Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

34C/17/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Lýdiou Nemešovou v spore žalobkyne: Q., nar. XX.X.XXXX,. bytom I., zastúpená JUDr. Štefan Jančo, advokát so sídlom Nerudova 14, 040 01 Košice, proti žalovanému: M., nar. X.X.XXXX., bytom H., v spore o zaplatenie 3.000,- Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 3.000,- Eur s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 3.500,- Eur odo dňa 29.11.2016 do 21.8.2017 a s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 3.000,- Eur odo dňa 22.8.2017 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti úrokov z omeškania žalobu z a m i e t a.

III. Žalobkyni p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou na Okresný súd Košice I dňa 14.5.2018 domáhala, aby súd zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť jej sumu 3.000,- Eur s úrokom z omeškania od 29.10.2016 do 30.4.2018 vo výške 226,97 Eur, ďalej vo výške 0,410 Eur denne od 1.5.2018 do zaplatenia. Súčasne žiadala súd, aby jej priznal náhradu trov konania spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku za podanú žalobu a trovách právneho zastúpenia vo výške 259,12 Eur.

2. Žalobu žalobkyňa odôvodnila najmä tým, že dňa 28.10.2016 na základe prosby požičala žalovanému sumu 3.500,- Eur. Žalovaný bol v tom čase partnerom jej dcéry W. B. a zároveň je otcom jej vnuka Q., preto mu ochotne požadovanú sumu poskytla a neuvažovala nad písomnou formou zmluvy o pôžičke. Spoľahla sa na prísľub žalovaného, že pôžičku uhradí do dohodnutej doby jedného mesiaca. Žalovaný termín vrátenia požičanej sumy nedodržal. Po telefonickom rozhovore s jej manželom B. vložil žalovaný dňa 21.8.2017 na jej účet sumu 500,- Eur. Opakovane a sústavne sa snažila telefonicky spojiť so žalovaným. Pri jednom z telefonických rozhovorov žalovaný prehlásil, že dlžnú sumu čo najskôr vráti v celosti, pretože nechce dlh vyrovnávať v menších častiach. Na mnohé ďalšie urgencie už nereagoval, s výnimkou prípadu, keď v reakcii na dôraznú SMS správu síce uznal svoj záväzok, no zaujal pri hovore agresívny a odmietavý postoj. Od tohto dňa žalovaný na jej výzvy nereaguje a nepristúpil ani k čiastočným úhradám dlžnej sumy. Výzvou zo dňa 21.3.2018 vyzvala žalovaného na mimosúdne riešenie sporu, no žalovaný na túto výzvu žiadnym spôsobom nereagoval. Žalovaný sa dostal do omeškania s peňažným záväzkom, a preto žiada aj úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3.500.- Eur za obdobie od 29.10.2016 do 21.8.2017 t.j. 126,93 Eur, 5 % ročne zo sumy 3.000.- Eur za obdobie od 29.10.2016 do 21.8.2017 t.j. sa rovná 100,04 Eur, spolu 226,97 Eur.

3. Podľa ust. § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak sa súdu nepodarí žalobu doručiť na adresu zistenú postupom podľa odseku 1, zverejní súd oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu. Žaloba sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.

4. Súd vykonal celý rad krokov smerujúcich k zisteniu pobytu žalovaného. Všetky dostupné lustrácie boli bez kladného výsledku. Súd požiadal o súčinnosť pri doručovaní žaloby aj príslušné Obvodné oddelenie Policajného zboru v Košiciach, ktorým bolo zistené, že žalovaný sa v mieste svojho trvalého pobytu nezdržiava. Z uvedenej adresy sa vrátila súdu zásielka nedoručená s oznámením príslušného poštového úradu, že adresát je neznámy. Následne súd postupom podľa ust. § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku zverejnil na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu oznámenie o podanej žalobe, ktoré bolo vyvesené/zverejnené dňa 12.10.2018 a zvesené dňa 12.11.2018.

5. Podľa ust. § 180 Civilného sporového poriadku po vyvolaní veci súd zistí, či sa dostavili osoby, ktoré boli na pojednávanie predvolané. Ak sa tieto osoby nedostavili, súd rozhodne, či sa pojednávanie bude konať v ich neprítomnosti, a otvorí pojednávanie.

6. Na pojednávanie nariadené na deň 10.1.2019 sa neustanovil žalovaný, u ktorého bolo doručenie predvolania vykázané a vzhľadom na vyššie uvedené súd v súlade s ust. § 180 Civilného sporového poriadku vec rozhodol dňa 10.1.2019 v neprítomnosti žalovaného a pri rozhodovaní prihliadal na obsah spisu ako aj na listiny, ktoré v konaní predložila strana sporu - žalobkyňa, a to výpis z účtu Slovenskej sporiteľne, výzvu na úhradu dlhu zo dňa 12.3.2018.

7. Na pojednávaní dňa 10.1.2019 žalobkyňa uviedla, že trvá na podanej žalobe, upravila petit žaloby v časti úrokov z omeškania tak, že žiadala priznať úrok z omeškania a to 5 % zo sumy 3.500,- Eur odo dňa 29.10.2016 do 21.8.2017 a odo dňa 22.8.2017 až do zaplatenia vo výške 5 % zo sumy 3.000,- Eur, nakoľko žalovaný jej mal pôžičku vrátiť do jedného mesiaca od jej poskytnutia, t.j. do 28.11.2016.

8. Z výpisu účtu žalobkyne súd zistil, že dňa 28.10.2016 vybrala sumu 3.500,- Eur a žalovaný jej dňa 21.8.2017 vložil na účet sumu 500,- Eur.

9. Výzvou zo dňa 12.3.2018 vyzvala žalovaného na vrátenie pôžičky vo výške 3.000,- Eur. Vo výzve uviedla, že dňa 28.10.2016 mu požičala 3.500,- Eur, ktoré mal vrátiť do jedného mesiaca.

10. Podľa Čl. 8 Základných princípov Civilného sporového poriadku strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

11. Podľa Čl. 15 ods. 1 Základných princípov Civilného sporového poriadku dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon.

12. Podľa ust. § 191 Civilného sporového poriadku dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

13. Podľa ust. § 215 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. Skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.

14. Podľa ust. § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

15. Podľa ust. § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

16. Podľa ust. § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

17. Podľa ust. § 559 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne a včas.

18. V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení je zmluva o pôžičke reálnou zmluvou. Podstatnými náležitosťami tejto zmluvy je dohoda o prenechaní vecí, t.j. jej reálnom odovzdaní, druhové určenie veci, povinnosť vrátiť vec rovnakého druhu a dohoda o určení času vrátenia. Premetom zmluvy o pôžičke môže byť akákoľvek druhovo určená vec, ktorá je spôsobilá byť predmetom občianskoprávnych vzťahov. Zmluva o pôžičke je zmluvou reálnou, to znamená, že pre jej platnosť sa vyžaduje v čase jej uzavretia aj reálne odovzdanie predmetu pôžičky. Je pravdou, že zákon nevyžaduje, aby táto zmluva bola uzatvorená písomne, takže stačí aj jej ústna forma, prípadne môže byť uzavretá konkludentne, avšak pre jej platnosť, teda aby bola platne uzatvorená sa vyžaduje reálne odovzdanie predmetu pôžičky. Základnou povinnosťou dlžníka je potom vrátiť vec rovnakého druhu, rovnakého množstva a rovnakej kvality. V konaní o zaplatenie dlhu zo zmluvy o pôžičke má žalobca (veriteľ) povinnosť bremena tvrdenia v tom, že so žalovaným (dlžníkom) uzavrel zmluvu, na základe ktorej prenechal dlžníkovi v danom prípade finančné prostriedky a že žalovaný finančné prostriedky nevrátil. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy, preukazujúce tvrdené skutočnosti. Žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno, preukázať uzavretie zmluvy a poskytnutie plnenia podľa nej. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu.

19. Vychádzajúc zo zistených skutočností, súd dospel k záveru, že žalobkyňa v tomto spore uniesla dôkazné bremeno preukázania svojich tvrdení. Z vykonaného dokazovania je totiž zrejmé, že so žalovaným uzavrela ústnu zmluvu o pôžičke, a preto dňa 28.10.2016 vybrala zo svojho účtu sumu 3.500,- Eur, ktorú odovzdala žalovanému, pričom žalovaný sa zaviazal vrátiť pôžičku do jedného mesiaca od jej poskytnutia žalobkyňou, t.j. do dňa 28.11.2016. Žalovaný uhradil svoj záväzok len čiastočne, t.j. dňa 21.8.2017 vložil na účet žalobkyne sumu 500,- Eur a zvyšnú časť pôžičky žalobkyni doposiaľ nevrátil, a preto súd žalobe vyhovel v celom rozsahu.

20. Popri istine sa žalobkyňa domáhala aj priznania príslušenstva k uplatnenej pohľadávke.

21. V zmysle ust. § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú aj úroky z omeškania.

22. Podľa ust. § 517 ods.1 veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

23. Podľa ustanovenia § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č.87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z.) v znení účinnom od 1.2.2013 výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

24. Žalobkyni ako veriteľovi v zmysle ust. § 517 Občianskeho zákonníka vznikol nárok aj na úroky z omeškania, pretože žalovaný ako dlžník svoj dlh nesplnil riadne a včas. Omeškanie s plnením dlhu sa odvíja od splatnosti dlhu.

25. Žalobkyňa požadovala úroky z omeškania za obdobie od 29.10.2016 do 30.4.2018 a od 1.5.2018 do zaplatenia. Žalovaný mal však pôžičku uhradiť do jedného mesiaca od uzavretia pôžičky, t.j. do 28.11.2016. Žalovaný časť pôžičky uhradil dňa 21.8.2017. Žalobkyni tak vznikol nárok na zaplatenie úroku z omeškania od 29.11.2016 do 21.8.2017 zo sumy 3.500,- Eur a úroku z omeškania od 22.8.2017 do zaplatenia zo sumy 3.000,- Eur. Pri rozhodovaní o uplatnenom úroku z omeškania sa súd riadil právnou úpravou úrokov z omeškania obsiahnutou v § 517 odsek 2 Občianskeho zákonníka a v § 3 odsek 1 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z.. Výšku úrokov z omeškania súd určil v súlade s ust. § 3 Nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z.. Základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania so splnením dlhu bola vo výške 0,00 % ročne; po zvýšení o 5 percentuálnych bodov jej výška predstavuje 5 % ročne. Žalobkyni tak súd priznal úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3.500,- Eur od 29.11.2016 do 21.8.2017 a 5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 3.000,- Eur od 22.8.2017 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti úrokov z omeškania žalobu zamietol.

26. Podľa ust. § 255 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

27. Podľa ust. § 262 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

28. Podľa ust. § 251 Civilného sporového poriadku trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

29. Podľa ust. § 263 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.

30. Vzhľadom k uvedenému súd o náhrade trov konania rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a úspešnej žalobkyni priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch písomných vyhotoveniach.

Podľa ust. § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa ust. § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania ( ust. § 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, môže oprávnený podať návrh na výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).