Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_3To-56-2018.pdf
PDF · 79.42 KB
Case nature
Area
Subarea
3To/56/2018
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Moniky Halkociovej a sudcov JUDr. Mariána Sninského a JUDr. Petra Tobiaša na verejnom zasadnutí konanom dňa 10.01.2019, v trestnej veci obžalovaného E. D. pre zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), d) Tr. zákona, o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 41T/78/2018 zo dňa 21.11.2018 takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. poriadku zamieta odvolanie okresného prokurátora.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov uznal obžalovaného E. D., nar. XX.XX.XXXX v E.A., trvale bytom E., t. č. vo väzbe v ÚVV E., vinným zo zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), d) Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že
-od presne nezistenej doby až do 27.04.2018 v E., potom čo si od nezistenej osoby zabezpečil najmenej 0,47 g bielej kryštalickej látky v zatavenej striekačke, s obsahom účinnej látky metamfetamín s priemerným obsahom 63,2 %, z ktorého množstva by bolo možné pripraviť najmenej 7 bežných jednotlivých dávok drogy schopných ovplyvniť psychiku užívateľa, túto pri sebe prechovával a dňa 27.04.2018 v presne nezistenom čase najmenej raz poskytol bezodplatne, najmenej jednu dávku s hmotnosťou 15 mg obvinenej J. U. , kde účinná látka metamfetamín je v zmysle zákona NR SR č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch do II. skupiny psychotropných látok (správne malo byť uvedené „zaradená do II. skupiny“).
Za to mu uložil podľa § 172 ods. 1 Tr. zákona v spojení s § 38 ods. 2, ods. 3, ods. 5 Tr. zákona pri prevahe poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. j), l), n) Tr. zákona oproti neexistencii priťažujúcich okolností podľa § 37 Tr. zákona v spojení s § 39 ods. 1 Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov. Podľa § 48 ods. 4 Tr. zákona obžalovaného pre výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní podal odvolanie okresný prokurátor, a to len v neprospech obžalovaného E. D. a len proti výroku o treste. V písomných dôvodoch odvolania namietal, že nesúhlasí s výškou uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody, pretože aj keď obžalovaný na okresnom súde vyhlásil vinu, táto skutočnosť ešte nemôže byť dôvodom na uloženie tak nízkeho trestu. Taktiež podľa jeho názoru neboli dôvody na mimoriadne zníženie trestu v zmysle ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zákona. Poukázal na to, že v danej veci pri trestnom čine podľa § 172 ods. 1 Tr. zákona, je možné uložiť trest odňatia slobody vo výmere od 3 do 10 rokov, pričom nesúhlasil s tým, že okresný súd priznal obžalovanému poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Tr. zákona, teda, že pred spáchaním trestného činu viedol riadny život, keďže obžalovaný
bol doposiaľ trikrát súdne trestaný, aj keď prvý trest z roku 2007 mu bol zahladený, druhý z roku 2011 podliehal amnestii a tretí z roku 2015 vykonal, nemožno tieto okolnosti prehliadnuť s konštatovaním o riadnom vedení života obžalovaným. Navyše, obžalovaný sa dopustil aj štyroch priestupkov, čo plynie zo záznamu z evidencie Ministerstva vnútra SR. Taktiež namietal priznanie poľahčujúcej okolnosti v zmysle § 36 písm. n) Tr. zákona, že obžalovaný napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom, pretože podľa názoru odvolateľa toto nie je objektívne podložené, z vyšetrovacieho spisu takáto okolnosť nevyplýva, keďže obžalovaný len priznal to, čo mu bolo preukázané. Podľa jeho názoru okresný súd opomenul priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. n) Tr. zákona, t. j., že obžalovaný už bol za trestný čin odsúdený. Pri ukladaní trestu je potrebné prihliadať aj na skutočnosť, že obžalovaný opätovne spáchal zločin, z ktorého dôvodu sa mu trestná sadzba pri ukladaní trestu zvyšuje. Použitie § 39 ods. 1 Tr. zákona nebolo zdôvodnené žiadnymi mimoriadnymi okolnosťami, ktoré by mali a mohli byť zohľadnené pri ukladaní trestu. Ďalej poukázal na ustanovenie § 34 ods. 1 Tr. zákona, podľa ktorého, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí o páchania trestných činov. Trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Vzhľadom na osobu páchateľa, charakter trestnej činnosti a predchádzajúce odsúdenia, považoval uloženie tak mierneho trestu za neadekvátne na dosiahnutie účelu trestu, pretože nespĺňa požiadavky ustanovenia § 34 Tr. zákona. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby krajský súdu zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie.
Na základe podaného odvolania postupoval krajský súd v intenciách ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. poriadku, podľa ktorého, ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/20190101> alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/20190101>, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2005/301/20190101> Tr. poriadku.
Keďže krajský súd v danom prípade nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku, preskúmaval len napadnutý výrok rozsudku, teda výrok o treste a po takomto preskúmaní dospel k záveru, že odvolanie okresného prokurátora nie je dôvodné.
Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, ktoré skutočnosti vzal súd prvého stupňa do úvahy pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu, plynie z neho, že prihliadal na zásady pre ukladanie trestov vyplývajúce z ustanovenia § 34 ods. 4 Tr. zákona, teda na spôsob spáchaniu činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Súd prvého stupňa správne zistil, že obžalovaný bol v minulosti, vychádzajúc z odpisu registra trestov, trikrát súdne trestaný, pričom v dvoch prípadoch sa na neho hľadí, ako keby nebol odsúdený. Naposledy bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 4T/22/2012 zo dňa 05.03.2012 pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr. zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 4 rokov, pre výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, ktorý trest vykonal dňa 03.11.2015. Zároveň mu bolo uložené ochranné liečenie protitoxikologické ústavné, z ktorého bol prepustený dňa 17.10.2017. Z uvedeného potom plynie, že obžalovaný pred spáchaním v tejto veci stíhaného trestného činu neviedol riadny život, keďže ani zahladenie odsúdenia neznamená zahladenie skutočnosti, že obžalovaný spáchal trestný čin, pretože zahladením odsúdenia sa zahladzujú len tresty.
V tomto prípade potom krajský súd konštatuje, že vo výroku napadnutého rozsudku bola okresný súdom obžalovanému nesprávne priznaná poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. j) Tr. zákona, teda, že obžalovaný viedol pred spáchaním trestného činu riadny život. Napokon v odôvodnení rozsudku sa táto skutočnosť neuvádza, teda zrejme išlo o zrejmú nesprávnosť pri vyhlasovaní rozsudku. Taktiež sa krajský súd stotožnil s odvolacou námietkou okresného prokurátora v tom smere, že obžalovaný nenapomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom takým spôsobom, aby bolo uňho možné vzhliadnuť poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Tr. zákona, keďže pre priznanie takejto poľahčujúcej okolnosti je potrebné, aby obžalovaný konal niečo navyše okrem priznania a oľutovania
trestného činu, čo by reálne napomohlo orgánom činným v trestnom konaní. V tomto prípade obžalovaný sa čiastočne priznal ku spáchaniu trestného činu, pričom aj ostatní spoluobžalovaní sami sa priznali ku spáchaniu trestného činu, v časti práve naopak obžalovaná J. U. vo väčšom rozsahu usvedčovala obžalovaného E. D., než bolo ustálené v rozsudku okresného súdu a aj v obžalobe prokurátora. Správne súd prvého stupňa priznal obžalovanému poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr. zákona, teda, že sa k trestnému činu priznal a trestný čin úprimne oľutoval, keď už v prípravnom konaní sa k tomuto priznal a napokon aj na hlavnom pojednávaní na okresnom súde urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. poriadku, teda že je vinný zo spáchania skutku kladenému mu za vinu. Pokiaľ ide o priznanie priťažujúcej okolnosti, ktorej sa domáhal prokurátor podľa § 37 písm. m) Tr. zákona, teda že obžalovaný už bol v minulosti za trestný čin odsúdený, tu krajský súd sa stotožňuje so súdom prvého stupňa v tom smere, že túto priťažujúcu okolnosť obžalovanému nie je možné v danom prípade pričítať, pretože dve odsúdenia mal zahladené a posledné odsúdenie u obžalovaného je dôvodom pre aplikáciu § 38 ods. 5 Tr. zákona, podľa ktorého pri opätovnom spáchaní zločinu sa zvyšuje dolná hranica zákonom stanovenej trestnej sadzby o jednu polovicu; v takom prípade sa ustanovenie ods. 4 nepoužije.
Podľa § 38 ods. 4 Tr. zákona, ak prevažuje pomer priťažujúcich okolností, zvyšuje sa dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.
Podľa § 39 ods. 1 Tr. zákona, ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.
Podľa § 39 ods. 2 písm. d) Tr. zákona, súd môže znížiť trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom aj vtedy, ak odsudzuje páchateľa v konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu.
Podľa § 39 ods. 4 Tr. zákona, v konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu môže súd uložiť trest odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby a v prípade trestných činov uvedených v ods. 3 písm. a) trest odňatia slobody nie kratší ako 20 rokov.
Súd prvého stupňa správne konštatoval, že obžalovaný vyhlásil vinu, pričom navrhoval uzatvorenie dohody o vine a treste už v prípravnom konaní. Nie je pritom zrejmé, prečo okresný prokurátor tento návrh u obžalovaného neakceptoval. Zo zjednocujúcej rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR navyše plynie, že vyhlásenie viny v konaní pred súdom má obdobné následky ako dohoda o vine a treste a môže byť dôvodom pre zníženie dolnej hranice trestnej sadzby o jednu tretinu (stanovisko Najvyššieho súdu SR R44/2017). V danom prípade súd prvého stupňa správne postupoval, keď aplikoval ustanovenie § 38 ods. 5 Tr. zákona, teda zvýšil dolnú hranicu trestnej sadzby o jednu polovicu, a teda vychádzal z dolnej hranice trestnej sadzby 6 rokov a 6 mesiacov. Zároveň správne aplikoval aj ustanovenie § 39 Tr. zákona. Krajský súd je toho názoru, že vzhľadom na skutkové okolnosti, teda, že obžalovaný bol uznaný vinným preto, že mal prechovávať omamnú a psychotropnú látku pre svoju vlastnú potrebu a mal raz poskytnúť jednu dávku spoluobžalovanej, bol krajský súd toho názoru, že uloženie trestu odňatia slobody vo výmere 5 rokov je trestom zákonným a primeraným tak z hľadiska individuálnej, ako aj generálnej prevencie. Na druhej strane nesprávne priznanie dvoch poľahčujúcich okolností krajský súd nenaprával zrušujúcim rozhodnutím, pretože naďalej zostal zachovaný pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a prevaha poľahčujúcich okolností v danom prípade nebola dôvodom pre mimoriadne zníženie trestu. Keďže aj výrok o zaradení obžalovaného do ústavu na výkon trestu odňatia slobody bol prvostupňovým súdom zákonne odôvodnený, krajský súd odvolanie prokurátora podľa § 319 Tr. poriadku zamietol. jednohlasne
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.