Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_27C-57-2017.pdf
PDF · 98.15 KB
Case nature
Subarea
27C/57/2017
Uznesenie
Okresný súd Malacky, v právnej veci žalobcu: ZH Kredit, s.r.o., IČO: 36 049 581, so sídlom Karadžičova 10, 821 08 Bratislava, zastúpený advokátom B. proti žalovanej: B. rod.č. XXXXXXXXXX, bytom L., o zaplatenie 416,15 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Konanie sa z a s t a v u j e .
Po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia bude v e c p o s t ú p e n á Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Žellova 2, 829 24 Bratislava 25.
Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na Okresný súd Malacky domáhal od žalovaného zaplatenia 416,15 eur titulom neuhradeného dlžného poistného na zdravotné poistenie a poplatku z omeškania vo výške 0,2% z dlžnej sumy poistného za každý kalendárny deň omeškania, t.j. 0,2% denne zo sumy 416,15 eur odo dňa 09.06.1999 do zaplatenia, v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení účinnom do 31.12.2004 (ďalej len „zákon č. 273/1994 Z. z.“). Aktívnu vecnú legitimáciu v konaní odôvodnil tým, že žalobca, ako postupník, uzavrel so správcom konkurznej podstaty pôvodného veriteľa PERSPEKTÍVA DRUŽSTEVNÁ ZDRAVOTNÁ POISŤOVŇA v konkurze, IČO: 31 629 962, ako postupcom, Zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 07.07.2005, na základe ktorej žalobca nadobudol pohľadávku voči žalovanému, ktorá je predmetom tohto nároku, spolu s príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými. Právomoc okresných súdov na rozhodovanie o uplatňovanom nároku odvodil žalobca poukázaním na rozsudok Okresného súdu v Nitre č. k. 12C/119/2011-170 zo dňa 12.09.2012 v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre č. k. 5Co/180/2011-55 zo dňa 29.07.2011, a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/102/2001. Zároveň si žalobca uplatnil náhradu trov konania.
2. Súd pred tým, než pristúpil k meritórnemu prejednaniu veci, skúmal podmienky, za ktorých môže konať vo veci.
3. Podľa § 161 ods. 1 C.s.p. ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).
4. Podľa § 161 ods. 2 C.s.p. ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
5. Podľa § 3 C.s.p. súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány.
6. Podľa § 4 C.s.p. iné spory a veci prejednávajú a rozhodujú súdy, len ak to ustanovuje zákon.
7. Podľa § 9 C.s.p. ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.
8. Podľa § 10 ods. 1 C.s.p. ak spor alebo vec patrí do právomoci iného orgánu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví a spor alebo vec mu postúpi. Právne účinky spojené s podaním žaloby zostávajú zachované.
9. Podľa § 10 ods. 2 C.s.p. ak orgán, ktorému bol spor alebo vec postúpená, s postúpením nesúhlasí, predloží spor alebo vec na rozhodnutie Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“).
10. Základnou podmienkou, ktorú všeobecný súd skúma v každom štádiu konania je právomoc všeobecného súdu na konanie. Právomoc sa všeobecne posudzuje ako oprávnenie určitého štátneho orgánu riešiť otázky, ktoré sú zákonom zverené do jeho kompetencie. Je jednou z podmienok, ktorých dodržanie je predpokladom toho, aby konanie mohlo prebehnúť a súd mohol vydať rozhodnutie. Na to, či je daná právomoc súdu na konanie v konkrétnej veci súd prihliadne z úradnej povinnosti. Ak súd zistí, že vec nepatrí do jeho právomoci konanie zastaví a vysloví, ktorému orgánu bude vec postúpená (§ 9 a 10 ods. 1 C.s.p.). Nedostatok právomocí súdu na konanie vo veci je neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania.
11. Pre analýzu právneho vzťahu účastníkov a posúdenie jeho povahy z hľadiska právomoci súdu na prejednanie a rozhodnutie o nároku, ktorý žalobca vyvodzuje z tohto právneho vzťahu je rozhodujúce obsahové hľadisko, teda akú majú povahu práva a povinnosti účastníkov, tvoriace obsah tohto právneho vzťahu. Len uvedené kritérium je určujúce pre posúdenie, či žalobou uplatnený nárok je vyvodzovaný z takého právneho vzťahu, o ktorých rozhodujú súdy.
12. Žalobca v žalobe o zaplatenie sumy 416,15 eur titulom neuhradeného dlžného poistného na zdravotné poistenie a poplatku z omeškania vo výške 0,2% z dlžnej sumy poistného za každý kalendárny deň omeškania odo dňa 09.06.1999 do zaplatenia, ako rozhodujúce skutočnosti uviedol, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 07.07.2005 uzatvorenej medzi správcom konkurznej podstaty pôvodného veriteľa - úpadcu PERSPEKTÍVA DRUŽSTEVNÁ ZDRAVOTNÁ POISŤOVŇA v konkurze, IČO: 31 629 962, ako postupcom, a žalobcom, ako postupníkom, nadobudol žalobca aj pohľadávku na poistnom na zdravotné poistenie a pohľadávku na poplatku z omeškania, ktoré pohľadávky je žalovaný povinný zaplatiť. Žalobca pritom uviedol, že na zaplatenie dlžného poisteného na zdravotné poistenie bol žalovaný povinný v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 273/1994 Z. z., pritom nekonkretizoval, o aké ustanovenia zákona č. 273/1994 Z. z. ide. Nárok na zaplatenie poplatku z omeškania vo výške 0,2% z dlženej sumy poistného za každý kalendárny deň žalobca vyvodil z ustanovenia § 23 ods. 2 zákona č. 273/1994 Z. z..
13. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 580/2004 Z. z., vykonávanie verejného zdravotného poistenia je činnosť vo verejnom záujme, pri ktorej sa hospodári s verejnými prostriedkami. Verejné zdravotné poistenie vykonávajú zdravotné poisťovne za podmienok ustanovených v osobitnom predpise.
14. Podľa § 18 ods. 9 zákona č. 273/1994 Z. z., príslušná poisťovňa predpíše platiteľovi poistného (§ 16 ods. 1 až 3) platobným výmerom dlžné poistné, ak ho neodviedol v termíne splatnosti podľa odsekov 1 až 4.
15. Podľa § 23 ods. 2 zákona č. 273/1994 Z. z., ak poisťovňa zistí nedostatky uvedené v odseku 1, predpíše platiteľovi poistného poplatok z omeškania vo výške 0,2% z dlžnej sumy poistného za každý kalendárny deň, prípadne odo dňa pôvodnej splatnosti poistného za príslušný kalendárny mesiac alebo odo dňa skrátenia tohto poistného za príslušný kalendárny mesiac do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet príslušnej poisťovne.
16. Podľa § 23 ods. 4 zákona č. 273/1994 Z. z., príslušná poisťovňa predpíše platiteľovi poplatok z omeškania platobným výmerom.
17. Podľa § 18 ods. 1 písm. a) bod 3. zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 581/2004 Z. z.“), úrad vykonáva dohľad nad verejným zdravotným poistením tým, že vydáva platobné výmery vo veciach uplatnených zdravotnou poisťovňou, ak ide o pohľadávky na poistnom vyplývajúce z neodvedených preddavkov na poistné alebo neodvedeného nedoplatku na poistnom podľa osobitného predpisu38), úroky z omeškania38a) a pohľadávky vyplývajúce z nezaplatenej úhrady za neodkladnú zdravotnú starostlivosť podľa osobitného predpisu38b) (podľa poznámok 38, 38a a 38b osobitným predpisom treba rozumieť zákon č. 580/2004 Z. z. - poznámka súdu).
18. Podľa § 77a ods. 1 zákona č. 581/2004 Z. z. na konanie a rozhodovanie o pohľadávkach z verejného zdravotného poistenia sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.
19. Podľa § 77a ods. 2 zákona č. 581/2004 Z. z., ustanovenie odseku 1 sa použije rovnako na rozhodovanie o pohľadávkach na poistnom a poplatkoch z omeškania, ktoré bol platiteľ poistného povinný uhradiť podľa predpisov účinných do 31. decembra 2004.
20. Podľa § 77a ods. 3 zákona č. 581/2004 Z. z., nárok na pohľadávky podľa odsekov 1 a 2 môže zdravotná poisťovňa uplatniť podaním návrhu na vydanie platobného výmeru na úrade. Podanie je možné vykonať písomnou alebo elektronickou formou. Spôsob a náležitosti elektronickej formy podania určí úrad. (v zmysle § 1 písm. c/ tohto zákona sa úradom rozumie Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou - poznámka súdu).
21. Podľa § 77a ods. 3 zákona č. 581/2004 Z. z., nárok na pohľadávky podľa odsekov 1 a 2 môže zdravotná poisťovňa uplatniť podaním návrhu na vydanie platobného výmeru na úrade. Podanie je možné vykonať písomnou alebo elektronickou formou. Spôsob a náležitosti elektronickej formy podania určí úrad. (v zmysle § 1 písm. c/ tohto zákona sa úradom rozumie Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou - poznámka súdu).
22. Podľa prechodného ustanovenia § 85h ods. 1 zákona č. 581/2004 Z. z., zdravotná poisťovňa uplatňuje na úrade nárok na dlžné poistné, nárok na poplatok z omeškania z neodvedeného alebo oneskorene odvedeného poistného na zdravotné poistenie, na ktoré mala zdravotná poisťovňa nárok podľa predpisov účinných do 31. decembra 2004.
23. Podľa prechodného ustanovenia § 85h ods. 2 zákona č. 581/2004 Z. z., zdravotná poisťovňa vymáha pohľadávky na poistnom vrátane poplatku z omeškania z neodvedeného alebo oneskorene odvedeného poistného na zdravotné poistenie, na ktoré mala zdravotná poisťovňa nárok podľa predpisov účinných do 31. decembra 2004, na základe právoplatného rozhodnutia úradu.
24. Podľa prechodného ustanovenia § 85h ods. 3 zákona č. 581/2004 Z. z., úrad vydáva platobné výmery vo veciach poplatkov z omeškania, ak ide o pohľadávky na poistnom vyplývajúce z neodvedeného alebo oneskorene odvedeného poistného na zdravotné poistenie, na ktoré mala zdravotná poisťovňa nárok podľa predpisov účinných do 31. decembra 2004.
25. Podľa zrušovacieho ustanovenia § 87 bod 1. zákona č. 581/2004 Z. z., zrušujú sa: zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. v znení zákona č. 437/2004 Z. z..
26. Podľa Čl. VIII zákona č. 581/2004 Z. z., tento zákon (zákon č. 581/2004 Z. z. - poznámka súdu) nadobúda účinnosť 1. novembra 2004 okrem ustanovení uvedených v čl. I § 1 až 6, § 7 ods. 1 až 3, ods. 4 písm. a) prvom a druhom bode, ods. 4 písm. b) a c), § 7 ods. 5 až 18, § 8 až 15, § 16 ods. 1 až 3, ods. 5 a 6, § 18 ods. 1 písm. f), § 43 až 67 a § 87 a v čl. II až VII, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2005, a ustanovení uvedených v čl. I § 7 ods. 4 písm. a) treťom bode a § 16 ods. 4, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2006.
27. Vychádzajúc zo žalobcom vymedzeného rozhodujúceho skutkového stavu, je zrejmé, že predmetom nároku žalobcu je plnenie poistného z verejného práva. Tento právny vzťah, z ktorého svoj nárok žalobca vyvodzuje je upravený právnym predpisom samostatne riešiacim dôsledky nezaplatenia, resp. oneskoreného zaplatenia poistného na zdravotné poistenie, osobitným postupom zákonom na to určeného orgánu. Tým, že Zmluvou o postúpení pohľadávok zo 07.07.2005 došlo k postúpeniu pohľadávok poistného na zdravotné poistenie a poplatku z omeškania na žalobcu, ako postupníka, nedošlo k zmene povahy pohľadávok a ich príslušenstva. Charakter týchto pohľadávok zostáva trvalo zachovaný a nemôže sa zmeniť ani v prípade, že sa pohľadávky postupujú, resp. prechádzajú zo zákona na iné subjekty. Postupník vstupuje do práv postupcu a tak je aj oprávnený na príslušnom úrade uplatňovať tie nároky, ktoré mala a postúpila mu poisťovňa. Zmena veriteľa nie je spojená so založením právomoci súdu na rozhodovanie o nárokoch z práva verejného. Použitie právnych predpisov z oblasti súkromného práva pri nakladaní s takýmito pohľadávkami neznamená, že sa zmenili na súkromnoprávne. Pri vymáhaní nedoplatku na poistnom, či poplatku z omeškania za jeho nezaplatenie alebo oneskorené zaplatenie, teda nepochybne žalobca nie je so žalovaným v súkromnoprávnom vzťahu a dlhy, ktoré vznikajú žalobcovi zo vzťahov z práva verejného nemožno považovať za dlhy, ktoré majú rovnakú povahu ako dlhy z práva súkromného.
28. Z citovaných právnych noriem vyplýva, že bolo povinnosťou zdravotnej poisťovne podľa § 23 ods. 2 zákona č. 273/1994 Z. z. pokiaľ zistila nedostatky uvedené v ustanovení § 23 ods. 1 predpísať platiteľovi poistného poplatok z omeškania vo výške 0,2 % z dlžnej sumy poistného za každý kalendárny deň, prípadne odo dňa pôvodnej splatnosti poistného za príslušný kalendárny mesiac alebo odo dňa skrátenia tohto poistného za príslušný kalendárny mesiac do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet príslušnej poisťovne. Zrušením zákona č. 273/1994 Z. z. prešla táto povinnosť na úrad podľa ust. § 85h ods. 3 v spojení s ust. § 18 ods. 1 zákona č. 581/2004 Z. z. Podľa ust. § 85h ods. 1 - 3 zákona č. 581/2004 Z. z. zdravotná poisťovňa uplatňuje na úrade nárok na dlžné poistné, nárok na poplatok z omeškania z neodvedeného alebo oneskorene odvedeného poistného na zdravotné poistenie, na ktoré mala zdravotná poisťovňa nárok podľa predpisov účinných do 31. 12. 2004. Zdravotná poisťovňa vymáha pohľadávky na poistnom, vrátane poplatku z omeškania z neodvedeného alebo oneskorene odvedeného poistného na zdravotné poistenie, na ktoré mala zdravotná poisťovňa nárok podľa predpisov účinných do 31. 12. 2004 na základe právoplatného rozhodnutia úradu. Úrad vydáva platobné výmery vo veciach poplatkov z omeškania, ak ide o pohľadávky na poistnom vyplývajúce z neodvedeného alebo oneskorene odvedeného poistného na zdravotné poistenie, na ktoré mala zdravotná poisťovňa nárok podľa predpisov účinných do 31. 12. 2004.
29. Z prechodných ustanovení zákona č. 581/2004 Z. z. vyplýva, že nárok na dlžné poistné a nárok na poplatok z omeškania z neodvedeného alebo oneskorene odvedeného poistného na zdravotné poistenie, na ktoré mala zdravotná poisťovňa nárok podľa predpisov účinných do 31. decembra 2004, sa uplatňuje na Úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, a že rozhodovanie o takýchto pohľadávkach patrí do právomoci tohto úradu ako orgánu štátnej správy na úseku zdravotnej starostlivosti. Predpokladom vzniku oprávnenia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (a žiadneho iného orgánu) rozhodovať (jeho právomoci) je, aby išlo o pohľadávky na poistnom vyplývajúce z neodvedeného alebo oneskorene odvedeného poistného na zdravotné poistenie, na ktoré mala zdravotná poisťovňa nárok podľa predpisov účinných do 31. decembra 2004.
30. Možno tak konštatovať, že Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou ako orgán štátnej správy na úseku zdravotnej starostlivosti je príslušný rozhodovať o nárokoch na dlžné poistné, nárokoch na poplatok z omeškania z neodvedeného alebo oneskorene odvedeného poisteného na zdravotné poistenie, na ktoré mala zdravotná poisťovňa nárok podľa predpisov účinných do 31. 12. 2004.
31. Vychádzajúc z uvedených charakteristických znakov predmetného právneho vzťahu dospel súd k záveru, že právny vzťah medzi žalobcom, ako postupníkom pohľadávky na zaplatenie dlžného poistného na zdravotné poistenie a poplatku z omeškania z neodvedeného alebo oneskorene odvedeného poistného na zdravotné poistenie, a žalovaným, ako platiteľom tohto poistného a poplatku z omeškania, je vzťahom verejnoprávnej povahy, ktorý nemožno podriadiť pod vzťahy uvedené v § 3 C.s.p. (nejde o súkromnoprávny spor), ani pod vzťahy, na ktoré dopadá § 4 C.s.p. (žiaden zákon neustanovuje, že o nároku na dlžné poistné a nároku na poplatok z omeškania z neodvedeného alebo oneskorene odvedeného poistného na zdravotné poistenie rozhoduje súd), preto súd konanie
zastavil a po právoplatnosti tohto rozhodnutia bude vec postúpená na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.
32. Podporne súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) sp. zn. 6Rks/1/2010 zo dňa 21. apríla 2010, ktorým NS SR v obdobnej veci rozhodol spor o právomoc (negatívny kompetenčný konflikt) podľa § 8a OSP medzi súdom a Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou tak, že na rozhodnutie o nároku žalobcu na zaplatenie poplatku z omeškania podľa § 23 ods. 2 zákona č. 273/1994 Z. z. je daná právomoc Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Na strane 6 odseku treťom tohto uznesenia NS SR konštatuje, že: „...Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou ako orgán štátnej správny na úseku zdravotnej starostlivosti je príslušný rozhodovať o nárokoch na dlžné poistné, nárokoch na poplatok z omeškania z neodvedeného alebo oneskorene odvedeného poistného na zdravotné poistenie, na ktoré mala zdravotná poisťovňa nárok podľa predpisov účinných do 31. decembra 2004.“.
33. Na margo verejnoprávnej povahy predmetného vzťahu súd argumentuje jednak ustálenou judikatúrou NS SR: R 8/2005, z ktorého druhej právnej vety vyplýva, že: „Nedoplatok na poistnom na zdravotné poistenie je dlhom z práva verejného, pri ktorom poisťovňa vykonáva určitý rozsah vecí verejných na základe zákonného zmocnenia...“, a jednak odkazom na názor vyslovený vo vyššie citovanom uznesení NS SR, s ktorým sa stotožňuje, kde na strane 6 odsek posledný až strana 8 odsek druhý NS SR uviedol: „Účelom vyberania týchto poplatkov je realizácia politiky vlády v oblasti zdravotného poistenia a ochrany zdravotnej starostlivosti. Tieto poplatky predstavujú zdroj príjmov príslušnej zdravotnej poisťovne, podobne ako aj iné odvody, pokuty, penále, dane, zvýšenia dane, úroky alebo exekučné náklady tvoriace zdroj príjmov štátneho rozpočtu, štátnych fondov a rozpočtov obcí. Ich spoločnou črtou je však to, že vo vzájomnom vzťahu vždy dominuje štát ako subjekt, ktorý povinnosť platiť poplatok ukladá adresátovi tejto povinnosti zákonom. Ukladanie povinnosti platiť poplatky a podobné odvody formou zákona a metódy a spôsoby ich vynútenia si tejto povinnosti sú prejavom mocenského oprávnenia štátu a tohto postavenia sa štát za súčasného právneho stavu nemôže zbaviť. V jeho mene „vo veciach poplatkov“ a v danom prípade poplatku z omeškania, uplatňovaný v tomto konaní z oneskorene zaplateného poistného, rozhoduje príslušný orgán štátnej správy, ktorým je v danom prípade Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Vychádzajúc z tohto jeho postavenia, ktorému zodpovedá právna úprava ustanovená v § 85h ods. 3 v spojení s § 18 ods. 1, písm. a/ bod. 3/ zákona č. 581/2004 Z. z. nemožno vylúčiť jeho právomoc rozhodovať „vo veciach poplatkov z omeškania z oneskorene zaplateného poistného“, ktorá je výlučne v jeho dispozícii ako orgánu štátnej správy na úseku ochrany zdravotnej starostlivosti obsiahnutá... pokiaľ zákonodarca určil orgán (úrad), ktorý je v rámci vymedzenej pôsobnosti oprávnený rozhodovať o právach a povinnostiach vyplývajúcich z predchádzajúceho zákona a súčasne ho poveril výkonom dohľadu nad verejným zdravotným poistením, potom tento orgán (úrad) je oprávnený a súčasne povinný konať o uplatnených nárokoch bez ohľadu na to, kto si tento nárok uplatnil. ... účelom každej právnej úpravy v konkrétnej oblasti verejnej správy je vytvoriť zákonný rámec verejným subjektívnym právam a verejným povinnostiam vyplývajúcich z verejnoprávnych vzťahov. Obsah verejných práv je preto jedným z kritérií legality verejnej správy. ... výkon verejnej správy nie je možné prerušiť alebo ukončiť a preto v súlade s princípom kontinuity verejnej správy, orgán, ktorému zákon zveril úlohy na danom úseku verejnej správy, musí túto funkciu v plnom rozsahu plniť, z ktorých dôvodov, ak orgán zákonom určený na výkon dohľadu nad verejným zdravotným poistením, by nekonal v rozsahu zákonom vymedzených oprávnení, porušoval by nielen princíp kontinuity a legality verejnej správy, ale najmä ústavou zaručené práva osôb, ktorých záležitosti je povolaný riešiť. Vyberaním poplatkov sa realizuje verejnoprávny nárok štátu ustanovený na základe zákona a medzi účastníkmi konania teda nejde o občianskoprávne, prípadne obchodné, vzťahy, z ktorých prípadné spory by v rámci svojej právomoci (§ 7 O. s. p.) riešil súd v občianskom súdnom konaní.“. Správnosť a zákonnosť rozhodnutia o zastavení predmetného konania a postúpení veci Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou rezultuje taktiež z uznesenia NS SR sp. zn. 6Cdo/102/2011 zo uplatnil. ... účelom každej právnej úpravy v konkrétnej oblasti verejnej správy je vytvoriť zákonný rámec verejným subjektívnym právam a verejným povinnostiam vyplývajúcich z verejnoprávnych vzťahov. Obsah verejných práv je preto jedným z kritérií legality verejnej správy. Výkon verejnej správy nie je možné prerušiť alebo ukončiť a preto v súlade s princípom kontinuity verejnej správy, orgán, ktorému zákon zveril úlohy na danom úseku verejnej správy, musí túto funkciu v plnom rozsahu plniť, z ktorých dôvodov, ak orgán zákonom určený na výkon dohľadu nad verejným zdravotným poistením, by nekonal v rozsahu zákonom vymedzených oprávnení, porušoval by nielen princíp kontinuity a legality verejnej správy, ale najmä ústavou zaručené
práva osôb, ktorých záležitosti je povolaný riešiť. Vyberaním poplatkov sa realizuje verejnoprávny nárok štátu ustanovený na základe zákona a medzi účastníkmi konania teda nejde občianskoprávne, prípadne obchodné, vzťahy, z ktorých prípadné spory by v rámci svojej právomoci (§ 7 O. s. p.) riešil súd v občianskom súdnom konaní.“
34. Správnosť a zákonnosť rozhodnutia o zastavení predmetného konania a postúpení veci Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou rezultuje taktiež z uznesenia NS SR sp. zn. 6Cdo/102/2011 zo dňa 18. apríla 2012, kde bola predmetom konania pred prvostupňovým súdom skutkovo a právne podobná vec, a na strane žalobcu vystupovala obchodná spoločnosť ZH Kredit, s. r. o., so sídlom v Bratislave.
35. V súvislosti s poukázaním žalobcu na právny názor vyslovený v uznesení Krajského súdu v Nitre č. k. 5Co/180/2011-55 zo dňa 29.07.2011, podľa ktorého je právomoc súdu daná, pretože v spoločných, prechodných a záverečných ustanoveniach zákona č. 581/2001 Z. z. sa nenachádzajú ustanovenia, ktoré by upravovali všeobecný postup pri predpisovaní poistného alebo poplatku z omeškania vzniknutého na základe zrušeného zákona č. 273/1994 Z. z., je žiaduce uviesť, že takýto názor je názorom ojedinelým. Podľa názoru súdu, si túto skutočnosť uvedomoval aj sám žalobca, nakoľko v žalobe upriamil pozornosť len na takéto ojedinelé právne názory na otázku právomoci, pričom zámerne opomenul poukázať na vyššie uvedené rozhodnutia občianskoprávneho kolégia alebo správneho kolégia NS SR, riešiace právomoc v skutkovo a právne podobných veciach, či už z pozície súdu dovolacieho alebo súdu rozhodujúceho o negatívnom kompetenčnom konflikte, z ktorých jednoznačne vyplýva právomoc Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Z hľadiska princípu právnej istoty podliehajú ochrane aj legitímne očakávania účastníkov konania vo vzťahu k rozhodnutiam súdov, že o ich veci bude rozhodnuté obdobne ako vo veci skutkovo a právne podobnej. S týmto legitímnym očakávaním úzko súvisí zákaz prekvapivých rozhodnutí, keď sa súdy nemôžu, bez náležitého odôvodnenia, odchýliť od doterajšej rozhodovacej praxe.
36. Na základe všetkých uvedených skutočností, dospel súd k záveru, že v predmetnej veci nie je daná právomoc súdu konať vo veci. Vzhľadom na to, že nedostatok právomoci je neodstrániteľnou podmienkou konania, súd konanie zastavil podľa § 9 C.s.p. a podľa § 10 C.s.p. postúpil vec Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Žellova 2, 829 24 Bratislava 25, do ktorého právomoci prejednávanie a rozhodovanie o nej patrí.
37. O trovách konania súd rozhodol podľa § 256 C.s.p. v zmysle ktorého, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Pri zastavení sporového konania je pre vyriešenie otázky náhrady trov konania kľúčové zistiť, ktorá zo strán sporu z procesného hľadiska zastavenie konania zavinila. Toto procesné zavinenie treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalobca v konaní požadoval a skutočnosťou, pre ktorú došlo k zastaveniu konania. V danom prípade síce žalobca nesprávnym podaním žaloby na súd, ako orgán, do ktorého právomoci nepatrí prejednávanie a rozhodovanie o žalobcom uplatnenom nároku, procesne zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, súd však žalovanému nemohol priznať náhradu trov konania, pretože žalovanému žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie (§ 357 písm. a) C.s.p.). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 C.s.p.). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.).