Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

28CoCsp/20/2023

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Lucia Mizerová a sudcov: JUDr. Erika Tischlerová a JUDr. Peter Duman, v právnej veci žalobcu: JUST Credit, j. s. a., so sídlom Konventná 5, Bratislava, IČO: 52 055 809, zastúpeného advokátom: JUDr. Ľuboš Noskovič, so sídlom Konventná 5, Bratislava, proti žalovaným: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX a 2/ C. B., nar. XX.XX.XXXX, adresa D. XXXX/X, E., prechodne bytom F. A. XXX, o zaplatenie 100.924,38 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda č. k. -51 zo dňa 12. septembra 2023, t a k t o

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie voči žalovanému 1/ zastavil. Rozhodnutie súd odôvodnil právne aplikáciou ust. , , , (ďalej len „“), ako aj ust. , (ďalej len „“) a vecne tým, že žalobou doručenou súdu dňa 02.12.2022 sa žalobca domáhal voči žalovaným 1/ a 2/ zaplatenia istiny 100.924,38 eura s príslušenstvom. Súčasťou žaloby bol aj návrh žalobcu na prerušenie konania, ktorý žalobca odôvodnil tým, že žalovaný 1/ zomrel dňa XX.XX.XXXX, pričom dedičské konanie vedené u notárky JUDr. Jany Horváthovej pod nie je právoplatne skončené.

2. Súd prvej inštancie zistil, že žalovaný 1/ zomrel dňa XX.XX.XXXX, t. j. ešte pred začatím sporového konania (dňa 02.12.2022). Uviedol, že jednou zo základných procesných podmienok civilného konania je spôsobilosť byť účastníkom. Procesnoprávna spôsobilosť byť účastníkom konania sa odvodzuje od hmotnoprávneho inštitútu spôsobilosti mať práva a povinnosti. Táto spôsobilosť vzniká v prípade fyzických osôb ich narodením a zaniká smrťou. Súd dospel k záveru, že žalobca svoju žalobu podal proti neexistujúcemu subjektu, čo predstavuje nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, a to ani pokračovaním v konaní s prípadnými právnymi nástupcami žalovaného 1/ v podobe jeho dedičov. Z tohto dôvodu konanie voči žalovanému 1/ podľa zastavil.

3. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie podal žalobca odvolanie, poukazujúc na odvolacie dôvody podľa , a , teda že neboli splnené procesné podmienky na vydanie napadnutého uznesenia; súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a napadnuté uznesenie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Dôvodil, že žalobou podanou dňa 02.12.2022 si žalobca voči žalovanému 1/ a žalovanej 2/ ako fyzickým osobám uplatnil svoje nároky na zaplatenie sumy 100.924,38 eura s príslušenstvom. Žalobca označil žalovaného 1/ (v súlade s ust. ) jeho menom, priezviskom, adresou trvalého pobytu a dátumom narodenia. V žalobe uviedol, že žalovaný 1/ umrel dňa XX.XX.XXXX, pričom dedičské konanie je vedené u notára: JUDr. Jana Horváthová, Hlavná 26/5, Dunajská Streda 929 01, pod číslom Dnot 181/2021, ktoré dedičské

konanie nebolo ku dňu podania žaloby ukončené, keď sa stále zisťoval okruh dedičov. Za účelom identifikácie právnych nástupcov žalovaného 1/, ktorí v čase podania žaloby neboli známi, žalobca zároveň navrhol konanie vedené pod sp. zn. prerušiť, a to do skončenia dedičského konania . Súd prvej inštancie však napadnutým uznesením rozhodol o zastavení konania voči žalovanému 1/ podľa z dôvodu, že žalovaný 1/ umrel a nemá procesnú subjektivitu.

4. Žalobca argumentoval, že podanou žalobou si uplatnil svoje nároky vyplývajúce z predložených dôkazov proti žalovanému 1/ a žalovanému 2/ ako dlžníkov (BSM), keď z obsahu podanej žaloby je zrejmé, že žalovaný 1/ umrel, avšak do dňa podania žaloby nebol v rámci dotknutého dedičského konania stanovený ešte ani len okruh jeho dedičov, t. j. právnych nástupcov žalovaného 1/. Zo strany žalobcu preto nebolo možné právnych nástupcov žalovaného 1/ označiť akokoľvek inak v súlade s . Z tohto dôvodu žalobca v podanej žalobe navrhol prerušenie konania pod sp. zn. , aby po skončení dotknutého dedičského konania mohli byť namiesto žalovaného 1/ určení jeho prípadní právni nástupcovia a mohlo sa následne pokračovať s nimi. V dedičskom konaní v tom čase nebol okruh dedičov stanovený, o čom bol konajúci súd informovaný zo strany žalobcu jeho podaním zo dňa 12.10.2023. Žalobca poukazoval na znenie ust. , , , a a ust. a mal za to, že na zastavenie konania zo strany konajúceho súdu podľa pred skončením prebiehajúceho dedičského konania , na základe výsledkov ktorého by do konania vstúpili právni nástupcovia žalovaného 1/ - jeho dedičia, neboli splnené procesné podmienky ( ). Napadnuté uznesenie zároveň vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ), keď označenie zomrelej osoby ako žalovaného 1/ pred právoplatným skončením dedičského konania nepredstavuje trvalý, ale len prechodný nedostatok podanej žaloby, ktorý bude možné odstrániť po právoplatnom skončení dotknutého dedičského konania v súlade s . Súd zároveň neurobil žiadne opatrenie na odstránenie ním tvrdeného nedostatku procesnej podmienky, žalobcu nevyzval na odstránenie vytýkaného nedostatku a konanie voči žalovanému 1/ rovno bez ďalšieho zastavil, preto predstavuje takého jeho konanie nesprávny procesný postup, ktorý žalobcovi znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Žalobca preto žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil v celom rozsahu a až do času, kedy bude možné na miesto žalovaného 1/ určiť jeho dedičov, bude súd pokračovať v konaní so žalovaným 1/.

5. Ďalším písomným podaním doručeným žalobcom v odvolacom konaní, žalobca oznámil, že notárka v dedičskom konaní po nebohom žalovanom 1/, vedenom pod sp. zn. , vydala potvrdenie okruhu dedičov, podľa ktorého všetci do úvahy prichádzajúci zákonní dedičia žalovaného 1/ ako poručiteľa dedičstvo odmietli, v zmysle pripadne dedičstvo ako odúmrť štátu – Slovenskej republike. Vzhľadom na uvedené žalobca súdu zároveň oznámil zmenu údajov žalovaného 1/, ktorého v súlade s doručeným potvrdením okruhu dedičov označuje ako „Slovenská republika, za ktorú koná Okresný úrad v Trnave, Vajanského 2, Trnava, IČO: 31 777163“ a žiadal, aby súd vykonal zmenu údajov žalovaného 1/ a aby sa vo veci ďalej konalo so žalovaným 1/ Slovenská republika, za ktorú koná Okresný úrad v Trnave, Vajanského 2, Trnava, IČO: 31 777163. K tomuto podaniu žalobca pripojil listinu potvrdenie okruhu dedičov zo dňa 16.01.2024.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie žalobcu bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom – stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (, a ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné priznať úspech, keďže napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle .

7. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom obsah preskúmavaného rozhodnutia a žalobcom uplatnenú odvolaciu argumentáciu bolo posúdiť, či súd prvej inštancie postupoval správne, pokiaľ vo vzťahu k žalovanému 1/, ktorý zomrel ešte pred podaním žaloby na súd, konanie zastavil.

8. Základnou odvolacou námietkou žalobcu bolo, že nakoľko v čase podania žaloby nebol v dedičskom konaní stanovený ešte ani len okruh dedičov po žalovanom 1/, navrhol v žalobe prerušenie konania vzhľadom na prebiehajúce dedičské konanie, po skončení ktorého mohli byť namiesto žalovaného 1/ určení jeho právni nástupcovia a mohlo sa následne pokračovať s nimi. Podľa žalobcu preto pred skončením dedičského konania neboli splnené podmienky na to, aby súd konanie zastavil, označenie zomrelej osoby ako žalovaného 1/ predstavovalo len prechodný nedostatok podanej žaloby, pričom súd neurobil žiadne opatrenie na odstránenie tohto nedostatku.

9. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobou zo dňa 02.12.2022, doručenou súdu prvej inštancie dňa 02.12.2022, sa žalobca domáhal voči žalovaným 1/ a 2/ zaplatenia peňažnej pohľadávky vo výške 100.924,38 eura s príslušenstvom. Z lustrácii v registri obyvateľov však vyplýva, že žalovaný 1/ zomrel pred podaním tejto žaloby na súd, a to ešte dňa XX.XX.XXXX.

10. Podľa , a , Ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"), (ods. 1). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví (ods. 2). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý možno odstrániť, súd urobí vhodné opatrenia na jeho odstránenie. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok procesnej podmienky odstrániť, súd konanie zastaví (ods. 3).

11. Podľa , procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

12. Podľa , ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.

13. Podľa , a , ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať (ods. 1). V konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne, že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve (ods. 2). Ak to povaha sporu pripúšťa, môže sa v konaní pokračovať aj pred skončením konania o dedičstve (ods. 3).

14. Procesné podmienky predstavujú základné procesné predpoklady, aby mohol súd autoritatívne rozhodnúť vo veci samej. Na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže súd konať vo veci a rozhodnúť, prihliada súd kedykoľvek za konania. Tieto podmienky, pre ktoré je zavedená legislatívna skratka "procesné podmienky", nie sú výslovne zákonom definované, dajú sa však vyvodiť z ustanovení . Sú nimi právomoc súdu ( a nasl. ), príslušnosť súdu ( a nasl. ), neexistencia prekážky začatého konania (litispendencie) podľa , neexistencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci (rei iudicatae) podľa , procesná subjektivita ( a nasl. ), spôsobilosť strany samostatne konať pred súdom (procesná spôsobilosť) podľa nasl. , zrozumiteľnosť a úplnosť žaloby (, ), povinné zastúpenie ( ) a iné.

15. Súd môže za konania zistiť, že v konaní sa vyskytol nedostatok niektorej z podmienok, za ktorého existencie môže konať vo veci. Tento nedostatok môže byť odstrániteľný alebo neodstrániteľný. Ak ide o odstrániteľný nedostatok podmienky konania, súd urobí pre odstránenie tohto nedostatku vhodné opatrenia. Napríklad, ak bola podaná žaloba, ktorá nemá všetky zákonom vyžadované náležitosti, alebo je nezrozumiteľná, súd žalobcu uznesením vyzve na opravu alebo doplnenie žaloby (pozri ). V konaní sa však môžu vyskytnúť aj také nedostatky podmienok konania, ktoré sú neodstrániteľné. Sú nimi napríklad nedostatok právomoci súdu na konanie vo veci (pozri nasl. ), nedostatok procesnej subjektivity (napr. strana, ktorá je fyzickou osobou, zomrela pred podaním žaloby, alebo pred podaním žaloby zanikol žalovaný, ktorý je právnickou osobou) podľa , prekážka začatého konania ( ), prekážka právoplatne rozhodnutej veci (pozri ) alebo nedostatok funkčnej príslušnosti. Ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

16. Procesná subjektivita, ktorú definuje v ust. , je jednou z procesných podmienok na strane strán (strany) sporu. Procesná subjektivita vyjadruje spôsobilosť byť sporovou stranou. Zákonodarca ( ) sa pri definovaní procesnej subjektivity odvoláva na právnu subjektivitu podľa práva hmotného. Procesnú subjektivitu má teda ten subjekt práva, ktorý vo sfére práva hmotného disponuje spôsobilosťou na práva a povinnosti. Fyzická osoba nadobúda spôsobilosť na práva a povinnosti svojím narodením a stráca ju smrťou ( ).

17. Z hľadiska začlenenia procesnej subjektivity medzi odstrániteľné alebo neodstrániteľné podmienky konania, je rozhodujúci okamih, kedy prišlo k strate procesnej subjektivity. Situácie, kedy strana nemá procesnú subjektivitu od samého začiatku konania pokrýva normatívne ust. . Situácie, kedy strana sporu procesnou subjektivitou v čase začatia sporu disponovala, avšak v priebehu konania ju stratila, normatívne pokrýva ust. až 66 .

18. Ustanovenie ukladá súdu povinnosť skúmať procesnú subjektivitu kedykoľvek počas konania. Keďže jej nedostatok v čase začatia konania, (t.j. v deň doručenia žaloby alebo doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia súdu) je neodstrániteľným nedostatkom podmienok konania, súd postupuje podľa a konanie zastaví. Ak by k strate procesnej subjektivity došlo počas konania, t.j. po začatí konania, v prípade smrti strany ako fyzickej osoby súd postupuje podľa a v prípade zániku strany ako právnickej osoby súd postupuje podľa . Aj v týchto prípadoch môže dôjsť k zastaveniu konania (podľa alebo druhej vety ), a to najmä v prípade, ak strana nemá dedičov alebo právneho nástupcu.

19. Z vyššie uvedeného vyplýva, že ak súd zistí, že strana sporu nedisponuje procesnou subjektivitou v čase začatia konania, indikuje tzv. neodstrániteľnú vadu konania, ktorej následkom je obligatórne zastavenie konania.

20. Okrem toho, že tento záver výslovne vyplýva zo znenia ust. , je podporený už pomerne stabilizovanou judikatúrou súdov SR. Napr. podľa R 45/2003: „Ak v žalobe označený účastník nemá právnu subjektivitu (nie je spôsobilý byť účastníkom súdneho konania), nemôže súd pripustiť, aby na jeho miesto vstúpil do už začatého konania subjekt s právnou subjektivitou; nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania je neodstrániteľným nedostatkom podmienky tohto konania, pre ktorý treba konanie zastaviť.“ Alebo v uznesení Najvyššieho súdu SR z 31. marca 2014, sp. zn. sa uvádza: „Absencia spôsobilosti byť účastníkom konania je tzv. neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania. To znamená, že pokiaľ ňou označený účastník konania nedisponoval v momente začatia konania, nie je možné tento nedostatok dodatočne zhojiť. V prípade, ak súd zistí nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania v čase podania návrhu, nemá inú možnosť, len konanie zastaviť. Návrh na začatie konania podaný nespôsobilým subjektom totiž nemá účinky riadne podaného návrhu. Jediným spôsobom jeho vybavenia je zastavenie konania. Do takéhoto "konania" nemožno pristupovať, zamieňať jeho účastníkov a pod., pretože je od počiatku vadné, ide vlastne o nekonanie, s ktorým sa súd musí vysporiadať jedine postupom podľa (teraz - pozn. odvolacieho súdu).

21. Pokiaľ teda strata procesnej subjektivity nastala už pred začatím konania, ako je to aj v danom prípade, keď žalovaný 1/ zomrel dňa XX.XX.XXXX, pričom žaloba bola podaná na súd až dňa 02.12.2022, vedie táto skutočnosť vždy k zastaveniu konania (žalovaný zomrel pred podaním žaloby na súd). Ak v žalobe označený účastník nemá právnu subjektivitu, teda nie je spôsobilý byť účastníkom súdneho konania (nemá procesnú subjektivitu), napríklad obchodná spoločnosť zanikla výmazom z obchodného registra pred začatím konania alebo fyzická osoba zomrela pred začatím konania, súd nemôže pripustiť, aby na jeho miesto vstúpil do už začatého konania subjekt s právnou subjektivitou. Nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania je neodstrániteľným nedostatkom podmienky tohto konania, pre ktorý treba konanie zastaviť.

22. Zároveň treba dodať, že nedostatok podmienky konania nie je vadou žaloby z hľadiska jej správnosti či úplnosti. Preto v prípade nedostatku procesnej podmienky konania, akou je nedostatok procesnej subjektivity v čase začatia konania, súd na odstránenie vád žaloby nevyzýva.

23. V danom prípade preto súd prvej inštancie postupoval správne, pokiaľ konanie vo vzťahu k žalovanému 1/, ktorý zomrel ešte pred podaním žaloby na súd, pre neodstrániteľný nedostatok

procesnej podmienky konania podľa v spojení s konanie vo vzťahu k žalovanému 1/ zastavil. Žalobca teda v podanom odvolaní celkom nedôvodne namieta, že súd mal konanie prerušiť do skončenia dedičského konania po žalovanom 1/ a potom v konaní pokračovať s jeho dedičmi, resp. s okruhom dedičov na základe oznámenia notárky. V danom prípade smrť subjektu sporového konania – žalovaného 1/ nesporne nastala pred podaním žaloby na súd, čo je taký nedostatok procesnej podmienky konania vo vzťahu k žalovanému 1/, pre ktorý bolo nevyhnutné konanie zastaviť. Nebolo dôvodné, ani aby súd odstraňoval vady podanej žaloby, ani aby konanie prerušil do skončenia dedičského konania po ňom.

24. Pokiaľ potom v odvolacom konaní žalobca na základe potvrdenia notárky o okruhu dedičov žiadal, aby odvolací súd vykonal zmenu údajov žalovaného 1/ a ďalej ako so žalovaným 1/ konal so Slovenskou republikou, za ktorú koná Okresný úrad v Trnave, Vajanského 2, Trnava, IČO: 31 777 163, tak ako už bolo vyššie uvedené, v prípade neodstrániteľného nedostatku procesnej podmienky konania ktorou je nedostatok procesnej subjektivity žalovaného v čase začatia konania (smrť žalovaného 1/ pred podaním žaloby), neprichádza do úvahy zmena subjektu civilného sporového konania ( ). Pokiaľ ide o pristúpenie ďalšieho subjektu do konania (t. j. Slovenskej republiky ako žalovaného), tak v odvolacom konaní platí ust. , podľa ktorého sa na odvolacie konanie nepoužije ustanovenie o pristúpení subjektov ( ).

25. S poukazom na vyššie uvedené zdôvodnenie, odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je celkom nedôvodné, keďže uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne, v dôsledku čoho ho odvolací súd s použitím ust. potvrdil.

26. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).