Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26C/22/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní vedenom sudkyňou JUDr. Naďou Pethőovou v právnej veci žalobcu: E. F., W.. XX.XX.XXXX, F. Q. XX, J.ň, zastúpený: Alexandra Machanová, advokát, Mierové námestie 19, Senec, proti žalovanému: K. V., W.. XX.XX.XXXX, R. XXXX/XX, L., zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Tomáš Mutkovič, s.r.o., IČO: 53121279, SNP 10, Hlohovec, o zaplatenie 714,80 eur s prísl., takto

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanej sumu 120 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 120 eur od 06.01.2021 do zaplatenia, všetko do 3 dní. III. Súd žalovanej priznáva 100% náhrady trov konania a trov právneho zastúpenia.

odôvodnenie:

1. Žalobou podanou súdu dňa 28.01.2021 žalobca žiadal, aby súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 714,80 eur s príslušenstvom v podobe úroku z omeškania 5,00% ročne z dlžnej sumy od 27.01.2021 do zaplatenia, a to z dôvodu nesplnenia si povinností plynúcich zo zmluvy o nájme bytu.

2. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej, vyjadreniami právnych zástupcov žalobcu a žalovaného, výsluchom svedka, zmluvou o nájme bytu, SMS, fotodokumentáciou, pokladničnými dokladmi, faktúrami, mailovou komunikáciou, , faktúrami, výzvou na zaplatenie, vyjadrenie k výzve, ostatnými listinnými dôkaznými prostriedkami obsiahnutými v spise a dospel k nasledovným zisteniam skutkového a právneho stavu veci:

4. Zo žaloby a vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu vyplynulo, že žalobca so žalovanou uzavrel Zmluvu o nájme bytu, ktorý nájom skončil 31.12.2020. Žalovaná mailom zo dňa 27.12.2020 oznámila, že trvá na odovzdaní bytu dňa 31.12.2020 a následne dňa 30.12.2020 mailom oznámila, že nechala kľúče od bytu u susedy kvôli časovému vyťaženiu. Žalobca zistil, že byt je silne znečistený a plný plesní, steny sú poškodené, chýba pračka a sporák. Sporák bol súčasťou vybavenia bytu a pračku dodal žalovanej žalobca na základe jej žiadosti zo dňa 25.08.2020, o čom svedčí ich komunikácia a doklad o kúpe sporáka v sume 204,90 eur a pračky v hodnote 229,90 eur. Žalovaná bola podľa čl. IV zmluvy povinná uhrádzať mesačné nájomné vo výške 280 eur, za mesiac december 2020 nájomné neuhradila. Žalobcom evidovaný dlh tak predstavuje 1114,80 eur, pozostávajúci z nákladov na odstránenie škôd 350 eur, sporák 204,90 eur, pračka 229,90 eur, poškodenie zárubne, žalúzií a chýbajúce násady na odtok pračky celkovo škoda 50 eur, nájomné za 12/2020 280 eur. Žalobca na dlh započítal podľa čl. IV. bod 4. zmluvy sumu 400 eur, ktorú žalovaná uhradila pri uzatvorení zmluvy o nájme bytu. Zostatok dlhu tak činí 714,80 eur. Žalobca vyzval žalovanú na úhradu dlhu dňa 18.01.2021, avšak bezvýsledne. Na margo odporu proti platobnému rozkazu uviedol, že žalovaná sabotovala odovzdanie a najmä protokoláciu odovzdania

bytu po skončení nájmu a to, že si pračku skutočne odniesla, potvrdila sama vo vyjadrení. Podľa čl. III bod 7. a 8. zmluvy bola žalovaná povinná vypratať a odovzdať byt žalobcovi, a to najneskôr v posledný deň trvania nájmu, v opačnom prípade mal žalobca právo predmet nájmu vypratať na náklady žalovanej a zanechané veci odniesť na zberný dvor. Dňa 27.12.2020 poslala žalovaná realitnej maklérke pani Q. mail, kde oznámila, že kľúče odovzdá 31.12.2020, následne dňa 30.12.2020 o 16,09 h mailom oznámila, že kľúče kvôli časovému vyťaženiu už odovzdala susedke a k odovzdaniu dňa 31.12.2020 sa nedostaví. Žalobca si teda prevzal kľúče od susedky, ktorá je priateľkou žalovanej a túto navrhla ako svedka, preto jej výpoveď považuje za tendenčnú. Aj keď si bola žalovaná vedomá tohto, že zanechané veci budú na jej náklady vyvezené na zberný dvor v L., žalovaná ponechala v prenajatom byte posteľ a matrace a iné kusy nábytku, ktoré žalobca podľa zmluvy zlikvidoval a vyviezol na jej náklady na zberný dvor. Za úkony spočívajúce v uvedení bytu do stavu v čase začatia sporného nájmu vynaložil žalobca 350 eur, o čom svedčí fa č. X/XXXX. Pračku jej žalobca poskytol dočasne, nie ako trvalú zámenu za jej pračku. V priebehu konania predložil mail z 28.12.2020, kde právna zástupkyňa žalobcu žalovanej oznámila, že k úkonu odovzdania bytu sa dostaví dňa 31.12.2020 právna zástupkyňa žalobcu, na ktorý mail žalovaná nereagovala, aj keď z rovnakej mailovej adresy dva dni na to oznámila p. Q., že kľúče odovzdala susede.

5. Žalovaná v odpore proti platobnému rozkazu žalobou uplatnený nárok v plnom rozsahu spochybnila, potvrdila, že bola so žalobcom v zmluvnom vzťahu do 31.12.2020, predmetom nájmu bol byt na ul. U. v Obci H. L.. Uviedla, že žalobcovi žiadnu škodu nespôsobila. Vzhľadom na to, že pračka, ktorú vlastnila žalovaná, sa do bytu nezmestila, dohodla sa so žalobcom na trvalej zámene jej pračky za pračku iných rozmerov, preto tvrdenie žalobcu o chýbajúcej pračke považuje za nepravdivé, rovnako aj o chýbajúcom sporáku a ďalšej škode. Výšku škody navyše nepreukázal a sumy za spotrebiče vo výške nákupných cien spochybňuje, lebo ku dňu skončenia nájmu túto cenu nemali. Nájomné za 12/2020 považovala za uhradené započítaním s depozitom 400 eur, pričom zvyšok depozitu 120 eur žalobca žalovanej doposiaľ nevrátil. Byt po skončení nájmu zanechala žalovaná v stave, v akom ho prevzala, s prihliadnutím na bežné opotrebenie. Podľa zmluvy malo dôjsť k odovzdaniu kľúčov najneskôr 31.12.2020, avšak pani Q. na žiadosť žalobcu oznámila žalovanej, že prevzatie kľúčov od bytu môže prebehnúť zo strany prenajímateľa najskôr dňa 04.01.2021, lebo je odcestovaný, resp. dňa 02.01.2021, dokedy je odcestovaná p. Q.. Preto žalovaná oznámila, že kľúče odovzdá dňa 31.12.2020 a keď žalobca nemôže, nechá kľúče u susedy, odpoveď už nedostala. Aby sa nedostala do omeškania, nechala kľúče u susedy už 30.12.2020 s vedomím, že žalobca skôr ako 02.01.2021 kľúče nepreberie. Z bytu vypratala všetky svoje veci, sporák si nevzala, byt nepoškodila. Žalobca bol povinný podľa čl. IV. bod 5. zmluvy vrátiť žalovanej depozit 400 eur najneskôr do 5 dní od skončenia nájmu, t.j. do 05.01.2021. Depozit doposiaľ nevrátil, na základe čoho je dlžný žalovanej sumu po započítaní nájomného 280 eur za 12/2020 vo výške 120 eur s úrokom z omeškania 5,00% ročne od 06.01.2021 do zaplatenia, čo predstavuje petit vzájomnej žaloby. Poukázal na č.l. 25 spisu (fortodokumentácia), z ktorého vyplýva, že byt je v zlom stave, nakoľko uvedená fotografia v súlade s výpoveďou svedkyne p. V. preukazuje, že nie vinou nájomcov niečo vyteká zo zásuvky a sám žalobca navrhol svedkyni vykurovať byt vo zvýšenej miere zrejme za účelom odstránenia plesní, ktoré sa v predmete nájmu vyskytujú. Predložil súdu zle čitateľnú faktúru vystavenú C. H. na sumu 300 eur, ktorá preukazuje, že žalobca si dáva opakovane vystavovať faktúry od subjektu bez oprávnenia vykonávať a teda aj oprávnenia fakturovať cenu prác a ide o účelovo vystavené faktúry, ktoré postupy žalobca zrejme opakovane používa pri skončení nájomného vzťahu. Poukázal na odlišný spôsob číslovania faktúr.

6. Z výpovede svedkyne V. Q. vyplynulo, že strany sporu pozná len zo sprostredkovania nájmu, nemá k nim žiaden vzťah. Vo vzťahu k ukončeniu nájmu uviedla, že ani ona, ani žalobca sa nemohli dostaviť k odovzdaniu bytu skôr, než 02.01.2021, neskôr ju upovedomil žalobca o tom, že si zabezpečil osobu na prebratie bytu na deň 31.12.2020. Následne dňa 30.12.2020 dostala mail od žalovanej, že táto nechala kľúč od bytu u susedky. Vo vzťahu k pračke mala vedomosť o tom, že žalobca a žalovaná sa dohodli, že na čas trvania nájomného vzťahu žalobca žalovanej požičia pračku z vedľajšieho bytu, ktorý bol v tom čase prázdny, a to z dôvodu, že pračka žalovanej sa nezmestila do priestoru v byte. Uvedenú informáciu mala od žalobcu, nebola pri rozhovore prítomná.

7. Z výsluchu svedkyne Š.W. V. vyplynulo, že so žalovanou je kamarátka od času jej nasťahovania sa, žalobcu osobne nepozná. Bývala v prenájme v bytovom dome v H. L., kde aj žalovaná, sú tam tri bytové jednotky, Bývala tam asi dva roky, spočiatku bolo všetko v poriadku, až do času, kedy sa začali objavovať plesne v spálni, v kuchyni a na chodbe. Majiteľ nehnuteľnosti ťahal káble zhora dole a v jednej miestnosti z vývodu na káble vytekala tekutina, asi voda, tá spôsobila, že lišta, čo bola na zemi pod vývodom,

napuchla. Toto bolo oznámené žalobcovi, ale on povedal, že to je v pohode, ale pritom aj na povale mal vydutú podlahu. Jej povedal, aby otvor upchala toaletným papierom. Plesne riešila prostriedkom na plesne a žalobca dobudoval kúrenie v predmete nájmu a povedal jej, že im dá každý rok 100 eur, len nech viac vykurujú. Kúrenie dobudoval v čase, keď bola svedkyňa mimo bytu, odtiahol kuchynskú linku a za ňu dal to zariadenie. Ohľadne skončenia nájmu žalovanej potvrdila, že niekedy v decembri jej dala žalovaná kľúče od bytu s tým, že ich následne odovzdá žalobcovi, ktorý si ich aj prevzal, a to asi po 2-3 týždňoch od času ich prevzatia svedkyňou od žalovanej. V čase skončenia nájomného vzťahu svedkyne a žalobcu táto upratala celý byt a tak ho odovzdala, ale z depozitu 420 eur jej žalobca vrátil len 100 eur s tým, že v byte bola špina, bolo ho treba upratať, a bola poškodená aj lišta.

8. Zo zmluvy o nájme bytu vyplynulo, že predmet nájmu definovaný v čl. I bod 1. zmluvy žalobca ako prenajímateľ prenecháva do užívania žalovanej ako nájomcovi od 01.07.2020 do 31.12.2020, pričom v čl. III. bod 7. je dojednaná povinnosť nájomcu vyprázdniť predmet nájmu a odovzdať s kľúčmi prenajímateľovi najneskôr v posledný deň trvania nájmu v stave, v akom ho prevzal s prihliadnutím na bežné opotrebenie. Cena nájmu bola dohodnutá na 280 eur mesačne splatných do 20. dňa predchádzajúceho mesiaca, depozit 400 eur na zabezpečenie úhrady škôd bol zložený pri podpise zmluvy v hotovosti. V čl. V. bod 2 obsahuje zodpovednosť za škodu spôsobenú nájomcom na predmete nájmu, zmluva bola uzatvorená dňa 17.06.2020. Prílohou č. 1 zmluvy je preberací protokol k zariadeniu a stavy meračov, ktorého obsahom bola kuchynská linka 1 ks, elektrický sporák s rúrou 1 ks, umývalo so skrinkou 1 ks, stav elektriny a studenej vody uvedený nie je. Súd konštatuje, že na Prílohe č. 1 absentuje podpis zmluvných strán. Príloha č. 2 zmluvy definuje zoznam osôb oprávnených užívať nehnuteľnosť a zmluvnými stranami je podpísaný.

9. Z faktúry č. 3/2021 vyplynulo, že C. H., IČO: XXXXXXXX ňou vyfakturoval žalobcovi dňa 14.01.2021 sumu 350 eur za práce: výspravka stien, kompletná maľovka, dezinfekcia poškodených stien na adrese U. XXX, H. L., byt F., montáž svietidla, odvoz odpadu (posteľ, matrac zo spálne, drevo).

10. Podľa nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.

11. Podľa nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania

12. Podľa prenajímateľ je povinný prenechať prenajatú vec nájomcovi v stave spôsobilom na dohodnuté užívanie, alebo ak sa spôsob užívania nedohodol, obvyklé užívanie, a v tomto stave ju na svoje náklady udržiavať.

13. Podľa nájomca je oprávnený užívať vec spôsobom určeným v zmluve; ak sa nedohodlo inak, primerane povahe a určeniu veci. Prenajímateľ je oprávnený požadovať prístup k veci za účelom kontroly, či nájomca užíva vec riadnym spôsobom.

14. Podľa nájomca je povinný oznámiť bez zbytočného odkladu prenajímateľovi potrebu tých opráv v byte, ktoré má znášať prenajímateľ, a umožniť ich vykonanie; inak zodpovedá za škodu, ktorá nesplnením tejto povinnosti vznikla.

15. Podľa každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

16. Podľa § 420 ods. 3 PZ zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

17. Podľa uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

18. Podľa pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.

19. Rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. : Prenajímateľ (spravidla v postavení vlastníka predmetu nájmu) je zo zákona povinný k vykonávaniu opráv predmetu nájmu v rozsahu a v lehotách, ktoré umožnia plnenie takisto zákonnej povinnosti prenajímateľa, totiž udržiavať predmet

nájmu tak, aby tento bolo možné podľa podmienok zmluvy nerušene užívať. Povinnosť nájomcu z hľadiska notifikácie potreby opráv, stíhajúci prenajímateľa, je založená subsidiárne, a to za účelom dosiahnutia informovanosti prenajímateľa o nutnosti vykonania opráv predmetu nájmu. Tento záver vyplýva o to zrozumiteľnejšie v situácii, v ktorej prenajímateľ sám v konkrétnej veci zistí nutnosť vykonania takých opráv. Pre ten prípad nastupuje jeho zákonná povinnosť, k realizácii ktorej nie je notifikácia nájomcu o potrebe podobných opráv bezpodmienečne nutná.

20. Predmetom konania je nárok žalobcu ako prenajímateľa na zaplatenie nájomného a náhrady škody voči žalovanej ako nájomcovi.

21. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané a medzi stranami sporu zároveň nebolo sporným, že dňa XX.XX.XXXX uzatvoril žalobca ako prenajímateľ a žalovaná ako nájomca Zmluvu o nájme bytu špecifikovaného v čl. I. bod 1. zmluvy, a to na dobu určitú od 01.07.2020 do 31.12.2020 (čl. III. bod 1. zmluvy). Výšku nájomného upravoval čl. IV. bod 1., 2. zmluvy na sumu 280 eur mesačne splatnú do 20. dňa predchádzajúceho mesiaca. Vzhľadom na jednoznačnú špecifikáciu predmetu nájmu - byt - mal súd za to, že nároky z daného záväzkového vzťahu sa spravujú primárne ust. až , subsidiárne ust. a nasl. .

22. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaná v deň jej uzatvorenia zaplatila žalobcovi zábezpeku na úhrady tzv. depozit vo výške 400 eur v súlade s čl. IV. bod 4. zmluvy.

23. Pri uzatvorení zmluvy síce nebol podpísaný a teda písomne odsúhlasený preberací protokol k zariadeniu a stavy meračov, avšak tvrdenie žalobcu o existencii sporáka v predmete nájmu v čase vzniku nájmu žalovanou spochybnené nebolo. Rovnako žalovaná nespochybnila spôsobilosť predmetu nájmu v čase vzniku daného nájomného vzťahu.

24. V čase skončenia nájomného vzťahu založeného zmluvou v zmysle čl. III. bod 7. zmluvy bolo povinnosťou žalovanej najneskôr do 31.12.2020 (deň skončenia nájmu) vypratať a odovzdať predmet nájmu žalobcovi spolu s kľúčmi v stave, v akom bol predmet nájmu v čase jeho vzniku s prihliadnutím na bežné opotrebenie, pričom možno konštatovať, že uvedená povinnosť sa riadi ust. a nasl. . Žalobca v konaní preukázal, že poskytol potrebnú súčinnosť vo vzťahu k odovzdaniu predmetu nájmu v zmysle zmluvy, keď adresoval žalovanej prostredníctvom svojej právnej zástupkyne mail s návrhom na stretnutie ohľadne odovzdania predmetu nájmu dňa 31.12.2020 o 9,00 h. Argument žalovanej o tom, že daný mail neprevzala, ako aj o tom, že ako dôkazný prostriedok bol v konaní predložený v rozpore so zásadou sudcovskej koncentrácie konania podľa názoru súdu neobstojí, nakoľko vykonanie uvedeného dôkazu neviedlo k potrebe odročenia pojednávania, o ktoré žalovaná ani nepožiadala. Ňou tvrdené nedoručenie daného mailu je podľa názoru súdu irelevantné z toho hľadiska, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že daná mailová adresa je adresou, ktorú v rozhodnom období žalovaná používala, nakoľko o dva dni neskôr (30.12.2020) z rovnakej mailovej adresy zaslala mail pani Q.. Súd konštatuje, že vzhľadom na preukázanú súčinnosť žalobcu pri odovzdaní predmetu nájmu v čase jeho skončenia práve žalovaná porušila povinnosť definovanú v čl. III. bod 7. zmluvy, keď napriek ponuke na realizáciu odovzdania predmetu nájmu na 31.12. vykonanej dňa 28.12.2020 právnou zástupkyňou žalobcu na túto žiadnym spôsobom žalovaná nereagovala a kľúče od predmetu nájmu bez právneho dôvodu odovzdala susedke, čím zmarila realizáciu odovzdania predmetu nájmu v zmysle zmluvy a možnosť písomného odsúhlasenia stavu predmetu nájmu formou protokolácie. Odovzdanie bytu sa okrem zmluvných dojednaní spravuje ust. - 569 (splnenie dlhu), pričom v danom prípade žalovaná konala v rozpore s ust. , nakoľko nešlo o plnenie riadne.

25. Predpokladom vzniku každej občianskoprávnej zodpovednosti je: 1. protiprávny úkon, 2. spôsobenie škody a 3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou. V niektorých prípadoch sa vyžaduje aj zavinenie. V prípade, keď sa vyžaduje aj zavinenie škodcu, ide o subjektívnu zodpovednosť, v prípade, keď sa zavinenie nevyžaduje, ide o objektívnu zodpovednosť. Všeobecná zodpovednosť za škodu podľa § 420 spočíva v zavinení škodcu, pričom zavinenie škodcu sa podľa zákona predpokladá (prezumpcia zavinenia). Pri občianskoprávnej zodpovednosti za škodu vzniká záväzkovoprávny vzťah medzi tým, kto za škodu zodpovedá, a medzi poškodeným. Obsahom tohto vzťahu je právo poškodeného požadovať náhradu škody a povinnosť toho, kto podľa zákona za škodu zodpovedá, škodu nahradiť. V odseku 1 je vyjadrená zásada, že každý, t.j. tak fyzická, ako aj právnická osoba, zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Predpokladom vzniku tejto zodpovednosti je, že niekto porušil

určitú povinnosť (pričom nezáleží na tom, či ide o povinnosť vyplývajúcu z určitého záväzkovoprávneho vzťahu alebo o povinnosť uloženú priamo zákonom) a porušením tejto povinnosti spôsobil inej osobe škodu. Spôsobenie škody inej osobe a príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním (porušením povinnosti) a vzniknutou škodou sú ďalšími podmienkami vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa tohto ustanovenia. V odseku 3 je zakotvená prezumpcia zavinenia toho, kto za škodu zodpovedá. Ak sa preukáže, že škodca spôsobil niekomu škodu porušením právnej povinnosti (dôkazné bremeno postihuje poškodeného), zo zákona sa predpokladá, že škodca škodu zavinil. Existenciu zavinenia škodcu poškodený nemusí dokazovať. Podľa odseku 3 sa zodpovednosti zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil; prezumpcia zavinenia je teda vyvrátiteľnou domnienkou. Dôkazné bremeno však v tomto prípade postihuje škodcu.

26. Žalobca si v rámci konania uplatnil istinu celkovo vo výške 714,80 eur (t.j. 1114,80 eur mínus depozit 400 eur), z ktorej suma 280 eur na základe právneho dôvodu nájomného podľa ust. za mesiac 12/2020, ktorá položka istiny medzi stranami sporná (ako jediná položka) nebola, pričom žalobca správne postupujúc si započítaním na zaplatenú sumu depozitu 400 eur, v dôsledku čoho sa výška zostatku depozitu ponížila na sumu 120 eur.

27. Ďalšou zložkou žalovanej istiny bola suma 350 eur, ktorá mala v zmysle žaloby predstavovať náklady žalobcu na odstránenie škôd spôsobených žalovanou v byte. Listinným dôkazným prostriedkom bola v tejto súvislosti žalobcom predložená faktúra č. X/XXXX (č.l. 61 spisu), vystavená subjektom registrovaným v Živnostenskom registri SR ako držiteľom živnostenského oprávnenia na sumu 350 eur dňa 14.01.2021, so splatnosťou 23.01.2021 a dátumom dodania 12.01.2021, kde suma 350 eur mala byť fakturovaná za práce: výspravka stien, kompletná maľovka, dezinfekcia poškodených stien bytu na adrese U. XXX, H. L., byt B, montáž svietidla a odvoz odpadu (posteľ, matracu zo spálne, drevo). V tejto súvislosti žalobca súdu predložil fotografie plesne na stene a ďalších častí zrejme predmetu nájmu. Vzhľadom na vyššie konštatované porušenie povinnosti žalovanej riadne v zmysle zmluvy po skončení nájmu predmet nájmu prenajímateľovi resp. ním poverenému subjektu odovzdať, žalovaná zodpovedá v rámci všeobecnej zodpovednosti za škodu na predmete nájmu za predpokladu preukázania príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti a vznikom škody v konkrétnej (preukázanej) výške. Plesne na stenách bytu mali podľa žalobcu vzniknúť zavinením žalovanej bližšie nešpecifikovaným spôsobom. Žalovaná uvedené tvrdenie poprela, a zároveň netvrdila, že by sa plesne vyskytovali v predmete nájmu v čase jeho trvania. Uvedená skutočnosť vyplynula z výsluchu svedkyne Štefánie Kováčovej, ktorá v rovnakom čase ako žalovaná mala v nájme od žalobcu byt susediaci s predmetom nájmu v tomto konaní a ktorá uviedla, že plesne sa začali vyskytovať od určitej doby aj v jej byte bez tohto, že by si ich existenciu vlastným konaním privodila. Uviedla, že vlhkosť bola problémom v celej dotknutej bytovej jednotke a prenajímateľ - žalobca bol o ich existencii upovedomený ňou, pričom túto situáciu osobne riešil u nej v byte, kde medzi stenu a kuchynskú linku inštaloval vykurovacie teleso s tým, že treba viac vykurovať a plesne sa odstránia. Z uvedeného mal súd za preukázané, že vo vzťahu k plesniam na stenách predmetu nájmu žalobca nepreukázal príčinnú súvislosť s konaním žalovanej v podobe zmarenia osobného odovzdania predmetu nájmu za účelom protokolácie jeho stavu k danému okamžiku a vznikom plesní, rovnako súd nemal za preukázané ani prípadné porušenie notifikačnej povinnosti žalovanej podľa ust. , ktoré porušenie povinnosti by malo za následok vznik jej zodpovednosti za škodu, nakoľko z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalobca ako prenajímateľ mal alebo mohol mať vedomosť o problematike prevlhčenia celého bytového domu, keďže o probléme plesní a prevlhčenia vedel od nájomcu iného bytu v bytovom dome pozostávajúcom z 3 bytových jednotiek. S poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. prevenčná povinnosť prenajímateľa predčí notifikačnú povinnosť nájomcu, na základe čoho v takomto prípade nájomca zodpovednosť za škodu nenesie. Vo vzťahu k tvrdenému porušeniu povinnosti žalovanou vypratať a odstrániť svoje hnuteľné veci z predmetu nájmu v čase skončenia nájmu v dôsledku súdom konštatovaného zmarenia protokolácie odovzdania predmetu nájmu žalovanou táto je v dôkaznej núdzi ohľadne preukázania opaku, avšak v danom prípade nie je možne vyhovieť žalobe z dôvodu nepreukázania výšky škody, ktorá mala v tomto dôsledku žalobcovi vzniknúť. Faktúra č. 3/2021 neuvádza ceny jednotlivých prác ňou fakturovaných, pričom ide o 5 druhovo odlišných prác celkovo ocenených podľa nie známeho kľúča na sumu 350 eur. S prihliadnutím na dikciu ust. bolo na žalobcovi, aby preukázal skutočnú škodu, ktorá mu vznikla v súvislosti s odvozom hnuteľných vecí žalovanej ponechaných v rozpore s obsahom zmluvy po skončení nájmu v predmete nájmu, čo však v priebehu konania neurobil. V tejto súvislosti preukázal zaplatenie sumy 350 eur (príjmový doklad) za 5 rôznych druhov prác. Absencia preukázania výšky škody

sa podobne vzťahuje aj na ďalšiu položku v žalobe uvedenú, a to 50 eur za poškodenie zárubne, žalúzií a chýbajúcich násad na odtok pračky, kde žalobca žiaden dôkazný prostriedok nepredložil.

28. Predposlednou položkou majúcou predstavovať škodu vzniknutú žalobcovi predstavuje suma 204,90 eur za sporák, ktorý mala žalovaná bez právneho dôvodu odstrániť z predmetu nájmu. Ako je vyššie uvedené, existencia sporáka napriek absencii podpisu strán sporu (najmä žalovanej) na preberacom protokole v čase vzniku nájomného vzťahu, žalovanou v konaní spochybnená nebola. Žalovaná s poukazom na ňou spôsobené zmarenie protokolácie odovzdania bytu žalobcovi resp. ním poverenému subjektu sa dostala do situácie, kedy zodpovedá za škodu na predmete nájmu. Procesná obrana žalovanej v tejto súvislosti predstavovala len popretie toho, že by sporák odstránila z predmetu nájmu, čo nepostačuje, práve s poukazom na porušenie zmluvných povinností a prechod zodpovednosti. Súd však žalobe nemohol vyhovieť ani v tejto časti, nakoľko výšku škody žalobca chcel preukázať faktúrou alza.sk zo dňa 27.02.2019, z obsahu je preukázaná online kúpa sporáku AMICA za cenu 204,90 eur s dopravou. Skutočná škoda sporáka (žalovaná nepoprela konkretizáciu sporáka danú opisom na faktúre, na základe čoho mal súd za to, že ide o totožný sporák, aký sa mal nachádzať v predmete nájmu) podľa ust. by bola takto preukázaná ku dňu kúpy sporáka, t.j. k 27.02.2019, rozhodne nie ku dňu skončenia nájmu 31.12.2020 s poukazom na účel využitia kuchynského sporáka a stým spojenou istou mierou jeho opotrebenia a teda aj zníženia hodnoty. Žalobca z titulu výšky škody nepreukázal cenu sporáka ku dňu skončenia nájmu, na základe čoho súd žalobe ani v tejto časti vyhovieť nemohol.

29. Ostatnou položkou v žalobe označenou bolo zaplatenie škody vo výške 229,90 eur za pračku žalobcu v rozpore so zmluvou odnesenou po skončení nájmu žalovanou. Odnesenie pračky žalovaná výslovne potvrdila, avšak spor je v uvedení právneho dôvodu. Podľa tvrdenia žalobcu malo dôjsť v čase vzniku nájomného vzťahu k dočasnej výmene dotknutej pračky žalobcu za pračku vo vlastníctve žalovanej, a to z dôvodu, že pračka žalovanej sa do priestoru v byte na to určeného nezmestila, a to do času skončenia nájmu, kedy si strany sporu mali pračky vymeniť späť. Žalovaná sa bránila tým, že dojednanie nebolo od dočasnej zámene pračok, ale táto zámena mala byť trvalá. Rozhodujúcim dôkazným prostriedkom pritom bol prepis SMS, z ktorých mal súd za preukázané, že potvrdzujú verziu tvrdenú žalovanou, t.j. že zámena pračok mala mať trvalý charakter, ani z jednej SMS neplynul záver o dočasnosti zámeny. Navyše, rovnako ako v prípade sporáka, žalobca nepreukázal výšku škody v tejto časti, nakoľko predložil doklad o kúpe pračky zn. Whirpool dňa 22.07.2019 v sume 229,90 eur, ktorá cena nezodpovedá vzhľadom na opotrebenie pračky jej všeobecnej hodnote ku dňu 31.12.2020.

30. Vzhľadom na uvedené závery súd žalobe ako nedôvodnej nemohol vyhovieť ani čiastočne, na základe čoho ju zamietol.

31. Vzájomnou žalobou si žalovaná uplatnila voči žalobcovi v priebehu konania nárok na zaplatenie sumy 120 eur s úrokom z omeškania z právneho dôvodu nevrátenia sumy depozitu 400 eur po odrátaní sumy nájomného 280 eur za 12/2020, kde suma 120 eur predstavuje rozdiel medzi depozitom a mesačným nájomným. Vzhľadom na zamietnutie žaloby a teda s tým spojené vylúčenie možnosti započítania akejkoľvek pohľadávky žalobcu na sumu depozitu, súd vzájomnej žalobe ako dôvodnej vyhovel, nakoľko povinnosť vrátiť nespotrebovanú časť depozitu mal žalobca podľa čl. IV. bod 5. zmluvy do 5 dní od ukončenia nájomného vzťahu, t.j. do 05.01.2021, ktorú povinnosť si nesplnil.

32. Súd priznal žalovanej aj uplatnený úrok z omeškania zo sumy 120 eur, a to v zákonnej výške 5,00% ročne od 06.01.2021, ktorým dňom bol žalobca s plnením dlhu už v omeškaní s poukazom na poslednú vetu ods. 31 odôvodnenia tohto rozhodnutia.

33. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. 255 ods. 1 , kde žalovanej ako plne procesne úspešnej strane sporu náleží plná (100%) náhrada ako trov konania, tak aj trov právneho zastúpenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie žalobca, a to do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.