Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20S/53/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a sudcov JUDr. Róberta Foltána a Mgr. Moniky Kadlicovej v právnej veci žalobcu: Albín Lancz - ALINEX, Mierová 1435/33, 924 01 Galanta, IČO: 32 356 412, zastúpeného spoločnosťou Nagy & partners, s.r.o., Športová 470/11, 924 01 Galanta, IČO: 36 869 341 proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100514605/2018 zo dňa 8.3.2018 jednohlasne, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania a dôvody preskúmavaného rozhodnutia

1. Žalovaný rozhodnutím č. 100514605/2018 zo dňa 8.3.2018 v rámci odvolacieho konania postupom podľa § 74 ods. 4 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní () a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trnava (ďalej len „správca dane“) č. 102434049/2017 zo dňa 22.11.2017, ktorým správca dane podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie jún 2014 v sume 8 294 eur. 2. Správca dane prvostupňovým rozhodnutím vyrubil rozdiel dane v sume 8 294 eur na základe vykonanej daňovej kontroly, z výsledku ktorej bol vyhotovený protokol č. 104071364/2016 zo dňa 10.10.2016 (ďalej len ako „protokol“). Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že žalobca si v zdaňovacom období jún 2014 uplatnil právo na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr vystavených obchodnou spoločnosťou AA Trade, s.r.o. za realizáciu upratovacích a stavebných prác. 3. Správca dane na základe vykonanej daňovej kontroly a výsledkov vyrubovacieho konania dospel k záveru, že žalobca porušil § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zák.č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“). Daňovou kontrolou za zdaňovacie obdobie jún 2014 bolo zistené, že žalobca si v daňovom priznaní k DPH za kontrolované zdaňovacie obdobie uplatnil právo na odpočítanie DPH 20% na základe dodávateľských faktúr od dodávateľa, spoločnosti AA Trade, s.r.o., Matejkova 3272/15, 841 05 Bratislava (9.12.2016 zrušená bez likvidácie, 4.2.2017 ex offo výmaz), pričom predmetom zdaniteľného obchodu mala byť sprostredkovateľská činnosť bližšie neoznačená, omietkarske práce bez označenia miesta dodania prác, výkopové a búracie práce bez označenia miesta dodania prác, lešenárske práce bez označenia miesta dodania prác, upratovacie práce bez označenia miesta dodania prác ako aj ručné výkopové a búracie práce bez označenia miesta dodania prác. Keďže predmetom sporných faktúr a sporných zdaniteľných obchodov mali byť i búracie práce v areáli Veľká Mača, správca dane túto skutočnosť preveroval na Obecnom úrade Veľká Mača, kde bolo zistené, že podľa stavebnej agendy za roky 2012 až 2014 Obecný úrad Veľká Mača nevydal pre žalobcu búracie povolenie ani rozhodnutie o odstránení stavby. Znamená to, že nedošlo k zisteniu, kedy sa mali búracie práce asanácia budov uskutočniť, a či sa vôbec v deklarovaných zdaňovacích obdobiach búracie práce a asanácia budovy uskutočnili. Za účelom preverenia reálnosti dodania sporných zdaniteľných obchodov spoločnosťou AA Trade, s.r.o. správca dane opakovane predvolal konateľa spoločnosti AA Trade, s.r.o., zásielka sa však vrátila s poznámkou doručovateľa „adresát neznámy“ a vykonaným miestnym zisťovaním na adrese sídla spoločnosti AA Trade, s.r.o. dňa 4.2.2016 bolo zistené, že táto spoločnosť sa na adrese sídla zapísaného v obchodnom registri s.r.o. nenachádza. Okrem toho z informácií, poskytnutých Registrom obyvateľstva SR bolo zistené, že konateľ spoločnosti AA Trade, s.r.o. T. U. je bezdomovec a jeho trvalý pobyt je Mesto Galanta. Menovaný bol dňa 19.4.2016 príslušným útvarom PZ SR Galanta predvedený správcovi dane a správca dane vykonal s T. U. ústne pojednávanie, z ktorého bola spísaná Zápisnica o ústnom pojednávaní, do ktorej uviedol, že na adrese T. XXX/X, XXX XX E. nebýva už asi 10 rokov. Tvrdil, že nikdy nebol konateľom spoločnosti AA Trade, s.r.o. a ani jej splnomocneným zástupcom, so spoločnosťou AA Trade, s.r.o. nemal uzatvorený žiadny vzťah, o tejto spoločnosti nikdy nepočul, nepozná ani jej činnosť. Taktiež uviedol, že podpis na rekapituláciách prác, ktoré mu boli predložené k nahliadnutiu nie je jeho, sporné faktúry za spoločnosť AA Trade, s.r.o. pre žalobcu nevystavil, faktúru ani nevie vystaviť. 4. Za účelom podania vysvetlenia k sporným zdaniteľným obchodom vykonal správca dane dňa 8.10.2015 ústne pojednávanie so splnomocneným zástupcom žalobcu, o čom bola spísaná Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 20955541/2015 zo dňa 8.10.2015, do ktorej splnomocnený zástupca žalobcu okrem iného uviedol, že sporné zdaniteľné obchody - sprostredkovateľská činnosť spočívala v sprostredkovaní prepravy pre daňový subjekt a v sprostredkovaní zvýhodnených dodávok materiálu a stavebných prác; na sprostredkovanie bola uzatvorená ústna dohoda; cena za sprostredkovanie bola dohodnutá ústne medzi stranami, pričom žiadny dôkaz k svojim tvrdeniam nepredložil. K sporným zdaniteľným obchodom - upratovacím prácam do predmetnej zápisnice ďalej uviedol, že boli vykonané v rámci budov, ktoré sú v užívaní daňového subjektu, nachádzajúcich sa na Priemyselnej ulici 8, v Galante a v areáli vo Veľkej Mači; značná časť bola tvorená odvozom materiálu vo Veľkej Mači, ktorý vyplynul z tam vykonávaných stavebných prác (búranie budov, sanácia hospodárskej budovy, rekonštrukcia budovy určenej na kancelárske priestory a dielne, budovanie parkovacích odstavných plôch), pričom presne neoznačil, ktoré budovy sa búrali, v ktorých prebehla sanácia, ktoré sa rekonštruovali; práce vykonávala spoločnosť AA Trade, s.r.o. . K sporným zdaniteľným obchodom - stavebným prácam žalobca do predmetnej zápisnice uviedol, že boli väčšinou vykonávané v areáli vo Veľkej Mači, Gánska 1 a v areáli Priemyselná 8, Galanta, pričom presne neuviedol na akej parcele sa vykonávali stavebné práce; práce vykonávala spoločnosť AA Trade, s.r.o., pričom cena práce bola stanovená dohodou medzi zúčastnenými stranami; nevedel špecifikovať koľko hodín bolo odpracovaných pri jednotlivých sporných faktúrach. Vzhľadom k tomu, že T. U., ktorý mal byť podľa výpisu z Obchodného registra SR konateľom spoločnosti AA Trade, s.r.o. v kontrolovanom zdaňovacom období, poprel a to i za prítomnosti splnomocneného zástupcu žalobcu, že by niekedy vykonával akúkoľvek činnosť pre žalobcu a ani samotný žalobca nepreukázal spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti dodanie sporných zdaniteľných obchodov spoločnosťou AA Trade, s.r.o. . Správca dane dospel k záveru, že žalobca hodnovernými a nespochybniteľnými dôkazmi nepreukázal reálnosť dodania sporných zdaniteľných obchodov spoločnosťou AA Trade, s.r.o. a právo na odpočítanie DPH zo sporných faktúr. Zo strany žalovaného bolo ďalej konštatované, že v procese správy daní ako aj v daňovom konaní nesie dôkazné bremeno daňový subjekt, ktorý je povinný preukazovať vierohodnosť svojich tvrdení, v tomto prípade oprávnenosť uplatnenia odpočítania dane, hodnovernými dôkaznými prostriedkami. Zákonnú úpravu postupu pri preukazovaní práva na odpočítanie DPH podľa ust. § 49 ods. 1 a ods. 2 zákona o DPH je potrebné považovať za špeciálnu úpravu vo vzťahu k spôsobu preukazovania podľa zákona o správe daní. Ustanovenie § 49 ods. 1 a ods. 2 a § 51 zákona o DPH určujú, ako musí platiteľ prijaté zdaniteľné obchody použiť, aby mu vzniklo právo na odpočítanie DPH, ako má preukázať uplatnenie práva na odpočítanie DPH a kedy mu toto právo vzniká. Tieto podmienky je potrebné dodržať, pretože v opačnom prípade dôsledky z ich porušenia znáša daňový subjekt. Z dôkazov získaných správcom dane počas kontroly vyplýva, že vznik daňovej povinnosti z dôvodu dodania sporných zdaniteľných obchodov spoločnosťou AA Trade, s.r.o. a s tým súvisiaci vznik práva na odpočítanie DPH v zdaňovacom období jún 2014 žalobca nepreukázal. Okrem toho bolo správcom dane zistené, že deklarovaný dodávateľ - spoločnosť AA Trade, s.r.o. bola dňa 9.12.2016 zrušená bez likvidácie a dňa 4.2.2017 bola ex offo vymazaná z Obchodného registra SR; z údajov u správcu dane vyplýva, že sporné zdaniteľné obchody nepriznala a DPH zo sporných zdaniteľných obchodov neodviedla do štátneho rozpočtu SR; spoločnosti AA Trade, s.r.o. bola registrácia pre DPH dňa 30.11.2014 ukončená, v kontrolovanom zdaňovacom období nemala spoločnosť AA Trade, s.r.o. žiadnych zamestnancov. Správca dane v tejto súvislosti uviedol, že uvedené zistenia neboli pripočítané na ťarchu žalobcu, je však povinnosťou žalobcu preukázať pravdivosť svojich tvrdení, čo sa mu počas kontroly ani vo vyrubovacom konaní nepodarilo. Taktiež zo svedeckej výpovede T. U. nevyplýva, že by sporné zdaniteľné obchody dodala spoločnosť AA Trade, s.r.o., práve naopak tento vypovedal, že v skutočnosti nebol konateľom spoločnosti AA Trade, s.r.o., nemal vedomosť o tom, kto na neho napísal firmy; tiež poprel, že by niekedy spolupracoval so žalobcom. Pokiaľ ide o žalobcom spomínaný rozsudok Najvyššieho súdu SR 3Sžf/1/2011 žalovaný konštatoval, že v uvedenom rozsudku NS SR sa vychádzalo z iných skutkových zistení ako v posudzovanej veci, keď nešlo o spochybnenie bezprostredného dodávateľa sporných zdaniteľných obchodov. Tento rozsudok NS SR rieši záver odvolateľa vyvodzovaný z toho, že odvolateľ nepreukázal skutočnosti ohľadne plnenia subdodávateľov v jeho dodávateľa, teda osôb, s ktorými on sám žiadne zmluvy neuzatváral. V predmetnej veci však správca dane vyvodil záver z toho, že žalobca nepreukázal dodanie sporných zdaniteľných obchodov deklarovaným dodávateľom. V súvislosti s námietkou žalobcu, že zo strany správcu dane nebola vzatá do úvahy výpoveď Y. J. zo dňa 3.11.2016 ako splnomocneného zástupcu spoločnosti W.H.PHILIP, s.r.o., so sídlom 9. Mája 15, 917 02 Trnava do zápisnice o výsluchu osoby ako i namietané vyjadrenie žalobcu zo dňa 18.10.2017 súvisiace s touto osobou, tak žalovaný ju považuje za bezpredmetnú, nakoľko nemá žiadnu súvislosť so spornými zdaniteľnými obchodmi a ani so spornými faktúrami a tiež s kontrolovaným zdaňovacím obdobím, pretože spolupráca so Y. J. mala začať až koncom roka 2014. 5. Proti rozhodnutiu správcu dane podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom namietal nedostatočne zistený skutkový stav veci správcom dane ako aj nesprávne vyhodnotenie zisteného skutkového stavu, čím porušil § 24 ods. 2 a 4 daňového poriadku, keďže skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní neboli správcom dane zistené čo najúplnejšie a správca dane nevyužil ako dôkaz všetko, čo mohlo prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane. Poukázal na to, že správca dane nebral do úvahy vyjadrenie žalobcu zo dňa 10.11.2016 k protokolu Daňového úradu Trnava č. 104071364/2016 zo dňa 10.10.2016, ako aj ostatné písomné vyjadrenia žalobcu v rámci daňovej kontroly a vyrubovacieho konania a s týmito vyjadreniami sa riadne nevysporiadal, námietky a skutočnosti v nich uvedené nezohľadnil, čoho následkom bolo vydanie nezákonného rozhodnutia Daňového úradu Trnava dňa 22.11.2017. Taktiež namietal, že do úvahy neboli vzaté svedecké výpovede p. T. U. zo dňa 16.11.2017 a Y. J. zo dňa 3.11.2016. Ďalej namietal neprimeraný prenos dôkazného bremena zo správcu dane na žalobcu, nakoľko žalobca predložil všetky daňové doklady preukazujúce oprávnenosť uplatneného nároku na odpočet dane za prijaté zdaniteľné plnenia od spoločnosti AA Trade, s.r.o. . Poukázal na to, že poskytovanie plnenia zo strany spoločnosti AA Trade, s.r.o. prebiehalo štandartne a riadne, pričom žalobca dielo poskytované prostredníctvom spoločnosti AA Trade, s.r.o. kontroloval a preveroval. Ďalej uviedol, že počas konania daňovej kontroly žalobca predložil doklady a dôkazy, ktoré jednoznačne preukazujú reálne uskutočnenie prác, ktoré boli predmetom daňového konania. Taktiež namietal, že skutočnosť, že spoločnosť AA Trade, s.r.o. bola v čase uskutočňovania daňovej kontroly nekontaktná, po viac ako troch rokoch po uplynutí kontrolovaného obdobia, neznamená, že bola nekontaktná aj v roku 2014, a preto takéto zistenia nemôžu byť pripísané na ťarchu žalobcu. 6. Žalovaný napadnutým rozhodnutím potvrdil rozhodnutie správcu dane. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný s odkazom na judikatúru Najvyššieho súdu SR skonštatoval, že podmienky uvedené v § 49 ods. 1, 2 písm. a), § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet, pričom ich nesplnenie nie je možné odpustiť ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani pri dobromyseľnosti platiteľa, a preto pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný sám preukázať, že zdaniteľné obchody boli uskutočnené. V odôvodnení rozhodnutia žalovaného bolo konštatované, že žalobca neodstránil pochybnosti správcu dane týkajúce sa sporných faktúr, ktoré u žalobcu zistil po vykonanej daňovej kontrole na DPH za zdaňovacie obdobie jún 2014 a ani vo vyrubovacom, či odvolacom konaní žalobca nepredložil vierohodné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, že sporný zdaniteľný obchod bol skutočne dodaný spoločnosťou AA Trade, s.r.o. . V súvislosti s dôkazným bremenom o reálnom dodaní predmetného plnenia poukázal na to, že toto zaťažuje daňový subjekt

- žalobcu, pričom samotné preukázanie plnenia len faktúrami nie je dostačujúce. K námietke, ktorou žalobca poukazuje na rozsudky Súdneho dvora EÚ žalovaný uviedol, že pokiaľ sa žalobca v daňovom konaní odvoláva na niektorý rozsudok Súdneho dvora, bolo jeho dôkazným bremenom preukázať, že skutkový stav jeho daňovej transakcie má prvky označeného rozsudku Súdneho dvora a nielen uvádzať niektoré právne závery v tomto rozsudku uvedené.

II. Žaloba a jej dôvody

7. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal, aby správny súd z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e), f) a g) zák.č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Súčasne si uplatnil právo na náhradu trov konania.

8. Namietal, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce pre riadne posúdenie veci a skutkový stav, ktorý vzal správny orgán za základ rozhodnutia je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu. Okrem toho v konaní pred orgánmi finančnej správy došlo k podstatnému porušeniu procesných predpisov, ktoré malo za následok vydanie nezákonných rozhodnutí.

9. Poukázal na to, že nemôže niesť zodpovednosť za nesplnenie si povinností voči orgánom finančnej správy jeho dodávateľom. Tvrdil, že na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u dodávateľa znáša dôkazné bremeno správca dane. V tejto súvislosti zdôraznil, že žalobca nemá kontrolu nad nákupnými procesmi dodávateľov a nemôže preukázať akým spôsobom tovar nadobudli a ako ho prepravili. Ďalej uviedol, že podvodné konanie na predchádzajúcich stupňoch obchodného reťazca nemôže mať za následok odopretie práva na odpočítanie DPH žalobcovi, ak tento o tom nevedel alebo nemohol vedieť. Mal za to, že počas daňovej kontroly a vyrubovacieho konania predkladal dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navrhoval vykonanie ďalších. Nesúhlasil s konštatovaním správcu dane, že žalobcom predložené dôkazy sú nedostatočné. Namietal, že správca dane vlastné dokazovanie neviedol dôsledne a neprihliadol na všetky skutočnosti, ktoré počas daňovej kontroly a vyrubovacieho konania vyšli najavo, nezohľadňoval dôkazy týkajúce sa priamo zdaniteľného obchodu žalobcu, ale zohľadňoval, hodnotil a v konečnom dôsledku prihliadol na dôkazy, ktoré sa týkali úplne iných subjektov, ktoré žalobca ani len nepoznal a nebol s nimi v obchodnom vzťahu. Taktiež zistenie, že dodávateľ žalobcu bol v čase daňovej kontroly a vyrubovacieho konania nekontaktný, nie je možné na základe tohto zistenia vyvodiť záver, že zdaniteľné plnenie sa neuskutočnilo. Za takéto zistenie nemôže niesť zodpovednosť žalobca a nemôže byť táto skutočnosť pripísaná na jeho ťarchu. Tak správca dane ako aj žalovaný, hoci mali pochybnosti o realizácii obchodu, nevyužili všetky relevantné dostupné dôkazné prostriedky a nezistili riadne stav veci. Poukázal na to, že tieto pochybnosti neboli počas daňovej kontroly a vyrubovacieho konania odstránené a nahradené skutkovými zisteniami, napriek tomu, že žalobca namietal nedostatočné zistenie skutkového stavu veci a navrhoval vykonanie viacerých ďalších dôkazov, ktoré však v žalobe nekonkretizoval.

10. Žalobca súčasne podľa § 182 ods. 1 písm. g) SSP nepožiadal o nariadenie pojednávania.

III. Vyjadrenie žalovaného

11. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanej žalobe žiadal žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietnuť a žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznať.

12. K žalobcom namietanému rozloženiu dôkazného bremena uviedol, že v daňovom konaní je povinnosťou daňového subjektu preukázať všetky tvrdené skutočnosti, pričom správca dane tieto dôkazy posudzuje. Správca dane, ktorý získa oprávnené pochybnosti o tom, či bola predmetná služba či tovar dodaná osobou, deklarovanou na predkladaných faktúrach, nie je povinný dokazovať nedodanie touto osobou, ale daňový subjekt musí vedieť preukázať uskutočnenie zdaniteľného obchodu osobou uvedenou v predkladanej faktúre, pokiaľ si uplatňuje právo na odpočítanie DPH z predkladanej dodávateľskej faktúry. Ak žalobca v tomto smere neunesie dôkazné bremeno, nemôže byť úspešný v uplatnení práva na odpočítanie DPH. Poukázal ďalej na odôvodnenie rozhodnutia žalovaného, z ktorého je zrejmé, že vierohodnosť dokladov predložených žalobcom bola v konaní spochybnená, pričom žalobca počas kontroly a ani vo vyrubovacom, či odvolacom konaní pochybnosti správcu dane neodstránil, nepredložil vierohodné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, že sporné zdaniteľné obchody boli skutočne dodané spoločnosťou AA Trade, s.r.o., či iným platiteľom DPH. K záveru, že sporné zdaniteľné obchody boli dodané spoločnosťou AA Trade, s.r.o. nepostačuje len existencia sporných faktúr, ktoré v danom prípade neobsahujú ani formálno-právne náležitosti, či spochybnený popis prác a dodávok a ich náklady, či úhrada faktúr v hotovosti. V tejto súvislosti poukázal na to, že technicky je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na určité plnenie a na určitého dodávateľa bez ohľadu na to, či takéto plnenie skutočne poskytnuté bolo deklarovanou spoločnosťou. Splnenie formálnej stránky je jednou z podmienok, aby bolo na základe týchto dokladov uznané odpočítanie dane z pridanej hodnoty, ale tieto doklady musia byť odrazom reálneho plnenia deklarovaným dodávateľom, údaje obsiahnuté vo faktúre musia mať povahu faktu i ohľadne deklarovaného dodávateľa. Zdôraznil, že T. U., ktorý mal byť podľa výpisu z obchodného registra konateľom spoločnosti AA Trade, s.r.o. nemal vedomosť o tom, že je konateľom tejto spoločnosti; tiež nemal vedomosť o tom, kto na neho napísal firmy, pričom poprel, že by niekedy mal nejakú firmu ako aj to, že by bol niekedy podnikateľom. Uviedol, že so žalobcom nikdy nespolupracoval. Taktiež poprel vierohodnosť zápisnice o výsluchu osoby zo dňa 31.10.2016, ktorú predložil žalobca a z obsahu ktorej vyplýva, že ju mal spísať žalobca s T. U.. V tejto súvislosti T. U. ako svedok pred správcom dane, za prítomnosti splnomocneného zástupcu žalobcu, dňa 4.5.2017 uviedol, že dňa 31.10.2016 nevypovedal nič, bol odvezený k právničke, kde podpísal papier, ktorý nečítal a dal si z neho vyhotoviť kópiu, ktorú si prečítal až doma a zistil, že bol na neho urobený podvod zo strany žalobcu.

13. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že správca dane neprihliadol na všetky skutočnosti, ktoré počas daňovej kontroly a vyrubovacieho konania vyšli najavo (žalobca nekonkretizoval, na ktoré skutočnosti správca dane neprihliadol), tak z administratívneho spisu je zrejmé, že správca dane ako i žalovaný hodnotili dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadali na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Vzhľadom k tomu, že žalobca nepreukázal reálnosť deklarovaných sporných zdaniteľných obchodov od dodávateľa na nich uvedenom a ním predložených sporných faktúrach a žiadne ďalšie vierohodné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, že predmetné dodanie sporných zdaniteľných obchodov vykonala spoločnosť AA Trade, s.r.o. správcovi dane nepredložil. Znamená to, že v predmetnej právnej veci nebola splnená materiálna zákonná podmienka. Za tohto stavu správca dane nemohol za žalobcu zistiť, kto bol skutočným dodávateľom žalobcu a aká osoba mala byť v predmetných faktúrach uvedená ako dodávateľ sporných zdaniteľných obchodov žalobcovi. Pokiaľ žalobca v tejto súvislosti poukazoval na rozsudok Najvyššieho súdu SR č.k. 3Sžf/1/2011, tak žalovaný uviedol, že v tomto rozsudku Najvyšší súd SR vychádzal z iných skutkových zistení ako v posudzovanej veci, keď nešlo o spochybnenie bezprostredného dodávateľa sporných zdaniteľných obchodov. Žalobcom uvádzaný rozsudok NS SR rieši záver odvolateľa vyvodzovaný z toho, že odvolateľ nepreukázal skutočnosti ohľadne plnenia subdodávateľov jeho dodávateľa, teda osôb, s ktorými on sám žiadne zmluvy neuzatváral. V danom prípade však správca dane vyvodil záver z toho, že žalobca nepreukázal dodanie sporných zdaniteľných obchodov deklarovaným dodávateľom, teda osobou, s ktorou mal žalobca uzatvorené ústne zmluvy.

14. K ďalšej žalobnej námietke žalobcu týkajúcej sa tvrdenia, že žalobca ako daňový subjekt nemôže ovplyvniť, resp. že nemá kontrolu nad nákupnými procesmi dodávateľov, a teda nemôže preukazovať akým spôsobom tovar nadobudli a ako ho prepravili, žalovaný uviedol, že v posudzovanom prípade nešlo o tovar a spôsob jeho nadobudnutia dodávateľom ani o preukazovanie nákupných procesov dodávateľov. Predmetom sporných zdaniteľných obchodov boli ručné výkopové, búracie, omietkárske, upratovacie, čistiace práce a sprostredkovateľská činnosť, ktoré podľa sporných faktúr mala dodať spoločnosť AA Trade, s.r.o., čo sa však vykonaným dokazovaním nepreukázalo. Poprel to T. U., ktorý bol podľa výpisu z Obchodného registra SR konateľom spoločnosti AA Trade, s.r.o. v kontrolovanom zdaňovacom období, tento poprel tiež za prítomnosti splnomocneného zástupcu žalobcu, že by niekedy vykonával akúkoľvek činnosť pre žalobcu. Žalobca teda nepreukázal spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti dodanie sporných zdaniteľných obchodov spoločnosťou AA Trade, s.r.o. .

15. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že správca dane nevykonal ďalšie dôkazy, ktoré žalobca navrhoval, žalovaný uviedol, že zo spisového materiálu nevyplýva, že by žalobca navrhoval vykonať počas kontroly, vo vyrubovacom, či odvolacom správnom konaní nejaké dôkazy a ani v predmetnej žalobe žiadne konkrétne dôkazy neoznačil. Za tohto stavu preto považoval námietku žalobcu o nerealizovaní správcom dane navrhovaných dôkazoch za bezpredmetnú. Žalovaný tiež poukázal na to, že deklarovaný dodávateľ - spoločnosť AA Trade, s.r.o. bola dňa 9.12.2016 zrušená bez likvidácie a dňa 4.2.2017 bola ex offo vymazaná z Obchodného registra SR. Taktiež z údajov nachádzajúcich sa u správcu dane vyplýva, že v spoločnosti AA Trade, s.r.o. bola registrácia pre DPH dňa 30.11.2014 ukončená, v kontrolovanom zdaňovacom období nemala táto spoločnosť žiadnych zamestnancov.

IV. Relevantná právna úprava

16. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

17. Podľa § 1 ods. 1 daňového poriadku tento zákon upravuje správu daní, práva a povinnosti daňových subjektov a iných osôb, ktoré im vzniknú v súvislosti so správou daní.

18. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

19. Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

20. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

21. Podľa § 3 ods. 6 daňového poriadku, pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.

22. Podľa § 3 ods. 7 daňového poriadku daňové subjekty majú pri správe daní rovnaké práva a povinnosti.

23. Podľa § 24 ods. 1 písm. a) až c) daňového poriadku daňový subjekt preukazuje

a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,

b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania,

c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

24. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

25. Podľa § 44 ods. 1 daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

26. Podľa § 46 ods. 1 daňového poriadku daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení správcu dane o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly, miesto výkonu daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo kontrolované účtovné obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. Ak z dôvodu na strane daňového subjektu nemožno daňovú kontrolu začať v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole, je povinný túto skutočnosť oznámiť správcovi dane do ôsmich dní od doručenia oznámenia a dohodnúť s ním nový termín začatia, daňová kontrola však nesmie začať neskôr ako 40 dní od doručenia oznámenia o výkone daňovej kontroly.

27. Podľa § 46 ods. 3 daňového poriadku správca dane je oprávnený začať daňovú kontrolu aj bez oznámenia podľa odseku 1, ak to ustanovuje osobitný predpis, alebo ak o vykonanie daňovej kontroly požiadajú orgány činné v trestnom konaní alebo ak je dôvodné podozrenie, že účtovné alebo iné doklady budú pozmenené, znehodnotené alebo zničené. V týchto prípadoch v deň začatia daňovej kontroly zamestnanec správcu dane spíše zápisnicu o začatí daňovej kontroly; v zápisnici o začatí daňovej kontroly musí byť uvedený deň začatia daňovej kontroly, miesto vykonávania daňovej kontroly, dôvod začatia daňovej kontroly, predmet daňovej kontroly a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo kontrolované účtovné obdobie.

28. Podľa § 46 ods. 4 daňového poriadku ak správca dane v priebehu daňovej kontroly zistí skutočnosti odôvodňujúce vykonanie daňovej kontroly aj iného zdaňovacieho obdobia alebo účtovného obdobia alebo inej dane, ktoré neboli uvedené v zápisnici o začatí daňovej kontroly alebo v oznámení o daňovej kontrole, správca dane je oprávnený rozšíriť výkon daňovej kontroly aj o iné zdaňovacie obdobie alebo účtovné obdobie alebo o inú daň; túto skutočnosť je správca dane povinný písomne oznámiť bez zbytočného odkladu kontrolovanému daňovému subjektu.

29. Podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.

30. Podľa § 46 ods. 8 daňového poriadku zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa nevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená podľa odseku 9 písm. b) a c). Ak sa daňovou kontrolou zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, zašle správca dane spolu s protokolom kontrolovanému daňovému subjektu aj výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Vo výzve správca dane určí lehotu, nie kratšiu ako 15 pracovných dní od jej doručenia, v ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak sa daňovou kontrolou rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov nezistí, výzva na vyjadrenie k protokolu sa nezasiela. Rovnako sa výzva nezašle, ak daňový subjekt neumožní vykonanie daňovej kontroly, v dôsledku čoho mu zanikne nárok na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného predpisu.

31. Podľa § 46 ods. 9 písm. a) daňového poriadku daňová kontrola je ukončená dňom doručenia protokolu podľa odseku 8.

32. Podľa § 47 daňového poriadku protokol musí obsahovať

a. názov a sídlo správcu dane, b. číslo konania, c. meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu kontrolovaného daňového subjektu alebo obchodné meno a sídlo kontrolovaného daňového subjektu, identifikačné číslo organizácie a identifikačné číslo kontrolovaného daňového subjektu pridelené pri registrácii, alebo rodné číslo, ak fyzická osoba nemá povinnosť registrácie podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu alebo nemá povinnosť evidencie podľa osobitného predpisu, d. predmet daňovej kontroly a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo kontrolované účtovné obdobie, e. meno a priezvisko zamestnanca správcu dane, ktorý vykonával daňovú kontrolu, f. miesto vykonania daňovej kontroly a dátum začatia daňovej kontroly, g. súpis kontrolovaných dokladov, h. preukázané kontrolné zistenia a vyhodnotenie dôkazov, i. vyjadrenia kontrolovaného daňového subjektu podľa § 45 ods. 1 písm. f), j. dátum vypracovania protokolu, k. vlastnoručný podpis alebo zaručený elektronický podpis zamestnanca správcu dane, ktorý vyhotovil protokol.

33. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona o DPH predmetom dane je dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.

34. Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

35. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

36. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

37. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom

38. Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu daňových orgánov oboch stupňov, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúcemu jeho vydaniu, pričom postupom podľa § 137 ods. 4 SSP v predmetnej veci rozhodol bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná.

39. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Zákon o správe daní a poplatkov preto zakotvuje oprávnenia daňových orgánov, aby mohli zisťovať, či daňové subjekty si splnili svoje povinnosti stanovené príslušnými hmotnoprávnymi predpismi. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, zákon o správe daní a poplatkov obsahuje osobitnú úpravu zisťovania preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.

40. Jednou zo základných zásad daňového konania je v zmysle zákona o správe daní zásada zákonnosti, ktorá ustanovuje povinnosť pre správcu dane v daňovom konaní postupovať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi (§ 2 ods. 1 zák.č. 511/1992 Zb.). V zmysle zásady súčinnosti (§ 2 ods. 2 zák.č. 511/1992 Zb.) správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi. Pre daňovú kontrolu a daňové konanie je jednou z najvýznamnejších zásad tzv. zásada voľného hodnotenia dôkazov (§ 2 ods. 3 zák.č. 511/1992 Zb.), podľa ktorej správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu, alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane (§ 2 ods. 6 zák.č. 511/1992 Zb.). Zásada rovnosti (§ 2 ods. 7 zák..č. 511/1992 Zb.), podľa ktorej všetky daňové subjekty majú v daňovom konaní rovnaké práva a povinnosti, vo svojej podstate vychádza z ústavnej zásady rovnosti účastníkov (čl. 47 ods. 3 Ústavy SR).

41. Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže to zákon neustanovuje) ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca požaduje (pre ľahkú zneužiteľnosť), aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené.

42. Z obsahu správnej žaloby vyplýva, že zásadnou spornou otázkou medzi účastníkmi konania bolo posúdenie miery zaťaženia žalobcu dôkazným bremenom vyplývajúcim z § 24 ods. 1 daňového poriadku, konkrétne, či nedošlo k neprimeranému prenosu dôkazného bremena na žalobcu. Správny súd považuje za potrebné poukázať na samotný účel daňového konania, ktorým je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotno-právnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane, alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Overenie oprávnenosti odpočítania dane znamená objasnenie všetkých okolností, ktoré umožnia prijať závery, či podmienky boli splnené, či nárok pre nesplnenie hoci len jednej zo všetkých vyžadovaných podmienok nie je vylúčený. Nakoľko ide o hmotnoprávne podmienky, k takémuto záveru nestačí len existencia konkrétnej faktúry, hoci má všetky formálno-právne náležitosti, ale musí sa overiť, či údaje v nej uvedené naozaj dokladujú predmetnú činnosť (z odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/40/2015 z 28. septembra 2017).

43. Podľa zákona o dani z pridanej hodnoty, odpočítanie dane nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa dane, ktoré právo je spojené s jeho dôkaznou povinnosťou. Zákonodarca z dôvodu zabránenia ľahkej zneužiteľnosti požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet dane uplatnil preukázal existenciu podmienok, ktoré pre tieto nároky zákon stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, tovar a služby reálne dodané (§ 8, § 9 zákona o DPH), a to práve osobou uvedenou na faktúre. To znamená, že zdaniteľné plnenie mu bolo dodané a DPH bola voči nemu uplatnená práve platiteľom DPH uvedeným na faktúre.

44. V nadväznosti na uvedené správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf/4/2009 z 23. júna 2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/2011 z 23. februára 2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že : „Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte

- žalobcovi (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona č. 222/2004 Z. z.). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený.“

45. Rovnako v rozsudku sp. zn. 5Sžf/66/2016 z 31. mája 2018 vo vzťahu k rozloženiu dôkazného bremena najvyšší súd skonštatoval, že : „Určiť presnú hranicu, po ktorú je dôkazná povinnosť na daňovom subjekte a hranicu, od ktorej ho už dôkazné bremeno nezaťažuje, býva častokrát náročné a pomerne nejednoznačné. V zásade je však treba pripomenúť, že daňový subjekt ako podnikateľ koná vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Ak má teda preukázať zodpovedný prístup, mal by sa snažiť vo vlastnom záujme, v reálnom čase uskutočňovania obchodu získavať dôkazy o tom, že bol uskutočnený, aby o jeho realizácii v budúcnosti nemohli vzniknúť akékoľvek pochybnosti.“ Ďalej najvyšší súd v uvedenom rozsudku skonštatoval, že : „Zákonné podmienky, po splnení ktorých vzniká platiteľovi právo na odpočítanie dane, nespočívajú len vo formálnej deklarácii, v predložení dokladov s predpísaným obsahom, ale tieto musia mať povahu faktu, t.j. musia nesporne preukazovať skutočnosť vo všetkých jej znakoch - v právnej skutočnosti, v objekte a v subjekte.“

46. V súvislosti s povinnosťou daňového subjektu preukázať skutočnosti vyplývajúce z predložených daňových dokladov (faktúr) správny súd súčasne poukazuje na to, že uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu a preto má daňový subjekt, ako platiteľ dane možnosť, obstarať si dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane (§ 44 ods. 1 daňového poriadku). Inak povedané je plne v dispozícii daňového subjektu zabezpečiť si potrebné doklady za účelom minimalizácie rizika, že mu v budúcnosti nebude z dôvodu dôkaznej núdze priznané právo na odpočítanie dane, tak ako v danom prípade.

47. Pokiaľ žalobca svoju argumentáciu s poukazom na judikatúru SDEÚ vo vzťahu k jeho neprimeranému zaťaženiu dôkazným bremenom opiera predovšetkým o tvrdenie, že mu nemôže byť odopreté právo na odpočet DPH, pokiaľ nevedel, že dodávateľský reťazec je postihnutý podvodom na DPH, správny súd tejto ako irelevantnej nemôže prisvedčiť, pretože správca dane, ani žalovaný nezaložili svoje rozhodnutia na tvrdení o vedomej účasti žalobcu na podvodnej účasti v obchodnom reťazci podvodných zdaniteľných plnení. V danom prípade je podstatná skutočnosť, že k nepreukázaniu splnenia podmienok na priznanie práva na odpočítanie dane, nedošlo u dodávateľa spoločnosti AA Trade, s.r.o., ale samotné spochybnenie sa týka vzťahu medzi žalobcom a jeho priamym dodávateľom. To konkrétne znamená, že bolo plne v dispozícii žalobcu, aby si zabezpečil dostatočné množstvo dôkazov týkajúcich sa deklarovaných plnení spoločnosťou AA Trade, s.r.o., aby nebol vystavený dôkaznej núdzi. Z pohľadu správneho súdu, žalobca skutočne nepreukázal relevantnými dôkazmi, že upratovacie a stavebné práce boli vykonané spoločnosťou AA Trade, s.r.o. . Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca vierohodne nepreukázal nárok na odpočítanie dane z predmetných faktúr.

48. V súvislosti s odpočítaním dane z pridanej hodnoty pri výkone činností spojených s realizáciou stavieb správny súd poukazuje na rozhodnutie zásadného právneho významu a to rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžf/81/2015 z 1. decembra 2016, publikovaný v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 4/2017 pod č. 38, v ktorom najvyšší súd skonštatoval, že : „I. V súvislosti s charakterom tvrdenej činnosti dodávateľa (výkopové a iné prípravné činnosti v stavebníctve) mala sa o ich uskutočnení v zmysle zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov viesť dotknutými osobami povinná dokumentácia ako aj zápisy v stavebnom denníku (§ 46a, § 46d). II. Pokiaľ žalobca pri uplatnení práva na odpočet dane, ktorej základom sú poskytnuté služby pri výkone činností spojených s realizáciou stavieb, nepredkladá pri svojich tvrdeniach svedectvá, resp. zákonom uvedenú dokumentáciu o stavebných činnostiach údajne vykonaných žalobcom alebo jeho dodávateľom, potom neuniesol dôkazné bremeno. III. Správca dane nie je povinný dokazovať neexistenciu zdaniteľného plnenia, pokiaľ sa daňovému subjektu nepodarí presvedčivo preukázať jeho existenciu. Postačuje, ak správca dane vykonanými dôkazmi dostatočne spochybnil tvrdenie žalobcu o rozhodujúcich skutočnostiach (vykonanie služby dodávateľom) a žalobca tieto pochybnosti v konaní napriek výzve nevyvrátil, nakoľko iba formálna existencia faktúry nie je predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.“

49. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky správny súd prijal záver, že žalobca v danom prípade neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu nároku na odpočítanie DPH z deklarovaných zdaniteľných plnení. Obsahom administratívneho spisu je preukázané, že vykonaným dokazovaním v rámci preverovania reálneho základu prijatých zdaniteľných služieb žalobcom bolo objektívne spochybnené jeho tvrdenie, že fakturované upratovacie a stavebné práce mala vykonať obchodná spoločnosť AA Trade, s r. o. . Vo vzťahu k tejto spoločnosti je potrebné uviesť, že táto spoločnosť bola nekontaktná, nespolupracovala so správcom dane. Bolo zistené zo strany správcu dane, že táto spoločnosť bola dňa 9.12.2016 zrušená bez likvidácie a dňa 4.2.2017 bola ex offo vymazaná z Obchodného registra SR. Okrem toho sporné zdaniteľné obchody nepriznala a DPH zo sporných zdaniteľných obchodov neodviedla do štátneho rozpočtu SR; spoločnosti AA Trade, s.r.o. bola registrácia pre DPH dňa 30.11.2014 ukončená, pričom v kontrolovanom zdaňovacom období nemala spoločnosť AA Trade, s.r.o. ani žiadnych zamestnancov. Pokiaľ žalobca tvrdí, že nie je možné od neho spravodlivo žiadať, aby sledoval, prípadne kontroloval obchodno-dodávateľské vzťahy u iných subjektov pred dodaním služby, správny súd zdôrazňuje, že v danom prípade išlo o priamy vzťah žalobcu a jeho dodávateľa, teda bolo v jeho moci, aby si zabezpečil dostatočné množstvo dôkazov, ktorými by následne preukázal, že k zdaniteľnému plneniu došlo a to práve dodávateľom uvedeným na faktúre.

50. Správny súd s poukazom na vyššie uvedené preto zastáva názor, že len predložením účtovných dokladov bez ich náležitej verifikácie vo vzťahu k dodaniu služieb - upratovacích a stavebných prác došlo práve dodávateľom deklarovaným na predložených faktúrach spoločnosťou AA Trade, s r. o. Táto skutočnosť má za následok nepreukázanie vzniku daňovej povinnosti u dodávateľa žalobcu (§ 19 ods. 1 zákona o DPH), a teda žalobca nepreukázal oprávnenosť odpočítania dane z pridanej hodnoty (§ 49 ods. 1 a 2, § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH). Z uvedeného dôvodu vyrubenie rozdielu dane v sume 8 294 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2014 je vecne správne.

51. Podľa názoru správneho súdu odôvodnenie napadnutého rozhodnutia spĺňa všetky atribúty zákonnosti, žalovaný sa vysporiadal s odvolacími námietkami, rozhodnutie je založené na náležite zistenom skutkovom stave veci, ktorý zodpovedá aj obsahu administratívneho spisu, pričom v daňovom konaní nedošlo k žiadnemu porušeniu ustanovení daňového poriadku, ktoré by mohlo mať za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia.

52. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností a citovaných ustanovení, správny súd nevzhliadol dôvodnosť žaloby a preto ju podľa § 190 SSP zamietol.

53. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a v konaní úspešnému žalovanému trovy konania nepriznal, nakoľko z obsahu spisu nevyplýva, že by mu trovy konania vznikli, pričom orgánu štátnej správy, ktorým žalovaný nepochybne je, možno priznať trovy konania iba výnimočne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd SR a to v lehote 30 dní od jeho doručenia. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.