Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Csr-1-2018.pdf
PDF · 98.6 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-5Csr/1/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Čadca sudkyňou Mgr. Andreou Kubjatkovou, v právnej veci žalobkyne D. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom M.Ž. XXX/X, XXX XX Č., proti žalovanému G. Q. D., s.r.o., G. XX, XXX XX J., IČO XX XXX XXX, v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto
rozhodol:
I. Súd zrušuje rozhodcovský rozsudok vydaný stálym rozhodcovským súdom Slovenským arbitrážnym súdom, so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava, pod spisovou značkou 185/11/16 zo dňa 25.10.2017.
II. Súd žalobkyni náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa svojim návrhom podaným na súd dňa 19.02.2018 žiadala súd, aby zrušil rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom, Slovenským arbitrážnym súdom pod sp. značkou 185/11/16. Žalobkyňa s týmto rozhodnutím nesúhlasila, nikdy nedala právo aby ju súdili na rozhodcovskom súde, žalobca podal návrh na rozhodcovský súd protizákonne. Zmluvu so žalobcom považuje od začiatku neplatnou pre rozpor so zákonom a dobrými mravmi, ktoré obsahuje neprijateľné podmienky, z ktorých jedna je rozhodcovská zmluva, či doložka, úžernícky úrok, nesprávny údaj o RPMN. Splátka nie je rozdelená na istinu a úroky, zo zákona je úver bezúročný. Taktiež namietala, že nebola riadne upovedomená o ustanovení rozhodcu, nebolo jej umožnené zúčastniť sa na rozhodcovskom konaní, rozsudkom bol rozhodnutý spor, ktorý rozhodcovská zmluva nepredvídala. Rozhodcovský súd nepostupoval v súlade s ustanoveniami zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 3 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Boli porušené predpisy na ochranu správ spotrebiteľa. Rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je v rozpore s právnym poriadkom SR. Žalovaný so žalobou nesúhlasil, žiadal ju zamietnuť, keďže žalobkyňa si prevzala zásielku, ktorá obsahovala žalobu, výzvu na vyjadrenie sa k žalobe, žalobkyňa nijakým konkrétnym spôsobom nepreukázala, žeby sa rozhodcovským rozsudkom rozhodol spor, ktorý rozhodcovská zmluva nepredvídala, alebo ktorá je vylúčená zo spotrebiteľského rozhodcovského konania. Žalovaný popiera tvrdenie žalobcu, že by rozhodcovská zmluva neobsahovala náležitosti podľa § 3 zákona č. 335/2014, samotná zmluva bola prijatá ešte predtým, ako bol prijatý zákon č. 335/2014. Rozhodcovská zmluva uzatvorená pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia. Je potrebné rozhodcovskú zmluvu a všetky rozhodujúce skutočnosti týkajú sa sporu a žalovanej čiastky posudzovať podľa aktuálnych predpisov platných v danom čase a pokiaľ aj došlo k zmene právnych predpisov, vždy je potrebné danú problematiku a právny stav posudzovať v súlade s prechodnými a záverečnými ustanoveniami v zmysle ktorých v zásade retroaktivita nie je možná a prípustná. Uzatvorenie a obsah rozhodcovskej zmluvy sa posudzujú podľa vtedy účinného zákona č. 244/2002 z.z. Žalovaný taktiež tvrdí, že nezistil žiadne porušenie právnych predpisov v oblasti spotrebiteľského práva, k veci sa podrobne vyjadril v odôvodnení. Predmetom rozhodcovského konania
bolo zaplatenie peňažnej sumy titulom nesplnených záväzkov zo zmluvy o revolvingovom úvere. Nárok na peňažné plnenie bol v rozhodcovskom konaní riadne právne a skutkovo zdôvodnený. Rozhodcovský rozsudok nie je v rozpore s verejným poriadkom, žalobca iba paušalizovane vyznačil dôvody neplatnosti rozhodcovského rozsudku.
2. Žalobkyňa sa dostavila na pojednávanie, zotrvala na podanej žalobe, nechcela ju doplniť.
3. Právna zástupkyňa žalovaného sa na pojednávanie nedostavila, písomne sa ospravedlnila, žiadala aby súd konal v jej neprítomnosti. V celom rozsahu sa pridržiavajú svojich písomných vyjadrení, vrátane návrhu, žiadajú súd, aby žalobu zamietol a priznal im náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
4. Žalobkyňa k žalobe pripojila tieto dôkazy:
- Rozhodcovský rozsudok Slovenského arbitrážneho súdu sp. zn.: 175/11/16 zo dňa 25.10.2017 5. Žalovaný k vyjadreniu pripojil tieto dôkazy:
- Rozhodcovskú zmluvu č. 8500035036 zo dňa 22.11.2013
6. Súd si zadovážil spis Slovenského arbitrážneho súdu so sídlom Krížna 56, Bratislava sp. zn. 185/11/16.
7. Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobkyňa so žalovaným uzatvorili dňa 22.11.2013 zmluvu o revolvingovom úvere č. 8500035036, na základe ktorej bol žalobkyni poskytnutý úver 1.170,- €, počet splátok 42, mesačná splátka 62,69 €, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť 2.632,98 €, RPMN za úver 68,33 %, ročná úroková sadzba úveru 70,02 %. V ten istý deň dňa 11.11.2013 ako bola podpísaná revolvingová zmluva podpísala žalobkyňa aj rozhodcovskú zmluvu. 14.07.2016 jej bolo zaslané oznámenie o zosplatnení - oznámenie, že je v omeškaní s úhradou splátok č. 29,30,31. Dňa 03.11.2016 podal žalovaný na Slovenský arbitrážny súd v Bratislave žalobu proti žalobkyni na zaplatenie sumy 809,97 € spolu s príslušenstvom. Dňa 25.10.2017 vydal rozhodcovský súd rozsudok pod sp. zn. 185/11/2016, kde žalobkyňu zaviazal zaplatiť žalovanému sumu 809,97 € spolu so zmluvnou pokutou, úrokmi z omeškania a trovami konania.
8. Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy (ďalej len ZoRK) účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania (§ 1 ods. 3), b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní, c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal, e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené, f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9 vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť, g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17), h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, 14) alebo i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca, za ktorý bol právoplatne odsúdený, j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa. 13a).
.
Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere (22.11.2013) (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 až 3 a 5 Občianskeho zákonníka (1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. (2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. (3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. (5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (1) Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. (2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia spornej zmluvy o úvere (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z. z.“), tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci, poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 1 ods. 8 zákona č. 129/2010 Z. z., ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté ustanovenia Občianskeho zákonníka, ani osobitných predpisov.
Podľa § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z., na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel, ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa, aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
Podľa čl. 2 písm. b) smernice 93/13/EHS z 5. apríla 1993 "spotrebiteľ" znamená akúkoľvek fyzickú osobu, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná za účelom, nevzt'ahujúcim sa k jeho obchodom, podnikaniu alebo profesii.
Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
Podľa čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku
na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
9. Predmetom sporu bolo zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, ktorá nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu a jednak z dôvodu, že rozhodcovský súd porušil všeobecne záväzné predpisy na ochranu spotrebiteľa. Aby sa súd mohol zaoberať dôvodmi podanej žaloby, musel najskôr ustáliť, aký vzťah medzi stranami sporu zmluva o úvere, uzavretá dňa 22.11.2013, (podpísaná žalobkyňou 11.11.2013) založila. Súd zmluvu o úvere vyhodnotil ako spotrebiteľskú, pretože pri jej uzatváraní a plnení z nej konal žalovaný ako dodávateľ v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti. Žalobkyňa uzatvárala zmluvu ako fyzická osoba, ktorá nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Z celkového formátu zmluvy o úvere (tlačiva) vyplýva, že ide o rovnaký typ zmluvy, aký veriteľ používal pri poskytovaní úverov ďalším fyzickým osobám, pričom ide o zmluvy, ktoré boli vopred veriteľom pripravené pre veľký počet dlžníkov, ktorí pri ich uzatváraní nemohli ovplyvniť ich obsah a zmluvné dojednanie (§ 53 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka). Zmluva uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným je zmluvou typizovanou, štandardnou, uzatvára sa vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ jej obsah nemá možnosť zmeniť.
10. Súd je toho názoru, že aj samotnú rozhodcovskú zmluvu, ktorá sa odvíja od zmluvného vzťahu vzniknutého zo zmluvy o úvere, je potrebné posudzovať podľa § 53 ods. 1 Obč. zákonníka, aj napriek tomu, že nebola súčasťou zmluvných podmienok, ale bola napísaná na samostatnej listine, avšak predstavujúcej predtlačený formulár, pripravený vopred. Pokiaľ by zmluvu pripravil dodávateľ ako veriteľ pre svojho konkrétneho dlžníka a náležite by ho s jej obsahom oboznámil, a nedal by mu podpísať len vopred naformulovanú zmluvu, bolo by možné takúto zmluvu považovať za individuálne dojednanú a platnú. V danom prípade sa však nejednalo o individuálne dojednanie, pretože tak, ako to vyplynulo z tvrdení žalobkyne, tá pri podpise zmluvy nebola informovaná ani o jej obsahu ani o jej význame, pričom nemohla zároveň ani ovplyvniť jej obsah. Táto listina, spolu so zmluvou o úvere, jej bola predložená na podpis a ona listiny podpísala tak, ako jej ich žalovaný pripravil. Súdu je z jeho rozhodovacej činnosti známe, že vzory takejto rozhodcovskej zmluvy má žalovaný rovnaké, vopred pripravené a predkladá ich jednotlivým spotrebiteľom s úmyslom dosiahnuť to, aby sa záväzkové vzťahy medzi účastníkmi riešili v konaní pred rozhodcom a nie pred všeobecným súdom. V danom prípade podľa názoru súdu nešlo o individuálne dojednanie, čo možno usúdiť aj z toho, že žalobkyňa nereagovala po podpise zmluvy a neodstúpila následne od rozhodcovskej zmluvy, pretože nepochybne nerozumela, k čomu ju zmluva zväzuje a nechápala význam ani dôsledky podpísania tejto vopred naformulovanej rozhodcovskej zmluvy. Žalovaný ako dodávateľ v danom prípade neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k tvrdeniu, že žalobkyňu poučil o dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy. Súd poukazuje zároveň na to, že rozhodcovská zmluva bola žalobkyňou podpísaná v rovnaký deň ako zmluva o úvere (11.11.2013), nie v čase vyššej bdelosti, kedy jej žalobkyňa nemusela prikladať vyšší význam, pretože nepochybne jej vôľa primárne smerovala k uzavretiu zmluvy o úvere a získaniu úveru. Súd ďalej poukazuje aj na to, že možnosť voľby spotrebiteľa, uvedená vo vopred naformulovanej rozhodcovskej zmluve, je len iluzórna, pretože takmer vždy sú to veritelia, ktorí podávajú žaloby na rozhodcovský súd. Nekalosť konania žalovaného súd videl aj v grafickej vzdialenosti miesta rozhodcovského konania od bydliska žalovanej, keď je zrejmé, že toto miesto výberom rozhodcovského súdu určil žalovaný.
11. Súd považuje za potrebné uviesť aj to, že rozhodcovská zmluva obdobného obsahu a formy už bola predmetom viacerých súdnych, najmä exekučných konaní, v ktorých bol súdmi zamietnutý návrh na vydanie poverenia, kde exekučným titulom bol práve rozhodcovský rozsudok vydaný na základe obdobnej rozhodcovskej zmluvy. V posledných rokoch boli rozhodcovské rozsudky v spotrebiteľských veciach, v ktorých ako veriteľ okrem iných vystupovala aj spoločnosť žalovaného, všeobecnými súdmi rozhodujúcimi v exekučných konaniach teda preskúmavané, pričom exekučné súdy týmto rozsudkom odnímali materiálnu vykonateľnosť, v dôsledku čoho veritelia, vrátane žalovanej v tomto spore, začali podávať žaloby, predmetom ktorých boli nároky na zaplatenie dlžných súm na všeobecných súdoch. Uvedené umožnilo vytvoriť podrobnú väčšinovú judikatúru súdov v skutkovo blízkych, takmer totožných prípadoch ako je táto vec. Závery, ku ktorým súdu dospeli, sa nezhodovali s rozhodnutiami rozhodcov,
čo indikovalo, že rozhodcovské konanie bolo využívané za účelom obísť kontrolu spotrebiteľských zmlúv súdnou mocou.
12. Súd teda dospel k jednoznačnému záveru, že v danom prípade nešlo o rozhodcovskú zmluvu dojednanú individuálne. Podľa čl. 3 ods. 1 a 2 smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 ju považuje za zmluvnú podmienku, ktorá nebola individuálne dojednaná a ktorá sa považuje za nekalú, pretože napriek požiadavke dôvery spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa, súčasne sa prieči dobrým mravom. Ako neprijateľná je zároveň neplatná.
13. Právomoc rozhodcovského súdu je teda v danom prípade založená na absolútne neplatnom právnom úkone, na základe čoho sú splnené podmienky § 40 ods. 1 písm. c) zákona o rozhodcovskom konaní pre zrušenie rozhodcovského rozsudku v celom rozsahu. Rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenského arbitrážneho súdu so sídlom Krížna 56, Bratislava, sp. zn. SR 185/11/16 zo dňa 25.10.2017, bol vydaný v rozhodcovskom konaní jednak na základe tejto neplatnej rozhodcovskej zmluvy a jednak bol výsledkom konania, v ktorom pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa, to znamená, že v danom prípade sú splnené dôvody pre zrušenie rozhodcovského rozsudku aj podľa § 40 ods. 1 písm. j) zákona o rozhodcovskom konaní. Súd v tejto súvislosti považuje za potrebné uviesť, že hoci preskúmavanie zmluvy o úvere nebolo predmetom tohto konania a rozhodovania, je zrejmé, že rozhodcovský súd neaplikoval všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu spotrebiteľa, počnúc zákonom o spotrebiteľských úveroch, o ochrane spotrebiteľa, vrátane Občianskeho zákonníka. Neaplikoval ani ustanovenia § 9 a § 11 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, nezaoberal sa náležitosťami zmluvy, v spojení s ich nedostatkom potom ani prípadnou bezúročnosťou úveru a podobne. Pritom je zrejmé, že zmluva o úvere neobsahuje základné náležitosti vyžadované zákonom (konkrétny dátum konečnej splatnosti úveru). Týmito skutočnosťami sa však súd v tomto spore už bližšie nezaoberal, nakoľko je toho názoru, že postačuje, ak bol naplnený aspoň jeden zákonný pre zrušenie rozhodcovského rozsudku, v danom prípade dôvod podľa § 40 ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní.
14. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Aj keď mala žalobkyňa v konaní plný úspech, súd jej náhradu trov konania nepriznal, keďže jej v konaní žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, na Okresný súd v Čadci. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Odvolanie podľa § 365 ods. 1 CSP možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 125 ods. 3 CSP podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podania urobil. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu. Konanie o výkone neodkladného opatrenia nariadi súd vždy aj bez návrhu.