Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_2Csp-90-2021.pdf
PDF · 94.42 KB
Case nature
Area
Subarea
2Csp/90/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trebišov, sudcom Mgr. Ing. K. P. v právnej veci žalobcu: P. Y. Y. Z. SA, pobočka zahraničnej banky, S.: XX XXX XXX, Q. 2, XXX XX P., zast. AK J.. R. A., s.r.o., L. XX, XXX XX P. proti žalovaným: 1. L. K., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX Q. XXX, 2. E. K., nar. XX.XX.XXXX, M. R. L. XXXX/XXX, XXX XX B. o zaplatenie 2 236,92 Eur s príslušenstvom, takto:
rozhodol:
I. Konanie v časti o zaplatenie sumy 2 240,-- Eur z a s t a v u j e.
II. Žalovaní v 1. a 2. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi úroky z dlžnej úverovej istiny vo výške 17,88 % ročne zo sumy 1 891,68 Eur od 17.10.2018 do 19.10.2021, t. j. v sume 1 015,32 Eur a 5,00 % úrok z omeškania ročne zo sumy 2 201,92 Eur od 17.10.2018 do 19.10.2021, t. j. v sume 331,49 Eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
III. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovaným v 1. a 2. rade náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 28.06.2021 domáhal od žalovaných v 1. a 2. rade povinnosti zaplatiť spoločne a nerozdielne sumu 2 236,92 Eur spolu so 17,88 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1 891,68 Eur od 17.10.2018 do zaplatenia, 5,00 % úroku z omeškania ročne zo sumy 2 201,92 Eur od 17.10.2018 do zaplatenia, ako aj trov konania.
2. S účinnosťou k 30.06.2016 došlo k cezhraničnému zlúčeniu spoločnosti A. T., a. s., so sídlom Y. 7, XXX XX P., S.: XX XXX XXX so spoločnosťou P. Y. Y. Z. SA, so sídlom P. X. 1, XXX XX Y., Z., zapísanou v parížskom Registri obchodu a spoločnosti pod č. 542 097 902 v dôsledku cezhraničného zlúčenia zanikla zlúčením bez likvidácie a spoločnosť P. Y. Y. Z. SA sa stala jej univerzálnym právnym nástupcom.
3. Dňa 02.07.2014 uzavrel právny predchodca žalobcu spoločnosť A. T., a. s. P. so žalovanými v 1. a 2. rade ako spoludlžníkmi zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty podľa Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a rámcovú zmluvu o poskytovaní platobných služieb podľa Zákona č. 492/2009 Z. z. o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Obsahom úverovej zmluvy bol záväzok právneho predchodcu žalobcu poskytnúť žalovaným revolvingový úver vo forme úverového rámca vo výške 5 000,-- Eur na financovanie kúpy spotrebného tovaru u predajcu uvedeného na úverovej zmluve a súčasne záväzok žalovaných vrátiť poskytnutý revolvingový úver spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami formou dohodnutých mesačných splátok. Úroková sadzba bola medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanými dohodnutá vo výške 28,68 % ročne, následne však došlo k zníženiu úrokových sadzieb, v dôsledku čoho bola aj žalovaným znížená úroková sadzba na 17,88 % ročne.
Podľa bodu 3.1 časti 2 úverovej zmluvy boli žalovaní oprávnení čerpať revolvingový úver formou financovania nákupu tovaru alebo služieb v obchodných miestach, ktoré akceptujú túto kartu, výberom finančných prostriedkov v hotovosti pomocou karty v miestach na to určených, resp. prevodom na účet určený žalovanými alebo iným dohodnutým spôsobom, a to aj pri použití informačných technológií. Žalovaní takto po dobu trvania úverového vzťahu vyčerpali z poskytnutého úverového rámca peňažné prostriedky v celkovej výške 5 635,79 Eur a to tak, že sumu 5 487,02 Eur žalovaní čerpali výbermi hotovosti z bankomatov, platbami na vybraných obchodných miestach a financovaním na svoj účet a sumu 148,77 Eur predstavujú poplatky. Žalovaný svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnili a to aj napriek zmluvne dohodnutým splátkam poskytnutého úveru a z ich strany došlo k úhrade len dlžnej sumy vo výške 4 442,87 Eur. V dôsledku neplnenia si dohodnutých splátok zo strany žalovaných, žalobca vyhlásil dňa 16.10.2018 mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa stal dlh žalovaných splatný v celom rozsahu. Vzhľadom k vyššie uvedenému, majú žalovaní voči žalobcovi ku dňu podania žaloby neuhradené záväzky po lehote splatnosti v celkovej výške 2 236,92 Eur a z uvedenej sumy si žalobca uplatňuje aj príslušenstvo.
4. Dňa 14.07.2021 bol vo veci vydaný platobný rozkaz, proti ktorému v zákonnej lehote podala odpor žalovaná v 2. rade. Žalovanému v 1. rade sa platobný rozkaz nepodarilo doručiť do vlastných rúk.
5. Vlastným šetrením konajúci súd zistil, že žalovaný v 1. rade sa toho času nachádza na neznámom mieste, preto súd doručoval žalovanému žalobu postupom podľa § 116 ods. 2 Zákona č. 160/2015 Z. z. CSP v znení neskorších predpisov a zároveň ho vyzval, aby sa v zmysle ustanovenia § 167 ods. 2 CSP v lehote určenej súdom písomne vyjadril k žalobe. Oznámenie o podanej žalobe bolo zverejnené na úradnej tabuli súdu a webovom sídle súdu dňa 26.11.2021. Takto sa žaloba považuje po 15. dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tomto nedozvie. Žalovaný v 1. rade sa k žalobe nevyjadril, v konaní ostal nečinný.
6. Ako už súd vyššie uviedol žalovaná v 2. rade doručila konajúcemu súdu v zákonnej lehote odpor proti platobnému rozkazu, v ktorom uviedla že posledná splátka z jej strany v prospech žalobcu bola uhradená v 12. mesiaci roku 2015 a manželstvo žalovanej v 2. rade so žalovaným v 1. rade bolo rozvedené v máji 2017 z dôvodu, že žalovaný v 1. rade pred rozvodom pracoval v zahraničí a od apríla 2016 sa už nezdržiaval v mieste bydliska, chcela sa so žalovaným v 1. rade dohodnúť na splácaní, avšak ten jej uviedol, že to nie je možné. Ďalej žalovaná v 2. rade uviedla, že po rozvode ich manželstva prispievala žalovanému v 1. rade čiastkou na splátku úveru, avšak nemala vedomosť o tom, že žalovaný v 1. rade úver nespláca. Ďalej uviedla, že žalovaný v 1. rade jej neuhrádza ani výživné, na ktoré bol zaviazaný v takej výške, ako by mal. V závere odporu žalovaná v 2. rade uviedla, že pracuje ako upratovačka v nemocnici Svet zdravia v Trebišove s priemerným zárobkom 620,-- Eur. Má dve školopovinné deti a nakoľko žalovaný v 1. rade sa dlhodobo zdržiava v zahraničí, tak všetky podlžnosti uhrádza ona sama.
7. Zo strany žalobcu bolo konajúcemu súdu dňa 14.09.2021 doručené vyjadrenie k odporu žalovanej v 2. rade, v ktorom žalobca uviedol, že poukazuje na § 267 ods. 1 CSP, ktorého obsahom je, že podaný odpor proti platobnému rozkazu sa musí vecne odôvodniť. Podľa žalobcu žalovanou v 2. rade podaný odpor mal byť odmietnutý ako vecne nedôvodný a to z dôvodu, že samotné tvrdenie žalovanej k náročnej životnej situácii, nepostačuje na to, aby sa to považovalo ako za vecné odôvodnenie. Žalovaná v 2. rade mala vo svojom odpore nevyhnutne uviesť skutočnosti odôvodňujúce spochybnenie žalobcom tvrdeného nároku, a to buď v rovine skutkových tvrdení, alebo v rovine právneho posúdenia. Vzhľadom na uvedené žalobca preto trval na podanej žalobe v celom rozsahu.
8. Súd vykonal vo veci dokazovanie samotnou žalobou, zmluvou o spotrebiteľskom úvere a zmluvou o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovej zmluvy o poskytovaní platobných služieb zo dňa 02.07.2014, štandardnými európskymi informáciami o spotrebiteľskom úvere, osobným dotazníkom zo dňa 02.07.2014, potvrdením o odfinancovaní peňažných prostriedkov, oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 18.10.2018 a zistil nasledovný skutkový stav veci:
9. Zo zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovej zmluvy o poskytovaní platobných služieb zo dňa 02.07.2014 mal súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovaným v 1. a 2. rade revolvingový spotrebiteľský úver do výšky schváleného
úverového rámca, pričom čerpanie revolvingového úveru bolo viazané na nákup tovaru alebo služby. V bode 1.1 boli uvedené údaje o poskytnutom revolvingovom úvere, a to výška úveru: 5 000,-- Eur, výška úrokovej sadzby: 15,09 % ročne, počet mesačných splátok: 84, výška mesačnej splátky: 101,57 Eur, RPMN: 16,18 %, priemerná RPMN: 17,94 %, splatnosť mesačnej splátky: 15. deň v mesiaci, splatnosť 1. mesačnej splátky: 15. deň v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom bol úver poskytnutý, termín konečnej splatnosti úveru: 15.08.2021 s celkovou čiastkou k zaplateniu: 733,08 Eur.
10. Z oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 18.10.2018 súd zistil, že vzhľadom na to, že žalovaní v 1. a 2. rade nesplácali úver riadne a včas, a to ani po opakovaných výzvach na úhradu, vyhlásil žalobca mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 16.10.2018, ku ktorému dňu sa stal záväzok splatný v celom rozsahu. Žalovaní boli súčasne vyzvaní na úhradu dlhu vo výške 2 236,92 Eur.
11. Z potvrdenia o odfinancovaní peňažných prostriedkov konajúci súd zistil, že žalovaní čerpali finančné prostriedky a to výbermi hotovosti z bankomatov.
12. Dňa 18.01.2022 žalobca doručil konajúcemu súdu podanie, ktorým oznámil súdu, že žalovaní uhradili po podaní žalobného návrhu na účet žalobcu dňa 19.10.2021 sumu vo výške 2 240,-- Eur a z uvedeného dôvodu preto berie žalobca v súlade s ust. § 144 CSP návrh späť v časti istiny vo výške 2 236,92 Eur a v časti vyčísleného úroku z úveru vo výške 3,08 Eur a požiadal tunajší súd, aby v tejto časti konanie zastavil a zároveň zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi úroky z dlžnej úverovej istiny vo výške 17,88 % ročne zo sumy 1 891,68 Eur od 17.10.2018 do 19.10.2021, t. j. v sume 1 015,32 Eur, 5,00 % úroky z omeškania ročne zo sumy 2 201,92 Eur od 17.10.2018 do 19.10.2021, t. j. v sume 331,49 Eur, ako aj trovy konania.
13. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.
14. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
15. Súd zastavil konanie v časti o zaplatenie sumy 2 240,-- Eur, nakoľko žalobca podaním doručeným konajúcemu súdu dňa 18.01.2022 zobral návrh na začatie konania čiastočne späť v časti o zaplatenie sumy vo výške 2 240,-- Eur.
16. Po vykonaní dokazovania súd dospel k tomuto právnemu záveru:
17. Podľa § 1 ods. 2 prvá veta zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
18. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
19. Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
20. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
21. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
22. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
23. Podľa § 657 OZ, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
24. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
25. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
26. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
27. Vykonaným dokazovaním mal súd nesporne preukázané, že uzavretím Zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovej zmluvy o poskytovaní platobných služieb zo dňa 02.07.2014 vznikol medzi žalobcom a žalovaným zmluvný vzťah v zmysle ust. § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Táto Zmluva má nesporne charakter spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 ods. 1 OZ, nakoľko ju uzatváral žalobca ako dodávateľ konajúci v rámci predmetu svojej obchodnej, resp. podnikateľskej činnosti a žalovaný ako fyzická osoba - spotrebiteľ. Súd ju preskúmal a zistil, že obsahovala všetky náležitosti požadované ustanoveniami zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
28. Žalobca v konaní preukázal, že žalovanému bol žalobcom poskytnutý úverový rámec, a teda išlo o tzv. revolvingový úver, ktorého základnou črtou je, že sa dlžníkovi poskytuje určitý úverový rámec, z ktorého môže, ale nemusí opakovane čerpať peňažné prostriedky a priebežne spláca vyčerpanú časť úverového rámca dohodnutými mesačnými splátkami, pričom po jeho splatení (hoci aj čiastočnom) ho môže opakovane čerpať do výšky úverového rámca bez potreby uzatvárania nových zmlúv.
29. Z dôvodu že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, súd podrobil uzavretú zmluvu súdnej kontrole, pričom dospel k záveru, že zmluva obsahuje všetky zákonom vyžadované podstatné náležitosti zmluvy o úvere, tieto sú prehľadne a zrozumiteľne uvedené priamo v zmluve. Súd v zmluve nezistil žiadne neprijateľné zmluvné podmienky. V predmetnom spore neboli dané dôvody opodstatňujúce záver, že žalobcom poskytnutý úver treba považovať za bezúročný a bez poplatkov, resp. uzavretý v rozpore s neprijateľnými zmluvnými podmienkami a dobrými mravmi. Súd má za to, že z vyššie uvedených skutočností je preukázané, že zmluva obsahuje náležitosti týkajúce sa uvádzania RPMN, počtu, výšky a termínov splatnosti splátok v súlade so zákonom. Zmluvné strany si výslovne dohodli spôsob konštituovania ich zmluvného vzťahu, pričom ich zmluvnú slobodu a zmluvnú voľnosť nemožno dodatočne nahrádzať.
30. Súd mal dostatočne preukázané, že žalobca poskytol žalovaným úver v celkovej výške 5 635,79 Eur, z ktorého žalovaní uhradili v prospech žalobcu sumu 4 442,87 Eur. Zároveň mal konajúci súd preukázané, že po začatí konania a to dňa 19.10.2021 došlo zo strany žalovanej v 2. rade k úhrade sumy 2 240,-- Eur v prospech žalobcu, ktorý podaním doručeným súdu dňa 18.01.2022 zobral v časti žalobu späť, a to o zaplatenie sumy 2 240,-- Eur a žiadal, aby súd zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne na úhradu úrokov z dlžnej úverovej istiny, tak ako je to uvedené vo výroku rozsudku.
31. Súd priznal žalobcovi aj žiadané úroky z omeškania, nakoľko mal súd preukázané, že žalovaní si svoju povinnosť neplnili a preto súd zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi zmluvné úroky, ktoré žalobcovi vznikli kvôli neplateniu žalovaných.
32. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
33. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
34. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
35. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 odsek 1 CSP. Nakoľko mal žalobca v konaní plný úspech, priznal mu súd náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znova od doručenia opravného uznesenia, len v rozsahu vykonanej opravy. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 127 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť podľa § 365 ods. 1, 2, 3 CSP len tým, že : a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch v exekučnom konaní.