Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

43Cbi/4/2018

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej, členov senátu JUDr. Márie Jamriškovej, PhD. a JUDr. Mariána Blahu v právnej veci žalobcu I.. M. Z., správca evidovaný pod zn. S527, Ul. Kláry Jarunkovej 2, 974 01 Banská Bystrica, správca konkurznej podstaty úpadcu Zlieváreň, akciová spoločnosť „v likvidácii", so sídlom Zlievarenská 533, 976 45 Hronec, IČO: 31 562 299 proti žalovanému N.. C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XX, XXX XX H. o nariadenie neodkladného opatrenia a o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia takto

rozhodol:

I. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a. II. Žalovanému nepriznáva nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa svojim návrhom doručeným súdu dňa 14.12.2018 domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým mal súd žalovanému zakázať predať, darovať, prenajať, vložiť do obchodnej spoločnosti, zaťažiť záložným právom alebo vecným bremenom, prípadne akýmkoľvek iným spôsobom scudziť nehnuteľnosti vedené Okresným úradom Brezno, odbor katastrálny, na LV č. XXXX pre kat. úz. H., ako

- byt č. X na X. poschodí, vchod č. X, bytového domu súp. č. XXXX na parc. reg. „C“ č. X. XXXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 346m2, č. CKN XXXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 241m2, CKN XXXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 345m2, a to v podiele 1/1,

- podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku vo veľkosti 4926/301376.

2. V prípade, že sa súd nestotožní s názorom žalobcu na nevyhnutnosť nariadenia neodkladného opatrenia, potom sa z rovnakých dôvodov domáhal nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, ktorým mal súd zriadiť záložné právo k vyššie uvedenej nehnuteľnosti patriacej žalovanému. 3. Žalobca návrh odôvodnil tým, že v konkurznej veci úpadcu Zlieváreň a. s. Zlievarenská 533, Hronec, IČO: 31 562 299 bol ustanovený do funkcie správcu konkurznej podstaty uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 05.06.2006, č. k. 46-24K 400/97-717, ktoré sa stalo právoplatným dňa 04.10.2006. V zmysle uvedeného uznesenia bol žalovaný, ako pôvodný správca úpadcu, povinný žalobcu riadne informovať a dať mu k dispozícii všetky doklady. Žalovaný však konkurznú agendu včas neodovzdal, neposkytol žalobcovi žiadne informácie a taktiež ani finančné prostriedky úpadcu. Žalovaného opakovane urgoval a žiadal o vydanie všetkých dokladov, finančných prostriedkov a informácií, avšak žalovaný reagoval len nesplnenými prísľubmi. S niekoľko mesačným oneskorením žalovaný odovzdal žalobcovi zoznam konkurzných prihlášok, avšak ďalšiu konkurznú agendu ani účtovnú evidenciu, či evidenciu pohľadávok proti podstate a tiež finančné prostriedky neodovzdal. 4. Žalobca bol preto nútený podať na žalovaného trestné oznámenie z dôvodu podozrenia, že svojim konaním mohol spáchať niektorý z trestných činov podľa trestného zákona, napr. marenie konkurzného konania. V rámci trestného konania vedeného na OR PZ SR Brezno pod sp. zn. ČVS: 0RP-279/2-VYS- BR-2018 odovzdal žalovaný časť konkurznej agendy, okrem iného aj väčšinu výpisov z účtu úpadcu

v banke. Odovzdanie uvedenej agendy preukazoval žalobca uznesením OR PZ SR Brezno zo dňa 24.10.2018 a zápisnicou o vrátení vecí z 24.10.2018. 5. Z takto odovzdaných podkladov žalobca vykonal rekonštrukciu účtovníctva za obdobie výkonu funkcie správcu žalovaného. Medzi výdavkami boli evidované opakované výbery žalovaným v hotovosti bez poznámky vo výpise z účtu o účele ich použitia, pričom sa jedná o 18 takýchto výberov v celkovej hodnote 694.996,- Sk, t. j. 23.069,64 Eur. Podľa žalobcu nie je účel výberu uvedených finančných prostriedkov známy a žalovaný ho nijako nevysvetlil a ich použitie nijako nezdokladoval. 6. Žalobca je preto nútený predmetnú sumu od žalovaného vymáhať súdnou cestou vzhľadom k doterajšiemu konaniu žalovaného, ktorý až v dôsledku trestného konania bol ochotný odovzdať neúplnú konkurznú agendu. Ku dňu podania návrhu však neodovzdal finančné prostriedky z konkurznej podstaty vo výške 34.037,79 Eur pozostávajúce zo sumy 23.069,64 Eur a 10.968,15 Eur. Keďže sa jedná o značne vysokú sumu, ktorej uspokojenie by mohlo byť v budúcnosti ohrozené, resp. je tu obava, že by mohla byť ohrozená, či zmarená prípadná exekúcia na vymoženie súdom priznaného nároku, žalobca navrhol súdu nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanému na zákaz dispozície s predmetnou nehnuteľnosťou v rozsahu uvedenom v bode 1. tohto odôvodnenia. 7. Podľa žalobcu nie je možné dosiahnuť sledovaný účel nariadením zabezpečovacieho opatrenia, pretože uznesenie súdu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam žalovaného je záznamovou listinou bez akejkoľvek prednosti. Znamená to, že ak by žalovaný v priebehu obdobia, pokiaľ súd rozhodne o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, tieto previedol na tretiu osobu a podal návrh na vklad, potom neskôr doručené rozhodnutie súdu o zriadení záložného práva k dotknutým nehnuteľnostiam bude záznamovou listinou, a teda príslušný okresný úrad, katastrálny odbor o ňom bude rozhodovať podľa pravidla poradia. V takom prípade by ako o prvom rozhodoval o návrhu žalovaného na vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v prospech tretej osoby a až následne o zriadení záložného práva k týmto nehnuteľnostiam. Záložné právo k nim by už logicky zriadiť nemohol, pretože dotknuté nehnuteľnosti by už vlastnila tretia osoba. Žalobca preto tvrdil, že je nevyhnutné, aby súd na odvrátenie obáv z ohrozenia exekúcie nariadil neodkladné opatrenie bez časového obmedzenia. Na podporu svojej argumentácie odkázal na rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 26.07.2018, č. k. 14Csp/33/2018-157 a na uznesenie toho istého súdu zo dňa 06.08.2018, č. k. 14Csp/33/2018-174. Zdôvodnenie nariadenia neodkladného opatrenia a nemožnosti dosiahnuť sledovaný účel nariadením zabezpečovacieho opatrenia odôvodňoval žalobca aj situáciou, ktorá nastala vo veci vedenej na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 41Cbi/2/2018. 8. Za ďalší dôvod nariadenia neodkladného opatrenia a nedostatočnosti nariadenia zabezpečovacieho opatrenia vo forme zriadenia záložného práva súdom na nehnuteľnosti žalovaného považoval tú skutočnosť, že zriadenie záložného práva súdom nebráni žalovanému v zriadení vecného bremena k nehnuteľnostiam, napr. vo forme doživotného užívania a bývania v prospech tretej osoby, čím sa predmetná nehnuteľnosť stáva veľmi ťažko predajnou a dochádza tým k zmareniu exekúcie. Zriadenie záložného práva tak isto žalovanému nebráni zriadiť dlhodobý prenájom k bytu. Vzhľadom na prísne upravený postup pre skončenie nájmu bytu môže takýmto spôsobom žalovaný ohroziť až zmariť prípadnú exekúciu z dôvodu, že v exekúcii nikto nekúpi byt, ktorý dlhodobo používajú nájomníci. Keďže dosiahnutie sledovaného cieľa, ktorým je posilnenie postavenie veriteľa a zvýšenie vymožiteľnosti jeho pohľadávky nie je možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, domáhal sa žalobca nariadenia uvedeného neodkladného opatrenia. Pokiaľ by sa súd nestotožnil s jeho názorom na nevyhnutnosť nariadenia neodkladného opatrenia, domáhal sa z rovnakých dôvodov nariadenia zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva na predmetnú nehnuteľnosť. 9. Podľa § 324 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 10. Podľa § 324 ods. 3 neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 11. Podľa § 325 ods. 1 neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 12. Podľa § 325 ods. 2 písm. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 13. Podľa § 326 ods. 1 v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

14. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 15. Podľa § 329 ods. 1 súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 16. Podľa § 329 ods. 2 Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 17. Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. 18. Podľa § 336 ods. 2 súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. 19. Podľa § 343 ods. 1 zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 20. Podľa § 343 ods. 2 záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. 21. Podľa § 343 ods. 3 výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. 22. Podľa § 344 ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie. 23. Účelom a zmyslom neodkladného opatrenia je poskytnutie rýchlej a efektívnej procesnej ochrany subjektívnemu právu žalobcu. Neodkladné opatrenie môže byť nariadené pred začatím konania vo veci samej, počas takéhoto konania, ale aj po jeho skončení. Zákon predpokladá len dva dôvody nariadenia neodkladného opatrenia, a to potrebu bezodkladnej úpravy pomerov a existenciu obavy, že exekúcia bude ohrozená. Vzhľadom na povahu inštitútu neodkladného opatrenia, ktorého účelom je rýchle a efektívne poskytnutie ochrany subjektívneho práva, vydaniu neodkladného opatrenia zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný postup pri rozhodovaní súdu o návrhu na jeho nariadenie. Súd spravidla v takom prípade rozhoduje bez výsluchu a vyjadrenia strán a pri rozhodovaní vychádza v zásade z obsahu návrhu a skutočností v ňom uvedených a z pripojených listín. Pokiaľ sa žalobca domáha vydania neodkladného opatrenia z dôvodu obavy, že exekúcia bude ohrozená, je povinnosťou súdu pred jeho nariadením zistiť, či sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením v zmysle § 324 ods. 3 CSP. Zabezpečovacie opatrenie má preto vždy prednosť pred rozhodnutím o nariadení neodkladného opatrenia. Kritériom prednosti zabezpečovacieho opatrenia pred neodkladným opatrením je posúdenie splnenia účelu ochrany subjektívneho práva nariadením zabezpečovacieho opatrenia. Ide preto o vzťah subsidiarity neodkladného opatrenia k zabezpečovaciemu opatreniu vyplývajúci z úpravy § 324 ods. 3 CSP. 24. Nie je teda vylúčené nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu obavy o ohrození exekúcie, avšak za predpokladu, že súd dospeje k záveru, že vydaním zabezpečovacieho opatrenia sa nedosiahne sledovaný účel, a to ochrana subjektívneho práva žalobcu. Spravidla nebude splnený sledovaný účel nariadením zabezpečovacieho opatrenia vtedy, ak je uplatňované právo na nepeňažné plnenie, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Pri posudzovaní prednosti zabezpečovacieho opatrenia podľa zásady uvedenej v § 324 ods. 3 je preto relevantná povaha a obsah nároku vo veci samej, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj posúdenie individuálnych okolností každého prípadu. 25. Spoločným predpokladom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia vo forme zriadenia záložného práva, ako aj neodkladného opatrenia v zmysle § 324 a nasl. je osvedčenie existencie obavy, že exekúcia bude ohrozená. Zmyslom obidvoch procesných inštitútov je posilnenie postavenia veriteľa. V prípade neodkladného opatrenia tým, že sa žalovanému môže uložiť obmedzenie nakladania s určitými vecami alebo sa mu prikáže zdržať sa určitých úkonov, ktoré by mohli mať negatívny vplyv na majetok žalovaného. V prípade zabezpečovacieho opatrenia sa zriadením záložného práva na majetok dlžníka na zabezpečenie pohľadávky veriteľa zamedzuje alebo redukuje možné nebezpečenstvo ohrozenia uspokojenia peňažnej pohľadávky veriteľa. Poskytnutie ochrany veriteľovi sa vzťahuje na jeho peňažnú pohľadávku, ktorá môže byť judikovaná. Aj v prípadoch, kedy pohľadávka ešte judikovaná nie je, je možné navrhnúť neodkladné opatrenie a zabezpečovacie opatrenie pred začatím konania vo veci samej. 26. Žalobca v žalobe preukazoval existenciu subjektívneho práva vo forme peňažnej pohľadávky tým, že žalovaný ako predchádzajúci správca konkurznej podstaty úpadcu Zlieváreň a. s. „v konkurze“ mu na

viaceré výzvy od roku 2006 neposkytoval zákonom uloženú súčinnosť. Až v priebehu trestného konania vyvolaného podaním žalobcu bola odovzdaná časť konkurznej agendy zo strany žalovaného. Žalobca tvrdil, že z takto odovzdaných podkladov vyplýva výber finančných prostriedkov žalovaným v hodnote 23.069,64 Eur, účel použitia ktorých nie je známy a žalovaným nebol vysvetlený a ani zdokladovaný. Žalobca tvrdil, že uvedenej sumy sa mieni domáhať žalobou vo veci samej. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podal pred podaním žaloby vo veci samej. Tvrdenie o existencii peňažného záväzku žalovaného osvedčoval žalobca predložením 18-tich výpisov z účtu úpadcu, z ktorých účel ich použitia nevyplýva. 27. Žalobca preukázal vlastníctvo žalovaného k predmetnej nehnuteľnosti predložením listu vlastníctva č. XXXX k. ú. H.. 28. Existenciu obavy z ohrozenia exekúcie odôvodňoval žalobca tým, že žalovaný dlhodobo neposkytoval zákonom predpokladanú súčinnosť, pričom k odovzdaniu agendy došlo až v dôsledku trestného konania. Obava o ohrození exekúcie má byť u žalobcu daná tým, že sa jedná o vysokú sumu, ktorej uspokojenie by mohlo byť ohrozené alebo dokonca zmarené. 29. Obava z ohrozenia exekúcie je odôvodnená najmä vtedy, ak nositeľ hmotno-právnej povinnosti realizuje také úkony alebo činnosti, ktoré smerujú k sťaženiu alebo k zmareniu budúcej exekúcie vo forme scudzovania majetku, t. j. zmenšovania svojej majetkovej podstaty. Pre nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj zabezpečovacieho opatrenia však postačuje aj reálna hrozba vykonania uvedených úkonov smerujúcich k zmenšovaniu majetku dlžníka. Vzhľadom na procesný postup pri nariadení neodkladného opatrenia a zabezpečovacieho opatrenia, kedy súd v zásade dokazovanie nevykonáva, ale osvedčuje existenciu žalobcom uvádzaných skutočností, nie je možné očakávať od žalobcu preukázanie úmyslu dlžníka smerujúceho k ohrozeniu exekúcie, čo je v niektorých prípadoch vzhľadom na charakter tejto skutočnosti až nemožné a k preukázaniu tohto úmyslu môže dôjsť až vtedy, keď je reálny úkon scudzenia majetku vykonaný. Na druhej strane však návrh na nariadenie neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia musí obsahovať aspoň základné skutočnosti umožňujúce dospieť k záveru o existencii ohrozenia exekúcie. 30. Ako vyplýva zo žalobcom tvrdených skutočností, tento bol ustanovený do funkcie správcu v roku 2006. Z návrhu ďalej vyplýva, že opakovane a dlhodobo požadoval od žalovaného predloženie podkladov konkurznej agendy a odovzdanie finančných prostriedkov úpadcu. Žalovaný mal byť dlhodobo pasívny a túto agendu vydal až v rámci trestného konania v roku 2018. Hoci bol teda žalobca ustanovený do funkcie správcu v roku 2006 a dlhodobo sa snažil zabezpečiť konkurznú agendu a finančné prostriedky, žalovaný tak neurobil. Napriek tomu, že mala prebehnúť medzi žalobcom a žalovaným komunikácia počas vyššie uvedeného dlhodobého obdobia, žalobca neosvedčil a ani neoznačil konkrétne okolnosti, ktoré by nasvedčovali správaniu žalovaného o jeho zbavovaní sa majetku, resp. vykonaní úkonov, ktoré k tomuto cieľu smerujú. Dlhodobá pasivita žalovaného a jeho neochota vydať konkurznú agendu a finančné prostriedky sama o sebe ešte neznamená a neosvedčuje existenciu obavy z budúceho možného ohrozenia exekúcie. Naopak, z predložených listín vyplýva, že počas uvedeného obdobia, v ktorom sa žalobca márne domáhal od žalovaného poskytnutia súčinnosti žalovaný nadobudol majetok, a to práve predmetný byt evidovaný na LV č. XXXX k. ú. H., ktorého sa má neodkladné, resp. zabezpečovacie opatrenie týkať. Z obsahu listu vlastníctva vyplýva, že žalovaný nadobudol uvedenú nehnuteľnosť kúpnou zmluvou zo dňa 01.12.2017. Napriek dlhodobej snahe a výzvam žalobcu voči žalovanému na predloženie konkurznej agendy a vyplatenie finančných prostriedkov, zo žalobcom predložených dokladov nevyplýva a nie je osvedčené také správanie a úkony žalovaného, ktoré by odôvodňovalo obavu z ohrozenia exekúcie, t.j. také konanie a úkony, ktoré by mohli viesť k záveru o zbavovaní sa majetku, čím by mohlo dôjsť k zmareniu exekúcie. Naopak, v priebehu vzájomnej komunikácie na strane žalovaného došlo k nadobudnutiu vyššie uvedenej nehnuteľnosti. Súd preto dospel k záveru, že žalobca neosvedčil skutočnosťami uvedenými v návrhu a v pripojených listinách existenciu obavy o budúcom ohrození, resp. zmarení exekúcie pri uspokojovaní peňažnej pohľadávky voči žalovanému. 31. Existencia obavy o ohrození exekúcie je spoločným predpokladom na nariadenie neodkladného, ako aj zabezpečovacieho opatrenia. Súd nemal osvedčenú existenciu takejto obavy o ohrození exekúcie, preto návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako aj zabezpečovacieho opatrenia tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, zamietol. 32. Pretože nebol splnený predpoklad spoločný pre obidva uvedené procesné inštitúty, nebolo potrebné zdôvodňovať nariadenie neodkladného opatrenia napriek priorite zabezpečovacieho opatrenia. 33. Záverom súd uvádza, že jedným z predpokladov, ktoré pri nariadení neodkladného ako aj zabezpečovacieho opatrenia súd skúma je existencia subjektívneho práva, ktorému sa má poskytnúť týmito procesnými inštitútmi ochrana. Žalobca predložil doklady osvedčujúce výbery finančných

prostriedkov žalovaným bez uvedenia účelu ich použitia v hodnote 23.069,64 Eur. V návrhu však udával, že je nútený vymáhať od žalovaného súdnou cestnou sumu 34.037,79 Eur. O dôvodoch uplatňovania sumy 10.968,15 Eur voči žalovanému sa žalobca nevyjadril. Nie je teda zrejmé, či navrhovaným neodkladným opatrením sa mala, pokiaľ by bolo bývalo nariadené, poskytnúť ochrana pri uspokojovaní peňažnej pohľadávky žalobcovi vo výške 23.069,64 Eur alebo vo výške 34.037,79 Eur. Subjektívne právo, ktorému sa má poskytnúť ochrana je v danom prípade peňažná pohľadávka, ktorá nebola judikovaná súdom, teda nebola uplatnená na súde. Z povahy veci preto vyplýva, že ak by aj mal súd v zmysle § 336 ods. 1 v prípade nariadenia neodkladného opatrenia uložiť žalobcovi povinnosť podania žaloby vo veci samej, nie je mu zrejmé, akým spôsobom by mal podľa § 336 ods. 2 formulovať predmet tohto konania, keď sám žalobca uviedol, že sa mieni domáhať uplatnenia sumy 34.037,79 Eur, avšak predložené doklady osvedčujú 18 výberov len v sume 23.069,64 Eur. 34. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 s použitím § 262 ods. 1 tak, že žalovanému ako strane úspešnej v konaní nepriznal nárok na ich náhradu, pretože mu v konaní žiadne trovy nevznikli. 35. Rozhodnutie bolo prijaté členmi senátu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je odvolanie prípustné do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Banskej Bystrici. V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, datované a musí byť uvedená spisová značka tohto konania. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 . Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy (§ 366 , ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.