Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_17C-2-2015.pdf
PDF · 165.43 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/2/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Kováčikovou, v právnej veci žalobcov 1/ V. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z. Z., N. XXXX/XX, štátny občan SR, 2/ N. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z. Z., M. XX, štátny občan SR, v konaní zast. JUDr. Ing. Gabrielou Vlkolinskou, advokátkou AK Robotnícka ulica 6, Banská Bystrica, proti žalovanému OMIKRON TRADING LIMITED, so sídlom Nerine Chambers, P.O.BOX 905, Road Town, Tortola, British Virgin Islands, zapísaná v Registri spoločnosti British Virgin Islands pod č. 1503447, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto
rozhodol:
Súd z r u š u j e rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s., so sídlom Sienkiewiczowa 4, Bratislava, IČO: 35 862 882 zo dňa 28. 11. 2014, sp. zn. B.-F..
Súd návrh žalobcu pre určenie neplatnosti rozhodcovskej doložky z a m i e t a .
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcom 1/, 2/ náhradu trov konania v rozsahu 50 % v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd rozhodne o ich výške.
O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť na účet Slovenskej pošty, a.s. - prevádzkovateľ systému, IČO : 36 631 124, so sídlom Partizánska cesta 9, 975 99 Banská Bystrica, sumu 331,50 Eur v lehote 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia 1/, 2/ sa podanou žalobou domáhali zrušenia rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 28. 11. 2014, sp. zn. B.-F., ktorým boli žalovaní 1/, 2/ zaviazaní ako účastníci rozhodcovského konania spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému istinu vo výške 6 168,17 Eur, úrok vo výške 10,90 % ročne z istiny 6 168,17 Eur od 19. 03. 2013 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne z istiny 6 168,17 Eur od 19. 03. 2013 do zaplatenia, sumu dlžných úrokov a úrokov z omeškania vyčíslenú ku dňu 18. 03. 2013 vo výške 2 349,21 Eur, náhradu poplatku za rozhodcovské konanie vo výške 393,78 Eur, náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 262,13 Eur a to v splátkach po 370 Eur mesačne pod hrozbou straty výhody splátok. Zároveň sa žalobcovia 1/, 2/ domáhali určenia neplatnosti rozhodcovskej doložky.
1.2 Žalobcovia 1/, 2/ žalobu odôvodnili tým, že žalobca 1/ uzavrel dňa 28. 05. 2008 s Poštovou bankou, a.s. Zmluvu o úvere č. 7375587491, na základe ktorej mu boli poskytnuté finančné prostriedky vo výške 200 000,-- Sk, t.j. 6 638,78 Eur s dobou splatnosti 10 rokov. Žalobca 2/ sa ako vlastník nehnuteľnosti zaviazal spoločne a nerozdielne so žalobcom 1/ vrátiť peňažné prostriedky. Žalobca 1/ podľa svojich možností a schopností úver splácal, ale v dôsledku straty zamestnania sa stal neschopným uhrádzať jednotlivé splátky, a preto Poštová banka, a.s. dňa 12. 01. 2010 vyhlásila predčasne splatným celý úver. Poštová banka, a.s. ako postupca uzavrela dňa 15. 12. 2010 Zmluvu o postúpení pohľadávky so spoločnosťou BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED 8 Gregory Afxentiou, EL.PA Livadiotis, 3rd Floor Office 306, 6023 Larnaca, Cyprus ako postupníkom a táto spoločnosť dňa 24. 02. 2011 postúpila Zmluvou o postúpení pohľadávku voči žalobcom na spoločnosť PRO CIVITAS, s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava ako právneho predchodcu terajšieho žalobcu. Spoločnosť PRO CIVITAS, s.r.o. dňa 21. 04. 2011 podala žalobu Stálemu rozhodcovskému súdu zriadenom pri ROZHODCOVSKÁ ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., so sídlom Sienkiewiczova 4, Bratislava.
2. V žalobe žalobca 1/ uviedol, že mu nebola zo strany rozhodcovského súdu žaloba ani výzva na žalobnú odpoveď riadne doručená, o samotnej žalobe sa dozvedel až od žalobcu 2/, pričom následne obidvaja zaslali rozhodcovskému súdu žalobnú odpoveď, v ktorej uznali svoj záväzok, avšak požiadali o splácanie úveru v primeraných splátkach. Rozhodcovský súd vydal dňa 28. 11. 2014 rozsudok, z ktorého vyplýva, že rozhodcovský súd odvodzoval svoju právomoc od rozhodcovskej doložky upravenej v bode 10.2.2. Všeobecných obchodných podmienok, podľa ktorej sa rozhodujú všetky spory, ktoré medzi zmluvnými stranami vzniknú z právnych vzťahov pri poskytovaní služieb bankových produktov a/alebo vykonávaní bankových obchodov vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik príslušnej zmluvy. Na použitie všeobecných obchodných podmienok odkazovala uzavretá zmluva o úvere v bode 4.11, podľa ktorého všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere, vrátane sporov o jej platnosť a výklad budú rozhodované v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou vo Všeobecných obchodných podmienkach. S rozhodcovskou doložkou, ktorá tvorí súčasť všeobecných obchodných podmienok sa žalobcovia 1/, 2/ nemali možnosť vopred oboznámiť a samotná zmluva o úvere len odkazovala na riešenie sporov podľa tejto rozhodcovskej doložky. Žalobcovia 1/, 2/ nemali možnosť podstatným spôsobom obsah zmluvy o úvere ovplyvniť vzhľadom k tomu, že predstavovala formulárovú zmluvu, ktorú buď mohli podpísať vcelku tak, ako im bola predložená alebo ju odmietnuť a finančné prostriedky, ktoré potrebovali, by im neboli poskytnuté. Žalobcovia 1/, 2/ ako spotrebitelia sa v porovnaní so žalovaným nachádzali v znevýhodnenom postavení. Rozhodcovskú doložku si žalobcovia 1/, 2/ osobitne nevyjednali a nemali na výber, vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohli zmluvu ako celok len odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým zmluvným podmienkam, teda aj rozhodcovskému konaniu. V tejto súvislosti žalobcovia 1/, 2/ poukázali na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave pod sp. zn. 10CoE/308/2011. Aj podľa judikatúry Ústavného súdu je použitie rozhodcovskej doložky, ktorá je neprimeranou podmienkou v rozpore s dobrými mravmi. V danom prípade rozhodcovská doložka nebola dojednaná so spotrebiteľom individuálne a od spotrebiteľa vyžaduje, aby sa spory s dodávateľom riešili výlučne v rozhodcovskom konaní. V danom prípade neexistovala právomoc rozhodcovského súdu a žalobcovia nemali možnosť domáhať sa ochrany svojho práva na všeobecnom súde, ale boli povinní sa podrobiť rozhodcovskému konaniu pred rozhodcovským súdom, ktorý bol určený žalovaným. Taktiež nemali možnosť ovplyvniť výber rozhodcovského súdu, nakoľko súd bol určený vo všeobecných obchodných podmienkach dodávateľa a nie priamo v zmluve o úvere. Rozhodcovská doložka nebola upravená v zmluve o úvere, ale je len súčasťou všeobecných obchodných podmienok, ktoré neboli žalobcami podpísané, a teda rozhodcovská doložka nemohla byť ani platne dojednaná. Poukázali na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 2Cdo 245/2010, z ktorého vyplýva, že rozhodcovská doložka obsiahnutá vo všeobecných podmienkach, ktoré nie sú podpísaná obidvomi zmluvnými stranami je neplatná pre nedostatok písomnej formy. Vzhľadom k tomu, že rozhodcovské konanie prebieha výlučne na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky a keďže k jej uzavretiu nedošlo alebo je neplatná, nemôže rozhodcovský súd spor prejednať a vydať rozhodcovský rozsudok. Žalobcom v čase uzavretia zmluvy o úvere neboli predložené všeobecné obchodné podmienky, aby sa s nimi mohli oboznámiť, rovnako im neboli predložené ani právne predpisy rozhodcovského súdu, a teda nedisponovali všetkými potrebnými informáciami, ktoré im mali byť sprístupnené zo strany žalovaného. Preto podľa § 53 ods. 1 písm. a/ ide o neprijateľnú podmienku a podľa § 53 ods. 5 O.z., neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Žalobcovia 1/, 2/ sú taktiež toho názoru, že prisúdené plnenie rozhodcovským súdom je v rozpore s dobrými mravmi. Žalobca 1/ je dlhodobo nezamestnaný, je poberateľom dávky v hmotnej núdzi, nevlastní žiadny hnuteľný majetok vyššej hodnoty. Žalobca 2/ je poberateľom invalidného dôchodku a tak rozhodcovský súd nezobral do úvahy finančnú situáciu žalobcov a z výšky splátky je zrejmé, že ju v stanovenej výške nebudú schopní splácať. Taktiež poukázali na bod 4.6 obchodných podmienok, podľa ktorého platby od klienta sa započítavajú v poradí: na poplatky podľa sadzobníka, úrok z omeškania, úrok z úveru, splátky istiny úveru. Žalobcovia podľa svojich možností a schopností splácali poskytnuté finančné prostriedky, ale ich istina od roku 2008 bola znížená len o 470,60 Eur, hoci reálne uhradili žalovanému, resp. jeho predchodcovi takmer celú istinu. Žalobcovia 1/, 2/ nekonali pri uzatváraní úverovej zmluvy v rámci svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti, a teda požívali ochranu, ktorú im zaručuje Občiansky zákonník právnou úpravou spotrebiteľských zmlúv podľa § 52 a nasl.
3. Žalobcovia 1/, 2/ k žalobe pripojili fotokópiu Zmluvy o úvere - pôžička na bývanie zo dňa 26. 05. 2008, ktorej súčasťou sú aj obchodné podmienky pre úver pôžička na bývanie.
3.1 Žalobcovia 1/, 2/ taktiež pripojili k žalobe fotokópiu návrhu spoločnosti PRO CIVITAS, s.r.o. ako žalobcu proti nim ako žalovaným 1/, 2/ na začatie rozhodcovského konania adresovaného Stálemu rozhodcovskému súdu ROZHODCOVSKÁ ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., so sídlom Trnavská cesta 7, Bratislava, fotokópiu rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. B.-F. zo dňa 28. 04. 2014.
4. Právna zástupkyňa spoločnosti PRO CIVITAS, s.r.o., teda pôvodného žalovaného, v písomnom vyjadrení zo dňa 27. 04. 2015 k žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku uviedla, že spoločnosť PRO CIVITAS, s.r.o. namieta nedostatok pasívnej legitimácie a má za to, že spolu s pôvodným veriteľom tvoria nerozlučné procesné spoločenstvo, keďže túto podmienku používa v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Poukázala na to, že uzatváranie zmluvy o úvere je proces, v ktorom podáva klient banky návrh na uzavretie zmluvy, následne banka vyhodnotí, či návrh na uzavretie zmluvy o úvere prijme alebo odmietne. Podľa obchodných podmienok banka svoje rozhodnutie o prijatí alebo neprijatí návrhu oznámi a oznámenie sa vykoná najmä telefonicky na telefónnom čísle uvedenom v návrhu a následne odošle jeden originál zmluvy o úvere klientovi banky. V medziobdobí má klient priestor na preštudovanie si všetkých podmienok spojených s bankovým produktom a slobodne sa rozhodnúť, či danú zmluvu o úvere bez výhrad uzatvorí. V danom prípade žalobca podpísal zmluvu o úvere dňa 26. 05. 2008 a banka až dňa 28. 05. 2008, kedy došlo k uzatvoreniu predmetnej zmluvy o úvere. Má za to, že žalobca mal k dispozícii tak obchodné zmluvné podmienky, keďže svojím podpisom na zmluve o úvere potvrdil v súlade s čl. 4 v bode 4.4. skutočnosť, ich prevzatie a ďalej, že si ich preštudoval a vyjadril s nimi súhlas. Podotkla, že spoločnosť Poštová banka, a.s. na svojom internetovom sídle www.postovabanka.sk <http://www.postovabanka.sk> zverejňuje svoje obchodné podmienky v súlade s § 37 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách. Tieto obchodné podmienky boli žalobcovi dostupné k nahliadnutiu v akomkoľvek formáte a žalobca si ich mohol preštudovať kedykoľvek pred uzavretím predmetnej zmluvy o úvere. Preto nemožno konštatovať, že dohoda o riešení sporov v rozhodcovskom konaní je neplatná, pretože je nezvýraznená, keďže si túto spotrebiteľ mal možnosť preštudovať v akomkoľvek časovom predstihu pred uzavretím zmluvy o úvere.
4.1 Taktiež poukázala na tú skutočnosť, že žalobca mal možnosť odmietnuť uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy, čo neurobil. Spotrebiteľ mal tak na výber, či danú rozhodcovskú doložku uzavrie alebo nie a uzavretie rozhodcovskej doložky nepodmieňovalo uzavretie zmluvy o úvere. Má za to, že aj ochrana spotrebiteľa má svoje medze, pričom žalobca uzavrel zmluvu dobrovoľne bez pripomienok a nátlaku. Z bodu 10.2.3 je nepochybné, že rozhodcovská doložka nebola spotrebiteľovi vnútená, nakoľko mu bolo dané na výber, či uzatvorí zmluvu o úvere s touto rozhodcovskou doložkou alebo bez nej. V danom prípade právny predchodca spoločnosti PRO CIVITAS, s.r.o. a to Poštová banka, a.s. postupovala v súlade s § 93b Zákona o bankách, ktorý jej ukladá povinnosť ponúknuť klientovi návrh rozhodcovskej doložky s tým, že v predmetnom bode je klientovi daná možnosť neprijať túto zákonom stanovenú podmienku. To, že ju neodmietol, je prejavom jeho osobnej a zmluvnej slobody. Z bodu 10.2.3. je teda nepochybné, že rozhodcovská doložka nebola spotrebiteľovi vnútená, nakoľko mu bolo dané na výber, či uzatvorí zmluvu o úvere s touto rozhodcovskou doložkou alebo bez nej. Uzavretá úverová zmluva, ktorej plnenie je predmetom konania, predstavuje štandardnú úverovú zmluvu, ktorou bol poskytnutý úver bankou, ktorá bola zriadená a pôsobí v Slovenskej republike v súlade s ustanoveniami zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a podlieha dohľadu Národnej banky Slovenska. Nejde teda o žiadny nebankový subjekt mimo dohľadu Národnej banky Slovenska. K tvrdeniu žalobcu 1/, že mu nebola doručená výzva Rozhodcovského súdu uviedla, že žalobca 1/ opomenul skutočnosť, že rozhodcovský súd sa pokúsil zaslať mu výzvu na adresu, ktorá bola v tom čase známa. Výzvu sa nepodarilo doručiť a súd zisťoval lustráciou v Registri obyvateľov Banská Bystrica pobyt žalobcu 1/, na základe čoho mu zaslal druhú výzvu, avšak bezúspešne. Rovnako, žalobca 1/ nespomenul skutočnosť, že žalovaný súhlasil so splácaním dlhu, avšak v primeranej výške, nakoľko zlá finančná situácia dlžníka nespôsobuje zánik jeho dlhu. Čo sa týka tvrdenia, že žalobca nemal možnosť oboznámiť sa s rokovacím poriadkom rozhodcovského súdu, tak uviedla, že tieto sa nachádzajú na internetovej stránke rozhodcovského súdu a sú verejnosti dostupné, takže tvrdenia v žalobnom návrhu sú podľa jej názoru irelevantné. Má za to, že žalobca vo svojej žalobe na zrušenie rozhodcovského rozsudku neuviedol žiadne relevantné dôvody, ktoré predpokladá ustanovenie § 40 ods. 1 písm. a/ až j/ zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní a predmetný rozhodcovský rozsudok bol vydaný v súlade so všeobecnými právnymi predpismi, nakoľko žalobca ako dlžník si nesplnil svoje povinnosti voči žalovanému ako právnemu nástupcovi veriteľa, pričom tento rozsudok je po formálnej aj materiálnej stránke vykonateľný. Má za to, že rozhodcovská doložka bola účastníkmi platne dohodnutá v predmetnej zmluve. Taktiež nie je možné sa stotožniť s argumentáciou žalobcu, nakoľko nie je ničím preukázané, ako rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Žalobca nijakým spôsobom nepreukázal, v čom rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. V prípade, ak by žalobca plnil riadne a včas svoj záväzok voči právnemu predchodcovi žalovaného, rozhodcovská doložka by nebola bývala vôbec uplatnená. Žalobca si sám svojím konaním spôsobil uplatnenie rozhodcovskej doložky zo zmluvy tým, že porušil zmluvné podmienky vyplývajúce mu zo zmluvy, ku ktorým sa sám slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne zaviazal. Zároveň dala do pozornosti § 40 ods. 3 ZORK na dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa ods. 1 písm. a/, kedy súd na ne neprihliadne, ak ich účastník nenamietal v konaní pred rozhodcovským súdom v lehote na to ustanovenej, inak bez zbytočného odkladu. ROZHODCOVSKÁ ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., ako zriaďovateľ súdu, ktorý vydal exekučný titul, je členom záujmového združenia Rozhodcovská a mediačná, a.s. zapísaného v zozname stálych rozhodcovských súdov, ktoré vedie Ministerstvo spravodlivosti SR a je držiteľom povolenia rozhodovať spotrebiteľské spory s číslom SRS 001 v súlade s § 73 ods. 5 Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Navrhla žalobu žalobcov 1/, 2/ zamietnuť z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného a zároveň navrhla zaviazať žalobcov 1/, 2/ na náhradu trov konania.
4.2 K vyjadreniu pripojila fotokópiu Zmluvy o úvere - pôžičky na bývanie zo dňa 28. 05. 2008 spoločne s obchodnými podmienkami pre úver - pôžička na bývanie, všeobecné obchodné podmienky, taktiež výzvu na splatenie úveru s príslušenstvom adresovanú Poštovou bankou, a.s. žalovaným 1/ a 2/, ako aj fotokópiu prevzatia predmetnej výzvy zo strany žalobcov 1/, 2/, taktiež aktuálny stav úveru ku dňu 01. 12. 2010, 01. 10. 2010 a 14. 12. 2010.
5. Dňa 06. 05. 2016 bol tunajšiemu súdu doručený návrh na zmenu účastníka konania, ktorý podala spoločnosť OMIKRON TRADING LIMITED s odôvodnením, že na základe postúpenia pohľadávky zo Zmluvy o úvere č. 7375587491, zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 18. 12. 2015 uzavretej medzi spoločnosťou PRO CIVITAS, s.r.o. a spoločnosťou OMIKRON TRADING LIMITED došlo k postúpeniu predmetnej pohľadávky na spoločnosť OMIKRON TRADING LIMITED, ktorá ako nový žalovaný súhlasil so vstupom do konania 17C/2/2015 s tým, že korešpondenčná adresa OMIKRON TRADING LIMITED na Slovensku je Vajnorská 100/A, Bratislava. K návrhu pripojila zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 18. 12. 2015.
6. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením zo dňa 25. 09. 2017, č.k. 14Co 718/2015-78 nevyhovel návrhu spoločnosti OMIKRON TRADING LIMITED na vstup do konania na strane žalovaného.
7. Právna zástupkyňa žalobcov 1/, 2/ vo vyjadrení zo dňa 18. 12. 2017 k vyjadreniu žalovaného o zrušenie rozhodcovského rozsudku zo dňa 27. 04. 2015 uviedla, že Poštová banka, a.s. ako pôvodný veriteľ uzavrela dňa 15. 12. 2010 zmluvu o postúpení pohľadávok voči žalobcom 1/, 2/ so spoločnosťou BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED 8 Gregory Afxentiou, EL.PA Livadiotis, 3rd Floor Office 306, 6023 Larnaca, Cyprus ako postupníkom, pričom táto dňa 24. 02. 2011 postúpila zmluvou o postúpení pohľadávok pohľadávku voči žalobcom na spoločnosť PRO CIVITAS, s.r.o. Má za to, že nositeľom subjektívneho práva z postúpenej pohľadávky je v danom prípade aktuálny žalovaný, na ktorého prešli všetky práva a povinnosti z postúpeného záväzkového vzťahu. Nesúhlasila s tvrdením, že žalovaný nie je pasívne legitimovaný, nakoľko zo Zákona o rozhodcovskom konaní jasne vyplývajú účastníci konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Čo sa týka tvrdenia, že žalobcovia 1/, 2/ mali dostatok času na preštudovanie podmienok spojených s bankovým produktom, uviedla, že žalobcovia 1/, 2/ podpísali návrh zmluvy o úvere dňa 26. 05. 2008 a banka predmetnú zmluvu podpísala až dňa 28. 05. 2008. Až následne mala banka odoslať jeden originál zmluvy klientovi. Z uvedeného je zrejmé, že žalobcovia 1/, 2/ po podpise zmluvy až do času zaslania podpísaného originálu bankou nedisponovali ani len návrhom zmluvy. Taktiež obchodné podmienky, ktoré boli pevnou súčasťou zmluvy, neboli k dispozícii žalobcom 1/, 2/. Všeobecné obchodné podmienky neboli žalobcom 1/, 2/ vôbec predložené a neboli s nimi oboznámení, aj keď žalobcovia 1/, 2/ pripúšťajú, že podpisom na zmluve o úvere potvrdili oboznámenie sa s nimi. Čo sa týka zverejňovania obchodných podmienok zo strany Poštovej banky, táto nepreukázala, či skutočne v roku 2008 tieto boli zverejnené. Ak by aj boli zverejnené, žalobcovia 1/, 2/ nedisponovali prístupom na internet s prihliadnutím na ich vek a nie sú až tak zdatní v oblasti výpočtovej techniky. Zastávajú názor, že všeobecné obchodné podmienky, ktoré obsahujú rozhodcovskú doložku mali byť súčasťou zmluvy o úvere a v písomnej forme. Aj z vyjadrenia žalovaného vyplýva, že všeobecné obchodné podmienky boli zverejnené na internete, žalobcovia ich nemali k dispozícii, rozhodcovská doložka žalobcami 1/, 2/ nebola podpísaná, nakoľko ani všeobecné obchodné podmienky neboli nimi podpísané a žalobcovia 1/, 2/ nemali možnosť sa oboznámiť so samotnou rozhodcovskou doložkou. Čo sa týka odmietnutia uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy a že uzavretie rozhodcovskej doložky nepodmieňovalo uzavretie zmluvy o úvere, k tomu uviedla, že táto možnosť nebola uvedená ani v zmluve o úvere, ktorú žalobcovi podpísali, ani v priložených obchodných podmienkach pre úver. Právny predchodca žalovaného neuzatvoril so žalobcami osobitnú rozhodcovskú zmluvu, ani nedal žalobcom osobitný návrh na jej uzavretie a žalobcovia ako spotrebitelia boli v postavení, že buď zmluvu aj s príslušnými obchodnými podmienkami pre úver a všeobecnými obchodnými podmienkami príjmu ako celok a úver dostanú alebo zmluvu ako celok odmietnu. Žalobcovia nemohli vyjadriť nesúhlas s rozhodcovskou doložkou o ktorej nemali ani vedomosť. Čo sa týka ustanovenia § 93b Zákona o bankách, namietla samotný spôsob uzatvárania rozhodcovskej doložky, ktorá je obsiahnutá len vo všeobecných obchodných podmienkach. V tejto súvislosti poukázala na uznesenie NS SR, sp. zn. 7ECdo 41/2013, ako aj nález Ústavného súdu ČR z 11. 11. 2013, sp. zn. 1.ÚS 3512/11 a taktiež na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 28. 09. 2012, sp.zn. 6CoE/210/2012, rozhodnutie Krajského súdu v Trnave, sp.zn. 10CoE/308/2011, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn.6ECdo 217/2013 zo dňa 17. 12. 2013. Taktiež uviedla, že na základe neplatnej rozhodcovskej doložky rozhodcovský súd zaviazal žalobcov na plnenie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi a žalobcovia tvrdia, že neboli pri uzatváraní úverovej zmluvy poučení o možnosti prijať či odmietnuť postup riešenia sporov v rozhodcovskom konaní, ani neboli poučení o následkoch takéhoto konania. Čo sa týka formy rozhodcovskej zmluvy, Zákon o rozhodcovskom konaní č. 244/2002 Z.z. vyžaduje písomnú formu, inak je neplatná. Opätovne namietala neplatnosť rozhodcovskej doložky, nakoľko je obsiahnutá len vo všeobecných obchodných podmienkach, ktoré nie sú podpísané žalobcami 1/, 2/. Žalobcovia svojím podpisom potvrdili len samotnú úverovú zmluvu a neprejavili tak automaticky aj vôľu, aby príp. spor bol riešený pred rozhodcovským súdom. Zároveň poukázala na § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, z ktorého vyplýva, že účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku aj podľa písm. j/ t.j. keď pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa. Má za to, že v danom prípade by sa muselo prihliadnuť na platenie samotných úrokov, ako aj splácanie istiny v súlade so zákonmi tak, aby konečné súdne rozhodnutie nebolo v rozpore s dobrými mravmi a aby bolo v súlade s právnym poriadkom SR. Uviedla, že žalovaný, ako aj jeho právni predchodcovia započítavali plnenie najskôr na úroky, poplatky, až v poslednom rade na istinu, čím dochádzalo k tomu, že za 9 rokov od uzavretia úverovej zmluvy bola reálne istina znížená len nepatrne a všetky úhrady dlhu išli najprv na plnenie rôznych poplatkov a úrokov. Čo sa týka oboznámenia s rokovacím poriadkom rozhodcovského súdu, uviedla, že nie je pravdivé tvrdenie, že s týmto poriadkom sa mali možnosť žalobcovia oboznámiť pred podpisom zmluvy, pretože nemali vedomosť o tom, aký rozhodcovský súd si žalovaný vyberie pre príp. riešenia sporu. Má za to, že rozhodcovský rozsudok nebol vydaný v súlade so všeobecnými záväznými predpismi, hoci žalobcovia nepopierajú, že si nesplnili svoj záväzok voči žalovanému riadne a včas, čo však nie je dôvodom na neúmerné obohacovanie sa na úkor dlžníkov. Veriteľ zostavil znenie rozhodcovskej zmluvy vo vopred pripravenej formulárovej podobe a jednostranne určil, ktorému rozhodcovskému súdu bude vec predložená, pričom ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 4 písm. r/ O.z. Zároveň poukázala na tú skutočnosť, že v danom prípade rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul zaviazal povinných zaplatiť popri istine aj úrok vo výške 10,90 % od 19. 03. 2013 až do zaplatenia, ako aj sumu dlžných úrokov a úrokov z omeškania vyčíslených ku dňu 18. 03. 2013 vo výške 2 349,21 Eur. Podľa uznesenia NS SR vo veci sp.zn. 4Obo 143/98 dohodnuté úroky z poskytnutých prostriedkov patria však len do splatnosti dlhu a od splatnosti je dlžník v omeškaní a platí len úroky z omeškania. Zároveň poukázala na tú skutočnosť, že uzavretá zmluva podľa zákona č. 258/2001 Z.z. neobsahuje obligatórne náležitosti, ktoré zákon vyžaduje s poukazom na § 4 ods. 1 písm. j/ a k/ a teda absentuje údaj o RPMN, vyčíslenie poplatkov a taktiež celková čiastka nákladov, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť za spotrebiteľský úver. V rozhodcovskom konaní tak rozhodoval rozhodcovský súd, ktorý na to nebol oprávnený, rozhodcovská doložka nebola platne uzavretá a rozhodcovský súd priznal plnenie v rozpore s dobrými mravmi. Navrhla predmetný rozhodcovský rozsudok zrušiť pre neplatnosť rozhodcovskej doložky a taktiež pre rozpor s právnymi predpismi na ochranu spotrebiteľa.
8. Právna zástupkyňa JUDr. Veronika Kubriková tunajšiemu súdu doručila vyjadrenie zo dňa 12. 02. 2018, v ktorom za žalobcov označila 1/ V. E., 2/ N. E. zast. JUDr. Ing. Gabrielou Vlkolinskou a žalovaného BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A s odôvodnením, že dňa 09. 08. 2017 nastali účinky zlúčenia spoločnosti PRO CIVITAS, s.r.o. a spoločnosti BENCONT COLLECTION, a.s. a táto spoločnosť sa stala univerzálnym právnym nástupcom spoločnosti PRO CIVITAS, s.r.o. Žalovaný v tejto súvislosti poukazuje na rozhodcovské konanie, v zmysle ktorého rozhodcovský súd listom zo dňa 26. 10. 2011 vyzval žalovaného 2/ na podanie žalobnej odpovede, pričom žalovaný 2/ výzvu prevzal dňa 07. 11. 2011. Žalovaní v súdom stanovenej lehote oznámili žalobnú odpoveď, v ktorej žalovaný 1/ uviedol, že mu nebola doručený výzva na podanie žalobnej odpovede a zároveň oznámil rozhodcovskému súdu korešpondenčnú adresu, na ktorej sa zdržiava. Taktiež uviedol, že súhlasí s podanou žalobou a uznal svoj záväzok a vyjadril vôľu splatiť svoj dlh. Požiadal zároveň o umožnenie splácania dlhu formou mesačných splátok. Zároveň žalovaný 1/ žiadal rozhodcovský súd o vytýčenie pojednávania, na ktorom by sa dohodol na splácaní svojho dlhu a požiadal o odpustenie, resp. zníženie úrokov z omeškania, príp. odpustenie trov konania. Z tohto dôvodu nie je jasné, z akého dôvodu podali žalobcovia návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku, keď v samotnej žalobnej odpovedi súhlasili s podanou žalobou. Poukázala aj na tú skutočnosť, že v zmysle § 1 ods. 2 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z.z., v zmysle ktorého sa tento zákon nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí úveru na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu. Predmetný úver bol poskytnutý na bývanie za účelom výstavby nehnuteľnosti, a preto nemožno považovať uzavretú zmluvu za spotrebiteľskú zmluvu, nakoľko to vylučuje samotný zákon o spotrebiteľských úveroch a nesúhlasila s aplikáciou zákona č. 258/2001 Z.z., pretože samotný zákon vylučuje, aby sa tento typ zmluvy spravoval týmto zákonom. Taktiež poukázala na novelizáciu § 52 ods. 2 zákona č. 40/1964, z ktorého vyplýva, že na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Z tohto vyplýva, že na ustanovenie § 52 ods. 2 O.z. sa vzťahuje zákaz retroaktivity, a teda nie je možné toto ustanovenie aplikovať na vzťahy, ktoré vznikli pred 01. 04. 2015, pretože by došlo k porušeniu základných princípov právneho poriadku. Ustanovenie § 52 ods. 2 sa tak vzťahuje výlučne na právne vzťahy založené po 01. 04. 2015.
8.1 Navrhla, aby súd žalobu žalobcov 1/, 2/ zamietol ako nedôvodnú a neopodstatnenú a v prípade, ak sa súd rozhodne pre zrušenie predmetného rozsudku, žiadala, aby konajúci súd pokračoval v konaní a vydal rozsudok tak, že zaviaže žalobcov spoločne a nerozdielne uhradiť žalovanému sumu 3 969,17 Eur ako istiny úveru, úroky vyčíslené ku dňu 13. 02. 2018 vo výške 5 632,44 Eur podľa prílohy 1, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 3 969,17 Eur odo dňa nasledujúceho po dni 13. 02. 2018 až do zaplatenia. Ak sa však konajúci súd čisto hypoteticky nestotožní s názorom žalovaného, že po zosplatnení úveru má veriteľ nárok na zmluvný úrok, ako aj na úrok z omeškania, žalovaný žiada, aby konajúci súd vydal rozsudok, ktorým žalobcov 1/, 2/ spoločne a nerozdielne zaviaže uhradiť žalovanému sumu 3 634,36 Eur ako istiny úveru, úroky vyčíslené ku dňu 13. 02. 2018 vo výške 1 091,84 Eur podľa prílohy 2 a úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 3 634,36 Eur odo dňa nasledujúceho po dni 13. 02. 2018 až do zaplatenia a na náhradu trov konania. Právna zástupkyňa k vyjadreniu priložila výpočet úrokov a istiny úveru 1 a výpočet úrokov z istiny úveru 2, ako aj fotokópiu aktuálneho stavu úveru ku dňu 01. 12. 2010.
9. Právna zástupkyňa žalobcov 1/, 2/ v písomnom vyjadrení zo dňa 03. 04. 2018 k vyjadreniu žalovaného k výzve zo dňa 12. 02. 2018 uviedla, že žalovaný uvádza vo svojom vyjadrení výpočet úrokov a istiny úveru, avšak má za to, že len do zosplatnenia úveru patrí žalovanému zmluvný úrok a od zosplatnenia len úrok z omeškania a namieta preto uplatnený zmluvný úrok vo výške 10,90 % od 13. 01. 2010 až do 29. 04. 2015 vo výške 3 559,32 Eur. Do vyhlásenia rozhodcovského rozsudku bola započítaná posledná platba z 19. 02. 2013, pričom do tohto obdobia po zosplatnení žalobcovia 1/, 2/ celkom uhradili sumu 1 870 Eur a od zosplatnenia úveru až do 29. 01. 2018 uhradili sumu 6 020 Eur, čo znázorňuje priložená tabuľka. Istina ku dňu zosplatnenia predstavovala sumu 6 168,17 Eur a žalovaný mylne uvádza sumu 6 169,17 Eur, čo sa následne prejavilo aj v ďalších výpočtoch a taktiež je nejasný aj spôsob uplatňovania úrokov, keď od 30. 04. 2015 do 27. 06. 2017 počíta 9 %-ný úrok, pravdepodobne z omeškania, ale súčasne od 25. 01. 2017 začal opätovne započítavať aj 10,90 %-ný úrok zrejme zo zmluvy. Je z tohto zrejmé, že žalovaný nemá jasno, aký úrok a v akej výške si účtuje a aká je skutočná výška istiny, čo spôsobuje značnú neistotu na strane žalobcov 1/, 2/.
10. Dňa 03. 05. 2018 právna zástupkyňa žalobcov 1/, 2/ tunajšiemu súdu doručila návrh na zmenu účastníka konania s odôvodnením, že na základe oznámenia o postúpení pohľadávky došlo zo strany žalovaného pôvodne spoločnosti PRO CIVITAS, s.r.o. k postúpeniu pohľadávky, a preto v zmysle § 80 C.s.p. navrhla zmenu účastníka konania na strane žalovaného na spoločnosť OMIKRON TRADING LIMITED so sídlom Nerine Chambers, P.O.BOX 905, Road Town, Tortola, British Virgin Islands, zapísaná v Registri spoločnosti British Virgin Islands pod č. 1503447 s tým, že žalobcovia 1/, 2/ od dátumu dňa 18. 12. 2015, kedy došlo k uzavretiu zmluvy o postúpení pohľadávok plnili svoj záväzok voči novému veriteľovi. K návrhu pripojila fotokópiu Oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 18. 12. 2015 adresované žalobcovi 1/ spoločnosťou PRO CIVITAS, s.r.o.
11. Tunajší súd uznesením zo dňa 16. 07. 2018 pod č.k. 17C/2/2015-127 pripustil zmenu subjektu na strane žalovaného tak, že na miesto pôvodného žalovaného PRO CIVITAS, s.r.o. vstúpi do konania spoločnosť OMIKRON TRADING LIMITED so sídlom Nerine Chambers, P.O.BOX 905, Road Town, Tortola, British Virgin Islands, zapísaná v Registri spoločnosti British Virgin Islands pod č. 1503447. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 06. 08. 2018.
12. Tunajší súd vytýčil termín pojednávania na deň 10. 01. 2019, ktorého nezúčastnil žalobca 2/ a žalovaný. Žalovaný predvolanie riadne prevzal dňa 15. 11. 2018, z pojednávania sa neospravedlnil. Dňa 10. 01. 2019 bolo tunajšiemu súdu doručené ospravedlnenie JUDr. Veroniky Kubrikovej, PhD., s.r.o., ktorým ospravedlnila neúčasť žalovaného na pojednávaní dňa 10. 01. 2019 a žiadala o pojednávanie v neprítomnosti. Splnomocnenie na zastupovanie spoločnosti a to OMIKRON TRADING LIMITED pre advokátsku kanceláriu JUDr. Veroniky Kubrikovej, PhD., s.r.o. tunajšiemu súdu predložené nebolo. Z predmetného ospravedlnenia vyplýva, že žalovaný trvá na podanom návrhu a na doterajších vyjadreniach v celom rozsahu s tým, aby predmetné pojednávanie sa konalo v ich neprítomnosti.
13. Tunajší súd preto pojednával v zmysle § § 180 C.s.p. v neprítomnosti žalobcu 2/ a žalovaného.
14. Právna zástupkyňa žalobcov 1/, 2/ v konaní uviedla, že žalobcovia 1/, 2/ na podanom návrhu trvajú a domáhajú sa zrušenia rozhodcovského rozsudku z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej doložky, nakoľko nebola uzavretá písomne a rozhodcovská doložka bola zakotvená len vo všeobecných obchodných podmienkach, ktoré žalobcom 1/, 2/ predložené, teda doručené neboli. Obchodné podmienky sú súčasťou uzavretej zmluvy o úvere, pričom z uzavretej zmluvy o úvere vyplýva, že žalobcovia 1/, 2/ sa oboznámili s obchodnými podmienkami aj so všeobecnými obchodnými podmienkami, ale nepreukazuje to skutočnosť, že sa skutočne najmä so všeobecnými obchodnými podmienkami oboznámili, nakoľko tieto im poskytnuté neboli. Čo sa týka predložených všeobecných obchodných podmienok a to rozhodcovskej doložky, tieto nepredstavujú dvojstranný právny úkon, stranami neboli podpísané. Rozhodcovská doložka je zaradená medzi ostatné ustanovenia, ktoré obsahujú procesné podmienky čerpaného bankového produktu. Nemá vedomosť o tom, že by sa v danom prípade jednalo o pôžičku na bývanie a úver si zobral žalobca 1/ na to, že potreboval finančné prostriedky na vycestovanie do zahraničia. Domáha sa zrušenia rozhodcovského rozsudku pre neplatnosť rozhodcovskej doložky a taktiež v zmysle § 45 ods. 1 písm. i/ s tým, že rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných predpisov na ochranu práv spotrebiteľa a to občianskeho zákonníka s poukazom na § 53 ods. 4 písm. a/, nakoľko žalobcovia 1/, 2/ ako spotrebitelia nemali možnosť sa oboznámiť so všeobecnými obchodnými podmienkami, taktiež o podmienkach vedenia rozhodcovského konania. Poukázala na tú skutočnosť, že zo všeobecných obchodných podmienok vyplýva, že spory má rozhodnúť stály rozhodcovský súd zriadený pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s. a v zmysle záverečnej časti všeobecných obchodných podmienok sa majú rozhodcovské spory riešiť tak, že pre prípad, keď žalobu podá banka, tak musí o nárokoch rozhodnúť len rozhodcovský súd, ktorý bol výlučne určený zo strany banky a žalobcovia 1/, 2/ nemali v tom čase žiadnu možnosť toto ovplyvniť.
15. Žalobca 1/ v konaní uviedol, že sa pripája k výpovedi právnej zástupkyne. Nespochybnil, že úverovú zmluvu uzavrel, urobil to však narýchlo a súhlasil s tým, aby to bol úver na bývanie. Potreboval finančné prostriedky na auto, čo v banke povedal a zo strany banky mu bola daná ponuka na takúto pôžičku. V súčasnej dobe dochádza k splácaniu úveru. Úver prestal splácať, mal zameškané splátky, snažil sa však nejakým spôsobom kontaktovať s bankou, ale reakcia nebola. V čase, keď uzatváral zmluvu, túto nečítal, ani obchodné podmienky, pretože nebol na to čas a obchodné podmienky aj zmluvu čítal až vtedy, keď mu prišla exekúcia. Všetky papiere dostal pri okienku. Čo sa týka obchodných podmienok a všeobecných obchodných podmienok, k tomu sa nevedel vyjadriť. Obchodné podmienky ani všeobecné obchodné podmienky v súčasnej dobe nie sú pre neho čitateľné voľným okom a vedel by ich prečítať, až keby si založil okuliare. V čase, keď sa uzatvárala zmluva, okuliare nenosil. Pri uzatváraní zmluvy o úvere celý text nečítal. S Poštovou bankou, a.s. komunikoval do poslednej chvíle.
16. Súd z fotokópie Zmluvy o úvere - pôžičky na bývanie zistil, že predmetnú zmluvu uzavreli žalobcovia 1/, 2/, žalobca 1/ ako dlžník a žalobca 2/ ako vlastník nehnuteľnosti s Poštovou bankou, a.s. ako veriteľom. Predmetom uzavretej zmluvy bolo poskytnutie úveru vo výške 200 000,-- Sk, ktorú sa žalobcovia 1/, 2/ zaviazali splácať v splátkach vo výške 2 988,-- Sk po dobu 120 mesiacov. Žalobca 2/ predmetnú zmluvu uzavrel ako vlastník nehnuteľnosti na nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v Z. Z., M. XX ako byt č. 29. V zmysle čl. 4 bod 4.1 1 sa žalobcovia 1/, 2/ zaviazali banke poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť spoločne s úrokmi, poplatkami, úrokmi z omeškania a zmluvnou pokutou a to spoločne a nerozdielne. Z čl. 4 bod 4.11 vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere, vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad budú rozhodované v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou vo všeobecných obchodných podmienkach.
17. Súd z čl. 15 bod 15.3 obchodných podmienok pre úver - pôžička na bývanie zistil, že zmluvné strany sa dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo Zmluvy budú riešené dohodou. V prípade nedosiahnutia dohody sa uplatnení na riešenie sporov rozhodcovská doložka uvedená vo Všeobecných obchodných podmienkach, na základe ktorej dochádza k mimosúdnemu riešeniu týchto sporov.
18. Súd z fotokópie obchodných podmienok pre úver - pôžička na bývanie (č.l. 36 súdneho spisu) predložených žalovaným zistil, že tieto obchodné podmienky nie sú podpísané žalobcami 1/, 2/ a netvoria pevnú súčasť uzavretej zmluvy o úvere - pôžičke na bývanie, ale sú na samostatnom dokumente, čo vyplýva z číslovania strán.
19. Súd zo Všeobecných obchodných podmienok účinných od 01. 01. 2008 a to čl. 10. bod. 10.2.2 zistil, že banka a klient sa dohodli na rozhodcovskej doložke týkajúcej sa riešenia všetkých sporov, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých pri poskytovaní služieb bankových produktov podľa a/ alebo vykonávaní bankových obchodov vrátane sporov o platnosť a výklad a zánik príslušnej zmluvy a to v znení podľa písm. a/, že pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Banka, predloží tento spor na prerokovanie a rozhodnutie Rozhodcovskému súdu a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania.
20. Súd z výzvy na splatenie úveru s príslušenstvom adresovanej žalobcovi 1/ Poštovou bankou, a.s. zo dňa 12. 01. 2010 zistil, že žalovaný 1/ porušil ustanovenia zmluvy o úvere č. 7375587491 zo dňa 28. 05. 2008 a obchodných podmienok a tým, že dňu 12. 01. 2010 sa stáva úver predčasne splatným v celom rozsahu pre výšku záväzku spolu 6 471,49 Eur.
21. Súd z pripojeného spisu Rozhodcovského súdu PV-A/0711/0067 zistil, že dňa 01. 07. 2011 bol podaný návrh na Stály rozhodcovský súd ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s. a to žalobcom spoločnosťou PRO CIVITAS s.r.o., so sídlom Hattalova 12/C, Bratislava proti žalovaným 1/ V. E., 2/ N. E., pre zaplatenie sumy 6 168,72 Eur s príslušenstvom.
22. Súd z pripojeného spisu Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. PV-A/0711/0067 zistil, že stály rozhodcovský súd zriadený pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s. so sídlom Sienkiewiczova 4, Bratislava vydal dňa 28. 11. 2014 pod č.k. PV-A/0711/0067 rozhodcovský rozsudok, ktorým žalobcov 1/, 2/ ako žalovaných 1/, 2/ zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi spoločnosti PRO CIVITAS s.r.o. istinu vo výške 6 168,17 Eur, úrok vo výške 10,95 % ročne z istiny 6 168,17 Eur od 19. 03. 2013 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne z istiny 6 168,17 Eur od 19. 03. 2013 do zaplatenia, sumu dlžných úrokov a úrokov z omeškania vyčíslených ku dňu 18. 03. 2013 vo výške 2 349,21 Eur, náhradu poplatku za rozhodcovské konanie vo výške 393,78 Eur a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 269,13 Eur s tým, že rozhodcovský súd povoľuje žalovanému 1/ a žalovanému 2/ zaplatiť všetko v mesačných splátkach po 370 Eur vždy k 20. dňu v mesiaci počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozhodcovského rozsudku pod stratou výhody splátok v prípade neplnenia dlhu podľa určeného splátkového kalendára. V prevyšujúcej časti rozhodcovský súd žalobný návrh vo veci zamietol. Rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 19. 12. 2014 voči žalovanému 1/ a dňa 19. 12. 2014 voči žalovanému 2/.
23. Súd z pripojeného spisu PV-A/0711/0067 zistil, že rozhodcovský rozsudok bol žalovanému 2/ doručený dňa 09. 02. 2014 a žalovanému 1/ bol doručovaný na adresu V. E., N. XXXX/XX, pričom poštový úrad predmetný rozsudok rozhodcovskému súdu vrátil dňa 11. 12. 2014 s oznamom, že adresát 1/ je na adrese neznámy.
24. Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Zb. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku len ak: c/ jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, j/ pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.
25. Podľa § 4 ods. 1, 2 Zákona o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.
26. Podľa § 43 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní, ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov podľa § 40 písm. a/ a c/, pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe.
27. Od 01. 01. 2015 bol prijatý nový zákon č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý v § 73 ods. 1, 3 stanovil, že ak nie je ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom je spotrebiteľský spor začatý pred 01. 01. 2015. Právne účinky úkonov, ktoré boli urobené v rozhodcovskom konaní začatom pred 01. 01. 2015 zostávajú zachované. Rozhodcovská zmluva uzavretá pred 01. 01. 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia. Z uvedeného vyplýva, že konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku neskončené do 31. 12. 2014 sa nedokončia podľa zákona č. 244/2002 Zb., ale sa dokončia podľa nového špeciálneho zákona č. 335/2014 Z.z. a iba rozhodcovskú zmluvu bude súd posudzovať podľa predpisov účinných v čase jej uzavretia.
28. Podľa § 40 ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z.z., účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku len ak jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy a podľa písm. j/ pri rozhodovaní boli porušené všeobecné záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.
29. Podľa § 41 ods. 1 veta prvá zákona č. 244/2002 Z.z., žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku.
30. Tunajší súd konštatuje, že žalobcovi 2/ bol predmetný rozhodcovský rozsudok doručený dňa 09. 12. 2014, žalovanému 1/ rozsudok nebol doručený a žalobca 2/ podal žalobu spoločne so žalovaným 1/ na tunajší súd dňa 02. 01. 2015, teda v zákonom stanovenej lehote 30 dní v zmysle § 41 ods. 1 veta prvá zákona č. 244/2002 Z.z.
31. Tunajší súd na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalobcovia 1/, 2/ sa žalobou doručenou na tun. súd dňa 02.01.2015 domáhajú zrušenia rozhodcovského rozsudku zo dňa 28. 11. 2014 pod sp. zn. PV-A/0711/0067, ktorým im Stály rozhodcovský súd zriadený pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., so sídlom Sienkiewiczova 4, Bratislava uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi spoločnosti PRO CIVITAS s.r.o. istinu vo výške 6 168,17 Eur, úrok vo výške 10,90 % ročne z istiny 6 168,17 Eur od 19. 03. 2013 do zaplatenia istiny, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne z istiny 6 168,17 Eur od 19. 03. 2013 do zaplatenia istiny, sumu dlžných úrokov a úrokov z omeškania vyčíslených ku dňu 18. 03. 2013 vo výške 2 349,21 Eur, náhradu poplatku za rozhodcovské konanie vo výške 393,78 Eur, náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 262,13 Eur a to v mesačných splátkach po 370 Eur vždy k 20. dňu v mesiaci počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozhodcovského rozsudku pod stratou výhody splátok. V konaní mal súd preukázané, že žalobcovia 1/, 2/ dňa 28. 05. 2008 uzavreli s právnym predchodcom žalobcu Poštovou bankou, a.s. zmluvu o úvere
- pôžičku na bývanie, na základe ktorej bol žalobcom 1/, 2/ poskytnutý úver vo výške 200 000,-- Sk. Žalobca 1/ v zmysle uzavretej zmluvy bol dlžníkom a žalobca 2/ spoludlžníkom ako vlastník nehnuteľnosti a to bytu č. 29 nachádzajúceho sa na ulici M. XX, Z. Z.. Tunajší súd v danom prípade uzavretú zmluvu o úvere - pôžičku na bývanie posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu, nakoľko bola uzavretá na predtlačenom formulári, ktorú predložila v tom čase Poštová banka, a.s. ako veriteľ a žalobcovia 1/, 2/ nemali možnosť obsah zmluvy ovplyvniť. S uzavretou zmluvou o úvere boli žalobcom 1/, 2/ predložené aj obchodné podmienky pre úver pôžička na bývanie ako samostatný formulár, ktorý ale nebol podpísaný žalobcami 1/, 2/. Z týchto obchodných podmienok a to čl. 15 bod 15.3. vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo zmluvy, budú riešené dohodou. V prípade nedosiahnutia dohody sa uplatní riešenie sporov rozhodcovská doložka uvedená vo všeobecných obchodných podmienkach, na základe ktorej dochádza k mimosúdnemu riešeniu týchto sporov. Všeobecné obchodné podmienky neboli súčasťou uzavretej zmluvy o úvere - pôžičky na bývanie, podľa tvrdenia žalobcov im neboli vôbec predložené a súd mal v konaní taktiež preukázané na základe ich predloženia zo strany žalovaného, že sú taktiež na predtlačenom formulári. Z čl. 10 bod 10.2.2. týchto všeobecných obchodných podmienok vyplýva, že banka a klient sa dohodli na rozhodcovskej doložke týkajúcej sa riešenia všetkých sporov, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých pri poskytovaní služieb bankových produktov podľa a/ alebo vykonávaní bankových obchodov vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik príslušnej zmluvy a to v znení podľa písm. a/, že pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Banka, predloží tento spor na prerokovanie a rozhodnutie rozhodcovskému súdu a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania. K predmetnej zmluve o úver - pôžičke na bývanie predložili žalobcovia 1/, 2/ aj obchodné podmienky a žalovaný aj všeobecné obchodné podmienky, v ktorých je upravené rozhodcovské konanie, z ktorých vyplýva rozhodcovská doložka odkazujúca na článok všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú rozsiahle a súd má pochybnosti o tom, či sa žalobcovia 1/, 2/ mali možnosť s takýmito rozsiahlymi obchodnými podmienkami oboznámiť. Obchodné podmienky a všeobecné obchodné podmienky neboli do rozhodcovského konania žalovaným ako žalobcom predložené, čo mal súd preukázané zo spisového materiálu Stáleho rozhod. súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKEJ, ARBITRÁŽNEJ A MEDIAČNEJ, a.s., sp. zn. PV-A/0711/0067. Z rozhodcovského rozsudku vyplýva, že rozhodcovský súd preskúmal svoju právomoc s odôvodnením, že sa jedná o spor medzi žalobcom ako právnym nástupcom banky a žalovanými zo zmluvy o úvere, ktorej súčasťou je v spojení so všeobecnými obchodnými podmienkami platne dojednaná rozhodcovská doložka zakladajúca právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodnúť. Odôvodnenie predmetného rozhodcovského rozsudku nezodpovedá vzhľadom k tomu, že predloženie obchodných podmienok a všeobecných obchodných podmienok nevyplýva zo spisového materiálu rozhodcovského súdu a tak nezodpovedá vykonanému dokazovaniu na rozhodcovskom súde. Tun. súd má za to, že rozhodcovský súd svoju právomoc nemohol kvalifikovaným spôsobom preskúmať s dospieť k záveru, že je daná jeho právomoc na rozhodnutie v danej veci. Z obchodných podmienok, ktoré odkazujú na všeobecné obchodné podmienky vyplýva, že účastníci konania sa dohodli, že spory a sporné nároky sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. V zmysle čl. 4 bod 4.11. uzavretej zmluvy o úvere - pôžička na bývanie sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere, vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad, budú rozhodované v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou vo všeobecných obchodných podmienkach. V zmysle všeobecných obchodných podmienok a to čl. 10 bod 10.2.2. písm. a/ tak vyplýva, že na rozhodnutie sporu medzi Poštovou bankou, a.s. ako veriteľom a žalobcami 1/, 2/ ako dlžníkmi je príslušný len rozhodcovský súd, ktorý určí veriteľ, pričom na výber rozhodcovského súdu nemali žalobcovia 1/, 2/ ako dlžníci žiadny vplyv. Súd má teda za to, že Poštová banka, a.s. ako veriteľ od počiatku sledovala takýmto koncipovaním rozhodcovskej doložky to, aby v prípade vzniku sporov zo zmluvy boli tieto vždy riešené na rozhodcovskom súde, ktorý vyberie Poštová banka, a.s. ako veriteľ. Podľa názoru tunajšieho súdu, takto koncipovanou rozhodcovskou doložkou došlo k narušeniu smernicovo sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech spotrebiteľa a žalobcovia 1/, 2/ ako spotrebitelia sa podpisom zmluvy, obsahom ktorej je aj doložka o rozhodcovskom konaní reálne vopred vzdali práva na účinnú procesnú ochranu pred všeobecným súdom. Žalobcovia 1/, 2/ sa tak museli podriadiť príslušnému rozhodcovskému súdu, ktorý určila Poštová banka, a.s. ako veriteľ a na výber rozhodcovského súdu nemali žiadny vplyv. Tunajší súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že do Občianskeho zákonníka bolo zákonom č. 568/2007 Z.z. účinného od 01. 01. 2008, teda ešte pred uzavretím predmetnej zmluvy o úvere zavedené ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r/ a to na základe smernice č. 93/13/ES, v zmysle ktorého sa za neprijateľnú podmienku uvedenú v spotrebiteľskej zmluve považuje ustanovenie, ktoré vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Tak, ako už súd uviedol, predmetná zmluva o úvere - pôžička na bývanie bola uzavretá dňa 28. 05. 2008, t.j. po účinnosti zákona č. 568/2007 Z.z. účinného od 01. 01. 2008, a teda bolo povinnosťou právneho predchodcu žalovaného ako veriteľa dať všeobecné obchodné podmienky do súladu s týmto ustanovením tak, aby spory s dodávateľom neboli riešené výlučne v rozhodcovskom konaní. Keďže zo strany právneho predchodcu žalovaného tým, že aj po 01. 01. 2008 všeobecné obchodné podmienky obsahujú ustanovenia, z ktorých jednoznačne vyplýva, že spory vzniknuté z úveru sa budú riešiť výlučne v rozhodcovskom konaní, došlo zo strany veriteľa k porušeniu tohto ustanovenia, a preto súd v danom prípade považoval žalobu za podanú dôvodne a rozhodcovský rozsudok Stále rozhodcovského súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., zo dňa 28. 11. 2014, sp. zn. PV-A/0711/0067 zrušil z dôvodu v súlade s ustanovením § 40 ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z.z., pretože súd predmetnú rozhodcovskú doložku považoval za neprijateľnú zmluvu podmienku a za neplatnú. K právnemu posúdeniu rozhodcovskej doložky s takýmto obdobným obsahom už Najvyšší súd SR prijal závery v množstve svojich rozhodnutí, v ktorých konštatoval, že takáto rozhodcovská doložka je neprijateľná a neplatná podmienka, ktorá v neprospech spotrebiteľa vyžaduje, aby sa podriadil výlučne rozhodcovskému konaniu a to napr. sp. zn. 1ECdo 12/2014, 4ECdo 92/2014, 5Cdo 44/2013, 6ECdo 184/2013, 8Cdo 137/2017. S rozhodnutiami Najvyššieho súdu SR sa stotožnil aj Ústavný súd SR, ktorý svojím nálezom zo dňa 24. 10. 2012, sp. zn. I.ÚS 38/2013-50 konštatoval, že v obdobnej veci právo žalovaného porušené nebolo. Vzhľadom na vyššie uvedené, tunajší súd jednoznačne dospel k záveru, že rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná, nakoľko nie je súčasťou zmluvy o úvere - pôžičky na bývanie a je len všeobecne obsiahnutá v obchodných podmienkach a vo všeobecných obchodných podmienkach, ktoré žalobcami neboli podpísané.
32. Čo sa týka návrhu žalobcov 1/, 2/ o zrušenie rozhodcovského rozsudku aj v zmysle § 40 ods. 1 písm.j/ zák. č. 244/2002 Z.z., v tejto súvislosti súd poukazuje na § 73 ods.1,3 zák.č. 335/2014 Z.z., v zmysle ktorého konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku neskončené do 31.12.2014 okrem posudzovania rozhodcovskej zmluvy sa dokončia podľa nového špeciálneho zákona č. 335/2014 Z.z..
33. Podľa § 45 ods. 1 písm.i/ zák.č. 335/2014 Z.z., účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku ak, stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecné záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu.
34. Žalobcovia 1/, 2/ sa domáhajú zrušenia rozhodcovského rozsudku aj v zmysle § 45 ods. 1 písm. i/ zák. č. 335/2014 Z.z. , pričom ako dôvod uvádzajú, že rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami občianskeho zákonníka a to § 53 ods. 4 písm. a/, nakoľko žalobcovia ako spotrebitelia nemali možnosť oboznámiť sa so všeobecnými obchodnými podmienkami, taktiež o podmienkach vedenia rozhodcovského konania. Súd dospel k záveru, že zo VOP, ktoré do konania predložil žalovaný nie je zrejmé, že by VOP spĺňali náležitosti, ktoré vyžaduje zákon, teda že by došlo k podpisu všeobecných obchodných podmienok spoločnosti obidvomi sporovými stranami a že im boli známe. Ak by VOP mali byť pre žalobcov záväzné, museli by s nimi vyjadriť súhlas. Uzavretá zmluva a VOP neboli ani technicky spojené a žalovaný v konaní nepreukázal, že práve tie VOP, ktoré žalovaný do konania predložil boli platné v čase uzavretia zmluvy o úvere a že žalobcovia boli s nimi náležitým spôsobom oboznámení a so VOP súhlasili.
34.1 Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že sú dané dôvody pre zrušenie rozhodcovského rozsudku aj v zmysle § 45 ods. 1 písm. i/ zák.č. 335/2014 Z.z., pretože už len existencia neplatnej rozhodcovskej doložky ako aj nesúlad vykonaného dokazovania pred rozhodcovským súdom a vydaným rozhodcovským rozsudkom odôvodňujú záver, že pri rozhodovaní boli porušené všeobecné záväzné predpisy a aj preto je daný zákonný dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku.
35. Žalobcovia 1/, 2/ sa domáhali zrušenia rozhodcovského rozsudku aj pre nesúlad uzavretej zmluvy o úvere s ustanoveniami zák.č. 258/2001 Z.z. Súd sa týmto nesúladom nezaoberal pretože má za to, že v danom prípade nie je dôvod na preskúmavanie súladu uzavretej zmluvy o úvere - pôžička na bývanie s ustanoveniami zákona č. 258/2001 Z.z., nakoľko z uzavretej zmluvy vyplýva, že úver bol poskytnutý na bývanie a ustanovenie § 1 ods. 2 písm. a/ zákona č 258/2001 Z.z. vylučuje, aby bol úver - pôžička na bývanie posudzovaný zmysle tohto zákona a v konaní žalobcovia 1/, 2/ hodnoverným spôsobom nepreukázali, že predmetný úver bol poskytnutý na iný účel ako na bývanie.
36. Čo sa týka námietky žalovaného o nedostatku pasívnej legitimácie spoločnosti PRO CIVITAS s.r.o., v tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní neupravoval výslovne otázku, kto má byť účastníkom konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný za účinnosti zák.č. 244/2002 Z.z., z ktorého vyplýva ako žalobca spoločnosť PRO CIVITAS s.r.o. a žalovaní 1/ V. E. a 2/ N. E.. Tun. súd má za to, že V. E. a N. E. správne podali žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku proti spoločnosti PRO CIVITAS s.r.o., ako druhému účastníkovi rozhodcovského konania a teda v čase podania žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku bola spoločnosť PRO CIVITAS s.r.o. pasívne legitimovaná s poukazom aj na § 45 ods. 1 zák.č. 335/2014, účinného od 01. 01. 2015, za účinnosti ktorého bola podaná žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku a z ktorého vyplýva, že účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku. Z podaného návrhu na začatie rozhodcovského konania, ani z rozhodcovského rozsudku okrem žalobcov 1/, 2/ a žalovanej spoločnosti PRO CIVITAS s.r.o. iný účastník rozhodcovského konania nevyplýva.
37. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. a to podľa pomeru úspechu vo veci. Žalobcovia 1/, 2/ sa podanou žalobou domáhali zrušenia predmetného rozhodcovského rozsudku ako prvého nároku a zároveň určenia, že rozhodcovská doložka je neplatná. Čo sa týka platnosti, resp. neplatnosti rozhodcovskej doložky, súd tento nárok posúdil ako nadbytočný, pretože platnosť alebo neplatnosť rozhodcovskej doložky súd riešil ako predbežnú otázku. Súd preto v danom prípade priznal žalobcom 1/, 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50 %, nakoľko žalobcovia 1/, 2/ boli v konaní úspešní len v časti týkajúcej zrušenia rozhodcovského rozsudku a neboli úspešní v konaní o návrhu žalobcov 1/, 2/ o určenie neplatnosti rozhodcovskej doložky.
38. O výške trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
39. Žalobcovia 1/, 2/ sú v konaní od poplatkovej povinnosti oslobodení v súlade s § 4 ods. 2 písm. u/ zák.č. 71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov a preto na zaplatenie súdneho poplatku súd zaviazal žalovaného v zmysle § 2 ods. 2 cit. zákona, pričom výšku súdneho poplatku súd určil v zmysle položky 3 písm. c/ Sadzobníka súdnych poplatkov.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Banská Bystrica na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne vo vyhotovení dvojmo.
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, kto ho robí
- odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu odvolateľ napáda rozhodnutie, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), odvolanie musí byť podpísané (§ 363 v spojení s § 127 C. s. p.). Odvolanie treba predložiť v dvoch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie možno odôvodniť (odvolacie dôvody) len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C. s. p.). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C. s. p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zák. č. 233/95 Z.z. a noviel - Exekučný poriadok.