnom vyplývajúcej z ročného zúčtovania poistného vykonaného u žalobcu. Z návrhu zdravotnej poisťovne vyplynulo, že žalobcovi bol predpísaný nedoplatok z ročného zúčtovania poistného na verejné zdravotné poistenie za rok 2015 výkazom nedoplatkov č. XXXXXXXXX v sume 1 796,44 Eur. Žalobca podal námietky, ktorým poisťovňa nevyhovela a podala podľa § 17a ods. 6 zákona č. 580/2004 Z. z. úradu návrh na vydanie rozhodnutia platobným výmerom. K návrhu bol pripojený výkaz nedoplatkov a námietky voči výkazu nedoplatkov a vyjadrenie poisťovne k námietkam. Prvostupňový správny orgán ďalej svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že rozhodol podľa skutočností uvedených v návrhu podľa § 77a ods. 5, druhá veta zákona č. 580/2004 Z. z.. V odôvodnení uviedol, že nedoplatok na poistnom bol vykázaný podľa § 19 ods. 9 zákona č. 580/2004 Z. z.. Zároveň priznal navrhovateľovi náhradu trov konania podľa § 31 ods. 2 Správneho poriadku ako náhradu úhrady za vydanie rozhodnutia o pohľadávke na poistnom platobným výmerom.

Druhostupňové administratívne rozhodnutie

5. Žalovaný napadnutým rozhodnutím zmenil platobný výmer tak, že nedoplatok na poistnom vyplývajúci z RZ 2015 v zmysle § 19 ods. 9 zákona č. 580/2004 Z. z. v sume 1 796,44 Eur sa mení na sumu 1 796,45 Eur, trovy konania v sume 5.-Eur sa nemenia. Ďalej bola uložená povinnosť žalobcovi zaplatiť uvedené čiastky na špecifikované účty vedené v štátnej pokladnici v stanovenej lehote s určením variabilných a konštatných symbolov. Rozhodnutie bolo odôvodnené tým, že žalovaný opísal priebeh administratívneho konania s uvedením obsahu jednotlivých podaní žalobcu. Ďalej poukazom na znenie § 10b ods. 1, písm. a), § 11 ods. 1, písm. a), § 11 ods. 3, § 12 ods. 1, písm. a) a d), § 13 ods. 1, § 13 ods. 9, písm. a) a b), § 13 ods. 17, § 16 ods. 8, písm. a) a d), § 17a ods. 6, § 19 ods. 1, 2, 3, 6, 10, 14, 15, § 20 ods.1 zákona č. 580/2004 Z. z. a § 77a ods. 4, 5, 6 zákona č. 580/2004 Z. z. a § 5 a § 6 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8 Vyhlášky MZ SR č. 116/2014 Z. z. o podrobnostiach o vykazovaní preddavkov na verejné zdravotné poistenie, o platení preddavkov na verejné zdravotné poistenie a nedoplatkov, o ročnom zúčtovaní poistného a povinnostiach pri ročnom zúčtovaní poistného a o vzore ročného zúčtovania poistného na verejné zdravotné poistenie. Žalovaný v odôvodnení uviedol, že mal preukázané, že sporným pri výpočte za RZ 2015 sa stala výška vymeriavacieho základu zamestnanca. Žalobca bol v zdravotnej poisťovni evidovaný v roku 2015 nasledovne: ako zamestnanec Ministerstva obrany SR od 1.1.2015 do 11.3.2015, od 12.3.2015 do 31.3.2015 a 30.4.2015 - poistenec štátu podľa § 11 ods. 7, písm. b) zákona č. 580/2004 Z. z. od 1.1.2015 do 31.12.2015. Úhrn vymeriavacích základov bol vypočítaný v súlade s § 6 ods. 2 vyhl. č. 116/2014 Z. z. tak, že išlo o vymeriavací základ zamestnanca podľa § 13 ods. 1 v úhrne 213 332,99 Eur a taký bol aj úhrn vymeriavacích základov. Úhrn minimálnych vymeriavacích základov sa určil podľa § 6 ods. 3, písm. a) vyhl. č. 116/2014 Z. z. v sume 213 332,99 Eur. Ďalej konštatoval, že maximálny vymeriavací základ podľa § 13 ods. 9, písm. b) zákona č. 580/2004 Z. z. za rok 2015 je najviac 49 440.-Eur. Upravený vymeriavací základ sa určil podľa § 6 ods. 4, písm. a) vyhl. č. 116/2014 Z. z. vo výške 49 440.-Eur, pretože úhrn vymeriavacích základov žalobcu je väčší ako maximálny vymeriavací základ v sume 213 332,99 Eur. Koeficient sa určil podľa § 6 ods. 5, písm. a) vyhl. č. 116/2014 Z. z. vo výške 0,231750 ako podiel upraveného vymeriavacieho základu 49 440.-Eur podľa ods. 4 a úhrnu vymeriavacích základov 213 332,99 Eur podľa odseku 2. Výsledný vymeriavací základ bol vypočítaný podľa § 6 ods. 6 vyhlášky, vynásobením vymeriavacieho základu 213 332,99 Eur a koeficientom 0,231750 v sume 49 439,92 Eur. Ďalej dôvodil tým, že poistné za rok 2015 zo závislej činnosti bolo vypočítané podľa § 6 ods. 7 vyhl. č. 116/2014 Z. z. z výsledného vymeriavacieho základu podľa ods. 6 a to vo výške 4% podľa § 12 ods. 1, písm. a) zákona č. 580/2004 Z. z. zo sumy 49 439,92 Eur v sume 1 977,59 Eur. Výsledkom RZ 2015 z príjmov zo závislej činnosti je nedoplatok v sume 1 796,45 Eur, ktorý bol vypočítaný podľa § 6 ods. 8 vyhl. č. 116/2014 Z. z. ako rozdiel sumy poistného 1 977,59 Eur podľa ods. 7 a úhrnu preddavkov na poistné v sume 181,14 Eur. Celkový výsledok ročného zúčtovania RZ 2015 predstavuje nedoplatok v sume 1796,45 Eur. Predseda úradu mal preukázané, že žalobcovi bola vyplatená náhrada mzdy v sume 212 924,41 Eur. Dôvodom bola skutočnosť, že Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 5Sžo/50/2013 zo dňa 17.9.2014 potvrdil rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 27.6.2013 vydaným pod sp. zn. 1S/278/2010-133, ktorým zrušil rozhodnutie ministra obrany evidované pod č. OÚ 22-82/2010 zo dňa 21.9.2010 v spojení s rozhodnutím náčelníka Generálneho štábu Ozbrojených síl Slovenskej republiky vydaným pod č. ŠbPO-76-43/2010 zo dňa 14.6.2010 tak, že im vec vrátil na ďalšie konanie, pretože vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci. Náčelník Generálneho štátu Ozbrojených síl Slovenskej republiky vydal svoje rozhodnutie č. KaGŠ-147/3-98/2015-PravO zo dňa 25.2.2015, ktorým podľa § 64 ods. 1 Správneho poriadku zrušil právoplatný Personálny rozkaz náčelníka GŠ OS SR č. 985 zo dňa 9.7.2007, ktorým bol žalobca prepustený zo služobného pomeru profesionálneho vojaka. Náčelník GŠ OS SR Personálnym rozkazom č. 107 zo dňa 31.3.2015 rozhodol o priznaní a doplatení platu žalobcovi za čas neplatného skončenia služobného pomeru a to od 9.7.2007 do 12.3.2015. Žalovaný ďalej dôvodil tým, že spätne priznaný a doplatený plat za obdobie od 9.7.2017 do 12.3.2015 nemôže byť na účely verejného zdravotného poistenia rozpočítané na toto celé obdobie. Podľa § 13 ods. 17 zákona č. 580/2004 Z. z. náhrada mzdy je vymeriavacím základom zamestnanca v kalendárnom mesiaci, v ktorom bola zúčtovaná. Preddavok na poistné z náhrady mzdy je najviac vo výške ustanovenej v § 16 ods. 8, písm. a) a d). Na ročné zúčtovanie poistného z náhrady mzdy, ustanovenia o ročnom zúčtovaní poistného platia rovnako. Z uvedeného dôvodu bývalý zamestnávateľ žalobcu správne vykázal vyplatený príjem v sume 212 924,41 Eur v mesačnom výkaze za mesiac apríl 2015, nakoľko bol zúčtovaný zamestnávateľom v tomto mesiaci. Z takto vykázaného príjmu platiteľa poistného, t. j. žalobcu, zamestnávateľ odviedol preddavok na poistné na verejnom zdravotnom poistení z maximálneho vymeriavacieho základu (4 120.-Eur) podľa § 16 ods. 8, písm. a) a d) zákona č. 580/2004 Z. z. za zamestnávateľa vo výške 10% v sume 412.-Eur a preddavok na poistné na verejné zdravotné poistenie za zamestnanca vo výške 4% v sume 164,80 Eur. Za mesiac marec 2015 bol vykázaný príjem platiteľa poistného ako zamestnanca v sume 408,58 Eur, z ktorého zamestnávateľ odviedol preddavok na poistné na verejné zdravotné poistenie zamestnávateľa vo výške 10% v sume 40,85 Eur a preddavok na poistné na verejné zdravotné poistenie za zamestnanca vo výške 4% v sume 16,34 Eur. Z týchto skutočností vyplýva, že zdravotná poisťovňa mala nárok uplatniť si nedoplatok z ročného zúčtovania poistného na verejné zdravotné poistenie výkazom nedoplatkov, resp. platobným výmerom predpísaným úradom. Z dôvodu, že nárok zdravotnej poisťovne na nedoplatok bolo potrebné prepočítať, keďže zdravotná poisťovňa v pôvodne vypočítanom RZ za rok 2015 vypočítala poistné v nesprávnej výške, bolo potrebné platobným výmer zmeniť. Žalovaný k námietke žalobcu, že prvostupňový správny orgán neskúmal opodstatnenosť podaného návrhu zdravotnej poisťovne a neinformoval žalobcu o začatí správneho konania, žalovaný uviedol, že podľa § 77a ods. 4, posledná veta o začatí konania úrad účastníkov konania neupovedomuje. Ďalej, že podľa § 77a ods. 5, posledná veta platobný výmer sa vydáva na základe skutočností uvedených v návrhu. Z toho pre žalovaného vyplynulo, že prvostupňový orgán pred vydaním platobného výmeru nemal povinnosť skúmať obsah návrhu zdravotnej poisťovne, ale mal povinnosť vydať platobný výmer podľa skutočností uvedených v návrhu zdravotnej poisťovne. K námietke premlčania uviedol, že túto neakceptuje, pretože neuplynulo päť rokov od vzniku nároku zdravotnej poisťovne uplatniť si poistné. Nedoplatok bol zistený pri ročnom zúčtovaní dňa 10.6.2016 vydaním výkazu nedoplatkov č. 1621359717.

Žalobné body

6. Žalobca sa žalobou doručenou súdu v zákonom stanovenej lehote domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a vrátenia veci na ďalšie konanie. Žalobca namietal, že boli jeho práva porušené predchádzajúcim postupom a napadnutým rozhodnutím. Žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a v konaní došlo k podstatnému porušeniu ustanovení pred orgánom verejnej správy, ktoré má za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Nezákonnosť postupu a rozhodnutia videl v tom, že žalovaný vydal rozhodnutie bez vykonania dokazovania a posúdenia zadovážených podkladov. Prvostupňový orgán vydal rozhodnutie bez skúmania zákonnosti a opodstatnenosti návrhu na jeho vydanie. Prvostupňový správny orgán žalobcu neinformoval o tom, že začal proti žalobcovi správne konanie. Nerešpektoval § 18 ods. 3, § 17 ods. 1, § 32 ods. 1 a 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len ). Žalobca namietal, že platobný výmer nemá náležitosti uvedené v § 47 ods. 1 a § 47 ods. 3 Správneho poriadku.

7. Žalobca namietal, že sa žalovaný nevysporiadal s odvolacími námietkami a v odôvodnení ich absolútne obišiel. Žalobca namietal, že VŠZP vychádzala z neúplných informácií, vymeriavací základ 213 332,99 Eur za rok 2015 nebol príjmom žalobcu za rok 2015, ale príjmom za obdobie od 9.7.2007 do 12.3.2015. Príjem mu bol vyplatený na základe rozhodnutia náčelníka GŠ OS SR Personálny rozkaz č. 107 zo dňa 31.3.2015, ktorým bol žalobcovi podľa § 78 ods. 2 zákona č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov Ozbrojených síl Slovenskej republiky rozhodnuté o priznaní a doplatení platu za čas neplatného skončenia služobného pomeru od 9.7.2007 do 12.3.2015. Z toho vyplýva, že čiastka 213 332,99 Eur nie je príjem dosiahnutý v roku 2015, ale ide o príjem za obdobie od 9.7.2007 do 12.3.2015. Preto výkaz nedoplatkov nemá predpísané náležitosti uvedené v § 17a ods. 2 zákona č. 580/2004 Z. z. a to najmä s ohľadom na § 17a ods. 2, písm. e) zákona č. 580/2004 Z. z., podľa ktorého výkaz nedoplatkov obsahuje rozpis výšky nedoplatkov podľa písm. c) na jednotlivé mesiace obdobia, za ktoré je výkaz nedoplatkov vystavený. Žalobca ďalej v žalobe uviedol, že si uplatňuje námietku premlčania časti uvedeného nedoplatku, ktorý mu bol vykázaný a predpísaný.

8. Žalobca ďalej namietal výrok o náhrade trov konania z dôvodu, že podľa § 31 ods. 2 Správneho poriadku možno účastníkom konania uložiť, aby nahradili trovy, ktoré vznikli správnemu orgánu ich zavinením. Namietal to, že prvostupňový správny orgán pri stanovení uvedenej úhrady vôbec vo svojom rozhodnutí nešpecifikoval, za čo konkrétne má uhradiť uvedenému účastníkovi vzniknuté trovy konania a prečo v stanovenej výške 5.-Eur. Tiež nebolo uvedené, ako žalobca zavinil predmetné trovy druhému účastníkovi. Uviedol, že má za to, že ak zdravotná poisťovňa nevyhovie námietkam, musí celý spis predložiť úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. V danom prípade správny orgán neoprávnene a nezákonne preniesol neodôvodnenú výšku neurčitých trov konania iného účastníka na žalobcu a to bez toho, aby žalobca tento stav akýmkoľvek spôsobom zavinil, či inak mohol ovplyvniť. K týmto námietkam žalovaný v napadnutom rozhodnutí nezaujal žiadne stanovisko a vôbec sa s nimi nevysporiadal.

Vyjadrenie žalovaného

9. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobca v žalobe uplatnil tie isté argumenty ako v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu. Nesúhlasil s uplatnenými námietkami a uviedol, že sa pridržiava odôvodnenia druhostupňového rozhodnutia. Konštatoval, že postupoval v súlade so Správnym poriadkom a dodržal všetky zákonné pravidlá konania v súlade s ustanovením § 3 Správneho poriadku. Vysporiadal sa s námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní a rozhodnutie má náležitosti uvedené v § 46 a § 47 Správneho poriadku. Žalovaný navrhol, aby súd zamietol žalobu a napadnuté rozhodnutie potvrdil.

Posúdenie skutkových a právnych argumentov

10. Krajský súd ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP) a miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP, vec prejednal na nariadenom pojednávaní a po preskúmaní veci dospel k záveru, že žalobe v časti namietajúcej nezákonnosť rozhodnutia o uložení povinnosti zaplatiť poistné na zdravotné poistenie nebolo možné vyhovieť a v časti namietajúcej výrok o trovách konania bola dôvodná.

11.Podľa § 17a ods. 6 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení (6) Ak poistenec alebo platiteľ poistného podá voči doručenému výkazu nedoplatkov námietky v lehote podľa odseku 4 a zdravotná poisťovňa im nevyhovie v plnom rozsahu, zdravotná poisťovňa do 30 dní od ich doručenia predloží úradu námietky poistenca alebo platiteľa poistného spolu so stanoviskom zdravotnej poisťovne k námietkam a výkaz nedoplatkov, voči ktorému sa podali námietky. O námietkach rozhoduje úrad podľa osobitného predpisu.51a)

12.Podľa § 77a ods. 1, 4, 5 zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou (1) Na konanie a rozhodovanie o pohľadávkach z verejného zdravotného poistenia sa vzťahuje ,62) ak osobitný zákon18j) neustanovuje inak. (4) Podkladom na rozhodovanie je námietka, napadnutý výkaz nedoplatkov, stanovisko zdravotnej poisťovne k námietkam a údaje o poistencovi alebo platiteľovi poistného získané podľa osobitného zákona.97aa) (5) Ak je to nevyhnutné, úrad doterajší obsah spisovej dokumentácie ku konaniu doplní a na tento účel úrad vyzve poistenca, platiteľa poistného alebo zdravotnú poisťovňu na predloženie dokladov, ktoré nie je možné získať podľa osobitného zákona,97aa) v lehote deviatich dní odo dňa doručenia výzvy. Poistenca alebo platiteľa poistného zároveň úrad upozorní, že ak na výzvu nepredloží požadované doklady, rozhodne podľa obsahu spisovej dokumentácie.

13.Podľa § 11 ods. 3 zákona č. 580/2004 Z. z. (3) Zamestnancom je na účely tohto zákona fyzická osoba, ktorá vykonáva zárobkovú činnosť uvedenú v § 10b ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3. Fyzická osoba sa na účely tohto zákona nepovažuje za zamestnanca v dňoch, v ktorých nepoberá príjem zo zárobkovej činnosti podľa § 10b ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 a v ktorých nie je fyzickou osobou podľa odseku 7 písm. m) a s).

14. Podľa § 10b ods. 1, písm. a) zákona č. 580/2004 Z. z. (1) Zárobková činnosť podľa tohto zákona je, ak osobitný predpis 16h) alebo medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, neustanovuje inak, činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá a) právo na príjem zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu 18) okrem príjmov z dohody o brigádnickej práci študentov, dohody o vykonaní práce poberateľov výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, ak dovŕšili dôchodkový vek podľa osobitného predpisu, 8ab) poberateľov invalidného výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, poberateľov starobného dôchodku, poberateľov predčasného starobného dôchodku alebo poberateľov invalidného dôchodku, dohody o pracovnej činnosti poberateľov výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, ak dovŕšili dôchodkový vek podľa osobitného predpisu, 8ab) poberateľov invalidného výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, poberateľov starobného dôchodku, poberateľov predčasného starobného dôchodku alebo poberateľov invalidného dôchodku, odchodného, výsluhového príspevku alebo rekreačnej starostlivosti podľa osobitného predpisu.

15. Podľa § 12 ods. 1, písm. a), veta pred bodkočiarkou zákona č. 580/2004 Z. z. (1) Sadzba poistného je pre a) zamestnanca 4% z vymeriavacieho základu podľa § 13 ods. 1;.

16. Podľa § 12 ods. 1 písm. d), veta pred bodkočiarkou zákona č. 580/2004 Z. z. (1) Sadzba poistného je pre d) zamestnávateľa 10% z vymeriavacieho základu;.

17. Podľa § 13 ods. 1 zákona č. 580/2004 Z. z. (1) Vymeriavací základ zamestnanca je plnenie poskytnuté zamestnávateľom zamestnancovi podľa § 10b ods. 1 písm. a) a ods. 2 až 4, ak § 13a neustanovuje inak.

18. Podľa § 13 ods. 17 zákona č. 580/2004 Z. z. (17) v znení účinnom do 31.12.2016 (17) Ak súd rozhodol o nároku na náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru (ďalej len "náhrada mzdy") zamestnanca k zamestnávateľovi, zamestnávateľ vo výkaze podľa § 20 ods. 1 uvedie zamestnanca za obdobie neplatného skončenia pracovného pomeru; ustanovenia o minimálnej výške preddavku sa nepoužijú. Náhrada mzdy je vymeriavacím základom zamestnanca v kalendárnom mesiaci, v ktorom bola zúčtovaná. Preddavok na poistné z náhrady mzdy je najviac vo výške ustanovenej v § 16 ods. 8 písm. a) a d). Na ročné zúčtovanie poistného z náhrady mzdy ustanovenia o ročnom zúčtovaní poistného platia rovnako. V prípade mimosúdneho vyrovnania sporu sa postupuje rovnako.

19. Podľa § 19 ods. 1, prvá veta zákona č. 580/2004 Z. z. (1) Zdravotná poisťovňa je povinná vykonať ročné zúčtovanie poistného za predchádzajúci kalendárny rok za svojho poistenca, a ak mal zamestnávateľa, aj za tohto zamestnávateľa.

20. Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 580/2004 Z. z. (2) Zdravotná poisťovňa vykoná ročné zúčtovanie poistného podľa odseku 1 do 30. septembra nasledujúceho kalendárneho roka. Ak má platiteľ poistného predĺženú lehotu na podanie daňového priznania, ročné zúčtovanie poistného zdravotná poisťovňa vykoná najneskôr do 31. októbra kalendárneho roka, v ktorom je povinnosť podať daňové priznanie.

21. Podľa § 20 ods. 1 zákona č. 580/2004 Z. z. (1) Zamestnávateľ je povinný vykázať príslušnej zdravotnej poisťovni preddavky na poistné za príslušný kalendárny mesiac v členení podľa jednotlivých zamestnancov, za ktorých odvádza poistné a za zamestnávateľa (ďalej len "mesačný výkaz"). V mesačnom výkaze je zamestnávateľ povinný uviesť celkovú výšku príjmu, na ktorého vyplatenie vznikol zamestnancovi nárok, výšku príjmu na uplatnenie odpočítateľnej položky, sumu vyplateného peňažného plnenia, ktoré je oslobodené od dane z príjmov podľa osobitného predpisu, 50a) výšku uplatnenej odpočítateľnej položky, vymeriavací základ podľa § 13 a preddavok na poistné podľa § 16. Ak má zamestnávateľ najmenej troch zamestnancov, je povinný mesačný výkaz zasielať zdravotnej poisťovni výlučne elektronicky.

22. Podľa § 19 ods. 15 zákona č. 580/2004 Z. z. (15) Platiteľ poistného je povinný príslušnej zdravotnej poisťovni odviesť nedoplatok najneskôr do 45 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti výkazu nedoplatkov podľa odseku 9; ak ide o zamestnanca, vykoná túto povinnosť za neho zamestnávateľ, ak je poistenec stále jeho zamestnancom.

23. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 580/2004 Z. z. (1) Právo zdravotnej poisťovne uplatniť nárok na poistné (§ 17 ods. 8, § 18 a § 19 ods. 15) a nárok na úhradu za zdravotnú starostlivosť [§ 9 ods. 7 písm. a), b) a e)] sa premlčí uplynutím piatich rokov odo dňa splatnosti poistného alebo úhrady za zdravotnú starostlivosť.

24. Podľa § 31 ods. 1 a 2 zákona č.71/1967 Zb. Správneho poriadku (ďalej len ) (1) Trovy konania, ktoré vznikli správnemu orgánu, znáša tento orgán. Trovy, ktoré v konaní vznikli účastníkovi konania, znáša účastník. Trovy, ktoré v konaní vznikli zúčastnenej osobe, znáša zúčastnená osoba. (2) Správny orgán môže účastníkom konania, zúčastneným osobám, svedkom a znalcom uložiť, aby nahradili trovy, ktoré vznikli správnemu orgánu ich zavinením; môže im tiež uložiť, aby nahradili trovy, ktoré vznikli ich zavinením, ostatným účastníkom konania.

25. Predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva je posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a predchádzajúceho postupu správneho orgánu z dôvodov nezákonnosti uplatnených vo včas podanej žalobe. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv a oprávnených záujmov fyzických a právnických osôb pred narušením či poškodením nezákonnosťou rozhodnutia a postupov orgánov verejnej správy. Každý, kto sa cíti poškodený na svojich právach rozhodnutím alebo postupom orgánov verejnej správy, má ústavou zaručené právo domáhať ochrany na správnom súde. Úlohou správneho súdu je posúdiť, či si orgán verejnej správy v zmysle žalobných dôvodov zadovážil dostatok skutkových podkladov pre rozhodnutie, či zistil skutočný stav a či skutkové závery, ku ktorým dospel vyplynuli z vykonaných dôkazov a tiež, či rozhodol v súlade s hmotnoprávnymi a procesnými predpismi. Správny súd v tejto veci v súlade s ustanovením § 134 ods. 2, písm. d) SSP. preskúmal napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu ako aj z dôvodov uplatnených v žalobe, pričom nenašiel žiadny dôvod, pre ktorý by napadnuté rozhodnutie v prvom výroku o povinnosti žalobcu zaplatiť VŠZP poistné na zdravotné poistenie vo výške 1 796,45 Eur, bolo v rozpore so zákonom.

26. Žalobné námietky nezákonnosti spočívajúce v nesprávnom procesnom postupe úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej „úrad“), neboli dôvodné. Úrad pri výkone dohľadu nad verejným zdravotným poistením postupuje podľa zákona č. 581/2004 Z. z.. Napadnuté rozhodnutie bolo vydané v rámci týmto zákonom vymedzenej pôsobnosti úradu v § 18 ods. 1, písm. a) bod 3, podľa ktorého úrad vykonáva dohľad nad verejným zdravotným poistením tým, že vydáva platobné výmery vo veciach uplatnených zdravotnou poisťovňou, ak ide okrem iného o pohľadávku na poistnom vyplývajúcu z neodvedeného nedoplatku na poistnom podľa osobitného predpisu, t. j. vykázaného výkazom nedoplatkov na základe ročného zúčtovania poistného podľa § 19 zákona č. 580/2004 Z. z.. Podľa § 77 ods. 1 zákona č. 581/2004 Z. z. sa na konanie a rozhodovanie úradu vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. To znamená, že pokiaľ tento osobitný predpis má úpravu procesného postupu na takto upravený postup sa zákon č. 71/1967 Zb. (ďalej len ) nepoužije. Úrad v prvostupňovom konaní postupoval podľa § 77a ods. 4 a 5 zákona č. 581/2004 Z. z., podľa ktorého sa o začatí konania účastník neupovedomuje a podľa ktorého úrad rozhoduje o pohľadávke zdravotnej poisťovne platobným výmerom, ktorý sa vydáva na základe skutočností uvedených v návrhu. Námietky žalobcu, že išlo o nesprávny postup z dôvodu, že nebolo žalobcovi oznámené začatie konania a nebolo vykonané dokazovanie, a nebolo mu umožnené vyjadriť sa, ktoré práva mu zaručuje , preto nemohli obstáť. Osobitná úprava uvedená v § 77a ods. 4 a 5 zákona č. 581/2004 Z. z. vylúčila, aby boli na postup úradu použité ustanovenia Správneho poriadku, na ktoré poukazoval žalobca.

27. Nebola dôvodná ani námietka, že platobný výmer neobsahuje náležitosti uvedené v § 47 ods. 1 a 3 Správneho poriadku. Jednak táto námietka nebola konkrétna. Žalobca neuviedol, čo konkrétne z náležitostí uvedených v týchto ustanoveniach Správneho poriadku v prvostupňovom rozhodnutí chýbalo. Jednak táto námietka nemá oporu v predmetnom platobnom výmere, ktorý obsahuje náležitosti uvedené v § 47 ods. 1, 2, 3 Správneho poriadku, ako to vyplýva z jeho obsahu. Je nepochybné, že obsahuje výrok rozhodnutia s náležitosťami podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku, ktorým bolo rozhodnuté, aby žalobca zaplatil VŠZP nedoplatok na poistnom z ročného zúčtovania poistného za rok 2015 v sume 1 796,44 Eur v zmysle § 19 ods. 9 zákona č. 580/2004 Z. z. a tiež bol zaviazaný nahradiť zdravotnej poisťovni trovy konania v zmysle § 31 ods. 2 Správneho poriadku vo výške 5.-Eur do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Platobný výmer obsahuje odôvodnenie s náležitosťami podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku. V odôvodnení je uvedené, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia a to nárok zdravotnej poisťovne, ktorý vznikol tým, že žalobcovi vykonaním ročného zúčtovania poistného za rok 2015 vznikol nedoplatok na zdravotnom poistení voči zdravotnej poisťovni. V odôvodnení sa uvádza tiež, že poisťovňa vydala výkaz nedoplatkov a žalobca podal námietky a tiež, že poisťovňa sa vyjadrila k týmto námietkam tak, že im nemienila vyhovieť. Úrad v odôvodnení uviedol, že vec bola posúdená právne tak, že žalobcovi bol výkaz nedoplatkov vystavený podľa § 19 ods. 9 zákona č. 580/2004 Z. z. a týmto výkazom predpísaný nedoplatok z ročného zúčtovania poistného. Z uvedeného obsahu odôvodnenia vyplýva, že obsahuje tak pomenovanie rozhodujúcich skutočností, na základe ktorých bolo rozhodnuté a aj ich právne posúdenie. Treba k tomu doplniť, že pokiaľ žalobca videl nedostatok odôvodnenia v tom, že chýba vyrovnanie sa s jeho námietkami proti výkazu nedoplatkov, tak tieto boli podané pred začatím administratívneho konania, a boli predložené správnemu orgánu spolu s návrhom na vydanie platobného výmeru, vrátane stanoviska zdravotnej poisťovne. Správny orgán bol preto povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť to, ako sa vyrovnal s námietkami účastníka konania. Prvostupňový orgán v preskúmavanej veci tak neurobil, čím zaťažil svoje rozhodnutie nezákonnosťou spočívajúcou v chýbajúcej povinnej náležitosti odôvodnenia. Žalovaný túto chybu odstránil, keď sa s námietkami žalobcu v odôvodnení napadnutého rozhodnutia podrobne vysporiadal. Vzhľadom na tieto okolnosti tohto prípadu správny súd nedostatok týchto náležitostí prvostupňového rozhodnutia nepovažoval za takú podstatnú chybu, ktorá mohla mať za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Vychádzajúc zo základných princípov správneho súdnictva je jeho účelom poskytnutie ochrany právam a oprávneným záujmom účastníkov administratívneho konania. Účelom teda nie je naprávať všetky pochybenia správnych orgánov najmä nie také, ktorých náprava nemôže priniesť zmenu vecného rozhodnutia administratívneho orgánu.

28. Žalobca namietal, že vyplatený príjem v roku 2015 bol príjmom za obdobie od 9.7.2007 do 12.3.2015. Táto skutočnosť ale nebola medzi účastníkmi sporná. Podstata sporu spočívala v právnom posúdení tejto skutočnosti. Podľa žalobcu bolo potrebné tento príjem rozpísať na jednotlivé mesiace, za ktoré bol dodatočne vyplatený, odvolávajúc sa na náležitosti výkazu nedoplatkov uvedené v § 17a ods. 2 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení. Toto ustanovenie ale neupravuje pravidlá na výpočet poistného na zdravotné poistenie. Nič nehovorí o tom, čo možno považovať za vymeriavací základ, ktorý je rozhodujúcim údajom pre výpočet poistného. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalobcovi zrozumiteľne odôvodnil, na základe čoho je doplatenie platu za čas neplatného skončenia služobného pomeru v plnej výške vymeriavacím základom v tom mesiaci, v ktorom bol vyplatený. Vyplýva to z v bode 18 tohto rozsudku citovaného znenia § 13 ods. 17 zákona č. 580/2004 Z. z. v znení účinnom pre tento prípad. Z tohto ustanovenia vyplýva, že zákon o zdravotnom poistení obsahuje úpravu osobitného spôsobu určenia vymeriavacieho základu v takej konkrétnej skutkovej situácii, ktorá nastala u žalobcu. Žalovaný vec správne právne posúdil, keď na zistenú skutočnosť a to, že žalobcovi bol dodatočne vyplatený plat z dôvodu neplatného skončenia služobného pomeru za obdobie viacerých rokov v apríli 2015, aplikoval § 13 ods. 17 zákona č. 580/2004 Z. z. a žalobcovi zahrnul vyplatený doplatok služobného platu za obdobie neplatného skončenia služobného pomeru do vymeriavacieho základu za apríl 2015. Zdravotná poisťovňa vykonala ročné zúčtovanie poistného v súlade so zákonom. Možno len zopakovať správnu argumentáciu žalovaného, že napriek skutočnosti, že platiteľ poistného bol spätne od 9.7.2017 do 12.3.2015 zaradený do služobného pomeru profesionálneho vojaka a bol mu priznaný a doplatený plat, nemôže byť tento na účely verejného zdravotného poistenia rozpočítaný na jednotlivé mesiace tohto obdobia. Podľa § 13 ods. 17 zákona č. 580/2004 Z. z. náhrada mzdy je vymeriavacím základom zamestnanca v kalendárnom mesiaci, v ktorom bola zúčtovaná. Preddavok na poistné z náhrady mzdy je najviac vo výške ustanovenej v § 16 ods. 8, písm. a) a d). Na ročné zúčtovanie poistného z náhrady mzdy ustanovenia o ročnom zúčtovaní poistného platia rovnako. Z tohto dôvodu bývalý zamestnávateľ žalobcu Ministerstvo obrany SR správne vykázalo vyplatený príjem v sume 212 924,41 Eur v mesačnom výkaze za mesiac apríl 2015, nakoľko bol zúčtovaný zamestnávateľom v tomto mesiaci. Z takto vykázaného príjmu žalobcu ako zamestnanca, zamestnávateľ odviedol preddavok na poistné na verejné zdravotné poistenie z maximálneho vymeriavacieho základu (4 120.-Eur) podľa § 16 ods. 8, písm. a) a d) zákona č. 580/2004 Z. z. za zamestnanca vo výške 4% v sume 164,80 Eur a za zamestnávateľa vo výške 10% v sume 412.-Eur. Za mesiac marec 2015 (12.3.2015-31.3.2015) bol vykázaný príjem žalobcu ako zamestnanca v sume 408,58 Eur, z ktorého zamestnávateľ odviedol preddavok na poistné na verejné zdravotné poistenie zamestnávateľa vo výške 10% v sume 10,85 Eur a preddavok na poistné na verejné zdravotné poistenie za zamestnanca vo výške 4% v sume 16,34 Eur. Z toho vyplynulo, že zdravotná poisťovňa mala nárok uplatniť si nedoplatok z ročného zúčtovania poistného na verejné zdravotné poistenie výkazom nedoplatkov, resp. platobným výmerom predpísaným prvostupňovým orgánom. Žalobca mal vymeriavací základ 213 332,99 Eur, pričom maximálny vymeriavací základ podľa § 13 ods. 9, písm. b) zákona č. 580/2004 Z. z. bol 60násobok priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR, za rok 2013, čo predstavovalo čiastku 49 440.-Eur. Upravený vymeriavací základ bol určený podľa § 6 ods. 4, písm. a) vyhl. č. 116/2014 Z. z. vo výške 49 440.-Eur. Výsledný vymeriavací základ (49 439,92 Eur) bol vypočítaný vynásobením vymeriavacieho základu 213 332,99 Eur koeficientom podľa § 6 ods. 5 písm. a) vyhl. č. 116/2014 Z. z. vo výške 0,231750, vypočítaným ako podiel upraveného vymeriavacieho základu 49 440.-Eur podľa odseku 4 a úhrnu vymeriavacích základov 213 332,99 Eur podľa odseku 2 (49 440:213 332,99=0,231750), t. j. 213 332,99 x 0,231750 = 49 439,92. Poistné bolo vypočítané 4% z výsledného vymeriavacieho základu, t. j. 4% zo sumy 49 439,92 Eur v sume 1 977,59 Eur. Z toho bol odpočítaný zaplatený preddavok vo výške 181,14 Eur a celkový výsledok ročného zúčtovania predstavoval nedoplatok 1 796,45 Eur. Z uvedeného vyplýva, že žalobné námietky vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci žalobcom, keď ignoroval znenie § 13 ods. 17 zákona č. 580/2004 Z. z., ktoré bolo potrebné na daný skutkový stav aplikovať, čo žalovaný urobil, čím vec správne právne posúdil.

29. Nemohla obstáť ani námietka premlčania, pretože žalovaný zaviazal žalobcu na úhradu nezaplateného nedoplatku na poistnom na základe včas uplatneného práva zdravotnou poisťovňou. Nedoplatok vznikol na základe ročného zúčtovania za rok 2015. Podľa § 15 ods. 4 zákona č. 580/2004 Z. z. poistné sa platí preddavkami na poistné (§ 16) a zúčtováva sa v ročnom zúčtovaní poistného (§ 19). V predmetnom prípade povinnosť zaplatiť preddavok na poistné vznikla nie skôr, ako bol žalobcovi z dôvodu neplatného skončenia služobného pomeru dodatočne vyplatený plat za čas neplatného skončenia služobného pomeru a to za obdobie od 9.7.2007 do 12.3.2015, čo sa stalo v mesiaci apríl 2015. Zdravotná poisťovňa uplatnila nárok na poistné výkazom nedoplatkov a následne na základe podaných námietok návrhom na vydanie platobného výmeru pred uplynutím premlčacej doby určenej podľa vyššie citovaného § 21 ods. 1 zákona č. 580/2004 Z. z..

30. Žalobca sa v podstate dožadoval, aby príjem, ktorý mu bol vyplatený v apríli 2015, bol rozpísaný ako príjem dosiahnutý v mesiacoch, za ktoré bol doplatený. Takáto požiadavka ale nemá oporu v zákone o zdravotnom poistení. Zjednodušene povedané poistné na zdravotné poistenie zamestnanci platia vo forme preddavku a ročného zúčtovania z vymeriavacieho základu, ktorým je plnenie poskytnuté zamestnávateľom. Teda nie plnenie, ktoré malo byť poskytnuté ale plnenie, ktoré poskytnuté bolo. Žalobcovi bolo plnenie poskytnuté v apríli 2015 a nie v mesiacoch, počas ktorých ho zamestnávateľ nezamestnával a plat mu nevyplácal z dôvodu neplatného skončenia služobného pomeru. Navyše, pokiaľ by zákon obsahoval úpravu tak, ako sa toho dožaduje žalobca (čo neobsahuje), bolo by to pre žalobcu podstatne nevýhodnejšie, keďže poistné sa platí vo výške 4% z príjmu ale najviac z výsledného vymeriavacieho základu, pričom pri jednorázovej platbe bol príjem žalobcu vyšší ako výsledný vymeriavací základ, a teda poistné bolo vypočítané z výsledného vymeriavacieho základu a v prípade rozpisu žalobcovho príjmu na jednotlivé mesiace by išlo o príjem, ktorý ani v jednom z týchto mesiacov neprekročil maximálny vymeriavací základ, a teda by bolo poistné vypočítané v podstate z celého príjmu.

31. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia z dôvodov uplatnených v žalobe ako vyplýva z vyššie uvedených bodov 25 až 30 tohto rozsudku zistil, že z týchto dôvodov bolo rozhodnutie v súlade so zákonom, a preto žalobu podľa § 190 SSP v časti, v ktorej bol napadnutý výrok o povinnosti zaplatiť nedoplatok na poistnom vo výške 1 796,45 Eur zamietol. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že výrok napadnutého rozhodnutia v druhom odseku obsahuje zrejmú chybu v počítaní (ktorá sa ale netýka uloženej povinnosti zaplatiť čiastku 1 796,45 Eur), čo je potrebné, aby správny orgán postupom podľa § 47 ods. 6, Správneho poriadku napravil.

32. Žalobca namietal nezákonnosť výroku, ktorým bol zaviazaný na náhradu trov konania, pričom správny súd po preskúmaní zákonnosti tohto výroku dospel k záveru, že námietky žalobcu boli dôvodné. Žalovaný výrok napadnutého rozhodnutia o náhrade trov konania odôvodnil použitím § 31 ods. 2 Správneho poriadku a § 31 ods. 1, písm. d) a ods. 4 zákona č. 581/2004 Z. z.. z dôvodu, že nárok zdravotnej poisťovne bol oprávnený. Takáto úvaha žalovaného je výsledkom nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 31 ods. 1 Správneho poriadku trovy konania znáša každý z účastníkov ako aj správny orgán zo svojho. Výnimkou je, ak sú naplnené dôvody podľa § 31 ods. 2 Správneho poriadku, kedy správny orgán môže zaviazať účastníka administratívneho konania na náhradu trov konania, ktoré vznikli správnemu orgánu zavinením tohto účastníka, alebo ktoré vznikli ostatným účastníkom zavinením tohto účastníka. Toto pravidlo nie je pravidlom, ktoré by umožňovalo zaviazať účastníka konania na náhradu administratívneho konania podľa výsledku tohto konania, ako to urobil žalovaný, keď žalobcu zaviazal na náhradu trov konania, pretože sa preukázalo, že nárok zdravotnej poisťovne na nedoplatok na poistnom je dôvodný a zákonný a počas odvolacieho konania došlo len k zmene výšky uplatnenej pohľadávky. Z toho vyplýva, že zavinenie žalobcu by malo spočívať v tom, že nebol v administratívnom konaní úspešný. pre rozhodovanie o náhrade trov konania pravidlo úspechu neobsahuje. V tomto prípade žalobca vyvolal administratívne konanie tým, že uplatnil námietky proti výkazu nedoplatkov a tak využil právo, ktoré mu priznáva zákon č. 580/2004 Z. z. v § 17a ods. 6. Uplatňovanie práv fyzickou alebo právnickou osobou v administratívnom konaní, resp. priznaných zákonom nemožno v žiadnom prípade vyhodnotiť ako zavinené konanie vyvolávajúce trovy konania iných účastníkov alebo správneho orgánu. V administratívnom konaní vznikajú účastníkom, správnemu orgánu ako aj zúčastnenej osobe trovy, ktoré si v zmysle § 31 ods. 1 Správneho poriadku hradí každý z účastníkov zo svojho. Zavinené účastníkom konania sú len tie z nich, ktoré v začatom administratívnom konaní vzniknú výlučne z dôvodov na strane niektorého účastníka konania, resp. bez jeho pričinenia by v tomto konkrétnom konaní nevznikli. Napr. účastník sa bez dôvodu nedostaví na ústne prejednanie veci a v konaní ho správny orgán potrebuje vypočuť. Potom trovy spojené s následným ústnym prejednaní veci sú trovy, ktoré ostatným účastníkom vzniknú zavinením účastníka, ktorý predchádzajúce prejednanie zmaril. Na základe uvedeného správny súd výrok o náhrade trov konania zrušil podľa § 191 ods. 1, písm. c) SSP, nakoľko vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci.

33. Podľa § 167 SSP v správnom súdnictve má právo na náhradu trov konania žalobca, ktorý je v konaní celkom alebo sčasti úspešný. V tomto prípade bol žalobca v konaní sčasti úspešný, pretože rozhodnutie bolo v časti o výroku o náhrade trov konania zrušené. Žalobca na otázku súdu výslovne uviedol, že si náhradu trov konania neuplatňuje, preto mu súd náhradu trov konania podľa procesného výsledku nepriznal.

34. Toto rozhodnutie prijal senát počtom hlasov 3:0.

Poučenie:

Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť doručením. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Poznámka: Písomné vyhotovenie rozhodnutia nebolo podpísané dvomi členmi senátu pre ich ospravedlnenú neprítomnosť na súde v deň expedovania rozhodnutia.