Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Sa/11/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako správny súd, v konaní pred sudkyňou JUDr. Drahomírou Mikulajovou, v právnej veci žalobkyne: T. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. X, XXX XX D., zastúpená právnym zástupcom: BARKOCI law firm, s.r.o., so sídlom Námestie slobody 28, 811 06 Bratislava, IČO: 47 247 916 proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom ul. 29. Augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 36419-2/2018-BA zo dňa 28. 03. 2018, takto

rozhodol:

I. Súd rozhodnutie žalovanej Sociálnej poisťovne, ústredie č. 36419-2/2018-BA zo dňa 28. marca 2018 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca č. 41254-14/2017-CA zo dňa 27. decembra 2017 z r u š u j e a vec v r a c i a orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie.

II. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni úplnú náhradu trov konania v sume, aká bude vyčíslená v uznesení o výške trov konania vydanom po právoplatnosti tohto rozsudku, v lehote 15 dní od právoplatnosti uznesenia.

odôvodnenie:

1. T. Q., ako poškodená (v procesnom postavení žalobkyňa) si uplatnila nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku utrpeného pracovného úrazu u zamestnávateľa dňa 02.09.2014 podaním žiadosti doručenej Sociálnej poisťovni, pobočka Čadca dňa 23.08.2017. Prílohou žiadosti bol Lekárky posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia, vypracovaný dňa 25.07.2017 lekárom L.. T. Q. a potvrdený primárom B. UN Q. L.. C. F., U.., ktorým hodnotili náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia (ďalej v texte „SSU“) v rozsahu 110 bodov, čo zodpovedá sume 2 007 Eur (18,24 Eur za jeden bod).

2. Sociálna poisťovňa, pobočka Čadca rozhodnutím č. 41254-14/2017-CA zo dňa 27.12.2017 rozhodla podľa § 99 zákona č. 461/2003 Z.z. o Sociálnom poistení (ďalej len ZoSP), že žalobkyňa v zmysle zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia nemá nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 02.09.2014.

3. Z odôvodnenia rozhodnutia vydaného prvostupňovým orgánom verejnej správy vyplýva, že dôvodom nepriznania uplatneného nároku bola skutočnosť, že posudkový lekár miestne príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne Rožňava vykonávajúci kontrolu stanoveného bodového hodnotenia pracovného úrazu na účely náhrady za SSU uvedeného v predloženom Lekárskom posudku nesúhlasil s položkami uvedenými v lekárskom posudku (položka 410a - obmedzenie pohyblivosti členkového kĺbu - ľahké 60 bodov a položka 432b - rozsiahle plošné jazvy po poraneniach, po operačných zákrokoch - 50 bodov), pretože hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia posudzujúcim lekárom je v rozpore s ustanovením § 8 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z. nakoľko Lekárky posudok bol vydaný skôr, ako možno považovať zdravotný stav poškodenej za ustálený. Konštatoval, že reoperácia u poškodenej bola vykonaná 27.02.2017 a Lekárky posudok o SSU bol vystavený 25.03.2017, t. j. po mesiaci. Podľa doložených kontrolných traumatologických vyšetrení a rehabilitačného vyšetrenia z obdobia marec až máj 2017 zlomenina stále nie je zhojená. Poškodená má od 16.05.2017 doporučenú postupnú rehabilitáciu. Predpoklad ustálenia zdravotného stavu na účely SSU je po uplynutí jedného roka od ostatnej operácie ľavého predkolenia, t.j. vo februári 2018.

4. Proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu verejnej správy podala žalobkyňa odvolanie v ktorom namietala nedostatočné zistenie skutkového stavu veci a vady v administratívnom konaní spočívajúce v predĺžení lehoty na vydanie rozhodnutia o 60 dní a v nečinnosti orgánu verejnej správy (§ 210 ods. 2 ZoSP).

5. Sociálna poisťovňa, ústredie, ako druhostupňový orgán verejnej správy rozhodnutím č. 36419-2/2018- BA zo dňa 28.03.2018 odvolanie zamietla v celom rozsahu a potvrdila prvostupňové rozhodnutie. Vychádzala pritom z výsledku kontroly bodového hodnotenia vykonaného posudkovou lekárkou ústredia zo dňa 23.03.2018, ktorá sa stotožnila so záverom a odôvodnením posudkového lekára pobočky, čo do bodového hodnotenia a položiek, keď tento posudkový lekár pri kontrole predmetného bodového hodnotenia SSU žalobkyne dňa 12.10.2017 stanovil pri položke 410a 0 bodov a pri položke 432b 0 bodov.

6. V odôvodnení rozhodnutia žalovaná poukázala tiež na to, že vo veci sa pred rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy vyjadril aj odbor lekárskej posudkovej činnosti Sociálnej poisťovne, ústredie, ktorý dňa 11.12.2017 v stanovisku konštatoval, že kontrola bodového hodnotenia zo dňa 12.10.2017 bola vykonaná správne a posudkový lekár pobočky Sociálnej poisťovne Rožňava svoj nesúhlas riadne odôvodnil tak, aby bolo možné výsledok kontrolnej posudkovej činnosti zo dňa 12.10.2017 preskúmať a zhodnotiť. Podkladom prvostupňového rozhodnutia boli závery posudkového lekára Sociálnej poisťovne, pobočka Rožňava a predmetné stanovisko odboru lekárskej posudkovej činnosti Sociálnej poisťovne, ústredie, v zmysle ktorých žalobkyni nebol priznaný nárok na náhradu za SSU. Žalovaná v odôvodnení svojho rozhodnutia tiež konštatovala, že poškodená proti obsahu zápisnice z kontroly bodového hodnotenia zo dňa 23.03.2018 nemala námietky a oznámila, že bude opäť vyšetrená na účely náhrady za SSU po roku od operácie, kedy je predpokladané ustálenie jej zdravotného stavu.

7. Žalovaná poukázala na závery judikovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžso/13/2010 zo dňa 12.05.2011, uverejneného v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod publikačným č. R 75/2012, z ktorého poškodená nesprávne vyvodila, že Sociálna poisťovňa bola v konaní povinná požiadať o vypracovanie znaleckého posudku. Podľa žalovanej, v zmysle § 7 ods. 6 zákona č. 437/2004 Z. z. môže Sociálna poisťovňa požiadať o vypracovanie znaleckého posudku, avšak až v prípade, ak vzniknú dôvodné pochybnosti o správnom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia, teda nie automaticky vždy, keď je výsledok kontroly bodového hodnotenia odlišný od Lekárskeho posudku.

8. Ďalej žalovaná konštatovala, že posudkové lekárstvo je multidisciplinárny medicínsky odbor, pričom na výkon posudkovej činnosti musia posudkoví lekári Sociálnej poisťovne spĺňať odborné kritériá definované zákonom č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti. Posudkoví lekári sú povinní posúdiť zdravotný stav objektívne, komplexne a vo vzájomných súvislostiach, pričom pri posudzovaní objasňujú dôsledne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo neprospech účastníka konania. Zastávala názor, že v predmetnej veci posudkoví lekári riadne a úplne medicínsky odôvodnili svoj postup pri hodnotení SSU žalobkyne.

9. Žalovaná zdôraznila, že Lekársky posudok sa v zmysle § 8 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z. vydáva, len čo zdravotný stav poškodeného možno považovať za ustálený; ak ide o sťaženie spoločenského uplatnenia, spravidla až po uplynutí jedného roka od poškodenia na zdraví. V predmetnej veci posudkoví lekári zistili, že posudzujúci lekár vyhotovil posudok predčasne, keďže podľa zdravotnej dokumentácie bol u poškodenej vykonaný operačný zákrok dňa 27.02.2017. Samotný posudzujúci lekár v lekárskom posudku uviedol, že liečenie poškodenej stále trvá.

10. Žalovaná z vyššie uvedených dôvodov nesúhlasila s odvolacou námietkou ohľadom nesprávneho právneho posúdenia veci, ako aj s ďalšou námietkou ohľadom tvrdených vád v konaní. Poukázala na to, že k predĺženiu lehoty na vydanie rozhodnutia pobočky došlo v súlade s § 210 ods. 2 ZoSP z dôvodu, že zdravotný stav poškodenej nebol ešte posúdený posudkovým lekárom pobočky, čo zakladalo prekážku presného a úplného zistenia skutkového stavu veci pre vydanie rozhodnutia v lehote do 60 dní odo dňa prijatia žiadosti. O nároku poškodenej bolo rozhodnuté v rámci predĺženej 120 dňovej lehoty, aj keď rozhodnutie bolo doručené až po jej uplynutí, pričom aj doručiť rozhodnutie v tejto lehote nevyplýva zo zákona.

11. V zákonom stanovenej lehote podala žalobkyňa žalobu, ktorou sa domáhala, aby správny súd zrušil rozhodnutie žalovanej, ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca a vec vrátil prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie. Žalobkyňa žiadala zrušiť rozhodnutia oboch organizačných zložiek Sociálnej poisťovne s poukazom na dôvody vymedzené v ustanovení § 191 ods. 1 písm. d), písm. e) SSP v spojení s § 191 ods. 3 písm. a) SSP.

12. V žalobe žalobkyňa namietala, že ide o mylný záver o predčasnosti vystavenia Lekárskeho posudku, pokiaľ bol uvedený dátum 25.03.2017, išlo o chybu v písaní, pretože bol vystavený až dňa 25.07.2017, dôkazom čoho je žiadosť o jeho vystavenie zo dňa 16.06.2017.

13. Žalobkyňa ďalej v žalobe namietala, že rozhodnutia Sociálnej poisťovne boli vydané bez odstránenia rozporu v dátume vypracovania Lekárskeho posudku, v dátume ustálenia zdravotného stavu žalobkyne s posudzujúcim lekárom, čím bol nedostatočne zistený skutočný stav veci, a napriek tomu bol nárok žalobkyne odmietnutý.

14. Žalobkyňa dôvodila, že v zmysle § 8 ods. 4 ZoSP sa SSU hodnotí spravidla až po uplynutí jedného roka od poškodenia zdravia (v danom prípade pracovného úrazu, ku ktorému došlo 02.09.2014), teda nie od operácie, resp. reoperácie a podobne.

15. Namietala nesprávny postup, keď nebol dôvod nedodržať zákonnú lehotu na vydanie rozhodnutia a predlžovať lehotu v zmysle § 210 ods. 2 ZoSP. Rozhodnutie malo byť vydané najneskôr do 23.12.2017, ak bolo vydané 27.12.2017, stalo sa tak po lehote. Nejednalo sa pritom o vec mimoriadne zložitú, pretože v Lekárskom posudku bolo SSU hodnotené len dvoma položkami ( 410a a 432b), spolu 110 bodov a rozsah zodpovednosti zamestnávateľa za škodu z titulu pracovného úrazu bol spoľahlivo daný.

16. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe trvala na zákonnosti napadnutého rozhodnutia, žalobné námietky uvedené v žalobe považovala za nedôvodné a žalobu navrhla zamietnuť.

17. Žalovaná poukázala na zásady hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia, ktoré vymedzuje vo svojom ustanovení § 10 zákon č. 437/2004 Z.z., keď v zmysle odseku 5 tohto ustanovenia hodnotí SSU posudzujúci lekár v Lekárskom posudku podľa sadzieb ustanovených v prílohe č. 1 k tomuto zákonu. Konštatovala, že v predmetnej veci je spornou medicínska otázka, a to akému bodovému hodnoteniu zodpovedá SSU žalobkyne v dôsledku predmetného pracovného úrazu. Poukazovanie žalobkyne na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 24S/93/2012 zo dňa 11.01.2013 nepovažovala namieste, pretože v tam posudzovanej veci nebolo spornou skutočnosťou, že zdravotný stav žalobkyne nebol v čase vydania posudku ustálený. V zmysle § 8 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z. sa Lekársky posudok vydáva až po ustálení zdravotného stavu poškodeného, spravidla po uplynutí jedného roka od poškodenia zdravia, pričom uvedené ustanovenie zákona nevylučuje aj skoršie vydanie Lekárskeho posudku o SSU, ak z hľadiska vývoja zdravotného stavu možno usúdiť, že zdravotný stav sa už ustálil a nebude sa zásadne meniť. O dátume ustálenia zdravotného stavu rozhoduje posudzujúci lekár, ktorý zdravotný stav žalobkyne v čase vystavenia posudku za ustálený nepovažoval, čo jasne uviedol v kolónke: „Ukončenie liečenia: trvá.“.

18. To, že Lekársky posudok bol vystavený predčasne, vyplýva jednak z vyjadrenia posudzujúceho lekára v posudku a zároveň zo zhodného stanoviska posudkového lekára Sociálnej poisťovne, pobočky Rožňava a posudkovej lekárky Ústredia. Nepatrí pritom do kompetencie žalobkyne, resp. právneho zástupcu, hodnotiť, či zdravotný stav žalobkyne mohol alebo mal byť ustálený rok od poškodenia zdravia v súvislosti s pracovným úrazom zo dňa 02.09.2014 alebo od operácie zo dňa 27.02.2017.

19. Žalovaná preto dospela k záveru, že nie je dôvod na to, aby priznala žalobkyni nárok na náhradu za SSU na základe Lekárskeho posudku, ktorý bol vydaný pred ustálením jej zdravotného stavu. V danom prípade by mala žalobkyňa postupovať tak, ako sama uviedla pri kontrole bodového hodnotenia dňa 23.03.2018, že požiada o vypracovanie nového posudku aspoň rok od operácie.

20. K namietanému procesnému pochybeniu uviedla, že lehoty stanovené v § 49 zákona č. 71/1967 Z. z. o správnom konaní () sú len lehotami inštruktívnymi bez sankčných mechanizmov pre správny orgán a ich nedodržanie samé o sebe nemôže spôsobiť nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu a ani účastník nemôže z nich vyvodzovať vo vzťahu k rozhodnutiu vo veci nejaké práva, ako to vyplýva zo záverov rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžo/47/2011 zo dňa 31.05.2012.

21. Z repliky žalobkyne vyplýva, že žalobkyňa v zásade súhlasí so žalovaným v tom, že otázka ustálenia zdravotného stavu poškodeného pre účely hodnotenia SSU je odborná medicínska otázka, na zodpovedanie ktorej je kompetentný iba posudzujúci lekár podľa § 2 ods. 2 písm. d) zákona č. 437/2004 Z. z., alternatívne znalec postupom podľa § 7 ods. 6 tohto zákona. Podľa žalobkyne, ak posudzujúci lekár pristúpil k vypracovaniu Lekárskeho posudku, mal za to, že zdravotný stav žalobkyne bol ustálený pre účely hodnotenia SSU. Zotrvávala na tvrdení, že sa jedná o nedostatočné zistenie skutočného stavu veci, ak žalovaný sám neodstránil rozpor v dátume vypracovania Lekárskeho posudku, či otázky ustálenia zdravotného stavu žalobkyne. K namietanému procesnému pochybeniu uviedla, že si je vedomá toho, že nedodržanie procesnej lehoty na vydanie rozhodnutia v zmysle § 210 ods. 2 ZoSP nepredstavuje takú vadu, ktorá by mohla mať za následok nezákonnosť takéhoto rozhodnutia. Žiadala, aby správny súd rozhodol v zmysle žalobného petitu.

22. Žalovaná nevyužila právo podať dupliku.

23. Na prejednanie veci správny súd s poukazom na § 107 ods. 1 písm. a) SSP nariadil pojednávanie v zmysle návrhu žalovanej.

24. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní uviedol, že primárne a výlučne rozhodli organizačné zložky Sociálnej poisťovne na základe záveru ich posudkových lekárov, ktorí konštatovali pri kontrole bodového hodnotenia rozpor so zákonom u predloženého Lekárskeho posudku a neustálenie zdravotného stavu u posudzovanej žalobkyni. Namietal reštriktívny a formalistický výklad ustanovenia § 8 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z. Sociálna poisťovňa nepostupovala správne, ak nevyužila zákonné možnosti spočívajúce v dožiadaní posudzujúceho lekára ohľadom namietaných vád Lekárskeho posudku, eventuálne nevyužitie možnosti nariadenia znaleckého dokazovania. Nezákonný postup vyústil do nerešpektovania bodového hodnotenia SSU žalobkyne posudzujúcim lekárom v lekárskom posudku, keď posudkoví lekári znížili bodovanie u jednotlivých položiek na 0 bodov, a tiež nerešpektovanie názoru posudzujúceho lekára, ktorý ak vystavil lekársky posudok, považoval zdravotný stav žalobkyne za natoľko ustálený, že už bolo možné vydať Lekársky posudok a obodovať existujúce sťaženie spoločenského uplatnenia, a to aj napriek vyznačenej skutočnosti v kolónke Lekárskeho posudku, že liečba ešte trvá. Samotná žalovaná vo vyjadrení k žalobe uviedla, že ustanovenie § 8 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z. nevylučuje aj skoršie vydanie posudku o SSU, ak z hľadiska vývoja zdravotného stavu možno usúdiť, že zdravotný stav sa už ustálil a nebude sa zásadne meniť. Žalovaná vo vyjadrení tiež uznala, že o dátume ustálenia zdravotného stavu rozhoduje posudzujúci lekár.

25. Poverená zástupkyňa žalovanej na pojednávaní uviedla, že posudkoví lekári Sociálnej poisťovne neupravovali položky, len sa vyjadrili k Lekárskemu posudku v tom zmysle, že ak samotný posudzujúci lekár uviedol, že liečba ešte trvá, išlo o neustálený zdravotný stav žalobkyne, teda o zrejmú nesprávnosť pri vydávaní Lekárskeho posudku. Uvedená situácia bola konzultovaná aj so žalobkyňou, ktorá medzičasom požiadala o vydanie nového Lekárskeho posudku, ktorý bol vystavený 25.05.2018. Na základe tohto Lekárskeho posudku požiadala o odškodnenie SSU, avšak dňa 21.09.2018 zobrala žiadosť späť, v dôsledku čoho došlo k zastaveniu konania dňa 19.11.2018. Žalobu navrhovala ako nedôvodnú zamietnuť.

26. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej a postup, ktorý mu predchádzal (vrátane prvostupňového) nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ale aj nad rozsah žalobných bodov, keďže sa jedná o správnu žalobu v sociálnych veciach fyzickej osoby, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle § 203 ods. 2 SSP a § 134 ods. 2 písm. d) SSP.

27. Po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu, vyjadreniami a stanoviskami účastníkov konania, dospel správny súd k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne, pretože žalobou napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, čo vyústilo do zrušenia rozhodnutia žalovanej v zmysle § 191 ods. 1 písm. c), e) a g) SSP, zároveň aj rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy v zmysle § 191 ods. 3 písm. a) SSP a vrátenia veci orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie v zmysle § 191 ods. 4 prvá veta SSP.

28. Podľa § 2 ods. 1 SSP; v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

29. Podľa § 2 ods. 2 SSP; každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

30. Podľa § 6 ods. 1 SSP; správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

31. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP; správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.

32. Rozhodnutia oboch organizačných zložiek Sociálnej poisťovne vychádzajú zo záveru, že žalobkyňa k žiadosti o odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia z titulu pracovného úrazu, ktorý utrpela 02.09.2014 pripojila Lekársky posudok, ktorý považovali za vydaný predčasne, v rozpore s ustanovením § 8 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z., v zmysle ktorého Lekársky posudok sa vydáva, len čo zdravotný stav poškodeného možno považovať za ustálený, pričom ak sa jedná o sťaženie spoločenského uplatnenia je to spravidla až po uplynutí jedného roka od poškodenia na zdraví.

33. Posúdenie otázky, či zdravotný stav poškodeného už možno považovať za ustálený je odbornou medicínskou otázkou. Správne poukázal právny žalobca žalobkyne na to, že ak posudzujúci lekár, ktorý vydáva lekársky posudok pristúpi k vydaniu lekárskeho posudku, možno predpokladať, že považuje podmienku ustáleného zdravotného stavu u posudzovaného poškodeného za splnenú. V danom prípade z predloženého Lekárskeho posudku vyplýva, že vystavovateľ Lekárskeho posudku v posudku uviedol začiatok doby liečenia 02.09.2014 a v kolónke pre ukončenie doby liečenia uviedol, že liečenie trvá.

34. Podľa § 8 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z.; lekársky posudok sa vydáva, len čo zdravotný stav poškodeného možno považovať za ustálený; ak ide o sťaženie spoločenského uplatnenia, spravidla až po uplynutí jedného roka od poškodenia na zdraví.

35. Správny súd sa zaoberal zákonnosťou postupu Sociálnej poisťovne, oboch organizačných zložiek, ktoré vydali napadnuté rozhodnutia, za situácie, ak posudkový lekár miestne príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne v rámci kontroly bodového hodnotenia zistil, že ešte nedošlo k momentu ustálenia zdravotného stavu žalobkyne, teda, že Lekárky posudok, ktorý bol pripojený k žiadosti o odškodnenie bol vystavený predčasne.

36. Správny súd zastáva názor, že nie je spor o tom, či zdravotný stav žalobkyne v čase vydania Lekárskeho posudku bol ustálený, keďže rovnako posudzujúci lekár v Lekárskom posudku, ako aj posudkoví lekári (oboch organizačných zložiek Sociálnej poisťovne) konštatovali prebiehajúcu liečbu. Pokiaľ by došlo ku kolízii názorov medzi posudzujúcim lekárom a posudkovými lekármi ohľadom skutočnosti, či už zdravotný stav poškodeného je ustálený, pričom by nedošlo ani k oprave Lekárskeho posudku, nie je vylúčené, že uvedený rozpor by bolo potrebné riešiť prostredníctvom znaleckého dokazovania.

37. Súd zastáva názor, že postup Sociálnej poisťovne nebol správny, ak nereflektovala na zistenú skutočnosť, že Lekársky posudok bol vystavený predčasne a ďalej postupovala vykonávaním kontroly bodového hodnotenia prostredníctvom posudkových lekárov. Posudkoví lekári Sociálnej poisťovne (oboch stupňov), nepostupovali správne, ak v rámci kontroly bodového hodnotenia za danej situácie stanovili pri jednotlivých položkách 0 bodov, čo v podstate zodpovedá záveru, že u poškodenej nie je dané sťaženie spoločenského uplatnenia, čo vyústilo do rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy, že poškodená (žalobkyňa) nemá nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 02.09.2014. Samotný výrok tohto rozhodnutia nepovažuje správny súd za správny, pretože tento nárok žalobkyne môže existovať pri neskoršom posúdení sťaženia spoločenského uplatnenia, preto súd zastáva názor, že nanajvýš bolo možné zamietnuť žiadosť žalobkyne v spojení s pripojeným Lekárskym posudkom. Keďže uplatnený nárok žalobkyne môže existovať pri neskoršom posúdení posudzujúcim lekárom, mohol orgán verejnej správy v zmysle záveru posudkového lekára Sociálnej poisťovne požiadať posudzujúceho lekára o vydanie nového Lekárskeho posudku neskôr, v čase ustálenia zdravotného stavu žalobkyne, a nie rozhodnúť tak, ako rozhodol, t. j. vo veci vydať meritórne rozhodnutie.

38. V zmysle ustanovenia § 184 ods. 5 ZoSP je fyzická osoba povinná preukázať skutočnosti rozhodujúce na nárok na dávku a na nárok na jej výplatu spôsobom určeným sociálnou poisťovňou. Ak sociálna poisťovňa, v zmysle záveru posudkového lekára zastávala názor, že lekársky posudok bol vydaný v rozpore s ustanovení § 8 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z., teda predčasne, pričom táto skutočnosť nebola medzi posudzujúcim a posudkovým lekárom sporná, z čoho možno vyvodiť, že došlo len k zlyhaniu v inej, ako medicínskej otázke zo strany vystavovateľa Lekárskeho posudku, mala Sociálna poisťovňa poučiť a vyzvať žalobkyňu na predloženie akceptovateľného Lekárskeho posudku vydaného v čase ustálenia jej zdravotného stavu, teda vyzvať ju na odstránenie nedostatkov podanej žiadosti v zmysle § 193 ods. 1 ZoSP s tým, že v prípade nepredloženia relevantného Lekárskeho posudku, t. j. za situácie, že nedôjde k odstráneniu nedostatkov podania, Sociálna poisťovňa konanie zastaví v súlade s § 194 ods. 3 ZoSP.

39. Zistenie skutkového stavu veci nemožno v danom prípade považovať za správne a vyčerpávajúce. Zo strany Sociálnej poisťovne pobočky ide o rozhodnutie vydané bez zabezpečenia si potrebných podkladov na rozhodnutie. Podkladom pre rozhodnutie o uplatnenom nároku na priznanie sťaženia spoločenského uplatnenia je Lekárky posudok vystavený v správnom čase, t. j. po tom, ako možno zdravotný stav poškodeného považovať za ustálený v zmysle § 8 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z. Takýto posudok evidentne orgán verejnej správy nemal k dispozícii a napriek tomu vydal meritórne rozhodnutie.

40. Z uvedeného možno vyvodiť, že uvedený nedostatok žiadosti o priznanie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia spočívajúce v predložení predčasne vystavenom Lekárskom posudku mal vyústiť do zastavenia konania, a nie do meritórneho rozhodnutia. Súd nepovažuje za správne za daného stavu ani vykonávanie lekárskej posudkovej činnosti posudkovými lekármi, tak ako bola posudková činnosť prevedená. Ak totiž posudkový lekár zistil predčasnosť vydania Lekárskeho posudku, a to na základe skutočnosti uvedenej v samotnom Lekárskom posudku posudzujúcim lekárom v Lekárskom posudku, kontrola bodového hodnotenia, výlučne na ktorú činnosť je posudkový lekár oprávnený v zmysle § 153 ods. 4 písm. c) ZoSP neprichádza do úvahy, pretože Lekársky posudok nie je vydaný v súlade so zákonom. Podstatou vykonávanej kontroly bodového hodnotenia posudkovými lekármi je overenie priznaných bodov k určenému druhu zdravotného poškodenia, uplatňujúc zásady na hodnotenie SSU upravené v § 10 zákona č. 437/2004 Z. z.

41. Z vyjadrenia žalovanej k žalobe vyplýva, že žalovaná považuje za spornú v predmetnom konaní medicínsku otázku, a to, akému bodovému hodnoteniu zodpovedá sťaženie spoločenského uplatnenia. Súd sa s tým nestotožňuje, pretože kontrola bodového hodnotenia nebola vykonaná, t. j. či konkrétny následok zodpovedá určenej položke, a to v dôsledku konštatovania predčasnosti vystavenia Lekárskeho posudku, keď následok - sťaženie spoločenského uplatnenia sa ešte neprejavil, resp. ešte nemohol byť zistiteľný. V danom prípade nedošlo k situácii, že by posudkový lekár Sociálnej poisťovne mal dôvod na pochybnosti o správnom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia ale zistil, že samotný posudzujúci lekár vystavil Lekársky posudok predčasne, v čase keď ešte nebol ustálený zdravotný stav poškodenej, v čase trvania liečby po ostatnej reoperácii.

42. Z tohto dôvodu neprichádzalo do úvahy prípadné nariadenie znaleckého dokazovania, účelom ktorého nie je nahrádzať predčasne vystavený Lekársky posudok, ale odstraňovať dôvodné pochybnosti o správnom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia v Lekárskom posudku. Ak teda Lekársky posudok bol vystavený predčasne, stalo sa irelevantným kontrolovať bodové hodnotenie, určené v Lekárskom posudku. Pojem „kontrola bodového ohodnotenia“ neznamená právo posudkového lekára meniť výšku bodového ohodnotenia, ktoré bolo určené vypracovaným Lekárskym posudkom (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR 9Sžso/58/2014). V danom prípade posudkový lekár pobočky, pričom s jeho postupom sa stotožnil aj posudkový lekár Ústredia, v rámci vykonanej kontroly túto výšku priznaného bodového hodnotenia znížili na 0 bodov, t. j. zmenili ju neprípustným spôsobom. Takýto postup považuje správny súd za nesprávny, v rozpore so zákonom, v rozpore s kompetenciou danou posudkovým lekárom, ako aj rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR.

43. Správny súd z vyššie uvedených dôvodov napadnuté rozhodnutie žalovanej, ako aj jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie, v ktorom vyzve žalobkyňu na predloženie Lekárskeho posudku, ktorý bude zodpovedať zákonným požiadavkám v zmysle § 8 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z. a po vykonaní kontroly bodového hodnotenia posudkovým lekárom, rozhodne o nároku žalobkyne na sťaženie spoločenského uplatnenia.

44. Žalobkyni, ktorá bola v konaní úspešná, súd priznal voči žalovanej právo na úplnú náhradu trov konania poľa § 167 ods. 1 SSP. O výške trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením v zmysle § 175 ods. 2 SSP.

Poučenie:

Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť doručením (§ 145 ods. 1 SSP).

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť

a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),

d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 2 písm. b) SSP).