Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_10Cr-1-2018.pdf
PDF · 94.59 KB
Case nature
Area
Subarea
10Cr/1/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: F. X., J.. XX.XX.XXXX, G. Č. XXXX/X, XXX XX K., právne zastúpená: Mgr. Ladislav Riedl, advokát so sídlom ul. Levočská č. 4703/89, 080 01 Prešov, proti žalovanému: Pohotovosť, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto
rozhodol:
I. Zrušuje rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného záujmovým združením právnických osôb združenia arbitráže a mediácie so sídlom Karloveské rameno 6, 841 04 Bratislava sp. zn. SR 00693/16 z 30.11.2016.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o výške týchto trov.
odôvodnenie:
1. Návrhom došlým súdu dňa 21.12.2016 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného záujmovým združením právnických osôb združenia arbitráže a mediácie so sídlom Karloveské rameno 6, 841 04 Bratislava, sp. zn. Sr 00693/16 z 30.11.2016.
2. Žalobca v návrhu uviedol, že predmetným rozhodcovským rozsudkom bol žalobca zaviazaný na zaplatenie sumy 6.196 €, zmenkového úroku 0,25 % denne zo sumy 6.196 € od 27.1.2016 až do zaplatenia, zákonného úroku 6 % ročne zo sumy 6.196 € od 1.8.2016 až do zaplatenia, trov rozhodcovského konania vo výške 898,30 €, čo ku dňu podania žaloby spolu predstavovalo sumu 12 336,16 €.
3. Žalobca v žalobe uvádza, že sa domáha toho, že jeho úverový vzťah so žalovaným bol úverovým vzťahom spotrebiteľským. Namieta ďalej právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie sporu kde poukazuje na to, že v čl. 1 bod 1 Rozhodcovskej zmluvy z 13.08.2014 sa uvádza, že rozhodcovským súdom sa na účely tejto zmluvy rozumie Stály rozhodcovský súd so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava zriadený spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. a žaloba bola podaná a rozhodnutie vydal Stály rozhodcovský súd so sídlom Karloveské rameno 6, 841 04 Bratislava, zriadený záujmovým združením právnických osôb združenia arbitráže a mediácie. 3.1. Žalobca ďalej namieta proti tomu, že jeho štvorstranová žalobná odpoveď, na ktorú bol vyzvaný je v rozhodcovskom rozsudku vybavená v jednej vete. Má teda za to, že rozhodcovské konanie trpí extrémnou procesnou vadou, keď sa rozhodcovský súd odmietol zaoberať námietkami žalobcu a rozhodol evidentne v prospech silnejšej strany. 3.2. Žalobca zdôrazňuje, že uzavrel zmluvu o úvere č. 801300686 ako fyzická osoba - nepodnikateľ. Výslovne žiadal poskytnutie úveru mimo svojej podnikateľskej činnosti. V zmluve sa nachádza iba informácia o použití úveru na výkon podnikania, ale aký konkrétny nikde uvedený nie je. Je tomu
tak preto, že žalovaný to ani nezisťoval, automaticky akonáhle zistil, že žalobca má pridelené IČO, využil to vo svoj prospech a na jeho škodu. Žalobca má zato, že aj fyzická osoba podnikateľ má právo získať spotrebný úver a pokiaľ v ňom neprevažuje podnikateľský účel je zmluva spotrebiteľská. V tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Súdneho dvora C-110/14. Ďalej poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu ČR sp. zn. I.ÚS 1930/2011, podľa ktorého porušenie práva na spravodlivý proces predstavuje taká interpretácia ustanovení na ochranu spotrebiteľa a to i vo vzťahoch podriadených režimu Obchodného zákonníka, ktorá vedie k odmietnutiu ich aplikácie na vzťahy, v ktorých vystupuje fyzická osoba, ktorá má podnikateľské oprávnenie, avšak v týchto vzťahoch sa ako podnikateľ nechová. Žalobca tiež cituje rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/84/2011, ktorým sa žalovaným zakázal vyznačovať zámerne taký účel úveru, aby spotrebiteľ nebol chránený spotrebiteľským právom. Rovnako odkazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6CoZm/4/2016, kde predmetom preskúmavania bola prakticky obdobná úverová zmluva ako v tomto prípade a súd dospel k záveru, že dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania, alebo podnikania úverového dlžníka ťaží toho, kto tvrdí takú výnimku, teda veriteľa. Žalobca dôkaznú povinnosť nesplnil a nepreukázal, že úver bol poskytnutý za účelom podnikania. 3.3. Žalobca ďalej uvádza, že Rozhodcovská zmluva je listina, bez ktorej podpísania by mu úver poskytnutý nebol. Impulz na uzavretie nepochádza od neho, žalobca nemal nijaký záujem na riešení prípadných sporov formou rozhodcovského konania. 3.4. Žalobca pokračuje, že podkladom rozhodcovskej žaloby bola zmenka z 13.08.2014, preto aby úver dostal musel sa pod nevyplnenú bianko zmenku podpísať. Všetky ostané údaje boli svojvoľné vyplnené žalovaným. Žalovaný tvrdí, že zmenka bola ním vyplnená na základe dohody o vyplnení zmeniek, avšak o takejto dohode nemá vedomosť a táto dohoda mu doteraz nebola preukázaná. Žalobca znova odkazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 4Co Zm/34/2015, podľa ktorého odvolací súd sa priklonil k záverom súdu prvého stupňa, že z hľadiska doterajšej praxe a vedomosti odvolacieho súdu je nesporné, že spoločnosť Pohotovosť pri poskytovaní úveru dala dlžníkom podpisovať blankozmenky, pričom výška zmenkovej sumy a dátum úročenia v blankozmenke bol doplnený veriteľom. Podľa odvolacieho súdu k uzavretiu dohody o vyplnení zmenky nemôže dôjsť len odkazom na všeobecné podmienky poskytnutia úveru. 3.5. Žalobca má teda za to, že posudzovaná úverová zmluva je neplatným právnym úkonom pre obchádzanie zákona č. 129/2010 Z.z. a pre rozpor s dobrými mravmi. Zároveň cituje § 39 a § 39a Občianskeho zákonníka, pričom uzatvorenú zmluvu vzhľadom na výšku odplaty považuje za úžernú.
4. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním doručeným súdu dňa 28.02.2017, v ktorom uviedol, že žalobca vstupoval do úverového vzťahu so žalobcom ako podnikateľ. Má teda za to, že zmluva o úvere sa má posudzovať výlučne podľa Obchodného zákonníka a nie podľa Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Žalovaný má tiež za to, že aj uzatvorená tzn. nevýhradná rozhodcovská zmluva je v súlade so zákonom a rozhodcovské konanie teda mohlo prebehnúť na jej základe.
5. Súd vo veci rozhodoval na pojednávaní konanom dňa 10.1.2019 na ktorom vykonal dokazovanie obsahom listín tvoriacich súdny spis, výsluchom žalobcu, výsluchom svedka a dospel k nasledujúcim skutkovým záverom.
Pri svojom rozhodovaní vychádzal súd z nasledujúcich skutkových a právnych úvah:
6. V prvom rade je potrebné vyjadriť sa k otázke právomoci rozhodcovského súdu a teda, že rozhodoval iný rozhodcovský súd ako je rozhodcovský súd uvedený v rozhodcovskej doložke. Táto skutočnosť bola žalovaným vysvetlená nasledujúco. Žalovaný poukazuje na § 54b ods. 3 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní a ďalej uvádza, rozhodcovská zmluva zo dňa 13.8.2014 uzatvorená medzi spoločnosťou Pohotovosť a žalobcom, síce odkazovala na Stály rozhodcovský súd zriadený spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom Karloveské ramenom 8, 841 04 Bratislava, avšak spoločnosť Slovenská rozhodcovská a.s. sa dňa 22.01.2015 stala členom záujmového združenia právnických osôb pod názvom Združenie arbitráže a mediácie so sídlom Karloveské rameno 6, Bratislava, IČO: 45 745 595. Nakoľko Záujmové združenie právnických osôb združenie arbitráže a mediácie na základe zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom od 01.01.2015 zriadilo Stály rozhodcovský súd so sídlom Karloveské rameno 6, 841 04 Bratislava, žalovaný má za to, že v zmysle citovaného ustanovenia § 54b ods. 3 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, bola riadne založená právomoc predmetného stáleho rozhodcovského súdu konať a rozhodnúť vo veci vedenej pod sp. zn. Sr 00693/16.
7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením zo zaslaným rozhodcovským spisom z ktorého vyplynuli nasledujúce skutočnosti. 7.1. Zmluva o úvere bola medzi žalovaným ako veriteľom a žalobcom ako dlžníkom uzatvorená dňa 13.08.2014. Dlžník bol v tejto zmluve označený svojím IČO-m, avšak v ďalšej časti zmluvy je označený aj rodným číslom. Podľa tejto zmluvy veriteľ poskytuje dlžníkovi úver vo výške 4 500 € a dlžník sa ho zaväzuje zaplatiť zvýšený o príslušný poplatok vo výške 2 108 €, t.j. celkovo zaplatiť čiastku 6 608 € v štyroch mesačných splátkach po 1 652 € počnúc dňom 18.9.2014. 7.2. Obsahom rozhodcovského spisu je ďalej elektronický výpis zo živnostenského registra. 7.3. Súd ďalej oboznámil zmenku podpísanú žalobcom s tým, že v tejto zmenke je uvedené IČO žalobcu. Rovnako sa súd oboznámil s rozhodcovskou zmluvou uzatvorenou dňa 13.08.2014, podľa ktorej všetky spory z oboznámenej úverovej zmluvy vrátane sporov o jej platnosť, výklad, alebo zrušenie, ako aj spory ktoré vzniknú zo zmlúv súvisiacich s uvedenou úverovou zmluvou, alebo zo zmluvných vzťahov zabezpečujúcich uvedenú úverovú zmluvu budú riešené po a) pred stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na stálom rozhodcovskom súde, po b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu. 7.4. Obsahom rozhodcovského spisu je ďalej žalobná odpoveď žalobcu, ako aj rozhodcovský rozsudok v znení uvedenom žalobcom v žalobe, pričom tento rozhodcovský rozsudok reagoval na argumentáciu žalobcu skutočne jedinou vetou v tom, že nič z tejto argumentácie nie je pre jeho rozhodnutie relevantné.
8. Súd ďalej vykonal výsluch svedkyne a to obchodného zástupcu žalovaného, ktorý so žalobcom uzatváral úverovú zmluvu. Táto si už presne nespomínala na okolnosti uzavretia úverovej zmluvy z toho hľadiska, či táto musela byť podpísaná vo vyhotovení tak, že prostriedky sú poskytnuté za účelom podnikania.
9. Súd ďalej z pripojeného spisu 15Csp/55/2016 prečítal výpoveď iného obchodného zástupcu prednesenú na pojednávaní vo veci sp. zn. 11C/261/2015, ktorý výslovne uviedol, že v prípade ak bol zmluvný vzťah uzatváraný s podnikateľom musela byť zmluva uzavretá tak, že sa vyznačí účel poskytnutia úveru na podnikanie.
10. Z výsluchu žalobkyne vyplynulo, že sa poznala s matkou obchodného zástupcu žalovaného, s ktorým uzatvorila zmluvu o úvere. Zmluvu o úvere uzatvorila z dôvodu ťažkej životnej situácie a nedostatku finančných prostriedkov, pričom mala záujem o úver spotrebiteľský, keďže peňažné prostriedky potreboval na úhradu bežných platieb ako nájomné a podobne a nie na účely podnikania. Napriek tomu jej zo strany obchodného zástupcu žalovaného bolo povedané, že ak je osobou so živnostenským listom musí byť zmluva uzatvorená ako s podnikateľom.
11. Súd zo svojej úradnej činnosti vie, že zo strany žalovaného dochádzalo k obchádzaniu spotrebiteľskej ochrany tým, že sa na zmluvách o spotrebiteľskom úvere účelovo vyznačoval účel použitia finančných prostriedkov na podnikanie, povolanie, alebo zamestnanie, čo dlžníka zbavovalo spotrebiteľskej ochrany. To čo sa len vyvodzovalo z jednotlivých zmlúv a z výpovedí obchodných zástupcov ako sú vyššie uvedené, však žalobca jednoznačne preukázal tým, že súdu predložil smernicu č. I22 (verzia č. 2) s názvom Poskytovanie úveru živnostníkom. Bod 7 tejto smernice uvádza: Všetky zmluvy s osobami, ktoré majú zriadenú a platnú živnosť musia byť následne uzatvorené na IČO, teda na klienta živnostníka a nie na bežnú fyzickú osobu. Bod 8 smernice uvádza: Klienti ktorí disponujú platným živnostenským oprávnením teda nemajú možnosť uzatvoriť zmluvu ako bežná fyzická osoba. Bod 9 smernice uvádza: V prípade, ak bude zistená skutočnosť, že klient má zriadenú živnosť a žiadosť o úvere nebola uzatvorená na IČO, tak takáto žiadosť nebude schválená a tým pádom ani uzatvorená zmluva o úvere. 11.1. Z uvedenej smernice podľa súdu jednoznačne vyplýva, že cieľom žalovaného v rámci jeho podnikania pri uzatváraní úverových zmlúv, bolo minimalizovať počet zmlúv, ktoré by požívali spotrebiteľskú ochranu a teda, ktoré by spadali pod režim zákona o spotrebiteľských úveroch. Takémuto konaniu žalovaného, ktoré má až diskriminačný charakter, súd v žiadnom prípade nemôže poskytnúť ochranu. Takéto konanie nie je ničím iným ako obchádzaním zákona, ktorým je situácia, keď právny úkon obsahom alebo účelom síce neodporuje výslovnému zneniu zákonného ustanovenia, svojimi dôsledkami však sleduje ten cieľ, aby zákon dodržaný nebol. Pod zákonom pritom treba rozumieť všetky právne predpisy, ktoré majú silu zákona (teda nielen ustanovenia Občianskeho zákonníka). Konanie in fraudem legis teda predstavuje postup, ktorým sa vylúči záväzné pravidlo zámerným použitím
prostriedku, ktorý sám o sebe nie je zákonom zakázaný, v dôsledku čoho sa uvedený stav javí z hľadiska pozitívneho práva nenapadnuteľný. V prejednávanej veci posudzovaná úverová zmluva navonok javiaca sa ako platne uzavretá má zo strany žalovaného jediný cieľ a to obísť spotrebiteľskú ochranu tým, že sa osobe so živnostenským oprávnením vnúti podpísať úverovú zmluvu, tak že táto je touto osobou uzatvorená ako podnikateľom, čím sa tento de facto a de iure dobrovoľne zrieka spotrebiteľskej ochrany. Súd má zato, že takáto zmluva je neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka (Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.). 11.2. Aj keď podľa čl. 2 ods. 1 Rozhodcovskej zmluvy rozhodcovské konanie sa vzťahovalo na všetky spory vyplývajúce z úverovej zmluvy vrátane sporov o jej platnosť, výklad, alebo zrušenie, súd zaujíma záver, že aj rozhodcovská zmluva je neplatným právnym úkonom, podľa § 39 Občianskeho zákonníka, keďže rovnako ako pri úverovej zmluve je jej zjavným cieľom zbaviť spotrebiteľa súdnej ochrany a spor prejednať pred rozhodcom, ktorý je osobou ekonomicky závislou od žalovaného. Čl. 2 ods. 1 Rozhodcovskej zmluvy bol už nespočetne krát vyhlásený za neprijateľnú zmluvnú podmienku (napr. KS v PO sp. zn. 23Co/58/2016) z dôvodu, že rozhodnutie o tom, či sa spor bude viesť pred všeobecným súdom, alebo rozhodcovským súdom spočívalo na žalobcovi bez možnosti odmietnutia ho žalovaným a je len iluzórne, že by žalobu podával spotrebiteľ a nie veriteľ.
12. Podľa § 73 ods.4 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní - Na základe rozhodcovskej zmluvy uzavretej pred 1. januárom 2015 môže spor spĺňajúci podmienky podľa tohto zákona po 1. januári 2015 rozhodovať len rozhodca v konaní pred stálym rozhodcovským súdom, ktorí spĺňajú podmienky podľa tohto zákona. Podľa § 73 ods.5 zákona č. 335/2014 Z.z. - Rozhodcovská zmluva medzi spotrebiteľom a dodávateľom uzavretá pred 1. januárom 2015 odkazujúca na rozhodovanie pred stálym rozhodcovským súdom podľa predpisov účinných do 31. decembra 2014 zakladá právomoc stáleho rozhodcovského súdu zriadeného podľa tohto zákona, ak bol zriaďovateľ stáleho rozhodcovského súdu podľa predpisov účinných do 31. decembra 2014 v čase podávania žiadosti členom zriaďovateľa stáleho rozhodcovského súdu podľa tohto zákona (ďalej len "nástupnícky stály rozhodcovský súd"). Členmi zriaďovateľa nástupníckeho stáleho rozhodcovského súdu musia byť v čase podávania žiadosti aspoň traja zriaďovatelia stálych rozhodcovských súdov, ktorí vykonávali činnosť aspoň 24 mesiacov pred účinnosťou tohto zákona, ak nejde o zriaďovateľa, ktorý má podľa osobitného predpisu povinnosť zriadiť a na vlastné náklady udržiavať stály rozhodcovský súd. 12.1. Žalovaný podľa súdu musí niesť zodpovednosť za postup, ktorý pri uzatváraní zmluvy so žalobcom stanovil vyššie uvedenou smernicou. Ak teda v skutočnosti išlo o poskytnutie spotrebiteľského úveru, tak aj v prípade platnosti rozhodcovskej doložky, sa rozhodcovské konanie malo viesť podľa zákona č. 335/2014 Z.z. a právomoc rozhodcovského súdu mala vyhovovať § 73 ods.5. Uvedené však žalovaný nepreukázal. 12.2. Podľa § 45 ods.1 zákona č. 335/2014 Z.z. - Účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak d) stály rozhodcovský súd nebol ustanovený v súlade s týmto zákonom, v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa nepostupovalo v súlade s ustanoveniami tohto zákona a uvedený nedostatok mohol mať vplyv na výsledok sporu, e) spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 3 alebo je tu iný dôvod neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, 12.3. Dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku, tak vyplývajú predovšetkým z § 45 ods.1 písm. d) a e) zákona č. 335/2014 Z.z.
13. Na základe uvedeného má teda súd zato, že primárne nebola daná právomoc rozhodcu na prejednanie sporov vyplývajúcich z úverovej zmluvy a preto vydaný rozhodcovský rozsudok je tzv. nulitným právnym aktom alebo paaktom, ktorý nemá žiadne právne účinky. Pre dosiahnutie potrebnej istoty žalobcu bolo potrebné tento rozhodcovský rozsudok zrušiť. Vzhľadom na deklarované právne názory súdu, súd nepotreboval za podstatné zaoberať sa ďalšími námietkami žalobcu.
14. Podľa § 251 C.s.p. - Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Podľa § 255 ods.1 C.s.p. - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 255 ods.2 C.s.p. - Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Podľa § 262 ods.1 C.s.p. - O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 14.1. Vzhľadom na plný úspech žalobcu má tento nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2) vyhotoveniach. Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 C.s.p. - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.