Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Tos/178/2018

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Žovinca a sudcov JUDr. Jozefa Piknu a Mgr. Kristíny Ferencziovej, v trestnej veci odsúdeného J. J., o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 12.7.2018, č. k. 1PP/68/2018, na neverejnom zasadnutí dňa 10.1.2019, takto

rozhodol:

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného J. J., nar. X.XX.XXXX, zamieta.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením Okresný súd Trnava rozhodol podľa § 66 ods. 1 a § 66 ods. 1, 2 Trestného zákona tak, že žiadosť odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamietol. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že odsúdený J. podal na Okresný súd Trnava žiadosť o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý si vykonáva v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Leopoldov. Z hodnotenia odsúdeného prvostupňový súd zistil, že správanie odsúdeného nebolo na požadovanej úrovni. Opakovane porušoval ústavný poriadok, disciplinárne odmenený bol dvakrát, naposledy 13.11.2017. Disciplinárne tresty v súčasnosti evidované nemá. Resocializačná prognóza sa javí ako menej priaznivá vzhľadom na opakovane páchanú trestnú činnosť, absenciu vyučenia a vzhľadom na aktuálne odsúdenie za obzvlášť závažný zločin. Odsúdený podľa hodnotenia čiastočne preukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie. Prvostupňový súd v odôvodnení svojho uznesenia uvádza, že nemožno konštatovať, že odsúdený preukazuje polepšenie. Napriek zahladeniu jeho disciplinárnych previnení, súd prihliadol na ich množstvo, teda že bol 11 krát disciplinárne potrestaný. Tiež zohľadnil obdobie, kedy boli páchané. Zo začiatku bolo správanie odsúdeného negatívne, až neskôr kolísavé. Odsúdený bol dňa 13.11.2017 disciplinárne odmenený a následne dňa 8.12.2017 naopak disciplinárne potrestaný. Odsúdený dostal v minulosti možnosť preukázať, že po výkone prvého nepodmienečného trestu sa už viac nedopustí trestnej činnosti a je schopný viesť riadny život, avšak krátko po prepustení z na slobodu sa opätovne dostal do rozporu so zákonom a spáchal oveľa závažnejší trestný čin. Vzhľadom na spáchanú trestnú činnosť mal prvostupňový súd za to, že náprava páchateľa a celkové pozitívne pôsobenie na osobu odsúdeného je možné len počas jeho pobytu vo výkone trestu odňatia slobody. Proti uvedenému uzneseniu Okresného súdu Trnava podal odsúdený priamo na verejnom zasadnutí, ihneď po jeho vyhlásení, sťažnosť, ktorú bližšie odôvodnil tým, že jeho disciplinárne tresty boli zahladené. V takom prípade sa na odsúdeného hľadí, akoby nebol disciplinárny trest uložený. Ak súd prihliadol na disciplinárne odsúdenia, potom jeho postup je svojvoľný a účelový. Odsúdená je tak potrestaný dvakrát. Súd mal prihliadnuť aj na závažnosť disciplinárnych previnení. Vo väzbe dostával tresty len kvôli tomu, že sa sťažoval na ústav, teda z pomsty. Treba zohľadniť aj možnosti právnej obrany odsúdeného voči disciplinárnemu trestu. Ako recidívu tiež nemožno zohľadňovať podmienečné odsúdenie, kedy sa na neho hľadí akoby nebol trestaný, ani odsúdenie za neúmyselné ublíženie na zdraví. Súd zohľadnil aj ústav, v ktorom vykonáva trest, pričom ale žiadosť o preradenie do I. NVS je jeho právom, nie povinnosťou. Zapája sa do prác pre ústav, je aktívny, plní program zaobchádzania.

Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia. Podľa § 193 ods. 1 Trestného poriadku nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak a) nie je prípustná, b) bola podaná oneskorene, neoprávnenou osobou, osobou, ktorá sa jej výslovne vzdala alebo ktorá znovu podala sťažnosť, ktorú už predtým výslovne vzala späť, alebo c) nie je dôvodná. Krajský súd v Trnave ako nadriadený súd, oprávnený rozhodovať o sťažnosti odsúdeného proti napadnutému uzneseniu Okresného súdu Trnava, preskúmal v zmysle ustanovenia § 192 Trestného poriadku správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako i konanie, ktoré predchádzalo tomuto výroku a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného je nedôvodná. Na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody je nevyhnutné v zmysle § 66 Trestného zákona kumulatívne splnenie dvoch podmienok. Prvou podmienkou je formálna podmienka spočívajúca v uplynutí zákonom stanovenej doby výkonu trestu. Lehota na podmienečné prepustenie bola splnená dňom 2.6.2018. Druhou podmienkou je splnenie dvoch materiálnych podmienok. Tieto pozostávajú jednak z predpokladu, že odsúdený bude po prepustení viesť riadny život a súčasne, že odsúdený svojim správaním a plnením svojich povinností vo výkone trestu preukázal polepšenie. Vzhľadom na správu ústavu na výkon trestu dospel prvostupňový súd k správnemu záveru o nesplnení prvej materiálnej podmienky. K sťažnostnej námietke odsúdeného, že súd nemal prihliadať na zahladené disciplinárne potrestania, sťažnostný súd konštatuje, že správanie odsúdeného sa posudzuje komplexne počas celého výkonu trestu, preto súd mohol prihliadnuť aj na zahladené disciplinárne tresty. K námietke odsúdeného, že disciplinárne previnenia boli menej závažného charakteru, že bol trestaný z pomsty príslušníkov ZVJS kvôli sťažnostiam, ktoré odsúdený podával a k námietke, že nemá možnosť brániť sa disciplinárnemu postihu, sťažnostný súd konštatuje, že jednou z podmienok pre pozitívne rozhodnutie o žiadosti odsúdeného je také správanie sa vo výkone trestu, ktoré nevyvoláva pochybnosti o náprave odsúdeného. Nie je v právomoci sťažnostného súdu preverovať a žiadnym spôsobom prehodnocovať disciplinárne konania v ústave na výkon trestu odňatia slobody. U odsúdeného sa jedná o recidivistu, ktorý si musí byť vedomý okolností, majúcich vplyv nielen na ukladané tresty, na ich dĺžku, aj na možnosti podmienečného prepustenia, v prípade opakovanej trestnej činnosti, ale aj v prípade nedostatkov v správaní počas výkonu trestu. Ak odsúdený žiada, aby súd neprihliadal na zahladené disciplinárne tresty a tvrdí, že sa vo výkone trestu polepšil, potom treba poukázať na skutočnosť, že napriek nástupu do výkonu trestu do súčasného ústavu dňa 5.12.2010, teda napriek viac ako osem ročnému výkonu trestu odňatia slobody, bol odsúdený len 2 krát disciplinárne odmenený. Riaditeľ ústavu konštatoval u odsúdeného len čiastočné preukázanie splnenia podmienok na podmienečné prepustenie. Recidívou sa rozumie opätovné spáchanie trestnej činnosti po predchádzajúcom odsúdení, a to bez ohľadu na to, či sa odsúdený dopustil úmyselnej trestnej činnosti. Sťažnosť odsúdeného smerujúca v tomto smere proti posudzovaniu jeho osoby ako recidivistu preto nie je dôvodná. Rovnako tak nie je dôvodná ani námietka odsúdeného, že súd nemal prihliadať na to, v akom ústave odsúdený vykonáva trest, pretože žiadosť o preradenie do ústavu s iným stupňom stráženia je právom, nie povinnosťou odsúdeného. Podľa § 66 ods. 2 Trestného poriadku pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení prihliadne súd aj na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva. Preto je postup súdu, ktorý zohľadnil aj túto okolnosť, plne v súlade so zákonom. Vo vzťahu k druhej materiálnej podmienke, tak musí aj sťažnostný súd konštatovať, že táto odsúdeným nebola splnená, a to s poukazom na jeho trestnú minulosť. Záver z celkového zhodnotenia osoby odsúdeného a jeho doterajšieho života teda ani podľa názoru sťažnostného súdu neumožňuje prijať pozitívnu prognózu jeho budúceho správania t. j. že bude žiť v súlade s právnymi, etickými a morálnymi normami spoločnosti. Podmienečné prepustenie je na mieste len vtedy, keď všetky okolnosti prípadu odôvodňujú predpoklad, že pre spoločnosť nie je reálne riziko recidívy odsúdeného, ak bude žiť na slobode. Odsúdený bol v minulosti opakovane odsúdený. Napriek tomu mal možnosti preukázať polepšenie a preukázať skutočnosť, že jeho trestná činnosť bola len ojedinelým vybočením z dodržiavania pravidiel stanovených právnych poriadkom. Je možné preto konštatovať, že výchovné pôsobenie a pozitívne pôsobenie je možné iba počas výkonu celého nariadeného trestu.

Nakoľko krajský súd nezistil žiadne dôvody pre zmenu prvostupňového rozhodnutia, sťažnosť odsúdeného J. J. ako nedôvodnú v zmysle § 193 odsek 1 písmeno c) Trestného poriadku zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.