Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_1S-148-2018.pdf
PDF · 139.35 KB
Case nature
Area
Subarea
1S/148/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Janákovej a členiek senátu JUDr. Zuzany Mališovej a JUDr. Marty Barkovej, v právnej veci žalobcu: Lesoochranárske zoskupenie VLK, občianske združenie, so sídlom v Tulčíku č. 310, IČO: 31303862, zastúpeného: advokátkou JUDr. Ivetou Rajtákovou, so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, Odbor opravných prostriedkov, Referát starostlivosti o životné prostredie so sídlom v Bratislave, Tomášikova 46, za účasti: I. G., C. XXX/X, XXX XX Q., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-OOP3-2015/087553-NMT zo dňa 12.10.2015, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .
Žalovanému súd právo na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznáva.
Pribratému účastníkovi konania súd právo na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
I.
Administratívne konanie a napadnuté rozhodnutie
1.Vlastník existujúceho hausbótu, p. I. požiadal dňa 25.03.2014 Okresný úrad Bratislava, odbor starostlivosti o životné prostredie o vydanie súhlasu so státím plávajúceho zariadenia SK-4-14037, umiestneného na polohe č. XXX na Jarovskom ramene rieky Dunaj, podľa § 68 písm. w) zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoPK“ alebo „zákon").
2. Orgán štátnej správy ochrany prírody okresu v pôsobnosti Okresného úradu Bratislava (ďalej aj „OU BA") zverejnil na svojej internetovej stránke v súlade s § 82 ods. 7 zákona informáciu o začatí správneho konania. V určenej lehote potvrdilo záujem byť jeho účastníkom podľa § 82 ods. 3 štvrtej vety zákona združenie s právnou subjektivitou, Lesoochranárske zoskupenie VLK (ďalej len „LZ VLK"), ktorého predmetom činnosti je ochrana prírody a krajiny.
3. Žiadateľ o vydanie súhlasu predloženú žiadosť, ktorá neobsahovala všetky potrebné podklady pre vydanie súhlasu doplnil dňa 02.04.2015. Podanie po doplnení obsahovalo správny poplatok, plán vyviazania plávajúceho zariadenia, kópiu z katastrálnej mapy s miestom státia plávajúceho zariadenia, vyjadrenie vlastníka priľahlého pozemku z 02.10.2013 (Vodohospodárskej výstavby, š.p,, ďalej len „VV, š,p.") a vyjadrenie správcu vodného toku zo 17.03.2014 (Slovenského vodohospodárskeho podniku, š.p., OZ Bratislava, ďalej len „SVP, š.p.").
4. Správca vodného toku Dunaj Slovenský vodohospodársky podnik, š.p., v stanovisku zo dňa 17.03.2014, č. 4324-210/2014-Ge súhlasil s umiestnením plávajúceho zariadenia na polohe č. XXX Jarovského ramena vodného toku Dunaj.
5. Na podnet OÚ BA vydala Štátna ochrana prírody SR (ďalej len „ŠOP SR") stanovisko č. ŠOP SR/4563/2014 zo dňa 04.12.2014 k plávajúcim zariadeniam v Jarovskom ramene Dunaja rkm 1855,00 a významnosti zásahu do územia patriaceho do súvislej európskej sústavy chránených území, ktorý môže spôsobiť podstatné zmeny v biologickej rozmanitosti, štruktúre a funkcii ekosystémov. V predmetnom stanovisku sa ŠOP SR vyjadril k identifikácii územia a k charakteru činnosti, hodnotil územie z hľadiska ochrany prírody, hodnotil činnosti z hľadiska ochrany prírody, pričom návrh riešenia aj odôvodnil. V stanovisku bolo konštatované, že v súčasnosti možno považovať funkciu CHVÚ Dunajské luhy za zachovanú a rozsah umiestnených hausbótov nie je významným zásahom do územia NATURA 2000, ktorý môže spôsobiť podstatné zmeny v biologickej rozmanitosti, štruktúre a funkcii ekosystémov. V predloženom zozname 226 plávajúcich zariadení ŠOP SR nepovažuje za limitujúci počet pre významný negatívny vplyv na CHVÚ Dunajské luhy aj z dôvodu, že ich likvidácia by mohla spôsobiť výraznejšie negatívne dopady ako ich zotrvanie.
6. Žalobca listom doručeným OÚ BA dňa 02.04.2015 predložil odborné stanovisko Okresného úradu Bratislava, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia kraja, č. OU-BA-OSZP1-2015/7767-KTP zo dňa 12.01.2015 podľa § 28 ods. 4 a § 81 ods. 2 písm. c) zákona k „Projektu posúdenia nepriaznivých vplyvov plávajúcich zariadení v Jarovskom ramene Dunaja, r.km 1855,00 na integritu územia“ (ďalej len odborné stanovisko z 12.01.2015), z ktorého vyplýva, že navrhovaná činnosť - umiestnenie 226 plávajúcich zariadení na Jarovskom ramene rieky Dunaj, ktoré je súčasťou SKCHVU007 Dunajské luhy, nebude mať pravdepodobne vplyv na predmet ochrany uvedeného územia NATURA 2000 z nasledujúcich dôvodov:
- likvidácia a poškodenie biotopov druhov, ktoré sú predmetom ochrany CHVÚ Dunajské luhy na ploche cca 10 ha predstavuje 0,06 % jeho plochy
- úbytok hniezdiacich, zimujúcich a migrujúcich druhov je malý
- činnosť nepredstavuje zásah do jadrových území hniezdenia druhov, ktoré sú predmetom ochrany CHVÚ.
7. Z odborného stanoviska z 12.01.2015 ďalej vyplýva, že pri dodržaní podmienok stanovených Štátnou ochranou prírody Slovenskej republiky v Banskej Bystrici v liste č. ŠOP SR/4563/2014 zo dňa 04.07.2014 (zabezpečiť pravidelný odvoz odpadov; do dvoch rokov zabezpečiť vybavenie všetkých hausbótov septikmi a zabezpečiť pravidelný odvoz odpadu z nich; parkovať len na okraji spevnenej cesty, vedľa hausbótu, a nie v trávnatom poraste; neexpandovať na cudzie pozemky; odstrániť nelegálne vytvorené prístupové cesty, sedenia mimo plochy haushótov, rôzne prístrešky, ohniská, skládky dreva a pod.; do vegetačného obdobia odstrániť všetky vysadené nepôvodné druhy drevín a rastlín a prípadnú výsadbu realizovať len na základe konzultácie do ŠOP SR, Regionálnym centrom ochrany prírody v Bratislave) ŠOP SR BA uvedenú činnosť nepovažuje za zásah, ktorý môže spôsobiť podstatné zmeny v biologickej rozmanitosti, štruktúre a vo funkcií ekosystémov. V uvedenom stanovisku ŠOP uviedla, že v súčasnosti považuje ešte funkciu CHVÚ Dunajské luhy za zachovanú a rozsah umiestnených hausbótov nie je významným zásahom do územia NATURA 2000, ktorý môže spôsobiť podstatné zmeny v biologickej rozmanitosti, štruktúre a funkcii ekosystémov. Likvidácia týchto hausbótov by mohla spôsobiť výraznejšie negatívne dopady, ako ich zotrvanie.
8. Z odborného stanoviska z 12.01.2015 Okresný úrad Bratislava vyvodil záver, že predmetná činnosť
- umiestnenie 226 haubótov v Jaroveckom ramene - nebude mať samostatne alebo v kombinácii s inou činnosťou zásadný negatívny vplyv na územie NATURA 2000 a pri dodržaní stanovených podmienok ju nepovažuje za zásah, ktorý môže spôsobiť podstatné zmeny v biologickej rozmanitosti, štruktúre a vo funkcii ekosystémov.
9. Orgán ochrany prírody OÚ BA nariadil ústne pojednávanie na deň 10.06.2015 spojené s miestnou ohliadkou, na ktoré predvolal všetkých účastníkov konania, dotknuté orgány a zúčastnené osoby, aby sa oboznámili s predmetom konania, doterajšími podkladmi a uplatnili svoje pripomienky a námety k návrhu žiadateľa. Na pojednávaní sa okrem žiadateľa zúčastnili správca toku - SVP, š.p. a správca priľahlého pozemku VV š.p. Správca chráneného územia ŠOP SR BA sa ospravedlnil a LZ VLK svoju neúčasť ani neospravedlnilo. Zo zápisnice z ústneho pojednávania vyplýva, že konajúci správny orgán nezistil žiadne skutočnosti preukazujúce, že pri prevádzke plávajúceho zariadenia na polohe č. XXX a v jeho bezprostrednom okolí sú vykonávané činnosti, ktorými by boli poškodzované chránené časti prírody a krajiny alebo inak dotknuté záujmy chránené zákonom alebo predpismi vydanými na jeho základe. Účastníci konania alebo zúčastnené osoby na konaní neuplatnili žiadne námietky, pripomienky alebo osobitné návrhy k predmetu konania.
10. Orgán ochrany prírody listom zo dňa 24.06.2015 oboznámil účastníkov konania so zisteniami z uvedeného konania a s podkladmi rozhodnutia a v súlade s § 33 ods. 2 a § 27 ods. 1 správneho poriadku im dal možnosť v určenej lehote vyjadriť svoje námietky a pripomienky k podkladom rozhodnutia i k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť ich doplnenie.
11. K podkladu rozhodnutia podalo stanovisko len LZ VLK, - ktoré vyjadrilo svoj nesúhlas s vydaním súhlasu na státie plávajúceho zariadenia umiestneného na polohe č. XXX v Jarovskom ramene rieky Dunaj z dôvodu, že umiestnenie plávajúcich zariadení je v rozpore so záujmami ochrany prírody v danom území a udelenie súhlasu nie je v záujme ochrany biotopov európskeho alebo národného významu, ani v záujme ochrany chránených druhov. Tieto svoje tvrdenia LZ VLK dôkazne ničím nepodporilo.
12. Na základe takto zisteného skutkového stavu orgán verejnej správy prvého stupňa rozhodnutím č. OU-BA-OSZP3-2015/4427- 14/POS zo dňa 13.07.2015 vydal súhlas podľa § 68 písm. w) zák. č. 543/2002 Z.z. prevádzkovateľovi plávajúceho zariadenia I. G., C. XXX/X, Q., na státie plávajúceho zariadenia „hausbót“ č. SK-4-14037 umiestneného v Jarovskom ramene rieky Dunaj na polohe č. XXX, vyviazaného na pozemku C-KN s parc. č. XXX/XXX v kat. úz. I. a súčasne určil podľa § 82 ods. 12 zák. č. 543/2002 Z.z. podrobnejšie podmienky vykonávania činnosti zabezpečujúce ochranu prírody a krajiny tak, ako sú uvedené pod bodom 1 až 7 výrokovej časti tohto rozhodnutia. Súhlas na státie plávajúceho zariadenia vydal na čas od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia do 31.07.2020.
13. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že plávajúce zariadenie je umiestnené na pozemku s parc. č. XXX/XXX, druh pozemku vodné plochy, v k.ú. I., mimo zastavaného územia obce a v území s prvým stupňom ochrany podľa § 12 zákona, kde sa uplatňujú ustanovenia o všeobecnej ochrane prírody a krajiny podľa druhej časti zákona. Vyväzovacie prvky sú umiestnené na parcele č. XXX/XXX, druh pozemku ostatné plochy, v k.ú. I. mimo zastavaného územia obce, ktorá je súčasťou súvislej európskej sústavy chránených území (Nátura 2000) - v Chránenom vtáčom území Dunajské luhy SKCHVU007. Státie plávajúceho zariadenia, ani žiadna činnosť spojená s prevádzkou tohto zariadenia na polohe č. XXX nie je v danom území zákonom alebo vyhláškou MŽP SR č. 440/2008 Z.z., ktorou sa vyhlasuje Chránené vtáčie územie Dunajské luhy, v znení neskorších predpisov, zakázaná. Vychádzajúc zo stanoviska Regionálneho územného systému ekologickej stability mesta Bratislavy (SAŽP, 1994) sa poloha č. XXX na Jarovskom ramene rieky Dunaj nachádza v nadregionálnom biocentre Bratislavské luhy, funkčnosť ktorého nie je státím predmetného plávajúceho zariadenia negatívne ovplyvnená. Neboli zistené ani žiadne skutočnosti alebo okolnosti, ktoré by preukazovali nesplnenie podmienok na vydanie súhlasu na státie plávajúceho zariadenia na polohe č. XXX Jarovského ramena rieky Dunaj podľa zákona č. 543/2002 Z.z. alebo všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na jeho vykonanie.
14. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom poukázal na skutočnosť, že orgán verejnej správy sa nijakým spôsobom nevysporiadal s informáciami, ktoré uviedol vo svojom stanovisku zo dňa 07.07.2015, rozhodnutie o vydaní súhlasu na státie plávajúceho zariadenia je neodôvodnené a nie je v záujme ochrany prírody a krajiny v danom území, a preto navrhol, aby odvolací orgán napadnuté rozhodnutie zrušil, alebo zmenil tak, aby žiadateľovi súhlas vydaný nebol.
15. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím č. OU-BA-OOP3-2015/087553- NMT zo dňa 12.10.2015 tak, že odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný sa stotožnil so závermi orgánu verejnej správy prvého stupňa a s jeho argumentáciou. Podľa žalovaného zo strany odvolávajúceho nebolo ničím osvedčené, že udelenie súhlasu v danom prípade by mohlo mať výraznejšie negatívny dopad a zásah do územia NATURA 2000 s následkom spôsobenia tvrdených podstatných zmien biologickej rozmanitosti, štruktúry a funkcií ekosystémov.
II.
Žaloba
16. Žalobca sa včas podanou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 18.12.2015 domáhal preskúmania zákonnosti a následne aj zrušenia rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-OOP3-2015/087553- NMT z 12.10.2015, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Okresného úradu Bratislava, Odboru starostlivosti o životné prostredie, sp. zn. OU-BA-OSZP3-2015/4427-14/POS zo dňa 13.07.2015, ktorým tento vydal súhlas prevádzkovateľovi plávajúceho zariadenia, I. G., C. XXX/X, Q., na státie plávajúceho zariadenia „hausbót" č. SK-4-14037, umiestneného v Jarovskom ramene Dunaja na polohe č. XXX, vyviazaného na pozemku C-KN s parc. č. XXX/XXX v k.ú. I..
17. Žalobca považoval napadnuté rozhodnutie za nezákonné, pretože vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 250j ods. 2 písm. a/ OSP), je výsledkom nedostatočne zisteného skutkového stavu nepostačujúceho na posúdenie veci (§ 250j ods. 2 písm. c/ OSP).
18. Uviedol, že napadnutým rozhodnutím tak žalovaného, ako aj prvostupňového orgánu boli porušené záujmy ochrany vyjadrené v zákone o ochrane prírody a krajiny, na ktoré poukázal aj v podaní zo dňa 07.07.2015 a v odvolaní zo dňa 28.07.2015. Tvrdí, že udelenie súhlasu v danom prípade nie je v záujme ochrany biotopov európskeho národného významu a ani v záujme ochrany chránených druhov a tiež, že zariadenie, ktorého sa vydanie súhlasu týka, sa nachádza v CHVÚ Dunajské luhy a v bezprostrednej blízkosti územia európskeho významu SKUEV 0269 Ostrovné Lúčky.
19. Ďalej poukázal na to, že predmetné územie je zaradené do návrhu doplnenia území NATURA 2000, ako rozšírenie európskeho významu Bratislavské Luhy, z dôvodu výskytu prioritného biotopu 91EO* lužné vŕbovo - topoľové a jelšové lesy, biotopu európskeho významu 3150 prirodzené eutrofné a mezotrofné stojaté vody s vegetáciou plávajúcich a/alebo ponorených cievnatých rastlín typu Magnotpotamion, alebo Hydrocharition a prioritného biotopu suchomilne travinno-bylinné a krovinové porasty na vápnitom substráte s významným výskytom druhov čeľade Orchidaceae, ktorých zastúpenie v sieti chránených území NATURA 2000 vyhodnotila európska komisia ako nedostačujúce. V tejto súvislosti žalobca poukázal aj na stanovisko ŠOP SR zo dňa 04.12.2014. Tiež poukázal na ničenie biotopov vhodných na hniezdenie Rybárika riečneho a Bučiačika močiarneho v súvislosti s udelením predmetného súhlasu. Preto tvrdí žalobca, že vo veci konajúce orgány verejnej správy sa ku konkrétnym argumentom žalobcu počas administratívneho konania nevyjadrili dostatočne meritne, a to vo vzťahu prírodných biotopov, ani vo vzťahu k ochrane druhov, pre ktoré bolo vyhlásené CHVÚ Dunajské luhy. Nad rámec odvolania poukázal žalobca, že z podmienok prvostupňového rozhodnutia so státím plávajúceho zariadenia umiestneného v Jarovskom ramene, je spojený vjazd a státie motorových vozidiel na území s druhým stupňom ochrany, pričom na takúto činnosť je potrebné v inom konaní povoliť výnimku zo zakázaných činností. Preto navrhol, aby súd napadnuté rozhodnutie žalovaného aj prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
III.
Vyjadrenie žalovaného k žalobe
20. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 19.01.2016 doručeného súdu dňa 21.01.2016 žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie, ako aj postup predchádzajúci vydaniu nie sú v rozpore s príslušnými zákonnými ustanoveniami, dostatočným spôsobom boli zabezpečené procesné práva účastníkov a boli vydané správne rozhodnutia, ktoré boli v legitímnych očakávaniach žalobcu. Žalobca neuviedol v žalobe žiadne nové právne skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by preukazovali porušenie platných právnych predpisov zo strany Okresného úradu, OOP a Okresného úradu, OSŽP. Pri preskúmaní napadnutého rozhodnutia Okresného úradu, OSŽP č.j.: OU- BA-OSZP3-2015/4427-14/POS zo dňa 13.07.2015 žalovaný postupoval správne a rozhodol podľa § 46 zákona o správnom konaní. Predmetné rozhodnutie bolo vydané na základe spoľahlivo zisteného skutkového stavu, je zákonné a má predpísané náležitosti.
IV.
Pribratie ďalšieho účastníka konania
21. Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 1S 303/2015-34 zo dňa 16.05.2016 pribral do konania účastníka správneho konania: I..
22. Pribratý účastník sa vo veci nevyjadril.
V.
23. V preskúmavanej veci Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 1S/303/2015-40 zo dňa 4. mája 2017 rozhodol tak, že žalobu zamietol a žalobcovi a pribratému účastníkovi právo na náhradu trov konania nepriznal. Na základe kasačnej sťažnosti podanej proti predmetnému rozsudku Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 10Sžk/41/2017 zo dňa 26. septembra 2018 rozsudok Krajského súdu Bratislave č. k. 1S/303/2015-40 zo dňa 4. mája 2007 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s odôvodnením, že úlohou krajského súdu bude v ďalšom konaní ustáliť predmet konania, prejednať vec v medziach podanej žaloby, vo veci opätovne rozhodnúť a rozhodnutie náležite odôvodniť.
VI.
Právne posúdenie veci
24. Krajský súd v Bratislave, ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa ust. § 10 SSP s poukazom na ust. § 491 ods. 1 SSP opätovne preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Vec rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 107 ods. 2 SSP.
25. Žaloba bola podaná tunajšiemu súdu v čase platnosti a účinnosti Občianskeho súdneho poriadku
- O.s.p. (zák. č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov), ktorý v piatej časti upravoval problematiku súdneho preskúmania rozhodnutí orgánov verenej správy. Tento zákon bol v časti týkajúcej sa správneho súdnictva s účinnosťou od 01.07.2016 nahradený Správnym súdnym poriadkom - SSP. Obidva tieto zákony obdobne upravujú otázky vymedzenia rozsahu rozhodnutí správnych orgánov, ktoré podliehajú súdnemu preskúmaniu na návrh účastníka správneho konania.
26. Podľa § 491 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP), ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti O.s.p. predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
27. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
28. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
29. Podľa § 12 zák. č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny, na území Slovenskej republiky platí prvý stupeň ochrany, ak tento zákon alebo všeobecne záväzný právny predpis vydaný na jeho základe neustanovuje inak. V prvom stupni ochrany sa uplatňujú ustanovenia o všeobecnej ochrane prírody a krajiny podľa druhej časti zákona.
30. Podľa § 28 ods. 1 zák. č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny, chránené vtáčie územia, chránené územia európskeho významu a zóny chránených území podľa § 27 ods. 9 sú súčasťou európskej sústavy chránených území, ktorej cieľom je zabezpečiť priaznivý stav ochrany biotopov európskeho významu a priaznivý stav ochrany druhov európskeho významu v ich prirodzenom areáli.
31. Podľa § 28 ods. 2 zák. č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny, akýkoľvek plán alebo projekt, ktorý priamo nesúvisí so starostlivosťou o územie patriace do európskej sústavy chránených území, navrhované chránené vtáčie územie alebo územie európskeho významu (ďalej len "územie sústavy chránených území") alebo nie je pre starostlivosť oň potrebný, ale ktorý pravdepodobne môže mať samostatne alebo v kombinácii s iným plánom alebo projektom na toto územie významný vplyv, podlieha hodnoteniu jeho vplyvov na takéto územie z hľadiska cieľov jeho ochrany.
32. Podľa § 28 ods. 3 zák. č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny, každý, kto zamýšľa uskutočniť plán alebo projekt podľa odseku 2 (ďalej len "navrhovateľ"), je povinný predložiť návrh plánu alebo projektu na posúdenie orgánu ochrany prírody. Táto povinnosť sa nevzťahuje na plány alebo projekty, ktoré sú predmetom posudzovania vplyvov podľa osobitného predpisu.
33. Podľa § 28 ods. 4 zák. č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny, okresný úrad v sídle kraja vydá k návrhu plánu alebo projektu podľa odseku 3 odborné stanovisko k možnosti jeho významného vplyvu na územie sústavy chránených území. Ak sa plán alebo projekt má uskutočniť na území viacerých krajov, odborné stanovisko vydá ten okresný úrad v sídle kraja, na území ktorého sa má uskutočniť najväčšia časť plánu alebo projektu. Odborné stanovisko môže vydať aj ministerstvo alebo okresný úrad v sídle kraja z vlastného podnetu, ak podnet na jeho vydanie bol zistený počas konania o vydanie výnimky, súhlasu alebo vyjadrenia podľa tohto zákona. Ak podľa odborného stanoviska plán alebo projekt môže mať samostatne alebo v kombinácii s iným plánom alebo projektom významný vplyv na toto územie, je predmetom posudzovania vplyvov podľa osobitného predpisu.
34. Podľa § 28 ods. 5 zák. č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny, plán alebo projekt možno schváliť alebo povoliť, len ak sa na základe výsledku posudzovania vplyvov podľa osobitného predpisu preukáže, že nebude mať nepriaznivý vplyv na integritu územia sústavy chránených území z hľadiska cieľov jeho ochrany (ďalej len "nepriaznivý vplyv na integritu územia").
35. Podľa § 64 ods. 1 písm. d) zák. č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny, štátnu správu vo veciach ochrany prírody a krajiny podľa tohto zákona vykonáva okresný úrad.
36. Podľa § 68 písm. w) zák. č. 543/2002 Z.z., okresný úrad vydáva súhlas prevádzkovateľovi plávajúceho zariadenia na státie, plávajúceho zariadenia na vodnom toku alebo inej vodnej ploche.
37. Podľa § 2 písm. j) zák. č. 338/2000 Z.z., podľa tohto zákona sa rozumie plávajúcim zariadením plavidlo používané na vodných cestách a v prístavoch, ktoré nie je určené na opakované premiestňovanie, ako napríklad plávajúca plaváreň, plávajúcich dok, pristávací pontón, plávajúca garáž, botel, hausbót.
38. Podľa § 81 ods. 1 zák. č. 543/2002 Z.z., na konanie podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.
39. Podľa § 82 ods. 12 zák. č. 543/2002 Z.z., v rozhodnutí vydanom podľa tohto zákona, ktorým sa dáva súhlas na výkon činnosti alebo ktorým sa povoľuje výnimka zo zákazu činnosti podľa tohto zákona, môže konajúci orgán určiť podrobnejšie podmienky vykonávania činnosti zabezpečujúce ochranu prírody a krajiny a obmedziť ich časovú platnosť.
40. Podľa § 1 vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 440/2008 Z.z., vyhlasuje sa Chránené vtáčie územie Dunajské luhy (ďalej len "chránené vtáčie územie") na účel zabezpečenia priaznivého stavu biotopov druhov vtákov európskeho významu a biotopov sťahovavých druhov vtákov bociana čierneho, brehule hnedej, bučiačika močiarneho, čajky čiernohlavej, haje tmavej, hlaholky severskej, hrdzavky potápavej, chochlačky sivej, chochlačky vrkočatej, kačice chrapľavej, kačice chripľavej, kalužiaka červenonohého, kane močiarnej, ľabtušky poľnej, orliaka morského, potápača bieleho, rybára riečneho, rybárika riečneho, volavky striebristej a zabezpečenia podmienok ich prežitia a rozmnožovania. Chránené vtáčie územie sa vyhlasuje aj na účel zabezpečenia priaznivého stavu biotopov a zabezpečenia podmienok prežitia a rozmnožovania sťahovavých vodných druhov vtákov vytvárajúcich zoskupenia počas migrácie alebo zimovania, najmä druhov uvedených v prílohe č. 1.
41. Podľa § 2 ods. 1 vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 440/2008 Z.z., za zakázané činnosti, ktoré môžu mať negatívny vplyv na predmet ochrany chráneného vtáčieho územia, sa v celom chránenom vtáčom území považujú
a) výrub alebo vykonávanie akýchkoľvek zásahov do drevín rastúcich mimo lesa od 1. marca do 15. augusta okrem vykonávania povinností podľa osobitných predpisov,
b) zmena druhu pozemku z existujúceho trvalého trávneho porastu na iný druh poľnohospodárskeho pozemku,
c) zmena druhu pozemku z ostatnej zatrávnenej plochy 3) na iný druh poľnohospodárskeho pozemku okrem zmeny na trvalý trávny porast,
d) vykonávanie lesohospodárskej činnosti v blízkosti hniezda orliaka morského, haje tmavej alebo bociana čierneho, ak tak určí okresný úrad, okrem zabezpečenia ochrany lesa,
e) rozorávanie existujúcich trvalých trávnych porastov a ostatných zatrávnených plôch okrem existujúcich políčok pre zver,
f) rozorávanie zamokrených terénnych depresií, ak tak určí okresný úrad,
g) vstupovanie na ostrovy a vchádzanie a státie s plavidlami a plávajúcimi zariadeniami v okruhu 10 m od brehov ostrovov nachádzajúcich sa na území Hrušovskej zdrže od riečneho kilometra 1 842 po riečny kilometer 1 856 od 1. marca do 15. augusta okrem vykonávania činností súvisiacich s obhospodarovaním pozemku jeho vlastníkom (správcom, nájomcom), Štátnou plavebnou správou alebo okrem činností vykonávaných rybárskou strážou alebo rybárskym hospodárom.
42. Podľa § 2 ods. 2 vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 440/2008 Z.z., za zakázané činnosti, ktoré môžu mať negatívny vplyv na predmet ochrany chráneného vtáčieho územia, sa v časti chráneného vtáčieho územia uvedenej v prílohe č. 3 považuje
a) táborenie, stanovanie, bivakovanie a zakladanie ohňa,
b) lov pernatej zveri od 16. októbra do 31. mája,
c) športový rybolov z plavidiel, ostrovov alebo umelo vybudovaných úkrytov od 16. októbra do 31. mája,
d) umiestnenie krátkodobého prenosného zariadenia, najmä predajného stánku, prístreška okrem použitia prenosného prístreška pri výkone rybárskeho práva alebo rybárskeho móla, konštrukcia alebo zariadenie na slávnostnú výzdobu alebo osvetlenie budov, scénickej stavby pre film alebo televíziu za hranicami zastavaného územia obce,
e) organizovanie verejných telovýchovných, športových alebo turistických podujatí, ako aj iných, verejnosti prístupných spoločenských podujatí,
f) plavba alebo státie plavidiel s vlastným strojovým pohonom a vodných skútrov mimo plavebnej dráhy okrem vykonávania povinností v mimoriadnych situáciách podľa osobitného predpisu,
g) vstupovanie na ostrovy od 1. marca do 15. augusta okrem vykonávania činností súvisiacich s obhospodarovaním pozemku jeho vlastníkom (správcom, nájomcom), Štátnou plavebnou správou a činností vykonávaných rybárskou strážou alebo rybárskym hospodárom.
43. Podľa § 2 ods. 3 vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 440/2008 Z.z., za zakázané činnosti, ktoré môžu mať negatívny vplyv na predmet ochrany chráneného vtáčieho územia, sa v časti chráneného vtáčieho územia uvedenej v prílohe č. 4 považuje
a) vykonávanie činnosti uvedenej v odseku 2 písm. a), d), e) a f),
b) lov zveri alebo rýb z plavidiel od 16. októbra do 31. mája, ak tak určí okresný úrad,
44. Podľa § 2 ods. 4 vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 440/2008 Z.z., za zakázané činnosti, ktoré môžu mať negatívny vplyv na predmet ochrany chráneného vtáčieho územia, sa v časti chráneného vtáčieho územia uvedenej v prílohe č. 5 považuje
a) vykonávanie činností uvedených v odseku 2 písm. a) a c) až g),
b) lov pernatej zveri od 1. decembra do 31. mája, ak tak určí okresný úrad.
45. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či orgán verejnej správy vecne príslušný na konanie, si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie orgánu verejnej správy bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. Správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 119 veta prvá SSP).
46. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd (čl. 46 ods. 2 Ústavy SR).
47. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného aj prvostupňového orgánu, na základe ktorých bol prevádzkovateľovi plávajúceho zariadenia vydaný súhlas na státie plávajúceho zariadenia „hausbót“ umiestneného v Jaroveckom ramene rieky Dunaj na polohe č. XXX, vyviazaného na pozemku C-KN s par. č. XXX/XXX v k.ú. I., s určením podmienok vykonávania činností zabezpečujúcich ochranu prírody a krajiny, na dobu do 31.07.2020. Úlohou súdu bolo preto posúdiť, či uvedeným súhlasom neboli poškodené záujmy ochrany prírody chránené zákonom alebo všeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými na jeho vykonanie, a teda či postup orgánu verejnej správy, ktorý predchádzal vydaniu rozhodnutia bol v súlade so zákonom.
48. Predmetom úpravy zákona č. 543/2002 Z.z. a súvisiacich predpisov, je ustanovenie pôsobnosti orgánov štátnej správy a obcí, povinností právnických osôb a fyzických osôb pri ochrane prírody a krajiny. Cieľom tejto právnej úpravy je dlhodobé zabezpečenie zachovania prírodnej rovnováhy a ochrany rozmanitosti podmienok a foriem života, prírodných hodnôt a krás a utváranie podmienok na trvalo udržateľné využívanie prírodných zdrojov a na poskytovanie ekosystémových služieb. Nástrojom, ktorý má orgán ochrany prírody na dosiahnutie tohto účelu je aj udeľovanie súhlasov alebo výnimiek zo zakázaných činností. Zákon taxatívnym spôsobom vymenúva činnosti, na vykonanie ktorých sa na území, na ktorom platí prvý až piaty stupeň ochrany, vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody. Okresný úrad je v zmysle § 68 písm. w) zákona oprávnený vydať súhlas prevádzkovateľovi plávajúceho zariadenia na státie plávajúceho zariadenia na vodnom toku alebo inej vodnej ploche.
49. Ustanovenia zák. č. 543/2002 Z.z. neobsahujú bližšiu špecifikáciu dôvodov vydania alebo nevydania súhlasu, preto správny orgán v rámci svojej správnej úvahy a diskrečnej právomoci rozhodne na základe zisteného skutkového stavu, okolnosti prípadu a stanovísk dotknutých orgánov štátnej správy, ktoré sú pre neho záväzné. Správna úvaha však nepredstavuje ľubovôľu správneho orgánu pri rozhodovaní; správny orgán je viazaný cieľom a zmyslom zákona a špecifickými okolnosťami konkrétneho prípadu. Správny súd preskúmava rozhodnutie správneho orgánu, ku ktorému dospel použitím správnej úvahy, z hľadiska účelnosti a vhodnosti správneho uváženia a či toto uváženie nevybočilo z medzí a hľadísk stanovených zákonom (§ 27 ods. 2 SSP).
50. Podľa názoru súdu rozhodnutia správnych orgánov prvého a druhého stupňa vychádzajú z dostatočne zisteného skutkového stavu, ich správna úvaha neprekračuje medze ust. § 68 písm. w) zák. č. 543/2002 Z.z. a správne orgány oboch stupňov vec správne právne posúdili.
51. Ďalší účastník I. G. ako vlastník existujúceho hausbótu dňa 25. marca 2014 požiadal o vydanie súhlasu so státím plávajúceho zariadenia SK-4-14037, umiestneného na polohe č. XXX na Jarovskom ramene rieky Dunaj. K žiadosti priložil lodné osvedčenie plávajúceho zariadenia, projektovú dokumentáciu vyväzovacích prvkov, geometrické zameranie vyväzovacích prvkov, schválený povodňový plán, súhlasné stanovisko vlastníka priľahlého pozemku Vodohospodárskej výstavby, š.p, správcu vodného toku Slovenského vodohospodárskeho podniku, š.p. a odborné stanovisko Okresného úradu Bratislava, odbor starostlivosti o životné postenie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia kraja zo dňa 12. januára 2015.
52. Pri posudzovaní splnenia podmienok na vydanie súhlasu podľa § 68 písm. w) zák. č. 543/2002 Z.z. orgán verejnej správy vychádzal z vyššie uvedeného odborného stanoviska Okresného úradu Bratislava, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia kraja zo dňa 12. januára 2015, podkladom ktorého bolo stanovisko ŠOP SR/4563/2014 zo dňa 4. júla 2014, stanovisko ŠOP SR/4563/2014 zo dňa 4. decembra 2014, vyjadrenia správcu vodného toku Slovenského vodohospodárskeho podniku, š.p., zo stanoviska Vodohospodárskej výstavby, š.p. Za účelom riadneho zistenia skutkového stavu nariadil aj ústne pojednávanie spojené s ohliadkou na deň 10. júna 2015.
53. Žalobca namietal, že žalovaný, resp. prvostupňový orgán verejnej správy sa nevysporiadali so skutočnosťou, že udelenie súhlasu nie je v záujme ochrany biotopov európskeho a národného významu, ani v záujme ochrany chránených druhov, keď vychádzal zo stanoviska ŠOP SR zo 04.12.2014 a súčasne poukázal na ničenie biotopov vhodných na hniezdenie Rybárika riečneho a Bučiačika močiarneho. K uvedenej námietke správny súd uvádza, že prvostupňový správny orgán v svojom rozhodnutí vydal súhlas podľa § 68 písm. w) ZOPK na státie plávajúceho zariadenia umiestneného na Jaroveckom ramene rieky Dunaj a súčasne podľa § 82 ods. 12 ZOPK určil podrobné podmienky vykonávania činnosti na zabezpečenie ochrany prírody a krajiny. Správny orgán pri svojom rozhodnutí rešpektoval skutočnosť, že plávajúce zariadenie umiestnené na Jaroveckom ramene sa nachádza v chránenom vtáčom území Dunajské luhy, kde platí prvý stupeň územnej ochrany, pri ktorom sa aplikujú zákonné ustanovenia o všeobecnej ochrane prírody a krajiny (§ 12 ZOPK) a obmedzenia vyplývajúce z vyhl. MŽP SR č. 440/2008 Z.z.. Správny orgán nepochybne pri svojom rozhodnutí aplikoval ustanovenia o všeobecnej ochrane prírody a krajiny, keď vychádzal z odborného stanoviska orgánu ochrany prírody č. OU-BA-OSZP1-2015/7767-KTP z 12.01.2015 (§ 28 ods. 4 ZOPK), ktoré vychádzalo zo stanoviska ŠOP SR č. ŠOP SR/4563/2014 zo 04.12.2014. V kontexte s ochranou prírody, správny orgán s udelením súhlasu zároveň určil podmienky vykonávania činnosti zabezpečujúce ochranu prírody a krajiny špecifikované vo výrokovej časti rozhodnutia. Okresný úrad Bratislava v uvedenom odbornom stanovisku zo dňa 12.januára 2015 uviedol, že umiestnenie 226 plávajúcich zariadení nebude mať pravdepodobne vplyv na predmet ochrany uvedeného územia NATURA 2000 z nasledovných dôvodov: (i) likvidácia a poškodenie biotopov druhov, ktoré sú predmetom ochrany CHVÚ Dunajské luhy na ploche cca 10 ha predstavuje 0,06 % jeho plochy, (ii) úbytok hniezdiacich, zimujúcich a migrujúcich druhov je malý, (iii) činnosť nepredstavuje zásah do jadrových území hniezdenia druhov, ktoré sú predmetom ochrany CHVÚ. V odbornom stanovisku sa výslovne uvádzajú aj Rybárik riečny a Bučiačik močiarny. Aj vo vzťahu k nim ide o súhlasné stanovisko s umiestnením plávajúceho zariadenia, a preto súd žalobcovu námietku neuznal za dôvodnú.
54. Námietky žalobcu sú podľa názoru správneho súdu vytrhnuté z kontextu stanoviska ŠOP SR č. ŠOP SR/4563/2014 zo 04.12.2014, ktoré je štrukturované, keď najprv identifikuje územie, potom ho hodnotí z pohľadu ochrany prírody, porovnáva a hodnotí činnosti v rokoch 2012 a 2014, nakoniec s ohľadom na všetky v stanovisku uvedené skutočnosti a činnosti bol predložený návrh riešenia vo vzťahu už umiestnených, existujúcich plávajúcich zariadení i s komparáciou ich prípadnej likvidácie so záverom, že v súčasnosti možno považovať funkciu Chráneného vtáčieho územia Dunajské luhy za zachovanú, rozsah umiestnených plávajúcich zariadení - hausbótov nie je významným zásahom do územia Natura 2000, ktorý môže spôsobiť podstatné zmeny v biologickej rozmanitosti, štruktúre a funkcií ekosystémov. Likvidácia plávajúcich zariadení by mohla spôsobiť výraznejšie negatívne dopady ako ich zotrvanie.
55. Keďže v odbornom stanovisku orgánu ochrany prírody z 12.01.2015 ani v stanovisku ŠOP SR zo 04.12.2014 nebol konštatovaný významný negatívny vplyv na predmet ochrany chráneného vtáčieho územia a žiadateľ predložil všetky listiny potrebné pre posúdenie a vydanie rozhodnutia, dotknuté právnické osoby sa k už umiestnenému, existujúcemu plávajúcemu zariadeniu vyjadrili súhlasne, správny orgán konal v súlade s hmotnoprávnymi predpismi v spojení so správnym poriadkom. Na tomto mieste je potrebné uviesť, že správny orgán môže zamietnuť žiadosť, len ak nie sú splnené podmienky na jej vydanie podľa ZOPK alebo všeobecne záväzných právnych predpisov (§ 82 ods. 11 ZOPK).
56. K samotnej námietke, ktorú žalobca uviedol nielen v podanom odvolaní ale už v správnom konaní pred vydaním rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy je potrebné podľa názoru správneho súdu dodať, že námietku významných negatívnych účinkov na predmet ochrany nemožno len tvrdiť, zvlášť keď ide o odbornú námietku, ale je potrebné uviesť relevantné skutočnosti s podporou dôkazov. Len námietka, bez doloženia dôkazu v prípade, keď orgán verejnej správy vychádzal pri svojom rozhodnutí z vyjadrení dotknutých orgánov a z odborných stanovísk, nie je preto spôsobilá spochybniť vecnú správnosť napadnutých rozhodnutí.
57. Podľa názoru súdu, ochrana prírody ako taká bola orgánom verejnej správy realizovaná tým, že prvostupňové rozhodnutie upravuje podrobné podmienky vykonávania činnosti (§ 82 ods. 12 ZOPK) na dobu určitú do 31.07.2020. V tejto súvislosti správny súd dáva do pozornosti i odborné stanovisko ŠOP SR č. ŠOP SR/4563/2014 zo 04.12.2014, v závere ktorého je konštatované, že likvidácia plávajúcich zariadení by mohla spôsobiť výraznejšie negatívne dopady na predmet ochrany ako ich zotrvanie. V konečnom dôsledku ochrana prírody je determinovaná právomocou samotného orgánu verejnej správy, ktorý môže udelený súhlas zmeniť alebo zrušiť.
58. Podľa názoru správneho súdu orgány verejnej správy oboch stupňov riadne zistili skutkový stav, pri rozhodovaní vychádzali z odborných stanovísk príslušných orgánov a zo záverov ústneho pojednávania konaného dňa 10. júna 2015. Všetky odborné stanoviská boli kladné a pre orgány verejnej správy aj záväzné. Z uvedeného vyplýva, že orgány verejnej správy nepochybili, ak vzhľadom na kladné stanoviská príslušných orgánov vydali predmetný súhlas na státie plávajúceho zariadenia. Žalobca uvedený záver relevantným spôsobom nespochybnil.
59. Žalobca v závere žaloby uviedol, že z podmienok prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že so státím plávajúceho zariadenia umiestneného v Jaroveckom ramene rieky Dunaj, je spojený vjazd a státie motorovým vozidlom na území s druhým stupňom ochrany, pričom na takúto činnosť je potrebné v inom konaní povoliť výnimku zo zakázaných činností. Žalobca ani túto námietku nekonkretizoval, neuviedol, z ktorej konkrétnej podmienky prvostupňového rozhodnutia vyplýva táto ním tvrdená skutočnosť. Zákon o ochrane prírody a krajiny v ust. § 13 stanovuje, v ktorých prípadoch, na území ktorých platí druhý stupeň ochrany, sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody (ods. 2) a kedy sa nevzťahuje zákaz na vjazd alebo státie vozidla vrátane motorovej trojkolky, motorovej štvorkolky a snežného skútra podľa § 13 ods. 1. Zákaz podľa § 13 ods. 1 sa nevzťahuje na vjazd alebo státie vozidla vrátane motorovej trojkolky, motorovej štvorkolky a snežného skútra slúžiaceho na obhospodarovanie pozemku alebo patriaceho vlastníkovi, správcovi a nájomcovi pozemku, na ktorý sa vzťahuje tento zákaz (§ 13 ods. 3 písm. a) zákona o ochrane prírody a krajiny) alebo, ak jeho vjazd alebo státie boli povolené podľa zák.č. 100/1977 Zb. (§ 13 ods. 3 písm. c) cit. zák.). Vjazd a státie s motorovým vozidlom v súvislosti so státím plávajúceho zariadenia je upravený vo výroku prvostupňového rozhodnutia, bod 4 podrobných podmienok vykonávania činností zabezpečujúcich ochranu prírody a krajiny v súlade s ust. § 82 ods. 12 citovaného zákona - nevytvárať nové prístupové cesty k plávajúcemu zariadeniu, nespevňovať a neupravovať existujúce lesné a poľné cesty. Správny súd preto vyhodnotil námietku žalobcu ako irelevantnú.
60. Vychádzajúc z uvedeného ochrana prírody podľa názoru súdu bola v danom prípade naplnená tým, že prvostupňové rozhodnutie obsahuje podrobne vymenované podmienky vykonávania činnosti uvedené pod bodom 1. až 7. výrokovej časti rozhodnutia zo dňa 13.07.2015 a tiež tým, že platnosť tejto výnimky je časovo obmedzená len do 31.07.2020.
61. Vzhľadom na uvedené dospel správny súd k záveru, že preskúmavané rozhodnutia boli vydané v súlade so zákonom a námietky žalobcu uvádzané v žalobe neodôvodňujú ich zrušenie. Súd zastáva názor, že tak prvostupňový orgán ako aj žalovaný dospeli k vecne správnemu právnemu záveru, ktorému predchádzalo riadne a spoľahlivo vykonané dokazovanie postačujúce pre rozhodnutie v merite veci. Preto súd žalobu, ktorá sa vo väčšej časti odvoláva len na predchádzajúce podané stanovisko žalobcu v administratívnom konaní zo dňa 07.07.2015, ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.
62. O nároku na náhradu trov konania pred krajským súdom, ako aj o nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol správny súd podľa § 168 a § 175 ods. 1 SSP a žalovanému napriek úspechu v konaní nepriznal právo na náhradu trov konania, nakoľko mu žiadne v konaní ani nevznikli. Vo vzťahu k pribratému účastníkovi súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 169 SSP a keďže tomuto žiadne trovy preukázateľne nevznikli, tento bol nečinný, potom mu ani náhradu trov konania nepriznal.
63. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.