Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Co-424-2018.pdf
PDF · 89.89 KB
Case nature
Subarea
1Co/424/2018
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej a sudcov JUDr. Petra Tutka a JUDr. Slávky Zborovjanovej v spore žalobkyne B. I., nar. X.X.XXXX, bytom v O.L., M. XXXX/XX, zastúpenej JUDr. Martinou Gombosovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Floriánska 16, proti žalovanému KRUK Česká a Slovenská republika s.r.o., so sídlom Hradci Králové, Československé armády 954/7, Česká republika, IČO: 24785199, organizačná zložka KRUK Česká a Slovenská republika s.r.o., so sídlom v Bratislave, Rustaveliho 4, IČO: 47030691, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Trebišov zo dňa 9. novembra 2018 č.k. 9Csp/244/2018 - 96 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Trebišov (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým uznesením zamietol návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadala, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa vymáhania pohľadávky voči nej titulom zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 612662261 zo dňa 26.10.2015, uzavretej medzi žalobkyňou ako dlžníkom a spoločnosťou Provident Financial s.r.o. ako veriteľom a tiež aby súd za týmto účelom uložil žalovanému nekontaktovať žalobkyňu písomne, telefonicky, elektronickými prostriedkami alebo inými prostriedkami, a to osobne ani prostredníctvom tretej osoby, až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Zároveň vyslovil, že žalobkyni nepriznáva náhradu trov konania.
2. V odôvodnení súd poukázal na argumentáciu žalobkyne v návrhu, že zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorú uzatvorila dňa 26.10.2015 so spoločnosťou Provident Financial s.r.o., je bezúročná a bez poplatkov, lebo neobsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti, v zmluve je neurčito a nezrozumiteľne uvedený termín konečnej splatnosti úveru a dohoda o výške úrokov je v rozpore s § 39 Občianskeho zákonníka a tiež zmluva o poskytnutí služby komfort, uzavretá dňa 26.10.2015 s právnym predchodcom žalovaného, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou vzhľadom na dohodnutú výšku odmeny za službu, preto mieni podať na súde žalobu na určenie bezúročnosti úveru a pretože zo strany zamestnancov žalovaného je opakovane vyzývaná na úhradu dlhu telefonátmi, sms správami a osobnými návštevami, čím jej spôsobuje psychický stres, žiada, aby súd do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej dočasne upravil pomery medzi stranami v zmysle jej návrhu, a poukázal i na listinné dôkazy, ktoré žalobkyňa k svojmu návrhu pripojila.
3. Po právnom posúdení veci podľa § 324 ods. 1, 2 a 3, § 325 ods. 1 a 2, § 326 ods. 1 a 2, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, § 330 ods. 1, § 333, § 334 CSP dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko žalobkyňa nepreukázala naliehavosť neodkladného opatrenia, teda potrebu neodkladnej úpravy pomerov a neosvedčila odôvodnenosť nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Dôvodil, že žalobkyňa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nekonkretizovala, ktorých procesných úkonov by sa mal žalovaný zdržať v súvislosti s uplatňovaním nárokov na vymáhanie pohľadávky. Ak tento úkon žalobkyňa označila termínom „zdržať sa vymáhania pohľadávky“, z toho nie je zrejmé, čoho konkrétne sa má zdržať, či sa má zdržať podania žaloby, podania návrhu na vykonanie exekúcie za predpokladu, že už vo veci existuje nejaký exekučný titul alebo podania návrhu na začatie rozhodcovského konania za predpokladu, že žalobkyňa s právnym predchodcom žalovaného uzatvorili rozhodcovskú doložku na uplatnenie sporných nárokov na rozhodcovskom súde. Dodal, že žalobkyňou požadované zdržanie sa vymáhania pohľadávky by bolo v rozpore s ústavnou zásadou, podľa ktorej každá osoba, či už fyzická alebo právnická, sa môže domáhať ochrany svojich práv na nezávislom súde (čl. 46 Ústavy SR). Ako nedôvodný súd prvej inštancie vyhodnotil i návrh žalobkyne v časti, ktorou žiadala, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa ďalších výziev na úhradu dlhu, a to osobne alebo prostredníctvom tretej osoby. Konštatoval, že medzi sporovými stranami je nezhoda v tom, či žalobkyni trvá alebo netrvá povinnosť uhradiť pohľadávku žalovaného, o čom môže žalobkyňa aj žalovaný podať žalobu na súd, žalobkyňa zatiaľ žalobu nepodala, neuviedla žiadne dôvody, ktoré podaniu žaloby bránia, takže neosvedčila svoje tvrdenie o tom, že je daný dôvod bezodkladne ukladať v tomto smere povinnosť žalovanému neodkladným opatrením súdu.
4. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP.
5. Proti tomuto uzneseniu podala včas odvolanie žalobkyňa z odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP. Navrhla zmeniť napadnuté uznesenie, návrhu na neodkladné opatrenie vyhovieť a priznať jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Namietla záver súdu prvej inštancie, že nepreukázala splnenie podmienok na nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia, poukazom na skutočnosť, že Okresný súd Trebišov v skutkovo totožných veciach neodkladné opatrenie nariadil. Vyjadrila nesúhlas i s úsudkom súdu, že dostatočným spôsobom nekonkretizovala, ktorých úkonov by sa mal žalovaný zdržať v súvislosti s uplatňovaním nárokov na vymáhanie pohľadávky, pretože vo svojom návrhu navrhla, aby súd zaviazal žalovaného zdržať sa vymáhania pohľadávky, a za tým účelom nekontaktovať žalobkyňu písomne, telefonicky, elektronickými prostriedkami alebo inými prostriedkami a to osobne ani prostredníctvom tretej osoby. Z uvedeného mala žalobkyňa za to, že jej návrh je zrozumiteľný, vecný, konkrétny a vychádza zo skutočnosti, že žalovaný žalobkyňu obťažuje a šikanóznym spôsobom vymáha pohľadávky, ktorých výška je sporná. Mala za to, že právo žalovaného podať žalobu na plnenie nie je žiadnym spôsobom porušené ani obmedzené a súd nesprávne právne vec posúdil, čo podľa žalobkyne potvrdzuje právoplatné uznesenie Okresného súdu Trebišov zo dňa 25.6.2018 sp. zn. 12 Csp/239/2019. Žalobkyňa namietla i správnosť úsudku súdu, že medzi sporovými stranami je nezhoda v tom, či žalobkyni trvá alebo netrvá povinnosť uhradiť pohľadávku žalovaného, o čom môže žalobkyňa aj žalovaný podať žalobu na súd. V tejto súvislosti žalobkyňa argumentovala, že žalovaný nie je aktívne legitimovaný na podanie žaloby o určenie, či označené spotrebiteľské zmluvy sú bezúročné a bez poplatkov a podčiarkla, že ak vo svojom návrhu uviedla, že na žalovaného prešli na základe zmlúv o postúpení pohľadávok práva a povinnosti k pohľadávkam, ktoré žalovaný vymáha od žalobkyne, žalovaný vo vzťahu k určeniu bezúročnosti zmlúv nie je aktívne legitimovaný, lebo žalovaný sa môže domáhať po žalobkyni len plnenia z postúpených pohľadávok, pričom žalobkyňa sa nachádza v situácii, kedy od neho žalovaný šikanóznym spôsobom vymáha pohľadávku aj vo vzťahu k určeniu, či sú uvedené spotrebiteľské zmluvy bezúročné a bez poplatkov sa môže domáhať ochrany svojich práv len vo vzťahu k spoločnosti Endepro, s.r.o. v likvidácii, predtým vystupujúcej pod obchodným menom Provident Financial, s.r.o.. Ďalej uviedla, že inštitút Civilného sporového poriadku poskytuje ochranu tam, kde vec neznesie odklad a je potrebné bezodkladne upraviť pomery, avšak žalobkyni nie je známe, ako dospel súd k záveru, že žalovaný by prestal šikanózne vymáhať pohľadávky od žalobkyne aj po podaní žaloby žalobkyňou, keď už teraz je zrejmé, že v konaní o určenie, že zmluva je bezúročná a bez poplatkov, nemôže byť žalovaný aktívne ani pasívne legitimovaný. Upozornila, že vo svojom návrhu na vydanie neodkladného opatrenia avizovala podanie žaloby o určenie, že zmluva je bezúročná, bez poplatkov, a keďže návrh na nariadenie neodkladného opatrenia môže byť podaný aj pred začatím konania, žalobkyni nemôže byť na ťarchu skutočnosť, že by ju nepodala súčasne s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia. Mala preto za to, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil jej uskutočňovať procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podľa žalobkyne totiž v prípade, ak mal súd za to, že nie je možné vydať neodkladné opatrenie bez existencie žaloby, mal ju vyzvať na podanie žaloby v primeranej lehote, pretože v označenej právnej veci sú splnené zákonné podmienky na dočasnú úpravu pomerov medzi stranami z dôvodov uvádzaných v jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
6. Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie a konanie mu predchádzajúce podľa § 379 v spojení s § 380 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.
7. Z obsahu spisu a odôvodnenia napadnutého uznesenia odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie sa správne vysporiadal so zákonnými podmienkami pre nariadenie neodkladného opatrenia, správne v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany pred rozhodnutím o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia predovšetkým posúdil, či žalobkyňou tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie a správne rozhodol, ak návrh žalobkyne na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.
8. Za vecne správne a výstižné považuje odvolací súd aj dôvody prvoinštančného rozhodnutia, a preto sa v súlade s § 387 ods. 2 CSP obmedzuje na konštatovanie správnosti týchto dôvodov a s poukazom na obsah odvolacích námietok žalobkyne uvádza, že žalobkyňa vo svojom odvolaní neuviedla žiadne také skutočnosti ani námietky, ktoré by spochybnili vecnú správnosť napadnutého uznesenia a odôvodnili iné rozhodnutie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, a preto len na zdôraznenie jeho správnosti odvolací súd uvádza nasledovné:
9. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení, súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
10. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladným opatrením možno strane uložiť, najmä aby niečo vykonala a niečoho sa zdržala alebo niečo znášala (§ 325 ods. 2 písm. d/ CSP), nakladala s určitými vecami, alebo právami (§ 325 ods. 2 písm. c/ CSP).
11. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov, alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočnosti hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva (§ 326 ods. 1, 2 CSP).
12. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
13. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 CSP).
14. Z citovaných zákonných ustanovení plynie, že súd môže súd nariadiť neodkladné opatrenie iba v prípade, ak sú splnené základné podmienky podľa § 325 ods. 1 CSP. Tieto základné podmienky sú formulované ako potreba bezodkladne upraviť pomery alebo obava, že exekúcia bude ohrozená. Relevantné skutkové tvrdenia sú žalobcovia povinní osvedčiť.
15. Pred rozhodnutím o nariadení alebo nenariadení žalobcami navrhovaného neodkladného opatrenia v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany je teda vždy potrebné posúdiť, či: a/ je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, b/ žalobcami tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov (princíp opodstatnenosti), c/ uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobcovia domáhajú (princíp efektívnosti), d/ navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, e/ právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a na nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), a či f/ sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 CSP). Keďže súd rozhoduje pomerne v krátkej lehote podľa § 328 ods. 2 CSP a spravidla bez nariadenia pojednávania bez výsluchu a bez vyjadrenia protistrany, z procesného hľadiska je zásadným determinantom obsah samotného návrhu a pripojené listiny.
16. Z obsahu spisu a odôvodnenia napadnutého uznesenia je možno vyvodiť, že splnenie zákonných predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia súd prvej inštancie správne primárne vyhodnocoval na základe návrhu žalobkyne a z rozhodujúcich skutočností, ktoré podľa žalobkyne odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov sporových strán. Zároveň z dôvodov prvoinštančného uznesenia jasne vyplýva, že tento zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu, že zákonné podmienky pre jeho nariadenie neboli splnené.
17. Odvolací súd je v zhode so súdom prvej inštancie v tom, že v okolnostiach posudzovaného sporu, tak ako vyplývajú z obsahu žaloby a návrhu na nariadenie predbežného opatrenia žalobcov a pripojených listinných dôkazov, žalobkyňa nepreukázala potrebu bezodkladnej úpravy pomerov sporových strán v ňou navrhovanej podobe. V tej súvislosti sa odvolací súd stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že žalobkyňou požadované zdržanie sa vymáhania pohľadávky by bolo v rozpore s ústavnou zásadou, podľa ktorej každá osoba, či už fyzická alebo právnická sa môže domáhať ochrany svojich práv na nezávislom súde. Toto právo v sebe zahŕňa aj právo uplatňovať pohľadávku voči dlžníkovi, teda dožadovať sa jej splnenia vo vzťahu k dlžníkovi, a to či už ústne, písomne alebo inými vhodnými prostriedkami. Žalobkyňa v konaní žiadnym spôsobom neosvedčila, žeby žalovaný vo vzťahu k nej postupoval šikanózne. Tvrdenia žalobkyne zostali v rovine všeobecného charakteru bez osvedčenia ich existencie. Žalobkyňa teda žiadnym spôsobom nespochybnila správnosť uznesenia súdu prvej inštancie.
18. S poukazom na uvedené dôvody, ako i dôvody uvedené súdom prvej inštancie, odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil.
19. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že náhradu trov odvolacieho konania stranám sporu nepriznal. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní neúspešná, preto nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania a žalovanému trovy odvolacieho konania nevznikli.
20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 poslednej vety CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).